Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/109/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: K. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., M. XX, o vymoženie sumy 752,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice, č. k. 3Er/468/2014 - 40 zo dňa 11. januára 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

II. Povinnej sa voči oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súčasne uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného uznesenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m/, § 58 ods. 1, § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6 a § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 písm. a/, § 3 ods. 2 a § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 39, § 52 ods. 2, 4 a § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a čl. 2 písm. b/ Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poznamenal, že preštudoval Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie vo svojom uznesení citoval článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nazvaný Dohoda o vyplnení zmenky, pričom v tejto súvislosti poukázal i na právny názor Krajského súdu v Prešove, a to v rozsudku spis. zn. 7Co/339/2014 zo dňa 26. 02. 2015. Skonštatoval, že po preštudovaní úverovej zmluvy uzatvorenej medzi povinnou ako dlžníkom a oprávneným ako veriteľom mal za to, že táto zmluva nemá obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Do pozornosti dal súd prvej inštancie aj Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa 20. 10. 2015. Súd prvej inštancie ustálil, že článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, čo má v zmysle vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Prešove za následok nielen neplatnosť dohody o vyplnení zmenky, ale aj neplatnosť samotnej zmenky. Záverom svojho uznesenia uviedol, že povinná ako fyzická osoba nekonala pri uzavretí vyššie spomenutej zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinná mala v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil a súčasne uviedol, že o trovách súdneho exekútora rozhodne samostatným uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu sa oprávnená v zákonom stanovenej lehote odvolala, pričom uviedla, že odvolanie výlučne smeruje len proti výroku I., ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Oprávnená poukázala na skutočnosť, že dňa 18. 08. 2010 uzavrela s povinnou zmluvu o úvere č. 403700426 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na výkon povolania. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použila. Oprávnená v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzala z vyhlásení povinnej, že ide o úvery poskytnuté na výkon povolania. Povinná toto svoje vyhlásenie potvrdila svojím osobitným podpisom v zmluve o úvere. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovi dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. Keď je predmetom vzťahu účelovo poskytnutý úver, a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto vzťahy nemožno citovaný právny predpis aplikovať, pričom v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 415/2012. Namietala, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 odsek 1 písmeno m) Exekučného poriadku a exekučné konania zastavil. Podľa názoru oprávnenej dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ani s dobrými mravmi, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnená poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnená poskytla úver povinnej a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávnenej. V tomto kontexte poukázala na ustálenú súdnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky. Poukázala na skutočnosť, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinná si však svoju povinnosť nesplnila a za porušenie svojej povinnosti by mala znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo

- právneho vzťahu súhlasila. Argumentovala, že súd v exekučnom konaní nemôže skúmať okolnosti, ktoré by spôsobovali vznik, zánik, výšku, zmenu alebo povahu uloženej povinnosti, teda okolnosti, skutkový alebo právny základ za akých došlo k vydaniu exekučného titulu, resp. časti právne záväzného výroku. Exekučný súd nemôže svojim rozhodnutím vysloviť záver, že istina alebo príslušenstvo priznané exekučným titulom pozostáva z neprijateľnej zmluvnej podmienky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. V uvedenej súvislosti akcentovala na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 389 CSP napadnuté uznesenie vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súčasne požiadala o úhradu trov konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

4. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 13. 02. 2014, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. pod sp. zn. SR 12552/11 zo dňa 28. 03. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 04. 2012 a vykonateľnosť dňa 19. 04. 2012, o vydanie ktorého požiadala oprávnená na základe zmluvy o úvere č. 403700426 zo dňa 18. 08. 2010 a zmenky vystavenej dňa 18. 08. 2010. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, podaním zo dňa 13. 02. 2014 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 23. 04. 2014) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie následne vyzval oprávnenú na predloženie rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa uvádza v exekučnom titule. Na uvedenú výzvu reagovala oprávnená a predložila požadovaný dokument. Dňa 02. 07. 2014 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Podaním zo dňa 22. 01. 2016 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 03. 02. 2016) postúpil súdny exekútor doplnenie návrhu oprávneného zo dňa 21. 01. 2016 na vykonanie exekúcie. Následne sudca súdu prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súčasne uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného uznesenia.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 39 ods. 4 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 vyššie citovaného zákona, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

9. Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. V predmetnom prípade bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či existoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil a dospel k správnemu záveru, že povinná nekonala pri uzavretí vyššie spomenutej zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. povinná mala v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa. Rovnako správne súd prvej inštancie zhodnotil, že článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatvorenej medzi povinnou ako dlžníkom a oprávnenou ako veriteľom umožňuje vystaviť povinnej zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Súd prvej inštancie na základe uvedeného správne ustálil, že takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, nebolo individuálne dojednané a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť a tým aj neplatnosť podľa § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

12. V súvislosti s otázkou, či sa v danej situácii v prípade povinnej jednalo o spotrebiteľa alebo nie, uvádza odvolací súd nasledovné. Predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril dodávateľ - oprávnená ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinnou ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnená takéto konanie povinnej dostatočne nepreukázala. Na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že povinná v zmluve o úvere zaškrtnutím príslušného políčka uviedla, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V zmluve o úvere je povinná totiž identifikovaná svojim bydliskom a rodným číslom. Za použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávnenú. Za danej situácie teda možno nejasné označenie povinnej hodnotiť ako pokus o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že predmetná zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva uzavreté v ten istý deň, sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na predmet činnosti oprávnenej a postavenie povinnej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia a napadnutý výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom úspešnej povinnej priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu voči oprávnenej, pretože jej v odvolacom konaní trovy preukázateľne vznikli.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).