Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Er-2094-2011.pdf
PDF · 73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-36Er/2094/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00492736, zastúpený: JUDr. Marián Chovanec, P.O.BOX 259, 810 00 Bratislava proti povinnému: C. vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, 822 01 Bratislava, pod č. Ex 2941/11, na vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 36Er/2094/2011 u súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása pod sp. zn. EX 2941/11 z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi n e u k l a d á.
III. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 15.3.2011 začalo exekučné konanie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 26Ro/747/03 zo dňa 10.3.2003. Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5105 100234 zo dňa 12.4.2011 bol vykonaním predmetnej exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Pavol Halás.
2. Z podania súdneho exekútora bolo zistené úmrtie povinného, pričom z Uznesenia Okresného súdu Bratislava V č.k. 2D/623/2018 zo dňa 15.11.2018 má súd za preukázané, že povinný nezanechal žiadny reálny majetok, ktorý by mohol byť predmetom konania o dedičstve a preto súd podľa § 187 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konanie zastavil.
2. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa § 57 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 9a Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku ( C.s.p.). 6. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
9. Podľa § 63 ods. 2 C.s.p. v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
2. Procesná subjektivita patrí medzi podmienky konania, na ktoré súd prihliada kedykoľvek počas konania. U fyzických osôb vzniká táto spôsobilosť narodením a zaniká smrťou resp. vyhlásením za mŕtveho. Uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 2D/623/2018 zo dňa 15.11.2018 bolo dedičské konanie po zosnulom povinnom zastavené. Povinný nezanechal žiadny majetok. Keďže v priebehu exekúcie povinný zomrel bez právneho nástupcu (bez dediča), nie je možné v zmysle § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku ďalej pokračovať vo vykonávaní predmetnej exekúcie. Smrť fyzickej osoby bez právneho nástupníctva počas exekúcie predstavuje objektívnu okolnosť, ktorej následkom je v zmysle 61 C.s.p. strata spôsobilosti byť účastníkom konania. Keďže niet osoby, proti ktorej by sa mohla ďalej vykonávať predmetná exekúcia, súd predmetnú exekúciu považuje za neprípustnú ( otázku neprípustnosti exekúcie riešil prejudiciálne ) a túto zastavil a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
3. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu.
4. Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
5. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
6. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
7. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku rieši otázku náhrady trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie zavinením oprávneného. Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného súd sa zaoberal tým, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, čím sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. V predmetnej veci došlo počas exekučného konania k úmrtiu povinného. Povinný zomrel nemajetný, čo bolo dôvodom zastavenia dedičského konania. Zodpovednosť za dlhy zomrelého povinného v danej veci nenesie podľa výsledku dedičského konania žiaden dedič. V dôsledku uvedeného súd exekúciu považoval za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
Podľa názoru súdu oprávnený ani pri náležitej pozornosti nemohol pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie predvídať, že povinný zomrie a tým zanikne jeho právna subjektivita, jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Súd má za to, že náležitá opatrnosť predvídajúca dôvod zastavenia exekúcie nemôže zahŕňať aj smrť fyzickej osoby v priebehu exekúcie a výsledok dedičského konania. Smrť povinného-fyzickej osoby bez právneho nástupcu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý bráni výkonu exekúcie. Pokiaľ ide o otázku, či v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že došlo k smrti povinného ako právneho subjektu a vymáhaná povinnosť neprešla na jeho právneho nástupcu (nástupcov), možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie, súd uzavrel, že rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť len samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. V danom prípade k objektívnej skutkovej okolnosti
zastavenia exekúcie ( smrť povinného bez právneho nástupcu) nepristúpili aj okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), preto rešpektujúc hodnotu spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuložil. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie pre stratu spôsobilosti jedného z účastníkov konania byť účastníkom konania, t.j. z dôvodu, ktorý má pôvod v procesnej norme. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku ustanovuje taxatívne prípady, kedy je možné uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie oprávnenému. Nebolo by spravodlivé oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho priznaného práva núteným výkonom, uložiť povinnosť zaplatiť ešte aj trovy bezúspešnej exekúcie len preto, lebo niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi trovy nahradil. Exekučný poriadok nevylučuje, že trovy exekúcie nebudú nahradené súdnemu exekútorovi žiadnym účastníkom exekučného konania. Vzhľadom na to, že sa nenaplnil ani jeden predpoklad podľa § 203 Exekučného poriadku (oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie a výsledok dedičského konania), súd oprávnenému povinnosť náhrady trov súdneho exekútora neuložil. 8. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania proti strane.
9. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
10. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (čl. 4 ods. 2 CSP).
Oprávnený a súdny exekútor majú v exekučnom konaní nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 Exekučného poriadku). O tomto nároku súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku tak, že náhradu trov konania im nepriznal za stavu, že exekúcia skončila bez vymoženia uloženej povinnosti, prihliadajúc na dôvod, pre ktorý bola exekúcia zastavená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v potrebnom počte rovnopisov s prílohami (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku, § 125 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Proti výroku II. odvolanie nie je prípustné.