Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Ek-207-2018.pdf
PDF · 65.51 KB
Case nature
Subarea
3Ek/207/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: mal. X. O., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. zákonnou zástupkyňou, F. O., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom XXX XX K., proti povinnému: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., prechodne X. XX/XX, X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ivančíkom, so sídlom Výpalisko 2, 940 01 Nové Zámky, pod sp. zn. 66EX 161/18, o vymoženie výživného, o sťažnosti povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 3Ek/207/2018 zo dňa 11.12.2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 11.12.2018 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V ňom uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučným titulom bola stanovená vyživovacia povinnosť povinného na oprávneného vo výške 24,50 EUR mesačne, ktorú mal povinný povinnosť platiť k rukám matky, teda F. O., a to vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku t.j. od 23.03.2009. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na zameškanom výživnom vo výške 2.156 Eur za obdobie od 01.04.2009 do 31.07.2016 (rok 2009 vo výške 220,50 Eur, rok 2010 vo výške 294,- Eur, rok 2011 vo výške 294,- Eur, rok 2012 vo výške 294,- Eur, rok 2013 vo výške 294,- Eur, rok 2014 vo výške 294,- Eur, rok 2015 vo výške 294,- Eur, rok 2016 vo výške 171,50 Eur). Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol len situácie z ich rodinného života a súdu nepredložil žiadny dôkaz nasvedčujúci zastaveniu exekúcie. Povinný sám uviedol, že sa veľakrát stalo, že matke oprávneného nezaplatil ani tých 24,50 Eur, na ktoré bol zaviazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Pri rozhodovaní vyšší súdny úradník vychádzal len z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko oprávnený sa k nemu nevyjadril. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko nepreukázal splnenie vyživovacej povinnosti v prospech oprávneného na základe exekučného titulu v rozhodujúcom období, ani nepreukázal iné skutočnosti, ktoré by predstavovali dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Preto jeho návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol. Uznesenie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie mu bolo doručené dňa 04.03.2019.
2/ Proti rozhodnutiu bola dňa 19.03.2019 na pošte podaná sťažnosť povinného. V sťažnosti uvádzal, že súd sa mal zaujímať, prečo bol návrh podaný matkou oprávneného až po takom dlhom čase. Jeho rodičov pripravila matka oprávneného o byt. Ďalej uviedol, že si založil účet vo Fio banke, pobočka Prievidza v domnení, že konečne má pokoj od exekútorov, nakoľko prešiel osobným bankrotom. Nechal si poslať peniaze od pána Feranca, s ktorým spolupracoval v Senci na montáži striech. Táto záloha mala slúžiť na výživné pre dcérku, čo sa mu ale nepodarilo, lebo účet má zablokovaný na sumu 4800 Eur. Vôbec o tom nemal tušenia. Nesúhlasil ani s odmenou súdneho exekútora cca 2700 Eur, mal za to, že exekútorovi patrí 10-20% z vymáhanej čiastky, čo by predstavovalo tak maximálne 350 Eur. Nesúhlasil ani s výškou 2100 Eur ako nezaplateného výživného, pretože ide o čistú lož. Súhlasil by so sumou maximálne 1 500 Eur.
3/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4/ Podľa § 200 EP na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná po zákonom stanovenej lehote. Uznesenie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, sp. zn. 3Ek/207/2018 zo dňa 11.12.2018, bolo povinnému doručené dňa 04.03.2019. Lehota na podanie sťažnosti v zmysle ustanovenia § 242 CSP je 15 dní od doručenia uznesenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti. Podľa § 121 ods. 5 CSP je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Povinnému tak začala dňom 05.03.2019 plynúť lehota na podanie sťažnosti, pričom márne uplynula dňa 19.03.2019, ktorý bol posledným dňom na podanie sťažnosti (na súde, odovzdaním orgánu, ktorý má povinnosť doručiť ho - na pošte alebo elektronickými prostriedkami). Nakoľko povinný podal sťažnosť na pošte až dňa 20.03.2019, urobil tak po lehote a preto musel súd jeho sťažnosť ako oneskorene podanú zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal jej obsahom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.