Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/130/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: B.. E. T., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX, zastúpená: G.. G. R., advokátka, F. XX/A, R. proti žalovanému: CERE Invest Biely Kostol, s.r.o., IČO: 36813770, Zochova 5, Bratislava, zastúpená: Mgr. Martin Černák, advokát, Zochova 5, Bratislava, o zaplatenie 19.890 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 500 eur zastavuje.

II. Žaloba sa zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 22.5.2015, doručenou súdu dňa 29.05.2015, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni škodu, ktorá jej vznikla v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady predmetu predaja v celkovej výške 4.890 eur zahŕňajúcu náklady súvisiace so zabezpečením náhradného ubytovania od 9.1.2015 ku dňu podania návrhu vo výške 500 eur mesačne, v nákladoch súvisiacich s vypracovaním odborného vyjadrenia vo výške 590 eur, v nákladoch zabezpečujúcich vrátenie kúpeľne do pôvodného stavu a vykonaním sanácie vo výške 1.800 eur a sumu 15.000 eur z titulu primeranej zľavy z kúpnej ceny. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.9.2014 podpísala ako kupujúca so žalovaným ako predávajúcim zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru č. R. (ďalej len ako zmluva o prevode vlastníctva k bytu), ktorej predmetom bol predaj N. bytu č.. označeného v Karte bytu pod č. XXXXX, spolu s jeho príslušenstvom a vnútorným vybavením nachádzajúcim sa na prízemí bytového domu "A. o podlahovej ploche XX,XX m2, postavený na pozemku parc. reg. "V. o výmere XXX m2 zastavané plochy a parc. reg. "V. o výmere XXX m2, vo výške podielu XXXX/XXXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom. Následne bol medzi stranami podpísaný dodatok č. 1 k zmluve o prevode vlastníctva k bytu. Ďalej žalobkyňa podpísala ako kupujúca so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj pozemku parc. reg. "V." č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, k.ú. R. L., ktorý je v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným Úradom F., katastrálnym odborom. Uvedený byt odovzdal žalovaný žalobkyni dňa 28.10.2014, v odovzdávacom protokole bol značený ako holobyt. Žalobkyňa začala byt užívať po dokončení dňa 23.12.2014. Predmetný byt žalobkyňa kupovala ako novostavbu, ktorá spĺňa energetické kritéria, ako aj stavebné štandardy. Dňa 08.01.2015 žalobkyňa reklamovala vady bytu zástupcovi žalovaného p. R. a oznámila mu, že v spálni na spodnej časti priečky oddeľujúcej kúpeľňu a spálňu sa objavil zvlhnutý fľak. Dňa 09.01.2015 bola vykonaná obhliadka reklamovanej závady, a to za prítomnosti realizačnej spoločnosti Aquating, spol. sr. o. - p. N. (subdodávateľom žalovaného). Pri obhliadke poverený dodávateľ neprišiel k jednoznačným záverom, čo je príčinou zvlhnutého fľaku na stene v spálni, keďže v kúpeľni neboli viditeľné žiadne úniky vody, po obkladačkách a ani po podlahe nestekala voda. No napriek tomu bol poter mokrý. Žalovaný odporučil žalobkyni, aby teplú vodu nepoužívala z dôvodu neželaného zatopenia. Následne žalobkyňa dňa 13.01.2015 predmetnú vadu reklamovala aj písomne (doplnila reklamáciu). Žalovaný akceptoval reklamáciu a dňa 23.01.2015 nastúpil zisťovať príčiny reklamovanej vady. Za týmto účelom žalovaný demontoval vaňu, práčku, lokálnu dlažbu, poter aj tepelnú izoláciu v mieste ohybu potrubia vody a odpadu, ako aj parketovú lištu a časť podlahy v izbe vedľa kúpeľne, pričom v tesnej blízkosti fľaku na stene v spálni bola zistená vlhkosť pod lištou a parketou. Obhliadkou potrubí vody aj odpadu nebolo zistené žiadne zatečenie, či poškodenie, iba poter v mieste odkrytia bol zavlhnutý. Žalovaným poverené osoby neprišli k jednoznačným záverom, prečo je poter vlhký, keďže v kúpeľni po obnažení potrubia nebola zistená závada a nik z kompetentných sa nevedel vyjadriť k možným príčinám. Zástupcovia dodávateľských spoločností, ktorí stavbu pre žalovaného realizovali mali protichodné a nelogické vysvetlenia možnej príčiny. Dokonca to označovali ako "fantómová vlhkosť", keďže obnažené potrubie bolo suché, ale poter na zemi, nielen v kúpeľni, ale aj v spálni bol vlhký. Žalovaný stále trval na tom, že vada je v neodborne namontovaných vodovodných batériách, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Nakoľko byt žalobkyne bol v stave, v ktorom ho nemohla plnohodnotne užívať, musela si nájsť náhradné ubytovanie, keďže na príkaz žalovaného nepoužívala vodu v byte, pričom v byte sa stále temperovalo a aj napriek týmto skutočnostiam sa fľak na stene v spálni zväčšoval. Od susedov sa žalobkyňa dozvedela, že jej byt bol v septembri 2014 vytopený, žalovaným však pri preberaní bytu na to nebola upozornená. Žalovaný žalobkyni potvrdil, že byt bol vytopený predtým, ako ho žalobkyňa kúpila a zaslal jej fotodokumentáciu o rozsahu zatopenia (mailom dňa 26.01.2015), s tvrdením, že žalovaný do bytu namontoval priemyselné odsávače vlhkosti, ktoré mali celú vec vyriešiť. Keď žalobkyňa ako možnú príčinu vlhnutia steny v spálni túto skutočnosť spomenula, žalovaný túto potencionálnu možnosť ihneď zamietol bez akéhokoľvek bližšieho skúmania, či zamyslenia sa, či to, čo urobili bolo dostatočné. Žalovaný argumentoval tým, že pri preberaní bytu dňa 28.10.2014 boli suché a neboli nedorobky. Podľa žalobkyne je síce pravda, že na prvý pohľad vyzeral byt suchý, ale do poteru, ktorý má cca 10 cm a polystyrénu ako izolácie nemohla vidieť. Žalobkyňa vedela, že ide o novostavbu, ktorá mala v čase kúpy 2 roky a predpokladala, že je dostatočne vysušená. Po tom, čo si začala holobyt upravovať k bývaniu a položila podlahy, je prirodzené, že zatajované sa objaví. Je evidentné, že poter bol nasiaknutý tak vodou z vytopenia, že ešte aj polystyrén bol vlhký, jediná cesta kade mohla vlhkosť unikať sú steny a podľa dostupnej dokumentácie o vytopení bytu možno konštatovať, že je to v miestnostiach, ktoré boli najviac zasiahnuté. Žalovaný pri odovzdávaní bytu zatajil skutočnosť, že došlo k vytopeniu bytu, čo by bolo vhodné zhodnotiť aj ako jednu z možných príčin vlhnutia steny v byte. Žalovaný radšej bude všetko zapierať a posmešne hovoriť o "fantómovej vlhkosti", ako si priznať chybu riešiť celú záležitosť s hrdosťou a cťou, v snahe nepoškodzovať svoje obchodné meno. Žalobkyňa má vedomosť o tom, že toto nie je jediné súdne konanie, ktoré sa proti žalovanému vedie v súvislosti s uplatnením vád. Listom zo dňa 17.02.2015 bola žalobkyni doručená odpoveď na reklamáciu, ktorou žalovaný reklamovanú vadu neuznal a reklamáciu zamietol. Dňa 20.03.2015 si žalobkyňa dala vypracovať odborné posúdenie celej reklamovanej záležitosti a zváženie objektívnych príčin vlhnutia v byte N.. B.. C. A., súdnemu znalcovi z príslušného odboru. Znaleckým skúmaním a pozorovaním bolo zistené (str. 7 a 8 Odborného vyjadrenia zo dňa 20.03.2015) že: "Pri obhliadke a zisťovaní možných príčin posudzovaného javu som použil Termovízne meranie pomocou kamery FLUKE TI 35, ktorou som zameral jednotlivé detaily priestoru, jednoznačne sa preukázalo, že kumulácia vody v murive a podlahe je stále vysoká. Za cca. viac ako 6 týždňov neprišlo k výraznému zlepšeniu stavu. Najkritickejší stav je v styku priečky kúpeľne s obvodovým murivom bytového domu. Zo strany kúpeľne je podmočenie po celej dĺžke priečky v šírke cca 25-30 cm a do výšky 40-50 cm po celej dĺžke. Pri styku s obvodovou stenou je vlhkosť do výšky cca 80 cm. Aj napriek plošnej tepelnej izolácii vonkajšieho obvodového muriva vykazuje prienik chladu do interiéru. Podľa rozsahu podchladenia muriva pravdepodobne nebol fasádny EPS lepený na plošné ozubenie 8-10 mm, ale len na terče. Všetky betónové preklady sú pravdepodobne nesystémovo upravené z vonkajšej strany. Vykazuje sa v interiéroch na murive podchladenie. Výplne otvorov vykazujú netesnosť jednak v tesnení skiel a tiež v prítlaku tesnení krídiel. Nekvalitne ukotvený Styrodur v časti sokla. Toto má vplyv aj na vadu zavlhnutej steny v kúpeľni. Je vytvorený otvorený tepelný most medzi exteriérom a interiérom." Predmetné odborné posúdenie bolo žalovanému doručené, avšak do dnešného dňa naň nereagoval. Žalovaný si dal urobiť kontrolný znalecký posudok, dňa 11.5.2015 bol zástupca žalovaného s odborníkom obhliadnuť opätovne reklamovanú vadu, čo je viac ako 4 mesiace od reklamácie. Kontrolné znalecké posúdenie pre žalovaného vykonáva B.. N. D., podľa žalobkyne si znalec síce prezrel celý byt, merania však vykonal príložným meračom, z vonkajšej strany stavbu ani neprezrel, hlavne ukotvenie sokla, len od cesty budovu nafotil, nerobil ani iné pozorovanie a hlavne obhliadku robili za iných vonkajších poveternostných podmienok (keďže je rozdiel v prestupoch chladu do interiéru keď je von -15 stupňov a + 15 stupňov), takýto posudok nemožno považovať ani za kontrolný. Keďže žalobkyňa prejavila vôľu dohodnúť sa mimosúdne so žalovaným, žiadala ho o kvalifikované odstránenie vád spôsobom podľa odborného vyjadrenia znalca N.. B.. C. A. (teda vykonať sanáciu), k čomu žalovaný nezaujal žiadne stanovisko, miesto toho stále odmieta svoju zodpovednosť za vady diela. Technické vybavenie znalca, ktorý má vyhotoviť kontrolný posudok je nedostatočné a laicky povedané, nemôže byť termokamera kontrolovaná príložnýmn meračom, môže byť kontrolovaná len lepšou terrnokamerou. Žalovaný miesto toho, aby vec vrátil do pôvodného stavu (teda kúpeľňu do stavu spôsobilého k užívaniu), keďže kúpeľňa musí byť "rozbitá" lebo je v záručnej dobe, nedal súhlas k tomu, aby si ona na svoje náklady (ktorých preplatenie žiada od žalovaného) dala do pôvodného stavu. Žalobkyňa kúpila byt v určitej kategórii, ktorý má žalovaným garantované vlastnosti, no po užívaní asi tak 2-3 týždňovom sa prejavili vady a tie žiadala v 6 mesačnej lehote od prevzatia predmetu kúpy odstrániť. Žalobkyňa si listom zo dňa 23.2.2015 v spojení s listom zo dňa 24.03.2015, riadne a včas uplatnila u žalovaného svoje nároky. Pri podpisovaní kúpnej zmluvy, ale ani pri odovzdávaní bytu žalovaný neupozornil žalobkyňu na to, že predmet kúpy bol vytopený a evidentne zatajovaním podstatných skutočností porušil žalovaný § 596 Občianskeho zákonníka. Dňa 8.1.2015 doplnený oznamom zo dňa 13.01.2015 si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila právo zo zodpovednosti za vady - mokrý fľak na stene zo strany spálne a touto cestou si voči žalovanému uplatňuje aj právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady a teda primeranú kompenzáciu za nemožnosť užívania bytu v zmysle § 598 Občianskeho zákonníka v spojení s § 600 Občianskeho zákonníka a to náklady súvisiace so zabezpečením náhradného ubytovania a škodu za nemožnosť nie z vlastnej viny užívať predmetnú nehnuteľnosť, počnúc mesiacom január 2015 až do ukončenia sanácie, a to vo výške 500 eur mesačne, náklady súvisiace s vypracovaním odborného vyjadrenia vo výške 590 eur, náklady súvisiace so zabezpečením kúpeľne do pôvodného stavu vrátane doplnenia poterov a izolácie, výmena keramickej dlažby a obkladov, ďalej sanácia v spálni podľa postupu určeného v odbornom vyjadrení zo dňa 20.03.2015 a to v predbežnej výške cca 1.800 eur. V neposlednom rade si žalobkyňa uplatňuje podľa § 597 primeranú zľavu z kúpnej ceny vo výške 15.000 eur, nakoľko žalovaným predávaná vec mala v čase prevodu vlastníckych práv skryté vady, ktoré sa týkali nielen vytopenia bytu ale aj únikov tepla, nakoľko predmet predaja nemá žalovaným garantované vlastnosti a pri realizácii prác dodávateľ evidentne nedodržal technologické postupy.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Obec R. L. na základe kolaudačného rozhodnutia č. H. zo dňa 13.5.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.5.2013, povolila užívanie stavby - bytového domu H súp. č. XXXX, nachádzajúcemu sa na parc. č. XXXX/ XXX a parc. Č. XXXX/XXX v okrese F., v obci R. L., v katastrálnom území R. L., zapísaný na LV č. XXXX (ďalej len "bytový dom"). Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že stavba bola uskutočnená podľa projektovej dokumentácie a počas jej realizácie boli dodržané všetky podmienky určené v stavebnom povolení. Pri rozhodovaní o vydaní kolaudačného rozhodnutia neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by bránili v užívaní bytového domu. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 26.9.2014 kúpnu zmluvu č. R., na základe ktorej žalovaný previedol na žalobkyňu vlastnícke právo k predmetnému bytu spolu so spoluvlastníckym podielom na jeho spoločných častiach a spoločných zariadeniach. Predmetom kúpy bol byt bez akéhokoľvek vnútorného zariadenia (tzv. holobyt) a v takomto stave bol žalobkyni odovzdaný. V kúpeľni bytu sa nachádzali len samotné vývody vody a kanalizácie bez zariaďovacích predmetov - umývadla, vane, parkiet či iného príslušenstva. Predmetný byt žalovaný žalobkyni riadne odovzdal dňa 28.10.2014 na základe písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu. V tomto protokole žalobkyňa vyhlasuje a písomne potvrdzuje, že byt preberá v stave dohodnutom v kúpnej zmluve, a to bez zjavných vád a nedorobkov s vedomím, že okamihom tohto prevzatia prechádza na ňu zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá na predmete kúpy vznikne. Po prevzatí bytu ho žalobkyňa začala vo vlastnej réžii a na vlastné náklady zariaďovať prostredníctvom tretích subjektov, ktoré do bytu okrem iného dodali a namontovali celé príslušenstvo kúpeľne a osadili parkety. Potom, čo žalobkyňa dňa 8.1.2015 ústnou formou oznámila zástupcovi žalovaného B.. C. R. vadu na byte prejavujúcu sa zvlhnutým fľakom na priečke oddeľujúcej spálňu od kúpeľne, tento dňa 9.1.2016 spolu so zástupcom zhotoviteľa spoločnosti AQUATING, spol. s r.o., pánom N., vykonal obhliadku uvedeného miesta, v rámci ktorej zúčastnené strany konštatovali, že pravdepodobnou príčinou tejto vady je nedostatočná tesnosť batérii na prívode teplej vody, spôsobujúca stekanie vody do spodnej časti priestoru a prejavujúca sa navlhčením poteru potom, ako žalobkyňa začala používať kúpeľňu. Dňa 13.1.2015 žalobkyňa doručila žalovanému e-mail, v ktorom mu oznamuje vznik havárie v byte spočívajúcej v porušení potrubia, ktoré má spôsobovať vlhnutie steny a zároveň požiadala žalovaného o odstránenie vady. Dňa 23.1.2015 zhotoviteľ predmetu kúpy spoločnosť AQUATING, spol. s r.o. poverila preskúmaním stavu dotknutého miesta v byte spoločnosť Horňák Ján, spol. s r.o. Táto spoločnosť so súhlasom a za účasti žalobkyne a zástupcu žalovaného demontovala vaňu, lokálne odstránila dlažbu, poter aj tepelnú izoláciu v mieste ohybu potrubia vody a odpadu od vane aj práčky, ako aj parketovú lištu i časť podlahy a v tesnej blízkosti fľaku na stene v spálni bola zistená vlhkosť pod lištou aj parketou. Žalovaný ponúkol žalobkyni, že bez ohľadu na výsledok reklamácie, je pripravený uviesť kúpeľňu a podlahu do stavu pred jeho zásahom a zabezpečiť ich následné monitorovanie, k čomu sa žalobkyňa nevyjadrila. Na základe odborného stanoviska spoločnosti AQUATING, spol. s.r.o. zo dňa 28.1.2015 žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 17.2.2015 reklamáciu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú. V uvedenom vyjadrení oznamuje žalobkyni, že z jeho šetrenia po tom, ako boli rúry rozvodov vody a kanalizácie v kúpeľni predmetného bytu obnažené a očistené od izolácie a betónu, vyplynulo, že izolácie a rúry nejavili žiadne známky porušenia a závad, boli suché a bez úniku vody a boli vyhotovené v súlade s projektovou dokumentáciou. Žalovaný súčasne uviedol, že pravdepodobnou príčinou zvlhnutia steny je neodborná montáž zariaďovacích predmetov - vodovodných batérií alebo zatekanie pri sprchovaní za obklad pri vaňovej batérii. Dňa 20.3.2015 žalobkyňa, zástupcovia žalovaného, zástupcovia spoločností AQUATING spol. s.r.o. a Horňák Ján, spol. s r.o., opakovane a spoločne vykonali obhliadku bytu. Pri tejto si pozreli dotknuté otvorená miesta v kúpeľni a tiež priľahlú stenu v spálni. Vykonali sa merania vlhkosti otvoreného muriva, podláh v kúpeľni aj dotknutej steny v spálni. Taktiež boli obhliadnuté stavy obnažených rozvodov vody, odpadu pre vaňu a práčku. Po vykonaní obhliadky bolo konštatované, že obnažené rozvody nevykazovali známky poruchy a boli suché. Meraním sa zistilo, že aj obnažené murivo bolo suché. Dotknutá stena v spálni bola suchá, iba v miestach označených ceruzou bola nameraná mierna zostatková vlhkosť, niekoľkonásobne menšia ako pri obhliadke zo dňa 9.1.2015 a 23.1.2015 (a to aj napriek tomu, že byt nebol pravidelne vetraný). Ostatné časti bytu taktiež nevykazovali znaky tvoriacej sa vlhkosti na stenách, podlahách, resp. stropoch. Napriek tomu, že žalovaný naďalej trval na záveroch reklamácie v liste zo dňa 17.2.2015, opakovane ponúkol navrhovateľke uvedenie priestorov do pôvodného stavu a ich následné monitorovanie, k čomu sa žalobkyňa opätovne nevyjadrila. Vzhľadom na to, že žalobkyňa so spôsobom vybavenia reklamácie nesúhlasila, žalovaný dňa 11.5.2015 znova, tentokrát za účasti spoločnosti STASYS, s.r.o. a znalca z odboru stavebníctvo, pozemné stavby a stavebná fyzika, pána B.. N. D., vykonal obhliadku bytu. Opätovne bolo pri tejto obhliadke konštatované, že obnažené rozvody a murivo boli v čase obhliadky suché a nevykazovali žiadne poruchy a nedostatky. Predmetná stena v spálni bola suchá, iba v miestach označených ceruzou bola nameraná mierna zostatková vlhkosť. Na vyznačených miestach neboli zistené narušenia omietok ani na maľbe vznik solí. Ani ostatné časti bytu nevykazovali znaky vlhkosti na stenách, podlahách či stropoch. Žalovaný opätovne ponúkol žalobkyni, že uvedie kúpeľňu a spálňu do stavu pôvodnému v čase pred vykonaním zásahu, čo táto odmietla. Žalobkyňa naznačovala súvis medzi prejavenou sa vadou a zatečením bytu z obdobia pred odovzdaním bytu. Uvedené tvrdenie žalovaný od začiatku odmietal a tvrdil, že k dotknutému zatečeniu došlo ešte v polovici septembra 2014, pričom sa nejednalo o celoplošné zatečenie, následne po tejto udalosti žalovaný inštaloval v priestoroch bytu priemyselné odvlhčovače vzduchu s kapacitou cca 25l/deň až do 18.10.2014, kedy podlaha pri meraní vlhkosti na celej ploche v byte a predovšetkým v mieste kúpeľne a pod schodmi dosahovala hodnoty potrebné pre kladenie parkiet. Žalovaný predložil žalobkyni fotografie zo septembra 2014 zachytávajúce stav zatečenia, ako aj fotografie pred odovzdaním bytu, na ktorých boli priestory bytu kompletne vysušené. Dňa 25.3.2015 žalobkyňa predložila žalovanému odborné vyjadrenie č. XX/XXXX zo dňa 20.3.2015 znalca N.. B.. C. A.. Dňa 16.4.2015 žalovaný požiadal B.. N. D., znalca z odboru stavebníctvo, pozemné stavby a stavebná fyzika, o vypracovanie znaleckého posudku, ktorého predmetom bolo posúdenie stavu dotknutého priestoru bytu a možných príčin prejavujúcej sa vady. Menovaný znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX. vypracovanom dňa 30.5.2015 uvádza, že vykonaným meraním nezaznamenal na povrchoch stien a podlahy kúpeľne žiadne známky zvýšenej vlhkosti. Namerané hodnoty hmotnostnej vlhkosti sa pohybovali v rozmedzí od 2,4 % do 4,0 %, čo sa dá považovať za normálne, resp. mierne zvýšené hodnoty charakteristickej hmotnostnej vlhkosti tehlového muriva s vápenno-cementovou omietkou. Znalec B.. N. D. súčasne dodal, že najpravdepodobnejšou príčinou poruchy a úniku vody bol kanalizačný odtok, resp. napojenie na odtok vane. Vzhľadom na to, že v čase obhliadky sa vaňa nepoužívala, presnú príčinu poruchy nebolo možné zistiť. Porucha, resp. zvýšená vlhkosť sa neprejavovala vizuálne pri odtoku v kúpeľni na podlahe, keďže keramická podlaha je dostatočne odolná na to, aby sa na nej vlhkosť negatívne prejavila. Vlhkosť sa dostáva do poteru pod dlažbou cez nevytmelenú medzeru medzi dlažbou a plastovou rúrkou odtoku. Stena absorbovala zvýšenú vlhkosť z poteru a kapilárnym vzlínaním sa šírila od podlahy smerom hore. Najvyššie vystúpila pôdorysne v strede steny, teda v mieste, kde sa zo strany kúpeľne najbližšie nachádza kanalizačný odtok a so vzrastajúcou vzdialenosťou od odtoku, teda ku krajom steny, výška vzlínajúcej vlhkosti klesá. Tvar čiary zaznamenávajúci zvýšenú vlhkosť na povrchu steny je v súlade s týmto tvrdením.

Vada na povrchu steny sa začala prejavovať s používaním vane a prejavy sa zmenšovali, keď sa vaňa prestala používať, čo tiež nasvedčuje súvisu medzi používaním vane a zvýšenou vlhkosťou na stene. K návrhu znalca B.. A. ohľadne použitia sanačného omietkového systému znalec. B... D. uvádza, že nakoľko na stene medzi kúpeľňou a spálňou nie sú badať žiadne známky zasolenia a hodnoty nameranej vlhkosti sú nízke, použitie sanačných omietok označuje za neúčelné. Ohľadne žalobkyňou uvedenej skutočnosti zatečenia bytu v septembri 2014 ako možnej príčiny vzniku vady znalec B.. N. D. uviedol, že technická porucha, ktorá spôsobila zatečenie bytu v septembri 2014, mohla spôsobiť, že vo vrstve poteru na podlahe sa výrazne zvýšila vlhkosť, ktorá sa mohla šíriť vedením v poterovej vrstve, prípadne aj vo zvislých priľahlých konštrukciách, ktoré nie sú oddelené izolačnou vrstvou. Nakoľko zatopenie bolo krátkodobé a následne sa tento jav nezopakoval, je isté, že vlhkosť v konštrukciách neustále klesala a po určitom období by sa dosiahla rovnovážna sorpčná vlhkosť, teda taká vlhkosť, pri ktorej by poter a priľahlé steny nepreukazovali žiadny prírastok ani úbytok vlhkosti. Pre pokládku laminátovej veľkoplošnej podlahy je nevyhnutné, aby podkladné vrstvy mali takú vlhkosť, aby neprišlo k poruchám na podlahe, prípadne za istých okolností k zvýšenej vlhkosti v spodných častiach priľahlých stien, nakoľko pokládkou podlahových vrstiev by sa znížila možnosť odparovania vody z poteru do okolitého vzduchu a prípadná zvýšená vlhkosť by mohla byť transportovaná vedením do okolitých konštrukcií. Ak by tento jav nastal, bolo by to krátko po realizácií podlahy a postupne by sa vlhkosť na stenách znižovala až do rovnovážnej sorpčnej vlhkosti. Po pokládke podláh neboli viditeľné žiadne poruchy a to ani približne dva mesiace po jej realizácii. Nie je preto možne, aby sa zvýšená vlhkosť, ktorá sa do poteru dostala v septembri 2014 prejavila v januári 2015, keďže sa dovtedy a ani po pokládke podláh nijako neprejavovala. Zatečenie bytu v septembri 2014, ako príčinu vád na stene medzi kúpeľňou a miestnosťou č. X.XX možno s určitosťou vylúčiť. Z vyššie uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že byt žalobkyne bol zhotovený v súlade projektovou dokumentáciou v stave pripravenom pre jeho riadne užívanie bez akýchkoľvek obmedzení. Závery žalovaným predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX jednoznačne vylučujú súvislosť medzi zatečením bytu v septembri 2014 a vadou prejavujúcou sa na ňom viac ako dva mesiace po jeho prevzatí žalobkyňou. Znalec vo svojom znaleckom posudku súčasne neuvádza žiadne porušenie právnych predpisov zo strany žalovaného, ktorého dôsledkom by bolo prejavenie sa vady. Žalovaný previedol na žalobkyňu byt, ktorý bol v čase jeho odovzdania v riadom stave v súlade s právnymi predpismi a záväznými technickými normami, a to bez akýchkoľvek zjavných a skrytých vád. Žalovaný pred odovzdaním bytu vykonal meranie vlhkosti podlahy, pričom táto dosahovala hodnoty potrebné pre kladenie parkiet, čomu zodpovedá aj ten fakt, že samotný dodávateľ poverený žalobkyňou pred realizáciou týchto prác nezistil žiadne prekážky, ktoré by mu bránili v kladení parkiet. Ak vychádzame z predpokladu, že dodávateľ parkiet pred ich kladením zachoval technologický postup tým, že vlhkosť podlahy meral, je nepochybné, že podmienky na ich kladenie vrátane správnej vlhkosti podlahy boli zachované, keďže tieto reálne aj osadil. S prihliadnutím na všetky vyššie okolnosti možno ustáliť, že k vzniku vady došlo s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku úniku vody z napojenia medzi kanalizačným odtokom a vaňou, po prevzatí bytu žalobkyňou a to v dôsledku jej konania, príp. konania tretích osôb. S týmto konštatovaním korešponduje aj tá skutočnosť, že po tom, ako sa vaňa prestala používať a bola odmontovaná, prejav vzniknutej vady sa zmenšoval. Pri opakovaných obhliadkach zúčastnené strany konštatovali, že zostatková vlhkosť sa postupne zmenšovala a to bez toho, aby sa prijali opatrenia spočívajúce v odsekaní omietky a použití sanačných omietok, ktoré navrhol N.. B.. C. A. vo svojom odbornom vyjadrení č. XX/XXXX. K vzniku vady nedošlo v dôsledku porušenia právnych povinností zo strany žalovaného, ale v dôsledku konania žalobkyne, resp. ňou poverených tretích osôb, ktoré pri montovaní zariaďovacích predmetov postupovali neodborne. Vada, ktorá vyšla najavo, bola dôsledkom okolností vzniknutých až po prevzatí bytu žalobkyňou. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nemá nárok na zľavu z kúpnej ceny podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko povinnosť upravenú týmto zákonným ustanovením žalovaný nemohol porušiť, keďže byt pred jeho odovzdaním nebol postihnutý žiadnou vadou, na ktorú by mal žalobkyňu upozorniť. Znalec B.. N. D. vo svojom znaleckom posudku nedostatky, príp. nekvalitu prác nekonštatoval, z čoho vyplýva, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnych jeho zmluvných ani zákonných povinností. Ani z jedného dôkazu predloženého žalobkyňou nemožno jednoznačne ustáliť, ktorú konkrétnu povinnosť mal žalovaný porušiť, a ak k nejakému porušeniu z jeho strany vôbec došlo, či takéto porušenie má nejakú priamu súvislosť s prejavenou sa vadou. Záver odborného vyjadrenia N.. B.. A. o nedodržaní predpísaných technologických postupov pri realizácii prác sa prieči nielen záverom znaleckého posudku B.. D., ale rovnako nezodpovedá ani záverom kolaudačného rozhodnutia, v ktorom neboli obsiahnuté žiadne nedostatky zhotovenej stavby. Namietať možno aj spôsob, na základe ktorého znalec N.. B.. A. konštatoval nedodržanie technologických postupov žalovaným. Je síce pravdou, že termovíznou kamerou možno namerať miesta so zvýšenou hodnotou teploty, avšak je vylúčené, aby bolo možné takýmto postupom zistiť porušenie technologických postupov pri zhotovovaní stavby. Z uvedeného vyplýva, že v čase odovzdania bytu žalobkyni žalovaným byt nevykazoval žiadne zjavné vady (čo je zaznamenané v odovzdávacom protokole) a ani žiadne skryté vady, na ktoré by mal žalovaný žalobkyňu upozorniť. Vzhľadom na to, že vada vznikla až po okamihu prevzatia bytu žalobkyňou, konaním nezavineným žalovaným, za túto vadu zodpovedá v plnom rozsahu samotná žalobkyňa a musí sama znášať škodu, ktorá jej tým vznikla. Žalovaný od začiatku pristupoval k posudzovaniu vzniknutého stavu s maximálnom odbornou starostlivosťou, opakovane vykonával obhliadky predmetných priestorov a opakovane a preukázateľne ponúkal žalobkyni uvedenie priestorov na svoje náklady do stavu existujúceho v čase pred vykonaním zásahu, čo táto odmietla, čím svojim odmietavým prístupom sama prispela k zvyšovaniu nákladov, ktorých náhrady sa svojim návrhom voči žalovanému domáha.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalobkyňa začala byt užívať a do bytu sa nasťahovala 23.12.2014. Žalovaný v odpovedi na reklamáciu listom zo dňa 28.01.2015 konštatoval, že izolácia a rúry v týchto miestach nejavili žiadne známky porušenia, boli suché a bez úniku vody, preto žalobkyňa nesúhlasí so záverom znalca B.. N. D. na str. 11 znaleckého posudku č. XX/XXXX v bode 2.3.3 kde uvádza, že najpravdepodobnejšou príčinou poruchou bol kanalizačný odtok, resp. napojenie na odtok vane. Žalobkyňa sporuje celý znalecký posudok č. XX/XXXX. Obhliadka zvlhnutého miesta znalcom B.. N. D. sa konala až v máji 2015, čo je od oznámenia takmer o 4 mesiace neskôr, merania vykonané uvedeným znalcom boli robené v iných podmienkach a inými prístrojmi a postupy zisťovania boli nanajvýš neštandardné. Znalec neposudzoval komplexnosť možných príčin zavlhnutia steny, hľadal možné príčiny len v súvislosti s odtokmi vody/kanalizácie, iné možnosti neskúmal. Znalec B.. N. D. pri svojich technických úvahách o možných príčinách zvlhnutia steny oddeľujúcej kúpeľňu od spálne v znaleckom posudku uviedol, že nie je možné, aby sa zvýšená vlhkosť, ktorá sa do poteru dostala v septembri 2114, prejavila v januári 2015, keďže dovtedy, a ani po pokládke podláh sa nijako neprejavovala. Zatečenie bytu v septembri 2014 ako príčinu vád na stene medzi kúpeľňou a miestnosťou č. 1.02 možno vylúčiť. S týmto tvrdením znalca žalobkyňa nesúhlasí, práve vlhkosť, ktorá sa do poteru dostala pri vytopení bytu v septembri 2014 bola väčšieho rozsahu (vychádzajúc z fotodokumentácie, ktorú má žalobkyňa k dispozícii priamo od žalovaného) ako predávajúci predpokladal. Technické vysúšače nestačili, odstránili vodu len z vrchných - viditeľných častí, žalobkyňa nemala vedomosť v čase kúpy, že došlo k vytopeniu bytu (medzitým ako si dohadovali podmienky predaja). Taktiež úvaha znalca, že táto skrytá vada sa neprejavila bezprostredne po pokládke podláh je zavádzajúca, pokládka podlahy bola realizovaná až v druhej polovici decembra 2014, pričom dovtedy mala vlhkosť možnosť unikať, keďže podlaha nebola prekrytá, vada sa neprejavovala. Avšak ako náhle v uvedenom čase došlo k položeniu podláh, vada sa bezprostredne prejavila - začiatkom januára 2015. Žalobkyňa zastáva názor, ktorý je podporený aj odborným posudkom, že vlhkosť, ktorá bola v podlahe zjavne prítomná ako dôsledok vytopenia, nemohla po pokládke podláh kam unikať, a preto začala unikať oslabenou časťou muriva (teda v časti, kde je zasekané vodovodné potrubie do steny). Nakoľko sa predmetná vlhkosť nemala ako prejaviť na strane kúpeľne, z dôvodu obkladu v kúpeľni, prejavila sa na strane spálne. Pričom prítomnosť vlhkosti v podlahe je badateľná aj v chodbe, kde došlo k zvlneniu laminátovej podlahy. Za zavádzajúce považuje žalobkyňa tvrdenie žalovaného o meraní vlhkosti podlahy po zatopení predmetného bytu a pozitívnom výsledku pre kladenie laminátovej/drevenej podlahy. Žalovaný nepredložil pri odovzdaní bytu žalobkyni doklad o stanovení miery vlhkosti podláh podľa ČSN 74 4505 v kombinácii s ČSN EN ISO 12570 gravimetrickou analýzou, ktorá je najpresnejšia skúška resp. karbidovou metódou. Aj podľa odborného názoru znalca je meranie príložnými meračmi veľmi nepresné a ich výsledky zavádzajúce. K tvrdeniu znalca o zostatkovej vlhkosti, ktorá je problémom novostavieb, žalobkyňa uviedla, že predmetná stavba už nejaký ten rok stála a presúšala sa prirodzene a aj tá zostatková vlhkosť by sa za obdobie hoci 17 mesiacov vyparila. Dôvody zvlhnutia v byte sa po čase prejavili aj na chodbe zvlnením podláh a podľa názoru žalobkyne dôvodom je vytopenie bytu. Ani znalec B.. N. D. jednoznačne vo svojom znaleckom posudku nepreukázal dôvod vady, opätovne ako poverené osoby žalovaného predtým, uvádza len pravdepodobne možné príčiny až na to, že odtok z vane po jej demontovaní spoločnosťou poverenou žalovaným bol suchý. Takže aj závery znalca v tomto kontexte vyznejú ako účelové, so snahou odviesť pozornosť súdu od skutočnej príčiny vzlinutia vlhkosti. Žalovaný ako predávajúci túto skutočnosť zámerne pred žalobkyňou ako kupujúcou zamlčal, hoci sa technicky pokúšali odstrániť vadu, čim sa však nezbavil zodpovednosti za vadv predávaného bytu. Byt v čase odovzdania žalobkyni mal skrytú vadu - „zbytkovú vlhkosť" po celoplošnom zatopení bytu, ktorá nepriamo bola potvrdená aj znaleckým posudkom B.. N. D.. Dokonca podľa meraní termovíznou kamerou znalcom N.. B.. C. A. za viac ako 6 týždňov od objavenia sa zvlhnutia na stene oddeľujúcu kúpeľňu a spálňu, bolo jednoznačne preukázané, že kumulácia vody v murive a v podlahe je veľmi vysoká. Porušením povinnosti predávajúceho (žalovaného) upozorniť kupujúceho (žalobkyňu) na možné skryté vady - „zbytková vlhkosť" v byte, došlo nie vinou žalobkyne ku škodám (musela opustiť byt, náhradné ubytovanie, rozbitie kúpeľne/znovuuvedenie kúpeľne do pôvodného stavu). Hoci žalovaný do spisu doložil kolaudačné rozhodnutie, žiaden zo subjektov na obhliadke dňa 11.05.2015 nedoniesol termokameru, aby preskúmal skutočnosti, či deklarovaný stav stavby v listinách skutočne súhlas s technickým prevedeným stavby, aby k veci zaujal objektívne stanovisko. V znaleckom posudku č. XX/ XXXX vyhotovenom B.. N. D. sa nachádzajú tie isté zábery, ktoré urobil a do svojho znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 20.03.2015, použil N.. B.. C. A.. Súčasne touto cestou vzhľadom na skutočnosť, že od podania návrhu uplynula dlhšia doba vyčísľuje konkrétne náklady, ktoré mala žalobkyňa v súvislosti s uplatnením reklamácie bytu a s nemožnosťou užívať predmetný byt v období od januára 2015 do mája 2015: náhradné ubytovanie - nájom 500 eur/mesačne, celkovo 2.500 eur, uvedenie kúpeľne do pôvodného stavu (máj 2015) 300 eur, náklady spojené s užívaním bytu - preddavky vo výške 120 EUR/ mesačne (aj keď byt nebol vinou žalobkyne spôsobilý k užívaniu), celkovo 600 eur, náklady v súvislosti s vyhotovením odborného posudku vady vo výške 590 eur.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že je toho názoru, že v čase odovzdávania bytu predmet kúpy nemal žiadnu skrytú vadu, nakoľko žiadna takáto vada sa doposiaľ neprejavila. Akékoľvek vyjadrenia o tom, že byt mal v uvedenom čase vykazovať neúmerné znaky vlhkosti, sú len špekulatívne úvahy žalobkyne nepodložené relavantnými odbornými zisteniami. Žalovaný bezprostredne po obdržaní oznámenia o prejave nedostatku v byte žalobkyne, vykonal dňa 9.1.2015 obhliadku miesta a to prostredníctvom odborne spôsobilých osôb (B.. C. R. - projektový manažér investora a osoba vykonávajúca stavebný dozor, a G. N. - stavbyvedúci dodávateľa stavby), ktorí už v tom čase konštatovali, že pravdepodobnou príčinou zvlhnutia steny je neodborná montáž zariaďovacích predmetov - vodovodných batérií alebo zatekanie pri sprchovaní za obklad pri vaňovej batérii. Pri obhliadkach bola zistená vlhkosť len na stene medzí kúpeľňou a spálňou, avšak nie na inej priľahlej stene kúpeľne. Závery znaleckého posudku B.. N. D. na jednej strane uvedenú skutočnosť potvrdili (podľa nich bol príčinou vady únik vody v dôsledku kanalizačného odtoku, resp. napojenia na odtok vane) a na strane druhej jednoznačne vylúčili súvislosť medzi zvlhnutou stenou a zatečením bytu, ku ktorému došlo v septembri 2014. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že v čase vykonávania predmetnej obhliadky dňa 9.1.2015 boli izolácia ako aj rúry bez známky porušenia a suché. Žalobkyňa ihneď po tom, ako sa prejavila vlhkosť na stene, prestala vaňu používať. Prejavy vlhkosti sa pritom začali zmenšovať až po obmedzení užívania vane žalobkyňou. Uvedená skutočnosť preukazuje, že vada na byte vznikla v dôsledku konania žalobkyne, respektíve neodborným prístupom ňou poverených osôb, a to po okamihu protokolárneho odovzdania bytu do užívania žalobkyne. Znalec B.. N. D. ako aj znalec N.. B.. C. A. sa pri zisťovaní príčin vzniknutého stavu v prvom rade zamerali na posúdenie hodnôt vlhkosti dotknutých priestorov, resp. obsah množstva vody v stavebnom materiáli. Znalec B.. N. D. pri meraní vlhkosti muriva použil vlhkometer, čím postupoval v súlade s metódou rozptýleného poľa, ktorá mu umožnila namerať približné hodnoty vlhkosti steny a podlahy. Nemožno preto súhlasiť s presvedčením žalobkyne o zjavne neštandardnom postupe uvedeného znalca pri meraní vlhkosti a zisťovaní príčiny vzniknutého stavu, nakoľko tento znalec postupoval pri meraní hodnôt vlhkostí predmetného priestoru zaužívaným spôsobom, odborne a správne. Vo svojom znaleckom posudku dôsledne posudzuje a vyhodnocuje jednotlivé možné príčiny prejavenej sa vady a svoje závery odborne vysvetľuje. Naproti tomu zostáva otáznym neobvyklý postup znalca N.. B.. C. A., ktorý posudzoval a vyhodnocoval vlhkosť dotknutých miest bezkontaktným meraním muriva termokamerou. Termovízna kamera sa používa na účely merania povrchových teplôt na povrchu predmetov a konštrukcií, príp. kritických miest úniku tepla v priestore. Uvedeným zariadením však nie je možné merať hodnoty vlhkosti stavebnej konštrukcie. Meranie termokamerou analyzuje infračervené teploty vyžarované telesom a nie mieru vlhkostí konštrukcie. Spôsob merania vlhkosti a zároveň zisťovania vady uskutočnený N.. B.. C. A. preto objektívne nemohol byť relevantným podkladom pre vyvodenie záverov, ku ktorým tento znalec vo svojom odbornom vyjadrení napokon dospel. Nedôveryhodným preto vyznieva postoj žalobkyne odvolávajúci sa na posudok tohto znalca, podľa ktorého mala byť meraniami termovíznou kamerou preukázaná veľká kumulácia vody v murive. Závery znaleckého posudku uvedeného znalca nepreukazujú, že predmet kúpy v čase odovzdania žalobkyni trpel vadou v podobe zbytkovej vlhkosti, ktorá sa prejavila vlhnutím muriva priečky oddeľujúcej spálňu od kúpeľne a že medzi týmito dvomi skutočnosťami existuje priama súvislosť. Ako hlavnú príčinu vady označuje kumuláciu vody po zatopení podlahy a jej nemožnosť odparovať sa prirodzenou cestou. Súčasne však uvádza, že vlhnutie je nepravidelné, pričom najkritickejší stav má byť v styku priečky kúpeľne s obvodovým murivom bytového domu. V prípade zatopenia určitého priestoru sa však voda v priestore rozmiestňuje rovnomerne. Je preto vylúčené, aby sa v takomto prípade pri následnom meraní dospelo k stanoveniu odlišných hodnôt v jednotlivých častiach takéhoto priestoru a došlo k navlhnutiu len jednej z priľahlých stien kúpeľne. Naopak, záver o najkritickejšom stave v kúpeľni bytu len potvrdzuje správnosť záverov znalca B.. N. D. o pravdepodobnej príčine vzniku vady. K uvedenému je potrebné zároveň poznamenať, že vednou disciplínou, ktorá sa zaoberá otázkami šírenia tepla a vlhkosti v stavebných konštrukciách je stavebná fyzika. Podľa zoznamu znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR však N.. B.. C. A. nie je znalcom v príslušnom odbore a preto ani nie je odborne spôsobilou osobou na zaujatie odborného stanoviska k predmetnej otázke. Jeho odborné vyjadrenie nemožno považovať za relevantný dôkaz podporujúci tvrdenia žalobkyne na odbornom základe. Zástupcovia žalovaného pred odovzdaním priestorov vykonali meranie vlhkosti podlahy a táto nebola mimo stanovených noriem. Opätovne je treba poukázať na to, že sama žalobkyňa poverila kladením parkiet na podlahu ňou vybraného dodávateľa, ktorý pred realizáciou svojich prác nezistil žiadnu prekážku a parkety osadil (parkety sa nesmú osádzať, ak vlhkosť podlahy prevyšuje dovolené hodnoty). Rozhodujúcou skutočnosťou je to, či predmet kúpy v čase uzavretia kúpnej zmluvy vykazoval vadu uvádzanú žalobkyňou. Je nepochybné, že predmetný byt bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy ako aj v čase jeho odovzdania žalobkyni v riadnom stave a nemal žiadne vady a ani tú vadu, na základe ktorej si žalobkyňa uplatnila u žalovaného zľavu z kúpnej ceny a náhradu škody. Predmetná vada sa na predmete kúpy vyskytla v dôsledku používania bytu a to až po okamihu realizácie predaja, čo je nepochybne preukázané závermi znaleckého posudku B.. N. D.. Žalovaný neporušil žiadne zákonom stavené povinnosti, a ani povinnosť podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko toto mu neukladalo povinnosť upozorniť žalobkyňu na vadu, ktorá v čase predaja neexistovala. Vzhľadom na absenciu porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, tento rovnako nenesie zodpovednosť za škodu, ktorá žalobkyni v súvislostí s vadou vznikla.

5. Žalobkyňa k vyjadrenie žalovaného uviedla, že žalovaný zľahčuje problém so zatopením bytu, z priloženej fotodokumentácie vyplýva, že vlhké fľaky siahali do výšky 40-50 cm. Zvlhnutie sa najviac prejavilo v časti kúpeľne ale aj v iných častiach bytu - chodba, spálňa, obývačka. Podľa informácii žalobkyne žalovaný zavlažoval zeleň v okolí bytového domu, vodu mal napojenú z bytu žalobkyne. Aj z uvedených dôvodov žalobkyňa sporuje závery znalca B.. N. D. o pravdepodobných príčinách vzniku vady, nakoľko uvedený znalec neposudzoval komplexne možné príčiny, ale zameral sa len na jednu, ktorá vyhovuje žalovanej strane, a s ktorou vo svojich vyjadreniach argumentovala. Pričom závery uvedeného znalca sú v rozpore so závermi samotných zamestnancov/poverených osôb pri osobnej obhliadke dňa 23.01.2015/list zo dňa 28.01.2015, kde konštatovali, že izolácia a rúry na miestach obnaženia rozvodov vody kanalizácie v kúpeľni pod vaňou nejavili žiadne známky porušenia, boli suché bez úniku vody, nič nezatekalo za batérie/ani za obklad (odtok bol plne funkčný, nezatekalo z neho). Zamestnanci žalovaného navŕtali v kúpeľni žalobkyne tri sondy. Stred bytu (kúpeľňa/chodbaň bol najviac zasiahnutý vytopením. Súčasne z technického hradiska je prirodzené, že vlhkosť bude stúpať (po uložení podlahy/dlažby) v miestach, kde narušené murivo. Napriek vyššie uvedeným priamym záverom osôb, ktoré v pomerne krátkom časovom úseku boli obhliadnuť a zisťovať problém s vlhkosťou v byte, samotný znalec B.. N. D. bol po viac ako štyroch mesiacoch nepoužívania presvedčený o tom, že vlhkosť ide kanalizačný odtok (ktorý iné ohliadajúce osoby poverené zo strany žalovaného vylúčili ako dôvody). Prejavy vlhkosti sa začali zmenšovať až po tom, keď sa otvorila podlaha, nie tým, že sa demontovala vaňa. Ak by zatekalo spod batérie, tak by voda stekala po kachličkách (z prednej strany) a nie za kachličkami. A súčasne by fľak na strane od spálni bol vo výške vodovodných batérií, čo podľa priloženej fotodokumentácie nebol. Dôvody zvlhnutia v byte sa po čase prejavili aj na chodbe zvlnením podláh a práve postupom času sa ukazuje, že dôvodom vlhkosti je evidentne vytopenie bytu. Ani znalec B.. N. D., jednoznačne vo svojom znaleckom nepreukázal dôvod vady, opätovne ako poverené osoby žalovaného predtým, uvádza len pravdepodobne možné príčiny, až na to ako žalobkyňa už vyššie uvádzala - odtok z vane, po jej demontovaní spoločnosťou poverenou žalovaným suchý, bez známky porušenia. Takže aj závery znalca v tomto kontexte vyznejú ako účelové so snahou odviesť pozornosť súdu od skutočnej príčiny vzlínutia vlhkosti na dotknutých miestach v byte.

6. Žalobkyňa v doplnenom návrhu uviedla, že žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15.000 eur z titulu zľavy z kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá predstavuje náklady na sťahovanie, odstránenie vlhkosti, stavebné práce a materiál v súlade s vypracovanými cenovými ponukami na rekonštrukciu všetkých škôd vzniknutých zo skrytých vád a náhrady spôsobnej škody, ďalej všetky náklady spojené s uplatnením práv zo zodpovednosti v celkovej výške 4.532,20 eur vyplývajúce konkrétne z úhrady za vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 590 eur, náklady vo výške 2.645 eur súvisiace so zabezpečením náhradného ubytovania od 9.1.2015 ku dňu podania návrhu, náklady vo výške 1.300 eur vynaložené na vrátenie kúpeľne do pôvodného stavu. Žalobkyňa pri uplatnení vady objektívne nevedela a ani teraz nemá objektívne presnú predstavu o rozsahu takto prejavenej vady. Žalobkyňa nepovažuje za objektívne, že za účelom posúdenia zodpovednosti za vady sa bude striktne brať len konkrétne miesto v byte žalobkyne, kde sa vada prejavila. Žalobkyňa opísala prejav vady, ktorý je len dôsledkom a nie príčinou, ktorá vyústila do prejavených vád. Aj vlhnutie priečky je len prejavom určitej vady. Povinnosťou žalovaného bolo v rámci uplatnenej reklamácie zisťovať príčinu a rozsah prejavenej sa vady - pričom žalovaný zaujal vždy rozdielny názor na príčiny vlhkosti v byte, prejavené na stene v predmetnom byte. Vychádzajúc zo vzájomnej komunikácie žalobkyne a žalobcu je evidentné, že vadou je vlhkosť v byte, ktorá sa prejavila na tej-ktorej konkrétnej priečke, a takto je potrebné celú záležitosť vykladať a posúdiť, rovnako ako ak ostatné vady, ktoré žalobkyňa žalovanému vytýkala a majú súvis buď s vlhkosťou v byte, prípadne aj prestupmi tepla/zimy a únikmi tepla. Súčasne treba skúmať aj rozsah a príčinu zvlhnutia priečky, a to nielen sústredením sa len na predmetnú priečku, ale treba posúdiť komplexne príčinu (dôvody) vlhnutia v byte, ktoré sa prejavilo na predmetnej priečke, a to aj v kontexte ďalších vytýkaných vád/nedokonalostí, tak ako to je opísané v odbornom vyjadrení znalca B.. A. zo dňa 20.03.2015, č. XX/XXXX. Dňa 11.05.2015 sa konala opätovná obhliadka v byte žalobkyne spolu so zástupcom žalovaného a nimi prizvaným znalcom B.. N. D., počas ktorej odmontovali sprchovú hlavicu od sprchovej hadice, malú hadicu vložili do odtoku z vane, spustili batériu naplno, samozrejme malú hadica z odtoku vystrelila, lebo je tu veľmi silný prúd vody, voda kompletne ostriekala kúpeľňu, podlahu a stenu v chodbe. Následne išiel znalec merať s neidentifikovateľným malým zariadením (išlo o malý ruční vlhkomer, voľne dostupný komukoľvek, ako profesionálovi, tak amatérovi) vlhkosť v kúpeľni a na stene v spálni, ktorú je medzi kúpeľňou a spálňou zo strany spálne.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov B.. N. D., N.. B.. C. A., oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to čiastočným výpisom z listu vlastníctva pre k.ú. R. L. č. XXXX, výpisom z listu vlastníctva pre k.ú. R. L. č. XXXX, výpisom z obchodného registra žalovaného, energetickým štítkom zo dňa 15.04.2013, listom žalobkyne zo dňa 24.03.2015, záznamom z rokovania dňa 23.01.2015, záznamom z obhliadky dňa 20.03.2015, 11.05.2015, kúpnou zmluvou č.. zo dňa 26.09.2014, protokolom o odovzdaní a prevzatí bytu s príslušenstvom zo dňa 28.10.2014, vyhlásením ďalšieho vlastníka zo dňa 28.10.2014, Dodatkom č. 1 k Zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome č. R. zo dňa 10.12.2014, Kartou bytu, odborným vyjadrením N.. B.. C. A. č. XX/ XXXX, stanoviskom žalovaného k reklamácii zo dňa 17.02.2015, urgenciou reklamácie, reklamáciou č.l. 63, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 13.05.2013, odpoveďou žalovaného na reklamáciu zo dňa 28.01.2015, znaleckým posudkom znalca B.. N. D. č. XX/XXXX, podacím lístkom č.l. 130 - 133, pokusom o mimosúdne doriešenie zľavy zo dňa 09.11.2017, cenovou ponukou č.l. 156-157, podacím lístkom č.l. 162-163, čestným vyhlásením R.. C. K., faktúrou zo dňa 14.05.2015, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 21.05.2015, rozpočtom č.l. 257, cenovou ponukou č.l. 258, krycím listom rozpočtu č.l. 259, cenovou ponukou zo dňa 05.04.2019, predčasným ukončením nájomného vzťahu zo dňa 30.04.2015, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi č.l. 262 - 266, zmluvou o nájme bytu zo dňa 23.01.2015, vyjadrením znalca B.. N. D. zo dňa 04.04.2019 č.l. 269, vyjadrením svedka B.. C. R. zo dňa 05.04.2019, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomne podanej žaloby a jej doplnení. Je pravdou, že pri preberaní bytu bol tento bez zjavných vád, vady však boli skryté. Byt bol vytopený, o čom je aj fotodokumentácia, žalobkyni to bolo zamlčané, bola uvedená do omylu, žalovaný o tom vedel a neoboznámil ju s tým. Aj keby holobyt bol predtým vytopený, tak merania vlhnutí nedokazujú nič, rovnomerne byt vytopený nebol, čo je vidno z fotografií. Žalobkyňa kupovala byt ako holobyt, tak je zrejmé, že po kúpe bytu si ho sama zariaďovala. Žalovaný poukazoval celý čas na chybné batérie v kúpeľni, dnes uviedol že to bol chybne namontovaný odtok vane. Vzhľadom na to, že v žalobe vyčíslili výšku nákladov 1.800 eur a teraz je suma ustálená na 1.300 eur, ktorú žiada žalobkyňa titulom vynaloženia investícií na vrátenie kúpeľne do pôvodného stavu, berie žalobkyňa žalobu v časti vo výške 500 eur späť a žiada žalobu v tejto časti zastaviť. Žalobkyni vznikli väčšie náklady v súvislosti so zabezpečením náhradného ubytovania, tie sú vo výške 2.645,20 eur, preto žiada, aby súd pripustil zmenu žaloby. Žalobkyňa žiada, aby jej žalovaný spolu uhradil sumu 19.532,20 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa netrvá na úhrade nákladov spojených s užívaním jej bytu vo výške 600 eur, ktoré uviedla vo vyjadrení zo 17.10.2016. Žalobkyňa si uplatňuje zľavu z kúpnej ceny za vadu, ktorou je vytopenie predmetného bytu. Za úniky tepla a neodborné zateplenie si žalobkyňa zľavu neuplatňuje, toto sa bude riešiť zvlášť hromadne.

9. Právna zástupkyňa žalobkyne titulom záverečnej reči uviedla, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe. Žalovaný opomenul fakt, že treba oboznámiť žalobkyňu o tom, že byt bol vytopený v nemalom rozsahu. Celé vytopenie znemožnilo žalobkyni užívať nehnuteľnosť kvalitným spôsobom, preto hneď na začiatku výskytu problému kontaktovala žalovaného aj spoločnosti, ktoré jej zabezpečovali sanitu a zariadenie nehnuteľnosti. Jednanie žalovaného nebolo štandardné a nevychádzali v ústrety aj napriek tomu, že klientka bola na začiatku ochotná sa aj dohodnúť, ale v rámci postupu pri dokazovaní skrytých vád, ktoré si mala spôsobiť kvázi ona, tak už pri tomto postupe nadobudla veľkú nedôveru a preto nechcela, aby sa odstránila vada a byt sa vrátil do pôvodného stavu. Žalovaná suma nie je nadsadená, 15.000 eur podľa predložených cenových ponúk je nižšia ako je na cenových ponukách. Žalobkyňa chcela dať byt do štádia, aby ho mohla bezproblémovo užívať, keďže má aj zdravotné problémy. Žalovaný sa snaží obrátiť zodpovednosť na firmu, ktorá montovala zariadenie kúpeľne.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na doterajších prednesoch a podaniach. Predmetná vada bola spôsobená inak ako uvádza žalobkyňa v žalobe. Žalobkyňa prevzala od žalovaného byt 28.10.2014 v riadnom stave bez akýchkoľvek zjavných vád, čo napokon vyplýva aj z odovzdávacieho protokolu. V tomto protokole žalobkyňa vyhlasuje a písomne potvrdzuje, že byt preberá v stave dohodnutom v kúpnej zmluve a to bez zjavných vád a nedorobkov s vedomím, že okamihom prevzatia prechádza na ňu zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá na predmete kúpy vznikne. V čase odovzdania bytu, tento nemal žiadnu skrytú vadu, nakoľko žiadna takáto vada sa doposiaľ neprejavila. Po prevzatí bytu žalobkyňou ho začala táto vo vlastnej réžii a na vlastné náklady zariaďovať prostredníctvom tretích subjektov, ktoré do bytu okrem iného dodali a namontovali celé príslušenstvo kúpeľne a osadili parkety. Závery znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý predložil žalovaný jednoznačne vylučujú súvislosť medzi zatečením bytu v roku 2014 a vadou prejavujúcou sa v byte dva mesiace po prevzatí bytu žalobkyňou. Znalec v posudku súčasne neuvádza žiadne porušenie právnych predpisov zo strany žalovaného, ktorého dôsledkom by bolo prejavenie sa vady. Žalobkyňa si po prvýkrát riadne uplatnila voči žalovanému zodpovednosť za vady listom z 13.1.2015, v ktorom namietala vznik havárie v byte spočívajúcej v porušení potrubia, ktoré má spôsobovať vlhnutie steny. Toto konkrétne právo si uplatnila voči žalovanému, bolo to odstránenie vady podľa § 622 Občianskeho zákonníka. Toto zvolené právo nemožno dodatočne meniť, reklamácia bola na základe odborného posúdenia žalovaného dňa 17.2.2015 zamietnutá a vyhodnotená ako neopodstatnená s tým, že príčinou prejavujúcej sa vady bolo neodborné konanie žalobkyne alebo ňou poverených tretích osôb. Napriek skutočnosti, že žalovaný odmietol prevziať zodpovednosť za prejavenú vadu, opakovane ponúkol žalobkyni pomoc pri odstraňovaní vady a bol pripravený túto na vlastné náklady odstrániť. Žalobkyňa však s odstránením vady žalovaným nesúhlasila, čím sama svojím konaním zmarila právo, ktoré si uplatnila v rámci reklamácie od žalovaného. Pokiaľ požaduje zľavu z kúpnej ceny, na takúto požiadavku nemá právny titul, nakoľko vada, ktorú si žalobkyňa spôsobila sama, bola odstrániteľná a žalovaný bol pripravený ju odstrániť, k čomu mu však žalobkyňa neposkytla potrebnú súčinnosť. Žalobkyňa vo svojom podaní vychádza zo záveru odborného vyjadrenia č. XX/XXXX, ktoré vypracoval N.. B.. C. A., jeho spôsob merania vlhkosti a zároveň zisťovania vady nemohol byť relevantným podkladom pre vyvodenie záverov, ku ktorým znalec vo svojom odbornom vyjadrení napokon dospel. Ako hlavnú príčinu vady označuje kumuláciu vody po zatopení podlahy a jej nemožnosť odparovať sa prirodzenou cestou. Súčasne však uvádza, že vlhnutie je nepravidelné, pričom najkritickejší stav má byť v styku priečky v kúpeľne s obvodovým murivom bytového domu. V prípade zatopenia určitého priestoru sa voda v priestore rozmiestňuje rovnomerne, je preto vylúčené, aby sa v takomto prípade dospelo pri meraní k stanoveniu odlišných hodnôt a došlo k navlhnutiu len jednej z priľahlých stien kúpeľne. Naopak záver o najkritickejšom stave v kúpeľni bytu len potvrdzuje správnosť záverov znalca B.. D. o pravdepodobnej príčine vzniku vady, a to je nesprávne namontovanie odtoku vane. Prvýkrát voči žalovanému uplatnila žalobkyňa zodpovednosť za vady listom z 13.1.2015, v ktorom namietala vznik havárie spočívajúcej v narušení potrubia, ktoré má spôsobovať vlhnutie steny. Konkrétne právo, ktoré si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému zo zodpovednosti za vady, bolo odstránenie vady v zmysle § 582 OZ, toto zvolené právo nemožno ďalej dodatočne relevantne meniť. Pokiaľ žalobkyňa dnes požaduje zľavu z kúpnej ceny, na takúto požiadavku nemá právny titul, pretože vada, ktorú si žalobkyňa spôsobila, bola odstrániteľná a žalovaný napriek tomu, že ju nezavinil, bol pripravený ju odstrániť, k čomu žalobkyňa neposkytla potrebnú súčinnosť. Zmenený návrh je opäť v plnom rozsahu zmätočný, dôkazmi nepodložený a neodôvodnený. Žalobkyňa si voči žalovanému nikdy neuplatnila právo zodpovednosti na základe inej vady bytu, ktoré vo svojom odbornom vyjadrení uvádza B.. A.. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde len ak vady vytkol do 24 mesiacov od prevzatia veci. Firma, ktorá kladie podlahu, je povinná skontrolovať vlhkosť podlahy pred pokládkou. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že s čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 500 eur súhlasí.

11. Právny zástupca žalovaného titulom záverečnej reči uviedol, že po vykonanom dokazovaní má za preukázané, že predmetná vada, o ktorú žalobkyňa svoj nárok v predmetnom konaní opiera, vznikla a bola spôsobená inak ako žalobkyňa v žalobe uvádza. Žalobkyňa prevzala byt od žalovaného v riadnom stave bez akýchkoľvek zjavných vád, v čase odovzdania bytu predmet kúpy nemal žiadnu skrytú vadu, nakoľko žiadna takáto vada sa doposiaľ neprejavila. Porucha, o ktorej žalobkyňa hovorí, vznikla tri mesiace po tom, čo žalobkyňa byt prevzala a začala ho vo vlastnej réžii a na vlastné náklady zariaďovať prostredníctvom tretích subjektov, ktoré do bytu okrem iného dodali a namontovali celé príslušenstvo kúpeľne a osadili parkety.

12. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že kupovala byt, ktorý bol 17 mesiacov po kolaudácii, preto predpokladala, že byt bude dokonale suchý. V tom čase bola zdravotne ťažko postihnutá osoba. Vznik spór a plesní na stenách bol pre ňu absolútne neprípustný. Cíti sa podvedená zo strany predajcu, pretože ju neinformoval o tom, že byt bol plošne vytopený, dozvedela sa to náhodou od suseda. Keď sa spravili v kúpeľni vrty, sondy, otvorilo sa to, tak bolo všetko vnútri mokré. Predstava žalovaného bola uvedenie do pôvodného stavu, že poter, izolácia, betón, všetko mokré doplnia ďalším betónom a zatvoria to. Žalobkyňa je technická inžinierka a trochu sa vyzná do tejto problematiky, vie, že by navrhované riešenie bola len kozmetická úprava, ktorá by neriešila hlavnú príčinu. Ponúkli jej len uvedenie do pôvodného stavu, teda aby bola kúpeľňa využívateľná, ale pre ňu z hľadiska jej zdravotného stavu by to nič neriešilo. Keď už boli vtedy sondy otvorené, chcela to nechať vysušiť a nie to zatvárať, preto si prizvala znalca B.. A., aby vypracoval znalecký posudok. Keď B.. D. vykonával posudzovanie z pohľadu znalca, bolo to v inom ročnom období ako keď 7.2.2015 vykonával merania B.. A., B.. D. a B.. L. a B.. R. vykonávali merania 11.5.2015, čiže je to viac ako štyri mesiace rozdiel. Meranie bolo vykonávané v úplne inom ročnom období, v iných podmienkach a po štyroch mesiacoch od otvorenia podlahy, ktorá sa vysúšala. So znaleckým posudkom B.. D. a s jeho vyjadreniami sa nemôže stotožniť, písal ho na základe merania, ktoré je neštandardne. Žalobkyňa v tom čase mala vymontovanú vaňu v obývačke, v kúpeľni boli v podlahe sondy, diery, cez ktoré sa to prirodzene vysúšalo a z podlahy trčal iba odtok vane, rúra v priemer cca 10 cm. B.. D. zobral sprchovú hlavicu, ktorá je súčasťou sprchovej batérie, odmontoval ju a hadicu, ktorá má v priemer 2-3 cm vložil do tej veľkej odtokovej rúry, zasunul ju asi 40 cm do odtoku, naplno spustil vodu, tú malú hadicu z tej veľkej vystrelilo, voda bola na strope, stenách, podlahe, chodbe a aj v spálni. Následne mu žalobkyňa poskytla uteráky, aby to poutierali a potom išli merať vlhkosť s nejakým príložným vlhkomerom. Čiže oni najprv vlhkosť spôsobili a potom ju išli merať. Žalobkyňa sa cíti byť zo strany žalovaného ukrivdená, pretože aj správanie protistrany voči nej nebolo také, ako by malo byť, celá komunikácia bola o tom, že útočne na ňu išiel, žiadala o zabezpečenie náhradného ubytovania, platila vtedy hypotéku, nájomné. Žalovaný jej ponúkol, že jej dorobí kúpeľňu a celý interiér do určitého štandardu, ukázali jej vzorkovníky farieb, obkladov, ostatných vecí. Z toho nebolo pre ňu nič použiteľné, preto sa rozhodla pre inú firmu. Po objavení mokrých fľakov na stenách kontaktovala aj firmu, ktorá jej montovala zariadenie kúpeľne, pozreli sa na to, zastavila sa voda ventilmi. Keďže bola obvinená batéria za to, že bola vytopená polovica bytu, odmontovala sa batéria, tesnenia boli suché. Skonštatovali, že v žiadnom prípade nie je na vine jej batéria, boli obnažené aj rozvody pod batériou a hneď potom bola mokrá podlaha, ale stena bola suchá. Vlhkosť išla z podlahy. V čase zisťovania príčiny zvlhnutia pán N. išiel na prvé nadzemné podlažie do kotolne, kde sú aj vodovodné hodiny k jednotlivým bytom a usúdil, že ručička na jej hodinách sa nejako zvláštne hýbe a únik vody je z jej batérie. Na tomto základe jej odporúčali, aby nevyužívala vodu v jej byte a sprchovala sa len v krátkom čase a po osprchovaní aby vždy zastavila ventil vody, aby nebola natlakovaná batéria. Toto tvrdenie pána N. a opieranie sa protistrany o toto tvrdenie, je absolútne nesprávne, pretože od roku 2018 majú nového správcu bytového domu STEFE Trnava a keď prevzali dom pod svoju správu, spravili si audit, všetko prezreli a zistili, že merač vody bol naopak namontovaný zo strany zhotoviteľa budovy, čo spôsobilo pohyb ručičky na hodinách. Okolo odtoku vane bol silikón, ak by tadiaľ unikala voda, zostávala by na dlažbe. Žalovaný vie veľmi dobre o tom, že pochybil, upozornil ich na to aj B.. R., ktorý bol od začiatku stavania budovy ako nejaký externista, upozorňoval na to protistranu, ale tá to nebrala do úvahy, pretože im bolo jedno ako byt predajú. B.. R. informoval B.. I. a B.. E. o tom, že vlhkosť v byte môže spôsobovať novému majiteľovi problémy. Na jar a na jeseň sa plávajúca podlaha v byte žalobkyne vlní, preto má podozrenie, že tam stále zbytková vlhkosť je a bude to musieť riešiť. Má v byte jednoliatu plávajúcu podlahu, preto bude musieť demontovať úplne všetko zariadenie a byt uviesť do stavu holobytu. Každú jar a jeseň sa mení miesto, kde sa podlaha zdvíha, stále to pracuje. Po prevzatí bytu po 28.10.2014 sa prvá sa robila kúpeľňa, objednala si firmu, ktorá urobila obklady a dlažbu v kúpeľni. Následne sa byt vymaľoval celý bielou farbou, nechal sa vysušiť 2-3 týždne, vetralo sa tam. Ďalej sa položila plávajúca podlaha v celom byte, následne montáž a inštalácia kuchynskej linky. Zo strany spálne boli mokré mapy a plesne na stene. Bolo teda porušené murivo na tej jednej stene. To bolo viditeľné, skryté vady nevie. Parkety boli zvlhnuté, naťahali vlhkosť od mokrej steny, boli laminátové. Presný dátum pokládky laminátovej podlahy uviesť nevie, robila to certifikovaná firma počas dvoch dní. Postup bol štandardný, zmerala sa vlhkosť, dala sa fólia tenká ako igelit, potom hrubšia ako zateplenie, položila sa podlaha a lišty. V čase montáže podlaha nevykazovala žiadnu vlhkosť, bolo to v čase od októbra do decembra 2014, v tom čase podlaha nevykazovala zvýšenú vlhkosť, v hornej vrstve to bolo vysušené. Betón dokáže do seba nasať veľa vody, dom je odizolovaný odspodu, aby neťahal vodu. Žalovaný hornú vlhkosť odvlhčil, ale spodná vlhkosť ostala. Pri vykurovaní začala vlhkosť unikať von a to v mieste, kde je „porušené" murivo, t.j., kde sú zasekané trubky. Zo strany kúpeľne to kvôli obkladom vidieť nemohla, preto sa to prejavilo na strane spálne. Aj vaňu zapájala žalobkyňou vybraná firma na kľúč.

13. Svedok B.. N. D. pri výsluchu uviedol, že v roku 2015 bol oslovený žalovaným za účelom vypracovania znaleckého posudku v ktorom mal stanoviť príčiny poruchy a reklamácie v byte žalobkyne, prípadne navrhnúť riešenie daného stavu. V byte bol osobne pozrieť 11.5.2015, ohliadky sa zúčastnil B.. R. za žalovaného, B.. L., ktorá bola technická poradkyňa a žalobkyňa. Svedok bol oboznámený so skutkovým stavom, s vyjadrením žalobkyne. Je pravdou, že stena bola zavlhnutá, bolo viditeľné voľným okom bez merania, že vlhkosť ustupuje. V kúpeľni bola demontovaná vaňa, bola porušená podlaha, kde boli obnažené niektoré rozvody vody a kanalizácia. Vylúčil zatekanie objektu dažďovou vodou, nakoľko sa jednalo o poruchu na vnútornej stene objektu a na vonkajších stenách neboli viditeľné žiadne poruchy. Vylúčil aj zemnú vlhkosť, táto porucha totižto nebola trvalá a prejavovala sa iba dočasne. Svedok dospel k záveru, že porucha môže byť spôsobená rozvodmi v objekte, a to buď prívodom teplej alebo studenej vody alebo kanalizačnými rozvodmi. Prítok a odtok vody skúsili pustením vody, fungovali. Vylúčil poruchu na prítokovom potrubí od teplej aj studenej vody, ak by bola nejaká porucha, pod tlakom by stena vlhla stále, čo v tomto prípade nebolo. Jediná technicky vysvetliteľná závada bola tá, že je problém v systéme odtoku splaškovej vody, kanalizácie. Z vyjadrenia žalobkyne pri ohliadke vyplynulo, že poruchy začali, keď začala byt užívať, najmä kúpeľňu. Na stene mala dátumovú čiaru, vlhkosť klesala v období, keď vaňu demontovala a prestala ju používať. To podporilo teóriu, že sa jedná o chybné namontovanie vane na potrubie. Priamo určiť sa to nedalo, lebo daná vaňa bola demontovaná. K samotným prejavom poruchy poukazuje na fotografiu na strane 9, kde je vidno trubku vane, ktorá prechádza dlažbou kúpeľne, čo je pravdepodobné miesto vniku vody do vrstvy poteru. Nakoľko keramická dlažba a obklady sú vodeodolné, resp. nepriepustné, daná porucha sa neprejavila v kúpeľni, ale vlhkosť sa šírila vrstvou poteru pod dlažbou a keď prišla k stene medzi kúpeľnou a spálňou, kde vzlínala smerom nahor, resp. aj do ďalšej miestnosti po vrstve poteru, kde sa prejavovali dané vady, ktoré popisovala žalobkyňa. Najvyššie namerané miesto zavlhnutia na stene bolo v úrovni kanalizačného odtoku vane, čo bolo vidno aj vizuálne a bolo to namerané aj vlhkomerom. Časovo to bolo ohraničené používaním vane. Vzrastajúca hodnota vlhkosti bola smerom k odtoku na podlahe aj stene. Vlhkosť v byte meral príložným vlhkomerom - nepriamou nedeštruktívnou metódou. Termovízne meranie vykonané B.. A. je bezkontaktné a nedeštruktívne meranie objektu pomocou ktorého je možné sledovať teplotný obraz a teplotné rozdiely na skúmanom povrchu. Výsledkom je grafická snímka teplotného obrazu povrchu snímaného telesa. Pomocou farebného spektra a bodovej teploty na celej ploche obrazu je možné určovať aktuálne teplotné rozdiely. Nie je to prístroj, ktorým je možné určovať vlhkosť. Termovízne meranie môže odhaliť vady ako aj charakteristiky konštrukcií, ktoré sú pre konštrukciu a prostredie, v ktorom sa nachádzajú, prirodzené a ktoré sú voľným okom neviditeľné. Mnoho fotiek, ktoré nafotil B.. A. sú úplne prirodzené, napr. že miesta geometrických a materiálovo tepelných mostov majú zo strany interiéru a zo strany exteriéru vyššiu teplotu ako celistvá stena. Snímky zachytávajú prirodzený jav. Napr. roh budovy je geometrický tepelný most, kde je prirodzené, že z vnútornej strany je to miesto chladnejšie ako celistvá stena a z vonkajšej strany je to miesto teplejšie ako celistvá stena. Potom napr. betónový preklad nad oknom aj keď je zateplený má iné vlastnosti ako tehlový obklad. Svedok sa domnieva, že B.. A. meral v strede snímky, pravdepodobne vo Fahrenheitoch a určite sa nejedná o žiadne hodnoty vlhkosti. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, ak by príčinou vady bolo vytopenie bytu 1,5 mesiaca pred odovzdaním žalobkyni, ako by takýto byt vyzeral, či by bolo zjavné takúto vadu nájsť, svedok uviedol, že to závisí to od množstva vytopenia. Ak by bolo zatopenie veľké, mohlo by sa prejaviť celoplošne vo všetkých miestnostiach, prípadne aj v iných bytoch na tej istej úrovni. Prejavilo by sa to zavlhnutím stien, nakoľko vlhkosť by z poteru vzlínala, prípadne celoplošného zatopenia. Svedok sa domnieva, že nešlo o extrémne zatopenie. Materiál má schopnosť schnutia, 6 týždňov je dostatočne dlhá doba, aby poter vyschol. Závisí to aj spôsobu sušenia a použitia technických pomôcok. Nadmerná vlhkosť bola nameraná na stene medzi kúpeľňou a spálňou, nebola zavlhnutá rovnomerne, bola tam amplitúda. Na parketách neboli badateľné poškodenia, bolo vidno, že je odmontovaná podlahová lišta a jedna lamela, iné poškodenie podláh tam nebolo. Karbidová aj gravimetrická metóda merania vlhkosti sú deštrukčné metódy, je potrebný priamy odber a narušenie konštrukcie na zmeranie vlhkosti. Karbidová metóda je časovo náročná. Je potrebné sekaním odobrať vzorku materiálu z rôznych miest. Je to v praxi nepredstaviteľné, prakticky sa to nepoužíva. Výsledok pri gravimetrii je za niekoľko dní, následne je potrebné vysekané miesta vyspraviť a počkať kým vlhkosť klesne na požadované hodnoty, čo môže trvať niekoľko dní alebo týždňov. Gravimetrická skúška sa používa u sanačných objektov, kde je možné sekať do muriva. Pri gravimetrickej metóde sa odváži mokrá vzorka a po vysušení suchá vzorka, potom sa to porovnáva. Mletie vzorky, uskladnenie je náročné. Svedok zvolil metódu merania vlhkomerom z dôvodu, že výsledky má okamžite a to bez narušenia povrchu, meraní je možné urobiť nespočetné množstvo a aj opakovane na tom istom mieste, čo je pri deštruktívnych metódach vylúčené. Táto metóda je bežne používaná pri kladení podláh. Sanačná omietka neodstraňuje príčinu vlhnutia, ale len dôsledok. Vlhkosť vychádzajúca z podzemia obsahuje soli, v danom prípade to je neefektívne z titulu hrúbky omietky, omietka nebola narušená kryštalizáciou soli. Termovíznou kamerou je možné zachytiť väčší tepelný tok, ale nie je možné určiť, čo je príčinou, aj keď to môže odhaliť. Na kamere je vidno, že tam niečo svieti, napr. miesto tepelného mostu, priamo technologickú príčinu odhaliť nevie. V byte na obhliadke bol cca 9 mesiacov po vytopení. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či je možné, že k zníženiu vlhkosti prišlo aj tým, že bola podlaha v kúpeľni otvorená 5 mesiacov, svedok uviedol, že vo všeobecnosti akékoľvek odstránenie neparopriepustnej vrstvy pomáha k vysúšaniu, avšak otvor v kúpeľni bol nepatrný vo vzťahu k navlhnutej ploche steny, ktorá bola rádovo v m2. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či je možné, aby vytopenie podľa fotografií v posudku B.. A. bolo príčinou jednej z prejavených vád svedok uviedol, že sa nevie vyjadriť, či sa jedná o zatopenie, nakoľko nie je autorom tej fotografie. V strede chodbičky sa nachádza svetlý fľak. Na fotografii B je vidno hru svetla a tieňa.

14. Svedok B.. C. A. na pojednávaní uviedol, že v odbornom vyjadrení sa mal vyjadriť k možnému odstráneniu vád, aby bola nehnuteľnosť v užívateľnom stave, on sa nezaoberal prioritne vlhkosťou. Došlo k zatopeniu určitej časti bytu, čo samozrejme vidieť nejde. K zatopeniu došlo asi mesiac alebo mesiac a pol predtým, ako tam prišiel, bolo to relatívne čerstvé. Svedok to nevidel dovtedy, kým na to nebol upozornený. Najprv si nechal vysvetliť, čo sa od obdobia kúpy bytu po jeho príchod udialo a obdržal doklady od žalobkyne. Dom bol postavený takým spôsobom, že neexistuje iná možná príčina, len poškodenie prívodu vody alebo napojenie na kanalizáciu. Svedok konštatoval, že problém sa nezväčšuje ani nezmenšuje, že je problém stabilizovaný. Po predložení reklamácie v rámci prvej obhliadky bez meraní bolo skonštatované, že keď je to mokré a v stene sú prívody vody, bude to vada na batérii. Vybúrali batériu, nenašli nič, bolo to suché. Ďalej vybúrali časť steny, prišli k napojeniu vody v časti podlahy, bolo to suché. Následne zdemontovali vaňu, vybrali podlahu z väčšej časti, nenašli nič. Pokiaľ dodávateľ neklamal a staval dom podľa projektovej dokumentácie, miestnosť bola technologicky tak zaizolovaná, že na 99,9 % vlhkosť nemohla prísť z podstavby. Bolo to uzavreté do izolačnej vane, ktorá pozostávala z izolačného náteru vo výške 1,5 metra po obvode kúpeľne, ktorý by vodu do spálne nepustil. Keď žalobkyňa kupovala byt v októbri, bol riešený ako holobyt, nekúrilo sa, temperovalo sa. V dome je určitá zabudovaná vlhkosť, ktorá sa prejavuje úplne inak a celoplošne, týka sa to väčšinou murív. Niekedy trvá tri roky kým si stavba teplo-technicky sadne. Keď žalobkyňa byt prebrala, bol bez vád, čím svedok súhlasí. Impulz, podnet zabudovanej vlhkosti z vytopenia dalo kúrenie a to pri preberaní nebolo možné vidieť, akoby to spalo. Akonáhle sa zakúrilo a zmenili sa teplo-technické podmienky - v novembri, decembri, januári - kedy sa kúrilo naplno, vlhkosť, ktorá v podlahe ostala a prišla zhora, muselo to byť masívne zatopenie, nejednalo sa o pár litrov vody, cez podlahu to ísť nemohlo, vaňa bola zaizolovaná a vlhkosť niekam ísť musela. V princípe sa to natvrdo prejavilo až po kúrení a je logické, že v kúpeľni to nebolo vidieť, pretože priečka medzi kúpeľňou a izbou je postavená na izolačnej vani a až potom sa k nej pridávajú vrstvy podlahy. Priečka je postavená, voda príde na izoláciu a dilatačnou škálou vzlína zo strany kde je omietka, obkladačka to nepustí. Preto stav, ktorý svedok videl, zaznačil ceruzkou, resp. žalobkyňa to zaznačila. Predtým bol ten stav vyššie, takže vlhkosť bola vyššie a postupne odchádzala kúrením a vetraním. Dve metódy určené na meranie vlhkosti sú deštruktívne metódy. Prvotná príčina však bola zjavná a bola odstránená. Prichádzalo postupne k ústupu vlhnutia a normalizácii stavu, preto nebolo treba vlhkosť merať. Nejednalo sa o to, či tam vlhkosť je alebo nie je. Svedok by tiež možno nameral v piatom mesiaci, že vlhkosť tam nie je alebo že je na ústupe. Termovízne meranie je založené na fyzikálnych zákonoch, ktoré spočívajú v tom, že kamera zachytáva teplotné rozdiely materiálu a ukáže, kde je nejaká detekcia, resp. vada. Je to podobné ako CT alebo tomograf. Termokamera ukázala zo strany spálne, kde by nemal byť žiadny teplotný rozdiel, studené fľaky. Termokameru svedok nepoužíval na určenie vlhkosti, ale na zistenie toho ako vysoko je teplotný rozdiel, resp. voda. Navrhol stenu ošetriť sanáciou, čo kolega odmietol z hľadiska toho, že nevidel kryštalizáciu. Ani svedok ju nevidel, ale keď mu kamera ukázala zbytkovú vlhkosť, ktorá tam bola a išla von do spálne, nakoľko cez dlaždice neprejde, s jej výstupom von sú spojené spóry, ktoré nevidno, ale sú nebezpečné a žalobkyňa je alergik, preto to bolo prevenciou. Niekedy kým stena vydýcha to môže trvať aj rok. Po 6 týždňoch to vizuálne suché bolo, ale dnu do steny kolega nevidel. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či je možné, aby vada, ktorá bola skrytou vadou, mohla nastať nesprávnym namontovaním vane, batérie, resp. odtoku, svedok uviedol, že je to vysoko špekulatívne. Pokiaľ by bola pravda to, že bola batéria zle namontovaná, bola by zle vytesnená, bolo by vidieť kvapkajúcu vodu. Uvedené sa vzťahuje aj na odtok vane. Po demontáži vane sa nič nenašlo, ale vlhkosť už bola predtým. Stále sa tak vracia k zatopeniu ako prvotnej príčine. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, prečo sa zatopenie nepreukázalo rovnomerne, ale niekde viac a niekde menej svedok uviedol, treba vychádzať z konštrukčného systému stavby. Základná doska bola celá ošetrená proti priesakom a odizolovaná ako bolo podľa projektu, čo si nedovolí spochybniť, na to sa nalepí lepenka alebo fólia ako ďalšia ochrana. Je to ukončené okrajom dosky, kde sa stavia múr. Vytopenie bolo lokálne, nebolo celoplošné. Ešte nezažil za celú svoju prax, že by dodávateľ urobil základovú dosku rovnako vynivelovanú, ďalšími vrstvami sa to vyrovnáva. Dovolí si zašpekulovať, že zrovna pod tým priestorom, kde je kúpeľňa a spálňa nebola podlaha rovná. Žalobkyňa mala kúpiť pasívny byt v pasívnom bytovom dome, z vonkajšej strany by sa dnu nemal dostať chlad vôbec. Uložené vrstvy musia pasivitu vytvoriť. Keď stenu meral aj z vnútra aj zvonka, plne súhlasí s kolegom, že kamera mu nič nevypočíta, kamera mu ukáže. Poukazuje na fotku č. 10, tepelný plášť je na to, aby sa spravil jednoliaty celok. Farba na kamere musí byť súbežná, nemôžu sa objaviť fľaky. Modré plochy sú chladné plochy, farba by mala byť jednotná. Pri preklade nad oknom je rozdiel 5 stupňov Celzia. Poukazuje na fotografiu č. 17, dodávateľ systémovo neukončil detail zateplenia so stykom s terénom. Keď svedok odhrabal štrk, našiel nedotiahnutú izoláciu voči vode a vlhkosti pod zatepľovací plášť. Cez červené pásy vidno ako teplo uniká von. Na fotke č. 7 modrá farba ukazuje vlhkosť v stene, ktorá je vystúpená, preto navrhoval sanáciu, aby sa to eliminovalo pri dýchaní. Kamera mu ukázala skutkový stav, že vlhkosť bola až do výšky trištvrte metra. Svedok je zapísaný v odvetví pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a hodnoty stavebných prác. V rámci odboru pozemných stavieb je povinnosť znalca riešiť vady, na ktoré má a na ktoré nie, prizýva si odborníkov. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, akým spôsobom by sa prejavila vada, ktorú uvádza B.. D., zatečenie vody v mieste napojenia vane na kanalizačný odtok, svedok uviedol, že z vane ide sifón, zo sifónu trubka, väčšinou 50-ka, ktorá odchádza ďalej do podlahy. V princípe by sa takáto vada prejavila na dlažbe, na ktorej bola vaňa položená. Tiekla by voda po podlahe a aj v prípade sifónu by sa to prejavilo ako tečúca voda spod vane. Pokiaľ žalovaný robil tlakové skúšky, tak by to odhalil. Pod omietkou bolo koleno, ktorého sa nikto nechytal. Boli robené aj skúšky pretekania a neobjavili nič. Namerané číselné hodnoty Farenheity, ale svedok nepoužíval kameru na prepočet, to nebolo prioritné. Prioritné bolo potvrdiť, či tam vlhkosť je alebo nie je. Pre položenie podlahy by mala byť vlhkosť do 5 %. Akonáhle je viac, hrozí riziko navlhnutia parkiet, opukávania dlažby, deformácie podložia. Malo by to byť bežné, ale nikto to nerobí v praxi, ani žalovaný. Pri kolaudácii sa vyžadujú rôzne skúšky. Svedok nevie, aký merací prístroj kolega použil, preto sa neviem k tomu vyjadriť. Podľa vedomostí svedka bolo zatopenie lokálne, podstatné je, koľko vody v byte ostalo. Kúpeľňa so spálňou ostali ako posledné, ktoré vysychali.

15. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), žalobca môže vziať žalobu späť.

16. Podľa § 145 ods. 1, 2 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví (1). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (2).

17. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

18. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala svoju žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 500 eur, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením so súhlasom žalovaného konanie v uvedenej časti zastavil.

19. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

20. Podľa § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť (1). Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým (2).

21. Podľa § 598 Občianskeho zákonníka kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

22. Podľa § 599 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci (1). Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1 (2).

23. Podľa § 600 Občianskeho zákonníka uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.

24. Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (1). Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (3).

25. Podľa prílohy č. 2 vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov Odbor 37 00 00 Stavebníctvo zahŕňa hlavne posudzovanie stavebných objektov podľa jednotlivých odvetví alebo druhov: Odvetvie pozemné stavby je zamerané na posudzovanie pozemných stavieb, bytových budov, bytov, nebytových priestorov, nebytových budov, športovísk a inžinierskych stavieb neobsiahnutých v iných odvetviach odboru Stavebníctvo. Posudzovanie je zamerané na zabudované stavebné konštrukcie, poruchy stavieb, kvalitu vykonaných stavebných prác, technickú deliteľnosť stavieb, súlad realizácie s projektovou dokumentáciou a podobne. Obsahom odvetvia nie je samostatné posúdenie statiky, stavebnej fyziky alebo stavebného materiálu v pozemných stavbách alebo projektovej dokumentácie. Odvetvie stavebná fyzika je zamerané na posudzovanie najmä teplotechniky, akustiky a osvetlenia všetkých druhov stavieb. V rámci odvetvia sa posudzujú príčiny, priebeh a dôsledky javov.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 26.9.2014 uzavrela žalobkyňa ako kupujúca a žalovaný ako predávajúci Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru č. R., ktorej predmetom bol predaj dvojizbového bytu č. X označeného v Karte bytu pod č. XXXXX, spolu s jeho príslušenstvom a vnútorným vybavením nachádzajúcim sa na prízemí bytového domu "A. - H (H.) v R. L., B.. p., vchod: E. XX, nachádzajúci sa v k. Ú. R. ulica E.. d. XXXX/X.5 o podlahovej ploche XX,XX m2, postavený na pozemku parc. reg. "V." č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a parc. reg. "V." č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, vo výške podielu XXXX/XXXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom (ďalej len "byt"). Dňa 10.12.2014 uzavreli strany dodatok č. 1 ku zmluve o prevode vlastníctva k bytu. Žalovaný dňa 28.10.2014 odovzdal žalovanej byt bez zjavných vád a nedorobkov v stave holobyt bez zariaďovacích predmetov, čo strany potvrdili v Protokole o odovzdaní a prevzatí bytu s príslušenstvom. V tomto protokole žalobkyňa vyhlásila a potvrdila, že byt preberá v stave dohodnutom v kúpnej zmluve, a to bez zjavných vád a nedorobkov s vedomím, že okamihom tohto prevzatia prechádza na ňu zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá na predmete kúpy vznikne. Po prevzatí bytu ho žalobkyňa začala vo vlastnej réžii a na vlastné náklady zariaďovať prostredníctvom tretích subjektov, ktoré do bytu okrem iného dodali a namontovali celé príslušenstvo kúpeľne a osadili parkety. Žalobkyňa začala byt užívať dňa 23.12.2014. Dňa 08.01.2015 žalobkyňa ústne oznámila zástupcovi žalovaného B.. C. R., že v spálni na spodnej časti priečky oddeľujúcej kúpeľňu a spálňu sa objavil zvlhnutý fľak. Dňa 09.01.2015 bola vykonaná obhliadka reklamovanej závady za prítomnosti zástupcu realizačnej spoločnosti Aquating, spol. s.r.o. pána N.. Následne žalobkyňa dňa 13.01.2015 vlhnutie steny reklamovala písomne e-mailom a žiadala závadu odstrániť. Spoločnosť Horňák Ján, spol. s.r.o. dňa 23.01.2015 nastúpila zisťovať príčiny reklamovanej vady, za týmto účelom demontovali vaňu, odstránili lokálnu dlažbu, poter aj tepelnú izoláciu v mieste ohybu potrubia vody a odpadu od vane aj práčky ako aj parketovú lištu a časť podlahy v izbe vedľa kúpeľne. Poter v mieste odkrytia bol zavlhnutý. Žalovaný nainštaloval odvlhčovač. Žalovaný listom zo dňa 17.02.2015 reklamáciu žalobkyne neuznal a ako nedôvodnú ju zamietol z dôvodu, že pravdepodobnou príčinou zvlhnutia je neodborná montáž zriaďovacích predmetov - vodovodných batérii alebo možnosť zatekania pri sprchovaní za obklad pri vaňovej batérii. Žalobkyňa požiadala znalca N.. B.. C. A. o vypracovať odborného posúdenia. Znalec sa v odbornom posúdení č. XX/XXXX vyjadril k možným príčinám vzniku vady. Žalobkyňa listom zo dňa 24.03.2015 doplnila svoju reklamáciu a žiadala od žalovaného nápravu a odstránenie vád a nedorobkov a aj úhradu nevyhnutých nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady a to náklady súvisiace so zabezpečením náhradného ubytovania počnúc mesiacom január 2015 až do skončenia sanácie vo výške 500 eur mesačne, náklady súvisiace s vypracovaním odborného vyjadrenia vo výške 590 eur, náklady súvisiace s uvedením kúpeľne do pôvodného stavu a sanácia v spálni podľa odborného vyjadrenia v predbežnej výške 1.800 eur. Zároveň si žalobkyňa uplatnila zľavu z kúpnej ceny vo výške 15.000 eur z dôvodu, že vec mala v čase prevodu vlastníckych práv skryté vady, ktoré sa týkali nielen vytopenia bytu ale aj únikov tepla. Žalovaný dňa 16.04.2015 požiadal znalca B.. N. D. o vypracovanie znaleckého posudku posudzujúceho možné príčiny vzniku vady. Dňa 11.05.2015 sa konala ohliadka bytu so zástupcom žalovaného a znalcom B.. N. D.. Uvedené skutkové okolnosti boli v konaní nesporné rovnako ako skutočnosť, že v septembri 2014 došlo k lokálnemu vytopeniu bytu, žalovaný do bytu nainštaloval priemyselné odvlhčovače a pri preberaní bytu žalobkyňou dňa 28.10.2014 bol byt suchý a bez zjavných vád. Žalovaný pri preberaní bytu žalobkyňu neupozornil, že byt bol v septembri 2014 vytopený.

27. V konaní bola spornou príčina vlhnutia steny medzi spálňou a kúpeľňou a či táto vada ako skrytá existovala v čase dojednania kúpnej zmluvy.

28. Vadou sa vo všeobecnosti rozumie, že vec nemá vymienené, resp. obvyklé vlastnosti, ide o zmenu vlastností veci vyvolanej použitím nevhodného alebo nekvalitného materiálu, nedodržaním technológie alebo nevhodná technológia, prípadne nevhodné konštrukčné riešenie. Jednou zo základných podmienok zodpovednosti predávajúceho za vadu v zmysle § 619 a nasl. Občianskeho zákonníka je jej existencia na predmete kúpy v čase plnenia, pričom rozhodujúcim je okamih odovzdania veci kupujúcemu.

29. Žalobkyňa tvrdila, že príčinou vlhnutia steny medzi spálňou a kúpeľňou bola zbytková vlhkosť po vytopení bytu v septembri 2014 a že táto vada existovala v čase odovzdania bytu. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila odborné vyjadrenie N.. B.. C. A.. XX/XXXX., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, podľa ktorého je hlavnou príčinou kumulácia vody po zatopení podlahy a jej nemožnosť odparovať sa prirodzenou cestou. Znalec pri vypracovaní odborného vyjadrenia použil termovíznu kameru FLUKE TI 35, ktorou zameral jednotlivé detaily priestoru a jednoznačne sa preukázalo, že kumulácia vody v murive a podlahe je stále vysoká. Za viac ako 6 týždňov neprišlo k výraznému zlepšeniu. Inštalovanie odvlhčovača bolo len kozmetickou úpravou. Pokiaľ dodávateľ stavebných prác dodržal projektom predpísaný postup, tak vznikli samostatné izolačné vane, ktoré by pri kvalitnom prevedení nemali prepustiť vodu žiadnym smerom. Voda musela prísť len cez podlahu zhora, vsiakla do poteru a tam sa kumulovala. Prakticky nemá kam odísť a postupne a hlavne pomaly sa vstrebáva do omietky spálne a kapilárnou eleváciou vzlína a drží stabilnú rovinu. Meranie príložnými meračmi je podľa znalca veľmi nepresné. Znalec N.. B.. C. A. na pojednávaní doplnil, že on sa mal v odbornom vyjadrení vyjadriť k možnému odstráneniu vád, aby bola nehnuteľnosť v užívateľnom stave, on sa prioritne nezaoberal vlhkosťou. Termokameru nepoužíval na určenie vlhkosti, ale na zistenie toho, ako vysoko je teplotný rozdiel, resp. voda.

30. Žalovaný s uvedeným záverom N.. B.. C. A. nesúhlasil a tvrdil, že príčinou vlhnutia steny medzi spálňou a kúpeľňou bol únik vody v dôsledku kanalizačného odtoku, resp. napojenia na odtok vane a že túto vadu si spôsobila žalobkyňa sa, resp. ňou poverené osoby po prevzatí bytu. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu znalecký posudok znalca B.. N. D. č. XX/XXXX, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a stavebná fyzika, podľa ktorého zatečenie bytu v septembri 2014 ako príčinu vád na stene medzi kúpeľňou a spálňou možno s určitosťou vylúčiť. Po pokládke podláh neboli viditeľné žiadne poruchy a vady ani cca dva mesiace po realizácii. Nie je možné, aby sa zvýšená vlhkosť, ktorá sa do poteru dostala v septembri 2014, prejavila v januári 2015, keď sa dovtedy a ani po pokládke podláh nijako neprejavovala. Najpravdepodobnejšou príčinou poruchy a úniku vody bol kanalizačný odtok, resp. napojenie na odtok vane. Priamo určiť príčinu poruchy v čase obhliadky nebolo možné, nakoľko vaňa sa nepoužívala, bola demontovaná. Porucha, resp. zvýšená vlhkosť sa neprejavovala vizuálne pri odtoku v kúpeľni na podlahe, keďže keramická dlažba je dostatočne odolná na to, aby sa na nej vlhkosť negatívne prejavila. Vlhkosť sa dostávala do poteru pod dlažbou cez nevytmelenú medzeru medzi dlažbou a plastovou rúrkou odtoku. Cez poter sa vlhkosť vedením šírila až ku stene č. 1.02 (spálňa), ktorá absorbovala zvýšenú vlhkosť a kapilárnym vzlínaním sa šírila od podlahy smerom hore. Najvyššie vystúpila v strede steny v mieste, kde sa zo strany kúpeľne najbližšie nachádza kanalizačný odtok a so vzrastajúcou vzdialenosťou výška vzlínajúcej vlhkosti klesá. Tvar čiary zaznamenávajúci zvýšenú vlhkosť na povrchu steny je v súlade s týmto tvrdením. Vada na povrchu steny sa začala prejavovať s používaním vane a prejavy sa začali zmenšovať keď sa vaňa prestala používať, čo tiež nasvedčuje súvis medzi používaním vane a zvýšenou vlhkosťou na stene. Znalec B.. N. D. pri výsluchu na pojednávaní potvrdil, že ak by bolo zatopenie veľké, prejavilo by sa to celoplošne zvlhnutím stien vo všetkých miestnostiach, preto sa domnieva, že nešlo o extrémne zatopenie, pričom 6 týždňov je dostatočne dlhá doba, aby poter vyschol, otvor v kúpeľni bol nepatrný vo vzťahu k navlhnutej ploche steny. Znalec B.. N. D. vo vyjadrení zo dňa 04.04.2019 (č.l. 269) uviedol, že pri výmere bytu XX m2 by bolo pri výške hladiny XX cm v byte X,X m3 vody a pri tejto hladine by voda presakovala aj cez zatvorené dvere a pri otvorení dverí by zaplavila priestory na podlaží. Keďže zo žiadnych podkladov ani výpovedí nie sú známe akékoľvek známky zatopenia mimo bytu, celoplošné vytopenie v byte s výškou XX cm hladiny znalec vylučuje. Ak došlo k vytopeniu bytu pred októbrom, je vylúčený akýkoľvek vplyv kúrenia na prejavenie sa vady v januári, ak sa kúrilo už od novembra. B.. N. D. k odbornému vyjadreniu B.. C. A. uviedol, že B.. A. meral termokamerou, čo nie je vhodný prístroj na detekovanie a zisťovanie porúch zatekania a vlhnutia, ale na zisťovanie teplotných rozdielov a zároveň poukázal na to, že B.. A. nie je znalcom v odbore stavebná fyzika. Znalec B.. N. D. vykonal meranie príložným vlhkomerom.

31. Posúdenie príčiny vlhnutia steny medzi kúpeľňou a spálňou je takou skutočnosťou, na posúdenie ktorej sú potrebné odborné znalosti.

32. Znalec N.. B.. C. A. je zapísaný v zozname znalcov v odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, nie je však zapísaný aj v odvetví stavebná fyzika, v rámci ktorého sa zisťujú príčiny, priebeh a dôsledky javov, preto nie je osobou odborne spôsobilou na zaujatie odborného stanoviska k predmetnej otázke. Zároveň sám znalec potvrdil, že jeho úlohou v odbornom vyjadrení bolo vyjadriť k možnému odstráneniu vád, aby bola nehnuteľnosť v užívateľnom stave, on sa prioritne nezaoberal vlhkosťou. Pri meraní použil termovíznu kameru FLUKE TI 35, ktorú ale nepoužíval na určenie vlhkosti, ale na zistenie toho, ako vysoko je teplotný rozdiel, resp. voda.

33. Podľa prílohy č. 2 vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov Odbor 37 00 00 Stavebníctvo zahŕňa hlavne posudzovanie stavebných objektov podľa jednotlivých odvetví alebo druhov: Odvetvie pozemné stavby je zamerané na posudzovanie pozemných stavieb, bytových budov, bytov, nebytových priestorov, nebytových budov, športovísk a inžinierskych stavieb neobsiahnutých v iných odvetviach odboru Stavebníctvo. Posudzovanie je zamerané na zabudované stavebné konštrukcie, poruchy stavieb, kvalitu vykonaných stavebných prác, technickú deliteľnosť stavieb, súlad realizácie s projektovou dokumentáciou a podobne. Obsahom odvetvia nie je samostatné posúdenie statiky, stavebnej fyziky alebo stavebného materiálu v pozemných stavbách alebo projektovej dokumentácie. Odvetvie stavebná fyzika je zamerané na posudzovanie najmä teplotechniky, akustiky a osvetlenia všetkých druhov stavieb. V rámci odvetvia sa posudzujú príčiny, priebeh a dôsledky javov.

34. Súd preto pri posudzovaní príčiny vlhnutia steny medzi kúpeľňou a spálňou, ktorá skutočnosť je otázkou odbornou, vychádzal zo znaleckého posudku znalca B.. N. D. č. XX/XXXX, ktorý je zapísaný v zozname znalcov v príslušnom odvetví stavebná fyzika a ktorého úlohou v znaleckom posudku bolo posúdiť príčinu poruchy na stene medzi kúpeľňou a spálňou. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku použil prístroj na meranie vlhkosti - príložný vlhkomer. Z uvedeného znaleckého posudku mal súd preukázané, že zatečenie bytu v septembri 2014 ako príčinu vlhnutia steny medzi kúpeľňou a spálňou možno s určitosťou vylúčiť. Znalec síce uviedol, že priamo určiť príčinu poruchy v čase obhliadky nebolo možné, nakoľko vaňa sa nepoužívala, bola demontovaná, ale jednoznačne ako príčinu vlhnutia steny vylúčil žalobkyňou označenú vadu. Znalec vychádzal zo zistení, že vytopenie bytu nebolo masívne, jednalo sa o lokálne zatečenie, čo odôvodnil tým, že pri výmere bytu XX m2 by bolo pri výške hladiny XX cm v byte X,X m3 vody a pri tejto hladine by voda presakovala aj cez zatvorené dvere a pri otvorení dverí by zaplavila priestory na podlaží. Zároveň by zatečenie bolo viditeľné vo všetkých miestnostiach bytu. Keďže zo žiadnych podkladov ani výpovedí nie sú známe akékoľvek známky zatopenia mimo bytu, celoplošné vytopenie v byte s výškou 10 cm hladiny znalec vylúčil.

35. Súd preto neuveril prehláseniu svedka R.. C. K. (č.l. 237), že na značnej ploche bytu siahala vody do výšky cca 10 cm, ktoré tvrdenie si odporuje, nakoľko voda sa rozlieva rovnomerne a preto by buď v celom byte musela byť rovnaká hladina vody cca 10 cm, vtedy by už vytekala cez zatvorené dvere a pri otvorení dverí by zaplavila priestory na podlaží, alebo ak vytopenie bolo len v časti bytu, tak hladina vody by musela byť podstatne nižšia, nakoľko nerovnosť podlahy v byte žalobkyne viac ako 10 cm v konaní tvrdená nebola. Naopak zistenie znalca B.. N. D. korešponduje s vyhlásením svedka B.. C. R. (č.l. 271), podľa ktorého v septembri 2014 z bytu žalobkyne napojili hadicu, ktorou polievali trávnik, hadica napojená z kúpeľne sa vytrhla a voda tiekla niekoľko minút na zem. Nejednalo sa o vytopenie, ale iba o lokálne zatečenie, následne prebehlo vysušovanie pomocou profi - odvlhčovačov.

36. Žalovaný tvrdil, že po vysušení bytu zmeral vlhkosť podlahy 18.10.2014 a táto pri meraní vlhkosti dosahovala hodnoty potrebné pre kladenie parkiet. V konaní bolo nesporné, že pri odovzdávaní a preberaní bytu dňa 28.10.2014 bol byt suchý a bez zjavných vád a nedorobkov v stave holobyt a bez zariaďovacích predmetov. Po prevzatí bytu si ho žalobkyňa začala sama na vlastné náklady zariaďovať prostredníctvom tretích subjektov, ktoré do bytu okrem iného dodali a namontovali celé príslušenstvo kúpeľne a osadili parkety. Podľa žalobkyne dodávateľ, ktorý jej kládol parkety, zmeral pred pokladaním parkiet vlhkosť podlahy a táto dosahovala hodnoty potrebné pre kladenie parkiet. Po pokládke parkiet neboli viditeľné žiadne vady. Žalobkyňa začala byt užívať dňa 23.12.2014 a dňa 08.01.2015 žalobkyňa ústne oznámila zástupcovi žalovaného B.. C. R., že na stene medzi kúpeľňou a spálňou sa objavil vlhký fľak. Vlhnutie steny sa teda objavilo krátko po tom, ako žalobkyňa začala užívať kúpeľňu a zastavilo sa po tom, ako ju žalobkyňa prestala používať. Znalec B.. N. D. v znaleckom posudku uviedol, že vlhkosť sa dostávala do poteru pod dlažbou cez nevytmelenú medzeru medzi dlažbou a plastovou rúrkou odtoku. Cez poter sa vlhkosť vedením šírila až ku stene spálne, ktorá absorbovala zvýšenú vlhkosť a kapilárnym vzlínaním sa šírila od podlahy smerom hore. Najvyššie vystúpila v strede steny v mieste, kde sa zo strany kúpeľne najbližšie nachádza kanalizačný odtok a so vzrastajúcou vzdialenosťou výška vzlínajúcej vlhkosti klesá. Tvar čiary zaznamenávajúci zvýšenú vlhkosť na povrchu steny je v súlade s týmto tvrdením. Znalec vykonaným meraním nezaznamenal na povrchoch stien a podlahy kúpeľne žiadne známky zvýšenej vlhkosti. Namerané hodnoty hmotnostnej vlhkosti sa pohybovali v rozmedzí od 2,4 % do 4,0 %, čo sa podľa znalca dá považovať za normálne, resp. mierne zvýšené hodnoty charakteristickej hmotnostnej vlhkosti tehlového muriva s vápenno-cementovou omietkou.

37. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno keď nepreukázala, že príčinou vlhnutia steny medzi spálňou a kúpeľňou jej bytu bola zbytková vlhkosť po vytopení bytu v septembri 2014 a že táto vada ako skrytá existovala v čase dojednania kúpnej zmluvy a teda že žalovaný ako predávajúci porušil povinnosť upozorniť žalobkyňu ako kupujúcu na uvedenú vadu, nakoľko znalec B.. N. D. v znaleckom posudku č. XX/XXXX . vytopenie bytu v septembri 2014 ako príčinu vlhnutia steny medzi kúpeľňou a spálňou jednoznačne vylúčil. Naopak žalovaný uvedeným znaleckým posudkom preukázal, že najpravdepodobnejšou príčinou vlhnutia priečky bol vadne namontovaný odtok vane. K vzniku vady teda došlo v dôsledku konania žalobkyne, resp. ňou poverených tretích osôb, ktoré pri montovaní zariaďovacích predmetov postupovali neodborne. Vada, ktorá vyšla najavo, vznikla až po uzavretí kúpnej zmluvy a po prevzatí bytu žalobkyňou, preto žalovaný za vzniknutú vadu v zmysle § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezodpovedá a žalobkyňa potom nemá nárok na zľavu z kúpnej ceny a ani na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady podľa § 598 Občianskeho zákonníka a ani na náhradu škody podľa § 600 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku podľa pomeru úspechu a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nakoľko súd žalobu zamietol, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.