Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-8-2021.pdf
PDF · 88.65 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v sporovej veci žalobkyne: E. T.Ó., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX Ž. Č.. XXX, H. T. Q. Č.. X, proti žalovanému: S. J., F.. XX.XX.XXXX, T. H. X, XXX XX Š., zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, vo veci finančného odškodnenia, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti o zaplatenie 6 000,- eur zastavuje.
II. V ostatnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajší súd 08. februára 2021 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 16 000 eur z dôvodu bezdôvodného obohatenia. 2. Žalobkyňa spolu so žalobou súdu zaslala výpis z listu vlastníctva č. XXX, predkupnú zmluvu, zmluvu o pôžičke peňazí, uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo PZ Šaľa. 3. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadril 13. apríla 2021 v zmysle, ktorého žiadal žalobu zamietnuť, pričom z dôvodu opatrnosti namietal premlčanie plnenia, a to či už v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty alebo dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a okrem toho namietal pasívnu legitimáciu žalovaného. 4. Súd vo veci vypočul žalobkyňu, právnu zástupkyňu žalovaného, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav vo veci: 5. Žalobkyňa vo svojom ústnom vyjadrení uviedla, že mala záujem o kúpu rodinného domu žalovaného, z ktorého dôvodu uzatvorili predkupnú zmluvu a dohodli sa na kúpnej cene vo výške 20 500 eur pričom záloha v sume 12 000 eur bola vyplatená pri podpise zmluvy a zbytok vo výške 8 500 eur mal byť vyplatený 07. júla 2010. Pri podpise zmluvy žiadala, aby jej žalovaný predložil list vlastníctva, ktorý nepredložil a až po štyroch rokoch zistila, že žalovaný je iba podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti a nie výlučným vlastníkom. Súdu na pojednávaní predložila originál predkupnej zmluvy a pokladničné doklady, z ktorých vyplýva, že 8 500 eur platila spoločnosti Invest Capital s.r.o. V priebehu pojednávania žalobu v časti o zaplatenie 6 000 eur zobrala späť a žiadala, aby jej žalovaný zaplatil 10 000 eur. 6. Právna zástupkyňa žalovaného súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby. Žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalovaná nepreukázala právny dôvod, pre ktorý by súd mal žalovaného zaviazať zaplatiť žalobkyni 10 000 eur. Strany uzatvorili predkupnú zmluvu, ktorá však nespĺňa náležitosti vymedzené v § 50a a § 588 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/ spojený s relevantnými ustanovenia zákona katastra nehnuteľností, z ktorého dôvodu je potom predkupná zmluva neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Žalovaný od žalobkyne neobdržal žiadne finančné prostriedky, či už v hotovosti alebo bez
hotovosti. Pokiaľ žalobkyňa preukazuje zaplatenie pohľadávky žalovanému pokladničnými dokladmi, v tomto smere právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobkyňa plnila veriteľovi Invest Capital s.r.o., v zastúpení ktorej koná S. Š. to znamená iný subjekt od žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného uplatnila námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 1,2 OZ. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa cíti byť oklamaná uzatvorenou zmluvou a pokiaľ by súd vyhodnotil právny úkon ako neplatný podľa § 49a OZ uviedla, že žalobkyňa relatívnu neplatnosť právneho úkonu nenamietala, a to či už žalovanému priamo, alebo prostredníctvom žaloby. Zdôraznila, že sama žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že až po 4 rokoch navštívila kataster, kde zistila, že žalovaný nie je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. V prípade namietania relatívnej neplatnosti je tak isto nárok premlčaný, pretože žalobu podala až v r. 2021. Okrem toho kataster nehnuteľnosti je verejnosti prístupný a tak isto aj údaje v ňom. Ďalej poukázala na nájomnú zmluvu, ktorá bola uzavretá 01. októbra 2010 a už v tomto čase žalobkyňa vedela, že dom, ktorý užíva žalovaný v pozícii prenajímateľa má len v podielovom spoluvlastníctve. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že prenajímateľ prenechal do užívania žalobkyni polovicu nehnuteľnosti. 7. Žalobkyňa po nahliadnutí do zmluvy o nájme bytu si nepamätala, že by takú zmluvu niekedy podpisovala, ale potvrdila, že nájomná zmluva je opatrená jej podpisom. Žalobkyňa na otázku právnej zástupkyni žalovaného nepoprela, že by pred uzatvorením zmluvy /predkupná zmluva/ išla na kataster nehnuteľností za účelom ozrejmenia vlastníckych vzťahov k domu. Zmluvu o pôžičke a aj predkupnú zmluvu uzatvárala s S. Š. J.., ktorému dala peniaze a nevie z akého dôvodu je predkupná zmluva opatrená podpisom žalovaného. 8. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že domová nehnuteľnosti so súpisným číslom XXX postavená na parcele XXXX nachádzajúca sa v okrese Š., obec Ž., katastrálne územie Ž. patrí do podielového spoluvlastníctva žalovanému v podiele 1-ici. 9. Žalobkyňa so žalovaným 06. júla 2010 uzatvorili predkupnú zmluvu, pričom zmluvné strany sa dohodli na kúpe rodinného domu v obci Ž. Č.. XXX, na kúpnej cene vo výške 20 500 eur, na zálohe v sume 12 000 eur, ktorá bola vyplatená pri podpise tejto zmluvy a zbytok 8 500 eur mal byť vyplatený do 07. júla 2010. 10. Žalobkyňa uzatvorila zmluvu o pôžičke peňazí s veriteľom ROD INVEST CAPITAL s.r.o., v zmysle ktorej spoločnosť požičala žalobkyni 8 500 eur, ktorú pôžičku sa žalobkyňa zaviazala veriteľovi vrátiť do mesiaca december 2014 s mesačnými splátkami vo výške 200 eur s úrokmi z predmetu pôžičky vo výške 18 % za celú dobu pôžičky. 11. Žalobkyňa podala trestné oznámenie na žalovaného z dôvodu, že žalovaný nemal právo predať rodinný dom a k reálnemu predaju nehnuteľnosti ani neprišlo napriek tomu, že žalobkyňa postupne vyplatila na splátkach žalovanému 4 000 eur a záloha vo výške 12 000 eur mala byť vyplatená pri podpise zmluvy a zvyšných 8 500 eur malo byť vyplatených do 07. júla 2010. ORPZ Šaľa 06. mája 2020 vydalo uznesenie ČVS: Z.-XX/VYS-J.-XXXX, ktorým odmietlo oznámenie žalobkyne, nakoľko sa nejedná o trestný čin, a nie je dôvod na začatie trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, ako ani na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. OR PZ na základe vykonaného dokazovania zistilo, že žalovaný neuviedol žalobkyňu do omylu s tým, že predkupná zmluva nemusí byť uzatvorená so všetkými vlastníkmi nehnuteľnosti. Je to zmluva o budúcej zmluve, na ktorej v prípade kúpy musia byť uvedení všetci vlastníci nehnuteľnosti. Tvrdenie žalobkyni, že predkupnou zmluvou kúpila rodinný dom je právne nepodložené, a preto nemohla byť uvedená ani do omylu v otázke kúpy domu. 12. Strany uzatvorili 01. októbra 2010 nájomnú zmluvu na dobu určitú od 01. októbra 2010 do 31. decembra 2014 pričom predmet nájomnej zmluvy tvorí rodinný dom v Ž.O. súpisné číslo XXX v spoluvlastníckom podiele 1-ice. Výška nájomného bola dohodnutá v sume 200 eur za kalendárny mesiac. 13. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne uzatvára: 14. Podľa § 50a ods. 1, 2 OZ účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. 15. Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. 16. Podľa § 107 OS. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
17. V danom prípade žalobkyňa si uplatnila právo z titulu bezdôvodného obohatenia. So žalovaným uzatvorila predkupnú zmluvu, v zmysle ktorej žalovanému zaplatila pri podpise zmluvy 12 000 eur a zbytok kúpnej ceny vo výške 8 500 eur mal byť vyplatený do 07. júla 2010. Súd preskúmal uzavretú predkupnú zmluvu a uvádza, že ju považuje za absolútne neplatnú podľa § 39 OZ, podľa ktorého zákonného ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. O takúto nedovolenosť ide vtedy, keď svojim obsahom právny úkon alebo účelom odporuje zákonu / je contra legem /. Zmluva o budúcej zmluve, označovaná aj ako zmluva predbežná / pactum de contrahendo / musí obsahovať náležitosti, bez ktorých je potrebné zmluvu považovať za neplatnú. Podstatnými náležitosťami zmluvy o budúcej zmluvy sú: 1. zhoda vôle zmluvných strán vyjadrená v písomnej forme o uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, 2. dobu, do ktorej zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria, podstatné / esenciálne / náležitosti / hlavnej / zmluvy. Uzavretá predkupná zmluva tieto esenciálne náležitosti neobsahuje. Zmluva neobsahuje dobu, dokedy zmluvné strany uzatvoria budúcu zmluvu a ani esenciálne náležitosti budúcej zmluvy. Predmet zmluvy nie je jasne, určite vymedzený v zmysle katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápis vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Predmet budúcej kúpy mal byť vymedzený podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, a to o údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E". 18. Vzhľadom na neplatnosť právneho úkonu sú strany zmluvného vzťahu povinné si vzájomne vrátiť poskytnuté plnenia. Žalobkyňa tvrdila, že pri uzavretí predkupnej zmluvy otcovi žalovaného zaplatila 12 000 eur. Žalovaný poprel vyplatenie zálohy vo výške 12 000 eur, pričom žalobkyňa súdu nepredložila ani jeden dôkaz o zaplatení zálohy. Dokonca uviedla, že peniaze vyplatila otcovi žalobcu a nie žalovanému, hoci súd mal za preukázané, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX a jeho otec nie je podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti. Žalobkyňa užívala nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy a nie na základe predkupnej zmluvy na dobu určitú do 31. decembra 2014, ktorá doba uplynula. Žalobkyňa tvrdila, že nájomnú zmluvu nepodpisovala, ale potvrdila, že zmluva je opatrená jej podpisom. 19. Žalovaný v konaní uplatnil námietku premlčania, ktorú otázku súd subsumoval pod § 107 ods. 1, 2 OZ. Pri premlčaní práva z bezdôvodného obohatenia ide o kombinovanú premlčaciu dobu, a to subjektívnu / odsek 1 / a objektívnu / odsek 2 /. Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný je aj na sebe nezávislý aj priebeh ich plynutia a aj skončenie. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvie, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobkyňa uvádzala, že štyri roky po uzavretí predkupnej zmluvy sa dozvedela, že žalovaný nie je výlučným spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Predkupná zmluva bola uzavretá 06. júla 2010, to znamená, že v roku 2014 zistila, že žalovaný sa na jej úkor obohatil a žaloba bola podaná v roku 2022, teda po uplynutí dvoch rokov. Objektívna premlčacia doba v trvaní troch rokov začala plynúť pri bezdôvodnom obohatení nasledujúcim dňom po uzavretí zmluvy, teda 07. júla 2010 a uplynula 07. júla 2013. Žaloba bola podaná aj po uplynutí objektívnej premlčacej doby, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby. V danom prípade neprichádza do úvahy desaťročná premlčacia doba , pretože v konaní nebolo preukázané úmyselné bezdôvodné obohatenie. Okrem toho žalobkyňa uviedla, že zálohu zaplatila nie žalovanému, ale jej otcovi. 20. Žalobkyňa žalobu o zaplatenie 6 000 eur zobrala počas pojednávania späť so súhlasom žalovaného podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového konania / ďalej len Csp / bez udania dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, z ktorého dôvodu súd v tejto časti konanie zastavil. 21. Z dôvodu premlčania a neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobkyne súd v ostatnej časti žalobu zamietol. 22. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, a odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán / porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa
ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Csp tak, že žalovaný, ktorý mala plný úspech v konaní súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Odvolanie proti rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.