Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sa-16-2018.pdf
PDF · 148.36 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, právne zast.: Mgr. Michal Krákorník, advokát, so sídlom X., Z. č. X, proti žalovanému: Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl SR Trenčín, so sídlom Trenčín, M. Rázusa č. 7, zastúpený Ministerstvom obrany SR, so sídlom Bratislava, Kutuzovova č. 8 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: VePS-1212-2-17/2016-PravS zo dňa 28.11.2016, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného č.: VePS-1212-2-17/2016-PravS zo dňa 28.11.2016 a rozhodnutie Veliteľa Základne mobilných a informačných prostriedkov Vojenského útvaru 1115 Ružomberok Č.: ZaMKIS-77-1/2016 zo dňa 25.10.2016 z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Veliteľ Základne mobilných a informačných prostriedkov Vojenského útvaru 1115 Ružomberok rozhodnutím Č.: ZaMKIS-77-1/2016 zo dňa 25.10.2016 podľa ust. § 151 ods. 2, ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 281/2015 Z.z.) a čl. 1 ods. 1 Služobného predpisu hlavného služobného úradu č. 82 z 02.12.2015 o rozsahu právomoci veliteľa na prejednanie priestupku (ďalej len služobný predpis č. 82) rozhodol tak, že obvineného slob. A. A., funkcia: vodič-strojník VŠRV1/ Odd.RS/1. Centrum/ZaMKIS/PS/OS SR uznal vinným, na tom skutkovom základe, že dňa 01.07.2016 v čase 06:30 hod. viedol vozidlo Tatrapan ev. č. 62-44433 v smere Lešť Slávia-Senohrad-Ružomberok. Na ceste II tr. 526 v úseku 500 m za Vidovým Vrchom v smere na Senohrad, v pravotočivej zákrute pri vyhýbaní sa protiidúcemu osobnému vozidlu bielej farby, nezistenej značky a typu prešiel s vozidlom mimo cesty na pravú stranu, kde narazil do stromu a následne vozidlo zastavil. Uvedeným konaním slob. A. A. porušil ustanovenie § 4 ods. 1, písm. c), zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z.z.), čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. a za to mu správny orgán uložil podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona pokutu vo výške 150,- €. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na obsah výpovede obvineného pred správnym orgánom dňa 19.10.2016. Ďalej konštatoval, že na základe správ o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vypracovanej orgánom VP Prešov č: VPPO 41/2016-OddLešť a vykonaných dôkazov dospel k záveru, že bola naplnená skutková podstata priestupku tak, ako bol kvalifikovaný, že ho nepochybne spáchal obvinený z priestupku, zavinenie bolo spoľahlivo preukázané, preto je rozhodnutie vo veci plne odôvodnené. Ďalej správny orgán prvého stupňa uviedol, že pri určovaní druhu sankcie a jej výmery vychádzal z posúdenia osoby páchateľa, závažnosti priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a následky s prihliadnutím na povahu protiprávneho konania, okolnosti a mieru zavinenia. Obvinený sa podľa evidenčnej karty nedopustil za posledných 5 rokov trestného činu a ani priestupku v cestnej premávke. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia správny orgán prvého stupňa cituje ust. § 141 ods. 2, 151 ods. 1, ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z., čl. 1 ods. 1 Služobného predpisu č. 82, prílohu č. 1 k služobnému predpisu, § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., § 22 ods. 1 písm. g), § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb..
2. O odvolaní žalobcu voči vyššie citovanému správnemu rozhodnutiu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: VePS-1212-2-17/2016-PravS zo dňa 28.11.2016, ako vecne príslušný správny orgán, podľa ust. § 151 zákona č. 281/2015 Z.z. tak, že s poukazom na ust. § 145 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný po citácii zákonných ust. § § 142 ods. 2, § 144 ods. 1, 2, 3, § 147, 151 ods. 1, 2, 3 zákona č. 281/2015 Z.z., § 22 ods. 2 písm. c), g) zákona č. 372/1990 Zb. udáva: „odvolateľ v odvolaní namieta voči nesprávnemu posúdeniu jeho konania z pohľadu dôležitosti ochrany verejného záujmu, v tomto prípade života, zdravia a majetku. Konanie označuje ako konanie v krajnej núdzi, ktoré by zdôvodňovalo z jeho pohľadu posúdenie tohto konania ako konania, ktoré ho exempuje zo zodpovednosti za priestupok. Odvolateľ na základe svojej právnej úvahy aj s prihliadnutím na obsah priestupkového spisu považuje rozhodnutie prvostupňového orgánu za nezákonné, teda nemajúce oporu v zákone, pričom neuvádza, či namieta procesné postupy v procese konania alebo použitie nesprávnej hmotnoprávnej úpravy. Odvolateľ v odvolaní tiež uvádza, že prvostupňový orgán sa nedostatočne zaoberal skutočnosťami, ktoré mohli mať vplyv na právne posúdenie nehodového deja a na základe toho nesprávne aplikoval hmotnoprávnu úpravu. V závere odvolania navrhuje odvolateľ rozhodnutie o uložení sankčného opatrenia č.: ZaMKIS-77-1/2016 zo dňa 25.10.2016 zrušiť. Odvolací orgán sa stotožnil so stanoviskom komisie a to, že za konanie v krajnej núdzi, ktoré by vylučovalo právnu zodpovednosť za následok vzniknutý konaním možno označiť len konanie, ktorým subjekt odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak, pričom je nutné zachovať mieru proporcionality a subsidiarity. ktorých nedodržanie je jedným z rozhodujúcich faktorov posúdenia protiprávnosti konania. Odvolací orgán posúdil fotodokumentáciu a náčrtok z miesta DN, z ktorého vyplýva, že odvolateľ sa nevenoval dostatočne riadeniu motorového vozidla a nesprávne vyhodnotil situáciu v premávke aj s ohľadom na skutočnosť, že riadi! vojenské motorové vozidlo značnej hmotnosti, stav krajnice a hlavne skutočnosť, že prepravoval vo vozidle viacero osôb, ktoré svojim konaním ohrozil. Ako sám uvádza v zázname o podaní vysvetlenia tým, že zmenil smer jazdy a dostal sa na krajnicu došlo k situácii, keď hrozilo prevrátenie vojenského motorového vozidla. Takéto konanie sa označuje ako zdanlivá krajná núdza a nezbavuje páchateľa priestupku zavinenia z nedbalosti, ktoré v prípade priestupku ako bo! kvalifikovaný je preukázané. Ako odvolateľ uvádza k nehodovému deju malo dôjsť pri rýchlostí okolo 55 km/h, pričom od doby, keď vošiel pravými kolesami na krajnicu už nekorigoval rýchlosť jazdy (brzdením alebo zmenou rýchlostného stupňa) a len čiastočne smer jazdy a zastavil vo vzdialenosti viac ako 180 metrov od tohto miesta, pričom motorové vozidlo sa zastavilo samo až po náraze do stromu. Odvolací orgán sa v rámci odvolacieho konania zaoberal aj správnosťou procesných postupov v procese objasňovania priestupku a rozhodovania v prvom stupni, pričom konštatuje, že neboli zistené nedostatky, pre ktoré by bolo treba prvostupňové rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Prvostupňový orgán zároveň oprel svoje rozhodnutie o dostatočne zistený skutkový stav veci, pričom použil pri kvalifikácii skutku správne hmotnoprávne predpisy. K osobe páchateľa prihliadol aj tým, že pokuta bola uložená na dolnej hranici sadzby určenej zákonom. Odvolací orgán v odvolacom konaní procesné postupoval v zmysle ustanovení § 144 a nasl. zákona. Ustanovenia procesnej povahy podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa na toto konanie nevzťahujú. V rámci odvolacieho konania vychádzal odvolací orgán najmä z nasledovných listinných dôkazov:
- Priestupkový spis č. ČPS: VPPO 41/2016-OddLešť,
- Zápis o vyjadrení PrV k priestupku slob. A. č. ZaMKlS-77-1/2016 zo dňa 17.10. 2016,
- Záznam o prerokovaní priestupku slob. A. zo dňa 19.10. 2016,
- Rozhodnutie o uložení sankčného opatrenia za priestupok č. ZaMKIS-77-1/2016 zo dňa 25.10.2016,
- Odvolanie proti rozhodnutiu o uložení sankčného opatrenia, zaevidované vo VÚ 1115 Ružomberok dňa 31.10.2016,
- Písomné vyjadrenie prvostupňového orgánu k odvolaniu slob. A.,
- Stanovisko komisie č. VePS- 2012-2-16/2016-PravS z 21.11.2016.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu a po vyhodnotení predložených a zadovážených dôkazov odvolací orgán dospel k záveru, že nie sú dôvody na zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu a preto rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“
3. Proti rozhodnutiu žalovaného (ktorý bol pôvodne v záhlaví žaloby nesprávne označený ako Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, v texte žaloby a v petite však označený správne ako Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl SR Trenčín) podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa majúc za to, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s priestupkovým spisom, resp. v ňom nemá oporu, pretože ak by konajúce orgány prihliadli na svedeckú výpoveď priameho svedka Z. D., ktorá bola identická s výpoveďou žalobcu, dospeli by k právnemu záveru, že konanie, ktorého sa žalobca dopustil, nevykazuje s poukazom na ust. § 2 písm. b) zákona o priestupkoch znaky priestupku, nakoľko svojim konaním odvracal nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom a týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odvrátiť inak. Žalobca cituje z výpovede svedka: „ ... pri vjazde do pravotočivej zákruty som uvidel protiidúce osobné vozidlo bielej farby, neviem uviesť typ ani značku vozidla, ktoré prechádzalo zákrutou v protismere, teda ľava časť osobného vozidla prechádzal zákrutou v našom jazdnom pruhu. Nepamätám si presne do akej miery zasahovalo do nášho jazdného pruhu, no viem, že sme sa museli vyhnúť, lebo by došlo k zrážke.“ Na výpoveď svedka D. správne orgány neprihliadli v žiadnom štádiu správneho konania. Poukazuje na R 21/2012, v zmysle ktorého, ak sú pochybnosti o príčinách dopravnej nehody, je táto skutočnosť dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a postihu za priestupok proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Žalobca zdôrazňuje, že na danom mieste bola povolená maximálna rýchlosť 90km/h, pričom rýchlosť odhaduje žalobca na max. 55 km/h. Pokiaľ by došlo k stretu žalobcom vedeného vozidla s hmotnosťou deklarovanou v technickom preukaze na 21 860 kg s vozidlom pohybujúcim sa maximálne povolenou rýchlosťou v danom mieste, následky takejto dopravnej nehody by boli neporovnateľné závažnejšie ako následky, ku ktorým došlo, nepochybne so stratou na živote v oproti idúcom motorovom vozidle, ktorého priemerná hmotnosť bola niekoľkonásobne nižšia. Vodič protiidúceho motorového vozidla by zrážku neprežil. Žalobca podotýka, že posádka nim vedeného vozidla neutrpela ani minimálne poškodenie na zdraví. Boli preto splnené zásady proporcionality a subsidiarity ako základné podmienky konania klasifikovaného ako konanie v krajnej núdzi. Žalobca ďalej dáva do pozornosti R 50/2011, v zmysle ktorého ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo.
4. Pôvodne žalobcom v záhlaví žaloby nesprávne označený žalovaný - Ministerstvo obrany SR - vo vyjadrení k žalobe, doručenom správnemu súdu 09.08.2018, spochybnil svoju pasívnu vecnú legitimáciu dôvodiac, že v prejednávanej veci mal byť za žalovaného žalobcom označený Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky, nakoľko žalobcom označený žalovaný - Ministerstvo obrany SR nemá postavenie odvolacieho orgánu v zmysle zákona č. 281/2015 Z.z. v spojení s čl. 1 ods. 2 Služobného predpisu č. 82/2015, v dôsledku ktorej skutočnosti navrhol žalovaný správne súdne konanie s poukazom na ust. § 99 písm. b) SSP zastaviť. Ďalej sa k jednotlivým žalobným námietkam sa vyjadruje tak, že cituje jednotlivé časti Záznamu o prerokovaní priestupku zo dňa 05.10.2016, rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. ZaMKIS-77-1/2016 z 06.10.2016, rozhodnutia o uložení sankčného opatrenia za priestupok č. ZaMKIS-77-1/2016 z 25.10.2016 a rozhodnutia žalovaného, z ktorého cituje: „odvolací orgán posúdil fotodokumentáciu a náčrtok z miesta DN, z ktorého vyplýva, že odvolateľ sa nevenoval dostatočne riadeniu motorového vozidla a nesprávne vyhodnotil situáciu v premávke aj s ohľadom na skutočnosť, že riadil vojenské motorové vozidlo značnej hmotnosti, stav krajnice a hlavne skutočnosť, že prepravoval vo vozidle viacero osôb, ktoré svojim konaním ohrozil. Ako sám uvádza v zázname o podaní vysvetlenia tým, že zmenil smer jazdy a dostal sa na krajnicu došlo k situácii, keď hrozilo prevrátenie vojenského motorového vozidla. Takéto konanie sa označuje ako zdanlivá krajnú núdza a nezbavuje páchateľa priestupku zavinenia z nedbalosti, ktoré v prípade priestupku ako bol kvalifikovaný je preukázané. Ako odvolateľ uvádza k nehodovému deju malo dôjsť pri rýchlosti okolo 55 km/h, pričom od doby, keď vošiel pravými kolesami na krajnicu už nekorigovať rýchlosť jazdy (brzdením alebo zmenou rýchlostného stupňa) a len čiastočne smer jazdy a zastavil vo vzdialenosti viac ako 180 metrov od tohto miesta, pričom motorové vozidlo sa zastavilo samo až po náraze do stromu.“ Ďalej udáva, že v konečnom dôsledku už podľa listu vedúceho staršieho inšpektora - špecialistu Vojenskej polície Prešov č. ČPS: VPPO 41/2016-Odd Lešť z 20. septembra 2016 o odovzdaní veci podľa § 60 ods. 3 písm. c ) zákona č. 372/1990 je možné konštatovať, že „v priebehu vyšetrovania bolo pátrané po osobnom motorovom vozidle bielej farby, nezisteného typu a značky, no vozidlo sa v danom čase a priestore nepodarilo vypátrať, čo nemá príčinnú súvislosť so spôsobenou dopravnou nehodou, nakoľko nezbavuje vodiča povinnosti plne sa venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. (...) Pritom dostatočným venovaním sa vedeniu vozidla, znížením rýchlosti prejazdu zákrutou mohol tejto situácii zabrániť“, z čoho je možné vyvodzovať absenciu imanentných podmienok konania, na základe ktorých by bolo možné konanie žalovaného kvalifikovať ako konanie v krajnej núdzi“. Na záver uvádza, že zákonné podmienky na kvalifikáciu konania žalobcu ako konania v krajnej núdzi jednoznačne splnené neboli, nakoľko v krajnej núdzi sa odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil (princíp proporcionality), a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odvrátiť inak (princíp subsidiarity). Pri krajnej núdzi je jej podstatou tiež odvracanie nebezpečenstva, ktoré priamo hrozí záujmu chránenému zákonom avšak na úkor iného záujmu chráneného zákonom.
5. Žalobca v replike, doručenej správnemu súdu dňa 24.09.2018, poukazuje na vyjadrenie žalovaného, ktorý žiadnym spôsobom nevyvrátil skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že nebola náležitým spôsobom zohľadnená svedecká výpoveď Z. D.. Vo vzťahu k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie - označeniu žalovaného ako Ministerstva obrany Slovenskej republiky žalobca s poukazom na ust. § 79 CSP navrhol, aby do konania „pristúpil“ ako žalovaný v rade 2/ Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky Trenčín, ktorý vydal rozhodnutie ktorého prieskumu zákonnosti sa žalobca žalobou domáha. Podotýka, že štruktúra jednotlivých subjektov na ministerstve obrany je absolútne neprehľadná.
6. Správny súd prípisom zo dňa 05.10.2018 v nadväznosti na opravu označenia žalovaného obsiahnutú v replike žalobcu dal účastníkom na vedomie, že podanie žalobcu posúdil správny súd v intenciách Správneho súdneho poriadku podľa jeho obsahu ako opravu označenia žalovaného (nakoľko „nové“ označenie žalovaného korešponduje s doteraz vymedzeným skutkovým stavom obsiahnutým v žalobe zo dňa 20.01.2017). Pre aplikáciu ust. § 79 CSP nie je v intenciách SSP priestor. Ustanovenia CSP (I. a II. časti) je možné v správnom súdnom konaní aplikovať len primerane. S ohľadom na skutočnosť, že Správny súdny poriadok presne definuje žalovaný subjekt (okrem iného) ako orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (§ 180 ods. 1 SSP), je pojmovo vylúčené, aby na strane žalovaného vystupovali dva, resp. viac orgánov verejnej správy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť správny súd účastníkom konania oznámil, že bez ďalšieho v správnom súdnom konaní bude na strane žalovaného pokračovať s Veliteľom pozemných síl OS SR Trenčín, preskúmania zákonnosti ktorého sa žalobca domáhal žalobou zo dňa 24.09.2018.
7. S ohľadom na opravu označenia žalovaného správnym súdom správny súd opätovne doručoval žalobu s prílohami na vyjadrenie Veliteľovi pozemných síl Ozbrojených síl SR Trenčín. Menom Veliteľa pozemných síl Ozbrojených síl SR Trenčín podalo vyjadrenie k žalobe opätovne Ministerstvo obrany SR (v jeho mene totožný zamestnanec JUDr. C. K.), v ktorom žiadal správny súd, aby vyjadrenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 02.08.2018 k žalobe z 20.01.2017 považoval za vyjadrenie Veliteľa pozemných síl Ozbrojených síl SR k žalobe. Ďalej namietal procesný postup správneho súdu dôvodiac, že nesprávne označenie žalovaného v žalobe zo dňa 20.01.2017 malo viesť k zastaveniu konania, nakoľko opravou účastníka nie je možné označiť za účastníka úplne iný subjekt, ako to v danom prípade učinil žalobca. O odvolaní žalobcu z 31.10.2016 rozhodol Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl SR ako to vyplýva zo samotného žalobou napadnutého rozhodnutia, z čoho je dostatočne zrejmé, že jediným pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní je Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl SR ako druhostupňový správny orgán. Štruktúru jednotlivých subjektov na Ministerstve obrany SR, na ktorú poukazuje žalobca, nemožno stotožňovať so štruktúrou, hierarchiou a jednotlivými kompetenciami príslušníkov Ozbrojených síl SR. V danom prípade neboli splnené procesné podmienky pre pristúpenie v zmysle § 79 CSP, naviac CSP nepozná ani inštitút zámeny účastníkov konania ako ho upravoval § 92 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.. Nedošlo v konkrétnom prípade ani k singulárnej či univerzálnej sukcesii na strane žalovaného, preto návrh žalobcu na opravu označenia žalovaného považuje žalovaný len za snahu o zhojenie žaloby, v ktorej označil ako žalovaného Ministerstvo obrany SR, teda nesprávne pasívne legitimovaný subjekt. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 36/1999, z ktorého cituje: „ak súd o návrhu žalobcu na zámenu účastníka rozhodol a zámenu pripustil, hmotnoprávne účinky začatia konania voči ďalšiemu (novému) žalovanému nastávajú dňom, kedy súdu došiel návrh na zámenu účastníka. Plynutie premlčacej doby sa preto voči ďalšiemu (novému) žalovanému zastavuje týmto dňom a nie dňom, kedy bolo začaté konanie s pôvodným okruhom účastníkov.“ Lehota na podanie správnej žaloby je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Následkom oneskoreného podania žaloby je v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietnutie správnej žaloby. Záverom žalovaný poukazuje na ust. § 2 ods. 6 zákona č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách SR, v zmysle ktorého štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany SR. V nadväznosti na citáciu uvedeného ustanovenia žalovaný požaduje, aby konajúci súd vyjadrenie žalovaného Ministerstva obrany SR z 02.08.2018 k žalobe z 20.01.2017 považoval za vyjadrenie Veliteľa pozemných síl Ozbrojených síl SR k žalobe.
8. Žalobca v replike zo dňa 19.11.2018 k vyjadreniu žalovaného - Veliteľa pozemných síl Ozbrojených síl SR Trenčín uvádza, že je z postoja žalovaného znechutený. Na jednej strane žalovaný vnáša námietku premlčania s poukazom na to, že žaloba nebola Veliteľovi pozemných síl Ozbrojených síl SR doručená včas, no na druhej strane oznamuje, že Veliteľa pozemných síl Ozbrojených síl SR Trenčín bude s poukazom na ním vymedzené ustanovenia zastupovať Ministerstvo obrany SR. Takýto postup žalovaného je podľa názoru žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko s podanou žalobou by sa v oboch prípadoch oboznámil v rovnakom časovom horizonte. Žalovaného by malo v danej veci v prvom rade zaujímať, či direktívne ladená štruktúra nadriadených žalobcovi správne vyhodnotila skutkový stav, čo v danom prípade možno docieliť jedine meritórnym rozhodnutím nestranného súdu. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému skutkovému stavu (krajná núdza) žalovaný nepredložil, resp. neosvedčil žiadne skutkové tvrdenie, ktoré by formou priameho dôkazu verifikoval.
9. Žalovaný - Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl SR Trenčín v duplike k replike žalobcu a procesnému postupu správnemu súdu udáva, že nemožno súhlasiť s postupom správneho súdu, ktorý podanie žalobcu z 24.09.2018, ktorým navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka, posúdil z hľadiska jeho obsahu ako opravu označenia žalovaného s tvrdením, že nové označenie žalovaného korešponduje s doteraz vymedzeným skutkovým stavom obsiahnutým v žalobe zo dňa 20.01.2017. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca je v predmetnej veci zastúpený advokátom. Žalovaný je toho názoru, že pochybenia žalobcu boli odstraňované na úkor žalovaného. Žalovaný je toho názoru, že v skutočnosti úkonom správneho súdu došlo k zámene subjektu na strane žalovaného, čo zákon ani súdna prax nepripúšťa. Poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžp/11/2013 z 31.03.2014, v zmysle ktorého pod opravou a doplnením údajov o účastníkoch nemožno rozumieť označenie úplne nového subjektu za účastníčka konania. Ďalej žalovaný zdôrazňuje, že inštitút zámeny účastníka konania pôvodne upravený v § 92 ods. 4 O.s.p. bol prijatím CSP vypustený z právnej úpravy s tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie pokračovaním pôvodného sporu.
10. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Žalobca ani žalovaný (Veliteľ pozemných síl ozbrojených síl SR) nežiadali o nariadenie pojednávania pričom vzhľadom na existenciu dôvodu pre zrušenie rozhodnutí správnych orgánov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP súd nevzhliadol ani existenciu dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. c), d) SSP pre nariadenie pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 9. apríla 2019, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.
11. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v spojení s ust. § 194 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na citované ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátiť vec správnemu orgánu prvého stupňa podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov.
12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb. ), priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.4)
Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právny predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z.z.) vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
13. V prvom rade správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s námietkou žalovaného, v zmysle ktorej pôvodne označený žalovaný Ministerstvo obrany SR nebol pasívne vecne legitimovaným subjektom v danom konaní, ktorá skutočnosť mala mať za následok zastavenie konania podľa ust. § 99 písm. b) SSP, pričom pokiaľ správny súd v nadväznosti na podanie žalobcu, doručené správnemu súdu dňa 24.09.2018, na strane žalovaného ďalej konal s iným subjektom, a to Veliteľom pozemných síl Ozbrojených síl SR, mal správny súd žalobu odmietnuť ako podanú oneskorene, pretože hmotnoprávne účinky začatia konania voči novému účastníkovi - Veliteľovi pozemných síl Ozbrojených síl SR nastali až dňom, kedy bol súdu návrh žalobcu na pristúpenie účastníka do konania doručený. K uvedenej procesnej námietke správny súd udáva. Správny súd posúdil podanie žalobcu, doručené správnemu súdu 24.09.2018 (okrem iného) aj ako opravu označenia žalovaného, nakoľko „nové“ označenie žalovaného korešpondovalo so skutkovým stavom obsiahnutým v žalobe zo dňa 20.01.2017 (doručenej pôvodne miestne nepríslušnému súdu - Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.1.2017) a korešpondovalo aj s označením rozhodnutia správneho orgánu v petite žaloby, ktoré tvorilo aj prílohu žaloby. Správny súd nerozhodoval v intenciách uvedeného návrhu o pristúpení ďalšieho účastníka v zmysle ust. § 79 CSP, pre ktorého aplikáciu v správnom súdnom konaní nie je podľa názoru správneho súdu priestor. Ustanovenia CSP (I. a II. časti) je možné v správnom súdnom konaní aplikovať len primerane. S ohľadom na skutočnosť, že Správny súdny poriadok presne definuje žalovaný subjekt (okrem iného) ako orgán verejnej správy ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (§ 180 ods. 1 SSP), je pojmovo vylúčené, aby na strane žalovaného vystupovali dva, resp. viac orgánov verejnej správy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť správny súd bez ďalšieho v správnom súdnom konaní po oprave označenia žalovaného podaním žalobcu, doručeným správnemu súdu dňa 24.09.2018, pokračoval na strane žalovaného s Veliteľom pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky Trenčín. Správny súd sa nestotožnil so záverom žalovaného, v zmysle ktorého postupom správneho súdu nedošlo k oprave označenia žalovaného, ale k zámene subjektu na strane žalovaného, nakoľko bol označený ako žalovaný úplne nový subjekt. Správny súd opätovne dáva do pozornosti, že hoci v záhlaví žaloby žalobca označil žalovaný subjekt: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, v texte žaloby je už ako žalovaný správne označený Veliteľ pozemných síl OZ SR Trenčín ako subjekt, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o uložení sankčného opatrenia za priestupok uloženého Vojenským útvarom 1115 Ružomberok Č.: ZaMKIS-77-1/2016 dňa 25.10.2019. Rovnako v petite žaloby, pri označení rozhodnutia žalovaného, ktorého zrušenia sa žalobca domáhal, žalobca správne označil žalovaného - Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že súd začal konať s „úplne novým subjektom“. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že správny súd svojim postupom privodil žalovanému ujmu, správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že všetky písomnosti (vyjadrenie k žalobe pôvodne označeným žalovaným - Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 11.06.2018, vyjadrenie k žalobe Veliteľa pozemných síl Ozbrojených Slovenskej republiky Trenčín zo dňa 18.10.2018 a duplika Veliteľa pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky Trenčín zo dňa 24.01.2019) boli správnemu súdu doručované pod hlavičkou Ministerstva obrany Slovenskej republiky a vyhotovené tým istým zamestnancom daného orgánu verejnej správy JUDr. C. K.. Správny súd nad rámec svojich procesných povinností po oprave označenia žalovaného doručoval opakovane žalobu s prílohami na vyjadrenie žalovanému - Veliteľovi pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky Trenčín, ku ktorej vyjadrenie menom žalovaného podal totožný subjekt - Ministerstvo obrany SR zamestnankyňou JUDr. C. K. tak, ako aj vyjadrenie k žalobe pred opravou s pôvodným označením žalovaného - Ministerstvo obrany SR.
14. Ďalej správny súd k meritu veci udáva, že jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
15. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného musí konštatovať ich nepreskúmateľnosť pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle vyššie citovaného ust. § 47 Správneho poriadku v nadväznosti na cit. ust. § 51 zákona č. 372/1990 Zb.. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia správnych orgánov vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, pričom musí ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovanie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistených v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 2Ado/58/2003).
16. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného (ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) je správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy a zasahuje do oblasti správneho trestania bezprostredne sa dotýka ústavou garantovaného práva, a teda podlieha prieskumnej činnosti správneho súdnictva, musí čo do formálnych i obsahových náležitostí primerane napĺňať zákonné minimum požiadaviek na rozhodnutie správneho orgánu. Uvedené zákonné minimum požiadaviek rozhodnutia správneho orgánu v oblasti správneho trestania je potrebné hľadať v zmysle citovaného ust. § 51 zákona č. 372/1990 Zb. v cit. ust. § 46 a § 47 ods. 2 Správneho poriadku definujúcich požiadavky pre rozhodnutie správneho orgánu vydanom v správnom konaní v intenciách základných zásad trestného konania.
17. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že správny orgán prvého stupňa (pričom žalovaný nedostatok neodstránil) odôvodnenie rozhodnutia založil na skutočnosti, že žalobca dňa 01.07.2016 v čase 06:30 hod. viedol vozidlo Tatrapan ev. č. 62-44433 v smere Lešť Slávia - Senohrad - Ružomberok. Na ceste II. t. 526 v úseku 500 m za Vidovým Vrchom v smere na Senohrad v pravotočivej zákrute pri vyhýbaní sa protiidúcemu osobnému vozidlu, bielej farby, nezistenej značky a typu prešiel s vozidlom mimo cesty na pravú stranu, kde narazil do stromu a následne vozidlo zastavil. V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa absentuje vymedzenie skutkového stavu relevantného z hľadiska aplikácie ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., t.j. označenie súhrnu právne relevantných skutočností, ktoré vzal správny orgán prvého stupňa z vykonaných dôkazov za preukázané a ktoré relevantné z hľadiska aplikácie označených zákonných ustanovení. Popri označení dôkazných prostriedkov, ktoré správny orgán v konaní použil, je žiaduce uviesť, aké konkrétne právne významné skutočnosti vzal správny orgán z toho - ktorého dôkazného prostriedku za preukázané. Rovnako v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa celkom absentuje správna úvaha, akú správny orgán použil pri hodnotení jednotlivých vykonaných dôkazov a aplikácii relevantných zákonných ustanovení na zistený skutkový stav, a to najmä v nadväznosti na obranu žalovaného vznesenú dňa 01.07.2016 do záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. (č.l. 5 administratívneho spisu) kde uviedol, že v pravotočivej zákrute v smere na Senohrad si všimol protiidúce vozidlo ako jeho ľavou časťou zasahuje do jazdného pruhu žalobcu - jeho ľavé kolesá boli za stredovou plnou čiarou. Žalobca sa snažil vyhnúť tomuto vozidlu, lebo si uvedomil, že vzadu má prepravované osoby a ak sa neuhne, dôjde vzhľadom na šírku žalobcom vedeného vozidla, ako aj hmotnosť a možnú dlhú brzdnú dráhu k zrážke s oproti idúcim vozidlom. Začal sa vyhýbať smerom doprava, pričom pravými kolesami zišiel z cesty. Vozidlo nebrzdil, čo odôvodnil tým, že chcel zabrániť, aby sa vozidlo nedostalo do šmyku. Snažil sa vozidlo udržať v priamom smere, volant držal pevne oboma rukami, snažil sa vozidlo dostať opäť na cestu... . Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že nezistené vozidlo nemá príčinnú súvislosť so spôsobenou dopravnou nehodou, nakoľko nezbavuje vodiča povinnosti plne sa venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Dostatočným venovaním sa vedeniu vozidla, znížením rýchlosti prejazdu zákrutou mohol tejto situácii zabrániť. K uvedenému záveru správneho orgánu prvého stupňa, správny súd udáva, že dané závery správneho orgánu nemali oporu vo vykonanom dokazovaní. V prvom rade nemožno súhlasiť so záverom správneho orgánu prvého stupňa, že nezistené vozidlo nemohlo mať príčinnú súvislosť so spôsobenou dopravnou nehodou, inými slovami nemalo vplyv na administratívno právnu zodpovednosť žalobcu za spáchaný priestupok. Správny súd uvádza, že ak by totiž bolo preukázané, že oproti idúce biele vozidlo nezistenej značky zasahovalo do jazdného pruhu žalobcu vchádzajúceho do pravotočivej zákruty, potom možno konštatovať, že vytvorilo pre žalobcu prekážku náhlu, t.j. prekážku, ktorá vznikla v cestnej premávke náhle a neočakávane. Nemožno totiž od vodiča spravodlivo žiadať, aby predvídal možnosť jazdy oproti idúceho vozidla v jazdnom pruhu vodiča a aby vodič za pred prechádzaním zákrutou znížil rýchlosť vozidla na minimum predvídajúc možný stret s vozidlom jazdiacim v protismere. Správny orgán prvého stupňa tvrdí, že znížením rýchlosti prejazdu zákrutou mohol tejto „situácii“ žalobca zabrániť. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nie je však správnemu súdu zrejmé, akú „situáciu“ mal správny orgán na mysli. Pokiaľ mal správny orgán prvého stupňa na mysli, že žalobca sa mohol znížením rýchlosti vyhnúť oproti idúcemu vozidlu bez zíjdenia z vozovky, chýbajú pre takýto záver v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa skutkové zistenia. K takému záveru by bolo nevyhnutné obstarať dostatok skutkových zistení, ktoré by s ohľadom na dané okolnosti prípadu dali jednoznačnú odpoveď na otázku, či sa pri danej šírke vozovky a vozidiel bolo možné obísť bez zíjdenia z vozovky. Pokiaľ mal správny orgán prvého stupňa použitím pojmu „situácia“ na mysli skutočnosť, že pri nižšej rýchlosti a včasnom brzdení by žalobca aj napriek zíjdeniu z vozovky (v dôsledku snahe vyhnúť sa stretu oproti idúcim vozidlom) mohol ním vedené vozidlo zastaviť bez vzniku dopravnej nehody (škody na vozidle), rovnako pre takéto závery správneho orgánu chýbajú skutkové zistenia. Predovšetkým bolo potrebné vyhodnotiť miestne podmienky a aj zodpovedať otázku, aká, než žalobcom udávaná rýchlosť 55 km/h (pri predpísanej rýchlosti 90 km/h v danom úseku) bola s ohľadom na váhu a charakter prepravovaného vozidla, ako aj charakter cesty v danom prípade primeraná. Rovnako v tejto súvislosti chýba vysporiadanie sa s obranou žalovaného, že brzdenie v danom prípade by spôsobilo šmyk vozidla, preto žalobca nebrzdil a snažil sa dostať vozidlo späť na vozovku. K uvedenej obrane žalobcu správny orgán prvého stupňa nezaujal žiadne stanovisko.
18. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa trpí nepreskúmateľnosťou aj pre nezrozumiteľnosť. V skutkovej vete, ktorá by mala byť daná preukázanými právne relevantnými skutočnosťami, správny orgán prvého stupňa uvádza, že sa žalobca vyhýbal oproti idúcemu osobnému vozidlu, bielej farby, nezistenej značky a typu a prešiel s vozidlom mimo cesty. V odôvodnení správny orgán prvého stupňa však uvádza, že sa vozidlo bielej farby, nezistenej typu a značky v danom čase a priestore nepodarilo vypátrať.
19. V tejto súvislosti je rovnako potrebné doplniť, že z obsahu administratívneho spisu, a to zo záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. zo dňa 01.07.2016 svedkom rtn. Z. D. však plynie, že sa svedok vyjadroval k jazde osobného motorového vozidla bielej farby, neznámej značky a popisoval manéver žalobcu snažiaceho sa vyhnúť stretu s vozidlom. Výpoveď svedka D. však správny orgán prvého stupňa opomenul akokoľvek vyhodnotiť, čím porušil citované ust. § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku v nadväznosti na ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Napriek skutočnosti, že žalobca v rámci konania pred správnym orgánom prvého stupňa nenavrhol doplnenie dokazovania, správne orgány boli povinné predtým, než dospeli k záveru, že žalobca sa horeuvedeného priestupku dopustil, dôsledne postupovať v súlade s ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Rozhodnutie správneho orgánu malo reagovať nielen na skutočnosti svedčiace v neprospech obvineného z priestupku, ale malo vyhodnotiť aj skutočnosti, ktoré podporovali výpoveď obvineného, najmä výpoveď svedka Z. D..
20. V tejto súvislosti správny súd udáva, že v ust. § 3 Správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Základnou zásadou je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správny orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4, ale je premietnutá v ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Spoľahlivo zistený skutkový stav má byť podmienkou každého rozhodnutia vo veci. Úplnosť zistenia treba vykladať ako vykonanie všetkých šetrení potrebných na objasnenie rozhodujúcich okolností dôležitých pre posúdenie veci a presnosť ako potrebu zhody týchto zistení so skutočnosťou.
21. Správny súd ďalej udáva, že nepreskúmateľnosťou trpí aj rozhodnutie žalovaného, ktorý nedostatky rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neodstránil. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, a to v časti konštatujúcej, že sa žalobca plne nevenoval vedeniu vozidla, absentuje v nadväznosti na formulované odvolacie námietky, odkaz na konkrétne skutkové zistenia, z ktorých by bolo možné nad všetku rozumovú pochybnosť dospieť k záveru o porušení povinností zakotvených v ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. žalobcom. Predovšetkým bolo povinnosťou žalovaného vysporiadať sa s obhajobou žalobcu (ako osoby obvinenej z priestupku). Odvolateľ nesúhlasí so záverom správneho orgánu prvého stupňa, že protiidúce biele osobné motorové vozidlo, neznámej značky nemalo príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou. Je toho názoru, že pokiaľ by sa nevyhol uvedenému vozidlu, došlo by k čelnej zrážke s dôsledkami, ktoré by určite mali tragický dopad. Skutočnosť, že vozidlo prešlo do protismeru je potvrdená aj výpoveďou svedka D. s prípravného konania. Správny súd uznáva, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného o opravnom prostriedku nemá žalovaný odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, avšak je nevyhnutné zodpovedať všetky tie námietky, ktoré majú rozhodujúci význam z hľadiska aplikácie relevantných právnych noriem a súčasne sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmavalo v odvolacom konaní. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sa zhodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov a celkového skutkového stavu z hľadiska aplikácie právne relevantných noriem nevenuje vôbec. Obrana žalobcu obsiahnutá v odvolacích námietkach, ktorý spochybňuje príčiny dopravnej nehody a poukazuje na skutočnosť, že dôvodom jeho vyhýbacieho manévru bola snaha vyhnúť sa zrážke s oproti idúcim vozidlom bielej farby, nezistenej značky, je právne významnou, a preto vysporiadanie sa žalovaného v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia s takýmito odvolacími námietkami bolo z hľadiska preskúmavania rozhodnutia žalovaného správnym súdom nevyhnutné. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia popri citácii zákonných ustanovení, obsahu odvolania a časti výpovede obvineného z prípravného konania uvádza odkazujúc na fotodokumentáciu a náčrtok z miesta dopravnej nehody, že odvolateľ sa nevenoval dostatočne riadeniu motorového vozidla a nesprávne vyhodnotil situáciu aj s ohľadom na skutočnosť, že riadil vojenské motorové vozidlo značnej hmotnosti, stav krajnice a hlavne skutočnosť, že prepravoval vo vozidle viacero osôb, ktoré svojim konaním ohrozil. Takýto záver žalovaného v odôvodnení rozhodnutia je nepreskúmateľný. Nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že z hľadiska preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu správnym súdom je irelevantné, aké dôkazy boli zaobstarané správnym orgánom v rámci administratívneho konania.
Pokiaľ správny orgán zistenia plynúce z jednotlivých vykonaných dôkazných prostriedkov nepremietol do obsahu odôvodnenia rozhodnutia v rámci označenia skutkového stavu relevantného z hľadiska aplikácie právnych predpisov. Rozhodnutie žalovaného odkazuje na „fotodokumentáciu“ a „náčrtok z miesta“, pričom neuvádza, ktoré skutkovo a právne významné okolnosti z označených dôkazov vzal za preukázané a aký majú vplyv z hľadiska aplikácie ust. § 22 ods. 1 písm. g) v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z.. Správny orgán sčasti obsiahol v odôvodnení rozhodnutia aj vyjadrenie obvineného z priestupku v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa („ ... ako odvolateľ uvádza k nehodovému deju malo dôjsť pri rýchlosti okolo 55 km/h, pričom od doby vošiel pravými kolesami na krajnicu už nekorigoval rýchlosť jazdy /brzdením alebo zmenou rýchlostného stupňa/, ale len čiastočne smer jazdy a zastavil vo vzdialenosti viac ako 180 m od tohto miesta, pričom motorové vozidlo sa zastavilo samo až po náraze do stromu“). Správnemu súdu nie je zrejmé, aké konkrétne skutkové zistenia sú pre správny orgán významné z hľadiska záveru o nevenovaní sa vedeniu vozidla. Správny súd sa môže len domnievať, že takouto podľa názoru žalovaného bola skutočnosť, že žalobca nezabrzdil, resp. nezaradil nižší rýchlostný stupeň. Pozornosti správneho súdu však neušlo, že v administratívnom spise vo svojej výpovedi na obranu daného konania obvinený z priestupku uviedol, že nechcel, aby sa vozidlo dostalo do šmyku, preto sa snažil vyjsť s vozidlom bez brzdenia naspäť na vozovku. Zhodnotenie uvedenej obrany žalovaného však v odôvodnení rozhodnutia žalovaného celkom absentuje.
22. Na záver je potrebné dodať, že úlohou správnych súdov nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov a odstraňovať vlastným zisťovaním formálne aj obsahové vady správneho aktu a postupu správneho orgánu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Jedným z esenciálnych predpokladov prieskumnej činnosti súdu je však také odôvodnenie rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia, resp. opatrenia napadnutého žalobou. Nedostatok dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia správnych orgánov viedol správny súd k zrušeniu rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pre nepreskúmateľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), bez možnosti zaoberať sa ďalšími meritórnymi námietkami žalobcu.
23. Správny orgán bude v odôvodnení nového rozhodnutia reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Je potrebné uviesť, aké konkrétne dôkazy boli vykonané, aké konkrétne skutočnosti vzal správny orgán z jednotlivých dôkazov za preukázané, pričom prihliadne na nepochybne zistené právne významné skutočnosti svedčiace nielen v neprospech, ale aj v prospech obvineného. U jednotlivých zistených skutočností je potrebné zhodnotiť ich právny význam. Správny orgán uvedenie ako sa vysporiadal s námietkami účastníka k skutkovým okolnostiam a právnemu posúdeniu veci. Je potrebné osobitne vyhodnotiť námietky žalobcu vzťahujúce sa k príčinám dopravnej nehody. Žalobca sa bráni, že konal v krajnej núdzi, z vozovky zišiel v snahe predísť zrážke s protiidúcim motorovým vozidlom. V rámci právneho posúdenia veci správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu s odkazom na konkrétne ustanovenia, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, pričom nestačí len citácia daného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy najmä na zreteľom na neurčité všeobecné právne pojmy (venovanie sa vedeniu vozidla, sledovanie situácie v cestnej premávke, škoda na majetku atď.), aby bol účastníkovi zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci správnym orgánom s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu pri rešpektovaní základných zásad správneho trestania vrátane zásady in dubio pro reo, v zmysle ktorej pre prípad existencie pochybností o príčinách dopravnej nehody, ktoré sa nepodarilo odstrániť vykonaným dokazovaním, je potrebné pre existujúce rozumné pochybnosti v otázke viny obvineného rozhodnúť v jeho prospech.
24. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak,že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.