Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/96/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska č. 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: A. T., M.. XX.XX.XXXX, Q. T. XXXX/X, XX XXX U., Č. D., o zaplatenie 2.074,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 10C/28/2017-86 zo dňa 16.8.2018, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto

I. V y h l a s u j e , že nemá právomoc vo veci konať.

II. Konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. V r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok za žalobu vo výške 124 eur cestou príslušného prevádzkovateľa systému, po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že Žalobca sa žalobou zo dňa 09.08.2017, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 22.08.2017, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.074,86 eura spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX žalovaný ako držiteľ a vodič motorového vozidla J., V.: U. XXXCS, spôsobil predmetným motorovým vozidlom v Č. D. škodu na motorovom vozidle F. V.: XZXXXXX, držiteľom ktorého bola v čase nehody S. S. P. S.M. B.. Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Č. B. U.. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 písm.

b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 25.11.2016 vo výške 2.386,08 eura, z čoho suma 311,22 eura predstavuje delegačný poplatok pre poisťovňu, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil B. P. S. B. v krajine miesta nehody. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil.

4. Následne citujúc ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 a články 4 ods. 1, 5 ods. 1, 7 ods. 2, 14 ods. 1, 26 ods. 1, 2 a 28 všetko nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“) súd prvej inštancie uviedol, že súd skúma, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Jednou z procesných podmienok konania je podmienka právomoci. Vzhľadom na to, že sa predmetné konanie začalo po 10. januári 2015, kedy sa začalo uplatňovať nariadenie s výnimkou čl. 75 a 76, ktoré sa uplatňujú od 10. januára 2014, právomoc súdov Slovenskej republiky v konaní s cudzím prvkom (v tomto konaní je cudzí prvok zastúpený tým, že žalovaný, sa zdržiava, resp. má bydlisko v Č.V. D.) je potrebné posudzovať podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“). Podľa pravidla o všeobecnej právomoci podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia je v prípade, v ktorom je žalovanou osobou osoba s bydliskom na území členského štátu EÚ, daná právomoc súdov tohto členského štátu.

5. Z doterajších zistení je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný nemá svoje faktické bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo, na území P. D.. Od 11.2.2016 má hlásený trvalý pobyt na ulici T.Á. XXXX/X F. U., kde sa zdržiava aj v súčasnosti. Zároveň je podľa súdu prvej inštancie z listinných dôkazov predložených žalobcom (záznam o dopravnej nehode na č.l. 21, výzva na náhradu poistného plnenia na č.l. 37) zrejmé, že už v čase škodovej udalosti (XX.X.XXXX), ktorá je základom uplatneného nároku, sa žalovaný zdržiaval na adrese T. X, U., teda v Č. D.. Uvedená adresa je preukázateľne vedená ako adresa jeho trvalého pobytu v Č. D., čo možno považovať za prejav jeho úmyslu zdržiavať sa na tomto mieste trvalo. Vykonaným šetrením teda súd prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek väzbu žalovaného so P. D., z ktorej by bolo možné prijať záver, že v čase začatia konania mal bydlisko na území P. D..

6. Alternatívne k všeobecnému pravidlu na určenie právomoci je podľa súdu prvej inštancie možné aplikovať aj pravidlá alternatívnej (osobitnej) právomoci. Občana s bydliskom na území členského štátu možno v prípadoch, kedy nie sú splnené podmienky výlučnej právomoci, právomoci určenej explicitne či implicitne dohodou alebo obligatórnej právomoci, žalovať nielen na súde v štáte jeho bydliska (právomoc v tomto prípade je určená všeobecným pravidlom) ale aj na súdoch iného členského štátu, ak sú splnené podmienky tzv. alternatívnej (osobitnej) právomoci. Možnosť voľby medzi súdom štátu bydliska žalovaného a súdom iného členského štátu prislúcha žalobcovi. Podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti možno osobu s bydliskom na území členského štátu žalovať v inom členskom štáte podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. V prejednávanom spore sa síce jedná o nárok vychádzajúci z mimozmluvnej zodpovednosti (vznik škody na motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody, ktoré zavinil žalovaný ako vodič iného motorového vozidla, ku ktorému nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), avšak vzhľadom na to, že ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok, došlo v Č. D., nie je daná ani osobitná právomoc súdov P. D..

7. Na základe vyššie uvedeného podľa súdu prvej inštancie právomoc konať majú v posudzovanom prípade súdy Č. D., pretože žalovaný ako občan Č. D. má bydlisko v Č. D., pričom aj k samotnej nehode ako skutočnosti zakladajúcej uplatnený nárok došlo na území Č. D.. Za toho stavu by Okresný súd Prešov mal právomoc konať vo veci iba podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia, t.j. ak by sa žalovaný konania zúčastnil, čo sa v danom prípade nestalo. Žalovaný sa totiž k riadne doručenej žalobe na výzvu súdu doposiaľ nijako nevyjadril, a teda sa konania vo veci v zmysle článku 26 ods. 1 nariadenia nezúčastnil. Vzhľadom na tento neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, okresný súd podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a podľa § 161 ods. 2 konanie zastavil.

8. O postúpení veci príslušnému orgánu okresný súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok právomoci s tým, že mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy Č. D., kde má žalovaný bydlisko.

9. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP, keď pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v danom prípade platí, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a teda nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobu totiž podal na súde P. D., hoci podľa nariadenia majú právomoc súdy Č. D.. Preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže súd nezistil žiadny dôvod pre použitie ustanovenia § 257 CSP. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké preukázateľné trovy konania vznikli. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.

10. Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomoci, v zmysle § 11 ods. 1 a ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. súd vracia žalobcovi súdny poplatok za žalobu, ktorý je vo výške 124 eur. Poplatok vráti žalobcovi v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. Slovenská pošta, a.s. ako prevádzkovateľ systému, a to a to do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku.

11. Proti tomuto uzneseniu, ako celku, podal žalobca včas odvolanie, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalobca uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP požadovať plnenie voči tretej osobe, t.j. náhradu toho, čo za neho žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone. Nejde o nárok na náhradu škody z dopravnej nehody, ale o tzv. právo postihu, ktoré vyplýva zo zákona a je v predmetnej veci dané reťazou aplikácie ustanovení § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b) a § 3 ods. 1 zákona o PZP, ktoré tvoria regulatívny rámec obsahu tohto subjektívneho práva žalobcu. Žalobca tak má podľa zákona právo na náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Plnenie žalobcu je plnením v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP a v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP titulom postihu (regresu) má žalobca voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému. Toto právo však žalobcovi nevzniklo v deň, kedy na území Č. D. došlo k spôsobeniu dopravnej nehody (ako uzavrel súd), ale až v deň, kedy bolo na území P. D. poškodenému vyplatené poistné plnenie z poistného garančného fondu v súlade s ust. ti 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP.

13. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že skutočnosť, ktorá zakladá nárok uplatnený v tomto konaní nastala na území P. D., v dôsledku čoho je vo veci v súlade s čl. 7 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a radv (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach daná právomoc súdov P. D. a vo veci konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, ak vyhlásil, že nemá právomoc vec prejednať a konanie zastavil.

14. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd uznesenie preskúmal a v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pri ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357a po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, súc pri tom viazane skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, a preto je ho potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 .

16. Úvodom odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na doplnenie zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na odvolaciu námietku žalobcu uvádza: 17. Za kruciálnu otázku vzhľadom na obsah odvolania žalobcu považoval odvolací súd potrebné zodpovedať na námietku žalobcu, podľa ktorého skutočnosť, ktorá zakladá nárok uplatnený v tomto konaní nastala na území P. D., nakoľko právo postihu (regresu) žalobcu voči žalovanému nevzniklo v deň, kedy na území Č. D. došlo k spôsobeniu dopravnej nehody, ale až v deň, kedy bolo na území P. D. poškodenému vyplatené poistné plnenie z poistného garančného fondu v súlade s ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, v dôsledku čoho, je vo veci v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

18. Podľa judikatúry súdneho dvora formulácia „vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti“ v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia zahŕňa všetky návrhy, ktorých cieľom je preukázanie zodpovednosti žalovaného, a ktoré nespadajú pod „zmluvné veci“ v zmysle článku 7 bodu 1 nariadenia (rozsudok z 28. januára 2015, C-375/13, bod 44).

19. V tejto súvislosti pri neexistencii odvolacích námietok žalovaného pokaľ sa týka podradenia skutkového stavu pod citovaný článok 7 ods. 2 nariadenia, t.j., že medzi stranami sporu neexistoval zmluvný vzťah odvolací súd považuje za nesporné, že sa v prejednávanej veci jedná o nárok žalobcu vyplývajúci z mimozmluvnej zodpovednosti.

20. Pokiaľ ide o právomoc miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody ide o pravidlo osobitnej právomoci, ktoré treba vykladať samostatne a striktne (reštriktívne), čo neumožňuje výklad žalobcu nad rámec prípadov výslovne uvedených v uvedenom nariadení (rozsudky z 5. júna 2014, C-360/2012, body 43 až 45, ako aj z 10. septembra 2015, C-47/14, bod 72).

21. Podľa ustálenej judikatúry pravidlo osobitnej právomoci stanovené v článku 7 ods. 2 nariadenia je založené na existencii osobitne úzkej väzby medzi sporom a súdom miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, čo odôvodňuje priznanie právomoci tomuto súdu z dôvodov riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnej organizácii konania (rozsudky z 5. júna 2014, C-360/12, bod 47, ako aj z 10. septembra 2015, C-47/14, bod 73).

22. Vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti súd miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, je zvyčajne najlepšie spôsobilý rozhodnúť najmä z dôvodov blízkosti sporu a je jednoduchšieho vykonávania dôkazov (rozsudky z 21. mája 2015, C-352/13, bod 40, ako aj z 10. septembra 2015, C 47/14, bod 74).

23. Pokiaľ ide o formuláciu ,,miesto, kde došlo, alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok (na náhradu škody)“ uvedenú v citovanom článku 7 ods. 2 nariadenia znenie tohto ustanovenia sa týka tak miesta, kde vznikla škoda, ako aj miesta, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode takže žalovaného možno žalovať podľa výberu žalobcu pred súdom jedného alebo druhého z týchto dvoch miest (pozri rozsudok z 30. novembra 1976, Bier, 21/76, body 24 a 25, z 5. júna 2014, C-360/12, bod 46).

24. Hoci pre účastníkov konania v prejednávanej veci je nesporné, že Č. D. je miestom, kde došlo k udalosti, ktorá viedla ku škode, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní, existuje medzi nimi spor o určení miesta, kde vznikla škoda vzhľadom k tomu, že na území Slovenskej republiky bolo poškodenému vyplatené žalobcom poistné plnenie, ktorého regresu sa žalobca na žalovanou domáha v tomto konaní.

25. Z obsahu odvolania žalobcu možno subsumovať, že tento má za to, že vzhľadom na to, že k strate na časti jeho majetku došlo v P. D., vznikla v P. D. aj škoda.

26. V tejto súvislosti však odvolací súd opätovne pripomína, že formuláciu „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok (na náhradu škody)“ nemožno vykladať rozširujúcim spôsobom tak, ako to uviedol žalobca, a teda tak, že zahŕňa každé miesto, kde môžu byť pociťované škodlivé následky tejto skutočnosti spôsobiacej škodu, ktorá skutočne vznikla na inom mieste (rozsudok z 19. septembra 1995 C-364/93, bod 14).

27. V nadväznosti na túto judikatúru Súdny dvor tiež spresnil, že uvedená formulácia sa nevzťahuje na žalobcovo bydlisko (v prejednávanej veci sídlo žalobcu); kde sa nachádza miesto, kde je sústredený jeho majetok, a to len z jediného dôvodu tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, že znáša finančnú škodu vyplývajúcu zo straty časti jeho majetku, ktorá nastala a bola znášaná v ďalšom členskom štáte (rozsudok z 10. júna 2004, C-168/02, bod 21).

28. Je pravda, že Súdny dvor vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 28. januára 2015 (C-375/13) v bode 55 svojho odôvodnenia konštatoval, že súdy v mieste bydliska žalobcu majú právomoc rozhodovať o takejto žalobe z dôvodu prejavenia sa škody, pokiaľ k uvedenej škode došlo priamo na bankovom účte tohto žalobcu v banke, so sídlom v obvode týchto súdov. Podľa odvolacieho súdu je potrebné uviesť, že toto konštatovanie v podstate patrí do konkrétneho kontextu veci, ktorá viedla k vydaniu uvedeného rozsudku, ktorý sa vyznačoval existenciou ďalších okolností v prospech určenia právomoci uvedených súdov.

29. V dôsledku toho výlučne majetkovú škodu, ktorá sa prejaví priamo na bankovom účte žalobcu, nemožno samu o sebe považovať za „relevantné kritérium väzby“ podľa článku 7 ods. 2 nariadenia. V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že nie je vylúčené, že taká spoločnosť akou je žalobca má na výber z viacerých bankových účtov, z ktorých môže zaplatiť sumu, ktorú si v tomto konaní vymáhal na žalovanom, takže miesto, kde sa tento účet nachádza nie je nevyhnutne spoľahlivým kritériom väzby.

30. Jedine v situácii v akej iné konkrétne okolnosti svedčia v prospech priznania právomoci súdu na základe miesta, kde sa výlučne majetková škoda prejavila, môže takáto škoda oprávnene umožňovať žalobcovi podať žalobu na tomto súde. Takéto okolnosti však v prejednávanej veci preukázané neboli, keď z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie možno konštatovať ako miesto obvyklého pobytu žalovaného T. X, U., A. F. Č. D. s tým, že na toto miesto na rozdiel od jeho adresy uvedenej v P. D. sa žalovanému súdom darí aj doručovať niektoré písomnosti, preto aj pravidlo určenia právomoci podľa článku 14 ods. 1 Nariadenia svedčí záveru súdu prvej inštancie o nedostatku právomoci rozhodovať v tejto veci súdmi v P. D., ako aj tomu, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Č. D., kde má žalovaný bydlisko.

31. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy odvolacieho súdu je potrebné uviesť, že článok 7 ods. 2 Nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii ako je tomu v prejednávanej veci sa nemá za „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok (na náhradu škody)“ v prípade neexistencie iných kritérií väzby považovať miesto v členskom štáte (v prejednávanej veci P. D.), kde škoda vznikla ak táto škoda pozostáva výlučne z finančných strát, ktorá sa priamo prejaví na bankovom účte žalobcu, a ktoré sú priamym následkom protiprávneho konania, ku ktorému došlo v inom členskom štáte (Č. D.).

32. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď vyhlásil, že nemá právomoc na konanie vo veci a konanie zastavil.

33. Odvolateľ podal odvolanie proti všetkým výrokom uznesenia súdu prvej inštancie vrátane výroku o náhrade trov konania a o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, ktoré však v tejto časti napadnutých výrokov nijako nezdôvodnil, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nezistiac ex offo žiadne vady v konaní, na ktoré by musel prihliadať aj bez návrhu, potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne aj v tejto časti.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP, keď žalobca ako v konaní neúspešná strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisu mu takýto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevyplýva, keď žalovanému nijaké preukázateľné trovy konania (vrátane odvolacieho konania) nevznikli.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .