Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v právnej veci navrhovateľky /matky/ Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom, P. B., S. 34X/XX, zastúpenej JUDr. A. J., advokátom so sídlom V., O. X,X proti manželovi /otcovi/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. B., S. XXX/XX, zastúpenému JUDr. X. O., advokátom, so sídlom G. nad Z., A. Z. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu I. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.septembra 2018, č. k. 16P/27/2018-74 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti III. o určení výživného z m e ň u j e tak, že otec je p o v i n n ý s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode prispievať na výživu maloletého I. bežné výživné vo výške 170 eur mesačne k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred a na tvorbu úspor výživné vo výške 30 eur mesačne poukazovať na bežný účet maloletého I. vedený vo VÚB, a.s., č. ú.: SK 18 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vždy vo 25. mesiaca vopred.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. rozviedol manželstvo účastníkov Q. G., rodenej S., nar. XX.X.XXXX a V. G., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z. vo zväzku 8, ročník 2009, na strane 190, pod por. č. 14 . Vo výroku II. maloletého I. G., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke Q. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorej oprávnením i povinnosťou je maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Vo výroku III. otcovi dieťaťa V. G. uložil povinnosť počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode platiť na výživu maloletého I. G. z titulu bežného výživného sumu 190 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky dieťaťa mesačne vždy vopred, najneskôr do 25. dňa v mesiaci vopred a z titulu výživného na tvorbu úspor sumu 40 eur mesačne, ktoré výživné je povinný poukazovať na bežný účet maloletého dieťaťa I. G., nar. XX.XX.XXXX vo B., a. s., číslo účtu W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to mesačne vždy vopred najneskôr do 25. dňa v mesiaci vopred. Vo výroku IV. Q. V. G. uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke Q. G. trovy konania vo výške 33 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že návrh navrhovateľky o rozvod manželstva je v celom rozsahu opodstatnený. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že manželstvo účastníkov v súčasnosti neplní žiadne funkcie stanovené Zákonom o rodine, a to výchovnú, ekonomickú, biologickú a vzájomnej pomoci, keďže sa intímne nestýkajú, finančne spolu nehospodária, spoločne sa nepodieľajú na výchove mal. dieťaťa, pričom obaja v súčasnosti zhodne súhlasili s rozvodom ich manželstva a potvrdili, že vo vzťahu medzi nimi už nie je predpoklad pre riadne obnovenie spolužitia. Príčina rozvratu manželstva účastníkov podľa názoru súdu je predovšetkým v správaní manžela, ktorý sa

pod vplyvom alkoholických nápojov nevhodne správal k navrhovateľke, čo narušilo ich vzájomné vzťahy, v dôsledku čoho prestali spolu tráviť čas a manžel si nakoniec našiel i mimomanželskú známosť, ktorá trvá až doposiaľ. Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že rozvrat manželstva účastníkov je hlboký, trvalý, bez predpokladu obnovenia riadneho spolužitia, na základe čoho sú splnené podmienky pre rozvod manželstva účastníkov, preto súd návrhu o rozvod manželstva ako opodstatnenému vyhovel. Rozvod manželstva podľa názoru súdu nebude ani v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, keďže zlé spolužitie účastníkov negatívne vplývalo na jeho psychický a fyzický vývoj. Čo sa týka úpravy práv a rodičov na čas po rozvode, na zverení maloletého dieťaťa sa účastníci konania v priebehu súdneho konania dohodli tak, že maloletý zostane v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého riadne stará, preto ho súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. O výške vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu rozhodol súd na základe schopností a možností oboch rodičov. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem matky je vo výške 529,19 eur a čistý priemerný mesačný príjem otca je vo výške 790,42 eur. Príjem otca je o 261,23 eur mesačne v čistom vyšší ako príjem matky, u ktorej v dôsledku výkonu jednozmennej prevádzky dôjde ešte k zníženiu jej príjmov o sumu 79,45 eur v čistom, čo mal súd preukázané z potvrdenia od jej zamestnávateľa zo dňa 12.09.2018. Keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, súd v danom prípade, s prihliadnutím na vek maloletého, náklady ktoré má v súvislosti s krytím základných životných potrieb i školských potrieb dospel k záveru, že primerané výživné zo strany otca je v danom prípade vo výške 190 eur mesačne z titulu bežného výživného a 30 eur z titulu tvorby úspor, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti potrieb je tieto povinná hradiť zo svojho príjmu matka dieťaťa, ktorá si vyživovaciu povinnosť plní čiastočne i výkonom osobnej starostlivosti o dieťa. Právne vec posúdil podľa § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. O náhrade trov účastníkov konania rozhodol súd v zmysle § 55 CMP tak, že navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania uplatnených v konaní voči manželovi, a to z titulu 1 zaplateného súdneho poplatku, t.j. vo výške 33 eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti III. o určení výživného na maloletého I., podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie pri dokazovaní týkajúcom sa skúmania jeho možností a schopností plniť si vyživovaciu povinnosť a taktiež pri skúmaní oprávnených potrieb maloletého dieťaťa, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri určení výšky vyživovacej povinnosti mu uložil platiť výživné v takej výške, ktorá je pre neho likvidačná. Uviedol, že jediným jeho príjmom je mzda od spoločnosti B., a.s. P. B., pričom čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od júla 2017 do júna 2018 predstavoval 790,42 eur. Vzhľadom na jeho bezlepkovú diétu má zvýšené výdavky na stravu a to 66 eur mesačne na nákup múky v lekárni a 60 eur mesačne na nákup chleba na objednávku, bezlepkových cestovín, salám a párkov. Jeho preukázateľné výdavky mesačne predstavujú najmenej 638,97 eur /hypotekárny úver 192,16 eur mesačne, zálohové platby na byt 96,63 eur mesačne, poplatok za el. energiu 27 eur mesačne, poplatok za plyn 4 eurá mesačne, internet 14,99 eur mesačne, televízia 9 eur mesačne, strava pre mal. I. 28 eur mesačne, družina 5 eur mesačne, poplatok za komunálny odpad 51 eur ročne, daň za byt 7 eur ročne, poistka za byt 87,39 eur ročne, povinné zmluvné poistenie motorového vozidla 35 eur štvrťročne, nákup hygienických potrieb 20 eur mesačne, nákup bielizne, šatstva a obuvi 30 eur mesačne, poplatok za telefón priemerne 62 eur mesačne/ a zostáva mu čiastka 151,45 eur. Do týchto výdavkov nie je zahrnutá žiadna čiastka na uspokojovanie jeho osobných, duchovných a kultúrnych potrieb. Poukázal ďalej na to, že maloletý má 8 rokov a jeho aktuálne odôvodnené potreby nezodpovedajú výške vyživovacej povinnosti, ktorú určil súd. Preto na pojednávaní žiadal, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého I. sumou maximálne 150 eur mesačne a 30 eur na osobitný sporiaci účet dieťaťa. Určenú výšku výživného sumou 230 eur považoval pre neho doslova za likvidačnú. Súd prvej inštancie dospel pri určovaní výživného na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a určil nižšie výživné, ktoré by zodpovedalo súčasnej výške jeho príjmu, výške opodstatnených výdavkov a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súd v zásade správne jednotlivo ako i súhrne vyhodnotil všetky dôkazy pre rozhodnutie vo veci samej a teda vykonaným dokazovaním v zásade správne zistil skutkový stav veci a tento ustálil tak, že suma bežného výživného ako i suma určená na tvorbu úspor zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého I. a zároveň korešponduje so schopnosťami a možnosťami otca detí takéto výživné dieťaťu platiť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že životná úroveň otca vzhľadom na jeho príjem je podstatne vyššia ako jej životná úroveň,

pričom súd správne dokazoval a následne ustálil, že v dôsledku prechodu na jednozmennú prevádzku dôjde k poklesu jej priemerného mesačného príjmu zo sumy 529,19 eur o sumu 79,45 eur. Z porovnania príjmov účastníkov teda vyplýva, že jej čistý príjem po znížení bude cca 449,74 eur, pričom spolu s bežným výživným 190 eur, celkove bude disponovať sumou cca 639,74 eur, z ktorej budú žiť dve osoby, t. j. 319,87 na osobu. Otcovi pri jeho čistom mesačnom príjme 790,42 eur po odrátaní bežného výživného 190 eur a 40 eur určenej na tvorbu úspor zostane pre jeho potreby suma 560, 42 eur, čo je podstatne vyššia suma, ako suma 319,87 eur v jej prípade. Poukázala na rozporuplné vyjadrenie otca ohľadne maximálne možnej sumy, ktorú si môže dovoliť platiť na výživné, keď na pojednávaní v záverečnom návrhu uviedol, že by súhlasil s bežným výživným v sume 170 eur a sumou 30 eur na tvorbu úspor, t. j. maximálne v sume 200 eur. Na pojednávaní dňa 03.09.2018 otec uvádzal sumu maximálne 210 eur mesačne, pričom v odvolaní uvádza maximálnu sumu 150 eur mesačne na bežné výživné a 30 eur mesačne na tvorbu úspor. K jednotlivým nákladom otca špecifikovaným v odvolaní uviedla, že jej náklady sú v porovnateľnej výške, pričom za trvania manželstva otcovi na tieto výdavky prispievala sumou 171 eur mesačne, pričom tieto výdavky sa po rozvode nezmenili. K zvýšeným nákladom otca na stravovanie z titulu bezlepkovej diéty uviedla, že jeho ochorenie nespochybňuje, poukázala na vyjadrenie otca pred súdom prvého stupňa, kde uvádzal náklady v sume 60 eur z titulu nákupu bezlepkového chleba a náklady v sume 10 eur, pričom z dôvodu tohto ochorenia poberá príspevok vo výške 37 eur. V odvolaní otec uvádza iné sumy v súvislosti s bezlepkovou diétou, ktoré ničím nepodložil. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého I., tieto v konaní pred súdom prvej inštancie riadne zdokladovala, pričom tieto sú ešte vyššie, ako súd určil výživné. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil., nakoľko podané odvolanie nie je dôvodné.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že maloletý I. je žiakom druhého ročníka základnej školy, ma dysgrafiu a poruchu ADHD. S poukazom na vykonané dokazovanie mal za to, že príjem otca v súčasnej dobe umožňuje uhrádzať výživné na maloletého vo výške, ako určil súd prvej inštancie, keď dieťa má právo dosahovať životnú úroveň svojich rodičov. U matky v dôsledku starostlivosti o maloletého dôjde k poklesu mzdy z dôvodu, že bude pracovať na jednu zmenu a na matke bude spočívať aj celá ťarcha každodennej osobnej starostlivosti o maloletého. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

5. Otec vo svojej odvolacej replike k vyjadreniu matky uviedol, že pokiaľ matka vyčísluje, o akú sumu klesne jej príjem v budúcnosti, ide o právne skutočnosti, ktoré ešte nenastali a možno ani nenastanú, preto súd mal vychádzať z majetkových pomerov v čase rozhodovania, a nie na základe tohto, čo môže v budúcnosti nastať. Obdobne mal súd pri rozhodovaní vychádzať aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek. K tvrdeniu matky, že na pojednávaniach mal rozporuplné vyjadrenia k výške výživného uviedol, že sa nejadnalo o rozporuplné vyjadrenie, ale sa pokúšal dospieť k uzavretiu dohody o výške výživného s matkou. Nikdy však nesúhlasil s určením výživného v čiastke 230 eur, ktorú považuje za likvidačnú a nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ako aj jeho reálnym možnostiam a schopnostiam. Sumu 150 eur na bežné výživné a 30 eur na tvorbu úspor považoval za zodpovedajúcu potrebám a veku maloletého, ako aj k jeho možnostiam a schopnostiam. Vyjadrenie matky ohľadne jeho vyčíslených nákladov na bezlepkové potraviny považoval za špekulatívne a nepodložené. Trval na svojom písomnom odvolaní.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu o výroku o určení výživného na maloleté dieťa podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že o výške vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu rozhodol na základe schopností a možností oboch rodičov. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem matky je vo výške 529,19 eur a čistý priemerný mesačný príjem otca je vo výške 790,42 eur. Príjem otca je o 261,23 eur mesačne v čistom vyšší ako príjem matky, u ktorej v dôsledku výkonu jednozmennej prevádzky dôjde ešte k zníženiu jej príjmov o sumu 79,45 eur v čistom, čo mal súd preukázané z potvrdenia od jej zamestnávateľa zo dňa 12.09.2018. Keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, súd v danom prípade, s prihliadnutím na vek maloletého, náklady ktoré má v súvislosti s krytím základných životných potrieb i školských potrieb dospel k záveru, že primerané výživné zo strany otca je v danom prípade vo výške 190 eur mesačne z titulu bežného výživného a 30 eur z titulu tvorby úspor,

preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti potrieb je tieto povinná hradiť zo svojho príjmu matka dieťaťa, ktorá si vyživovaciu povinnosť plní čiastočne i výkonom osobnej starostlivosti o dieťa.

8. Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Táto právna úpravy vychádzajúca zo Zákona o rodine určuje len všeobecné kritériá, na základe ktorých súd v konkrétnom prípade určí výšku výživného Nie je tu obsiahnutá horná hranica výživného, a to ani v rámci judikatúry, je stanovená len dolná hranica výživného a to v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima /§ 62 ods. 3 Zákona o rodine/, a to aj vtedy, ak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča by inak neodôvodňovali určenia výživného ani v tejto minimálnej výške. Súd pri stanovení výšky výživného prihliada predovšetkým k odôvodneným potrebám oprávnenej osoby /dieťaťa/ a k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča.

10. V danom prípade matka vyčíslila náklady na maloletého I. v návrhu na rozvod manželstva a úpravu práva a povinností rodičov k maloletému, a to výdavky na stravu a hygienické potreby cca 110 eur mesačne, poplatok za družinu 5 eur mesačne, výdavky spojené so školou na pracovné pomôcky a potreby cca 10 eur mesačne, náklady na oblečenie cca 25-30 eur mesačne náklady na zábavu a voľný čas cca 10 eur mesačne, výdavky spojené s bežne dostupnými liekmi pri bežných ochoreniach ako nádcha, chrípka, zápal nosohltanu cca 5 eur mesačne, naposledy mal výdavok s nákladmi v škole v prírode 60 eur. Maloletý v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol žiakom 1. aj 2. ročníka základnej školy, mal 8 rokov, v súčasnosti je vo veku 9 rokov. Súd prvej inštancie zrejme potom vychádzal z takto vyčíslených potrieb dieťaťa a z príjmu a majetkových pomerov otca ako osoby povinnej výživou na maloletého. Jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie júl 2017 až jún 2018 predstavoval sumu 790,42 eur, čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie jún 2017 až máj 2018 činil sumu 529,19 eur. Za primeranú výšku výživného na maloletého takto zisteným potrebám maloletého a zisteným zárobkovým a majetkovým pomerov otca považoval sumu 190 eur na bežné výživné a sumu 40 eur na tvorbu úspor pre maloletého.

11. Odvolací súd sa s takto určenou výškou výživného nestotožňuje, považuje ju za neprimeranú jednak k oprávneným potrebám maloletého a jednak k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Oprávnené potreby maloletého sama matka vyčíslila mesačne na sumu cca 170 eur, čo aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vek maloletého je primeraná suma na jeho výživu. Pokiaľ maloletý trpí dysgrafiou a poruchou ADHD, matka neuviedla, že by v súvislosti s touto poruchou mal maloletý zvýšené náklady. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, podľa názoru odvolacieho súdu je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné na maloletého vo výške 170 eur mesačne, a sumu 30 eur mesačne na tvorbu úspor pre maloletého. Príjem otca nie je vysoký a bolo treba prihliadnuť aj k tomu, že má zvýšené náklady na stravu, keďže trpí celiakiou / i keď dostáva príspevok/. Otec v odvolaní uvádza, že je schopný platiť výživné vo výške 150 eur mesačne a 30 eur na tvorbu úspor, vyššiu sumu výživného považuje pre seba ako likvidačnú. Odvolací súd v súvislosti s touto odvolacou námietkou otca poukazuje na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 20.09.2019, kde v záverečnom návrhu právny zástupca otca navrhol určiť výživné sumou 170 eur mesačne ako bežné výživné a 30 eur na tvorbu úspor, čím potvrdil stav schopností a možností otca platiť výživné v takejto výške. Napokon odvolací súd nepovažuje za adekvátne pri určení výživného vychádzať zo striktného matematického výpočtu, koľko finančných prostriedkov pripadne na výživu dieťaťu, koľko zostane otcovi a koľko matke, aby tým bola zachovaná rovnaká životná úroveň rodiča a dieťaťa. Treba vždy vychádzať z výšky oprávnených potrieb dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, čo znamená, že táto výška finančných prostriedkov nemôže najmä v mladšom veku dieťaťa zodpovedať výške finančných prostriedkov, ktorá pripadne povinnému rodičovi po zaplatení výživného.

12. Odvolací súd na základe hore uvedených skutočností dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné, preto podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej časti o určení výživného na maloletého Tomáša tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).