Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/43/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, XXX XX Q., zast.: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Gorkého 6, 811 01 Bratislava, IČO: 36 820 059, proti žalovanému: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava (predtým: JUDr. Marek Letkovský), správca úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, „v konkurze", so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Cbi/71/2011-37 zo dňa 10.11.2017, pomerom hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Cbi/71/2011-37 zo dňa 10.11.2017 potvrdzuje.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie A) opierajúc sa o ustanovenie § 28 ods. 5, § 29 ods. 1, 6, § 31 ods. 1, 2, § 32 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii, v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZoKR“) zamietol žalobu (konkurzného veriteľa úpadcu), B) podľa § 262 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 1 žalobcu zaviazal náhradou trov konania žalovaného a C) podľa § 262 ods. 2 vyslovil, že o výške trov právneho zastúpenia bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

1.1. V odôvodnení rozsudku uviedol, že včas podanou žalobou (doručenou súdu dňa 22.09.2011) sa žalobca domáhal určenia pravosti, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010, ktorú žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu v celom rozsahu poprel. Súd prvej inštancie poukázal na to, že oboznámením sa s obsahom konečného zoznamu pohľadávok zo dňa 01.02.2017 mal preukázané, že žalovaný v priebehu konania celú popretú pohľadávku žalobcu dodatočne uznal (k popretiu došlo pri preskúmavaní popretých pohľadávok, ako vyplýva zo záznamu popretých pohľadávok z 22.08.2011, k dodatočnému uznaniu došlo dňa 31.12.2016, ako vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok zo dňa 01.02.2017). Prvoinštančný súd vychádzal z toho, že uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú, čím žaloba prestala byť dôvodnou.

2. Rozsudok v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, napadol odvolaním žalobca z dôvodu neprávneho právneho posúdenia veci. V odvolacej argumentácii uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne a jej zamietnutím sa pohľadávka považuje za nezistenú. Uznanie pohľadávky žalovaným bolo doručené len súdu. Žalobca konštatoval, že nemôže mať istotu, či k uznaniu a splneniu jeho nároku skutočne došlo, istotu mal len v tom, že žalovaný nechce v konaní pokračovať, a preto v konaní navrhoval rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorý však prvoinštančný súd odignoroval. Žalobca mal za to, že žalobu nemohol vziať späť nakoľko späťvzatím žaloby, v zmysle § 32 ods. 8 ZoKR, v znení účinnom do 31.12.2011, sa na pohľadávku v konkurze neprihliada, čím by došlo k zmareniu celého uznania pohľadávky žalovaným, a táto by sa považovala za nezistenú, čo je v hrubom rozpore s jeho vôľou. Odvolateľ poukázal na rozpor v rozhodovaní sudcov súdu prvej inštancie v skutkovo identických veciach (odlišných žalobcov), keď v niektorých prejednávaných veciach akceptovali návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v konaniach, kde žalovaný dodatočne pohľadávku uznal, žalobám vyhoveli a rozhodli rozsudkom pre uznanie. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná nárok na plnú náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo riadne doručené nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP, v spojení s § 470 , po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. V predmetnej veci je nutné uviesť, že vo vzťahu k žalovanému súd konal už s novou správkyňu konkurznej podstaty JUDr. RNDr. Silviou Prachovou, ustanovenou do funkcie konkurzným súdom dňa 09.08.2018. Uznesenie o odvolaní pôvodného správcu JUDr. Mareka Letkovského a ustanovení novej správkyne JUDr. RNDr. Silvie Prachovej bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 162/2018 dňa 22.08.2018. Odvolací súd koná s JUDr. Prachovou bez vydania uznesenia o zmene žalovaného podľa § 80 ods. 1 CSP, nakoľko pozícia žalovaného svedčí funkcii správcu konkurznej podstaty a nie osobe, ktorá je do tejto funkcie ustanovená. Zmenou osoby správcu konkurznej podstaty, tak nedochádza k zmene strany sporu (nejde o prevod, ani prechod práva) a nie je preto daný zákonný dôvod na postup podľa § 80 ods. 1 CSP.

6. Podstatnou a pre rozhodnutie o odvolaní právne významnou otázkou bolo posúdiť, či dodatočné uznanie pohľadávky popretého veriteľa (žalobcu) správcom konkurznej podstaty (žalovaným), učinené po podaní incidenčnej žaloby, zakladá dôvod na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, t.j. či záujem na určení pohľadávky žalobcu aj napriek jej uznaniu správcom je i naďalej daný, a teda či záujem na určení takto uznanej pohľadávky zostáva naďalej spôsobilým predmetom sporu, o ktorom je potrebné rozhodnúť podľa § 282 CSP.

7. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. Podľa § 32 ods. 3, 4, 6, 8, 10, 11 ZoKR, v znení účinnom do 31.12.2011, ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na popretú pohľadávku sa v konkurze v popretom rozsahu neprihliada. Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení popretej pohľadávky, správca môže popretú pohľadávku písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, popretú pohľadávku môže uznať len so súhlasom tohto veriteľa.

Zistenie prihlásenej pohľadávky sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca je povinný zapísať zistenie prihlásenej pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú alebo čo prihlásenú pohľadávku uznal. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia prvoinštančného súdu a toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdzuje. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné.

8.1. Žaloba o určenie popretej pohľadávky, vyplývajúca z § 32 ods. 6 ZoKR, účinného v citovanom znení, je žalobou procesného charakteru, ktorej podstata a účel spočíva v práve popretého veriteľa domáhať sa súdneho prieskumu dôvodnosti popretia pohľadávky správcom konkurznej podstaty. Žalobca, ako popretý konkurzný veriteľ, žalobou sleduje dosiahnutie úspechu pri uspokojení prihláseného nároku z konkurznej podstaty. Predmetom sporu je popretá pohľadávka.

8.2. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom odvolateľa, že v zmysle § 32 ods. 8 ZoKR veriteľ popretej pohľadávky po podaní žaloby túto už nemôže vziať späť ani v prípade neskoršieho uznania pohľadávky správcom (postupom podľa § 32 ods. 10 ZoKR), nakoľko späťvzatím žaloby by sa vystavil následku nemožnosti upokojenia žalovanej pohľadávky v konkurze z dôvodu, že na jeho pohľadávku by sa neprihliadalo.

8.2.1. Takýto právny záver žalobcu nemá oporu v gramatickom, teleologickom, ani systematickom znení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a prieči sa tiež zásadám sporového konania založeného na princípe, že súdy rozhodujú o sporných nárokoch strán sporu. V prípade, ak neexistuje spor (t.j. spôsobilý predmet konania), nie je daný hmotnoprávny podklad nevyhnutý pre úspech žalobcu v konaní.

8.2.2. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú citáciu, pre rozhodnutie podstatných ustanovení uvádza, že každé ustanovenie zákona je potrebné vnímať a vykladať vo vzájomnej súvislosti, t.j. v zmysle jeho gramatického (slovného) znenia, v zmysle postupnosti jeho ustanovení (systematika zákona), ako aj v zmysle zákonodarcom sledovaného účelu a cieľa zákona.

8.2.3. Cieľom a zmyslom § 32 ZoKR je právo správcu popierať nejasné a nedostatočne preukázané (tzv. „sporné“) pohľadávky, buď z vlastnej iniciatívy, alebo na podnet konkurzného veriteľa a súčasne právo popretého veriteľa domáhať sa určenia „nespornosti“ ním prihlásenej a správcom popretej pohľadávky. Teda cieľom je vyriešiť (odstrániť) „spornosť pohľadávky“, ktorý cieľ sa veriteľ snaží dosiahnuť vo svoj prospech. Zákonodarca predpokladá riešenie sporu v § 32, buď autoritatívnym rozhodnutím súdu o žalobe popretého veriteľa (podanej podľa § 32 ods. 6 ZoKR), alebo následným uznaním pohľadávky správcom konkurznej podstaty (podľa § 32 ods. 10 , kým súd právoplatne nerozhodne o určení popretej pohľadávky (teda i v priebehu súdneho konania o žalobe).

8.2.4. Účelom žaloby je tak určenie právnej dôvodnosti, správnosti výšky alebo poradia prihlásenej pohľadávky, ktorá má význam pre dotknutého konkurzného veriteľa. V prípade podania incidenčnej žaloby je pre úspech popretého veriteľa nutná existencia sporu medzi správcom konkurznej podstaty (vystupujúcim v procesnom postavení žalovaného) a popretým veriteľom podstaty (vystupujúcim v procesnom postavení žalobcu). Tento spor musí trvať po celú dobu incidenčného konania.

8.3. Ustanovenie § 32 ods. 8 ZoKR, na ktoré poukazuje žalobca spája následok späťvzatia žaloby s neprihliadaním na pohľadávku (t.j. následok nemožnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie z konkurznej podstaty) len v tom prípade, ak veriteľ vzal späť žalobu o spornom nároku - t.j. nároku, ktorý v priebehu konania žalovaný správca dodatočne neuznal (v zmysle § 32 ods. 10 ZoKR). Sankcia neprihliadania na prihlásenú a popretú pohľadávku sa preto spája len s takým konaním veriteľa, ktorým prejaví vôľu nepokračovať v spore napriek tomu, že pohľadávka zostala sporná.

8.3.1. Pokiaľ však správca konkurznej podstaty po dodaní žaloby popretú pohľadávku dodatočne uzná, postupom vyplývajúcim z § 32 ods. 10 ZoKR (ako tomu bolo aj v prejednávanej veci), nastane s týmto uznaním spojený zákonný následok, že pohľadávka sa pokladá za zistenú a správca konkurznej podstaty už nemá možnosť rozporovať jej existenciu, výšku ani poradie. Je povinný ju uspokojiť v rozsahu, v akom konkurzná podstata na jej uspokojenie postačuje.

8.4. V prípade, ak správca po podaní žaloby žalovanú pohľadávku dodatočne uzná, odpadne predmet sporu a pohľadávka sa zo zákona považuje za zistenú. V takomto prípade nie je dôvod na vyhovenie žalobe (ktorú žalobca napriek uznaniu zo strany správcu nevzal späť) vydaním rozsudku pre uznanie, nakoľko účinky uznania nastali ex lege (obdobne JUDr. Milan Ďurica, Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, 2. vydanie, str. 330, vydavateľstvo C.H.BECK).

9. Odvolací súd pri prejednávaní konkurzom vyvolaných žalôb o určení pravosti, výšky alebo poradia popretých pohľadávok, preto považuje za potrebné dôsledne rozlišovať medzi uznaním a účinkami uznania podľa § 32 ods. 10 ZoKR, v citovanom znení a medzi rozsudkom pre uznanie podľa § 282 CSP.

9.1. Rozsudok pre zmeškanie je vyjadrením právnej istoty strán sporu tým, že k vzniku judikovaného nároku dochádza až rozhodnutím súdu, pričom zákonodarca tu sleduje účel umožniť stranám ukončiť spor formou skráteného rozhodnutia. Naproti tomu uznanie pohľadávky správcom konkurznej podstaty možno priamo prirovnať k existencii „judikovaného nároku“.

9.2. Rozsudok pre uznanie, majúci pôvod v procesnom práve, je teda autoritatívnym súdnym rozhodnutím, ktoré dáva žalobcovi ohľadne hmotnoprávneho uznávacieho prejavu žalovaného právnu istotu a exekučný titul. V prípade rozsudku pre uznanie podľa § 282 zostáva predmet sporu zachovaný a žalobca nestráca vecnú aktívnu legitimáciu, nakoľko len uznaním nároku pred súdom zo strany žalovaného, ešte nedochádza k vzniku exekučného titulu. Žalobca pre právnu istotu a možnosť budúcej vymožiteľnosti uznaného nároku nutne potrebuje rozhodnutie súdu. Dôsledkom uznania nároku je, že žalovaná pohľadávka sa považuje za preukázanú a dôvodnú a túto dôvodnosť súd na návrh žalobcu konštatuje v rozsudku pre uznanie, ktorý sa pre preukázanie vecnej dôvodnosti nároku vyznačuje jednoduchosťou odôvodnenia v rozsahu vyplývajúcom v § 285 CSP. Pokiaľ by žalovaný nárok uznal a žalobca by rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nenavrhol, súd by vo veci rozhodol rozsudkom podľa § 212 a nasl. CSP.

9.3. Uznanie pohľadávky správcom konkurznej podstaty podľa § 32 ods. 10 ZoKR (t.j. uznanie vyplývajúce z osobitného zákona), ako odvolací súd už uviedol, však má účinky zákonného uznania pohľadávky, ktoré možno prirovnať k judikovanému nároku. Uznaním pohľadávky podľa § 32 ods. 10 ZoKR zaniká spornosť popretej pohľadávky a zanikajú účinky popretia, v dôsledku čoho dochádza k zániku sporu medzi popretým veriteľom (žalobcom) a správcom (žalovaným), existencia ktorého je základnou podmienkou pre vyhovenie žalobe. Žalobca v dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného správcu konkurznej podstaty stráca vecnú aktívnu legitimáciu v konaní a pokiaľ nedôjde k späťvzatiu žaloby jedinou a výlučnou možnosťou rozhodnutia súdu je zamietnutie žaloby.

10. Odvolací súd má z obsahu spisu súdu prvej inštancie bez pochybností preukázané, že k popretiu pohľadávky došlo dňa 22.08.2011, vlastnou činnosťou správcu, bez podnetu iného konkurzného veriteľa. Popretie bolo zaznamenané v zozname pohľadávok.

10.1. V priebehu incidenčného sporu, žalovaný pohľadávku žalobcu v celom rozsahu uznal. Uznanie pohľadávky bolo zapísané do konečného zoznamu pohľadávok zo dňa 01.02.2017. Uznaním pohľadávky došlo k zániku jej spornosti a zákonnému následku, ktorým je povinnosť správcu zaradiť uznanú pohľadávku do zoznamu pohľadávok určených na uspokojenie z výťažku dosiahnutého speňažením konkurznej podstaty. Cieľ, ktorý sa žalobca snažil dosiahnuť podaním žaloby - t.j. možnosť dosiahnuť uspokojenie z konkurznej podstaty, bol tak naplnený už samotným uznávacím prejavom správcu konkurznej podstaty, a účinky uznania už nie je potrebné (ani možné) potvrdiť autoritatívnym rozhodnutím súdu.

11. Vo vzťahu k námietke žalobcu vytýkajúcej súdu prvej inštancie nesprávnosť právneho posúdenia veci v dôsledku nevydania rozsudku pre uznanie odvolací súd, okrem vyššie uvedenej argumentácie dopĺňa, že takýmto návrhom súd viazaný nie je (nemusí mu vyhovieť).

12. Súd prvej inštancie preto na základe úplného a dostatočne zisteného skutkového stavu dospel k správnemu právnemu záveru o nutnosti zamietnutia žaloby, čím rovnako správne rozhodol o priznaní nároku žalovaného na náhradu trov konania titulom jeho úspechu.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a tieto mu v odvolacom konaní nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .