Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-100-2018.pdf
PDF · 98.48 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/100/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovaného H. J., nar. XX.XX.XXXX v D. Y., trvale bytom ul. M. XXXX/X, H., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 04.06.2018, č. k. 1T/108/2015-966, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.04.2019 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného H. J. zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.11.2016, sp. zn. 1T/108/2015 a uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu podľa § 155 ods. 1, § 38 ods. 3 a § 36 písm. j) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol trest uložený obžalovanému podmienečne odložený a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba s probačným dohľadom na 4 roky. Zároveň bola obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona uložená povinnosť spočívajúca v zákaze priblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodeným so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Na základe odvolaní obžalovaného a prokurátora Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 28.09.2017, č. k. 6To/38/2017-828 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec okresnému súdu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že okresný súd postupoval v rozpore so zákonom, keď obžalovanému ukladal trest za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona. Nadriadený súd prikázal okresnému súd vypočuť policajtov opätovne. Zároveň pripomenul, že je potrebné, aby konajúci súd sa vysporiadal so všetkými dôkazmi majúcimi obžalovaného z trestnej činnosti usvedčovať, resp. ho z trestnej činnosti vyviňovať. Odvolací súd zároveň vytýkal okresnému súdu, že v rozsudku absolútne chýba zmienka o spôsobe vyhodnotenia obhajobou navrhnutých dôkazov. Z odôvodnenia uznesenia tiež vyplýva, že okresný súd bude musieť pristúpiť k premietnutiu príslušnej CD nahrávky a zápisnične podchytiť aj priebeh rekonštrukcie skutku.
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda uznal obžalovaného za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 17.02.2015 v čase okolo 00.40 hod. v obci Veľké Dvorníky, na ulici Vládna pred rodinným domom so súpisným číslom 49/5, okres Dunajská Streda bez predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol H. U. a to tým spôsobom, že ho opakovane udieral železnou tyčou do oblasti hlavy a celého tela, čím mu spôsobil zranenia a to zlomeninu tvárových kostí, zmliaždenie a tržné rany hlavy, zlomeninu ľavej ruky, zmliaždenie oboch horných a dolných končatín, otras mozgu, ktoré zranenia si vyžiadajú dobu liečenia asi 12 týždňov, podľa znaleckého posudku.
Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. A podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodeným so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Okresný súd poukázal na výpoveď poškodeného, ktorý tvrdil, že po príchode domov keď opätovne vyšiel k autu pred rodinný dom vypustiť ručnú brzdu, vtedy začul nejaký zvuk, on si myslel, že je to zvuk ručnej brzdy, ani do vozidla nenasadol, zabuchol dvere auta, zamkol vozidlo a ako chcel vstúpiť cez bránu vtedy prvýkrát zacítil úder do zátylku, spadol na zem a ako bol štvornožky zacítil ďalší úder, siahol ľavou rukou za hlavu a dostal ďalší úder do zátylku a ako sa pozrel vtedy dozadu, všimol si útočníka, ktorého opoznal aj na základe postavy a držania ruky, lebo ho poznal, bol ochrankár, keď boli voľby pri kampani. On vyskočil, bežal za ním a strhol mu šál a keď sa dostal k nemu blízko podarilo sa mu strhnúť šál z jeho tváre. Vtedy mal na sebe čierne oblečenie. Aj jemu sa podarilo obžalovaného raz udrieť do ľavého ramena alebo krku a aj sa mu podarilo z ruky útočníka vybrať tyč, ktorá mu vypadla z ruky a rozhodne tvrdil, že útočník železnú tyč držal v pravej ruke. On hneď po incidente povedal príslušníkom polície, bratovi, manželke a aj bývalému starostovi P. W. kto bol útočníkom a toto spomínal aj záchranárom.
Opätovne vypočutí svedkovia - príslušníci polície na hlavných pojednávaniach zopakovali svoje výpovede, keď svedok N. O. vyťažoval poškodeného na mieste činu, ktorý mu povedal, že ho napadol obžalovaný, pričom si na hlave poškodeného všimol tržnú ranu. Poukázal i na výpoveď ďalších príslušníkov polície - svedkov H. X., G. Q. a R. X..
Pri výpovedi svedka MUDr. Z. T. okresný súd zdôraznil, že tento sa vyjadril, že vysoký krvný tlak neovplyvňuje pohyblivosť končatín, ani horných ani dolných, čo potvrdila aj svedkyňa MUDr. R. X..
Z oboznámenej rekonštrukcie okresný súd ustálil, že útočiaci a poškodený boli tvárou v tvár, kedy mohlo dôjsť zo strany poškodeného k opoznaniu tváre útočiaceho.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že je jednoznačné, že obhajoba obžalovaného neobstála, najmä čo sa týka jeho tvrdení kde sa zdržiaval v čase útoku, keďže svedkovia nevedeli jednoznačne a presne uviesť kedy odchádzal z rodinného domu Y. Q. a kedy došiel domov, keďže pravdepodobne otec obžalovaného nemal žiadny záujem skomoliť údaje. Okresný súd neprijal obhajobu obžalovaného aj čo sa týka jeho zdravotného stavu, keď podľa jeho názoru bolo výpoveďami svedkov MUDr. T. a MUDr. X. jednoznačne preukázané, že zdravotný stav mu neprekážal žiadnym spôsobom vykonať útok na poškodeného. Zároveň okresný súd neprijal obhajobu obžalovaného ani v tom smere, že obžalovaný bol po celý život ľavák, keďže podľa jeho názoru nie je smerodajné akou rukou držal útočiacu tyč, ale smerodajné je to, že došlo k tomuto útoku v udávanom čase s poškodeným, ktorý od začiatku tvrdil, že útočiacim bol samotný H. J..
Zároveň okresný súd konštatoval, že závery znaleckého posudku Expertízneho ústavu nie sú smerodajné, pretože obžalovaný mal značný čas na to, aby odstránil odev a tyč a zamenil za nájdené veci v osobnom motorovom vozidle pri zadržaní.
Ohľadom výšky trestu okresný súd uviedol, že dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby je jediným do úvahy prichádzajúcim trestom.
Zároveň okresný súd uviedol, že poškodeného so svojimi nárokmi na náhradu škody musel odkázať na civilný proces, keďže škoda nebola riadne a včas uplatnená a vyčíslená.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že podľa jeho názoru nebol v tejto veci zabezpečený dostatočný počet hodnoverných dôkazov, ktoré by umožnili konštatovať vinu obžalovaného bez toho, aby takéto rozhodnutie nevzbudilo pochybnosti o tom, že je páchateľom súdeného skutku. Mal za to, že súd mal aplikovať pravidlo „in dubio pro reo“. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že sa súd zameral ako na primárny dôkaz iba na výsluch obžalovaného (zrejme mal na mysli poškodeného - pozn. odvolacieho súdu) a na nepriame dôkazy výsluchy príslušníkov PZ.
Obžalovaný namietal, že príslušníci PZ zaradený na OOPZ vykonali obhliadku miesta činu, kde sa našiel vecný dôkaz - kľúče, ktoré mal držať aj útočník podľa výpovede poškodeného, avšak tieto kľúče neboli riadne ako vecný dôkaz zaistené za účelom zistenia prípadných biologických alebo daktyloskopických stôp, dokonca táto skutočnosť nie je zaznamenaná ani v zápisnici. Namietal, že ani krvné stopy, ktoré sa mali nachádzať v blízkosti vstupu do domu poškodeného neboli riadne zadokumentované a že neboli zobraté vzorky z ryhy na chodníku, resp. na ceste na zistenie aký predmet z akého materiálu túto ryhu vytvoril. Poukázal na skutočnosť, že prehliadku tela obžalovaného vykonala polícia až na naliehanie obhajcu. Vyslovil názor, že ak by vykonali ihneď zadržanie obžalovaného, zaistenie všetkých osobných vecí, tak by dôkazná situácia bola jasnejšia.
Obžalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že podstatným dôkazom sú závery znaleckého skúmania KEÚ PZ, z ktorých je nepochybné, že ani na jednej veci, a to na zvrškoch ošatenia ako ani na veciach zaistených vo vozidle vrátane tyče na zamykanie volantu sa nenašla žiadna biologická stopa, ktorá by patrila poškodenému, práve naopak znalkyňa aj u stôp, ktoré boli zmiešané jednoznačne ako pôvodcu poškodeného vylúčila.
Obžalovaný poukázal, že v čase zadržania bol obžalovaný rovnako oblečený ako opísali svedkovia Y. Q. a S. F. a na uvedených zvrškoch oblečenia sa nenašli žiadne biologické dôkazy, ktoré by preukazovali, že obžalovaný bol čo i len v interakcii s poškodeným. Má zároveň za to, že čierne ošatenie zaistené vo vozidle obžalovaného neboli použité pri predmetnom skutku, nakoľko zo znaleckého skúmania vyplynulo, že na čiernych veciach ošatenia a kukle, čiapkach a pod.sa nenašli žiadne stopy. Zároveň poukázal na skutočnosť, že figurant konal výlučne na základe opisu a tvrdenia poškodeného. Zdôraznil, že poškodený uvádzal, že útočník držal počas celej doby tyč v pravej ruke, avšak podľa záverov znaleckého dokazovania a výsluchu znalca vyplýva, že útočník držal tyč oboma rukami a nie pravou rukou ako tvrdil poškodený a súčasne z listinných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný je ľavák.
Obžalovaný zdôraznil, že obžalovaný mal podliatinu na pravej strane krku, avšak poškodený útočil na ľavú stranu krku útočníkovi. Z vykonanej rekonštrukcie vyplýva podstatný fakt a to časový okamih opoznania útočníka, ktorý prišiel hneď na začiatku útoku a podľa názoru obžalovaného táto okolnosť nedáva racionálny a logický záver, aby útočník, ktorý je opoznaný hneď na začiatku útoku pokračoval v útoku na poškodeného napriek tomu, že vie, že bol opoznaný osobou, na ktorú útočí. Podľa názoru obžalovaného sa na vzájomnú potyčku útočníka a poškodeného nemohlo svetlo aktivovať, keďže prebiehala niekoľko desiatok metrov od senzora. Poukázal zároveň na závery znaleckého posudku klinického psychológa, podľa ktorých obžalovaný nekoná agresívne na základe vopred plánovaného deja, ale môže tak konať výlučne len impulzívne na akčný a bezprostredný podnet. Znalec konštatoval, že tak všeobecná ako aj špecifická vierohodnosť sú jednoznačne vyhovujúce. Považoval za potrebné poukázať na vyhlásenie svedkov vypočutých v uvedenej trestnej veci, ktorí potvrdili, že po výsluchu na hlavnom pojednávaní sa s nimi kontaktoval poškodený, ktorý ich zastrašoval, že bude riešiť ich nepravdivé svedecké výpovede na súde. Obžalovaný tiež namietal, že výsluchy príslušníkov PZ ako svedkov neboli vykonané zákonným spôsobom, nakoľko ich výsluchu nepredchádzalo zbavenie mlčanlivosti, keďže skutočnosti, o ktorých ako svedkovia vypovedali sa dozvedeli výlučne pri výkone pôsobnosti a činnosti ako príslušníci PZ. Uviedol tiež, že žiadny motív, ktorý tvrdil poškodený sa nepreukázal. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Neskôr svoje odvolanie doplnil a navrhol v zmysle § 311 ods. 4 Trestného poriadku s poukazom na § 321 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vykonať ako dôkaz znalecké skúmanie poškodeného v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých v rozsahu zistenia mentálnej úrovne poškodeného a skúmania všeobecnej a špecifickej vierohodnosti jeho výpovede a či je schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti.
Prokurátor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril poškodený, ktorý navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného, ako i poškodený a jeho splnomocnená zástupkyňa. Obžalovaný sa verejného zasadnutia nezúčastnil, avšak žiadal, aby odvolací súd konal v jeho neprítomnosti. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaného odvolania. Splnomocnená zástupkyňa poškodeného k návrhu na doplnenie dokazovania zo strany obžalovaného uviedla, že obžalovaný na takýto návrh mal dostatok času.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Krajský súd na verejnom zasadnutí uznesením návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania odmietol, nakoľko vykonanie znaleckého skúmania na vierohodnosť poškodeného považoval za nadbytočný. Vierohodnosť výpovede poškodeného počas celého (dlhého) trestného konania nebola nijakým spôsobom spochybnená, pričom treba zdôrazniť, že nie znalec ale súd hodnotí vierohodnosť, resp. nevierohodnosť výpovedí svedkov.
Krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby (ako i vrátení veci na doplnenie dokazovania odvolacím súdom) vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.
Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015).
Odvolací súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie vytvára ucelenú logickú štruktúru o tom, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku sa stal a tento spáchal obžalovaný H. J..
Obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčuje priamy svedok, ktorým je poškodený, ktorý spáchanie skutku popísal v zhode s jeho popisom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Jeho výpoveď bola vykonaná kontradiktórnym spôsobom, pričom výpoveďami svedkov - policajtov došlo k doplneniu, resp. potvrdeniu skutočností uvedených poškodeným. Výpovede svedkov policajtov boli vykonané zákonným spôsobom. Pokiaľ obžalovaný namieta, že títo nemôžu v trestnom konaní vypovedať, nakoľko tomu bráni povinnosť mlčanlivosti, tak takéto námietky treba odmietnuť, pretože povinnosť mlčanlivosti podľa zákona o policajnom zbore má zabrániť tomu, aby dôverné informácie, ktoré policajti zistili pri výkone svojej činnosti, neboli prezradené nepovolenej osobe a to bez náležitého dôvodu, teda aby neboli poskytnuté osobám, ktoré by ich mohli neoprávnene využiť alebo zneužiť. To sa však netýka trestného konania, kde ustanovenia Trestného poriadku o povinnosti svedčiť a poskytnúť pravdivé informácie majú prednosť pred ustanoveniami zákona o policajnom zbore. Povinnosť mlčanlivosti upravená v zákone o policajnom zbore teda nebráni výsluchu policajta v procesnom postavení svedka.
Nie je možné sa stotožniť s názorom obžalovaného, že predmetná vec v podstate trpí dôkaznou núdzou. Boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vo výpovedi poškodeného ani odvolací súd nezistil logické nezrovnalosti, ktoré by mali jeho výpoveď spochybniť, ako sa výpoveď poškodeného snažil spochybniť obžalovaný. Výpoveď poškodeného nespochybňuje ani skutočnosť, že na zvrškoch ošatenia ako i na zaistených veciach sa nenašla žiadna biologická stopa, ktorá by patrila poškodenému. Ani tvrdenie svedkov, že ich poškodený po ich výsluchu na hlavnom pojednávaní kontaktoval nemôže zvrátiť presvedčenie odvolacieho súdu, že poškodený je svedkom vierohodným. Podstatné je, že poškodený žiadnych svedkov nekontaktoval pred ich výsluchom a neovplyvňoval ich. To, že sa cítil ukrivdený, keď svedkovia na hlavnom pojednávaní poskytovali obžalovanému nepravdivé alibi a chcel toto riešiť, je pochopiteľné.
Z vykonaného dokazovania rovnako vyplynulo, že poškodený obžalovaného bezpečne opoznal, čo sa snažil obžalovaný spochybniť tak, že miesto činu nebolo riadne osvetlené. Táto argumentácia však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Takisto z pohľadu odvolacieho súdu uvádzanie viacerých motívov z pohľadu poškodeného na jeho napadnutie obžalovaným neznamená, že jeho výpoveď je spochybnená, aj keď sa žiadny motív, ktorý nie je navyše obligatórnou súčasťou subjektívnej stránky konania páchateľa, nepreukázal.
Odvolací súd už zastal názor ohľadne vykonanej rekonštrukcie, keď uviedol, že táto bola vykonaná zákonným spôsobom. Pokiaľ obžalovaný namieta, že figurant konal výlučne na základe opisu a tvrdenia poškodeného, odvolací súd si kladie otázku, na základe akých iných pokynov mal figurant konať, keď poškodený sa na mieste činu nachádzal, obžalovaný svoju účasť na trestnom čine popiera a iné osoby pri útoku na poškodeného neboli.
K námietkam obžalovaného, ktoré spočívali v tom, či útočník držal tyč pravou rukou alebo oboma rukami, keď on je ľavák, treba zopakovať, že ide o absolútne irelevantné námietky. Nie je pravdou, že z výsluchu znalca vyplýva, že útočník držal tyč oboma rukami, pretože znalec k tejto otázke len uviedol, že pokiaľ sa predpokladá, že išlo o tyč 60 cm, tak tam zrejme boli zaangažované obidve ruky útočníka. A to, že obžalovaný uviedol, že útočníka videl ako drží tyč pravou rukou, neznamená, že pri útoku zozadu útočník (obžalovaný) nedržal tyč ľavou rukou, resp. oboma rukami.
Tiež na dôkaznej situácii nič nezmení ani tvrdenie obžalovaného, že jeho podliatina na pravej strane krku nebola spôsobená poškodeným. Takáto skutočnosť nie je dôležitá pre toto trestné konanie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k fyzickému kontaktu obžalovaného a poškodeného a to bez ohľadu na to, či pomliaždenie na krku obžalovaného pochádzalo z tohto stretu medzi nimi alebo nie.
Ak obžalovaný vyslovil názor, že je nelogické, aby útočník, ktorý je opoznaný hneď na začiatku útoku pokračoval v útoku na poškodeného napriek tomu, že vie, že bol opoznaný, treba uviesť, že toto tvrdenie má istú logiku, avšak len za predpokladu, že útočník má vedomosť o tom, že bol opoznaný. Je zrejmé, že obžalovaný nevedel, že ho poškodený spoznal. Za tým účelom, aby k tomu nedošlo sa maskoval čiapkou, kapucňou na hlave a šálom na tvári.
Odvolací súd k ďalším námietkam obžalovaného uvádza, že súd vykonávajúci dokazovanie vo veci, čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako, v zmysle uvedeného súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní obžalovaného tak neznamená dôkaznú núdzu, prípadne porušenie jeho práva na obhajobu (to sa týka námietok ohľadne nezobratých vzoriek z ryhy na chodníku a neskorého zadržania obžalovaného).
K námietke obžalovaného ohľadom nezákonného vykonania obhliadky miesta činu treba uviesť, že vykonanou obhliadkou neboli zistené žiadne skutočnosti dôležité pre trestné konanie (či už skutočnosti v prospech alebo neprospech obžalovaného).
Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie aj ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako v dôvodoch napadnutého rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel, keď zistil jednu poľahčujúcu okolnosť. Okresný súd tiež správne skonštatoval, že nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby je na prevýchovu obžalovaného postačujúci. Nepochybil ani tým postupom, ktorým obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného H. J. podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.