Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoPno/1/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny L., so sídlom L., X. X, dieťa rodičov - matky: O. J., nar. XX.X.XXXX, adresa N. X. XX a otca: Ing. P. Q., nar. XX.X.XXXX, adresa F., U. XX, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Ján Michňák, so sídlom Lipany, Janka Kráľa 12, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, po podaní odvolania matky aj otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8P/28/2016-193 zo dňa 6.3.2018, o návrhu matky nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní, takto

rozhodol:

Odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom vo veci samej doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.8.2016 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv k maloletému X..

2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 8P/28/2016-193 zo dňa 6.3.2018, ktorým výrokom I. zveril maloletého X. do osobnej starostlivosti matke počnúc dňom 19.8.2016 s tým, že matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok; výrokom II. otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na maloletého mesačne sumou 280,- Eur počnúc dňom 19.8.2016 s tým, že výživné je zročné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky; výrokom III. ponechal styk otca s maloletým neobmedzený a výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že maloletý X. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, v čase rozhodovania súdu má 4 roky a 3 mesiace a nachádza sa v celodennej starostlivosti matky. Súd zistil, že matka sa o maloletého náležite stará, preto s prihliadnutím aj na skutočnosť, že otec pracuje v Y., zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Zároveň nakoľko otec trávi prevažnú časť roka vo Q. W., rozhodol, že matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, zohľadnil, že vzhľadom na vek maloletého je všetka starostlivosť na matke, preto otec musí túto starostlivosť kompenzovať finančne. Matka sa pritom stará o ďalšie dieťa, je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 Eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, jeho príjem predstavuje 2009,64 Eur. Súd mal za to, že otec je schopný bez toho, aby tým bola nejako dotknutá jeho životná úroveň, platiť na maloletého výživné vo výške 280,- Eur mesačne, nakoľko maloletý má právo participovať na životnej úrovni otca. K uvádzaným výdavkom otca uviedol, že suma 290 libier za prenájom bytu v F. nie je aktuálna, nakoľko otec, ak sa zdržuje na X., býva u svojich rodičov. Za neopodstatnenú považoval súd tiež sumu 40 libier, ktorú mal otec platiť matke maloletého za telefón. K úverom otca, ktoré spláca po 90 libier a 130 libier uviedol, že platenie výživného má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Pokiaľ otec pri svojej návšteve na X. dáva svojim rodičom 250,- Eur, súd konštatoval, že otec má vyživovaciu povinnosť k mal. X. a nie ku svojim rodičom. Maloletý je odkázaný na jeho výživu. Matka maloletého sa nemôže podieľať žiadnou finančnou sumou na uspokojovaní potrieb maloletého, vzhľadom na jej príjem. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, súd ho ponechal neobmedzený, nakoľko otec sa vracia na X. v nepravidelných intervaloch podľa toho, ako mu to dovoľuje jeho zamestnanie, a preto nie je možné určiť čas, kedy a ako by sa mal stretávať so svojím dieťaťom.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého a to jednak osobne ako aj prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Otec uviedol, že podľa neho by sa na výžive maloletého mali podieľať obaja rodičia rovnakým finančným dielom, preto výška výživného 280,- Eur mesačne, ktorú má platiť otec, je neprimerane vysoká, čo nabáda matku nepracovať. Matka už 7 rokov nepracuje a pracovať ani nechce. Otec musí ťažko pracovať ako skladový robotník v nočných zmenách, aby mohol jednak prispievať na výživu syna, platiť za ubytovanie 300 libier, vrátane energií, každodennú dopravu do práce 176 libier, na stravu 300 libier, hygienické potreby 30 libier, oblečenie 70 libier, dopravu raz za dva mesiace z Q. W. do F. 95 libier - jedna cesta a späť ďalších 95 libier, návšteva syna (vlak, autobus) je 24,- Eur, teda spolu jeho náklady predstavujú 1.087,43 libier + 250 libier = 1.337,43 libier. Otec uviedol, že jeho zárobok je 1.100 libier + 509 libier benefit, čiže spolu 1.609 libier. Otcovi tak zostáva na úspory, aby si raz mohol dovoliť kúpiť byt a založiť rodinu 271,57 libier. Ak by otec aj matka prispievali obaja sumou 250 libier, je to spolu 500 libier, čo je pre mal. dieťa vo veku 3,5 roka vyšší príjem, ako má otec 271,57 libier. V roku 2019 pritom nastane brexit a úľavy a benefity otcovi nebudú uznané, pretože je vo Q. W. iba 4 roky. Navyše kurz (1,249), ktorú súd použil pri prepočtoch na eurá, platil len do konca júna 2016 a od septembra 2016 sa pohyboval od 1,14 do 1,09. Otec má za to, že keďže matka dostáva nízke výživné na svoje prvé dieťa (60,- Eur mesačne), chce si to kompenzovať vysokým výživným, ktoré má platiť otec, čo ju zároveň nenúti nastúpiť do práce, aby sa jej zlepšila finančná situácia. Svojimi SMS otca neustále vydiera a vyhráža sa mu, že ak nepošle veľké peniaze, dieťa neuvidí. Preto otec žiadal, aby súd stanovil výživné na sumu 150,- Eur, čo spolu s matkiným príspevkom 150,- Eur zabezpečí synovi slušné živobytie s tým, že otec mu ako doteraz vždy kúpi dostatok nového oblečenia, obuvi na celý rok, hračiek aj potravín. Zároveň otec žiadal, aby súd určil neobmedzený styk so synom, pretože s matkou nie je možná dohoda, otcovi sa vyhráža, že mu syna nedá a podľa otca je nemysliteľné, aby mohol styk s dieťaťom absolvovať len raz za dva mesiace v prvom týždni v sobotu a nedeľu od 12.00 hod. do 16.00 hod. Žiadal, aby jeho styk s maloletým bol upravený nasledovne: 1/ raz za dva mesiace, keď príde domov, mu matka dovolila zobrať syna na 15 - 18 dní do miesta pobytu otca na X. do F., kde aj starí rodičia chcú svojho vnúčika vidieť a vychovávať; 2/ cez letné prázdniny, aby syn či už otec bude na X. alebo nie, mohli si ho prevziať starí rodičia Ing. F. a Mgr. S. Q.; 3/ aby bol syn striedavo raz cez vianočné a novoročné sviatky u otcových rodičov a veľkonočné sviatky u matky a naopak.

5. V odvolaní, ktoré otec podal cestou svojho splnomocneného zástupcu otec uviedol, že predmetný rozsudok napáda v časti zvýšenia výživného na maloleté dieťa. S matkou žili v spoločnej domácnosti v bydlisku otcových rodičov v F. v prenajatom byte. Po narodení maloletého otec pracoval a pracuje v zahraničí. Asi po roku sa matka zbalila a so synom odišla. Od rozchodu sa o maloletého stará jeho matka. Otec má so synom silné citové väzby. Zopakoval svoje výdavky vyčíslené na 1.337,43 libier a zárobok vo výške 1.609 libier, teda mu zostáva 271,57 libier. Mal za to, že výživné 250 libier pre maloletého je vysoké. Poukazoval na to, že matka si chce cez výživné z významnej časti uspokojovať svoje potreby, pričom odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju hranicu danú spotrebným charakterom výživného, preto sa má dbať na to, aby výživné nad túto hranicu neuspokojovalo potreby iných osôb. Životné minimum plnoletej fyzickej osoby predstavuje sumu 199,48 Eur mesačne za rok 2017 - 30% = 66,50 Eur. Podľa § 62 ods. 3 ZR pritom každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Matka maloletého je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 203,20 Eur. Jej posledným zamestnávateľom bola spoločnosť X. X., kde skončila pracovný pomer dohodou v auguste 2011. Následne bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Dňa 29.4.2012 sa jej narodilo dieťa T. W., ktorého mala s predchádzajúcim partnerom E. W.. Jeho otec na toto dieťa prispieva mesačne sumou 60,- Eur. V čase podania návrhu bývala spolu s deťmi u svojich rodičov v 6-izbovom rodinnom dome. Na chod domácnosti prispievala svojim rodičom tým, že kupovala potraviny a pohonné hmoty. Matka je nemajetná. Na pojednávaní uviedla, že má známosť s ktorou plánuje budúcnosť. Zákon o rodine pritom priznáva právo domáhať sa súdnou cestou zmeny právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom. V danej veci dospel súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto otec žiadal, aby súd rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 8P/28/2016-193 zo dňa 6.3.2018 zmenil v časti výšky výživného tak, že otec bude povinný prispievať na mal. syna mesačne sumou 150,- Eur, počnúc dňom 19.8.2016, pričom výživné je zročné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie prostredníctvom svojho právneho zastúpenia tiež matka maloletého, a to v rozsahu výroku II. napadnutého rozsudku týkajúceho sa vyživovacej povinnosti otca. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil. Namietala, že súd nezabezpečil príjmy otca v posudzovaných obdobiach, a tiež v slovenskom jazyku, čo spôsobilo nedostatočné zistenie skutkového stavu, a teda rozhodnutie súdu považuje matka za predčasné a nepreskúmateľné. Nestotožnila sa ani s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a to z hľadiska práva dieťaťa na rovnakú životnú úroveň maloletého a rodiča. Poukazovala na to, že benefity na rodinu a rodinné prídavky vo výške 591 libier sú priamo dané na tento účel a otec si ich ponecháva pre svoje potreby. Ak by bolo iba toto zohľadnené, otec by fakticky zo svojho príjmu za prácu nič neplatil, ale naopak by mu zostávala viac ako polovica z peňazí určených na účely dieťaťa a rodiny, v ktorej fakticky žije. Potreby dieťaťa, teda ich odôvodnenosť, ale najmä štandard, je v súčasnosti limitovaný, a preto matka nemôže napr. dieťaťu zakúpiť kvalitnú obuv, prípadne mu kúpi drahšiu hračku, čo v rodinách, kde otec dosahuje vysoko nadpriemerný príjem je prvoradé a bežné. Už pri financiách matky, ktorými sa pokryjú iba náklady na bývanie, táto sa o syna osobne stará a nemôže teda dosahovať žiadny zárobok, je vylúčené s dieťaťom dôstojne žiť, nie to, aby maloletý mal rovnakú životnú úroveň ako jeho otec. Avšak pre nedostatok listín o príjme otca, matka uviedla, že sa nevie podrobnejšie vyjadriť.

7. K odvolaniu matky podal otec písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že príjmy a výdavky otca boli v konaní dostatočne preukázané. Súd si vykonal tiež vlastné dokazovanie, a to vyžiadaním potvrdenia o príjme otca maloletého z finančnej správy X., ktoré preukázalo a aj potvrdilo príjmy, ktoré otec predložil súdu.

8. Počas odvolacieho konania podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd maloletého zveril do jej výchovy a určil výživné pre maloletého. Dôvodila, že otec dieťaťa žije v Y. - K. poberá tam aj daňové úľavy a prídavky na dieťa. Občas jej posiela peniaze, ktoré však na výživu syna nestačia. Matka sa osobne a celodenne stará o maloleté dieťa do 6 rokov, nepoberá žiadne prídavky na dieťa, je teda bez príjmu. Žiadala, aby súd zaviazal otca, aby jej prispieval na bývanie alikvotnou čistkou. Uviedla, že jej náklady na bývanie sú: elektrina 121,50 Eur, nájomné 150,- Eur, internet 15,56 Eur, RTVS 5,- eur, smeti 4,- Eurá, Mágio 5,- Eur, spolu 302,06 Eur. Matka si preto musí požičiavať do rodičov a súrodencov a míňa aj z nasporených úspor. Podstúpila operáciu driekovej chrbtice a má coxartrózu 1. stupňa. V súčasnosti navštevuje lekárov a rieši svoj zdravotný stav. Nakoľko žiadala súd už v roku 2016 o zverenie maloletého do výchovy a o výživné pre maloleté dieťa, pričom do dnešného dňa konanie nebolo ukončené, podáva tento návrh a žiada, aby súd rozhodol v prospech maloletého.

9. Podľa § 362 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

10. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 324 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

12. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

13. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

14. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

15. Podľa § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

17. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

18. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

20. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok... Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

21. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej Tretej časti iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení.

Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje Civilný mimosporový poriadok.

22. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania, a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.

23. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia i keď to už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.

24. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa, na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 , prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.

25. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu, maloletý X. je dieťaťom pochádzajúcim z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k nemu nedohodli. Momentálne žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá sa oňho osobne celodenne stará, nakoľko otec sa pracovne zdržiava v zahraničí. Matka je na rodičovskej dovolenke, a jej jediný príjem predstavuje rodičovský príspevok vo výške 213,20 Eur, zároveň poberá na ďalšie svoje maloleté dieťa výživné vo výške 60,- Eur mesačne. Otec pracuje v Y. uvádza, že jeho príjem je 1.609,- libier, tento príjem však matka v odvolaní sporuje, nakoľko podľa nej neboli zabezpečené všetky potrebné listiny potvrdzujúce príjem otca, a to v preklade do slovenského jazyka. Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom prvoinštančného súdu č. k. 8P/28/2016-183 zo dňa 6.3.2018, ktorý rozsudok bol napadnutý odvolaním otca vo výroku o výživnom a vo výroku o úprave styku otca s maloletým a odvolaním matky vo výroku o výživnom.

26. Na základe dosiaľ v konaní osvedčených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nie sú splnené. Matka sa totiž návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby jej súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti a otca zaviazal na platenie výživného. V predmetnej veci je však rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti právoplatný, nakoľko v tejto časti nebol napadnutý odvolaním ani otca ani matky. O zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky teda už bolo právoplatne rozhodnuté. Rovnako v zmysle ust. § 44 platí, že rozsudok č. k. 8P/28/2016-193 zo dňa 6.3.2018 je vo výroku II. o výživnom pre maloletého určenom vo výške 280,- Eur mesačne predbežne vykonateľný jeho doručením účastníkom konania. Nakoľko je potom pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu, v danom prípade potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu nie je daná, nakoľko o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky bolo právoplatne rozhodnuté a napadnutý rozsudok je v časti výživného predbežne vykonateľný, teda otec je povinný platiť na maloletého určené výživné bez ohľadu na to, že proti výroku II. napadnutého rozsudku o výživnom bolo podané odvolanie tak otcom ako i matkou. Odvolací súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

27. Pokiaľ ide o návrh matky v neodkladnom opatrení, aby otec bol zaviazaný platiť osobitne aj príspevok na bývanie, odvolací súd uvádza, že výživné v zásade pokrýva všetky náklady maloletého dieťaťa, teda zahŕňa aj pomernú časť jeho nákladov na bývanie.

28. O prípadnej náhrade trov tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia, bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

29. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie a dovolanie nie je prípustné (§ 357 .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .