Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-9-2022.pdf
PDF · 96.22 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/9/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Behranová, v právnej veci navrhovateľa: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, zastúpený advokátom: Mgr. Ondrej Dostál, Robotnícka 79, Senica, a protistrany: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní protistrany proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. 0C/6/2020-52 zo dňa 05.11.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že navrhovateľovi sa voči protistrane náhrada trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.
II. Protistrane sa voči navrhovateľovi náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie oprávnenej z neodkladného opatrenia uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne argumentoval tým, že „v danom prípade trvanie nariadeného neodkladného opatrenia bolo podmienené prebiehajúcim trestným konaním vedeným na OR PZ vo veci podozrenia z násilia navrhovateľa voči oprávnenej z neodkladného opatrenia. Účelom nariadeného opatrenia bolo obmedziť situácie, v ktorých by navrhovateľ pokračoval v konaní, z ktorého bol podozrivý. V trestom konaní sa podozrenie nepreukázalo a trestné stíhanie navrhovateľa bolo ukončené. Zastavením trestného konania odpadol dôvod, pre ktorý bolo nariadené neodkladné opatrenie. Navrhovateľ uplatnil svoje právo a podal návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd jeho návrhu vyhovel. Rozhodovanie (konanie) o neodkladnom opatrení nie je podmienené vyvolaním sporu jedným z účastníkom, ale potrebou úpravy pomerov medzi účastníkmi, či už formou nariadenia neodkladného opatrenia alebo jeho zrušenia. V tejto situácii súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania, pretože bol úspešný v celom rozsahu“.
4. Proti tomuto uzneseniu v časti priznania náhrady trov konania navrhovateľovi v rozsahu 100% podala odvolanie protistrana. Napadnuté uznesenie považuje za vecne nesprávne, a to v časti priznania nároku na náhradu trov konania. V nadväznosti na predmet konania súd rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia z dôvodu, že pominuli / odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, teda v danom prípade sa skončilo konanie na OR PZ Senica ČVS: ORP-123/VYS/SE-2020 zastavením. Odvolateľka má za to, že trovy konania si mala znášať každá strana samostatne. Odvolateľka bola v konaní o nariadení neodkladného opatrenia úspešná a nie navrhovateľ. To, že sa konanie na OR PZ Senica pod č.k. ČVS: ORP-123/VYS/SE-2020 zastavilo, neznamená, že by sama akýkoľvek spor zapríčinila. Neodkladné opatrenie bolo viazané len na skončenie trestného konania, bez toho, že by bolo určené či sa skončí
odsúdením, zastavením, prerušením. Na základe uvedeného sa domnieva, že keďže neodkladné opatrenie bolo časovo viazané na ukončenie trestného konania, bola len otázka kto podá návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Išlo v podstate len o formalitu, žiadne dokazovanie vo veci. O úspechu už vôbec nemožno hovoriť, keďže išlo len o deklarovanie právneho stavu neodkladného opatrenia. Toto platilo len po dobu do právoplatného skončenia trestného konania, ktoré bolo skončené právoplatne nie dňa 27.08.2020 ako to uvádza navrhovateľ. Voči uzneseniu vyšetrovateľky bola podaná sťažnosť, ktorá bola dňa 12.12.2020 zamietnutá a jej advokátovi doručené zamietnutie bolo až 15.10.2020 (správne zrejme „15.12.2020“), preto do uvedeného dňa nemohlo dôjsť k právoplatnosti skončenia trestného konania. Odvolateľka vedela, že trestné konanie je skončené a brala to tak, že neodkladné opatrenie je týmto automaticky zrušené a očakávala, že sa navrhovateľ do nehnuteľnosti vráti. Nijako nebránila, že by tomu tak nebolo, ani sa negatívne nestavala k návrhu navrhovateľa. Pre ňu ako laika, to bolo nadbytočné konanie z tejto strany. Odvolateľka poukázala na to, že súd vychádzal pri svojom rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia - nevstupovať do nehnuteľnosti, na základe vlastného úsudku s poukazom na dôkazy, kedy sám nariadil neodkladné opatrenie. V prípade, ak by dospel k záveru, že je nadbytočné toto nariaďovať, predsa by ho nenariadil, evidentne mal dostatočne preukázané, že tam dôvodná obava je. Odvolateľka nerozumie prečo okresný súd zas priznal trovy konania navrhovateľovi, keď krajský súd s jej odvolaním súhlasil a jeho názor je právne záväzný pre okresný súd. Ďalej poukazuje na dôvod priznania trov konania opísaný v bode 4., 5., 6. uznesenia, s týmto dôvodom priznania nesúhlasí, nakoľko bola v rámci nariadenia opatrenia úspešná, musela sa domáhať svojich ústavných práv i na polícii. Odôvodnenie, že navrhovateľ bol 100% úspešný z jej pohľadu nie je pravdivé, nakoľko trestné konanie sa zastavilo a vtedy neodkladné opatrenie prestalo platiť, keďže bolo viazané na ukončenie trestného konania. Súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že rozhodovanie o neodkladnom opatrení nie je podmienené vyvolaním sporu jedným z účastníkov, ale potrebou úpravy pomerov medzi nimi. Preto má za to, že v predmetnom nemožno hovoriť ani o úspešnom navrhovateľovi, keď vlastne neodkladné opatrenie stratilo účinnosť ex offo bez ohľadu na návrh navrhovateľa. Poukázala na § 255, navrhuje odvolaciemu súdu, aby uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby sám rozhodol a to tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
5. K odvolaniu protistrany sa vyjadril navrhovateľ. S odvolaním nesúhlasí, nakoľko rozhodnutie považuje za správne a spravodlivé. Protistrana tvrdí, že neodkladné opatrenie prestalo platiť vtedy, keď bolo zastavené trestné konanie. Protistrana sa napriek skončeniu trestného konania správa akoby neodkladné opatrenie platilo. Za vzniknuté trovy si zodpovedá od začiatku protistrana sama. Navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. e) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie protistrany je dôvodné, preto je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmeniť.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania protistrany, uplatnenú odvolaciu argumentáciu a odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim priznanie nároku na náhradu trov konania (návrh na zrušenie neodkladného opatrenia) navrhovateľovi voči protistrane v rozsahu 100%.
8. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).
9. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Úspech vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (pomer úspechu). Pomer rozdelenia náhrady trov konania potom zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Zásada úspechu je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie v zmysle ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorá zohľadňuje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania.
12. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 Civilného sporového poriadku) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 Civilného sporového poriadku). V jeho zmysle súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Vtedy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Nakoľko použitie ust. § 257 Civilného sporového poriadku negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter.
13. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 Civilného sporového poriadku vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to 1. dôvody hodné osobitného zreteľa a 2. výnimočné okolnosti, ktoré pojmy však bližšie nešpecifikuje, ich výklad ponecháva na súdnu prax. Ust. § 257 Civilného sporového poriadku však nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť jeho aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo tejto procesnej situácie. Súd pri aplikácii tohto ustanovenia skúma aj dôvody, ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby, postoj strán v konaní, plnenie si ich procesných povinností. Ust. § 257 Civilného sporového poriadku teda slúži na to, aby bolo možné postihnúť situácie, kedy je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Čo sa týka rozsahu, napriek doslovnému zneniu § 257 Civilného sporového poriadku, súd môže povinnosť nahradiť trovy moderovať celkom alebo sčasti. Čiastočná moderácia znamená, že súd určí podiel, koľko z trov strana zaplatí v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí príslušným zlomkom, alebo percentom.
14. V predmetnej veci súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa výsledku konania tak, že v spore o zrušenie neodkladného opatrenia plne úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, podmienkami ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku sa nezaoberal.
15. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom konania bol návrh navrhovateľa zo dňa 03.12.2020 doručený súdu 04.12.2020, ktorým sa domáhal zrušenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že neodkladné opatrenie bolo nariadené do právoplatného skončenia konania vedeného na OR PZ Senica pod ČVS: ORP-123/VYS-SE-2020, pričom trestné stíhanie navrhovateľa v predmetnom trestnom konaní bolo dňa 27.08.2020 zastavené. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 0C 2/2020-16 zo dňa 23.04.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co 47/2020-43 zo dňa
13.07.2020 súd nariadil žalovanému F. O. povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na parcele registra „C“ ako parc. č. 233/2, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria o výmere 228 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, LV č. XXX pre okres Senica, obec S., katastrálne územie S. a priestorov patriacich k tomuto rodinnému domu, do právoplatného skončenia konania vedeného na OR PZ Senica pod OKP-ČVS:ORP-123/VYS-SE-2020, ďalej súd nariadil žalovanému, aby sa počas vykázania zo spoločného obydlia nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 5 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Následne súd prvej inštancie v tomto konaní o návrhu navrhovateľa na zrušenie neodkladného opatrenia rozhodol uznesením č.k. 0C 6/2020-26 zo dňa 14.12.2020 tak, že nariadené neodkladné opatrenie zrušil a zaviazal oprávnenú z neodkladného opatrenia, aby zaplatila navrhovateľovi náhradu trov konania. Proti výroku o náhrade trov konania podala oprávnená z neodkladného opatrenia odvolanie, ktorému odvolací súd vyhovel a uznesenie súdu v tejto časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. Výrok o zrušení neodkladného opatrenia nebol odvolaním dotknutý, nadobudol právoplatnosť.
16. Z uvedeného vyplýva, že predmetné nariadené neodkladné opatrenie bolo časovo obmedzené a v zmysle § 333 Civilného sporového poriadku platilo, že uplynutím stanoveného času zaniká ex lege; pokiaľ už skôr nedošlo k jeho zrušeniu. O zániku neodkladného opatrenia nevydáva súd osobitné rozhodnutie. Zánik jeho účinkov sa viaže na objektívnu skutočnosť, ktorou je uplynutie času. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zrušenia neodkladného opatrenia podľa § 334 Civilného sporového poriadku, o ktorom súd rozhodol dňa 14.12.2020 uznesením č.k. 0C 6/2020 tak, že zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Senica č.k. 0C/2/2020-16 zo dňa 23.04.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/47/2020-43 zo dňa 13.07.2020. Z uvedeného potom vyplýva, že pre rozhodovanie o náhrade trov konania bol rozhodujúci procesný výsledok konania o zrušenie neodkladného opatrenia, teda úspech navrhovateľa, nakoľko jeho návrhu bolo úplne vyhovené.
17. Zároveň však bolo potrebné zohľadniť špecifickosť a výnimočnosť nižšie uvedených okolností. Vychádzajúc z tvrdenia protistrany (ktoré nebolo navrhovateľom spochybnené), v čase keď rozhodoval súd prvej inštancie dňa 14.12.2020 o zrušení neodkladného opatrenia, neodkladné opatrenie bolo účinné, k zániku došlo až po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie o zrušení neodkladného opatrenia. Predmetné nariadené neodkladné opatrenie o uložení povinnosti navrhovateľovi dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti bolo časovo obmedzené a to do právoplatného skončenia konania vedeného na OR PZ Senica pod OKP-ČVS:ORP-123/VYS-SE-2020. Uznesením ORPZ Senica ČVS:ORP-123/VYS- SE-2020 zo dňa 27.08.2020 bolo trestné stíhanie zastavené, lebo je nepochybné že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Protistrana v konaní argumentovala, že proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť, ktorá bola zamietnutá 12.12.2020 a jej advokátovi bola doručená až 15.10.2020 (správne 15.12.2020). V danej veci sa prelínal čas kedy došlo k zrušeniu neodkladného opatrenia s časom zániku neodkladného opatrenia uplynutím stanoveného času. Zároveň bolo potrebné zohľadniť, že uznesenie súdu o zrušení neodkladného opatrenia nadobudlo právoplatnosť 08.01.2021, pričom možno dôvodne predpokladať, že v tom čase nariadené neodkladné opatrenie zaniklo uplynutím času. Pokiaľ súd rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia z dôvodu, že odpadli dôvody pre ktoré bolo nariadené, pričom skoro súčasne došlo aj k zániku neodkladného opatrenia uplynutím stanoveného časového obmedzenia, súd považoval za dôvodné zmierniť dopad na protistranu spočívajúci v povinnosti nahradiť trovy konania, pretože uvedené okolnosti takýto postup odôvodňovali. Nebolo by totiž spravodlivé, aby protistrana, ktorá bola z procesného hľadiska v konaní o zrušení neodkladného opatrenia neúspešná, bola povinná vzhľadom na uvedené špecifiká nahradiť trovy konania navrhovateľovi.
18. So zreteľom na uvedené, má odvolací súd za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodné v spore inak úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznať podľa § 257 Civilného sporového poriadku.
19. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd v súlade s ustanovením § 388 Civilného sporového poriadku uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že navrhovateľovi voči protistrane nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
20. V zmysle § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
21. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zmysle § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V odvolacom konaní bola protistrana úspešná, avšak náhradu trov konania si neuplatnila (vyslovene uviedla, že navrhuje žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania), preto súd jej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania aplikujúc čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku.
22. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).