Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoE-11-2019.pdf
PDF · 96.57 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/11/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v exekučnej veci oprávneného H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. nám. XX, T., zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátka, so sídlom Slovenská č. 69, Prešov, proti povinnému L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. štvrť XXX/XX, Y., zastúpenému JUDr. Jozefom Borisom, advokát, so sídlom Belehradská 1, Bratislava, o vymoženie výživného s prísl., na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10Er/1072/2015-72 zo dňa 3. októbra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel (výrok I.) a exekúciu zastavil (výrok II.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 34 ods. 5, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 80, § 89 ods. 1, § 196, § 200, § 201 ods. 1 a 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, 3, § 21a, § 22 ods. 1 a 2, § 23 ods. 1 a 2, § 26 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej aj „vyhláška“). V odôvodnení uviedol, že poverením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.09.2015 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 10.07.2014 do 31.08.2015 vo výške 726,16 eur a bežného výživného vo výške 200,- eur mesačne naďalej od 01.09.2015, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoP/9/2015-93 zo dňa 21.05.2015. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/229/2016-57 zo dňa 14.09.2016 odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10Er/1072/2015-43 zo dňa 22.02.2016, čo do výroku II., ktorým zastavil predmetnú exekúciu a v odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie rozhodne o podaných námietkach povinného proti exekúcii, o ktorých nebolo doposiaľ rozhodnuté. Dňa 13.11.2015 boli súdu doručené námietky povinného proti exekúcii, o ktorých súd rozhodol uznesením zo dňa 22.02.2016, č.k. 10Er/1072/2015-43, a tiež námietky povinného proti trovám exekúcie. Súdny exekútor k podaným námietkam proti trovám exekúcie uviedol, že povinný nesúhlasí s výškou vymáhanej sumy. Trovy exekúcie boli vypočítané a vyčíslené na základe výšky pohľadávky, ktorá sa má podľa podaného návrhu na vykonanie exekúcie vymáhať. Súd považoval námietky povinného proti trovám exekúcie za opodstatnené, keď z upovedomenia o začatí exekúcie EX 232/15 doručené povinnému dňa 02.01.2018 nebolo možné preskúmať sčasti trovy exekúcie, ich špecifikáciu a nepreskúmateľnosť pritom nebola zhojená ani tým, keď exekútor špecifikáciu predložil súdu spolu s námietkami, keď naďalej zostala mimo vedomia účastníkov. Nakoľko z dikcie ustanovení Exekučného poriadku nevyplýva možnosť súdu čiastočne námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie vyhovieť, prípadne tieto čiastočne zamietnuť, o námietkach rozhodol tak, že im v celosti vyhovel. Odvolací súd ďalej v zrušujúcom uznesení č.k. 5CoE/229/2016-57 zo dňa 14.09.2016 poukázal na skutočnosť, že ak vymáhaný nárok zanikol splnením až po začatí exekučného konania, nie je to dôvodom na rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie. Odvolací súd uviedol, že prvoinštančný súd preskúma tiež dôvodnosť zastavenia exekúcie v časti už zaplateného dlžného výživného, ak povinný splnil aj vymáhané oprávnené trovy exekúcie. V takomto prípade odvolací súd odporučil súdu prvej inštancie, že môže posúdiť aj možnosť zastavenia exekúcie v zmysle § 80 Exekučného poriadku. Dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 80 Exekučného priadku je predovšetkým správanie sa povinného a predpoklad dobrovoľného plnenia rozhodnutím stanovenej povinnosti. Exekučný súd môže, ale nemusí zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy povinného, ak a) to navrhne povinný, b) sa exekúcia vykonáva pre bežné výživné, to znamená, že všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne, c) existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Všetky tri predpoklady boli v tomto prípade splnené, pričom zákon nevymedzuje, že tieto zahŕňajú i trovy exekúcie, nakoľko o trovách exekúcie, na ktorých zaplatenie bude zaviazaný povinný, bude rozhodnuté samostatným uznesením. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (R 19/1965, R 19/1987) a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.06.2012, sp.zn. 2CoE/122/2012. V zmysle citovaného ustanovenia § 80 Exekučného poriadku na to, aby mohlo byť exekúcia zastavená je potrebné, aby boli splnené dve podmienky súčasne, a to: 1) aby bol dlh na výživnom v plnej výške zaplatený, 2) aby bol predpoklad, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Exekučný súd má za to, že obe podmienky boli splnené. Zaplatenie dlhu na výživnom je v tomto konaní preukázané a uvedenú skutočnosť nepopiera ani v tom čase zákonný zástupca oprávneného - matka oprávneného. Zároveň je i predpoklad, že výživné bude povinný platiť naďalej dobrovoľne, prihliadnuc na postoj povinného v exekučnom konaní, keď sa k splateniu dlžného výživného postavil aktívne a dlh na výživnom nemá. Kolízny opatrovník vo vyjadrení doručenom súdu dňa 01.02.2016 uviedol, že dňa 25.01.2016 sa na základe výzvy dostavila matka oprávneného - v tom čase zákonný zástupca oprávneného, ktorá uviedla, že k dnešnému dňu jej bývalý manžel na výživnom nedlhuje. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd exekúciu podľa § 80 Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia a po ich vyúčtovaní súdnym exekútorom, pričom na ich zaplatenie bude zaviazaný povinný.
2. Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) a h) CSP. Uviedol, že v danom prípade mal súd za preukázané, že dlh na výživnom bol v plnej výške zaplatený a je predpoklad, že povinný bude výživné plniť dobrovoľne. Ako konštatuje aj Krajský súd v Trenčíne v tomto konaní, podľa § 80 Exekučného poriadku k zastaveniu exekúcie môže súd pristúpiť len za zákonom stanovených podmienok, a to ak: 1. to navrhne povinný, 2. sa exekúcia vykonáva len pre bežné výživné, čo, znamená, že všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne alebo exekučne, 3. existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné plniť aj naďalej. Má za to, že nie je splnená podmienka č. 2, keďže povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne. Počnúc októbrom 2017 si povinný svojvoľne znížil výživné na sumu 100,- eur, ktorú platí doposiaľ. Zdôrazňuje, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktorým by bola vyživovacia povinnosť povinného zmenená. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 7CoP/9/2015 bolo výživné zvýšené na sumu 200,- eur, ktoré však povinný neplatí. Od októbra 2017 má tak opäť dlh na výživnom, ktorý k 31.09.2018 predstavuje (12 x 100,- eur) sumu 1.200,- eur. Neplatenie výživného oprávnený, resp. jeho zákonná zástupkyňa, preukázali exekútorovi. Na záver navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. zrušil a uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
3. Povinný v písomnom vyjadrení k odvolaniu vyjadril súhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu. Zmenu priezviska svojho syna považuje za čin, ktorým sa ho ako otca vzdal a má za to, že keď pretrháva otcovskosynovské vzťahy, tak by od neho ako invalidného dôchodcu nemal vyžadovať akékoľvek finančné prostriedky. Pridržiava sa podania zo dňa 06.11.2015 k sp. zn. EX 232/15-4 JUDr. Jaroslava Delfiniho, súdneho exekútora a poukazuje na ods. 11 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Trenčín, najmä na posledné tri vety a na celý odsek 12, ktorý právne odôvodnil a prvoinštančný súd toto odôvodnenie akceptoval vo svojom rozhodnutí. K vyjadreniu oprávneného uvedené v jeho odvolaní ako: „Máme za to, že nie je splnená podmienka č. 2, keďže povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne“ je klamstvo, pretože i Krajský súd v Trenčíne v posledných troch vetách ods. 11 odôvodnenia vyhodnotil splnenie povinnosti ku dňu podania námietok voči exekúcii. Aj vyjadrenie oprávneného „Počnúc októbrom 2017 si povinný svojvoľne znížil výživné na sumu 100,- eur ktorú platí doposiaľ. Zdôrazňujeme, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktorým by bola vyživovacia povinnosť povinného zmenená. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 7CoP/9/2015 bolo výživné zvýšené na sumu 200,- eur, ktoré však povinný neplatí“, je irelevantné, pretože toto znížené výživne začal platiť, až po podaní námietky proti exekúcii a netýkajú sa tejto veci a aj preto, že podal návrh na Okresný súd Prešov o zníženie výživného sp.zn. 27P/458/2016 zo dňa 21.10.2016 a dňa 08.04.2018 ho vzal späť, o ktorom súd do dovŕšenia 18 roku povinného nerozhodol a ktoré dlžne výživné do dosiahnutia plnoletosti v súčasnosti uhradil. Z dôvodu dosiahnutia plnoletosti oprávneného hodlá podať nový návrh na zníženie výživného. Osobitne bude žiadať nahradenie trov tohto súdneho exekučného konania.
4. Oprávnený v písomnom vyjadrení uviedol, že zmena priezviska oprávneného nezbavuje povinného povinnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Oprávnený v súčasnosti navštevuje strednú školu, vyživovacia povinnosť jeho otca tak naďalej trvá, naviac, ak je ako v tomto prípade, výživné jediným spôsobom, akým sa otec o syna stará. Výživné bolo naposledy určené rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 7CoP/9/2015, ktorým bol povinný zaviazaný platiť na výživu oprávneného sumou 200,- eur mesačne. Výpismi z účtu preukázal, že povinný, počnúc októbrom 2017 uhrádza na výživu oprávneného sumu 100,- eur mesačne. Ide pritom o jeho svojvoľné rozhodnutie, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 7CoP/9/2015 nebol dosiaľ zmenený. Je pravdou, že povinný dňa 20.11.2018 uhradil dlžnú sumu 700,- eur, ktorým čiastočne uhradil dlžné výživné. Povinný od októbra 2017 uhrádza sumu 100,- eur mesačne, t.j. ku dnešnému dňu jeho dlh predstavoval 15 mesiacov (október 2017
- december 2018) x 100,- eur = 1.500,- eur. Po uhradení sumy 700,- eur tak dlh predstavuje 800,- eur. To, že povinný začal platiť znížené výživné napokon sám v odvolaní potvrdil, preto považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil, za predčasné a nesprávne. Nemôže akceptovať názor povinného, že odvolanie oprávneného je nedôvodné, keďže znížené výživné začal platiť až po podaní námietky a netýka sa tejto veci. Exekučné konanie nekončí podaním námietky, preto zaplatenie výživného, neplatené aj po podaní námietky, možno vymáhať v tomto konaní. Dokiaľ súd o znížení výživného nerozhodne, resp. nebude rozhodnuté o zrušení vyživovacej povinnosti, je povinný
- otec povinný platiť výživné v súdom stanovenej výške, čo zjavne nerobí, preto zastavenie exekúcie nie je prípustné a podané odvolanie tak považuje za dôvodné. Trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
5. Oprávnený v podaní zo dňa 23.01.2019 označeným ako „Oznámenie o platbách povinného za rok 2018“ uviedol, že doručuje súdu výpis z účtu za rok 2018 a ďalšie dôkazy preukazujúce platenie výživného povinným. V prílohe predkladá výpis z účtu za rok 2018, ktorým preukazuje, že za obdobie od 01/2018 do 10/2018 povinný zaplatil na výživnom sumu 100,- eur mesačne. Za 11/2018 uhradil výživné 100,- eur mesačne (poštovou poukážkou) + 700,- eur mesačne ako dlžné výživné. Za 12/2018 uhradil výživné vo výške 100,- eur mesačne.
6. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy, číslo OU-PO- OVVS1-2018/03858 zo dňa 11.09.2018 priloženého oprávneným k odvolaniu vyplýva, že na základe žiadosti povolil okresný úrad oprávnenému H. T., nar. XX.XX.XXXX v F., zmenu priezviska z priezviska T. na priezvisko M..
7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť, kedy v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenej časti iným výrokom odvolacieho súdu, pričom postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii. 8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovené, odvolaním napadnuté nebolo a preto je v tomto výroku právoplatné a prieskumom odvolacieho súdu nedotknuté.
9. V danej veci poverením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.09.2015 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 10.07.2014 do 31.08.2015 vo výške 726,16 eur a bežného výživného vo výške 200,- eur mesačne naďalej od 01.09.2015, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku č.k. 7CoP/9/2015-93 vydaného Krajským súdom v Prešove dňa 21.05.2015. Proti tejto exekúcii podal povinný námietky doručené súdu dňa 13.11.2015 súčasťou ktorých boli námietky proti trovám exekúcie a žiadal, aby súd konanie zastavil, nakoľko dňa 04.11.2015 vyrovnal svoj dlh. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 10Er/1072/2015-43 zo dňa 22.02.2016 námietky povinného proti exekúcii právoplatne zamietol ako nedôvodné a exekúciu s poukazom na § 80 Exekučného poriadku zastavil. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/229/2016-57 zo dňa 14.09.2016 odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie tak, že ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a v odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie rozhodne o podaných námietkach povinného proti trovám exekúcie, o ktorých nebolo doposiaľ rozhodnuté, pričom v zmysle § 201 ods. 2 Exekučného poriadku tak mal urobiť, preskúma dôvodnosť zastavenia exekúcie v časti už zaplateného dlžného výživného, ak povinný splnil aj vymáhané oprávnené trovy exekúcie tiež možnosť zastavenia exekúcie v zmysle § 80 Exekučného poriadku.
10. Súd prvej inštancie následne vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel (výrok I.) a exekúciu zastavil (výrok II.). Svoje rozhodnutie založil v napadnutej časti vo výroku II. o zastavení exekúcie s poukazom na § 80 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 na právnom závere, že v danej veci boli naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie a to 1. návrh povinného, 2. vykonávanie exekúcie pre bežné výživné, čo znamená, že všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne, 3. existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne, pričom zákon nevymedzuje, že tieto podmienky zahŕňajú i trovy exekúcie, nakoľko o trovách exekúcie, na ktorých zaplatenie bude zaviazaný povinný, bude rozhodnuté samostatným uznesením. Vychádzal z preukázaného zaplatenia dlhu na výživnom povinným, čo nepoprela ani v tom čase zákonná zástupkyňa - matka oprávneného, existencie predpokladu, že výživné bude povinný platiť naďalej dobrovoľne, prihliadnuc na postoj povinného v exekučnom konaní, keď sa k splateniu dlžného výživného postavil aktívne a dlh na výživnom nemá a vyjadrenia kolízneho opatrovník doručenom súdu dňa 01.02.2016, ktorý uviedol, že dňa 25.01.2016 sa na základe výzvy dostavila matka oprávneného - v tom čase zákonný zástupca oprávneného, ktorá uviedla, že k dnešnému dňu jej bývalý manžel na výživnom nedlhuje.
11. Odvolací súd preskúmaním veci na podklade podaného odvolania oprávneným považuje právny názor súdu prvej inštancie o splnení podmienok pre zastavenie exekúcie podľa § 80 Exekučného poriadku toho času, in concreto splnenie podmienky vykonávania exekúcie pre bežné výživné, za nesprávny a uvádza.
12. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
14. Podľa § 80 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
15. Exekučný poriadok v citovanom ustanovení § 80 Exekučného poriadku upravuje možnosť súdu zastaviť exekúciu na návrh povinného, hoci pohľadávka oprávneného nebola celá uspokojená za kumulatívneho splnenia troch podmienok podľa tohto ustanovenia, a to návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ide o exekúciu na bežnom výživnom (nie však na nedoplatkoch na výživnom) a zároveň možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.
16. Odvolací súd mal v danej veci za to, že nebola splnená podmienka vedenia exekúcie na bežné výživné, keď sa toho času súčasne vymáha ako bežné výživné, tak aj zameškané výživné z dôvodu, že povinný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť spôsobom, ako mu to ukladá vykonateľný exekučný titul, v dôsledku čoho je podané odvolanie oprávneného dôvodné.
17. Z prehľadu transakcií na bankovom účte predloženého oprávneným vyplýva, že posledná riadna úhrada povinného (číslo účtu SK7956000000006918529001) na výživné vo výške 200,- eur bola vykonaná dňa 19.09.2017. Z ďalších úhrad vyplýva, že povinný vykonal dňa 17.10.2017 úhradu vo výške 100,- eur, dňa 20.11.2017 vo výške 100,- eur, dňa 19.12.2017 vo výške 100,- eur, dňa 17.01.2018 vo výške 100,- eur, dňa 19.02.2018 vo výške 100,- eur, dňa 19.03.2018 vo výške 100,- eur, dňa 17.04.2018 vo výške 100,- eur, dňa 17.05.2018 vo výške 100,- eur, dňa 19.06.2018 vo výške 100,- eur, dňa 17.07.2018 vo výške 100,- eur, dňa 17.08.2018 vo výške 100,- eur, dňa 18.09.2018 vo výške 100,- eur, dňa 17.10.2018 vo výške 100,- eur a dňa 18.12.2018 vo výške 100,- eur (č.l. 83, 84, 85, 90, 91, 92, 93, 109, 110, 111, 112 a 113). Z poštových poukazov predložených oprávneným vyplýva, že povinný uhradil výživné dňa 27.11.2018 vo výške 100,- eur s poznámkou „výživné november 18“ a dňa 20.11.2018 vo výške 700,- eur s poznámkou „doplatok výživné november 2017 do máj 2018“ (č.l. 108). Povinný tak za obdobie od októbra 2017 až decembra 2018 uhradil na výživné celkom 2200,- eur.
18. Za sledované obdobie od októbra 2017 do decembra 2018 mal povinný v súlade s exekučným titulom uhrádzať bežné výživné v rozsahu 200,- eur mesačne, ktoré v súčte predstavuje 3000,- eur ( október až december 2017 vrátane januára až decembra 2018, t.j. 15 mesiacov x 200,- eur ). Napriek tomu povinný, za absencie tzv. zmenového rozhodnutia, v dôsledku preukázaného plnenia výživného v redukovanom rozsahu vo výške 100,- eur mesačne, nevynímajúc platbu z novembra 2018 vo výške 700,- eur, zavinil vznik dlžného výživného vo výške 800,- eur, ako rozdielu predpísaného výživného za obdobie od októbra 2017 do poslednej preukázanej platby povinného v decembri 2018 vo výške 3000,- eur a celkom preukázanej uhradenej sumy povinným vo výške 2200,- eur.
19. Úhrada výživného povinným v nižšom rozsahu než ako to ukladá vykonateľný exekučný titul bola okrem listín oprávneného (výpisu z bankového účtu a poštových poukážok) potvrdená aj povinným v podanom vyjadrení k odvolaniu v ktorom sám uviedol, že, znížené výživne začal platiť až po podaní námietky proti exekúcii a netýkajú sa tejto veci a aj preto, že podal návrh na Okresný súd Prešov o zníženie výživného sp.zn. 27P/458/2016 zo dňa 21.10.2016 a dňa 08.04.2018 ho vzal späť, o ktorom súd do dovŕšenia 18 roku povinného (zrejme oprávneného, pozn. odvolacieho súdu) nerozhodol a ktoré dlžne výživné do dosiahnutia plnoletosti v súčasnosti uhradil. Odvolací súd považuje za nevyhnutné na tomto miestne podotknúť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Za existencie vykonateľného exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia pre vymáhanie výživného, nemá povinný priestor svojvoľne plniť výživné v menšom rozsahu než v akom mu to ukladá vykonateľný exekučný titul a to až do okamihu jeho zmeny (tzv. zmenového rozhodnutia) prípadne úplného zrušenia napr. z dôvodu, že dieťa nadobudlo schopnosť samé sa živiť. Procesnej obrane povinného založenej na skutočnostiach o podaných námietkach a návrhu na zníženie výživného preto nemožno priznať dôvodnosť.
20. Zastaviť exekúciu podľa § 80 Exekučného poriadku môže súd len v prípade, ak je vedená exekúcia na bežnom výživnom a nie na nedoplatkoch na výživnom. V danej veci tak nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok, keďže je voči povinnému vedená exekúcia na zameškané výživné, a preto nie je ani možné rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 80 v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.
21. Nakoľko mal odvolací súd za to, že na základe zistených skutočnosti v priebehu odvolacieho konania nie sú toho času splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 80 Exekučného poriadku, uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).