Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-211-2018.pdf
PDF · 160.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/211/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Dr. M. S., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, G., B. republika N., štátneho občana B. republiky N., zastúpeného IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Uhrova 4, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 011 344 proti žalovanému Q. Y., bytom S. XXXX, C., zastúpenému JUDr. Marcelom Macom, advokátom, so sídlom Československej armády 80/18, Nové Mesto nad Váhom, za účasti intervenienta na strane žalovaného Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 35.280,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 20C/153/2016-234 zo dňa 20. decembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný a intervenient na strane žalovaného m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 35.280,68 eur s odôvodnením, že žalovaný mu ako advokát pri zastupovaní spôsobil škodu, keď nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v záujme žalobcu ako klienta, tým že žalobcu neupozornil a neurobil žiadne právne kroky a teda nekonal v zmysle udeleného plnomocenstva aby zabránil tomu, že sa nárok žalobcu na nájom a náhradu za zriadenie vecného bremeno za pozemky žalobcu premlčí.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že plnou mocou zo dňa 16.9.2008 žalobca splnomocnil žalovaného, aby ho zastupoval vo veci majetko - právneho usporiadania pôvodných pozemnoknižných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T. so všetkými právami a povinnosťami, najmä aby vykonával pre splnomocniteľa podľa svojej úvahy potrebné právne kroky, vrátane podávania návrhov na súdne konania, exekučné konania, opravných prostriedkov, vzdania sa opravných prostriedkov, preberania písomností, nazerania do spisov. Plnou mocou zo dňa 3.8.2009 žalobca splnomocnil žalovaného, aby žalobcu zastupoval v súdnych a exekučných konaniach vedených voči Hlavnému mestu SR Bratislava, so všetkými právami a povinnosťami, najmä aby vykonával pre splnomocniteľa podľa svojej úvahy potrebné právne kroky, vrátane podávania návrhov na súdne konania, exekučné konania, opravných prostriedkov, vzdania sa opravných prostriedkov, preberania písomností. Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu proti žalovanému Hlavnému mestu SR Bratislava o určenie výšky úhrady za užívanie nehnuteľností vydal dňa 15.10.2015 rozsudok č.k. 7C 109/2009-243, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 593 eur, sumu 1.556 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku konanie zastavil a rozhodnutie o trovách konania vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca žalobu na súd podal dňa 9.4.2009, doplnil ju podaním zo dňa 3.8.2009, a domáhal sa zaplatenia sumy 1.543,80 eur ako náhrady za užívanie pozemku parc. KNC č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2, pričom ide o náhradu za obdobie od 9.4.2006 do 9.4.2009, a zároveň sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť žalobcovi uhrádzať za užívanie pozemku sumu 16,60 eur/m2 ročne, vždy k 5. dňu v prvom kalendárnom mesiaci vopred. Náhrady sa domáhal z dôvodu, že je vlastníkom tohto pozemku, na ktorom sa nachádza komunikácia III. triedy, ktorá je vlastníctvom žalovaného, a tento ju užíva bezodplatne. V konaní zastupoval žalobcu žalovaný ako ním splnomocnený advokát. Podaním zo dňa 13.6.2013 žalobca upravil žalobu tak, že žiadal zaplatiť sumu 6.889,73 eur ako náhradu za vecné bremeno z titulu umiestnenia miestnej komunikácie na pozemkoch KNC č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX spolu vo výmere 540 m2 zapísaných na LV č. XXXX k.ú. T. ako vlastníctvo žalobcu za obdobie od 1.7.2009 do 31.5.2013. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 7C 109/2009-186 zo dňa 28.8.2013 pripustil zmenu žaloby v uvedenom smere. Následne po vypracovaní znaleckého posudku č. 4/2014 súdom ustanovenou znalkyňou Ing. Ivetou Schultzovou upravil znova žalobu podaním zo dňa 10.6.2014, a to tak, že sa domáhal zaplatenia jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena v sume 34.300 eur. Zo zápisnice z pojednávania vo veci sp. zn. 7C 109/2009 zo dňa 12.6.2014 vyplýva, že na tomto pojednávaní zástupca žalovaného mesta vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného až úpravou žaloby s poukazom na to, že vecné bremeno k pozemkom žalobcu vzniklo ku dňu 1.7.2009 na základe zákona č. 66/2009 Z.z., pričom nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom, s tým, že trojročná premlčacia doba plynula od 1.7.2009 do 17.2.2012, a teda nárok na náhradu okrem najmenšieho z pozemkov bol uplatnený po márnom uplynutí premlčacej doby. Advokátska koncipientka žalovaného zápisnicu z tohto pojednávania zaslala dňa 18.6.2014 emailom žalobcovi. Po vznesení námietky premlčania žalobca trval na žalobe v rozsahu nároku na zaplatenie sumy 2.149 eur ohľadom pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. T. a vo zvyšku vzal žalobca žalobu späť. Okresný súd Bratislava I teda citovaným rozsudkom vyhovel žalobe čo do náhrady ohľadom pozemku parc. KNC č. XXXX/XX k.ú. T., a to náhrady za bezodplatné užívanie v sume 593 eur za obdobie od 10.4.2007 do 30.6.2009, a náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno v sume 1.556 eur. Žalovaný vypovedaním plnej moci zo dňa 25.8.2014 vypovedal plnomocenstvá udelené mu žalobcom v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11C 221/2008 proti SLOVNAFT, a.s. a spol o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 proti žalovanému Hlavné mesto SR Bratislava o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 58C/85/2009 proti žalovanej V. S. a spol. o určenie náhrady za užívanie, Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 16C 85/2009 proti žalovanému Ing. J. D. a spol. o určenie náhrady za užívanie, a to z dôvodu, že sa žalobca nestotožňoval s pokynmi žalobcu na postup a zastupovanie v týchto konaniach, žalobca nerešpektoval odporúčania žalovaného na postup a zastupovanie v týchto konaniach, z dôvodu straty dôvery, z dôvodu, že žalobca ukladal zamestnankyni žalovaného pokyny, hoci na to nie je oprávnený. Zo spisu revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory sp. zn. 332/2783/2014 bolo zistené, že žalobca podal dňa 8.10.2014 na žalovaného a JUDr. P. Y. sťažnosť, v ktorej namietal okrem iného liknavý postup žalovaného a JUDr. P. Y. pri uplatňovaní nároku žalobcu na zaplatenie náhrady za užívanie pozemkov žalobcu proti Hlavnému mestu SR Bratislava v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I po sp. zn. 7C109/2009, a uplynutie premlčacích dôb z dôvodu ich liknavosti. Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory sťažnosť prešetrila a v oznámení o odložení veci zo dňa 15.3.2015 dospela k záveru, že sťažnosť je v celom rozsahu nedôvodná a preskúmavanú vec v zmysle § 4 ods. 4 písm. a/ disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory odložila z dôvodu, že skutok , ktorý je predmetom šetrenia sa nestal. V písomných podaniach zo dňa 13.10.2017, 24.10.2017, 5.12.2017 žalobca uviedol, že po stanovení rámca právnej pomoci bola dňa 16.9.2008 žalovaným pripravená generálna plná moc na zastupovanie vo veci majetko-právneho usporiadania pôvodných pozemno- knižných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T.. Znenie a vymedzenie obsahu plnej moci bolo v plnej kompetencii žalovaného, pričom jediným zámerom žalobcu bolo poskytnutie primeranej náhrady za užívanie všetkých nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T.. Žalovaný sám z vlastnej iniciatívy navrhol uplatniť tento nárok len ohľadom najmenšieho pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 31 m2. O možnosti podania žaloby, resp. rozšírenia žaloby na všetky pozemky vo vlastníctve žalobcu pri prevzatí právneho zastúpenia a podaní žaloby zo dňa 9.4.2009 žalovaný žalobcu neupozornil. Žalovaný teda nekonal s odbornou starostlivosťou a žalobcu o inštitúte premlčania a jeho následkoch neupozornil. Žalovaný mal pred uplynutím premlčacej doby nepochybne pristúpiť k rozšíreniu žaloby aj ohľadom náhrady za ostané pozemky žalobcu, a pokiaľ by žalobca neuhradil súdny poplatok na výzvu konajúceho súdu, vtedy by bolo možné hodnotiť postup žalovaného ako súladný s odbornou starostlivosťou a žalobca by neuhradením súdneho poplatku za rozšírenú žalobu vyjadril nesúhlas s rozšírením žaloby. Žalovaný ako advokát teda nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v záujme žalobcu tým, že žalobcu neupozornil a náležite nepoučil, samostatne neurobil žiadne právne kroky zamedzujúce vzniku škody, nekonal v zmysle udelenej plnej moci zo dňa 16.9.2008 tak, aby zabránil tomu, že sa nárok žalobcu na náhradu za zriadenie vecného bremena za pozemky parc. č. XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. T. spolu o výmere 509 m2 premlčí. Ďalej uviedol, že žalovaný konal liknavo, o čom svedčia urgencie konajúceho súdu v danom spore, žalovaný ignoroval telefonáty žalobcu zo zahraničia ohľadom právnej pomoci v sporoch, v ktorých ho zastupoval. V priebehu konania 7C 109/2009 bol v júni 2009 prijatý zákon č. 66/2009 Z.z., ktorý priznával právo vlastníkovi pozemkov domáhať sa jednorazovej náhrady za vznik vecného bremena na pozemku, a bolo treba zmeniť petit, avšak žalovaný o novom zákone nevedel a petit nezmenil. Keďže si žalovaný uvedomil svoje pochybenia pri zastupovaní žalobcu v predmetnom súdnom konaní dal v čase už keď bol nárok premlčaný alibisticky žalobcovi, ktorý bol v tiesni podpísať potvrdenia o tom, že žalobca je s právnymi službami žalovaného spokojný s cieľom zhojiť už v tom čase nezmeniteľný právny stav. Na druhej strane žalovaný v písomnom podaní zo dňa 9.10.2017 uviedol, že žalobca vedel, že inštitúte zákonného vecného bremena v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z.. V e-maily zo dňa 11.10.2011 adresovaného substitútovi žalobca sám naformuloval otázku pre znalkyňu ohľadom stanovenia výšky jednorazovej primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva z titulu zákonného vecného bremena ohľadom parc. č. XXXX/XX o výmere 31 m2 k.ú. Ružinov a v e-maily substitúta zo dňa 22.11.2011 adresovaného žalobcovi bol žalobca oboznámený s vyjadrením znalkyne k jednotlivým otázkam s tým, že jednorazová náhrada za vecné bremeno sa stanovuje jednorazovo k dátumu vzniku vecného bremena. On žalobcu zastupoval vo viacerých súdnych konaniach, a plnomocenstvo zo dňa 16.9.2008 bolo udelené ohľadom vyporiadania vlastníctva k parcelám č. XXXX, XXXX k.ú. T. (predtým k.ú. Prievoz), ktoré boli výmerom o vlastníctve finančného odboru rady ÚNV v Bratislave č. 680/1/1955fin z roku 1955 pridelené starým rodičom žalobcu a na základe tohto plnomocenstva zastupoval žalovaný žalobcu v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 11C/221/2008, v ktorom sa žalobca domáhal určenia, že uvedené parcely patria do dedičstva po jeho starých rodičoch. Žalovaný poprel, žeby plná moc zo dňa 16.9.2008 bola generálnou plnou mocou ako aj to, žeby sa týkala konania vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009. Podľa neho je absolútne nepravdivé tvrdenie žalobcu, žeby žalovaný sám z vlastnej iniciatívy navrhol uplatňovať nárok na náhradu ohľadom najmenšieho pozemku žalobcu, pretože takýto spôsob uplatnenia nároku žiadal na základe vlastného rozhodnutia žalobca. Poprel tvrdenia žalobcu, že žalovaný neupozornil žalobcu pri podaní žaloby na inštitút premlčania a na premlčacie doby. Žalobca bol pri podaní žaloby oboznámený s inštitútom premlčania a premlčacími dobami, taktiež v priebehu konania bol žalobca opätovne upozornený na premlčanie. Taktiež bol žalobca upozornený na premlčanie a na premlčacie doby v súvislosti so zákonom č. 66/2009 Z.z. v súvislosti s ostatnými parcelami žalobcu. Žalobca bol žalovaným zakaždým informovaný o stave konania, o právach a povinnostiach žalobcu, o riziku premlčania, o postupe v konaní. Žalobca trval na nájmoch donekonečna, nemal záujem na jednorazovej náhrade za jeho pozemky, a jeho pokyny smerovali k tomu, že si bude uplatňovať opakované plnenia za jeho pozemky. Ak by žalovaný sám rozšíril žalobu o náhradu aj za ostatné pozemky žalobcu, žalovaný by tým porušil základnú povinnosť advokáta konať podľa pokynov klienta. Potvrdenie zo dňa 3.7.2014 podpísal žalobca slobodne a bez akéhokoľvek nátlaku, pričom potvrdenie bolo zaslané emailom žalobcovi, ktorý obsah potvrdenia nenamietal.
3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 18 ods. 1 a 2, § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov /ďalej len "zákon o advokácii"/, podľa § 132 ods. 1, § 150 ods. 1 a § 185 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/. Uviedol, že žalobca svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému oprel o tvrdenia, že žalovaný, ktorý ho zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 ako splnomocnený advokát ho neupozornil a nepoučil včas na nutnosť uplatnenia nároku na náhradu voči Hlavnému mestu SR Bratislava za užívanie všetkých pozemkov žalobcu v zákonnej premlčacej dobe, keď po uplynutí premlčacej doby po vznesení námietky premlčania žalovanou stranou nebude môcť byť tento nárok žalobcovi súdom priznaný a žalovaný samostatne nerobil žiadne právne kroky zamedzujúce vzniku škody, nekonal v zmysle plnej moci udelenej mu žalobcom dňa 16.9.2008, aby zabránil tomu, že nárok žalobcu na náhradu za zriadenie vecného bremena ohľadom pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. T. sa premlčí. Nárok na náhradu za tieto ostatné pozemky bol v konaní uplatnený až podaním zo dňa 13.6.2013, a podaním zo dňa 10.6.2014 s tým, že žalovaná strana vzniesla na pojednávaní dňa 12.6.2014 námietku premlčania, v dôsledku čoho žalobca vzal v tejto časti žalobu späť, a túto časť nároku na peňažné plnenie, ktorú mohol žalobca získať pokiaľ by včas uplatnil nárok žiada žalobca od žalovaného titulom náhrady škody. Keďže ku škode malo dôjsť v súvislosti s výkonom advokácie a v období, keď žalovaný ako advokát zastupoval žalobcu na základe udelenej plnej moci, ktorú vypovedal žalovaný žalobcovi výpoveďou zo dňa 25.8.2014, súd nárok žalobcu na náhradu škodu posúdil podľa ustanovení osobitného zákona o advokácii. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je podľa ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov, a to 1. činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Pokiaľ nie je splnený čo i len jeden z predpokladov, zodpovednostný právny vzťah nevzniká. Dôkazné bremeno v tomto smere znáša poškodený, teda žalobca. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta v spore, resp. vznik škody v majetkovej sfére klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. Pre vznik nároku klienta na náhradu škody spôsobenej mu jeho advokátom pri výkone advokácie nie je nevyhnutné, aby bola žaloba klienta voči dlžníkovi o splnenie povinnosti právoplatne zamietnutá konajúcim súdom (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/860/2002 zo dňa 20.2.2003). Tým, že žalobca ako fyzická osoba nepodnikateľ udelil žalovanému ako advokátovi plnomocenstvo na jeho zastupovanie pri uplatňovaní daného nároku, bola medzi nimi uzavretá zmluva o poskytovaní právnej pomoci, ktorá je typovo zmluvou príkaznou v zmysle § 724 Občianskeho zákonníka s modifikáciami právneho vzťahu advokáta a klienta vyplývajúcimi zo zákona o advokácii, a to napríklad čo do vymedzenia povinností advokáta. Z ustanovení § 18 ods. 1 a 2 zákona o advokácii vyplýva, že advokát pri zastupovaní klienta je povinný riadiť sa jeho pokynmi, nemôže sa odchýliť od jeho pokynov a konať nad rámec jeho pokynov. Žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať, že žalovaný porušil tieto povinnosti pri výkone advokácie a že v dôsledku toho vznikla žalobcovi škoda, ktorú uplatňuje. Žalobca ktorého zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno nepreukázal, že žalovaný zastupoval žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 proti Hlavnému mestu SR Bratislava na základe predloženého plnomocenstva zo dňa 16.9.2008. V texte plnomocenstva sa neuvádza, žeby na základe neho mal byť žalobca žalovaným zastupovaný voči Hlavnému mestu SR Bratislava, ktoré vlastní miestne komunikácie umiestnené na pozemkoch žalobcu parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. T., a neuvádza sa tam, že zastupovanie sa má týkať zaplatenia náhrady za užívanie pozemkov žalobcu, resp. náhrady za zriadenie vecného bremena. Predmet zastupovania je v plnomocenstve vymedzený inak, a to ako zastupovanie vo veci majetko - právneho usporiadania pôvodných pozemno-knižných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T.. Takto špecifikovaný predmet plnomocenstva nasvedčuje skôr tomu, že plnomocenstvo sa malo týkať zastupovania žalobcu vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keďže žalobou o zaplatenie náhrady za užívanie pozemkov sa nesleduje majetkovo
- právne usporiadanie, teda zmena vecných práv k nehnuteľnostiam. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 6.11.2017 uvádzal, že žalobcu zastupoval vo viacerých súdnych konaniach, a plnomocenstvo zo dňa 16.9.2008 bolo udelené ohľadom vyporiadania vlastníctva k parcelám č. XXXX, XXXX k.ú. T. (predtým k.ú. Prievoz) a na základe tohto plnomocenstva zastupoval žalovaný žalobcu v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 11C/221/2008, v ktorom sa žalobca domáhal určenia, že uvedené parcely patria do dedičstva po jeho starých rodičoch. Žalovaný poprel, žeby žalobcu zastupoval na základe tohto plnomocenstva v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009. Žalovaný uvádzal, že žalobcu zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 na základe plnomocenstva zo dňa 3.8.2009, čomu napovedá jednak označenie Hlavného mesta SR Bratislava ako žalovanej strany priamo v texte tohto plnomocestva, ale aj vypovedanie plnej moci zo dňa 25.8.2014, v ktorom sú vymedzené štyri súdne konania, v ktorých žalovaný zastupoval ako splnomocnený advokát žalobcu, a iba jedno z nich bolo začaté v roku 2008, a to konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/221/2008 voči žalovanému SLOVNAFT, a.s. a spol. o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Skutočnosť, že plnomocenstvo zo dňa 16.9.2008 sa netýkalo nároku žalobcu o zaplatenie náhrady za užívanie pozemkov voči Hlavnému mestu SR Bratislava bola potvrdená aj výpoveďou svedka JUDr. P. Y., ktorý najprv ako advokátsky koncipient u žalovaného a neskôr ako substitučný advokát zastupoval žalobcu v jeho súdnych konaniach, a ktorý v rámci svojej výpovede uviedol, že prvý spor, v ktorom žalovaný zastupoval žalobcu na súde bol spor proti SLOVNAFT, a.s. v roku 2008 ohľadom majetkového vysporiadania pozemno-knižných parc. č. XXXX a XXXX pôvodné k.ú. W. toho času k.ú T., pričom žaloba vo veci nároku voči Slovnaft a.s. bola spisovaná 17.9.2008 teda deň po podpise plnej moci. Súd potom na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaný žalobcu zastupoval ako advokát proti Hlavnému mestu SR Bratislava v konaní o zaplatenie náhrady za užívanie pozemkov vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 na základe plnomocenstva zo dňa 3.8.2009. Z textu z tohto splnomocnenia nijako nevyplýva, žeby bol žalovaný žalobcom splnomocnený na zastupovanie žalobcu čo do jeho nároku o zaplatenie náhrady za užívanie ohľadom všetkých pozemkov žalobcu parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. T.. Samotný žalobca na pojednávaní uviedol, že na začiatku pri prevzatí plnej moci sa žalobca so žalovaným dohodli, že náhrada za užívanie pozemkov bude proti Hlavnému mestu SR Bratislava uplatňovaná len ohľadom jednej parcely č. XXXX/XX, k.ú. T., ktorá má najmenšiu výmeru 31 m2. Ako vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. 7C 109/2009-243 zo dňa 15.10.2015 náhrada za užívane pozemkov bola uplatnená pôvodne len ohľadom tejto najmenšej parcely. Žalovaný uvedený postup vysvetlil tým, že žalobca chcel predísť vzniku vyšších trov konania v podobe vyššieho poplatku za žalobu a predísť vyšším trovám, ktoré by musel žalobca zaplatiť protistrane v prípade neúspechu v konaní, pokiaľ by nárok žalobca uplatnil ohľadom všetkých parciel. Žalobca na to reagoval tvrdením, že sám žalovaný navrhoval tento spôsob uplatňovania nároku za najmenší pozemok, aby žalobca nebol zaťažený úhradou súdnych trov. Svedok JUDr. P. Y. potvrdil, že pokyn, aby bola náhrada uplatnená len za najmenšiu parcelu za účelom nenavyšovania trov konania vzišiel zo strany žalobcu, keďže svedok sedel vedľa žalovaného v kancelárii, keď žalovanému žalobca telefonicky tento pokyn ešte pred podaním žaloby zadal. Aj v potvrdení zo dňa 14.5.2013 svojím podpisom žalobca prehlásil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 bolo pri podaní návrhu dohodnuté, že sa žalobca bude domáhať náhrady za zriadenie vecného bremena iba na parcelu č. 3184/98 o výmere 31 m2. Pretože nebolo preukázané, žeby sa so žalovaným pri udelení plnomocenstva dohodol na tom, že žalovaný bude žalobcu zastupovať pri uplatnení náhrady za užívanie nielen pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. T. ale aj ostatných pozemkov č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX k.ú. T., nemožno na danú situáciu aplikovať závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/206/2007 zo dňa 30.4.2009, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe, a podľa ktorých za škodu možno považovať aj to, čo ušlo splnomocniteľovi nekonaním splnomocnenca v zmysle dohody o plnomocenstve, podľa ktorej bol povinný voči dlžníkovi splnomocniteľa vymáhať pohľadávku v súdnom konaní, avšak len za predpokladu, že v dôsledku tohto (ne)konania došlo k strate súdnej vymáhateľnosti pohľadávky (napr. k zániku nároku z dôvodu premlčania práva pre jeho včasné neuplatnenie a pod.). Z uvedených dôkazov teda vyplýva, že žalovaný konal v súlade s pokynmi žalobcu. Tvrdenie žalobcu v jeho podaní zo dňa 13.10.2017 o tom, že jeho zámerom bolo domôcť sa zaplatenia primeranej náhrady za užívanie všetkých jeho pozemkov je irelevantné, keďže neuvádza, či a kedy dal tento svoj zámer žalovanému najavo, a predovšetkým toto tvrdenie žalobcu je v rozpore s jeho skorším vyjadrením na pojednávaní v tejto právnej veci konanom dňa 27.9.2017, na ktorom jednoznačne uviedol, že sa so žalovaným pri prevzatí zastúpenia dohodli na tom, že náhradu za užívanie bude na súde uplatnená len ohľadom najmenšieho pozemku. Z listinných dôkazov bolo preukázané tvrdenie žalovaného, že žalobca po prvý krát zadal žalovanému pokyn, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 rozšíril žalobu o zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena aj ohľadom parc. č. 3184/94, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. T. v e-maily zo dňa 30.5.2013 adresovanom JUDr. P. Y.. Žalovaný podľa tohto pokynu žalobcu zo dňa 30.5.2013 podal na súd v tomto zmysle návrh na zmenu žaloby dňa 13.6.2013, a zmenu žaloby Okresný súd Bratislava I pripustil uznesením zo dňa 28.8.2013. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, žeby pred 30.5.2013 dal žalobca žalovanému pokyn na uplatnenie náhrady za užívanie týchto ďalších pozemkov. Z emailových správ žalobcu zo dňa 11.10.2011, 25.4.2013 adresovaných substitútovi JUDr. P. Y. jednoznačne vyplýva, že žalobca trval na svojom pokyne uplatňovať v prebiehajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 náhradu za vecné bremeno iba ohľadom najmenšieho pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. T. s výmerou 31 m2. Napokon po vznesení námietky premlčania žalovaným Hlavným mestom SR Bratislava, žalobca vzal žalobu v rozšírenej časti ohľadom ostatných pozemkov späť a Okresný súd Bratislava I. rozsudkom č.k. 7C 109/2009-243 zo dňa 15.10.2015 konanie v tejto časti zastavil. V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný ako advokát pri zastupovaní žalobcu v súdnom konaní nekonal tak, aby nedošlo k premlčaniu nároku a vzniku škody na strane žalobcu. Žalovaný už vo svojom prvom podaní, v ktorom sa vyjadril k žalobe uviedol, že už pri podaní žaloby proti Hlavému mestu SR Bratislava v roku 2009 bol žalobca oboznámený s inštitútom premlčania a to jednak v súvislosti s možnosťou domáhať na určitej náhrady spätne, do minulosti iba do určitého časového obdobia ako i na možnosť premlčania nároku pokiaľ ide o jeho ostatné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. T.. Toto tvrdenie žalovaného mal súd za preukázané z výpovede svedka JUDr. P. Y., ktorý uviedol, že pred tým ako bola podaná žaloba sa žalobca zaujímal, prečo bola podaná žaloba o zaplatenie náhrady za obdobie 3 roky spätne, čo mu svedok vysvetlil tak, že tento nárok nie je premlčaný a skorší nárok je premlčaný vzhľadom na premlčaciu dobu 3 rokov. Tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobca bol poučený o premlčaní, premlčacích dobách aj v priebehu súdneho konania zodpovedá aj vyjadrenie svedka JUDr. P. Y., ktorý uviedol, že na riziko premlčania nároku bol žalobca svedkom upozornený niekedy koncom roku 2011, keď sa formulovali otázky pre súdom ustanovenú znalkyňu. Uvedené tvrdenia svedka korešpondujú aj s obsahom dvoch potvrdení zo dňa 3.7.2014, ktoré podpísal žalobca, a podľa ktorých bol žalobca ešte pred podaním žaloby upozornený na následky vyplývajúce z možného procesného neúspechu v súdnych konaniach, vrátane konania 7C 109/2009, ako aj na prípadné riziká spojené s realizáciou pokynov žalobcu v predmetnom konaní 7C 109/2009 ako aj ostatných súdnych konaniach, v ktorých žalovaný zastupoval žalobcu. Žalobca uviedol, že mu tieto potvrdenia boli dané na podpis, keď bol v tiesni, no nešpecifikoval okolnosti tvrdenej tiesne. Svedok JUDr. P. Y. vysvetlil, že žalobcovi potvrdenie dal na podpis po skončení jedného z pojednávaní, na ktorom sa žalobca osobne zúčastnil, a po ktorom preberali otázky ohľadom súdnych konaní, a žalobca toto potvrdenie dobrovoľne podpísal, pričom následne bol žalobcovi e-mailom zaslaný scan potvrdenia, a žalobca neposlal späť žiadny email, v ktorom by prejavil nesúhlas s tým, čo mu bolo dané podpísať. Svedok na vysvetlenie ďalej uviedol, že toto potvrdenie bolo dané žalobcovi na podpis z dôvodu, aby svedok mal právnu istotu, že to čo bolo so žalobcom dohodnuté naozaj bude platiť, aby sa nestalo, že žalobca zmení názor, keďže žalobca bol dá sa povedať tvrdohlavý a stávalo sa, že zvykol zmeniť názor. Za situácie, že bol žalobca zo strany žalovaného, resp. jeho substitúta oboznámený s inštitútom premlčania práva na náhradu za užívanie pozemkov, resp. práva na náhradu za zriadenie zákonného vecného bremena na pozemkoch žalobcu, avšak žalobca žalovanému zadal po prvý krát pokyn na rozšírenie žaloby o zaplatenie náhrady aj ohľadom parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. T. až e-mailovou správou zo dňa 30.5.2013, žalovaný nemohol bez pokynu žalobcu sám svojvoľne rozšíriť predtým žalobu o náhradu aj ohľadom týchto ďalších parciel. Ak by tak žalovaný spravil, konal by v rozpore s pokynom klienta, a vtedy by porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o advokácii. Skutočnosť, že žalovaný bol konajúcim súdom vo veci 7C 109/2009 vyzývaný, resp. urgovaný výzvou zo dňa 28.2.2011 na úpravu petitu žaloby a otázky pre súdneho znalca, výzvou zo dňa 19.9.2012 na vyjadrenie k znaleckému posudku je irelevantná, keďže žalobca udelil žalovanému po prvý krát pokyn na rozšírenie žaloby o náhradu aj ohľadom ostatných parciel žalobcu až e-mailom zo dňa 30.5.2013. Taktiež je bezpredmetné zaoberať sa žalobcom tvrdenou liknavosťou žalovaného v iných súdnych konaniach, v ktorých ho tiež zastupoval ako splnomocnený advokát. Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom pokiaľ ide o výpoveď svedka JUDr. P. Y., samotná skutočnosť, že je synom žalovaného neznižuje vierohodnosť jeho výpovede, a to o to viac, že skutočnosti svedkom uvádzané sa zhodujú so skutočnosťami zistenými z listinných dôkazov. Súd teda po vyhodnotení vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že žalovaný pri výkone advokácie nekonal s odbornou starostlivosťou, žeby postupoval v rozpore s pokynmi žalobcu a v rozpore so záujmami žalobcu, žeby porušil inú povinnosť v zmysle zákona č. 586/2003 Z.z., a žeby v dôsledku činnosti žalovaného súvisiacej s výkonom advokácie bola žalobcovi spôsobená škoda. S poukazom na uvedené súd uzavrel, že žalobca nepreukázal základnú podmienku pre vznik zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie žalovaného pri výkone advokácie. Je potom bezpredmetné zaoberať sa výškou tvrdenej škody. Preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Keďže súd nemal preukázaný vznik nároku žalobcu na náhradu škody, súd za nezaoberal námietkou premlčania nároku vnesenou žalovaným.
4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Úspešný žalovaný a intervenient, ktorý ho v konaní podporoval majú vzhľadom na zásadu úspechu proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a takto aj súd o náhrade trov konania rozhodol. 5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho mal súd prvej inštancie v spore skúmať tú skutočnosť, či by v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, v ktorom žalovaný ako advokát žalobcu zastupoval, došlo k priznaniu včas uplatneného nároku žalobcu. Namiesto toho súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca nepreukázal, že ho žalovaný v uvedenom súdnom konaní zastupoval na základe plnej moci zo dňa 16.09.2008. Tento záver je však špekulatívny a nepodložený žiadnym dôkazom. Zo záverov na pojednávaní dňa 20.12.2017 vyplýva, že plná moc bola spísaná generálne a všeobecne, pretože žalovaný žalobcu zastupoval vo viacerých súdnych konaniach. Sám žalovaný na uvedenom pojednávaní potvrdil, že pripravil samostatné plné moci pre všetky konania ako aj plnú moc zo dňa 16.09.2008. Ak mal konajúci súd o týchto skutočnostiach pochybnosti, mal z vlastnej iniciatívy požiadať Okresný súd Bratislava I o vykonanie lustrácie v spise sp.zn. 7C/109/2009. Takto nepostupoval a nepochybne neprispel k zisteniu objektívnej pravdy, ktorú má za povinnosť dosiahnuť. Žalobca opätovne tvrdí, že žalovaný ako advokát pri jeho zastupovaní nekonal s odbornou starostlivosťou a v záujme žalobcu, keď ho neupozornil a náležite nepoučil, samostatne neurobil žiadne právne kroku na zamedzenie vzniku škody a nekonal na základe plnej moci zo dňa 16.09.2008 aby zabránil tomu, že sa nárok žalobcu na náhradu za zriadenie vecného bremena premlčí. Žalovaný nepochybne zodpovedal za povinnosť a nutnosť včasného uplatnenia žalobcových práv a bol povinný žalobcu upozorniť na všetky právne následky možného premlčania jeho nároku. Toto nevykonal a o inštitúte premlčania a dôsledkoch premlčania žalobcu neupozornil. Ak by konal žalovaný ako advokát s odbornou starostlivosťou, tak mal pred uplynutím premlčacej doby pristúpiť k rozšíreniu návrhu na začatie konania a tak by preniesol všetku povinnosť so všetkými právnymi následkami na žalobcu, nakoľko ak by tento neuhradil súdny poplatok na výzvu konajúceho súdu tak toto konanie žalobcu by bolo možné považovať za vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s rozšírením návrhu, ktoré urobil žalovaný. Ďalej žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konaní bolo nespochybniteľne preukázané, že až dňa 14.05.2013, čiže 11 mesiacov po premlčaní, žalovaný prvýkrát konal vo veci a dal si potvrdiť žalobcovi bez právneho vzdelania, akési potvrdenie a ďalej rozširuje žalobu v konaní pred Okresným súdom Bratislava I aj ohľadom ostatných parciel. Uvedené potvrdenie súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôkaz svedčiaci v prospech žalovaného, pričom nevzal do úvahy, že bolo žalobcovi dané na podpis až po reálnom premlčaní jeho nárokov. Uvedeným konaní malo dôjsť k zhojeniu chýb už nenapraviteľných. Súd prvej inštancie tiež nesprávne vyhodnotil svedeckú výpoveď svedka JUDr. P. Y. ako nezaujatú a pravdivú. Menovaný je synom žalovaného a je preto prirodzené, že akékoľvek pochybenie otca by popieral alebo zľahčoval. Sám konal vo veci žalobcu ako substituent, teda je k veci zaujatý, pretože bol strojcom a autorom viacerých podaní, vyjadrení v predmetnom súdnom spore na Okresnom súde Bratislava I. Jeho svedeckej výpovedi tak nemožno prisúdiť akúkoľvek relevanciu. Nakoniec podľa žalobcu nemožno rozsudok súdu prvej inštancie považovať ani za riadne odôvodnený. Obsahuje len priebeh konania s uvedením argumentácie oboch strán a absentuje v ňom náležitá a presvedčivá argumentácia súdu prvej inštancie a náležité právne posúdenie. Tým bolo porušené právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Žalobca z týchto všetkých dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Namieta tvrdenie žalobcu, že plná moc zo dňa 16.09.2008 bola generálnou plnou mocou. Išlo o plnú moc výlučne na zastupovanie vo veci majetkovo-právneho vyporiadania pozemkov žalobcu a tvorila podklad pre súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II po sp. zn. 11C/221/2008 o určenie predmetu dedičstva, kde sa žalobca domáhal, že tieto pozemky patria do dedičstva po jeho starých rodičoch. Nešlo teda o žiadnu generálnu plnú moc a už vôbec sa netýkala konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/109/2009. Žalovaný ďalej namieta tvrdenia žalobcu v odvolaní, že žalovaný sám navrhol spôsob uplatňovania nároku za najmenší pozemok. Naopak, takto chcel postupovať práve žalobca, z dôvodu aby neplatil vysoký súdny poplatok. Tiež žalovaný namieta, že by žalobcu neupozornil pri podaní žaloby na inštitút premlčania. O tomto bol žalobca pri podaní žaloby ako aj v priebehu konania oboznámený. Tiež bol oboznámený zo strany žalovaného o premlčaní v súvislosti so zákonom č. 66/2009 Z.z.. Nemal však záujme na jednorazovej náhrade za pozemky ale trval na „nájmoch donekonečna“ a k tomu smerovali aj jeho pokynu pre žalovaného, ktoré boli preukázané predloženými mailami žalobcu pre žalovaného. Žalovaný ako advokát žalobcu bol povinný sa spravovať pokynmi žalobu ako svojho klienta, nemohol sa od nich odchýliť a konať nad ich rámec. Postup žalovaného, ktorý navrhol žalobca v odvolaní- rozšíriť žalobu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/109/2009 a žalobca by sa následne sám rozhodol, či zaplatí súdny poplatok alebo nie, by bolo konaním v rozpore s pokynmi klienta a teda porušením povinností advokáta. Potvrdenie, ktoré žalobca podpísal a bolo v spore predložené, bolo žalobcovi zaslané mailom a on jeho obsah nikdy nenamietal. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď JUDr. P. Opeta, sama skutočnosť, že menovaný je synom žalovaného nezakladá jeho zaujatosť vo veci. N. žalovaný považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie za presvedčivé, úplné a dostatočné. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj intervenient na strane žalovaného. Podľa neho je odvolanie žalobcu neopodstatnené, neodôvodnené žiadnymi relevantnými argumentmi a je špekulatívne založené na skreslenom opise skutkového stavu, ktorý nekorešponduje s nesporne zisteným skutkovým stavom v prvoinštančnom konaní. Žalobca, vysokoškolsky vzdelaná osoba, majúca údajne „právne vedomie nadštandardné oproti priemeru“ sa snaží účelovo spochybňovať obsah vlastného pokynu (uplatnenie náhrady za zriadenie vecného bremena iba k najmenšej parcele), ktorý žalovanému preukázateľne a dobrovoľne udelil. S ohľadom na skutkový stav, ktorý bol v spore správne zistený súdom prvej inštancie, intervenient považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a postup súdu prvej inštancie za korektný a presvedčivý. Žalobca v odvolaní vágne poukazuje na „ustálenú judikatúru“ pokiaľ ide o posúdenie otázky vzniku zodpovednosti advokáta za škodu podľa § 26 zákona o advokácii. Intervenient má za to, že súd prvej inštancie sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP) a ani od českých súdnych rozhodnutí označených žalobcom. Žalobca pritom opomína rozhodujúcu skutočnosť, že nepreukázal splnenie jedného z obligatórnych predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu - porušenie povinností v súvislosti s výkonom advokácie. Z toho dôvodu by bolo bezpredmetné a nehospodárne zaoberať sa, či žalobca preukázal aj ďalšie zákonné predpoklady podľa § 26 zákona o advokácii - vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody, čo napokon správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Žalobca v odvolaní nedôvodne a predovšetkým oneskorene (§ 366 CSP) vznáša námietku zaujatosti svedka JUDr. P. Y., ktorého výpoveď súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako vierohodnú. Napriek tomu, že svedok je blízkou osobu žalovaného (jeho syn), súčasne bol aj jeho advokátskym koncipientom, ktorý bol v priamom kontakte so žalobcom (e-mailová korešpondencia medzi žalobcom a advokátskou kanceláriou žalovaného, pravidelné telefonické rozhovory, substitučné zastupovanie žalobcu v iných súdnych konaniach), poskytoval mu právne poradenstvo a informoval ho o stave jeho sporov. Tieto nesporné skutočnosti vyplývajú z výpovede svedka na pojednávaní zo dňa 20.12.2017, kedy objektívne mal žalobca možnosť spochybniť ich pravdivosť, a to jednak prostredníctvom kladenia otázok alebo minimálne v záverečnej reči, v ktorej absentuje zmienka o zaujatosti svedka. Vzhľadom na tieto skutočnosti intervenient navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 8. K vyjadreniam žalovaného a intervenienta na strane žalovaného sa vyjadril žalobca. Podľa neho pokiaľ je spochybňované samotné plnomocenstvo zo dňa 16.09.2009, je na mieste otázka, na základe akého právneho titulu došlo k zastúpeniu žalobcu žalovaným v pôvodnom konaní. Žalovaný vo viacerých bodoch svojho vyjadrenia namieta, že v pôvodnom konaní zastupoval žalobcu na základe v konaní predloženej plnej moci, avšak sám neuvádza na základe akého plnomocenstva a ako široko koncipovaného, prípadne na aké právne úkony udeleného, zastupoval žalobcu. Do úvahy preto prichádza okrem zodpovednosti advokáta za škodu, taktiež všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcu je tak nepochybná tá skutočnosť, že konajúci súd prvej inštancie v tomto spore mal povinnosť zohľadniť všetky práva a povinností vyplývajúce z uzatvorene plnej moci, ktorá bola v podstate základným zmluvným dokumentom, z ktorého vyplývali generálne povinnosti pre žalovaného a ktoré boli v konaní pred Okresným súdom Bratislava I porušené. Ako predbežnú otázku mal súd prvej inštancie skúmať, resp. posudzovať možnosť úspechu Žalobcu v pôvodnom súdnom spore, čo však súd prvej inštancie v pôvodnom konaní opomenul. Argumentácia žalovaného ako aj intervenienta, že k rozšíreniu žaloby v pôvodnom konaní došlo z dôvodu pokynu klienta ako i údajnej úspory nákladov odporuje logike ako i správne zvolenej procesnej stratégie právneho zastúpenia. Takýmto konaním žalovaného došlo k zvoleniu nesprávnej procesnej stratégie ako i podniknutiu neprimeraných riskantných krokov, kedy bolo nevyhnutné podanie rozšírenia pôvodnej žaloby uplatnené až po uplynutí premlčacej lehoty na uplatnenie takéhoto nároku. Uvedené konanie žalovaného viedlo tak nepochybne k vzniku škody na strane žalobcu. Opätovne zdôraznil, že pokiaľ by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou tak mal pred uplynutím premlčacej lehoty nepochybne pristúpiť k rozšíreniu návrhu na začatie konania a tak by preniesol všetku povinnosť so všetkými právnymi následkami na žalobcu, nakoľko pokiaľ by žalobca neuhradil súdny poplatok na výzvu konajúceho súdu až potom by bolo možné hodnotiť takého konanie za konanie s odbornou starostlivosťou zo strany žalovaného a opomenutie konania úhrady a tak vyjadrenia nesúhlasu s rozšírením návrhu zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o potvrdenie zo dňa 03.07.2014, ktoré žalobca podpísal žalovanému, uvedené bolo žalobcovi dané na podpis, a to odhliadnuc od špekulatívnosti tohto konania, až po reálnom premlčaní žalobcovho nároku. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je posilnený argumentom kedy vzťah medzi žalovaným a žalobcom je nutné hodnotiť ako vzťah, ktorý vykazuje prvky spotrebiteľskej zmluvy, a preto obsah akejkoľvek zmluvy, vrátane udelených plných mocí je nutné vykladať v prospech žalobcu ako strany slabšej v akomkoľvek zmluvnom vzťahu so žalovaným. Touto otázkou sa súd prvej inštancie v konaní vôbec nezaoberal. Zodpovednosť advokáta možno legitímne očakávať v prípadoch, kedy aj napriek znalosti zákonov, profesijnej schopnosti ich logickej a vhodnej aplikácie do konania nedochádza k zodpovednému a dôslednému zastupovaniu klienta a obstarávaniu všetkých potrebných záležitostí v prospech klienta a v súlade s udelením plnomocenstva ako zmluvného základu medzi klientom a advokátom. Z týchto dôvodov žalobca trvá na podanom odvolaní.
9. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaný i intervenient na strane žalovaného.
10. Žalovaný uviedol, že žalobca sa opätovne vyjadruje k predmetným plným mociam, a to plnej moci z roku 2008 a plnej moci z roku 2009, pričom však neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli tvrdené v súdnom konaní, prípadne v odvolacom konaní. K tvrdeniu žalobcu o tom, že súd pochybil ak neskúmal ako otázku predbežnú možnosť úspechu žalobcu v pôvodnom súdnom spore, žalovaný uvádza, že s takýmto tvrdením sa nestotožňuje, považuje ho za nesprávne a namieta ho. Žalovaný uvádza, že má za to, že súd postupoval správne keď vyhodnotil, že žalovaný žiadnu povinnosť neporušil a teda i otázka procesného úspechu žalobcu v súdnom konaní bola bezpredmetná. Žalovaný opätovne uviedol, že vždy konal v súlade s pokynmi žalobcu, žalobca bol riadne upozornený na všetky svoje práva a povinnosti, pričom na základe toho sa vždy rozhodol ako konať. Žalovaný nemohol konať v rozpore s pokynmi klienta, nakoľko by sa tým dopustil porušenia povinnosti advokáta a to konať v zmysle pokynov klienta. Žalovaný mal od žalobcu dané pokyny celkom jasne a jednoznačne, pričom v zmysle týchto pokynov aj konal. Ďalej uviedol, že má za to, že charakter vzťahu žalobca - žalovaný ako vzťahu spotrebiteľského je vzhľadom k uvedenému právne bez významu.
11. Intervenient na strane žalovaného uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu a toto naďalej považuje za neopodstatnené. Žalobca sa snaží účelovo spochybňovať obsah vlastného pokynu (uplatnenie náhrady za zriadenie vecného bremena iba k najmenšej parcele), ktorý žalovanému preukázateľne a dobrovoľne udelil. Z vykonaného dokazovania a procesnej obrany žalovaného nepochybne vyplýva, že primárnym cieľom žalobcových pokynov bola úspora nákladov pri platení vyrubeného súdneho poplatku za podanie „rizikovej“ žaloby, čo žalovaný plne rešpektoval. Žalobca pritom vôbec nerozporuje, že žalovaný ho vopred poučil o rizikách premlčania nároku. Potvrdenie zo dňa 3.7.2014 žalobca vlastnoručne podpísal, pričom mu bolo následne preposlané e-mailom za účelom kontroly. Obsah potvrdenia žalobca nikdy nenamietal. Za takýchto okolnosti považuje intervenient spochybňovanie identifikovaného potvrdenia ex post za irelevantné. Je zrejmé, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie jedného z obligatórnych predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu
- porušenie povinností v súvislosti s výkonom advokácie. Z toho dôvodu by bolo bezpredmetné a nehospodárne zaoberať sa, či žalobca preukázal aj ďalšie zákonné predpoklady podľa § 26 zákona o advokácii.
12. V ďalšom priebehu odvolacieho konania, po uplynutí lehoty na podanie odvolania, proti rozsudku súdu prvej inštancie, sa žalobca opakovane vo veci písomne vyjadril /písomné podania zo dňa 01.10.2018 na č.l. 298 a nasl. spisu, zo dňa 30.10.2018 na č.l. XXX a nasl. spisu a zo dňa 27.11.2018 na č.l. XXX a nasl. spisu/, pričom opätovne uvádzal dôvody svojho odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie. Novo však uviedol aj ďalšie dôvody nesprávnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré podľa neho spočívajú v porušení Európskeho dohovoru o ľudských právach /žalobca mal na mysli zrejme Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, dojednaný v Ríme 4. novembra 1950 a publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 209/1992 Zb./ postupom súdu prvej inštancie. Konkrétne uviedol zaujatý a neobjektívny postup súdu prvej inštancie voči jeho osobe /neprotokolovanie predbežného právneho posúdenia veci, upozornenie intervenienta žalovaného súdom na možnosť uplatnenia si trov konania/, ďalej to, že sudca súdu prvej inštancie nekladie dôraz na predloženie dôkazov o tom, že žalobca bol zo strany žalovaného o inštitúte premlčania upozornený ale na právne nepodložené tvrdenia žalovaného a na podpisy na rôznych irelevantných dokumentoch žalovaného a nakoniec to, že sudca súdu prvej inštancie úmyselne protiprávne ignoroval rozhodnutia najvyšších súdov /tam uvedené/.
13. Na uvedené, žalobcom novo uvádzané dôvody nesprávnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolací súd pri svojom rozhodovaní v zmysle § 365 ods. 3 CSP neprihliadal, nakoľko tieto žalobca uplatnil až po uplynutí lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie.
14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, ktoré boli žalobcom včas uplatnené, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. 15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie ako aj rozhodnutia o náhrade trov konania, v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
16. Žalobca v odvolaní namieta skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalovaný ako advokát žalobcu zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/109/2009 na základe plnej moci zo dňa 03.08.2009 a nie na základe plnej moci zo dňa 16.09.2008. Uvedený skutkový záver súdu prvej inštancie je však podložený vykonaným dokazovaním, konkrétne obsahom samotných plných mocí žalobcu pre žalovaného zo dňa 16.09.2008 a zo dňa 03.08.2009, ako aj výpoveďou plných mocí zo dňa 25.08.2014 a výpoveďou svedka JUDr. P. Y..Tieto dôkazy odôvodňujú záver súdu prvej inštancie, že zastupovanie žalobcu žalovaným ako advokátom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/109/2009 sa uskutočnilo na základe plnej moci zo dňa 03.08.2009. Súd prvej inštancie nemal dôvod o tejto skutočnosti, preukázanej vykonaným dokazovaním, pochybovať a preto ani nemal dôvod z vlastnej iniciatívy požiadať Okresný súd Bratislava I o vykonanie lustrácie v spise sp.zn. 7C/109/2009 ako to tvrdí žalobca vo svojom odvolaní.
17. V zmysle uvedeného správneho skutkového záveru súdu prvej inštancie potom neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka žalobcu, že žalovaný ako advokát pri jeho zastupovaní nekonal s odbornou starostlivosťou a v záujme žalobcu, keď ho neupozornil a náležite nepoučil, samostatne neurobil žiadne právne kroku na zamedzenie vzniku škody a nekonal na základe plnej moci zo dňa 16.09.2008 aby zabránil tomu, že sa nárok žalobcu na náhradu za zriadenie vecného bremena premlčí. Žalovaný ako advokát zastupoval žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/109/2009 na základe plnej moci zo dňa 03.08.2009 a z textu tohto splnomocnenia nijako nevyplýva, žeby bol žalovaný žalobcom splnomocnený na zastupovanie žalobcu čo do jeho nároku o zaplatenie náhrady za užívanie ohľadom všetkých pozemkov žalobcu. Aj samotný žalobca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že na začiatku pri prevzatí plnej moci sa žalobca so žalovaným dohodli, že náhrada za užívanie pozemkov bude uplatňovaná len ohľadom jednej parcely č. 3184/98, k.ú. T., ktorá má najmenšiu výmeru. Toto vyplýva aj z potvrdenia zo dňa 14.5.2013, v ktorom žalobca prehlásil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 bolo pri podaní návrhu dohodnuté, že sa žalobca bude domáhať náhrady za zriadenie vecného bremena iba za parcelu č. 3184/98. Tak bola aj žaloba podľa odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. 7C 109/2009-243 zo dňa 15.10.2015 podaná. Uvedené skutkové závery potom súd prvej inštancie správne posúdil, keď uviedol, že žalovaný ako advokát konal pri zastupovaní žalobcu plne v súlade s jeho pokynmi
18. Pretože nebolo preukázané, žeby sa so žalovaným pri udelení plnomocenstva dohodol na tom, že žalovaný bude žalobcu zastupovať pri uplatnení náhrady za užívanie nielen pozemku parc. č. XXXX/ XX k.ú. T. ale aj ostatných pozemkov č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. T., nemožno na danú situáciu aplikovať závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/206/2007 zo dňa 30.4.2009, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe, a podľa ktorých za škodu možno považovať aj to, čo ušlo splnomocniteľovi nekonaním splnomocnenca v zmysle dohody o plnomocenstve, podľa ktorej bol povinný voči dlžníkovi splnomocniteľa vymáhať pohľadávku v súdnom konaní, avšak len za predpokladu, že v dôsledku tohto (ne)konania došlo k strate súdnej vymáhateľnosti pohľadávky (napr. k zániku nároku z dôvodu premlčania práva pre jeho včasné neuplatnenie a pod.). Z uvedených dôkazov teda vyplýva, že žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 konal v súlade s pokynmi žalobcu a v súlade s plnou mocou, ktorú mu žalobca udelil na svoje zastupovanie.
19. Úvaha žalobcu vyslovená v odvolaní, že žalovaný by konal pri zastupovaní žalobcu s odbornou starostlivosťou, ak by sám žalobu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 rozšíril aj o nárok na náhradu za užívanie ďalších pozemkov žalobcu a žalobca by sa potom sám rozhodol pri výzve na zaplatenie súdneho poplatku za rozšírenie žaloby, či ho zaplatí alebo nie, je celkom nedôvodná. Ak by žalovaný postupoval uvedeným spôsobom, nekonal by pri výkone advokácie s odbornou starostlivosťou ale v rozpore s preukázanými pokynmi žalobcu ako svojho klienta, teda by porušil svoje povinnosti advokáta v zmysle § 18 ods. 1 zákona o advokácii. Ak by potom žalobcovi v súvislosti s takýmto protiprávnym konaním vznikla škoda, tak by za ňu žalovaný ako advokát nepochybne zodpovedal.
20. V súvislosti s výkonom advokácie žalovaného pri zastupovaní žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 možno mať rovnako s vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca bol zo strany žalovaného oboznámený s inštitútom premlčania a to jednak v súvislosti s možnosťou domáhať na určitej náhrady spätne, do minulosti iba do určitého časového obdobia ako i na možnosť premlčania nároku pokiaľ ide o jeho ostatné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. T.. Táto skutočnosť vyplynula z tvrdení žalovaného, ktoré boli preukázané výpoveďou svedka JUDr. P. Y. a obsahom dvoch potvrdení zo dňa 3.7.2014, ktoré podpísal žalobca, a podľa ktorých bol žalobca ešte pred podaním žaloby upozornený na následky vyplývajúce z možného procesného neúspechu v súdnych konaniach, vrátane konania sp. zn. 7C 109/2009, ako aj na prípadné riziká spojené s realizáciou pokynov žalobcu v predmetnom konaní sp. zn. 7C 109/2009 ako aj ostatných súdnych konaniach, v ktorých žalovaný zastupoval žalobcu.
21. Pokiaľ ide o uvedené potvrdenia, podľa odvolacieho súdu nemá žiadny vplyv na ich výpovednú hodnotu skutočnosť, že ich žalovaný podpísal až po premlčaní svojich práv na náhradu za užívanie ostatných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. T.. V čase podpísania týchto potvrdení už žalobca zo zápisnice o pojednávaní, ktorá mu bola zaslaná emailom dňa 18.06.2014 vedel, že protistrana v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 namietla premlčanie jeho práv, o ktoré rozšíril svoju žalobu podaním zo dňa 10.06.2014. S vedomím tejto skutočnosti žalobca nekonal inak a predmetné potvrdenia podpísal. Možno sa preto dôvodne domnievať, že skutočnosti, ktoré nimi osvedčil sú pravdivé. Ak by to tak nebolo, a žalovaný ako advokát by v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 konal v rozpore s pokynmi žalovaného alebo by sa to žalobca aspoň domnieval, tak žalobca pri vedomí, že bola vznesená protistranou námietka premlčania jeho práv, by nemal žiadny rozumný dôvod uvedené potvrdenia podpísať. Tvrdenia žalobcu, že potvrdenia podpísal v tiesni žalobca v spore nijako nekonkretizoval a ani nepreukázal.
22. Nakoniec pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka JUDr. P. Opeta, ani tu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil výpoveď daného svedka ako viery hodnú, keď skutočnosti z nej plynúce sa zhodovali so skutočnosťami, ktoré zistil z ostatného vykonaného dokazovania. Sama skutočnosť, že menovaný svedok je synom žalovaného, resp. sám ako substituent žalovaného konal pri zastupovaní žalobcu menovaného nediskvalifikuje v postavení svedka.
23. Súd prvej inštancie teda správne uzavrel, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 konal žalovaný ako advokát žalobcu plne v súlade s pokynmi žalobcu, v zmysle plnej moci a s náležitou odbornou starostlivosťou a neporušil povinnosti advokáta v zmysle zákona o advokácii. Keďže nebolo preukázané splnenie základného predpokladu pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, protiprávne konanie žalovaného pri výkone advokácie, nebol dôvod skúmať splnenie ostatných predpokladov vzniku zodpovednosti ako je škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.
24. Odvolací súd na základe týchto záverov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol procesne plne úspešný žalovaný, ktorého procesný úspech možno vztiahnuť aj na intervenienta, ktorý v spore vystupoval na jeho strane. Týmto preto odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).