Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/38/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta XX/XXXX, XXX XX Žilina, IČO 50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.239 eur s príslušenstvom.

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

sumu 1.239 eur,

a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania súdu prvej inštancie vo výške 88,68 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 18 Up 78/2018 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1.239 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. Z predmetnej istiny od 27.01.2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.09.2017 došlo na V. ceste v L. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky H., U.: B ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená spoločnosť J. R. s.r.o., A.: XX XXX XXX, so sídlom Y. XXX/X, XXX XX B. (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Y. J., U.: L v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. J. udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX). J. nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie B. o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky F. M., U.: B Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnú dňa XX.XX.XXXX na sumu X.XXX eur. N. suma je fakturovaná za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, t.j. XX dní, pričom výška denného nájomného predstavovala XX eur. V sume X.XXX eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške XX eur. J. zároveň dňa XX.XX.XXXX postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške X.XXX eur, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. B. si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa XX.XX.XXXX. F. žalovaný uvedenú pohľadávku neuhradil, bola mu zo strany žalobcu zaslaná výzva na zaplatenie postúpenej pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa XX.XX.XXXX zaslaného žalobcovi, vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. B. poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške XXX eur. F. poistného plnenia bolo dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu len X dní. X. je bežnou praxou autoservisov, vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a poskytnutia poistného plnenia za opravu poškodeného vozidla. X. vo výške X.XXX eur boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. M. náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. B. si súčasne uplatnil aj úroky z omeškania. G. XX.XX.XXXX bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do XX dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. B. považoval takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. N. nárok vo výške X.XXX eur spočíva v rozdiele sumy vo výške X.XXX eur za prenájom motorového vozdila a poskytnutého poistného plnenia vo výške XXX eur.

X. Súd vydal dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz v navrhovanom znení, proti ktorému podal žalovaný odpor dňa XX.XX.XXXX. J. odpor žalovaný odôvodnil nasledovne. X. žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. B. uviedol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. B. namietal, že žalobca v podanej žalobe neuviedol, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje. V. nárok nevyplýva zo zákona č. XXX/XXXX Z. z., ani zo zákona č. XX/XXXX Zb. B. žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. B. sa odvoláva na zmluvu o nájme pričom ani len nepredložil všeobecné obchodné podmienky B., ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. B. nie je zrejmé, kto a kedy ručne dopísal do B. o nájme dobu skončenia nájmu, pričom k realizácii uvedeného došlo zjavne až po podpise B. o nájme. B. k B. o nájme predložil protokol o prenájme náhradného vozidla, z ktorého nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť takú podstatnú skutočnosť, ako je napríklad stav nádrže náhradného vozidla pri jeho odovzdaní žalobcovi. B. nie je zrejmé, na akom mieste došlo či už k prevzatiu vozidla poškodeným od žalobcu alebo následnému odovzdaniu tohto vozidla. Z predloženej dokumentácie zároveň nemožno zistiť, aká osoba konala za poškodeného a či sa teda jednalo o osobu oprávnenú konať za poškodeného. B. zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení poškodeného zo dňa XX.XX.XXXX nebol tento dôvod žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný (nehovoriac už o jeho preukázaní), preto ho považuje za zjavne účelový. C., že vozidlo poškodeného muselo byť údajne umiestnené v autoservise z dôvodu, že poisťovňa neuhradila servisu poistné plnenie, je účelová a ničím nepodložená. V tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno. J. na oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého bolo žalobcovi zo strany žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie v sume XXX eur, čo potvrdil aj samotný žalobca.

X. Vo vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného žalobca navrhol v predmetnom konaní pokračovať podľa § X4 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o upomínacom konaní v rozhodnom znení na príslušnom súdu na prejednanie v zmysle príslušných ustanovení M.. S. podaný žalovaným považoval za nedôvodný a neopodstatnený. S. uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Vo vzťahu ku skutkovým a právnym tvrdeniam sa odvolal na podanú žalobu. V. žalovaného, v zmysle ktorého žalobcom uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. XXX/XXXX Z. z. o o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. XXX/XXXX Z.z.“) ani zo zákona č. XX/XXXX Zb. S. zákonník v rozhodnom znení

(ďalej len „OZ“) je v celom rozsahu nepravdivé. X., ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. X. na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § X ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.z. Z právneho hľadiska totiž ide o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením veci - t.j. „nabúraného“ vozidla poškodeného. J. vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia S. zákonníka. S. podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. J. konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Y. na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda, je daná jeho pasívna vecná legitimácia. K žalovaným namietanej ručne dopísanej dobe skončenia nájmu v nájomnej zmluve č. XX/XXXX uviedol, že v zmysle S. zákonníka nájomný vzťah vzniká v okamihu, keď sa zmluvné strany dohodli o podstatných zložkách zmluvy, ktorými sú predmet nájmu a nájomné. G. nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétny dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude opravovať, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. B. v podanom odpore namieta skutočnosť, že z žalobcom predloženého protokolu o prenájme náhradného vozidla nevyplýva stav nádrže náhradného vozidla pri jeho odovzdaní žalobcovi. Aj keď táto skutočnosť z protokolu naozaj nevyplýva, poškodený vrátil náhradné vozidlo naplnené pohonnými hmotami v takom rozsahu ako pri jeho prevzatí. B., že náklady na pohonné hmoty nie sú súčasťou fakturovaného nájomného. X. skutočnosti s ohľadom stavu nádrže a miesta prevzatia a odovzdania vozidla by boli opodstatnené, len vtedy, ak by v danom prípade bola sporná skutočná škoda v rozsahu výšky fakturovaného nájomného. Z oznámenia o poistnom plnení však jasne vyplýva, že žalovaný nepovažoval za skutočnú škodu náklady na nájom náhradného vozidla presahujúci X dní. V tomto prípade je tak sporná len otázka doby nájmu motorového vozidla, resp. obdobia, počas ktorého je možné považovať preplatenie nákladov na prenájom náhradného vozidla za skutočnú škodu. J. z poistnej udalosti, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok je spoločnosť J. R. s.r.o. Z obchodného registra vyplýva, že v mene spoločnosti konajú všetci konatelia spoločne. F. tejto spoločnosti sú V. V. a U. H.. Z priložených podkladov vyplýva, že boli podpísané konateľom U. H., ktorý bol však v danom čase splnomocnený druhým konateľom spoločnosti na zastupovanie pri právnych úkonov súvisiacich s nájmom náhradného vozidla, pričom takýto postup nevylučuje ani S. zákonník, ani S. zákonník. X. nájom náhradného vozidla a z neho vyplývajúci nárok na náhradu nákladov je podmienený viacerými atribútmi z hľadiska nutnosti a účelnosti, vyžaduje si nájomný vzťah medzi žalobcom a poškodeným určitú flexibilitu, ktorú poškodený zabezpečoval, a to aj vzhľadom na rozsiahlosť jeho podnikateľských aktivít, udelením plnomocenstva jedným z konateľov druhému. C. žalovaného v súvislosti s otázkou, či vôbec bol prenájom náhradného vozidla nutný, považoval za účelovú a bezpredmetnú, kedže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. J. na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. X. motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich podnikateľských činností. J. využíval náhradné vozidlo v súlade s nárokom, ktorý mu plynie zo zákona č. XXX/XXXX Z. z., a to dokonca po dobu kratšiu ako dobu opravy poškodeného vozidla. J. ide o účelnosť využitia motorového vozidla, nemožno hovoriť o neúčelnosti, ak poškodený podľa vlastného vyhlásenia náhradné motorové vozidlo využíva na také účely, na aké využíval aj vlastné poškodené motorové vozidlo. J. nevyužíval náhradné vozidlo vlastným zavinením, ale v dôsledku protiprávneho konania klienta žalovaného. X. je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. K neprimeranej dobe prenájmu, namietanej žalovaným si poukázal na K. S. súdu L. I zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCb/XXX/XXXX, v zmysle ktorého nie je možné za skutočnú škodu považovať aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla. J. vo svojom čestnom prehlásení uviedol, že jeho vozidlo bolo umiestnené v autoservise až do dnešného dňa, čím myslel deň vrátenia náhradného vozidla (XX.XX.XXXX), z dôvodu, že poisťovňa neuhradila servisu poistné plnenie, pričom presnejšia by bola formulácia „z dôvodu, že ešte nebola skončená oprava poškodeného vozidla a tým pádom nebolo skončené šetrenie poistnej udalosti a poskytnuté poistné plnenie za opravu“. Za nutnú dobu prenájmu je potrebné považovať reálnu dobu, po ktorú je poškodený vylúčený z užívania svojho vozidla, teda minimálne dobu opravy poškodeného vozidla a dobu do vydania krycieho listu poisťovňou, pretože až týmto momentom je zvyčajne poškodené vozidlo opäť vrátené do dispozície poškodeného. X. uvedenému však z čestného prehlásenia vyplývajú podstatné skutočnosti, a to že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo odo dňa vzniku poistnej udalosti (XX.XX.XXXX) len do dňa XX.XX.XXXX, teda po dobu kratšiu ako dobu opravy poškodeného vozidla, poškodený nemal k dispozícii na zabezpečovanie svojich potrieb iné vhodné vozidlo a z toho dôvodu bol pre neho nájom náhradného vozidla nevyhnutný. To, že náhradné vozidlo bolo poškodeným vrátené ešte pred dokončením opravy jeho vozidla vyplýva i z dokladov vystavených autoservisom.

X. Predmetná vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX. R. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného,aby sa vyjadril k predmetnej replike žalobcu s tým, že ho poučil o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany včas, inak na ne nemusí prihliadnuť. B. sa nevyjadril, a preto súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktorom žalovaný uplatnil námietku aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávky, ktorú rozporoval. Na predmetnom pojednávaní uviedol, že poškodený mal záväzok, ktorý spočíval v nevyplatnej faktúre za prenájom vozidla, bol dlžníkom žalobcu, preto nemohol platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. V danom prípade preto ide o postúpenie záväzku. N. postup je vylúčený, aj napriek tomu, že si strany v zmluve o postúpení dojednali vzájomný zápočet pohľadávok. V ďalšej časti uviedol, že konatelia konajú spoločne, z charakteru výkonu štatutárneho orgánu nie sú príspustné splnomocnenia jedného konateľa druhým konateľom. V. žalobcu, ktorý negoval tvrdenie, že servis zadržiaval vozidlo v oprave pre nevyplatenie plnenia poisťovňou považoval za účelový. V ďalšej časti poukázal na rozpis prác v rozsahu X hodín k celkovej dobe opravy XX dní, čo považoval za neprimerané.

X. Žalobca sa vyjadril v reakci na námietky žalovaného písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX tak, že upozornil na § 153 M., a teda pokiaľ žalovaný uplatnil námietky a rozporoval ďalšie nové skutočnosti nad rámec jeho dovtedajších písomných vyjadrení až na pojednávaní dňa XX.XX.I., tieto je nevyhnutné považovať za oneskorene uplatnené a z tohto dôvodu navrhol, aby súd na ne neprihliadal. X. tieto tvrdenia ako ani jeho predchádzajúce námietky neboli zo strany žalovaného podporené nijakými listinnými dôkazmi. B. odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od § 524 OZ. J. postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. R. prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že S. zákonník alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje (O., I.: S. zákonník, Y. komentár, 2. G., XXXX, str. XXXX.). J. pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa súčasne zmenil obsah doterajšieho záväzkového vzťahu. J. sa stáva veriteľom namiesto postupcu a nadobúda pohľadávku so všetkým jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. J. pohľadávky sa nemôže zhoršiť právne postavenie dlžníka - pričom k uvedenému v predmetnej veci logicky nedošlo. J. postúpení pohľadávky dochádza k trvalej zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa súčasne zmenil obsah doterajšieho záväzkového vzťahu. J. nastupuje do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva všetky práva postupcu. J. ide o procesnoprávne dôsledky postúpenia pohľadávky, postupník je aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho. J. vstupuje v dôsledku cesie do všetkých práv, ktoré mal predtým postupca. (O., I.: S. zákonník, Y. komentár, 2. G., XXXX, str. XXXX). B. upozornil na § 580 OZ. B. faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uplatnil za prenájom vozidla zn. F. M. podľa zmluvy o nájme motorového vozidla č. XX/XXXX sumu vo výške X.XXX eur voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. J. pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. J. ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, poukázal v tejto časti na nesporný obsah dojednania zmluvy o postúpení pohľadávky z XX.XX.XXXX podľa bodu 5. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 ods. X v spojení s § 4 ods. X, X a § 15 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. vo výške žalovanej istiny v sume X.XXX eur zodpovedajúcej rozdielu sumy X.XXX eur a už poskytnutého plnenia v sume XXX eur. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď vrátiť (dolo agit, qui petit, quod statim redditurus est); v rovine procesného práva to znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia (O., I.: S. zákonník, Y. komentár, 2. G., XXXX, str. XXXX). V záujme predísť dvojakému splneniu vzájomných pohľadávok - na strane poškodeného povinnosti splniť žalobcovi nájomné za prenájom vozidla a na strane žalobcu povinnosti zaplatiť poškodenému odplatu za postúpenú pohľadávku - tak žalobca a poškodený uzatvorili súčasne s postúpením pohľadávky dohodu o vzájomnom započítaní týchto pohľadávok, teda k momentu uzavretia týchto dvoch zmlúv dochádza podľa prejavenej a súhlasnej vôle zmluvných strán k stretu pohľadávky žalobcu z titulu nájomného voči poškodenému a pohľadávky poškodeného voči žalobcovi na zaplatenie odmeny za postúpenie budúcej pohľadávky, ktorým momentom sa zároveň mení charakter pohľadávky na existujúcu v konkrétnej sume a výške. V. je dosiahnutý účel inštitútu započítania, ktorým je dosiahnutie zániku vzájomných záväzkov bez toho, aby došlo k vzájomnému finančnému plneniu. K tejto problematike poukázal aj na uznesenie F. súdu v L. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X M. XXX/XXXX, rozsudok S. súdu v B. zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. XX Cb XXX/XXXX. X. sa žalobca zaoberal právnym posúdením predmetnej veci. J. krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného nebol podložený nijakými dôkazmi ani argumentáciou, vzhľadom k čomu považujeme uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. B. si svojvoľne určil dobu trvania nájmu, pričom máme za to, že takýto postup nemožno akceptovať, keďže ide z jeho strany len o nepreukázané tvrdenia, a preto považoval jeho procesnú obranu za absolútne neúčinnú. X. žalobca v konaní predložil oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého je nesporné, vzhľadom na aké atribúty bol uplatnený nárok krátený. K. na vyvrátenie skutočností uvedených v čestnom prehlásení poškodeného žalovaný doposiaľ neprodukoval ani nenavrhoval žiadne dôkazy. V prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu. S. vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. B. vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. J. v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. S. toho je postup prác v servise závislý aj od ďalších faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. J. na predložené listinné dôkazy, a to predovšetkým faktúru za opravu poškodeného vozidla č.XXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že vozidlo bolo opravené až dňa XX.XX.XXXX. J. teda poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo do XX.XX.XXXX, nemožno za daných okolností hovoriť o neúčelnosti prenájmu. J. ide o výšku denného nájmu za predmetné náhradné vozidlo a z toho sa odvíjajúcu cenu prenájmu, uviedol, že ide o skutočnosti, ktoré doposiaľ neboli zo strany žalovaného rozporované, keďže poistné plnenie bolo krátené výlučne s poukazom na dobu trvania nájmu. X. s odkazom na vyššie uvedené ustanovenia M. žalovaný ani v tomto smere neposkytol podrobnejšie vysvetlenie ani neprodukoval žiadne dôkazy. B. v rámci tejto argumentácie predložil súdu cenové ponuky spoločností pôsobiacich v žilinskom regióne, z ktorých vyplýva primeranosť výšky fakturovaného denného nájomného zohľadňujúce konkrétne miesto a čas prenájmu. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. V tomto smere poukázal na rozsudok S. súdu L. I zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XX Cb XX/XXXX, rozhodnutie F. súdu v L. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X M. XXX/XXXX. J. ide o žalobcom uplatnený úrok z omeškania, poukázal na to, že zákonná úprava týkajúca sa úrokov z omeškania vyplývajúca z ust. § 11 ods. 6, 7, X zákona č. XXX/XXXX Z.z. nie je dostatočne určitá, keď zakotvuje splatnosť pohľadávky poškodeného na poskytnutie poistného plnenia dvomi spôsobmi. N. XX ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. sa týka len prípadu omeškania poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. X predmetného zákona riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému. X. sa naopak omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti peňažného charakteru, a to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré poisťovateľovi žalobca riadne preukázal. N. § 11 ods. X tak nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. J. akceptácii názoru vysloveného v rozsudku X. súdu SR sp. zn. X M. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX by v zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v podobe úroku z omeškania motivovaná iba k splneniu svojich nepeňažných povinností riadne prešetriť poistnú udalosť a výsledok oznámiť poškodenému, no nie k plneniu svojej povinnosti peňažného charakteru poskytnúť poistné plnenie. V zmysle uvedeného by totiž vznikal poškodenému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu. G. sa, že takýto výklad je neprípustný predovšetkým z pohľadu smernice EP a rady č. XXXX/XXX/ES z XX.XX.XXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktorý výslovne rozlišuje medzi prípadmi, kedy poškodený riadne a včas v potrebnom rozsahu zdokladuje svoj nárok a vyčísli ho a prípadmi, kedy je sporná zodpovednosť za škodu alebo škoda nie je presne určená alebo vyčíslená.

X. Strany na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zopakovali rozhodné argumenty vzťahujúce sa k predmetnej veci a odkázali na svoje predchádzajúce stanoviská a prednesy.

X. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil nasledovný skutkový stav.

X. Zo zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou J. R. s.r.o., A. XX XXX XXX ako nájomcom výplýva, že predmetom nájmu bol osobný automobil F. M., U. B v dobe od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (dopísané rukou) s denným nájomným vo výške XX eur. X. súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky.

X. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla číslo XX/XXXX súd zistil, že zapožičané motorové vozidlo bolo vrátené dňa XX.XX.XXXX.

XX. Z faktúry č. XXXXXXX predmetom ktorej bol prenájom motorového vozidla podľa zmluvy o nájme č. XX/XXXX vyplýva celková cena X.XXX eur. S. prenájmu vozidla v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX za XX dní v sume X.XXX eur je zahrnutý aj jednorázový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške XX eur.

XX. Z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že poškodený mal od žalobcu prenajaté náhradné vozidlo po dobu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti umiestnené v autoservise a nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný.

XX. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný poukázal sumu XXX eur na účet žalobcu. Z. žalovaného sa k osobitostiam likvidácie vyjadril tak, že priznaná doba na zapožičanie vozidla X dní s ohľadom na dobu opravy vozidla a zohľadnením primeraných prestojov.

XX. Z plnomocenstva vystaveného dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že V. V., konateľ spoločnosti postupcu- poškodeného splnomocnil U. H., druhého konateľa spoločnosti poškodeného na zastupovanie pri výkone práv a povinností vyplývajúcich z funkcie konateľa spoločnosti poškodeného, a to pri podpisovaní právnych úkonov súvisiacich s nájmom náhradného vozidla od spoločnosti žalobcu.

XX. Zo zákazkového listu spoločnosti DS J. s.r.o., A. XX XXX XXX pre spoločnosť poškodeného vyplýva, že poškodené motorové vozidlo s U.: B bolo odovzdané do opravy XX.XX.XXXX s predpokladaným dátumom dokončenia opravy XX.XX.XXXX.

XX. Z faktúry č.XXXXXXXX vystavenej dňa XX.XX.XXXX spoločnosťou DS J. s.r.o., A. XX XXX XXX, pre spoločnosť poškodeného vyplýva dátum dodania služby-opraveného motorového vozidla dňa XX.XX.XXXX.

XX. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že poškodený ako postupca postúpil podľa § 524 ods. X na žalobcu peňažnú pohľadávku voči žalovanému týkajúcu sa náhrady účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla vo výške X.XXX eur za odplatu, ktorá v zmysle bodu X je vo výške X.XXX eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode X si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, teda na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy započítavajú. B. si bude vymáhať predmetnú pohľadávku vo vlastnom mene a na vlastný účet.

XX. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s oznámením o postúpení pohľadávky, s uplatneným nárokom na náhradu škody, s všeobecnými obchodnými podmienkami pre prenájom osobných automobilov, so zákazkovým listom, s cenovou ponukou spoločnosti MK M. s.r.o., s cenníkom autopožičovne H. B., s rozhodnutiami súdov predloženými stranami.

XX. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

XX. Podľa § X32 ods. 1 M. sporového poriadku (ďalej len „M.“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

XX. Podľa § X53 ods. 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. J. procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. J. odseku X na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

XX. Podľa § 15X ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

XX. J. § X91 ods. 1 M. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

XX. Podľa § XX5 ods. 1 M. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

XX. Podľa § 2X5 ods. 2 M., skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

XX. Podľa § 218 ods. 1 M. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

XX. Podľa § 4 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. XXX/XXXX Z.z.“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

XX. Podľa § X ods. 4 citovaného zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

XX. Podľa § X5 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. J. je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

XX. Podľa § 427 ods. X fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

XX. Podľa § 4X7 ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

XX. Podľa § 428 svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. A. sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

XX. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. X uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). J. škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Y. sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

XX. J. § 5X4 ods. X veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

XX. Podľa § 525 ods. X postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. J. nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

XX. Podľa § 5X5 ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

XX. Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla Y. J., U.:L v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného, tým, že v čase opravy poškodeného motorového vozidla značky H., U.:B mu vznikli náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej sume X.XXX eur. X. škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa XX.XX.XXXX.

XX. V konaní nebolo sporné, že dopravná nehoda sa stala dňa XX.XX.XXXX na V. ceste v L. v dôsledku prevádzky motorového vozidla Y. J., U.: L J. motorové vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. R. nebola ani tá skutočnosť, že v nadväznosti na vykonanie opravy poškodeného motorového vozidla značky H., U.: B poškodený uzavrel zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému spoločnosti J. R., s.r.o. motorové vozidlo značky F. M., U.: B Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnú dňa XX.XX.XXXX na sumu X.XXX eur, predmetom ktorej bol nájom v rozsahu XX dní vo výške X.XXX eur a jednorázový príspevok za pristavenie, prevzatie a čistenie vo výške XX eur. M. prenájmu náhradného vozidla za jeden deň bola XX eur. X. škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý mu listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že dňa XX.XX.XXXX skončil prešetrenie poistnej udalosti. B. poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom motorového vozidla sumu XXX eur za X dní prenájmu náhradního vozidla. N. okolnosti neboli sporné.

XX. Spornou bola v konaní pasívna vecná legitimácia, ktorú žalovaný namietal v tej súvislosti, že predmetný nárok nevyplýva ani z S. zákonníka a ani zo zákona č. XXX/XXXX Z.z. B. v konaní okrem iného namietal ručne dopísanú dobu ukončenia opravy, absenciu zápisu stavu nádrže benzínu náhradného vozidla v protokole, ako aj miesta prevzatia a následného odovzdania. R. bolo v konaní aj to, či za osobu poškodeného konala oprávnená osoba. R. bola nutnosť a účelnosť využívania náhradného vozidla zo strany poškodeného. B. ďalej namietal aktívnu vecnú legitimáciu v súvislosti s postúpením pohľadávky poškodeného na žalobcu, ako aj neprípustnosť splnomocnenia konateľa a výkonu konateľských orpávnení na len jedného z nich, ktorým reagoval na doložené splnomocnenie konateľa poškodeného. J. argumentáciu doplnil aj námietkou nemožnosti uplatňovania úrokov z omeškania v prípade skončenia šetrenia poistnej udalosti včas s poukazom na rozhodnutie X. súdu R. republiky sp. zn. X M. XXX/XXXX. V prípade týchto námietok je nutné konštatovať, že nejde o skutkové tvrdenia, na ktoré by sa vzťahovala sudcovská koncentrácia a súd sa s týmito právnymi argumentami zaoberal v predmetnom rozhodnutí. R. tvrdením, ktoré však žalovaný uplatnil oneskorene bolo skutkové tvrdenie o neprimeranosti dĺžky nájmu náhradného vozidla v počte XX dní vo vzťahu k rozpisu prác v trvaní siedmych hodín. V tomto smere je potrebné uviesť, že žalovaný bol v zmysle príslušných ustanovení o sudcovskej koncentrácii povinný uplatňovať prostriedky procesnej obrany včas, v tomto smere aj uvedené skutkové tvrdenie. X. výslovnej poučovacej povinnosti súdu a možnosti vyjadriť sa v podanom odpore a duplike, tak žalovaný ohľadom uvedeného skutkového tvrdenia urobil až na samotnom pojednávaní v predmetnej veci, a preto na uvedené tvrdenie súd neprihliadal.

XX. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. C. vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. J. vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. R. vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok X. súdu SR z XX. XX. XXXX, sp. zn. X M. XXX/XXXX).

XX. Žalovaný v tomto smere namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu postúpenej pohľadávky, ktorá v čase postúpenia neexistovala. B. v tomto smere poukázal na vzájomné započítanie pohľadávok v rámci zmluvy o postúpení pohľadávok a rozhodnutie F. súdu v L. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X M. XXX/XXXX, v odôvodnení ktorom sa uvádza, že „v rámci biznis modelu podnikateľskej činnosti žalobcu prišlo k situácii, kedy žalobca vystavil faktúru za prenájom vozidla pre poškodeného, pričom poškodenému na základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorá má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu (čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní)“. S. súd v citovanom rozhodnutí uvádza, že „úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa § 442 ods. X v spojení so zákonom č. XXX/XXXX, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Y. na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. X <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/ XXXX/XX/>, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný. X. poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných.“ S ohľadom na právny záver vyslovený v rozhodnutí krajského súdu, s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožnil, je potrebné zdôrazniť, že rovnako tak v danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní. Y. práva žalobcu je odvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom zo dňa XX.XX.XXXX v bode 5, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na citované dojednanie bodu X predmetnej zmluvy.

XX. K pasívnej vecnej legitimácii a námietke právneho posúdenia, resp. absencie zákonných ustanovení o aké žalobca svoj nárok v žalobe opiera, súd konštatuje, že právne posúdenie je vecou súdu. B. je subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, čo v konaní nebolo sporné. X., ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., pričom na predmetný nárok žalobcu na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa vzťahuje § 4 ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.z. S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to že ide o prevádzateľa sa na zmluvné poistenie vzťahuje objektívna zodpovednosť podľa § 427 OZ. V tomto smere správne žalobca tvrdil, že sa zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Y. na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia.

XX. Súd sa v ďalšej časti zaoberal námietkou žalovaného týkajúcu sa udelenia splnomocnenia jedného konateľa druhému na uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku.

XX. V zmysle § 3X ods. 1 pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou osobou alebo právnickou osobou. R. udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom uvedie rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

XX. Podľa § X3 S. zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. J. osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

XX. Podľa § 133 ods. 1 S. zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

XX. V čase uzavretia zmluvy o nájme dopravného prostriedku mal poškodený dvoch konateľov, a to V. V. a U. H.. Na platné uzavretie zmluvy sa vyžadovalo spoločné konanie dvoch konateľov. B. podpísal iba U. H., avšak tento bol platne splnomocnený dňa XX.XX.XXXX na konanie namiesto neho a v jeho mene druhým konateľom V. V.. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, kto ho udelil, kto bol splnomocnený a v akom rozsahu (na aké úkony). V danom prípade nejde o splnomocnenie tretej osobe, ktorá nie je konateľom, ale ide o splnomocnenie jedného konateľa druhým konateľom na uzavretie zmluvy na konkrétny úkon, čo nevylučuje ani S. zákonník, ani S. zákonník. V. splnomocnenie nemusel podpísať aj U. H. sám sebe, pretože tu nešlo o vystavenie plnej moci druhým konateľom, za ktorého by museli konať obaja konatelia ako štatutárny orgán spoločnosti, ale išlo o splnomocnenie dané jedným konateľom druhému konateľovi na zastupovanie pri uzavieraní zmlúv súvisiacich s nájmom. Zo splnomocnenia je zrejmé, na aké úkony bol U. H. splnomocnený, pričom tento svoje oprávnenia neprekročil. F. došlo k platnému udeleniu splnomocnenia, zmluva o nájme dopravného prostriedku je platná. F. S. zákonník ani S. zákonník a ani iný právny predpis nezakazujú, aby jeden konateľ splnomocnil druhého konateľa na zastupovanie a podpisovanie pri právnom úkone, splnomocnenie dané jedným konateľom druhému konateľovi na zastupovanie pri právnom úkone súvisiacich s nájmom náhradného vozidla je vsúlade so zákonom (bližšie pozri uznesenie I. súdu SR sp. zn. A.. ÚS XXX/XX).

XX. Vo vzťahu k absentujúcemu údaju o stave nádrže benzínu, miesta odovzdania a prevzatia náhradného vozidla je treba uviesť, že vzhľadom na okolnosť dojednania výšky nájomného za jeden deň pevnou sumou - XX eur, nie sú tieto náležitosti podstatnými, ktorých absencia by spôsobovala neplatnosť predmetnej zmluvy, resp. protokolu o odovzdaní náhradného vozidla. J. hmoty náhradného vozidla neboli súčasťou fakturovaného nájomného. Y. nájmu v konaní nebola spochybnená, žalovaný predmetnú výšku uznal aj v rámci likvidácie, keďže v uvedenej výške plnil v rozsahu X dní a rovnako tak túto nenamietal ani v priebehu konania. C. týchto údajov preto nemá vplyv na nutnosť a účelnosť predmetného nájmu, preto sú vo vzťahu k predmetu veci irelevantné. K dopísaniu ukončenia doby nájmu rukou, je treba dať za pravdu žalobcovi, keď tvrdil, že „v čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude opravovať, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. G. nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétny dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane.“ V tomto smere žalobca nepoprel, že dátum ukončenia strany dopísali rukou, pričom v zmluve sa nenachádzal písomný údaj o tom, že sa skončenie doby nájmu viaže na ukončenie opravy. X. v predmetnom prípade bol predmetný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o nájme ukončený pred touto dobou (XX.XX.XXXX, nie XX.XX.XXXX). K podstatným náležitostiam písomnej zmluvy o nájme dopravného prostriedku patrí okrem iného aj stanovenie doby dočasného užívania. Za zmluvu uzavretú na neurčitú dobu sa považuje aj zmluva, v ktorej doba platnosti nie je určená. Z vykonaného dokazovania je potom zrejmé, že zmluva bola uzavretá od XX.XX.XXXX a vzájomnou dohodou zúčastnených strán bola ukončená dňa XX.XX.XXXX, kedy bolo vrátené náhradné vozidlo, čo S. zákonník nevylučuje. N. námietka žalovaného preto opätovne nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k podstatným okolnostiam, ktoré bolo potrebné skúmať v predmetnom konaní, a to otázku účelnosti a nutnosti nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla v rozsahu XX dní.

XX. K otázke účelnosti a nutnosti predmetných nákladov je treba uviesť, že v konaní bolo nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. J. si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. J. posúdenie nutnosti a účelnosti bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo (bližšie pozri rozsudok F. súdu v L. sp. zn. XCob/XXX/XXXX <http://merit.slv.cz/XCob/XXX/XXXX>). I. za nájom náhradného vozidla bola dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou auta bol poškodený nútený požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla priamo škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (bližšie pozri rozsudok F. súdu v F. sp. zn. XCob/XXX/XXXX <http://merit.slv.cz/XCob/XXX/XXXX>). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že poškodený ako podnikateľský subjekt v čestnom prehlásení výslovne prehlásil, že nemali možnosť v rozhodnom období použiť iné vhodné vozidlo a prenájom bol pre nich nevyhnutný. B. síce namietal, že uvedený dôvod bližšie poškodený nešpecifikoval, avšak s ohľadom na vyššie uvedené, že nutnosť a účelnosť týchto nákladov je práve odôvodnená potrebou využívať náhradne vozidlo tak ako poškodené vozidlo, ktoré práve v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať, a to na výkon podnikateľskej činnosti, a preto si musel vypožičať náhradné vozidlo, je odôvodnená samotnou touto skutočnosťou, tvrdením žalobcu a čestným prehlásením poškodeného.

XX. Z nájomnej zmluvy, ako aj protokolu o odovzdaní náhradného vozidla je zrejmé, že počet dní prenájmu trval XX dní, t.j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom cena za deň bola dohodnutá na XX eur. K vráteniu vozidla došlo dňa XX.XX.XXXX, ako vyplýva z protokolu. Z faktúry č. XXXXXXXX o oprave poškodeného motorového vozdila je zrejmé, že oprava vozidla, pre opravu ktorého bolo prenajaté náhradné vozidlo, bola vykonaná až dňa XX.XX.XXXX (dátum dodania tovaru/služby). Z uvedených skutočností je možné jednoznačne ustáliť, že predmetné náhradné vozidlo bolo vrátené ešte pred vykonaním a odovzdaním poškodeného motorového vozdila. V tomto smere sú nezohľadnil námietku žalovaného o účelovom tvrdení a zmene argumentácie žalobcu vo vzťahu k dôvodom trvania prenájmu. J. sa v tomto smere sice vyjadril v čestnom prehlásení, avšak listinný doklad kedy bolo servisu uhradené plnenie žalovaný nedoložil a z faktúry o oprave vyplýva, že táto trvala do XX.XX.XXXX. B., resp. právny predchodca žalobcu nezodpovedá za dĺžku doby, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v sevise. Po odovzdaní vozidla do opravy nemohol poškodený priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie boli závislé od ďalších faktorov, ako napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu a ide tak o objektívne okolnosti, existujúce nezávisle od vôle a konania poškodeného. J. preto z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období užívať svoje vozidlo a odôvodnene si počas tejto doby zabezpečil náhradné vozidlo (bližšie pozri rozsudok F. súdu v F. sp. zn. XCo/XXX/XXXX <http://merit.slv.cz/XCo/XXX/XXXX>).

XX. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. J. prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. J. do stavu, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), ktorý stav zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného motorového vozidla zisťoval aj alternatívy iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového vozidla by tento stav (ne)mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním náhradného motorového vozidla, napríklad používaním hromadnej dopravy. V. prístupom by poškodený bol neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. J. nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok.

XX. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R X/ XXXX, v zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. K. náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. S ohľadom na uvedené bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaný, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Y. tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. R. výšku, teda sumu XX eur za X deň prenájmu náhradného vozidla nebola žalovaným namietaná, boli namietané náklady vzťahujúcich sa na dobu opravy, čo vyplýva aj z oznámenia o poistnom plnení, z ktorého je zrejmé, že žalovaný plnil žalobcovi sumu XXX eur, avšak len za dobu prenájmu X dní. B. napriek uvednému v konaní predkladal cenníky spoločnosti vykonávajúcih nájom vozidiel v žilinskom regióne v rozhodnom čase. S ohľadom na uvedené súd nemal pochybnosti o primeranosti výšky denného nájomného v sume XX eur na jeden deň za predmetné náhradné motorové vozidlo. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný rovnako tak v konaní nerozporoval poplatok vo výške XX eur za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, preto uplatnenie tohoto nároku žalobcu považoval súd za nesporný. Na zdôraznenie súd konštauje, že súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených v súvislosti so vznikom a zabezpečením škody, čo celkom bez pochybností predmetné náklady za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla predstavovali.

XX. Na základe úpravy § 442 ods. X (pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky, ktorá sa postúpením nemení) a v spojení s úpravou vyplývajúcou zo špeciálneho právneho predpisu zákona č. XXX/XXXX Z.z., a to § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, súd žalobe v časti celej požadovanej istiny vyhovel ako skutkovo a právne dôvodnej a priznal žalobcovi celú žalovanú istinu v sume X.XXX eur, ktorá zodpovedá rozdielu sumy uplatneného poistného plnenia X.XXX eur a sumy žalovaným vyplateného poistného plnenia XXX eur.

XX. Podľa § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

XX. Podľa § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do XX dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

XX. Podľa § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

XX. Okrem iného sa žalobca domáhal aj z predmetnej istiny úrokov z omeškania vo výške X % p.a. od XX.XX.XXXX, teda v lehote XX dní odo dňa ukončenia šetrenia. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný poukázal sumu XXX eur na účet žalobcu. B. poistného plnenia žalovaný odôvodnil priznanou dobou na zapožičanie vozidla v rozsahu X dní s ohľadom na dobu opravy vozidla a zohľadnením primeraných prestojov.

XX. Súd vo vzťahu k uplatňovaniu úrokov z omeškania pri zodpovednosti za škodu spôsobenú povinným zmluvným poistením upozornil na rozsudok X. súdu R. republike zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X M. XXX/XXXX, ktorého rešpektujúc závery ako najvyššej súdnej autority, mali vo vzťahu k predmetnej veci podstatný význam. G. súd totiž v predmetnej veci ustálil, že „ustanovenie § 11 zákona č. XXX/ XXXX Z.z. sa týka výlučne nesplnenie povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. B. totiž v § 11 ods. X uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. X uvedeného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. X písm. a), b) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. R. záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie je pritom irelevantný, nakoľko v zmysle citovaného uznesenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaný ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnil. To, že žalovaný neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. do omeškania. G. súd vzhľadom k vyššie uvedenému dospel k záveru, že žalovaná si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. splnil, nebol preto povinný uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z.“. S ohľadom na uvedené po preskúmaní námietok žalobcu v tomto smere, je potrebné v plnom rozsahu odkázať na vyššie uvedený záver, s ktorým sa súd stotožnil. F., že žalobcovi bolo zo strany oznámenie skončenie šetrenia poistnej udalosti a oznámenie o uznanej výške náhrady škody, ktorú žalovaný aj poukázal s poukazom na uvádzané dôvody, je potrebné prisvedčiť záverom vyplývajúcim z vyššie citovaného rozsudku a skonštatovať, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.

XX. Vzhľadom na uvedené závery súd žalobu v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške X % p.a. z istiny X.XXX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zamietol.

XX. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § XX2 ods. 3 veta prvá M., podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

XX. Podľa § 255 ods. X M., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa § X55 ods. 2 M., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. X, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 M. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške XX,XX %.

XX. Pri určení výšky nároku na náhradu trov konania prihliadal na zamietnutie žaloby v časti (pozri bod XX, XX odôvodnenia rozsudku). V tomto smere je potrebné uviesť nasledovné. O. úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. O. úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. X. na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu strany konania, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.

XX. V tomto smere súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku X. súdu R. republiky zo dňa XX.X.XXXX sp.zn. X H. X/XXXX: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. B. meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Na základe uvedeného platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný mal plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. C. žalobný petit označujeme to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. J. určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu)“.

XX. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. L. vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nie je možné považovať za samostatné nároky. J. názoru súdu prvej inštancie má vyššie uvedený právny názor význam aj v tom smere, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (nielen ohľadne samostatných nárokov) žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, napr. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s poukazom aj na tú skutočnosť, že M. už nezohľadnenie čo i len nepatrného úspechu, nepozná. X. žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu okrem nepriznanej istiny, aj požadované úroky z omeškania a v kontexte uvedeného, je teda dôvodný záver o len čiastočnom úspechu žalobcu. R. pri výpočte kapitalizovaného úroku z omeškania vychádzal zo sumy vypočítanej vo výške do dňa rozhodnutia súdu.

XX. Súd prvej inštancie nemal dôvod odkloniť sa od uvedeného právneho záveru vyplývajúceho z rozsudku X. súdu R. republiky sp.zn. X H. X/XXXX a s ohľadom na priznanú istinu a výšku príslušenstva pohľadávky pri rozhodovaní o trovách konania, preto vychádzajúc z uvedených princípov, je potom nutné konštatovať, že pri uplatnení istiny vo výške XXXX eur spolu s úrokom z omeškania X,XX % ročne z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia /vyčísleným vo výške XX,XX eur/, v súhrne vo výške XXXX,XX eur, a len priznanej istiny vo výške X.XXX eur, predstavuje úspech žalobcu XX,XX % a úspech žalovaného X,XX %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavuje XX,XX %, čo je percentuálnym vyjadrením čistého úspechu žalobcu v konaní.

67. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).