Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/45/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu JML Spol. s r.o., IČO: 50 734 598, so sídlom Okružná 784/28, 058 01 Poprad, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom, Advokátska kancelária, Stará cesta 3139/6, Spišská Nová Ves proti žalovanému Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, o upustenie od potrestania žalobcu rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa pod č. PP 3011/4/2017/ HŽP/RR zo dňa 4. januára 2018 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil tento priebeh administratívneho konania:

2. Na Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) bol 01.06.2017 doručený písomný podnet na prevádzku reštaurácie B. Y., D. svätého I. X/XX, XXX XX A., v ktorom sa uvádza, že reštaurácia usporadúva oslavy do 03.00 h ráno, oslavy sú hlučné a v bytoch orientovaných na východ sa nedá spať. Hluk a vibrácie z hlučnej hudby je podľa podnetu počuť aj za zavretými oknami, čo znepríjemňuje kvalitu bývania. Na základe vecnej a miestnej príslušnosti bol postúpený identický podnet listom doručeným 06.06.2017 na RÚVZ Poprad aj z Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy.

3. Za účelom šetrenia podnetu bolo 16.09.2017 vykonané meranie imisií hluku v životnom prostredí v blízkosti reštaurácie B. Y.. Účelom merania bolo objektivizovať hlučnosť šíriacu sa z prevádzky reštaurácie B. Y., D.. sv. I. X/XX, v A., smerom k chránenému vonkajšiemu a vnútornému prostrediu bytu v bytovom dome A. C., situovanom na D. svätého I. X/XX v A., vzhľadom na prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republikyč. 549/2007 Z.z.

4. O meraní hluku bol správnemu orgánu prvého stupňa vystavený Protokol o meraní hluku č. 6468/2017 z 25.10.2017. Bytový dom A. C. v A. sa nachádza oproti bočnému vchodu do prevádzky reštaurácie B.. Okná spální bytového domu sú orientované priamo oproti vchodu do prevádzky.

5. Meranie bolo vykonané vo vonkajšom prostredí priestoru pred oknami obývacej izby bytu na druhom nadzemnom podlaží bytového domu A. C. a taktiež vo vnútornom prostredí spálne rovnakého bytu. Mikrofón zvukového analyzátora bol umiestnený na statíve na balkóne bytu vo vzdialenosti 1,5 m pred obvodovou stenou budovy, vo výške 1,5 m nad podlahou obytnej miestnosti. Mikrofón bol chránený krytom proti poveternostným vplyvom. Ďalšie meranie bolo uskutočnené vo vnútornom prostredí spálne rovnakého bytu s mikrofónom vo výške 1,5 m nad podlahou miestnosti, pri posteli vo vzdialenosti 0,5 m od najbližšej steny miestnosti. Meranie sa uskutočnilo pri zatvorených oknách miestnosti. Meranie vo vonkajšom prostredí chránenej miestnosti pred fasádou bytu a vo vnútornom prostredí chránenej miestnosti (spálne) bytu na druhom nadzemnom podlaží bytového domu A. C. na D. sv. I. X/XX v A. bolo vykonané 16.09.2017 v čase od 21:25 - 23:53 h.

6. Hluk bol premenný, v závislosti od druhu hudby, bez identifikovanej tónovej zložky. Počas merania zasahovala mestská a štátna polícia z dôvodu riešenia sťažnosti na rušenie nočného kľudu, kedy bolo meranie prerušené. Následne bola čiastočne znížená hlasitosť hudobnej produkcie a boli zatvorené protiľahlé okná na prevádzke a vetrenie v prevádzke bolo zabezpečované bočnými oknami.

7. Reziduálny zvuk (zvuk pozadia) tvoril bežný ruch ulice, vzdialený dopravný hluk z miestnej komunikácie na Levočskej ulici. Náhodné zvuky boli pri spracovaní výsledkov vylúčené. Meranie bolo vykonané kalibrovanými meradlami. Meranie hluku vykonalo akreditované pracovisko ŠL1CHA na správny orgán prvého stupňa, Reg. No. 126/S-096, odborne spôsobilou osobou L.. M. V., osvedčenie o odbornej spôsobilosti č.OOD/9498/2015 Úradu verejného zdravotníctva SR, Bratislava.

8. Podľa protokolu merania imisií hluku z hudobnej produkcie bola v chránenom území stanovená posudzovaná hodnota hluku vo vonkajšom prostredí chránenej miestnosti pred fasádou bytu na druhom nadzemnom podlaží bytového domu A. C. na D. sv. I. X/XX v A. pre časový interval noc (22:00 - 06:00 h) LAeq,n = 63,6 dB pri otvorenom protiľahlom okne a LAeq,n = 54,6 dB pri zatvorenom protiľahlom okne a vo vnútornom prostredí chránenej miestnosti (spálne) bytu na druhom nadzemnom podlaží bytového domu A. C. na D. sv. I. X/XX v A. pre časový interval noc (22:00 - 06:00 h) LAeq,p = 42,2 dB pri otvorenom bočnom okne prevádzky a LAeq,p = 32,3 dB pri zatvorenom bočnom okne prevádzky. Podľa tabuľky č. 1 vyhlášky č. 549/2007 Z.z. je pre kategóriu územia II.: priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov; pre časový interval noc (22.00 - 06.00 hod.); hluk z iných zdrojov; prípustná hodnota 45 dB. Podľa tabuľky č. 3 vyhlášky č. 549/2007 Z.z. je pre vnútorné prostredie B.: obytné miestnosti; pre časový interval noc (22.00 - 06.00 hod.); hluk z vonkajšieho prostredia; prípustná hodnota 30 dB.

9. Z predloženého protokolu vyplýva, že boli prekročené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí pre kategóriu územia II. pre časový interval noc a vo vnútornom prostredí chráneného priestoru B z vonkajšieho prostredia pre referenčný časový interval noc.

10. Porovnaním posudzovaných hodnôt v mieste merania s prípustnou hodnotou určujúcej veličiny pre hluk vo vonkajšom prostredí chráneného územia kategórie II z iných zdrojov pre referenčný časový interval noc v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republikyč. 549/2007 Z.z. bolo preukázané, že hluk z prevádzky B. Y. v A. pri prevádzkovaní spoločenských akcií s hudobnou produkciou smerom k chránenému vonkajšiemu prostrediu bytového domu A. C. v A. prekračuje prípustné hodnoty určujúcej veličiny hluku pre referenčný časový interval noc o 18,6 dB pri otvorených a o 9,6 dB pri zatvorených protiľahlých oknách prevádzky.

11. Porovnaním posudzovaných hodnôt v mieste merania s prípustnou hodnotou určujúcej veličiny pre hluk vo vnútornom prostredí chráneného priestoru B z vonkajšieho prostredia pre referenčný časový interval noc v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z. bolo preukázané, že hluk z prevádzky B. Y. v A. pri prevádzkovaní spoločenských akcií s hudobnou produkciou, smerom k chránenému vnútornému prostrediu bytového domu A. C. v A. prekračuje prípustné hodnoty určujúcej veličiny hluku pre referenčný časový interval noc o 12,2 dB pri otvorenom bočnom okne prevádzky a o 2,3 dB pri zatvorenom bočnom okne prevádzky.

12. Žalobcovi bolo podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku oznámené začatie konania o uložení pokuty za správny delikt elektronickým dokumentom správnym orgánom prvého stupňa evidovaným pod číslom PP 3011/1/2017/HŽP/RR zo dňa 31.10.2017. Oznámenie bolo doručené žalobcovidňa 16.11.2017. Elektronickým dokumentom evidovaným pod č. PP 3011/2/2017/HŽP/RR zo dňa 03.11.2017 bolo prevádzkovateľovi žalobcu zaslané predvolanie na správny orgán prvého stupňa na deň 13.12.2017 o 10:00 hod. za účelom možnosti vyjadriť sa k predmetu tohto konania a využiť právo uplatniť svoje pripomienky a námety pred vydaním rozhodnutia. Predvolanie bolo doručené žalobcovi dňa 19.11.2017.

13. Dňa 13.12.2017 sa na správnom orgáne prvého stupňa uskutočnilo prerokovanie porušenia povinností ustanovených v § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. a v súvislosti s konaním vo veci vydania rozhodnutia o uložení pokuty podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č.355/2007 Z.z. Stretnutia sa zúčastnili zamestnanci správneho orgánu prvého stupňa a konateľ žalobcu M. S., ktorý bol oboznámený so zápisnicou z prerokovania porušenia povinností ustanovených v § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. v súvislosti s konaním vo veci vydania rozhodnutia o uložení pokuty podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č.355/2007 Z.z., a taktiež s protokolom o meraní hluku č. 6468/2017 zo dňa 25.10.2017.

14. Zároveň bol M. S. vyzvaný, aby sa ku skutočnostiam vyjadril. O stretnutí bola vyhotovená písomná zápisnica evidovaná pod č. PP 3011/3/2017/HŽP/RR. Pán M. S. sa vyjadril nasledovne: „K uvedenej zápisnici nemám námietky. Spoločnosť JML Spol. s.r.o. o danom probléme vie a je v súčasnosti pripravený projekt na rekonštrukciu prevádzky B. Y. v A. s cieľom znížiť hluk z danej prevádzky“. Zápisnica bola podpísaná všetkými zúčastnenými osobami.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. PP 3011/4/2017/HŽP/RR zo dňa 04.01.2018 tak, že ako príslušný orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa § 3 ods. 1 písm. c) v spojení s § 6 ods. 1 prílohou č.1 bod 25, § 6 ods. 3 písm. l) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“) v konaní o uložení pokuty za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 46, § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov žalobcovi podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z.z. uložil pokutu vo výške 400eur. Správneho deliktu, za ktorý sa táto pokuta uložila, sa dopustil žalobca porušením povinností stanovených v § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. tým, že ako prevádzkovateľ zdrojov hluku v zariadení Reštaurácia B. Y., D. svätého I. X/XX, XXX XX A. nezabezpečil, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia hluku bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre referenčný časový interval noc ustanovené v prílohe č. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republikyč.549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí (ďalej len „vyhláška č. 549/2007 Z.z.“).

16. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný.

II.

Stručné zhrnutie napádaného rozhodnutia

17. Žalovaný rozhodol o podanom odvolaní žalobou napádaným rozhodnutím zo dňa 28.03.2018 pod č. OLP/2126/2018, ktorým ako príslušný orgán podľa § 5 ods. 4 písm. i) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“) preskúmal odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade (ďalej len „Regionálny úrad verejného zdravotníctva Poprad" alebo „RÚVZ") č.: PP 3011/4/2017/HŽP/RR zo dňa 04.01.2018 a podľa § 59 ods. 2 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") rozhodol tak, že rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Poprad č.: PP 3011/4/2017/ HŽP/RR zo dňa 04.01.2018 sa podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

18. V odôvodnení žalobou napádaného rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenie § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z., ďalej ods. 19 citovaného zákona a ďalej ustanovenie § 27 ods. 1 citovaného zákona. Podľa žalovaného žalobca poukázal na skutočnosť, že prevádzka reštaurácie, ktorá je zdrojom hluku je v predmetnej lokalite umiestnená už od 80-tych rokov 20. storočia, kým susediaci chránený priestor s obytnou funkciou (bytový dom A.) bol postavený až v roku 2011, pričom namieta, že žalovaný tieto skutočnosti nezohľadnil.

19. V uvedenej súvislosti žalovaný uviedol, že povinnosť uvedená v § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. sa na prevádzkovateľov zdrojov hluku vzťahuje všeobecne, bez ohľadu na skutočnosť, či chránený priestor bol do územia situovaný pred alebo po vzniku prevádzky, ktorá hluk spôsobuje. Umiestneniu bytového domu do predmetného územia predchádzalo schvaľovacie konanie v zmysle ustanovení stavebného zákona (vedené príslušným stavebným úradom), v ktorom účastníci konania, vrátane prevádzkovateľa reštaurácie, mali možnosť pred vydaním príslušných povolení, resp. rozhodnutí podať námietky za účelom ochrany právom chránených záujmov. Umiestnením stavby s obytnou funkciou nadobudli jej užívatelia nárok na ochranu zdravia pred hlukom v súlade s platnou legislatívou na úseku verejného zdravotníctva, ktorej dodržiavanie žalovaným v rámci riešenia podnetu musí vymáhať. Predmetnú námietku žalovaný považoval za neopodstatnenú. Žalovaný pre žalobcudal do pozornosti, že je jeho povinnosťou zachovávať legislatívou na neho kladené všeobecné požiadavky, bez ohľadu na to, v akom poradí v jeho okolí vznikali chránené stavby.

20. Podľa žalovaného žalobca poukázal na nevhodnosť postupu pri meraní, pričom namieta, že meranie sa začalo už v čase 21:25 hod, t. j. pred začiatkom platnosti referenčného časového intervalu pre noc (22:00 hod. - 06:00 hod.).

21. Uvedenú námietku nepovažoval žalovaný za opodstatnenú, nakoľko v zmysle informácií uvedených v protokole z merania hluku č. 6468/2017 (RÚVZ Poprad, 25.10.2017) sa dňa 16.09.2017 v čase od 21:25 hod. do 23:53 hod. za účelom vyhodnotenia vplyvu hluku z predmetnej prevádzky na zdravie vykonala séria meraní v súlade s platnými požiadavkami príslušnej technickej normy, pričom výsledok každého z meraní, vrátane opakovaného merania hluku vo vonkajšom prostredí poukazuje na prekročenie prípustných hodnôt hluku. Skutočnosť, že k správnemu deliktu došlo preto bola predmetným meraním dostatočne preukázaná.

22. Podľa žalovaného pokiaľ žalobca poukázal na skutočnosť, že meranie hluku nebolo objektívne z dôvodu, že dňom merania bola sobota, t. j. deň, kedy sa obvykle robia zábavy a diskotéky, bolo potrebné konštatovať, že prípustné hodnoty v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republikyč. 549/2007 Z.z. nie sú odlišné pre jednotlivé dni v týždni. Žalobca je podmienky zákonného predpisu povinný dodržiavať všetky dni v týždni rovnako.

23. Žalovaný výšku uloženej pokuty v rozhodnutí náležite zdôvodnil. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená prevádzka organizovala akcie s hudobnou produkciou bežne aj v období pred vykonaním predmetného merania, bolo aj vzhľadom na doručený podnet verejnosti možné predpokladať, že k porušeniu povinnosti nedošlo len jednorázovo, ale opakovane. Zároveň bolo tiež potrebné zvážiť skutočnosť, že obťažovanie hlukom bolo vykonávané v nočných hodinách. S výškou pokuty blízkou dolnej hranici zákonnej sadzby bolo preto možné súhlasiť. Žalovanýpovažoval za potrebné poznamenať, že prvostupňový správny orgán nebol povinný automaticky uložiť pokutu na spodnej hranici zákonného rozpätia, ale pri výške pokuty použil náležitú úvahu a odôvodnenie.

24. Zástupca žalobcu bol predvolaný na ústne konanie, s možnosťou sa vyjadriť k zisteným podkladom, a tak mal možnosť doplniť skutkový stav veci, ktorý bol náležite zistený. Taktiež sa na predmetnom ústnom konaní vyjadril, že si je žalobca daného dlhodobého problému vedomý a snaží sa ho riešiť (čo je v rozpore s textom podaného odvolania).

25. Žalovaný považoval za potrebné žalobcu upozorniť na skutočnosť, že zákon 372/1990 Zb. o priestupkoch sa na predmetné konanie nevzťahuje. Páchateľom priestupku podľa právnej teórie môže byť iba fyzická osoba, čo je jeho jedinečným smerodajným identifikátorom. Žalobca je osobou právnickou, a preto sa daný delikt kvalifikuje ako „iný správny delikt“ a správne konanie pokračuje v režime Správneho poriadku.

26. Na základe uvedeného žalovaný považoval za potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

27. Vo včas podanej správnej žalobe proti citovanému rozhodnutiu žalovaného sa žalobca domáhal v petite žaloby, aby správny súd potvrdil výrok správneho orgánu prvého stupňa vo výroku o vine z naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z.z. a súčasne aby zmenil výrok, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 400 eur tak, že upustí od jeho potrestania. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca ďalej poukazoval na nezákonnosť rozhodnutia z dôvodov uvedených v § 191 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.), že zistenie skutkového stavuorgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a z dôvodov uvedených v §191 ods. 1 písm. g) S.s.p., že došlo k podstatnému porušeniu ustanovenío konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ďalej uviedol, že nesúhlasí so skutkovým stavom, ako ho objasnil správny orgán prvého stupňa a ako ho potvrdil vo svojom rozhodnutí žalovaný, keďže na základe jeho nesprávneho vyhodnotenia správny orgán vyvodil nesprávne právne závery

28. Je pravdou, že žalobca sa pri prerokovaní porušenia povinnosti dňa 13.12.2017 k veci vyjadril tak, že „K uvedenej zápisnici nemá námietky a spoločnosť JML Spol. s r.o. o danom probléme vie...“, avšak po doručení písomného vyhotovenia rozhodnutia o uložení pokuty a oboznámení sa s jeho odôvodnením považoval za potrebné vzhľadom k výške uloženej pokuty a jej dôvodom uviesť nasledovné:

29. Povinnosťou správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 3 ods.5 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku je, aby jeho rozhodnutie vychádzalo o spoľahlivo zisteného stavu veci. Pod spoľahlivo zisteným stavom však nemožno rozumieť len zistenie okolností svedčiacich v neprospech podozrivého, ale aj v jeho prospech. V tejto súvislosti správny orgán skutočný stav veci zistil nedostatočne, kedy pri svojom rozhodnutí nevzal do úvahy okolnosti svedčiace v prospech podozrivého zo správneho deliktu a to že:

30. Reštaurácia Glóbus CLUB už od 80 rokov 20. storočia usporadúva zábavy, diskotéky, oslavy. Je situovaná na Námestí sv. Egídia v centre mesta Poprad.

31. Chránené územie - bytový dom A. stojaci vedľa od reštaurácie B. Y. bol postavený až niekedy v roku 2011, kedy z bývalého „Pionierskeho domu“ vybudovali nové bytové jednotky s vedomím, že ide o výstavbu v pešej zóne centra mesta, ktorá je zo svojej samotnej podstaty sprevádzaná väčším pohybom osôb, kultúrnych udalostí, verejných podujatí a prevádzky sociálnych a kultúrnych zariadení.

32. Z uvedeného dôvodu mal žalobca zato, že tieto bytové jednotky sú umiestnené v centre mesta, a nie v obytnej časti, ako to správny orgán uvádza vo svojom rozhodnutí. O tejto situácií museli investori rekonštrukcie bytového domu A., ako aj jeho majitelia bytov, vedieť a počítať s tým, že intenzita hluku môže byť v tomto prípade vyššia ako v obytnej časti mesta, akou je napríklad sídlisko alebo územie zastavané výstavbou rodinných domov. Povinnosťou správneho orgánu v rámci zistenia skutkového stavu preto bolo obstarať si podklady súvisiace z vydaným stavebným povolením a vyjadreniami účastníkov stavebného konania vzhľadom na okolnosti umiestnenia predmetných bytov, ktoré svojím umiestnením v podstate narúšajú územnú prognózu priestorového usporiadania a funkčného využívania Popradského námestia.

33. Príkladmo bolo potrebné uviesť, že ochrane v zmysle zákona č. 355/2007 Z.z. nemôže podliehať bytová jednotka vystavaná v centre priemyselnej zóny, nakoľko hoci si takýto stavebník síce môže vybaviť podklady pre vydanie stavebného povolenia, ale sám musí počítať s existujúcim okolím. Opačný výklad by spôsoboval trvalé obmedzenie podnikateľského prostredia na danom území.

34. Žalobca mal zato, že správny orgán mal zohľadniť to, že žalobca ako prevádzkovateľ zariadenia spôsobujúceho hluk, od 80. rokov 20. storočia usporadúva zábavy, diskotéky, oslavy a že jeho prevádzka je situovaná v centre mesta Poprad tam, kde bola neobytná zóna, kde platí iný režim hladiny hluku, presnejšie kategória územia III. Je pravdou, že v roku 2011 sa z Pionierskeho domu stal obytný dom, avšak tým sa porušilo množstvo právnych predpisov, a to nielen stavebných, ale aj ďalších hygienických predpisov. Taktiež žalobca vylúčil, že mu bola daná príležitosť byť účastníkom stavebného konania, a tak vzniesť námietky voči zmene spôsobu užívania stavby z „Pionierskeho domu“ na obytný dom. Žalobca nepoprel to, že je jeho objektívnou zodpovednosťou dodržiavať § 27 zákona č. 355/2007 Z.z., práve preto vykoná všetko preto, aby už neprekračoval neprípustnú hladinu hluku. Avšak správny orgán mal zohľadniť aj to, že legitímne konanie súvisiace s podnikaním (produkovanie hluku s určitou hladinou činnosťou používaného technického zariadenia mimo obytnej zóny) sa v dôsledku zmien vyvolaných rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej správy (zmena územného plánu, stavebné povolenie, kolaudácia bytových domov) stalo konaním nezákonným. Naviac, za vzniknutej situácie žalobca ako páchateľ správneho deliktu nesie tak finančnú ťarchu odstraňovania takto vzniknutého protiprávneho stavu, ako aj ťarchu finančnej sankcie za správny delikt. Ak by správny orgán zohľadnil takúto situáciu, tak by neudelil žalobcovi pokutu 400 eur, ale oveľa nižšiu, prípadne žiadnu.

35. Na potvrdenie tohto právneho názoru žalobca dal do pozornosti aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnavesp. zn. 14S/83/2011 IČSS. 2011200563 zo dňa 04.07.2013, podľa ktorého:„Súd považuje vyvodený právny záver o uznaní žalovaného za vinného zo spáchania správneho deliktu za vecne správny.“ Tento záver vychádza z objektívnej zodpovednosti žalobcu, ako prevádzkovateľa zariadenia produkujúceho v blízkosti ľudských obydlí hluk s hodnotou prevyšujúcou hranicu stanovenú vyhl. č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, a v konaní zabezpečené meranie, výsledok ktorého nebol spochybňovaný.

36. Na druhej strane však bolo potrené zohľadniť, že došlo k špecifickej situácii, keď žalobca ako prevádzkovateľ zariadenia spôsobujúceho hluk, od roku 1996 prevádzkovaného v neobytnej zóne, sa v dôsledku zmeny územného plánu v roku 2003 stal prevádzkovateľom zariadenia spôsobujúceho hluk nachádzajúceho sa v obytnej zóne. V nadväznosti na to začali od roku 2003 správne orgány na základe opakovaných podnetov občanov vyvodzovať dôsledky z jeho objektívnej zodpovednosti za porušovanie predpisov o ochrane zdravia, výsledkom čoho je opakované ukladanie pokút za prekračovanie najvyššej prípustnej miery hluku v blízkosti ľudských obydlí. Medzi účastníkmi je nesporné, že od doby, kedy došlo k zmene územného plánu, resp. skolaudovaniu susediacich obytných domov, vykonal žalobca na svoje náklady opatrenia smerujúce k zníženiu pôvodnej, oveľa vyššej hladiny hluku na hodnotu zistenú pri ostatnom meraní, t.j. prekračujúcu povolenú hladinu hluku v nočných hodinách o 4,8 dB.

37. Podľa žalobcu došlo k situácii, ktorú žiadna zákonná úprava, automaticky vychádzajúca z predpokladu dodržiavania zákonov všetkými orgánmi verejnej správy, nemohla predvídať. Objektívna zodpovednosť je založená na tom, že páchateľ správneho deliktu zodpovedá za svoje protiprávne konanie bez ohľadu na zavinenie. Ďaleko nad logický rámec právnej konštrukcie takejto zodpovednosti je však podľa súdu situácia, keď legitímne konanie súvisiace s podnikaním (produkovanie hluku s určitou hladinou činnosťou používaného technického zariadenia mimo obytnej zóny) sa v dôsledku zmien vyvolaných rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej správy (zmena územného plánu, stavebné povolenie, kolaudácia bytových domov) stalo konaním nezákonným. Naviac, za vzniknutej situácie žalobca ako páchateľ správneho deliktu nesie tak finančnú ťarchu odstraňovania takto vzniknutého protiprávneho stavu, ako aj ťarchu finančnej sankcie za správny delikt.

38. Súd preto s odkazom na § 250i ods. 2 O.s.p. zvažoval výšku uloženej pokuty, ktorá v rámci zákonom stanoveného rozmedzia 165 až 16.596 eur bola uložená vo výške 664 eur. Dospel k záveru, že vzhľadom na zásadný význam a dôsledok od žalobcu nezávislej zmeny pomerov, týkajúcej sa určenia využitia lokality, v ktorej sa zariadenie produkujúce hluk nachádza a preukázané konanie žalobcu, smerujúce k odstraňovaniu závadného stavu aj za cenu nepredpokladaných a nepredvídateľných finančných nákladov, už prejednanie veci v správnom konaní, ako aj v konaní pred súdom postačuje na dosiahnutie účelu zákona.

39. Podľa žalobcu, aj keď je nesporný vznik deliktuálnej zodpovednosti u žalobcu (nepochybne aj v dôsledku činnosti orgánov verejnej správy s kompetenciou v oblasti stavebného konania), uloženie sankcie v súvislosti s opísaným správnym deliktom je v rozpore s prirodzeno-právnymi princípmi a zásadami, a pravidlami logického a systematického výkladu zákona. Súd preto postupom v zmysle § 250j ods. 5 O.s.p. s využitím kompetencie tzv. plnej jurisdikcie nahradil napadnuté rozhodnutie o treste, t.j. v časti ktorou bola žalobcovi uložená pokuta a zmenil ho tak, že upustil od potrestania.

40. Preto aj na základe tohto rozhodnutia v analogickom prípade úctivo žalobca žiadal, aby sa upustilo od udelenia pokuty podľa § 198 ods. 1 S.s.p. aj pri zohľadnení toho faktu, že doposiaľ sa voči možnému nedodržiavaniu nočného kľudu zo strany žalobcu nikto doposiaľ nesťažoval, a taktiež už len samotné prejednanie veci malo pre žalobcu dostatočný výchovný účinok, a teda účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

41. Merania boli vykonané správnym orgánom vo vonkajšom prostredí chránenej miestnosti pred fasádou bytu a vo vnútornom prostredí chránenej miestnosti (spálne) bytu na druhom nadzemnom podlaží bytového domu A. na D. sv. I. X/XX v A. bolo vykonané 16.09.2017 v čase od 21:25 - 23:53 hod.

42. Z uvedeného vyplýva, že správy orgán vykonal svoje merania v čase 21:25 - 22:00 hod., t.j. v čase, kedy je ešte nie je v platnosti nočný kľud, a preto závery, ku ktorým v rámci svojho merania dospel, nemožno subsumovať pod porušenie pre časový interval noc (22:00 - 06:00 hod). Aj keď správny orgán vykonal sériu meraní, to ešte neznamená, či tieto merania boli vykonávané až v noci teda po 22:00 hodine, kedy platí nočný kľud. Totiž, ak by sa prevažná časť sérií meraní vykonávala pred 22:00 hodinou, kedy platí menej prísna maximálna hladina hluku a menšia časť meraní po 22:00 hodine, kedy už platí prísnejšia maximálna hladina hluku, mohlo by to ovplyvniť celkový výsledok merania, a teda by mohli nastať pochybnosti, či sa podozrivý zo správneho deliktu skutočne dopustil správneho deliktu z dôvodu rušenia nočného kľudu. Správny orgán mávyhodnotiť skutkový stav bez dôvodných pochybností, a ak existujú pochybnosti, majú sa tieto pochybnosti vykladať na prospech páchateľa v zmysle zásady in dubio pro reo.

43. Žalobca bol tiež toho názoru, že v rozhodnutí neboli zohľadnené ďalšie okolnosti - ktoré správny orgán nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy, a ktoré majú vplyv na výsledok samotného rozhodnutia.

44. Jedným z uvedených dôvodov je ustanovenie § 57 ods. 51 zákona č. 355/2007 zákona. V zmysle uvedeného ustanovenia „prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania“.

45. Závažnosť tohto konania je preto jednak determinovaná okolnosťami uvedenými v bode 1 žaloby a zároveň aj ďalšími okolnosťami, akými sú skutočnosti, že správny orgán vychádzal so skutočností, ktoré mu uviedli obyvatelia bytového domu A., nevychádzal zo skutočného stavu veci, mohol tak konať objektívne.

46. Podľa žalobcu čas trvania je pomerne širokým a v tomto časovom rozpätí je spolu zahrnutý aj večer aj noc, čo vzbudzuje pochybnosti o objektívnosti merania hluku, a teda o tom, či žalobca skutočne porušil nočný kľud.

47. Okrem toho sa podľa žalobcu nepreukázali nejaké následky protiprávneho konania (napr. zdravotné) na niektorom z poškodených správnym deliktom, čo v podstate neznamená, že žalobca chcel zľahčovať svoje protiprávne konanie, len chcel poukázať, že aj tento fakt bolo potrebné zohľadniť pri posudzovaní protiprávneho konania.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

48. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 01.08.2018. Vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

49. Je nepochybné, že žalobca samotné naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu nespochybnil. V samotnej podstate uviedol i príklad rozsudok Krajského súdu v Trnavesp. zn. 14S/83/2011 zo dňa 04.07.2013, ktorý v obdobnom prípade potvrdil naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu. Žalovaný však považoval za potrebné poukázať na podstatné rozdiely medzi okolnosťami uvedenými v predmetnom rozsudku Krajského súdu v Trnave a naplnením skutkovej podstaty iného správneho deliktu žalobcom. Rozsudok sp. zn. 14S/83/2011 Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.07.2013 totiž pojednáva o sankcii, ktorá bola prejednávaná v okamihu, keď si už žalobca splnil svoju zákonnú povinnosť a zabránil expozícii obyvateľstva nadmerným hlukom. V uvedenom prípade teda zostala efektívna len sankčná funkcia pokuty, nie jej preventívna funkcia. Za uvedených okolností Krajský súd v Trnave zjavne prihliadal na špecifickú situáciu a využil svoju právomoc a upustil od potrestania.

50. Podľa žalovaného žalobca však svoju súčasnú argumentáciu založil na skutočnosti, že jeho prevádzka sa nachádzala na Námestí sv. Egídia v Poprade skôr, než obytný komplex A.. Žalobcovi bola uložená sankcia vo výške 400 eur, čo je pri dolnej hranici zákonného rozmedzia (§ 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. 150 eur - 20.000 eur), ktoré spočíva v ohrození verejného zdravia nadmerným hlukom. Táto pretrvávajúca skutočnosť musí byť žalobcom v budúcnosti odstránená, a preto uložená sankcia plní i veľmi dôležitú preventívnu funkciu. Upustenie od potrestania, pri naplnení skutkovej podstaty iného správneho deliktu, kde podľa vlastných slov žalobcu jeho prevádzka produkuje hluk už od času vy stavania obytného komplexu v roku 2011, v žiadnom prípade nepredstavuje element, ktorý by pre žalobcu pôsobil výchovne a nútil ho k plneniu si svojich zákonných povinností ochrany obyvateľstva pred nadmernou expozíciou hlukom. Upustenie od potrestania by podľa žalovaného ďalej spôsobovalo komplikáciu v spojení s § 57 ods. 42 zákona č. 355/2007 Z.z., podľa ktorého pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.

51. Vzhľadom na to, že žalobca vo svojom podaní obhajuje produkciu nadmerného hluku svojou prevádzkou, ktorá preukázateľne prekračuje prípustné limity pre interval noc, a tak negatívne pôsobí na ľudské zdravie, žalovaný považoval za výrazne potrebné vplývať na žalobcu tak, aby uviedol činnosť svojej prevádzky do súladu so zákonom.

52. Čo sa týka argumentácie žalobcu ohľadne presnosti merania, žalovaný uviedol, že meranie bolo vykonané kalibrovanými meraniami, akreditovaným pracoviskom SLICHA na správnom orgáne prvého stupňa Reg. No. 126/S-096, odborne spôsobilou osobou L.. M. V.. osvedčenie o odbornej spôsobilosti č. OOD/9498/2015 žalovaného. Výklad právneho zástupcu žalobcu je v tomto prípade výkladom nekompetentným, neznalým techník merania a nepodloženým argumentáciou odborne spôsobilej osoby. Žalovaný sa už k identickej námietke žalobcu vyjadril vo svojom napadnutom rozhodnutí.

53. Podľa žalovaného žalobca v tomto bode žaloby neuviedol žiadne nové špecifické skutočnosti. Žalovaný však považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že správne orgány verejného zdravotníctva nechránia zdravie obyvateľstva až keď sa preukážu následky protiprávneho konania, ale hlavne a najmä činnosťou preventívnou, aby poškodeniu zdravia (často dlhodobému) zabránili. Žalovaný taktiež dal do pozornosti, že zdravotné následky nezákonnej činnosti nie sú podmienkou naplnenia skutkovej podstaty iného správneho deliktu. Žalovaný opätovne poukázal na fakt, že sankcia bola žalobcovi uložená pri dolnej hranici zákonného rozpätia a príslušný prvostupňový orgán verejného zdravotníctva tak na následky protiprávneho konania prihliadal.

V.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

54. Žalobca sa v plnom rozsahu pridŕžal svojej správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa tretej časti II. hlavy S.s.p. zo dňa 10.05.2018.

55. Naďalej ju považoval za dôvodnú, a preto nevidí dôvod k tomu, aby bola ako nedôvodná zamietnutá.

56. Nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými vo vyjadrení žalovaného zo dňa 01.08.2018.

57. Je pravdou, že žalobca spáchanie iného správneho deliktu nespochybňuje. Žalobca naďalej považovalrozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.14S/83/2011 zo dňa 04.07.2013 za vhodný analogický prípad, keďže aj v tomto rozsudku nastala podobná situácia, ktorá si vyžaduje aj podobné riešenie, aby nevznikali v rovnakých prípadoch neodôvodnené rozdiely. Totiž žalobca sa nestotožnils tým, že by uňho nebola dostatočne naplnená preventívna funkcia pokuty. Pravdou je, že ihneď po tom, ako bola udelená sankcia, žalobca ako prevádzkovateľ hluku vykonal všetko potrebné k tomu, aby sa už neopakovala situácia, kedy by jeho prevádzka v budúcnosti bola nadmerne hlučná.

58. Ak by od roku 2011 vedel o tom, že jeho prevádzka je hlučnou a zároveň, že by sa sťažovali obyvatelia mesta, tak už vtedy by rázne zakročil a vykonal nápravu, aby sa takáto situácia v budúcnosti neopakovala. Žalobca mal za to, že správny orgán mohol napomenúť žalobcu, aby neporušoval prípustné limity hlučnosti a teda nebolo potrebné mu udeľovať pokutu, pretože takéto samotné prejednanie veci by malo preňho dostatočne výchovný účinok. Žalobca mal za to, že rozsudok Krajského súdu v Trnave nie je natoľko špecifickým, ako sa snaží žalovaný uviesť, aby jeho závery nemohli byť zohľadnené aj v tomto prípade.

59. Žalobca mal za to, že existujú dôvody k tomu, aby príslušný Krajský súd v Prešove upustil od potrestania, prípadne , aby využil svoje moderačné právo a teda oprávnenie dané mu ustanovením § 198 S.s.p. k tomu, aby znížil neprimerane vysokú pokutu pri zohľadnení všetkých okolností uvádzaných nielen v správnej žalobe, ale aj v tomto vyjadrení.

60. Žalobca nespochybnil kalibrované prístroje a dokonca ani nespochybnil to, či odborne spôsobilá osoba Ing. M. V. získala oprávnene osvedčenie o odbornej spôsobilosti č. OOD/9498/2015 žalovaného, k tomu nemá dostatočné znalosti. Avšak bolo potrebné poukázať na to, že väčšina meraní sa vykonávala pred 22:00 hod., kedy platil menej prísny režim maximálnych limitov hlučnosti, ako po 22:00 hod., kedy platí prísnejší režim, nakoľko už je nočný kľud. Totiž, ak sa prevažná časť sérií meraní vykonávala pred 22:00 hodinou, kedy platí menej prísna maximálna hladina hluku a menšia časť meraní po 22:00 hodine, kedy už platí prísnejšia maximálna hladina hluku, mohlo by to ovplyvniť celkový výsledok merania, a teda by mohli nastať pochybnosti, či sa podozrivý skutočne dopustil iného správneho deliktu z dôvodu rušenia nočného kľudu. Správny orgán malpodľa žalobcu vyhodnotiť skutkový stav bez dôvodných pochybností, a ak by existovali pochybnosti, mali sa tieto pochybnosti vykladať na prospech páchateľa v zmysle zásady in dubio pro reo. Žalobca mal za to, že tým, ako sa vykonávali série meraní, negatívne ovplyvnilo celkový výsledok meraní. Žalobca ďalej uviedol, že správny orgán nie úplne dostatočne prihliadal na mieru závažnosti, spôsobu, času trvania a následkov protiprávneho konania. Zdravotné následky nezákonnej činnosti nie sú podmienkou naplnenia skutkovej podstaty iného správneho deliktu, avšak ak k nim nedošlo, určite, to bolo potrebné podľa žalobcu zohľadniť na prospech páchateľa.

61. Podľa žalobcu človek nie je tvor neomylný, a preto nie je vylúčené, aby aj odborne spôsobilá osoba v ktoromkoľvek odbore nemohla spôsobiť akúkoľvek chybu. Ak si ktokoľvek navráva, že nedokáže sa pomýliť, tak to len svedčí o jeho nedostatočnej sebareflexii.

62. Práve pretožalobca žiadal správny súd, aby prihliadol na všetky relevantné okolnosti prípadu a zvážil tak opodstatnenosť dôvodov uvádzaných v správnej žalobe, a teda tejto žalobe vyhovel v celom rozsahu.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

63. Správny súd preskúmal žalobou napádané rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 S.s.p., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

64. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

65. Podľa § 6 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

66. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

67. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

68. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

69. Podľa § 194 ods. 1 S.s.p. správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

70. Podľa § 194 ods. 2 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

71. Podľa § 198ods. 1 S.s.p., správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

72. Podľa § 198 ods. 2 S.s.p., správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

73. Podľa § 198 ods. 3 S.s.p., ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bola postihnutá napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, nemôže byť správnym súdom rozhodnuté podľa odseku 1 v jej neprospech.

74. Podľa § 198 ods. 4 S.s.p.,rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia.

75. Podľa § 198 ods. 5 S.s.p., vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie a) označenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, b) druh a výšku sankcie uloženej orgánom verejnej správy, c) druh a výšku sankcie uloženej správnym súdom alebo upustenie od jej uloženia.

76. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z., fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií, XXa) prevádzkovateľ vodnej cesty, XXb) prevádzkovateľ dráhy, XXc) prevádzkovateľ letiska, XXd) a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len "prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií"), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m)

77. Podľa § 57 ods. 19 zákona č. 355/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2018, správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií, ak poruší niektorú z povinností podľa § 27 ods. 1.

78. Podľa § 57 ods. 50 písm. a) citovaného zákona, príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutuod 150 eur do 20 000 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 37 až 39, 41 až 48.

79. Podľa § 51 citovaného zákona, orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.

80. Podľa § 52 citovaného zákona,konanie o uloženie pokuty možno začať do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán verejného zdravotníctva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

81. Podľa § 53 citovaného zákona, pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení.

82. Podľa § 54 citovaného zákona, orgán verejného zdravotníctva, ktorý pokutu uložil, môže povoliť odklad platenia pokuty alebo platenie v splátkach, ak vznikli okolnosti, ktoré znemožňujú bezodkladné zaplatenie pokuty, alebo okolnosti, ktoré odôvodňujú platenie v splátkach.

83. Podľa § 55 citovaného zákona, výnosy z pokút uložených orgánmi verejného zdravotníctva sú príjmom štátneho rozpočtu.

84. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že bol v predmetnom konaní viazaný v zmysle § 134 SSP rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby. V tomto smere správny súd poukazuje na nesprávne resp. nedostatočne formulovaný petit samotnej žaloby, v ktorom žalobca opomenul v rámci petitu žaloby žiadať o zrušenie potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného. V petite žaloby žiada len o moderáciu prvostupňového správneho rozhodnutia. Správny súd už len z tohto samotného dôvodu by žalobe nemohol vyhovieť, pretože v zmysle teórie správneho práva prvostupňové rozhodnutie spolu s druhostupňovým rozhodnutím tvoria jednotu. Tým, že potvrdil žalovaný vo svojom rozhodnutí rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, zasiahol do jeho výroku v druhej inštancii, a tieto dve rozhodnutia spolu tvoria jednotu. Žalobca preto nesprávne formuloval petit žaloby, pokiaľ žiadal moderovať len rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, pretože vzhľadom k tomu, že došlo k odvolaciemu konaniu v predmetnej veci, toto rozhodnutie tvorí jednotu spolu s rozhodnutím odvolacieho orgánu. Správna formulácia petitu v predmetnej veci by žiadala moderáciu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím žalovaného.

85. Správny súd však nechcel v záujme zachovania zásady zákazu denegatio iustitiae odoprieť spravodlivosť žalobcovi a aj napriek chybnej formulácii petitu vec meritórne preskúmal a prejednal.

86. Žalobca sa v rámci žalôb vo veciach správneho trestania v zmysle ustanovenia § 194 a nasl. môže domáhať jednak kasácie žalobou napádaného rozhodnutia, resp. v zmysle ustanovenia § 158 moderácie žalobou napádaného rozhodnutia. Žalobca môže svoj žalobný návrh formulovať samostatne alebo aj alternatívne vovzťahu ku kasácii a moderácii. Keďže v predmetnej veci žalobca formuloval len moderačný petit žaloby (žiadal len potvrdiť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vo výroku o vine a zmeniť výšku uloženej pokuty tak, že sa upustí od potrestania žalobcu, teda upustí sa od uloženej pokuty vo výške 400 eur), žalobca formuloval len moderačný petit v žalobe. Keďže žalobca sa nedomáhal kasácie predmetného rozhodnutia, správny súd viazaný zásadou ultra petitum, preskúmaval v rozsahu žalobného návrhu žalobou napádané rozhodnutia len z pohľadu moderácie, teda či nie sú splnené zákonné podmienky na zmenu výroku uloženej pokuty. Z uvedených dôvodov preto správny súd nehodnotil v žalobe uvedené žalobné námietky, ktoré by prípadne mohli viesť s poukazom na žalobcom formulované ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP ku kasácii rozhodnutia. Z uvedených dôvodov preto správny súd na tieto žalobné námietky žalobcu neprihliadal.

87. Pokiaľ žalobca považoval uloženú pokutu za neproporcionálnu a žiadal správny súd, aby tento využil svoje moderačné oprávnenie, k tomuto správny súd poukazuje na platné znenie ustanovenia § 198 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd môže podľa ods. 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnutú orgán verejnej správy, z ktorého vyplýva, že pri uplatnení prípadného moderačného oprávnenia správny súd by nemohol ísť pod minimálnu zákonnú sadzbu za daný správny delikt. V predmetnej veci bola pokuta za správny delikt uložená v rámci dolnej hranice zákonného rozpätia ako pokuta minimálna, preto tento návrh na uplatnenie moderačného oprávnenia považoval za bezpredmetný nemajúci oporu v citovanom procesnom ustanovení.

88. Z vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 50 zákona č. 355/2007 Z.z. vyplýva, že za správny delikt podľa § 57 ods. 19 je možné uložiť pokutu v zákonnom rozpätí od 150 eur do 20.000 eur za správny delikt podľa citovaného odseku 19. V predmetnej veci teda minimálna pokuta, ktorú mohol uložiť správny orgán je 150 eur a maximálna výška pokuty je 20.000 eur. Správny orgán v predmetnej veci nemal možnosť správneho uváženia a prípadného upustenia od uloženia pokuty, ale jedná sa o obligatórne ukladanú pokutu. Z dikcie uvádzacej vety k odseku 50: „príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu...“ vyplýva obligatórnosť postupu správneho orgánu s tým, že nemá možnosť voľby inej sankcie v inej výške, nižšej výške, resp. upustiť od uloženia sankcie za spáchaný delikt.

89. Správny súd nemal možnosť použiť sankčnú moderáciu v zmysle ustanovenia § 198 Správneho súdneho poriadku, keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre zmenu rozhodnutia o druhu a výške sankcie, pre zmenu rozhodnutia v rozsahu nahradenia uloženej sankcie upustením od potrestania (ods. 1). Správny súd môže totiž rozhodnúť v rámci sankčnej moderácie len v rámci takých limitov, ako mohol rozhodnúť orgán verejnej správy podľa osobitného predpisu (§ 198 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).

90. V tomto smere správny súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorá má právny argumentačný význam aj v prejednávanej veci pod sp. zn. 6As/48/2007, kde uviedol: „súd môže od uloženia trestu upustiť výlučne v medziach zákonom dovolených“(§ 78 ods. 2 Českého správního řádu soudního), takže pokiaľ § 22 ods. 12 českého zákona o priestupkoch neumožňuje od uloženia sankcie podľa § 22 ods. 4 českého zákona o priestupkoch upustiť, je nesprávne rozhodnutie súdu, ktorý v uvedenom prípade od uloženia sankcie upustil.

91. Najvyšší správny súd Českej republiky pod sp. zn. 1Afs/1/2012, ktoré rozhodnutie bolo publikované v zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu pod č. 2671/2012 uviedol: I. „Český súdny správny poriadok umožňuje správnemu súdu zohľadniť hľadisko primeranosti sankcie iba v situácii, kde je súd podľa § 78 ods. 2 Českého správneho súdneho poriadku na návrh žalobcu oprávnený právomocou nahradiť správne uváženie a výšku uloženej sankcie moderovať a zároveň je správnym orgánom uložená sankcia zjavne neprimeraná. II. Priestor pre zohľadnenie primeranosti ukladanej sankcie podľa § 78 ods. 1 Českého správneho súdneho poriadku by bol daný iba vtedy, pokiaľ by vytýkaná neprimeranosť mala kvalitu nezákonnosti, t. j. v prípade, že by správny orgán vybočil zo zákonných mantinelov pri ukladaní pokuty, jeho hodnotenie kritérií pre uloženie pokuty by postrádalo logiku, správny orgán by nevzal do úvahy všetky zákonné kritéria, uložená pokuta by bola likvidačná a podobne.“

92. K tomuto správny súd uvádza, že vyššie uvedené judikáty českého Najvyššieho správneho súdu majú právny argumentačný význam aj v prejednávanej veci. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že uložená pokuta vo výške 400 eur bola uložená v zákonnom rozpätí obligatórnej pokuty od 150 do 20.000 eur - čiže bola uložená pri dolnej hranici pokuty ako pokuta v zásade minimálna (keďže citované sankčné ustanovenie za uvedený správny delikt umožňuje uložiť pokutu až do výšky 20.000 eur), takže bola uložená ako primeraná pokuta. Ďalej správny orgán nemal možnosť upustiť od uloženia sankcie a výšku uloženej pokuty riadne vo svojom rozhodnutí aj zdôvodnil tým, že zohľadnil aspekt sankčného a preventívneho účelu pokuty. S uvedeným sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil.

93. Na základe uvedených skutočností správny súd žalobu zamietol.

94. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 Správneho súdneho poriadku.

95. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).