Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/239/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v K., W. 2, proti žalovanému J.. Q. B., nar.XX.XX.XXXX, bývajúcemu v K. č. XXX, okr. K. - okolie, zastúpenému JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, Advokátskej kancelárie v Košiciach, Idánska 17, o zaplatenie 16.596,96 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 15C/42/2015-67 zo dňa 19.1.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 16.596,96 € s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.10.2013 do zaplatenia do 3dní od právoplatnosti rozsudku na číslo účtu vedeného v C. banke a žalobcovi následne priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy s úrokom z omeškania a náhrady trov konania titulom uzavretej pôžičke zo dňa 13.8.2007. Žalobca tvrdil, že na základe tejto zmluvy požičal ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi 500.000,-Sk (16.596,96 €) a žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku v plnej výške aj s prislúchajúcimi úrokmi na základe písomného vyzvania veriteľom do 3 týždňov od obdržania výzvy. Výška mesačného úroku bola dohodnutá vo výške 2,5 % s dobou vyplácania mesačne vždy 13. toho-ktorého mesiaca. Prevzatie pôžičky v hotovosti bolo potvrdené podpisom obidvomi zmluvnými stranami v zmysle článku III. zmluvy. Podľa zmluvných podmienok žalobca ako veriteľ teda vyzval dlžníka výzvou zo dňa 12.7.2013 na vrátenie pôžičky, avšak žalovaný neprevzal z pošty zásielku v odbernej lehote, považuje preto za deň doručenia deň 27.8.2013, kedy sa stala pôžička splatnou, t.j. deň 28.8.2013.

3. Vo veci súd v zmysle žaloby žalobcu vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal včas odpor žalovaný s tým, že predmetnú pohľadávku neuznáva čo do dôvodu, ani čo do rozsahu. Odpor bol odôvodnený tým, že žalobca neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval dôvodnosť jeho žaloby, vrátane doručenia výzvy uvedenej v žalobe. Žalovaný poukazoval na to, že nie je logické, že by žalobca vyčkával s úhradou dlhu až do podania návrhu na začatie konania, keďže žalovanému vo výzve v roku 2013 určil lehotu 3 týždňov na vrátenie dlhu. Z opatrnosti vzniesol žalovaný námietku premlčania žalovanej pohľadávky.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 657, § 658, § 563 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

5. Vzal za nepochybne preukázané, že dňa 13.8.2007 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 500.000,-Sk, pričom žalobca vystupoval v tejto zmluve ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Dlžník sa zaviazal vrátiť pôžičku v plnej výške s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania (2,5 % mesačne, t.j. 12.500,-Sk) na základe písomného vyzvania veriteľom do 3 týždňov od obdržania výzvy. V článku III. zmluvy bolo uvedené, že zmluva je platná odo dňa podpisu obidvoch strán do úplného vyrovnania pôžičky vrátane úrokov, prevzatie pôžičky v hotovosti je potvrdené podpisom zmluvy o pôžičke obidvomi stranami.

6. Z predložených výpisov z účtu žalobcu za obdobie od 10.6.2009 do 17.2.2012 súd zistil, že žalovaný vkladal finančné prostriedky na tento účel, t.j. úroky v zmysle zmluvy o pôžičke a to dňa 12.6.2009 500 €, 23.9.2009 500 €, 22.12.2009 1.000 €, 23.9.2010 2.000 €, 16.3.2011 1.500 €, 20.12.2011 1.000€, 16.2.2012 1.000 €, 13.8.2007. Žalobca preukázal výpisom z účtu, že dňa 13.8.2007 bol z jeho osobného účtu vykonaný výber v hotovosti 500.000,-Sk, teda preukázal okrem uzavretia zmluvy o pôžičke v písomnej forme s podmienkami aj reálne poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému. Tiež preukázal výzvu na vrátenie pôžičky zo dňa 12.7.2013, ktorá bola žalovanému ako dlžníkovi doručovaná, avšak zásielka sa vrátila neprevzatá dňa 27.8.2013, a teda je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie finančnej čiastky v lehote do 3 týždňov. Žalovaný ani v odpore nenamietal výšku pôžičky, namietal len skutočnosť, že žalobca vyčkával s úhradou tohto dlhu v podstate až do podania žaloby na súde a že mu žiadna výzva na vrátenie pôžičky nebola doručovaná. Súd prvej inštancie preto považoval tvrdenia žalobcu v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Žalovaný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom a v zmysle novely uskutočnenej Civilným sporovým poriadkom nevykonal žiaden procesný úkon a prostriedky procesnej obrany v tomto konaní nevyužil.

7. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, súd ju právne posúdil podľa § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalobca adresoval žalovanému výzvu na zaplatenie finančnej čiastky vo výške 16.596,96 € doporučeným listom, ktorú zásielku však žalovaný neprevzal v odbernej lehote, a preto bola vrátená odosielateľovi dňa 27.8.2013. Žaloba žalobcu bola podaná na súde 13.1.2015, t.j. v zákonnej lehote a k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo. Pre určenie dĺžky premlčacej doby, ako aj pre určenie začiatku jej plynutia je totiž rozhodujúce zistenie, či zákon pre daný právny vzťah neupravuje premlčaciu dobu inak, teda či platí všeobecná premlčacia doba. Nie je totiž zriedkavé, že zmluvné strany si pri zmluve o pôžičke nedohodnú splatnosť záväzku, čo nie je ani podstatné, pretože obsah zmluvného dojednania v otázke splatnosti dlhu je významný práve pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby. Tu je potrebné odlišovať tak ako tomu bolo v tomto prípade, dohodu zmluvných strán o tom, že určenie splatnosti dlhu zmluvné strany ponechali na vôľu veriteľa, a teda podľa konštantnej judikatúry súdov platí zásada, že ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou alebo ustanovená právnym predpisom alebo rozhodnutím orgánu, možno dlžníka o splnenie dlhu požiadať kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o jeho splnenie veriteľ požiadal a privodiť tak splatnosť dlhu. Na základe toho súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, aj so zákonným úrokom z omeškania v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 vl.nar. č. 87/1995 Zb..

8. Súd ďalej dôvodil, že žalovaný ani jeho právny zástupca sa pojednávania nariadeného na deň 19.1.2018 o 10.00 hod. nezúčastnili, bol len spísaný úradný záznam, keďže právny zástupca žalovaného telefonicky toho istého dňa o 9.00 hod. rannej súdu oznámil, že v ten deň má aj iné pojednávanie, ktoré mu začína o 9.00 hod., a preto bude meškať a žiadal ospravedlniť žalovaného z dôvodu jeho práce v Bratislave. Do ukončenia dokazovania vyhlásením rozsudku sa však právny zástupca žalovaného pojednávania nezúčastnil. V zmysle § 183 ods.2, 3 s tým, že nevidí dôvod, ktorý by prichádzal do úvahy na odročenie pojednávania, keďže v danom prípade právny zástupca žalovaného telefonicky súdu oznámil svoju prípadnú neúčasť alebo meškanie tesne pred pojednávaním a toto súd nemôže akceptovať. Navyše právny zástupca žalovaného ani žalovaný nežiadali odročiť pojednávanie a nenavrhli ani vykonať žiadne dôkazy, resp. nepredložili dôkazy, ktoré by v skutočnosti tvrdené žalobcom vyvrátili.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý v konaní úspech nemal s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

10. V zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP. Uviedol, že postupom súdu prvej inštancie znemožnil mu súd, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k jeho porušeniu práva na spravodlivý proces. Právny zástupca žalovaného totiž telefonicky v ranných hodinách dňa 19.1.2018 asistentke vo veci konajúcej sudkyne oznámil, že vzhľadom ku kolízii so skoršie nariadenou trestnou vecou sp.zn. 10Tk/1/2014 na Okresnom súde Košice I, kde bola jeho účasť ako obhajcu iného klienta nevyhnutná, sa v prípade konania hlavného pojednávania zrejme nestihne zúčastniť pojednávania v danej veci a o tomto oznámení žiadal spísať úradný záznam s tým, aby pojednávanie bolo odročené. Zároveň ospravedlnil neúčasť žalovaného na tomto pojednávaní, keďže je z pracovných dôvodov mimo Košíc. Napriek tomu však súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní bez toho, aby bol žalovaný vypočutý a mohol tak podať svoje vyjadrenie k tvrdeniam protistrany v prejednávanej veci. Súd neakceptoval ani skutočnosť, že právny zástupca žalovaného sa mal zúčastniť v čase od 9.30 hod. naliehavejšieho kolízneho úkonu a nevedel zabezpečiť svojmu klientovi iné právne zastúpenie. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že by žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu nepožiadal súd o odročenie pojednávania, pričom právny zástupca sa len pred pojednávaním dozvedel, že žalovaný má pracovnú cestu mimo Košíc v deň pojednávania a teda skoršie túto skutočnosť súdu ani oznámiť nemohol. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol dňa 19.1.2018 v ranných hodinách súdu prvej inštancie také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť a ktoré mu neumožnili sa tomto pojednávaní zúčastniť. Išlo o vážne dôležité skutočnosti a súd prvej inštancie na to vôbec neprihliadol. Pojednávanie vo veci dňa 19.1.2018 a aj rozhodnutie bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu možno teda kvalifikovať ako odňatie možnosti strane sporu konať pred súdom a znemožnenie žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Súd pri rozhodovaní a odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal takmer výlučne z účelových tvrdení žalobcu, dokonca i jeho nepravdivých tvrdení o údajnom platení úroku 2,5% mesačne, čo činí 30% ročne a hraničí to s úžerou. Práve rozpor s dobrými mravmi chcel tvrdiť žalovaný osobne na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, čo mu súd svojim postupom neumožnil. Žalobca pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalovaný mu údajne platil úroky z pôžičky v sume 7.500 €, pričom však v konaní nebol produkovaný žalobcom žiadny dôkaz, že by v prípade tejto sumy išlo o úroky a nie o splácanie istiny, pretože žalovaný tvrdí, že išlo o istinu. Zároveň žalovaný predložil súdu doklad o vklade ďalšej sumy 200 € zo dňa 6.8.2012, ktorú platbu žalobca okrem ďalších súdu neuviedol. V čase údajnej splatnosti pôžičky k 27.8.2013 podľa výzvy, ktorá nikdy nebola žalovanému doručená, podľa ust. § 3 ods.1 vl. č. 87/95 Z.z. bola výška úrokov z omeškania o 5% bodov vyššie ako základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a to 0,5% ročne. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s tým, že podľa zistení žalovaného žalobca nebol vedený v registri veriteľov a registri iných veriteľov podľa § 20 a § 24 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vedených NBS, a teda mu nemôžu prináležať akékoľvek zmluvné úroky. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v plnom rozsah zamietne a uplatnil si náhradu všetkých trov konania alebo alternatívne, aby rozsudok bol zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. K odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že tvrdenia žalovaného v odvolaní sú nepreukázané a nezakladajú sa na pravde. Poukázal tiež na ust. § 183 CSP, kde sú sprísnené podmienky oproti pôvodnému procesnému predpisu (OSP) pri odročovaní pojednávaní so zvýraznením procesnej biligencie procesných strán a výnimočnosti odročovania. Preto v danom prípade nebolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces a aj on ako žalobca má právo na rýchly a spravodlivý súdny proces, ktorý mu zaručuje aj čl. 48 ods.2 Ústavy SR. Rozsudok súdu prvej inštancie preto považuje v celom rozsahu za vecne správny a vydaný v súlade s Civilným sporovým poriadkom.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11. apríla 2019, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

13. Žalovaný použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2,3 CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je nové doplnené ustanovenie (oproti Občianskemu súdnemu poriadku) v dôsledku nových inštitútov - prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP). Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

14. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. V súvislosti s použitým odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd plne súhlasí s procesným postupom súdu prvej inštancie, keď posúdil oznámenie o neúčasti žalovaného a jeho zástupcu za nedôvodné a vykonal nariadené pojednávanie. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

15. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Na doplnenie s zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

17. Odvolací súd sa oboznámil aj s prvým úkonom žalovaného a to odporom proti platobnému rozkazu vydanému v tomto konaní, kde žalovaný len uvádza, že pohľadávku neuznáva čo do dôvodu ani čo do rozsahu. Taktiež vzniesol námietku premlčania a poprel, že by mu bola doručená výzva na zaplatenie dlhu. Pri odpore bolo pripojené plnomocenstvo žalovaného pre advokáta JUDr. Jána Spišáka zo dňa 18.5.2015. Následne súd doručoval tomuto právnemu zástupcovi poučenie súdu o procesných právach a povinnostiach zo dňa 2.6.2015, ktoré JUDr. B. prevzal dňa 16.6.2015. Vzhľadom na zmenu právneho procesného predpisu Okresný súd Košice-okolie zaslal opätovne právnemu zástupcovi žalovaného poučenie o procesných právach a povinnostiach zo dňa 12.4.2017, ktoré prevzal JUDr. B. dňa 3.5.2017. Predvolanie na pojednávanie v deň 19.1.2018 prevzal žalovaný dňa 23.11.2017, jeho právny zástupca dňa 25.11.2017, o čom svedčia doručenky pripojené k č.l. 53 spisu. Podľa názoru odvolacieho súdu preto nemohlo ísť o taký nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ak vyhodnotil ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného neúčasti jeho a jeho klienta na pojednávaní ako nedôvodné, pretože žalovaný i jeho právny zástupca mali takmer dva mesiace na to, aby si zariadili svoje záležitosti tak, že sa na pojednávanie dostavia. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že jeho pracovná cesta bola náhla a nevyhnutná a právny zástupca mohol zabezpečiť napr. substitúta. Zároveň odvolací súd konštatuje, že žalovaný mal dostatok času uplatniť prostriedky procesnej obrany v tomto spore včas, a to prostriedky relevantné, týkajúce sa veci samej a uplatneného nároku žalobcu, čo však neurobil a až v odvolaní argumentuje dobrými mravmi a pod.

18. Zmluva o pôžičke je jedným z najbežnejších občianskoprávnych vzťahov, ktorý vzniká na základe zmluvy o pôžičke, ktorou prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí doby veci rovnakého druhu. Dohodnutie úrokov je fakultatívne a v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka nie je hneď potrebné dohodnúť aj čas plnenia, lebo ak dohodnutý nie je, dlžník je povinný dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho o to veriteľ požiada. Odvolací súd dáva do pozornosti, že zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi fyzickými osobami - občanmi, nejde o spotrebiteľskú zmluvu, preto argumentácia zák. č. 129/2010 Z.z. neobstojí, výška zmluvných úrokov bola medzi občanmi - stranami sporu riadne individuálne dojednaná a žalovaný ničím nepreukázal a ani to netvrdil, že by zmluvu uzatváral v tiesni a pod. Námietky žalovaného ohľadne úrokov a času plnenia sú preto irelevantné.

19. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca ako veriteľ dostatočne preukázal uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovaným ako dlžníkom, preukázal odovzdanie finančných prostriedkov a predmetom sporu neboli úroky z pôžičky, iba istina. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania súd prvej inštancie správne ich výšku ustálil na 8,5% ročne, pretože s poukazom na ustanovenie § 10c vl. nar. 87/1995 Z.z. (prechodné ustanovenia) ak záväzkový vzťah vznikol pre 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 a vtedy podľa § 3 výška úrokov z omeškania bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, preto má úspešný žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).