Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-47-2015.pdf
PDF · 124.13 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/47/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu R. Z. - R., B. I.. XXXX/XX, B., miesto podnikania: B. I. XXXX/XX, B., IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX, právne zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova 2, proti žalovanému Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Prešov, Okresný dopravný inšpektorát, Vajanského 32, Prešov, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 22.09.2015 č.p.: ORPZ-PO-ODI-209-026/2014 v spojení s písomnou opravou zo dňa 22.01.2016 č.p.: ORPZ-PO-ODI-209-037/2014 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. septembra 2015 č.p.: ORPZ-PO-ODI-209-026/2014 v spojení s písomnou opravou zo dňa 22.01.2016 č.p.: ORPZ-PO-ODI-209-037/2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný ako orgán príslušný podľa § 141 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podľa § 30 ods. 1 písm. j) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) s poukazom na ust. § 9 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch zastavil konanie vo veci dočasného vyradenia vozidla značky O. O. S EČ: B.-P., nakoľko R. Z. - R. IČO: XXXXXXXX, sídlo B., B. I. XXXX/XX (ďalej len „účastník konania, žalobca“) na výzvu správneho orgánu v určenej lehote nezaplatil správny poplatok a zároveň bol o možnosti zastavenia konania poučený.
2. Výrok rozhodnutia správny orgán odôvodnil tým, že dňa 23.04.2014 obdŕžal podanie účastníka konania, v ktorom žiada o dočasné vyradenie vozidla O. O. S EČ:B.-P.. N., že toto vozidlo bolo dočasne vyradené z evidencie od 12.04.2013 a účastník konania požiadal znovu o dočasné vyradenie uvedeného vozidla z evidencie dňa 23.04.2014 bez toho, aby v čase od 11.04.2014 do 23.04.2014 požiadal o uvedenie vozidla do cestnej premávky a vrátenie evidenčných čísel a dokladov od vozidla. Na základe vyššie uvedeného orgán policajného zboru žiadal v deň podania žiadosti o dočasné vyradenie uvedeného vozidla od účastníka konania správny poplatok vo výške 35 eur v zmysle položky 73 poznámky 2, položky 73a písm. a) bodu 4 zákona NR SR č. 145/1995 Zb. o správnych poplatkoch pokiaľ chce vozidlo dočasne vyradiť na jeden rok. V uvedenom prípade za začiatok lehoty sa počíta dátum predchádzajúceho vyradenia vozidla z premávky na pozemných komunikáciách, t.j. 12.04.2013 (ODI disponuje rozhodnutím č. k. 05/2013/02452-002 z 12.04.2013 s dátumom začiatku dočasného vyradenia 12.04.2013). Účastník konania uvedený poplatok v zmysle uvedenej položky odmietol zaplatiť s odôvodnením, že on nežiada o predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie, nakoľko už predchádzajúce dočasné vyradenie skončilo dňa 11.04.2014 tak ako je uvedené v rozhodnutí obvodného úradu. Uviedol, že žiada o nové dočasné vyradenie vozidla z evidencie na jeden rok, že evidenčný úkon podlieha správnemu poplatku 5 eur a žiaden zákon mu neukladá po dočasnom vyradení uviesť vozidlo do premávky na pozemných komunikáciách.
3. Žalovaný tiež uviedol, že v zmysle § 119a ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ak bolo vozidlo dočasné vyradené od 12.04.2013 do 11.04.2014, pričom držiteľ vozidla nepožiadal o opätovné zaradenie vozidla do evidencie a vrátenie dokladov a tabuliek s evidenčným číslom, vozidlo nemožno používať v cestnej premávke a je stále považované za dočasne vyradené, nakoľko nemá vydané doklady ani tabuľky s evidenčným číslom. Z tohto dôvodu sa začiatok lehoty počíta dňom začiatku predchádzajúceho vyradenia vozidla z evidencie, t.j. 12.04.2013.
4. Ďalej žalovaný argumentoval, že vyberanie správnych poplatkov pri dočasnom vyradení vozidla z evidencie, ako i pri predĺžení dočasného vyradenia vozidla z evidencie je upravené v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, kde v zmysle položky 73a tohto zákona pri predĺžení dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel sa správny poplatok vyberie podľa písmena a), pričom za začiatok lehoty sa počíta dátum začiatku predchádzajúceho vyradenia vozidla z evidencie vozidiel. Na základe uvedeného, na to, aby sa jednalo o ďalšie dočasné vyradenie vozidla z evidencie je potrebné opätovne zaradiť vozidlo do evidencie, o čom môže držiteľ požiadať a následne môže požiadať o ďalšie dočasné vyradenie. V tomto prípade sa nebude doba dočasného vyradenia zrátavať a nebude sa jednať o predĺženie doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie v zmysle § 119a ods. 8 zákona o premávke.
5. Na základe získaných stanovísk z nadriadených súčastí k vyššie uvedenému postupu orgán policajného zboru zaslal dňa 23.04.2015 účastníkovi konania výzvu č.p.: ORPZ-PO-ODI-209-14/2014 a opakovane dňa 18.12.2014 č.p.: ORPZ-PO-ODI-277-009/2014 na zaplatenie správneho poplatku vo výške 35 eur za dočasné vyradenie vozidla zn. O.. Pretože účastník konania uvedený správny poplatok neuhradil a na základe názoru Generálnej prokuratúry v predmetnej veci, je potrebné vo veci konať a rozhodnúť podľa zákona a Zákon o správnych poplatkoch nedáva inú možnosť, iba konanie zastaviť, správny orgán rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
II.
Žalobné dôvody
6. Včas podanou žalobou žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Namietal že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a v rozpore so zákonom č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku. Poukázal, že žalovaný sa nevysporiadal s vlastným rozhodnutím o prerušení konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku č.p.: ORPZ- PO-ODI-209-018/2014 zo dňa 22.06.2015. Žalobca v opakovanom proteste prokurátora žiadal, aby prokuratúra vykonala úkon preskúmania zákonnosti stanovísk Prezídia Policajného zboru v Bratislave na základe ktorých ODI v Prešove v jeho prípade postupoval, na čo mu nebola daná odpoveď. Taktiež nebolo rozhodnuté o podnete na podozrenie z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia neznámym páchateľom, ktoré bolo jedným z bodov rozhodnutia žalovaného o prerušení konania zo dňa 22.06.2015. Žalovaný tým, že nepokračoval v konaní, porušil § 29 ods. 4 Správneho poriadku, lebo sa stotožnil v rozhodnutí s podnetom prokuratúry, aby vykonala preskúmavanie zákonnosti stanovísk Prezídia PZ v Bratislave PPZ-ODEI-79-90/2014, PPZ-ODEI-79-54/2014 z 20.08.2014 a PPZ- ODEI-79-38/2014 z 15.05.2014 a tieto preskúmania do rozhodnutia správneho orgánu neboli ukončené. Žalovaný sa nemohol vysporiadať s danými otázkami v štýle vlastného úsudku, lebo mu v tom bráni ustanovenie zákona č. 73/19998 Z. z., § 47 služobná disciplína.
7. Ďalej namietal, že priebeh správneho konania nezodpovedá obsahu spisu. Poprel, žeby pred rozhodnutím bola žalovaným doručená výzva na zaplatenie poplatku, a že nebolo realizované poučenie o možnosti zastavenia konania. Ďalej vytýkal správnemu orgánu, že po prerušení konania pristúpil k rozhodnutiu.
8. V ďalšej námietke žalobca uviedol, že žalovaný mu neumožnil pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia, ani k spôsobu jeho zistenia a uplatniť návrhy na doplnenie v súlade s § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Ďalej namietal, že rozhodnutie je nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené. Tvrdil, že došlo k mareniu výkonu úradného rozhodnutia a to ignorovaním rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove č. k.: 05/2013/02452 zo dňa 12.04.2013. Argumentoval, že z uvedeného rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu jednoznačne vyplýva, že ide o dočasné vyradenie vozidla do 11.04.2014, a že žalobcom nebola prejavená vôľa o predĺženie dočasného vyradenia vozidla. Žalobca prezentoval názor, že uvedené rozhodnutie ukončilo svoju platnosť tak, ako je uvedené v rozhodnutí, t.j. dňa 11.04.2014 a žalovaný vstúpil do uvedeného rozhodnutia dňa 23.05.2014, t.j. cca dva a pol mesiaca po skončení platnosti a snažil sa o zmenu po platnosti a bez prejavu vôle na predĺženie dočasného vyradenia vozidla a je otázne, či dané konanie nenaplnilo znaky trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia neznámym páchateľom.
9. Žalobca správnemu orgánu vytýkal zmenu žiadosti o dočasné vyradenie vozidla zo dňa 23.04.2014 arbitrárnym rozhodnutím okresným dopravným inšpektorátom na predĺženie dočasného vyradenia vozidla. Žalobca zdôraznil, že arbitrárnosť vidí v postupe žalovaného, ktorý dňa 23.04.2014, t.j. 12 dní po ukončení platnosti úradného rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu v Prešove zo dňa 12.04.2013 podal žiadosť na ODI o dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky na dobu jedného roka v súlade s § 119a ods. 1 zákona č. 88/2009 Z. z. Žalovaný neakceptoval jeho žiadosť o dočasné vyradenie zo dňa 23.04.2014, hoci boli splnené z jeho strany všetky náležitosti, ktoré vyžaduje § 119a ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. a svojvoľne ju zmenil na žiadosť o predĺženie dočasného vyradenia.
10. Žalobca uviedol, že žalovaný odvodzuje poplatok od lehoty 12.04.2013 z dôvodu jej plynutia od predchádzajúceho vyradenia vozidla obvodným úradom pre cestnú dopravu a odôvodnenie tohto postupu je založené na povinnosti, ktorá nemá oporu v zákone. Touto povinnosťou bez opory v zákone je údajná povinnosť vyzdvihnúť si tabuľky s evidenčnými číslami, a že je viac ako zrejmé, že takúto povinnosť neukladá § 119a ods. 6 Zákona č. 8/2006 Z. z. o cestnej premávke, ale vychádza z historického postoja orgánu polície ako represného orgánu. Zaoberal sa otázkou výkladu ustanovenia § 119a ods. 6 Zákona o cestnej premávke, ktorý podľa žalobcu ukladá povinnosť orgánom polície zaradiť vozidlo do evidencie vozidiel. To, či si majiteľ alebo prevádzkovateľ motorového vozidla vyzdvihne tabuľky s evidenčným číslom, je na jeho slobodnej vôli a to na základe Ústavy Slovenskej republiky a to čl. 2 ods. 3 a v predmetnej veci bol žalobca ukrátený na právach, ktoré mu garantuje Ústava Slovenskej republiky. Vychádzajúc z logiky veci tak, že vozidlo je zaradené v evidencii motorových vozidiel, neukladá povinnosť dané vozidlo využívať ale právo, t.j. na základe svojej vôle sa rozhodnúť, či vozidlo bude využívať alebo nie. Pri aplikácii § 119a ods. 8 zákona č. 8/2009 Z. z., kde právo na predĺženie dočasného vyradenia je dané vlastníkovi alebo držiteľovi vozidla a to podaním písomnej žiadosti a z právnej úpravy je podľa názoru žalobcu zrejmé, že žalovaný a ani iný orgán polície nie je oprávnený rozhodnúť o predĺžení dočasného vyradenia vozidla, pretože jeho úloha je iba evidenčná.
11. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal nesprávne vyčíslenie správneho poplatku, kde vo výzve ORPZ-PO-ODI-209-14/2014 zo dňa 23.04.2015 bola vyčíslená suma na hodnotu 35 eur, ktorá je úmerná predĺženiu dočasného vyradenia vozidla. Žiadosť žalobcu zo dňa 23.04.2014 bola na dočasné vyradenie vozidla a na obdobie jedného roka a pri aplikácii zákona 145/1995 Z. z. časť Sadzobník poplatkov, položka 73 odsek a), položka 1, správny poplatok je 5 eur. Žalovaný konal svojvoľne a arbitrárne, bez akejkoľvek opory v zákone, keď vo výzve začiatok lehoty počítal od predchádzajúceho vyradenia, t.j. 17.03.2013 a nie tak, ako bolo žiadané na jeden rok. Súčasne žalovaný nesprávne označil položku, na základe ktorej výpočet poplatku uskutočnil, pretože danou položkou je položka 73a, ktorú Zákon o správnych poplatkoch ani neobsahuje. Ďalej vyčítal správnemu orgánu, že odignoroval podaný opravný prostriedok, podaný žalobcom dňa 27.07.2015 proti neprávoplatnému rozhodnutiu vo veci evidenčného úkonu dočasného vyradenia vozidla č. k.: ORPZ-PO-ODI-209-14/2014 zo dňa 23.04.2015. V bode IV. žaloby žalobca žiadal, aby predseda senátu Krajského súdu v Prešove uznesením odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného.
III.
Vyjadrenie žalovaného
12. K žalobe sa vyjadril v písomnom podaní zo dňa 13.12.2016 žalovaný, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na skutkový stav a zotrval na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Zároveň žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
IV.
Úkony a závery správneho súdu
13. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6S/47/2015-92 zo dňa 27.01.2017 prerušil konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/37/2015-22 zo dňa 23.09.2016 z dôvodu, že na Krajskom súde v Prešove nie je ukončené konanie pod sp. zn. 6S/37/2015, v ktorom sa rieši otázka týkajúca sa zákonnosti, resp. preskúmateľnosti výziev adresovaných žalobcovi na zaplatenie správnych poplatkov vo veci dočasného vyradenia jeho motorových vozidiel, pričom ide o skutkovo i právne o situáciu, ktorá prechádzala rozhodnutiu o zastavovaní správneho konania pre ich nezaplatenie, teda v dôsledku nevyhoveniu tejto výzve. Rozhodnutie odvolacieho orgánu vo veci sp. zn. 6s/37/2015 podľa názoru správneho súdu môže vyriešiť otázku významnú pre rozhodnutie súdu v terajšom konaní sp. zn. 6S/47/2015.
14. Uznesením sp. zn. 6S/47/2015-100 zo dňa 18.09.2018 správny súd pokračuje v konaní a zároveň prerušil konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/47/2015 zo dňa 21.12.2016 z dôvodu, že v tomto konaní sa riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie správneho súdu v konaní sp. zn. 6S/47/2015 a o kasačnej sťažnosti podanej proti rozsudku, ktorým sa o nej rozhodlo nebolo doposiaľ rozhodnuté. Správny súd uznesením zo dňa 06.03.2019 sp. zn. 6S/47/2015-125 rozhodol o pokračovaní v konaní, nakoľko Najvyšší súd SR rozhodol o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/47/2015-89 zo dňa 21.12.2016 rozsudkom sp. zn. 8Sžk/11/2017 zo dňa 12.12.2018 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.12.2016 č. k. 2s/47/2015-89 a vec vrátil Krajskému súdu na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom v danej veci.
15. Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) nadobudol účinnosť dňom 01.júla 2016, ktorý v ustanovení § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
16. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
18. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
19. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a súdnych spisov sp.zn. 1S/47/2015, 2S/47/2015 a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
21. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Obvodný úrad pre cestnú dopravu vydal dňa 12.04.2013 rozhodnutie č. k. 05/2013/02452-002 rozhodnutie, ktorým v súlade s § 24a ods. 3 zákona č. 725/204 Z. z. prevádzkovateľovi vozidla R. Z. dočasne vyradil vozidlo z premávky na pozemných komunikáciách druh vozidla značky O., dátum začiatku dočasného vyradenia 12.04.2013 do 11.04.2014.
22. Žalobca žiadosťou zo dňa 23.04.2014 požiadal o dočasné vyradenie vozidla, pričom žiadosť o vykonanie zmeny je datovaná a podaná na Okresné riaditeľstvo PZ v Prešove, ODI dňa 23.04.2014, zaevidovaná pod č. ORPZ-PO-ODI-209/2014. Žalovaný rozhodnutím č. ORPZ-PO-ODI-209-007/2014 zo dňa 23.09.2014 vydal rozhodnutie, ktorým žiadosti o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel podanej žalobcom nevyhovel, lebo vozidlo je dočasne vyradené a doba skončenia dočasného vyradenia je 11.04.2014. Účastník bol vyzvaný na zaplatenie správneho poplatku 20 eur podľa položky 73 bodu 2a a ten odmietol zaplatiť. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove rozhodnutím zo dňa 18.12.2014 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.09.2014 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že má vyzvať žalobcu a poskytnúť mu lehotu a poučiť ho o následkoch nezaplatenia správneho poplatku.
23. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 27.02.2015 č. k. ORPZ-PO-ODI-209-13/2014 prerušil konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku vo veci evidenčného úkonu dočasného vyradenia vozidla značky O. z dôvodu, že obdobná vec bola zaslaná na Okresnú prokuratúru v Prešove a správny orgán má za to, že vo veci nemá zodpovedanú konkrétnu čiastkovú otázku týkajúcu sa predmetu konania, ktorá podmieňuje rozhodnutie vo veci a ktorá je predmetom správneho konania.
24. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza výzva zo dňa 23.04.2015 na zaplatenie správneho poplatku za dočasné vyradenie vyššie uvedeného vozidla vo výške 35 eur do 15 dní, položka 73a správnych poplatkov v poučením o zastavení konania pre nezaplatenie správnych poplatkov.
25. Žalobca žiadosťou zo dňa 27.05.2015 požiadal o prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku z dôvodu, že bol podaný podnet na podanie protestu prokurátora.
26. Žalovaný vydal dňa 22.06.2015 rozhodnutie č. ORPZ-PO-ODI-209-018/2014 o prerušení konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku do doby zodpovedania čiastkovej otázky. Okresná prokuratúra Prešov oznámením zo dňa 13.08.2015 adresovaným žalovanému uviedla, že podanie podnetu na preskúmanie stanovísk, ktoré žiadal žalobca nie je dôvodom na prerušenie správneho konania.
27. Následne vydal dňa 22.09.2015 žalovaný preskúmavané rozhodnutie, ktorým konanie vo veci dočasného vyradenia vozidla značky O. zastavil, nakoľko žalobca na výzvu správneho orgánu v určenej lehote nezaplatil správny poplatok a zároveň bol o možnosti zastavenia konania poučený.
28. Zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v ustanovení § 8 ods. 1(v znení účinnom ku dňu 23.04.2014) upravoval, že poplatky určené v Sadzobníku pevnou sumou sa platia bez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách Sadzobníka nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková povinnosť. Ak nebol poplatok zaplatený pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie.
29. Podľa § 9 Zákona o správnych poplatkoch, ak poplatky splatné podľa § 8 tohto zákona nebudú zaplatené, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku sa nemožno odvolať.
30. Podľa § 119 ods.8 zákona o cestnej premávke (v znení účinnom ku dňu 23.04.2014) vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla, ktoré je dočasne vyradené z evidencie vozidiel, môže požiadať orgán Policajného zboru o predĺženie doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel, pričom sa primerane postupuje podľa odsekov 1 až 4.
31. Podľa položky 73a Sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch, l podanie žiadosti o a/ dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel a predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel v lehote 1. do jedného roka 5 eur, 2. od jedného roka do dvoch rokov 20 eur, 3. od dvoch rokov do 4 rokov 35 eur... .
32. Pri predĺžení dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel sa správny poplatok vyberie podľa písmena a), pričom za začiatok lehoty sa počíta dátum predchádzajúceho vyradenia vozidla z evidencie vozidiel.
33. Základnou otázkou, ktorú bol povinný správny súd vyriešiť bolo, či žalovaný správny orgán bol oprávnený zastaviť konanie vo veci žiadosti žalobcu o dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky pre nezaplatenie vyrubeného správneho poplatku.
34. Správny súd poukazuje, že správny orgán odôvodňoval svoj postup poukazom na 119a ods. 5 zákona o cestnej premávke tým, že vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla dočasne vyradeného z evidencie vozidiel, ktorý chce také vozidlo prevádzkovať v cestnej premávke pred uplynutím lehoty skončenia dočasného vyradenia vozidla je povinný písomne požiadať orgán policajného zboru o opätovné zaradenie vozidla do evidencie vozidiel. Podľa § 119a ods. 6 zákona o cestnej premávke, orgán policajného zboru pri opätovnom zaradení vozidla do evidencie vozidiel vrátil vlastníkovi vozidla alebo držiteľovi vozidla odovzdané osvedčenie o evidencii časť I., osvedčenie o evidencii časť II. a tabuľku s evidenčným číslom. Ak bolo vozidlo pri dočasnom vyradení z evidencie vozidiel vydané osvedčenie o evidencii pred 01.06.2010, orgán policajného zboru vydáva nové osvedčenie o evidencii časť I. a časť II.
35. Žalobca však nežiadal o prevádzkovanie vozidla pred uplynutím lehoty dočasného vyradenia vozidla, preto nemohol správny orgán analogicky stiahnuť toto ustanovenie na prípad novej žiadosti o dočasné vyradenie vozidla. Z právnej úpravy (§ 24a zákona č.725/2004 Z.z.) vyplýva, že doba dočasného vyradenia vozidla končí zo zákona bez viazanosti na nejaké ďalšie právne skutočnosti
- ods. 4 - orgán vyznačí dátum skončenia dočasného vyradenia. Rozhodnutie zo dňa 12.04.2013 obsahuje označenie skončenia dočasného vyradenia dňa 11.04.2014. Akákoľvek úvaha správneho orgánu, že žiadosť o dočasné vyradenie vozidla po uplynutí predošlej doby jeho vyradenia je žiadosťou o predĺženie dočasného vyradenia je nesprávna, presahujúca zákonný rámec, v rozpore so zákonnou úpravou. Totiž obdobie po ukončení skoršej doby vyradenia do podania novej žiadosti vyhodnotil ako trvanie doby vyradenia vozidla. Z uvedeného dôvodu použitie výšky poplatku nebolo správne, a preto zastavenie konania pre nezaplatenie nesprávne určeného poplatku za úkon účastníka, ktorý správny orgán nesprávne právne posúdil, nie je v súlade so zákonom. Konanie možno zastaviť zákonným spôsobom len vtedy, ak nie je zaplatený správny poriadok za úkon, ktorý podlieha spoplatneniu. Správny orgán však vyruboval správny poplatok za úkon, ktorý účastník nepodal. Správny orgán posúdil žiadosť zo dňa 23.04.2014 ako žiadosť o predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie a účastníka zaťažil povinnosťou plynúcou z § 119a zákona č. 8/2009 v spojení zo zákonom o správnych poplatkoch, avšak opomenul, že rozhodujúci je režim ukončenia doby skoršieho vyradenia vozidla z premávky podľa zákona č.725/2004 Z.z. (toto nová právna úprava nijako nezmenila), preto žiadosť o vyradenie z evidencie vozidiel síce podliehala novej úprave v zákone č. 8/2009 Z. z., ale táto nemenila skoršie režimy a rozhodnutia o vyradení. Z úpravy položiek zákona o správnych poplatkoch je zrejmé, že za žiadosť o dočasné vyradenie vozidla zo dňa 23.04.2014 ( nie je žiadosť o predĺženie dočasného vyradenia vozidla) sa vyberá poplatok vo výške 5 eur.
36. V súlade s § 140 SSP správny súd poukazuje na právny názor najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 10ASan/3/2017 zo dňa 27.04.2018, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/47/2015-63 zo dňa 27.09.2016 a na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžk/11/2017 zo dňa 12.12.2018, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/47/2015-89 zo dňa 21.12.2016 vo veciach týkajúcich sa obdobnej problematiky toho istého žalobcu aj žalovaného.
37. V odôvodneniach zrušujúcich rozsudkov Najvyšší súd SR dospel k záveru, že vyššie citované rozsudky Krajského súdu v Prešove boli vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia, a preto kasačným sťažnostiam žalobcu vyhovel. S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR v citovaných rozsudkoch správny súd poukazuje, že žiadosť žalobcu zo dňa 23.04.2014 mal žalovaný chápať ako žiadosť o predĺženie lehoty na vyradenie vozidla z cestnej premávky. Žalobca nepožiadal žalovaného o opätovné zaradenie vozidla do evidencie vozidiel postupom podľa § 119a zákona o cestnej premávke. Z ustanovenia § 119 zákona o cestnej premávke nevyplýva povinnosť žalobcu po tom, čo uplynula doba dočasného vyradenia vozidla z cestnej premávky požiadať o jeho znovu zaradenie do evidencie. Rovnako zo znenia zákona nevyplýva skutočnosť, že po uplynutí doby dočasného vyradenia vozidla z cestnej premávky sa toto stále považuje za dočasne vyradené až do podania žiadosti o opätovné zaradenie predmetného vozidla do evidencie vozidiel. Kasačný súd dal do pozornosti, že nedostatky právnej úpravy (kedy zákon o cestnej premávke neupravoval právne následky nepodania žiadosti o zaradenie vozidla do evidencie po uplynutí doby dočasného vyradenia vozidla) odstránil zákonodarca novelou zákona o cestnej premávke zákonom č. 430/2015 Z. z. Súčasné znenie zákona o cestnej premávke v. § 119a ods. 8 tak ukladá vlastníkovi vozidla, resp. držiteľovi vozidla dočasne vyradeného z evidencie povinnosť najneskôr od 30 dní od uplynutia lehoty dočasného vyradenia písomne požiadať orgán policajného zboru o opätovné zaradenie vozidla do evidencie; predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie; vyradenie vozidla z evidencie; prevod držby vozidla na inú osobu; zmenu vlastníckeho práva k vozidlu alebo zápis vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla.
38. Výklad zákona o cestnej premávke aplikovaný žalovaným v súvislosti s vybavovaním žiadosti žalobcu o dočasné vyradenie vozidla zo dňa 23.04.2014, ktoré bolo dočasne vyradené z evidencie vozidiel do dňa 11.04.2014 viedlo k vyrubeniu správneho poplatku za požadovaný úkon 35 eur. Žalobca bol vyzvaný na zaplatený správneho poplatku, bol poučený o možnosti zastavenia konania, avšak nedošlo k zaplateniu správneho poplatku, žalovaný správne konanie zastavil. Správny súd poukazuje, že rovnako pri určovaní výšky správneho poplatku došlo k nesprávnemu ustáleniu, že výška správneho poplatku bola stanovená žalovaným v zákonnej sume. Žalovaný vychádzal z mylného vyhodnotenia úkonu žiadosti žalobcu zo dňa 23.042014 podľa obsahu a odrazilo sa to aj na výške správneho poplatku, ktorý bol v dôsledku pochybenia žalovaného stanovený v sume vyššej ako mala byť určená. Na základe vyššie uvedených skutočností námietka žalobcu, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, je dôvodná.
39. Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov v § 141 ods.1 upravoval, že ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok).
40. V súvislosti s uvedeným poukazuje súd na právo jednotlivca na dobrú správu. Princípy dobrej verejnej správy Rada Európy presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní Výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry ESĽP. Účinnosť princípov dobrej správy sa zásadným spôsobom presadzuje predovšetkým prostredníctvom rozhodovacej činnosti ESĽP, avšak nepriamo, čo je dané charakterom práv a slobôd chránených Dohovorom. Právo jednotlivca na dobrú správu, podobne ako napr. právo na azyl, nepatrí medzi typické základné ľudské práva priamo uznané Dohovorom. Preto sa neaplikujú princípy dobrej správy ako také, ale všeobecné právne princípy (princíp rovnosti, viazanosti právom, proporcionality). Presadzovanie všeobecných právnych princípov v členských štátoch Rady Európy zabezpečujú najmä súdy v rámci ústavného a správneho súdnictva.
41. S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 01.12.2009 sa stala právne záväznou Charta. ČI. 41 Charty síce definuje právo na dobrú správu, avšak len vo vzťahu jednotlivca k orgánom a inštitúciám Únie. Podľa čl. 41 do práva na dobrú správu sa zahŕňa najmä:
a) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať;
b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;
c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.
42. Ďalej má podľa čl. 41 ods. 3 Charty, každý právo na náhradu škody spôsobenej inštitúciami alebo zamestnancami Únie pri výkone ich funkcií v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov. Odsek 4 napokon ustanovuje právo obrátiť sa na inštitúcie Únie v jednom z jazykov zmlúv a zároveň dostať odpoveď v rovnakom jazyku. Poslaním Charty je najmä zabezpečiť, aby inštitúcie EÚ rešpektovali základné práva pri príprave nových európskych právnych predpisov. Komisia nielen zaručuje, že jej návrhy sú v súlade s Chartou, ale zabezpečuje aj to, aby sa Charta dodržiavala aj vtedy, keď právne predpisy EÚ uplatňujú členské štáty.
43. Ústava Slovenskej republiky podporuje presadzovanie princípov dobrej verejnej správy (Princíp viazanosti právom, Princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, Princíp nestrannosti a objektivity, Princíp proporcionality, Princíp právnej istoty, Princíp konania v primeranej lehote, Princíp spoluúčasti, Princíp rešpektovania súkromia, Princíp transparentnosti) aj v situácii, keď chýba ich zákonná úprava alebo táto je nedostatočná.
44. Pod vplyvom európskej súdnej judikatúry, ale aj judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky dochádza k tomu, že sa čoraz viac v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zdôrazňuje, že Slovenská republika ako právny štát a člen Rady Európy a Európskej únie presadzuje súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj s princípmi dobrej správy. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (správneho kolégia) vyplýva, že uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byt' náležíte odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné.
45. V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva predovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie.
46. Správny súd nesúhlasí s právnym názorom správneho orgánu, že v prípade žiadosti žalobcu išlo o predĺženie lehoty na vyradenie vozidla z cestnej premávky. Skutočnosť, že zákon o cestnej premávke v čase podania žiadosti neupravoval právne následky nepodania žiadosti o zaradenie vozidla do evidencie po uplynutí doby dočasného vyradenia vozidla nemohol žalovaný vyložiť tak, že vozidlo je stále považované za dočasne vyradené a v zmysle uvedeného následne posúdiť žiadosť žalobcu o dočasné vyradenie vozidla ako žiadosť o predĺženie doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie, na základe čoho žalovaný vyrubil správny poplatok v nesprávnej výške, pre nezaplatenie ktorého zastavil konanie. Nedostatky právnej úpravy v čase podania žiadosti (23.04.2014) odstránil zákonodarca novou právnou úpravou, v ktorej vlastníkovi vozidla ukladá povinnosti súvisiace s uplynutím lehoty dočasného vyradenia vozidla z evidencie.
47. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s písomnou opravou z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
48. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí. Odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú aj právnu oporu výroku rozhodnutia a musí byť formulované tak, aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné komukoľvek.
49. Povinnosťou správneho orgánu bude opätovne dostatočným spôsobom zistiť skutkový stav, posúdiť žiadosť žalobcu podľa obsahu v zmysle § 19 ods.2 Správneho poriadku, následne vec správne právne posúdiť v zmysle príslušných ustanovení zákona o cestnej premávke a ustanovení zákona o správnych poplatkoch a vydať rozhodnutie, ktoré bude riadne a presvedčivo odôvodnené.
50. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (veta prvá).
51. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).