Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/60/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Veronika Doláková (rodená Kubriková), PhD. proti povinnému: D. G., U.. X.X.XXXX, F. R. H. XXXX/X, R., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou (rod. Sitášovou), so sídlom Exekútorského úradu Vajnorská 100/A, Bratislava, pod sp. zn. EX 6905/15, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.338,20 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/1600/2015-38 zo dňa 13.5.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/1600/2015-38 zo dňa 13.5.2016, p o t v r d z u j e . Súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to s odkazom na ustanovenia § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 25 ods. 1, ods. 4, § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“), § 47 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 28.4.2015 súdny exekútor v súlade s § 44 ods. 1 EP predložil súdu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 25.3.2015 a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. IA-C/0314/4094 zo dňa 11.6.2014. Podľa § 9 ods. 5 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. v znení účinnom do 31.12.2014 písomnosti sa doručujú na adresu: a) ktorú adresát uviedol vo svojom písomnom podaní doručenom Rozhodcovskému súdu ako sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo doručovaciu adresu, najmä na účely rozhodcovského konania, pokiaľ bola takáto doručovacia adresa adresáta na základe takéhoto písomného oznámenia známa rozhodcovskému súdu aspoň tri pracovné dni pred odoslaním jeho písomnosti; b) ktorú rozhodcovský súd zistil ako adresu sídla, miesta podnikania alebo bydliska adresáta z písomností, predložených v rozhodcovskom konaní rozhodcovskému súdu, predovšetkým z rozhodcovskej zmluvy alebo zo zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku, alebo ktorú rozhodcovský súd zistil ako adresu sídla, miesta podnikania alebo bydliska z verejne prístupných evidencií alebo registrov osôb (najmä zverejnených na internete), pokiaľ rozhodcovský súd nemá dôvod pochybovať o správnosti údajov v týchto písomnostiach alebo evidenciách alebo registroch osôb. Ďalej súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že základným predpokladom aby bolo možné na základe rozhodnutia predloženého oprávneným ako exekučný titul viesť exekúciu, je vykonateľnosť rozhodnutia. Aby bolo určité rozhodnutie vykonateľné, musí byť doručené v súlade s príslušnými právnymi predpismi účastníkovi konania, ktorému bola daným rozhodnutím uložená povinnosť. V danom exekučnom konaní predložil oprávnený ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp.zn. IA-C/0314/4094 zo dňa 11.6.2014. Na to, aby bola písomnosť doručená v súlade s fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP, musia byť splnené tri kumulatívne podmienky a to nezastihnutie adresáta písomnosti poštovým doručovateľom, zdržiavanie sa adresáta písomnosti v mieste doručenia a oznámenie doručovateľa o dni a hodine opätovného doručenia písomnosti. Ak nie je ktorákoľvek z týchto zákonných podmienok splnená, nemôže byť doručovaná písomnosť považovaná za doručenú v súlade s fikciou doručenia. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v rámci skúmania podmienok pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora si exekučný súd vyžiadal od Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. rozhodcovský spis pod sp. zn. IA-C/0314/4094, z ktorého má exekučný súd preukázané, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/4094 zo dňa 11.6.2014 bol povinnému doručovaný na adresu M. XX, XXXXX T. a na adresu H. XXXX/X, R., odkiaľ sa zásielka vrátila neprevzatá s vyznačením „adresát neznámy“. Rozhodcovský súd neskúmal inú adresu povinného a na rozhodcovskom rozsudku vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na základe vrátenia neprevzatej zásielky s oznamom „adresát neznámy“. Z uvedeného je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že pobyt povinného je neznámy, nakoľko sa neúspešne doručoval rozhodcovský rozsudok. Z tohto dôvodu dospel exekučný súd k záveru, že povinný sa na uvedených adresách v čase doručovania rozhodcovského rozsudku nezdržiaval. Lustráciou v registri obyvateľov má súd prvej inštancie preukázané, že povinný mal v čase rozhodcovského konania trvalý pobyt na adrese H. X, R., odkiaľ sa zásielka s rozhodcovským rozsudkom vrátila s oznamom „adresát neznámy“. V zmysle § 25 ods. 1 ZoRK druhej vety mal rozhodcovský súd zisťovať inú adresu povinného. Ďalej súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z priloženého rozhodcovského spisu mal preukázané, že rozhodcovský súd nevynaložil primerané úsilie na zisťovanie adresy povinného aspoň lustráciou povinného v Registri obyvateľov Slovenskej republiky a v Sociálnej poisťovni. Nakoľko neboli splnené podmienky pre doručenie rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 4 ZoRK povinnému, súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul nebol povinnému doposiaľ účinne doručený, v dôsledku čoho nemohol nadobudnúť právoplatnosť a tým sa nemohol stať ani vykonateľným. Nakoľko rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným nespĺňa základný predpoklad pre spôsobilý exekučný titul a to jeho vykonateľnosť, nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu a z toho dôvodu súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), e) a f) OSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 prvá a druhá veta EP je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Oprávnený je toho názoru, že zakladať oprávnenia štátnemu orgánu nie je možné, ani zákonom prípustné, len na základy judikatúry Najvyššieho súdu, či dokonca na základe súdnej praxe, ktorá je navyše nejednotná. Základným interpretačným východiskom pre posúdenie rozsahu preskúmavacej pôsobnosti exekučného súdu príslušného konať vo veci exekúcie právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, je fakt, že aj v prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok súd, ktorý koná vo veci jeho exekúcie je „príslušný konať ako exekučný súd (§ 45 ods. 3 EP), resp. je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu“ (§ 45 ZoRK). Ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Pokiaľ ide o prieskum rozhodcovských rozsudkov, zákonodarca predpokladá plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu postupujúceho podľa § 37 ZoRK (preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom) a redukovanú kontrolnú jurisdikciu pre súd konajúci o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby. Oprávnený má za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); podľa ustanovenia § 159 OSP doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný; výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Teda je tu prekážka „res iudicata“. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd svojím konaním podľa názoru oprávneného išiel nad rámec zákona, nakoľko súd nerešpektujúc ustanovenie § 35 ZoRK a ustanovenia § 40 a nasl. ZoRK, teda právne predpisy, ako aj práva tak povinného, ako aj oprávneného, rozhodoval o správnosti vydaného rozhodcovského rozsudku. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením nálezu Ústavného súdu SR II.ÚS 499/2012. Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konštatovať per se neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že „spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa“ bez uvedenia, v čom má údajná nerovnováha spočívať. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného, že nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, ale rovno bez akýchkoľvek skutkových, či právnych dôvodov ju označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Oporu takéhoto postupu nemožno nájsť ani v slovenskom právnom poriadku, ani v európskej judikatúre, ktorá výslovne vylučuje aby boli všetky rozhodcovské doložky per se označené za neplatné, bez dôkladného skúmania skutkového stavu. Zároveň sa exekučný súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd a nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. Oprávnený je toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Oprávnený má za to, že práve súdy by mali viesť k dodržiavaniu zákonov a povinností a nie jednostranne zvýhodňovať dlžníkov, ktorí sa vlastným konaním ocitli na prahu exekúcie. Exekučný súd svojím postupom znemožnil oprávnenému uplatniť si svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. 4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP) a zákonný sudca súdu prvej inštancie odvolaniu nemienil vyhovieť. Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. OSP tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie, boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zostali zachované aj po 1.7.2016. 5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 7. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 31.3.2015, doručením návrhu oprávneného Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom oprávneným bol ako exekučný titul predložený rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU, zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35 862 882, pod sp. zn. IA-C/0314/4094 zo dňa 11.6.2014, na ktorom je vyznačená doložka právoplatnosti dňom 31.10.2014 a vykonateľnosti dňom 4.11.2014. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie vyžiadaním predmetného rozhodcovského spisu od rozhodcovského súdu, pričom oboznámením sa s obsahom predloženého rozhodcovského spisu odvolací súd zistil, že už zásielka obsahujúca žalobu s prílohami a výzvu na podanie žalobnej odpovede, ktorá bola doručovaná povinnému na adresu H. X, R., sa vrátila rozhodcovskému súdu ako nedoručená s oznámením pošty „adresát neznámy“, pričom opakovanú výzvu na podanie žalobnej odpovede rozhodcovský súd dňa 19.5.2014 úspešne povinnému doručil na adresu M. XX, XXXXX T.. Rovnako rozhodcovským súdom následne vydaný rozhodcovský rozsudok bol doručovaný povinnému na adresu M. XX, XXXXX T., odkiaľ sa však zásielka vrátila rozhodcovskému súdu nedoručená s oznámením pošty „Non réclamé - Nem kereste“, v nadväznosti na čo vykonal rozhodcovský súd dopyt za účelom zistenia adresy povinného len na Register obyvateľov SR a následne rozhodcovský rozsudok opätovne doručoval povinnému na adresu H. X, R., odkiaľ sa zásielka dňa 27.10.2014 vrátila rozhodcovskému súdu nedoručená s oznámením pošty „adresát je neznámy“ a na základe takto vrátenej nedoručenej zásielky rozhodcovský súd vyznačil na predmetnom rozhodcovskom rozsudku doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. 8. Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd ďalej zistil, že po vydaní predmetného odvolaním dotknutého uznesenia bol súdu prvej inštancie doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 13.7.2017 pod č. k. 16Er/1600/2015-80, v spojení s opravným uznesením zo dňa 9.1.2018 pod č. k. 16Er/1600/2015-88 tak, že pripustil zmenu účastníka konania tak, že do konania namiesto doterajšieho oprávneného Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, vstupuje ako nový oprávnený BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, Vajnorská 100/A, Bratislava. 9. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne právne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, s obsahom spisu a po preskúmaní odvolania, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a súčasne odvolací súd uvádza, že oprávnený v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne odvolacie námietky spôsobilé spochybniť podstatné úvahy, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza a na ktorých súd prvej inštancie založil svoj právny názor, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom je tiež nutné konštatovať, že dôvody odvolania oprávneného nekorešpondujú s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie pri vydaní svojho rozhodnutia nevychádzal z preskúmavania platnosti rozhodcovskej doložky, úverovej zmluvy a samotného obsahu rozhodcovského rozsudku, ale posudzoval otázku vykonateľnosti predloženého exekučného titulu, t.j. skúmal existenciu náležitosti priamo vyplývajúcej z ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) EP. 12. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015 - exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), vydaného pred 1.januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. 13. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 14. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 15. Podľa § 9b ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. 16. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2 v znení účinnom do 31.3.2017), či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej, ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak to má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV.ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). 17. Podľa ustálenej judikatúry bol exekučný súd v zmysle § 45 ZoKR, v znení účinnom do 31.12.2014 (ktoré znenie sa vzťahuje aj na prejednávanú vec), oprávnený podrobiť rozhodcovský rozsudok prieskumu jeho súladu so zákonom. 18. Podľa § 25 ods. 1 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. 19. Podľa § 25 ods. 2 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia. 20. Podľa § 25 ods. 3 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností. 21. Podľa § 25 ods. 4 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk (§ 45a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku); dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. 22. Podľa § 51 ods. 3 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (Občiansky súdny poriadok). 23. Podľa § 45 ods. 1 OSP súd doručuje písomnosť sám, alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). 24. Podľa § 45 ods. 2 OSP údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka”) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. 25. Podľa § 47 ods. 1 OSP do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. 26. Podľa § 47 ods. 2 OSP ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. 27. Podľa § 48 ods. 4 OSP ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením rozhodne, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrhu zruší uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované uložením v súdnom spise sa považujú za doručené po uplynutí siedmich dní od ich vyhotovenia. 28. Odvolací súd konštatuje, že napriek vyššie uvedeným skutočnostiam nesporne vyplývajúcim z rozhodcovského spisu, ktoré sa týkajú doručovania predmetného rozhodcovského rozsudku povinnému a z ktorých vyplýva nesplnenie zákonných podmienok pre účinné doručenie do vlastných rúk v zmysle v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok), rozhodcovský súd na základe takto vrátenej zásielky vyznačil na rozhodcovskom rozsudku doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, čo rozhodne nemožno kvalifikovať ako správny procesný postup rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd jednak nevynaložil dostatočné primerané úsilie za účelom zistenia možnej adresy pobytu povinného lustráciou cez Sociálnu poisťovňu a jednak pri doručovaní rozhodcovského rozsudku vzhľadom na vrátenie nedoručenej zásielky s oznámením pošty „adresát neznámy“ nepostupoval správnym procesným postupom, pričom v danom prípade mal rozhodcovský súd možnosť po neúspešnosti doručovania aj na adresu prípadne zistenú lustráciou cez Sociálnu poisťovňu buď ustanoviť povinnému opatrovníka v zmysle § 29 ods. 2 OSP na doručovanie písomností, alebo v prípade splnenia zákonných podmienok využiť možnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 48 ods. 4 OSP, avšak rozhodcovský súd ani jedným z týchto spôsobov nepostupoval a to napriek vyššie uvedenej závade v doručení rozhodcovského rozsudku. K argumentácii oprávneného obsiahnutej v jeho odvolaní, ktorá však v značnej miere nekorešponduje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) a § 9b ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) s tým, že skúmanie vykonateľnosti predloženého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku jednoznačne spadá pod preskúmavaciu právomoc exekučného súdu. 29. S poukazom na vyššie zistený skutkový stav a znenie citovaných zákonných ustanovení, ako aj s poukazom na skutočnosť, že argumentácia oprávneného v odvolaní nespochybňuje správnosť napadnutého rozhodnutia v podstatných úvahách súdu o nevykonateľnosti exekučného titulu, na ktorých je založený výrok rozhodnutia, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

30. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 31. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech povinný, v dôsledku čoho povinnému vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 33. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ .