Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-77-2018.pdf
PDF · 93.89 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/77/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu I. P., bytom S. XXX, XXX XX H., právne zastúpený X.. W. W., advokátkou, V. XXXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, právne zastúpený Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/330/2016-60 zo dňa 21. marca 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 36Cb/330/2016-66 zo dňa 07. mája 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobcu na obnovu konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 16C/413/2015, vo výroku II. zamietol návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/413/2015-15 zo dňa 12.04.2016 a vo výroku III. žalovanému priznal náhradu 100% trov konania. Uznesením č.k. 36Cb/330/2016-66 zo dňa 07. mája 2018 súd prvej inštancie opravil odôvodnenie rozsudku, v ktorom opomenul uviesť dôkazy, o ktorých nevykonaní rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 21.03.2018.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca ako dôvod obnovy predmetného konania označil skutočnosť, že v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín nemohol bez svojej viny uplatniť námietky proti žalobou uplatnenému právu, a to najmä námietku premlčania žalobou uplatneného práva, námietku nedôvodnosti žalovanej istiny, vrátane jej výšky a ako spotrebiteľ tiež námietku neprijateľných zmluvných podmienok. Ďalším dôvodom žaloby na obnovu konania bolo to, že žalobca bez svojej viny nemohol v označenom konaní predložiť súdu dôkazy. Podľa žalobcu, dôkazy a uvedené námietky nemohol použiť v pôvodnom konaní v dôsledku hrubej, neprofesionálnej chyby a nezodpovedného konania jeho právneho zástupcu X.. Q. Q., advokáta, ktorý ho v pôvodnom konaní zastupoval. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal dôvody prípustnosti obnovy konania podľa § 397 písm. a), b), c) C.s.p., súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania, vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 16C/413/2015, zamietol ako nedôvodnú.
3. Zamietnutie návrhu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/413/2015-15 zo dňa 12.04.2016 súd prvej inštancie odôvodnil tak, že neboli preukázané dôvody
hodné osobitného zreteľa. Žalobca poukazoval na to, že v dôsledku exekúcie vykonanej na základe predmetného platobného rozkazu by mohla jeho rodina prísť o rodinný dom, v ktorom bývajú. Reálnosť uvedenej obavy žalobcu však nebola preukázaná, nakoľko podľa upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie mala byť exekúcia vykonaná prikázaním pohľadávky z účtu povinného, vedeného v peňažnom ústave. Žalobca tiež v spore nepreukázal majetkové pomery rodiny, a teda nemožnosť riešenia otázky zabezpečenia bývania pre rodinu mimo predmetného domu. Porušenie povinností advokáta v pôvodnom konaní nemôže byť dôvodom pre nečinnosť žalobcu v spore. Prípadná zodpovednosť advokáta za škodu nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 412 ods. 1 C.s.p.
4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p. Žalovaný bol vo veci úspešný a preto súd prvej inštancie priznal náhradu 100 % trov konania.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý výsluch svedka X.. Q. Q. a samotného žalobcu s odôvodnením, že by boli nadbytočné a nespôsobilé privodiť iný výsledok sporu. Výpoveďou žalobcu mali byť preukázané dôvody , pre ktoré nebol samotný žalobca schopný a spôsobilý podať odpor proti platobnému rozkazu včas a riadne sám a preto udelil na pôvodné konanie plnú moc odborne spôsobilej osobe - advokátovi. Žalobca nemohol vedieť, že advokát za neho ako klienta nekoná riadne a včas. Výpoveďou svedka mali byť preukázané dôvody, pre ktoré vtedajší advokát nekonal za svojho klienta riadne a včas a prečo neinformoval žalobcu, že nie je schopný konať riadne a včas a ozrejmiť dôvody, ktoré ho viedli ku konaniam, resp. nečinnosti, ktoré spôsobili to, že žalobca nemohol v pôvodnom konaní bez svojej viny predložiť dôkazy riadne a včas. Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.02.2010 sp. zn. 4Cdo 18/2010. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že advokát žalobcu v pôvodnom konaní konal, podal odpor proti platobnému rozkazu oneskorene, čo však nie je dôvod na obnovu konania. Žalobca poukázal na to, že z procesného hľadiska nešlo o subjektívnu prekážku, ktorú by priamo spôsobil žalobca svojím konaním alebo opomenutím konania. Hrubou neprofesionálnou chybou a nezodpovedným konaním advokáta ako právneho zástupcu pripravil tento žalobcu o možnosť vykonávať dokazovanie pred súdom v pôvodnom konaní, brániť svoje práva a docieliť priaznivejší výsledok v pôvodnom konaní. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť z dôvodu vykonania navrhnutých dôkazov.
6. Žalovaný na odvolanie žalobcu uviedol, že sa s rozsudkom súdu prvej inštancie plne stotožňuje a považuje ho za správny z právneho i vecného hľadiska. Žalobca nepreukázal dôvody prípustnosti obnovy konania podľa ustanovenia § 397 písm. a/, b/, c/ C.s.p. V prípade porušenia povinnosti právneho zástupcu žalobcu v pôvodnom konaní má žalobca právo uplatniť si práva vyplývajúce zo zodpovednosti advokáta za škodu. V ostatnom sa odvolal na svoje písomné vyjadrenia a ústne prednesy. Napadnutý rozsudok žiadal potvrdiť.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
8. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 28.03.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.
9. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p., pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku
uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného. Odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 C.s.p. V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
10. Podľa § 397 ods. 1 C.s.p. - proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
11. Podľa § 398 C.s.p. - žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.
12. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí správne konštatoval, že žalobca nepreukázal dôvody obnovy konania. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok a na jej uplatnenie musia byť dané aj osobitné dôvody. V zmysle ustanovenia § 397 písm. a/ C.s.p. ide o skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a v zmysle § 397 písm. b/ C.s.p. možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Otázka viny sa posudzuje striktne z procesného hľadiska. Pokiaľ skutočnosti a dôkazy existovali v čase pôvodného konania, strana sporu, ktorá navrhuje obnovu konania musí preukázať, že ich bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Žalobca, ktorý bol v pôvodnom konaní na strane žalovaného mohol po doručení platobného rozkazu sám podať odpor, pričom mohol tento úkon vykonať aj po udelení plnej moci advokátovi. Advokát, ktorému žalobca udelil plnú moc konal, podal odpor proti platobnému rozkazu, avšak oneskorene. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.
13. Odvolacie námietky žalobcu posúdil odvolací súd ako nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný." Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie z dôvodu nevykonania všetkých navrhnutých dôkazov. Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov a odvolací súd sa s týmto stotožňuje.
14. Žalobca v odvolaní poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.02.2010, sp. zn. 4 Cdo 18/2010, podľa ktorého: „Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a súčasne môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa (obnovy) priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá je súdu už známa. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu. Je predpokladom obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., aby dôkazy, ktoré tu v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohol účastník bez svojej viny použiť.“ V uvedenej veci sa riešila otázka predloženia dôkazu, ktorý v pôvodnom konaní žalovaný nemal k dispozícii. V predmetnej veci žalobca dôkazy, ktoré mohol použiť na svoju obranu k dispozícii mal, súdu ich do spisu v pôvodnom konaní nepredložil. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.02.2010, sp. zn. 4 Cdo 18/2010 nie je možné v predmetnej veci aplikovať.
15. Vecne správny bol aj výrok týkajúci zamietnutia návrhu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/413/2015-15 zo dňa 12.04.2016 z dôvodu nepreukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa.
16. Vecne správny bol aj výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, kedy súd prvej inštancie priznal nárok úspešnej strane sporu, ktorou bola strana žalovaného.
17. Ani v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne tvrdenia týkajúce sa veci samej, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).