Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/188/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Leou Gubovou v spore žalobcu: BK energy, a. s., so sídlom Vydrany 71, 930 16 Vydrany, IČO: 44 886 977, zast. : POLÁČEK& PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124, proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zast. Allen &Overy Bratislava, s. r. o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, o zaplatenie 98 592,61 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 07. 08. 2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 1 656,19 eur s príslušenstvom ako aj nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému do právoplatného rozhodnutia vo veci samej povinnosť zdržať sa vystavovania faktúr na úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy žalobcovi. Uznesením č. k. 28Cb/188/2014-55 zo dňa 02. 09. 2014 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo ako správne potvrdené uznesením Krajského súdu Bratislava č. k. 3Cob/278/2014-97 zo dňa 30. 10. 2014 s tým, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Žalobca podaním zo dňa 17. 02. 2016 a zo dňa 13. 04. 2018 a zo dňa 13. 02. 2019 rozšíril žalobou uplatňovaný nárok. Súd podanie právne posúdil ako návrh na zmenu žaloby a o tomto návrhu rozhodol na pojednávaní dňa 16. 04. 2018 a dňa 13. 03. 2019 tak, že pripustil zmenu žaloby. Podľa ustanovenia § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. V časti uplatňovaného príslušenstva žalobca vzal žalobu späť, avšak v konečnom dôsledku požadoval zohľadňujúc celkovú sumu a rozsah uplatňovaného príslušenstva v širšom rozsahu, preto súd podanie žalobu posúdil ako návrh na zmenu žaloby, s tým žalovaný aj žalobca na pojednávaní súhlasili. Žalovaný s navrhovanou zmenou žaloby na pojednávaní súhlasil. Po zmene petitu žaloby sa žalobca domáha voči žalovanému, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 98 592,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1 656,19 eur od 15. 01. 2015

do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 18 218,09 eur od 21. 04. 2017 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 45 909,36 eur od 09. 02. 2019 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 32 808,97 eur od 14. 02. 2019 do zaplatenia. Žalobca žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhrad trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať právo na náhradu trov konania.

3. Žalobca v svojej žalobe a vyjadreniach písomných ako aj na pojednávaniach tvrdil najmä nasledovné skutočnosti: Žalobca je výrobcom elektriny pripojeným do distribučnej sústavy (ďalej aj "DS") žalovaného a prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie s inštalovaným výkonom 990 kW, ktoré sa nachádza v k. ú. Vydrany. Žalovaný je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, do ktorej je pripojený žalobca. Dňa 11. 07. 2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj "ÚRSO") vydal Vyhlášku č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike pre rok 2014 (ďalej aj "vyhláška"). Vyhláška pre výrobcov elektriny zaviedla novú platbu za prístup do distribučnej sústavy (tzv. G-komponent), ktorá sa uplatňuje od 01. 01. 2014. Platba za prístup do distribučnej sústavy, alebo tzv. G-komponent, sa začala vyberať v roku 2014. Vyhláška zaviedla, že platbu za prístup má povinnosť platiť každý výrobca pripojený do DS, a to aj keď nemá uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (ďalej len "zmluva o prístupe a distribúcii"). Skupina poslancov túto právnu úpravu napadla na Ústavnom súde. Ten napokon v roku 2016 rozhodol, že časť vyhlášky, ktorá zavádzala povinnosť platiť platbu za prístup pre všetkých výrobcov elektriny (teda aj pre výrobcov, ktorý nemali uzatvorenú zmluvu o prístupe a distribúcii) je neústavná. Ústavný súd konštatoval, že vyhláška nemôže byť právnym základom pre vyberanie platby. Podľa ústavného súdu právnym základom pre vyberanie platby za prístup môže byť jedine a len zmluva o prístupe a distribúcii (body 21.5, 22.1). Vyberanie platby za prístup bez uzatvorenej zmluvy o prístupe a distribúcii predstavuje podľa Ústavného súdu neústavný zásah do práv výrobcov elektriny vlastniť majetok (bod 21.8). V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu, ak neexistuje zmluva o prístupe a distribúcii, neexituje ani právny základ pre vyberanie platby za prístup. Predmetom tohto konania je vrátenie platieb za prístup, ktoré žalobca uhrádzal žalovanému v rokoch 2014 až 2018. Žalobca napáda neoprávnenosť platieb už od roku 2014. Už v roku 2014 podal túto žalobu na súd. Za podstatnú otázku v tomto konaní považuje to, či bol žalovaný oprávnený od žalobcu vyžadovať platby za prístup, teda či na úhradu takýchto platieb existoval právny základ. Podľa Ústavného súdu týmto základom môže byť len zmluva o prístupe a distribúcii. Preto je dôležité posúdiť, či takáto zmluva bola medzi účastníkmi uzatvorená. Podľa tvrdení žalobcu taká zmluva nebola uzatvorená. Žalovaný preto nebol oprávnený fakturovať platby za prístup a je povinný predmetné platby vrátiť. Právnym základom pre platbu za prístup môže byť len zmluva o prístupe a distribúcií podľa § 26 ods. 5 Zákona o energetike. Podľa zákonnej definície sa totiž prístupom do sústavy rozumel "prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity." (§ 2 písm. a) bodu 12 Zákona o energetike). Prístup sa mohol realizovať výlučne podľa konkrétneho typu zmluvy, ktorou je zmluva o prístupe a distribúcii. Podotýkame, že podstatné náležitosti tejto zmluvy sú následne upravené v § 26 ods. 5 Zákona o energetike. V bode 22.1 rozhodnutia Ústavný súd vysvetľuje, prečo nezrušil všetky napádané ustanovenia Vyhlášky, ale len ich časť. Konštatuje, že nezrušené časti upravujú len matematický výpočet platby a nie samotnú povinnosť platiť. Nebol preto dôvod ich zrušiť. Ústavný súd hovorí, že "Pre týchto výrobcov je právnym základom ich povinnosti platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy už samotná uzatvorená zmluva o prístupe do distribučnej sústavy (pozri dikciu § 26 ods. 5 zákona o energetike a bod 19.2 tohto nálezu) (...) Inak povedané, pre výrobcov elektriny, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, znamenajú právne normy § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii v praxi len stanovenie spôsobu výpočtu výšky poplatku, k úhrade ktorého sa zaviazali uzatvorením zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na základe § 26 ods. 5 zákona o energetike.(...)" ako aj že "Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy". Podľa Zákona o energetike sa prístupom do sústavy sa rozumie "prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity." Zákon tak presne určuje, o aké využívanie distribučnej sústavy ide. Ide o využívanie sústavy v rozsahu distribučnej kapacity a využívanie tejto distribučnej kapacity na základe zmluvy o prístupe a distribúcii. Zákon o energetike, podľa ktorého na základe zmluvy o prístupe a distribúcii dochádza k využívaniu distribučnej sústavy na "distribúciu elektriny, resp. na zabezpečenie jej prepravy inému subjektu." Za týmto účelom je v danej zmluve dohodnutá aj "distribučná kapacita" (§

26 ods. 5 Zákona o energetike). Prístup do distribučnej sústavy znamená, že výrobca elektriny túto elektrinu nedodá priamo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy (alebo ním poverenému subjektu) v mieste pripojenia, ale využije jeho distribučnú sústavu na to, aby prostredníctvom distribučnej sústavy prepravil elektrinu inej osobe, ktorú si sám určí. Uvedené konštatuje aj samotné rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého sa prístupom rozumie "(...) právo vpúšťať" do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným účastníkom trhu (...)" (bod 21.1). Žalobca však nikdy distribučnú sústavu na prepravu elektriny nevyužíval. Táto skutočnosť je navyše medzi stranami nesporná. Žalobca dodával elektrinu priamo žalovanému, resp. ním poverenej osobe, a tá si s ňou nakladá podľa svojho uváženia. Žalobca s touto elektrinou v sústave už následne nijako nedisponoval a vôbec nevyužíval sústavu na jej ďalšiu distribúciu inému subjektu. Keďže žalobca nevyužíval sústavu na prepravu vyrobenej elektriny inému subjektu, žalobca nevyužíval ani prístup do sústavy. Pripojenie v zmysle zákonnej definície znamená zabezpečenie potrebnej kapacity v sústave a fyzické pripojenie zariadenia do sústavy (§ 2 písm. a) bod 11 Zákona o energetike). Toto pripojenie sa uskutočňuje na základe zmluvy o pripojení (§ 26 ods. 3 Zákona o energetike).Po pripojení zariadenia do sústavy je možné uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny a dodávať (vpúšťať) elektrinu do distribučnej sústavy. Ak by však výrobca chcel elektrinu nie len vpustiť (dodať) do distribučnej sústavy, ale chcel by využiť distribučnú sústavu na prepravu dodanej elektriny z miesta A do miesta B, potreboval by už špeciálnu službu - a to prístup do distribučnej sústavy. Výrobca by musel uzatvoriť zmluvu o prístupe a distribúcii a platiť platbu za prístup. Medzi stranami je nesporné, že žalobca dodával elektrinu priamo žalovanému, resp. ním poverenej osobe. Takáto dodávka, resp. vpúšťanie elektriny do sústavy však nevyžadovala prístup do distribučnej sústavy. Podstata obrany žalovaného spočíva v tvrdení, že platba za prístup bola uhrádzaná zákonne, lebo medzi stranami bola uzatvorená akási zmluva o prístupe. Táto zmluva však nie je zmluvou o prístupe a distribúcii podľa § 26 ods. 5 Zákona o energetike. Táto skutočnosť je navyše medzi stranami nesporná. Žalovaného zmluva o prístupe nespĺňa obsahové náležitosti uvedené v § 26 ods. 5 aj keď vo svojom názve nesie slovné spojenie "zmluva o distribúcii a prístupe", žiadnu distribúciu neupravuje. Uvedené vyslovene potvrdzuje aj žalovaný, ktorý vo svojich vyjadreniach podrobne popisuje ako táto jeho zmluva vznikla. Žalovaný vysvetľuje, že svoju zmluvu si "odvodil" od zmluvy o prístupe a distribúcii podľa § 26 ods. 5 a potom ju "očistil" od distribúcie elektriny. Dôsledkom takéhoto konania je zmluva, ktorá nemá v zákone žiadnu odporuje čistým konštruktom žalovaného. V tomto konaní netreba skúmať, či Žalovaného zmluva o prístupe je platná alebo nie. Plne postačuje záver, že zmluva podľa § 26 ods. 5 neexistuje a preto neexistuje ani právny základ pre platbu za prístup. Ak by však súd pristúpil k prieskumu platnosti Žalovaného zmluvy o prístupe, máme za to, že táto zmluva je neplatná. Ústavný súd na viacerých miestach konštatuje, že právnym základom pre platbu za prístup je zmluva podľa § 26 ods. 5 Zákona o energetike. Toto ustanovenie zákona upravuje podstatné náležitosti zmluvy o prístupe a distribúcii. Žalovaný bráni svoju zmluvu s odkazom na § 27 ods. 1 Zákona o energetike. Podľa žalovaného, toto ustanovenia upravuje práve jeho zmluvu o prístupe. A to preto, lebo obsahuje právo výrobcu uzatvoriť iba "zmluvu o prístupe do sústavy" a nie zmluvu o prístupe a distribúcii. Ak by sme prijali záver žalovaného, že § 27 ods. 1 upravuje osobitnú Zmluvu o prístupe, malo by to za následok rozpor s ostatnými zákonnými ustanoveniami, ako aj so samotným rozhodnutím Ústavného súdu. Výklad žalovaného odporuje základnej zákonnej definíciu pojmu prístup, podľa ktorej sa prístupom do sústavy rozumie "prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny" (§ 2 písm. a) bod 12 Zákona o energetike); výklad žalovaného odporuje zákonným vymedzeniam povinností prevádzkovateľa sústavy. Ak má mať žalobca právo uzatvoriť "zmluvu o prístupe", tak tomuto právu by mala zodpovedať povinnosť žalovaného takúto zmluvu uzatvoriť. Podľa § 31 ods. 2 písm. i) Zákona o energetike je však žalovaný povinný "uzatvoriť zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny". Ústavný súd vo svojom odôvodnení opakovane poukazuje na konkrétny typ zmluvy, a to na zmluvu s náležitosťami podľa § 26 ods. 5 Zákona o energetike, t.j. na zmluvu o prístupe a distribúcii (poukazujeme na body 22.1, 21.5, 22.1, 23.2). Žiadna osobitná zmluva o prístupe podľa § 27 ods. 1 neexistuje. Prístup znamená právo vpúšťať vyrobenú elektrinu na účely jej prepravy odberateľom, resp. iným účastníkom trhu. Žalobca však nikdy distribučnú sústavu na prepravu elektriny nevyužíval. Táto skutočnosť je navyše medzi stranami nesporná. Žalobca dodá elektrinu priamo žalovanému, resp. ním poverenému subjektu, a ten si s ňou následne nakladá podľa svojho uváženia. Žalobca s touto elektrinou v sústave už následne nijako nedisponuje a vôbec nevyužíva sústavu na jej ďalšiu prepravu inému subjektu. Pod pojem prístup nie je možné automaticky zaradzovať všetko, čo žalovaný považuje za využívanie sústavy. Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax súdov v obdobných sporoch s tvrdením žalobcu, že sudcovia sa jasne priklonili k argumentácii, že:

právnym základom platby za prístup môže byť len zmluva o prístupe a distribúcii podľa § 26 ods. 5 Zákona o energetike. Pokiaľ existencia takejto zmluvy nie je preukázaná, platby za prístup sa majú vrátiť výrobcovi. oprávnenosť platieb nie je možné vyvodiť ani argumentu, že každý výrobca, ktorý dodáva elektrinu do sústavy túto sústavu fakticky využíva; samotná dodávka elektriny do sústavy nie je prístupom ; na samotné vpúšťanie (dodávku) elektriny do sústavy žalovanému (alebo poverenému subjektu) nie je potrebný prístup. Právny nárok na žalovanú istinu s príslušenstvom žalobca odôvodnil tým, že žalobca žalovanému riadne zaplatil faktúry vystavené na úhradu poplatku G-komponent a to najmä z toho dôvodu, aby mohol naďalej pokračovať v podnikateľskej činnosti v nádeji, že v konaní pred súdom sa bude úspešne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia vo výške realizovaných platieb. Časť poplatku G-komponent žalobca zaplatil žalovanému započítaním s existujúcim nárokom na vyplatenie podpory pre žalobcu ako výrobku ekologickej elektriny. Na základe Vyhlášky a Cenového rozhodnutia, podľa ktorého je výška ročnej platby za prístup do distribučnej sústavy v prípade zariadenia na výrobu elektriny pripojeného do distribučnej sústavy žalovaného s inštalovaným výkonom 1 MW stanovená na sumu 16 729,00 Eur, žalovaný dňa 02. 06. 2014 vystavil žalobcovi faktúru č. XXXXXXX vo výške 1 656,19 Eur, ktorou žalobcovi, ako výrobcovi elektriny vyfakturoval platbu za prístup do distribučnej sústavy za mesiac máj 2014. Uvedená faktúra bola žalobcom riadne uhradená. Žalovaný tak fakturoval žalobcovi platbu za prístup do distribučnej sústavy pravidelne na mesačnej baze, až zo strany žalobcu došlo k zaplateniu poplatku vo výške žalovanej istiny po zmene žaloby, t. j. vo výške 98 592,61 eur. Žalobca považuje konanie žalovaného, ktorý od žalobcu požaduje úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy za nedôvodné a protiprávne, nakoľko na platbu na strane žalovaného neexistuje žiaden zmluvný ani zákonný dôvod. Medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna zmluva, ktorá by ho oprávňovala na uplatnenie platby za prístup do distribučnej sústavy. Úhradou faktúr došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, keďže došlo k plneniu, hoci na to nebol žiadny právny dôvod. Žalobca sa žalobou v tomto spore preto domáha vydania bezdôvodného obohatenia a to podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Faktúry sa opierajú o nezákonnú a protiústavnú Vyhlášku a Cenové rozhodnutie a preto žalobca žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca vyzýval žalovaného na vrátenie platieb výzvou zo dňa 12.2.2019 a výzvou na vrátenie zo dňa 7.2.2019.

4. Žalobca sa vyjadril k novele zákona o energetike 309/2018 Z. z., ktorá je účinná od 01. 01. 2019 a preto sa podľa neho vzťahuje na platby za prístup od 01. 01. 2019. Predmetom tohto sporu sú však platby za obdobie do 31. 12. 2018. Podľa tvrdení žalobcu to, že pre rozhodnutie v tomto spore je potrebné aplikovať právnu úpravu pred novelou potvrdil aj Krajský súd v Žiline vo svojich rozhodnutia. "a preto práve s prihliadnutím na právnu úpravu platnú a účinnú v tomto časovom období je potrebné posudzovať dôvodnosť nároku". Novela nič nespresnila, ale radikálne zmenila. V tomto smere je úplne irelevantné podľa žalobcu, čo hovorí dôvodová správa, ktorá sa navyše týka predpisu účinného od 01. 01. 2019. Právne vzťahy je preto treba posudzovať podľa pôvodnej právnej úpravy platnej a účinnej v danom čase.

5. Žalobca ako dôkaz navrhol vykonať: Podnet na podanie odvolania voči cenovému rozhodnutiu ÚRSO zo dňa 16. 12. 2013, Vyjadrenie k podnetu na podanie odvolania voči cenovému rozhodnutiu ÚRSO zo dňa 13. 01. 2014, Upozornenie na protiprávnosť platby za prístup do distribučnej sústavy, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 25. 02. 2014 a potvrdenie o realizácii platby, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 05. 03. 2014 a potvrdenie o realizácii platby, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 01. 04. 2014 a potvrdenie o realizácii platby, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 05. 05. 2014 a potvrdenie o realizácii platby, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 02. 06. 2014 a potvrdenie o realizácii platby, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 03. 06. 2014 a potvrdenie o realizácii platby, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 28. 07. 2014 a potvrdenie o realizácii platby, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 26. 08. 2014, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 26. 09. 2014, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 27. 10. 2014, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 26. 11. 2014, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 18. 12. 2014, Výpis obratov na účte od 01. 01. 2014 do 03. 02. 2016, Nález ÚS SR PL. ÚS 17/2014, Zmluva o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a. s., č. XXXX-XXXX-XXXX, Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/168/2016 zo dňa 22. 06. 2017, Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/187/2016 zo dňa 02. 06. 2017, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 27. 01. 2015, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 27. 02. 2015, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 26. 03.2015, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 04. 05. 2015, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 01. 06. 2015, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 26. 06. 2015, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 27. 07. 2015, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 25. 08. 2015, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 29. 09. 2015, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 30. 10. 2015, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 27. 11. 2015, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 16. 12.

2015, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 22. 01. 2016, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 25. 02. 2016, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 24. 03. 2016, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 25. 04. 2016, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 25. 05. 2016, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 23. 06. 2016, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 26. 07. 2016, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 30. 08. 2016, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 26. 09. 2016, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 25. 10. 2016, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 25. 11. 2016, Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 22. 12. 2016, Faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 02. 02. 2017, Opravná faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 07. 03. 2018, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 08. 03. 2017, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 04. 2017, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 05. 2017, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 01. 06. 2017, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 07. 2017, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 01. 08. 2017, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 09. 2017, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 10. 2017, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 11. 2017, Faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 05. 12. 2017, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 01. 2018, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 01. 02. 2018, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 01. 03. 2018, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 04. 2018, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 05. 2018, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 01. 06. 2018, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 07. 2018, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 01. 08. 2018, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 09. 2018, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 10. 2018, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 11. 2018, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 12. 2018, Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 01. 2019, Výpisy z účtu potvrdzujúce uhradenie predmetných faktúr v období január 2015 až december 2018, Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/167/2016 zo dňa 27. 10. 2017, Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/272/2014 zo dňa 06. 10. 2017, Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/446/2015 zo dňa 26. 10. 2017, Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/444/2015 zo dňa 24. 10. 2017, Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/256/2016 zo dňa 23. 01. 2018, Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cb/56/2017 zo dňa 17. 04. 2018, Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/8/2018 zo dňa 26.09.2018, Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/38/2018 zo dňa 26. 09. 2018, Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn.: 14Cob/5/2018 zo dňa 11. 10. 2018, Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn.: 13Cob/62/2018 zo dňa 17. 10. 2018.

6. Žalovaný sa v spore písomne ako aj na pojednávaniach vyjadril najmä nasledovne: Za smerodajnú žalovaný pre tento spor považuje poslednú novelu zákona o energetike - zákon č. 309/2018 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Aktuálne znenie zákona o energetike aj dôvodová správa k uvedenej novele objasnili kľúčové otázky tohto sporu, konkrétne že: (a) právo dodávať vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy zo strany výrobcu je prístupom do distribučnej sústavy, a (b) zmluva o prístupe a distribúcii nemusí v prípade výrobcu upravovať službu distribúcie elektriny, ktorá výrobcovi nie je poskytovaná. Novela tiež výslovne spresnila, že ak výrobca elektriny využíva prístup do sústavy tým, že do nej dodáva elektrinu, je povinný uzavrieť zmluvu o prístupe do sústavy. Ak tak neurobí, dopúšťa sa neoprávneného dodávania elektriny do sústavy. Dôvodová správa k novele výslovne uvádza, že tieto legislatívne zmeny si vyžiadali skúsenosti z praxe, keď sa výrobcovia elektriny domáhali výhod v podobe využívania služby prístupu, ale odmietali za tieto služby platiť. Je teda zrejmé, že úmyslom zákonodarcu nebolo dosiahnuť nový právny stav, ale len spresniť existujúce definície za účelom odstránenia právnej neistoty. Aktuálne znenie zákona potvrdzuje pozíciu žalovaného, že žalobca užíva prístup do jeho sústavy a že účtovanie poplatku za prístup je legitímne. Žalovaný tvrdil, že sa nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, pretože žalovaný účtuje G-komponent na základe platnej zmluvy o prístupe, ktorá stanovuje jednoznačnú a určitú povinnosť platiť za prístup do distribučnej sústavy cenu určenú cenovým rozhodnutím ÚRSO. Žalobca uzavrel so žalovaným platnú zmluvu o Zmluvu o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a. s.číslo XXXX-XXXX-XXXX zo dňa 12. 09. 2011 (Zmluva o prístupe). Podľa nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/2014 "Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle ZSE Distribúcia, a. s. je predchádzajúce obchodné meno žalovaného, ktoré bolo zmenené na Západoslovenská distribučná, a. s. od 1. januára 2013. § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy." V súlade s Rozhodnutím Ústavného súdu teda Zmluva o prístupe predstavuje právny základ na úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy. Zmluva o prístupe upravuje prístup do sústavy . V rozpore s tvrdeniami žalobcu Zmluva o prístupe obsahuje dohodu o zabezpečení prístupu, a to konkrétne v jej nasledovných ustanoveniach: (a) v čl. I "Predmetom tejto Zmluvy je záväzok Prevádzkovateľa umožniť Výrobcovi za podmienok ďalej dohodnutých v tejto Zmluve prístup zariadenia na výrobu elektriny

uvedeného v článku VI. tejto Zmluvy do distribučnej sústavy Prevádzkovateľa ", (b) v čl. III ods. 1 písm. a) "Výrobca má právo na umožnenie prístupu do sústavy v súlade s článkom I. tejto Zmluvy", a (c) v čl. III ods. 4 písm. a) "Prevádzkovateľ je povinný umožniť Výrobcovi prístup do sústavy v lehote podľa článku II tejto Zmluvy". Zmluva o prístupe teda stanovuje jasný a určitý záväzok žalovaného umožniť žalobcovi prístup do distribučnej sústavy ZSD a tomu zodpovedajúce právo žalobcu na umožnenie prístupu do tejto distribučnej sústavy. Zmluva o prístupe stanovuje jednoznačnú a určitú povinnosť za prístup platiť Zmluva o prístupe zakotvuje výslovnú, jednoznačnú a určitú povinnosť žalobcu platiť za prístup do distribučnej sústavy ZSD. Podľa čl. I ods. 3 Zmluvy o prístupe "Poplatok za prístup do sústavy sa účtuje v zmysle platného cenového rozhodnutia." Podľa § 3 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách "Dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe, akým sa cena vytvorí, s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje." Rovnaký záver vyplýva aj z Obchodného zákonníka. Cena v zmluve teda nemusí byť dohodnutá určením presnej výšky ceny, ale postačuje dohodnúť spôsob určenia ceny, za podmienky, že je dostatočne určitý. Je logické, že strany Zmluvy o prístupe neurčili presnú výšku ceny, pretože táto je určená cenovou reguláciou regulačného orgánu (ÚRSO), ktorá sa pravidelne mení. Keďže Zmluva o prístupe je uzavretá na dobu neurčitú, je rozumné, že strany sa dohodli určiť cenu za prístup odkazom na cenové rozhodnutie ÚRSO, ktoré bude v príslušnom čase platné. Inak by museli uzatvárať dodatok k Zmluve o prístupe pri každej zmene cenovej regulácie. Spôsob určenia ceny za prístup je určitý, pretože niet žiadnych pochýb o tom, ktoré cenové rozhodnutie ÚRSO sa vzťahuje na žalobcu a aká má byť výška poplatku za prístup podľa tohto rozhodnutia. K dnešnému dňu je výška náhrady za poskytnuté plnenie stanovená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví podľa § 26 ods. 23 vyhlášky ÚRSO č. 18/2017 Z. z. o cenovej regulácii v elektroenergetike a cenového rozhodnutia ÚRSO č. 0008/2018/E. Ods. 21.5 Rozhodnutia ÚS SR Zmluva o prístupe teda upravuje jednoznačnú povinnosť žalovaného umožniť žalobcovi prístup do svojej distribučnej sústavy za odplatu, ktorá je určená aktuálnym cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Zmluva o prístupe teda má všetky náležitosti, ktoré sú zákonom požadované pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu. Žalobca ju uzavrel slobodne, dobrovoľne a vážne. Je to právny úkon, ktorého obsah je zrozumiteľný a určitým spôsobom upravuje práva a povinnosti zmluvných strán. Žalobca nikdy nenamietal, že by uzavretie zmluvy nebolo prejavom jeho slobodnej a vážnej vôle, alebo že by obsahu zmluvy nerozumel alebo ho považoval za nedostatočne určitý. Žalobcov postoj k Zmluve o prístupe sa v priebehu tohto konania výrazne menil. Najprv existenciu tejto zmluvy ignoroval, pretože jeho argumentácia bola postavená na domnienke, že celá úprava G-komponentu je protiústavná, a teda nemôže byť účtovaný bez ohľadu na existenciu zmluvy, ktorá zakotvuje povinnosť platiť tento poplatok. Ústavný súd však nevyhovel návrhu skupiny poslancov v celom rozsahu, keď určil, že G-komponent ako taký je v súlade s ústavou, avšak na jeho účtovanie musí existovať právny základ, ktorým je aj zmluva. Vtedy začala žalobcovi prekážať existencia Zmluvy o prístupe a začal tvrdiť, že zmluva neumožňuje účtovanie poplatku za prístup, pretože neupravuje distribúciu elektriny. Alternatívne začal tvrdiť, že táto zmluva je neplatná pre rozpor so zákonom, resp. jeho obchádzanie, nemožnosť plnenia a rozpor s dobrými mravmi. Táto argumentácia žalobcu vychádza stále z toho istého argumentu, a síce že zákon o energetike údajne umožňuje iba uzavretie takej zmluvy, ktorá upravuje zároveň prístup do distribučnej sústavy aj distribúciu elektriny, a preto zmluva, ktorá upravuje iba prístup bez distribúcie, by mala byť neplatná. Tento argument však nemá oporu ani v zákone o energetike, ani v reálnom fungovaní vzťahov na trhu s elektrinou. Navyše, je v rozpore so zásadou zmluvnej voľnosti, ktorá reflektuje aj čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého "každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá". V tejto časti vyjadrenia preto preukazujeme, že prístup do distribučnej sústavy možno dohodnúť aj na základe zmluvy, ktorá neupravuje podmienky distribúcie elektriny a že v prípade výrobcu elektriny zmluva o prístupe ani nemôže obsahovať úpravu distribúcie, pretože výrobcovi táto služba nie je poskytovaná. Prístup a distribúcia sú zreteľne oddelené činnosti v elektroenergetike. Žalobca argumentuje, že prístup do distribučnej sústavy je neoddeliteľne spojený s distribúciou elektriny. Jediný argument, ktorým žalobca podporuje toto svoje tvrdenie, je čisto formálny - žalobca tvrdí, že súčasťou definície prístupu podľa § 2 písm. a) bod 12.2 zákona o energetike je, že prístupom do sústavy sa rozumie prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Zmluva o prístupe a distribúcii je definovaná v § 26 ods. 5 zákona o energetike a jej definícia obsahuje ako jednu z náležitostí aj záväzok zabezpečiť distribúciu elektriny. Z toho žalobca vyvodzuje záver, že prístup do distribučnej sústavy môže vzniknúť jedine na základe zmluvy, ktorá upravuje zároveň prístup do distribučnej sústavy aj distribúciu elektriny. Podľa § 2 písm. a) bod 12.2 zákona o energetike prístup do distribučnej sústavy znamená "prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity". Podľa § 26 ods. 5 zákona o energetike: "Zmluvou o prístupe do

distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu, umožniť prístup do sústavy a prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb. " . Tento formalistický záver žalobcu je nesprávny. Ako vyplýva aj zo zákonnej definície, prístup je faktická kategória a rozumie sa ním právo využívať distribučnú sústavu. Využívanie prístupu do sústavy nemožno odvodzovať od existencie zmluvného vzťahu. Existencia prístupu je faktickou otázkou, a v prípade výrobcu elektriny závisí jedine od toho, či výrobca má možnosť (právo) dodávať elektrinu do sústavy alebo nie. Osobitná definícia prístupu a distribúcie v zákone o energetike. Okrem uvedeného zo zákona o energetike vyplýva, že prístup a distribúcia sú v rámci trhu s elektrinou dve zreteľne odlíšené činnosti. Môžu byť upravené v rámci tej istej zmluvy, ale môžu byť aj predmetom osobitného zmluvného vzťahu. Odlišná povaha a oddeliteľnosť prístupu a distribúcie je zjavná už z definícií jednotlivých pojmov podľa § 2 zákona o energetike - prístup k distribučnej sústave znamená právo využívať distribučnú sústavu, distribúcia elektriny znamená prepravu elektriny distribučnou sústavou. Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, sekcie energetiky zo dňa 20. apríla 2018 potvrdzuje, že predmetom zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny môžu byť buď všetky zložky podľa § 26 ods. 5 zákona o energetike súčasne (t.j. rezervovanie distribučnej kapacity, umožnenie využívania distribučnej sústavy v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity a prepravenie elektriny), alebo každá z týchto zložiek osobitne, pretože každá z uvedených troch zložiek je v právnom zmysle samostatná. Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR potvrdzuje tiež princíp zmluvnej slobody vo vzťahoch na elektroenergetickom trhu, to znamená, že účastníci zmluvných vzťahov sa môžu a musia dohodnúť na tom, čo bude predmetom ich zmluvy. Aktuálne znenie zákona o energetike závery uvedené v citovanom stanovisku ministerstvo potvrdil aj zákonodarca v poslednej novele zákona o energetike, ktorá bola schválená 17. októbra 2018 a nadobudla účinnosť 01. januára 2019. Aktuálne znenie zákona o energetike po úpravách vykonaných poslednou novelou odstraňuje právnu neistotu a zákon o energetike spresňuje v nasledovných otázkach:

- aktuálne znenie zákona jednoznačne stanovuje, že výrobca má prístup do distribučnej sústavy vtedy, ak má právo do nej dodávať elektrinu,

- zákon o energetike objasňuje, že ak výrobca využíva prístup do distribučnej sústavy, je povinný uzavrieť zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. Podľa § 2 písm. a) bod 12.2 zákona o energetike prístup do distribučnej sústavy znamená "prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity". Podľa § 2 písm. a) bod 12.2 zákona o energetike prístup do distribučnej sústavy znamená "prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity". Podľa § 2 písm. b) bod 4. zákona o energetike distribúcia elektriny znamená "prepravu elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel jej prepravy odberateľom elektriny." Uvedené vyplýva z § 2 písm. a) bod 12.2 zákona o energetike, ktoré po nadobudnutí účinnosti novely bude znieť takto: prístup do distribučnej sústavy znamená "prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity a ak ide o výrobcu elektriny, prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo dodávať vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy." Novela medzi povinnosti výrobcu elektriny podľa § 27 ods. 2 zákona o energetike vložila nové písmeno b), ktoré znie nasledovne:. Aktuálne znenie zákona o energetike najskôr spresňuje definíciu prístupu do distribučnej sústavy, z ktorej vyplýva, že v prípade výrobcu elektriny je prístupom právo dodávať vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy. Uvedené vyplýva z § 2 písm. a) bod 12.2 zákona o energetike, ktoré znie takto: prístup do distribučnej sústavy znamená "prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity a ak ide o výrobcu elektriny, prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo dodávať vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy." (novelou pridané znenie je zvýraznené). Prístupom je už samotné právo dodávať elektrinu do distribučnej sústavy. Je na výrobcovi, či toto právo využije alebo nie, teda či do sústavy bude reálne dodávať elektrinu. Ak má však právo (možnosť) dodávať elektrinu do sústavy, podľa zákona o energetike má do sústavy prístup. Novela ďalej spresnila definíciu zmluvy o prístupe a distribúcii tým spôsobom, že v prípade výrobcu elektriny táto zmluva upravuje iba záväzok umožniť prístup do sústavy a zaplatiť cenu za prístup, nie však záväzok prepraviť elektrinu (teda poskytnúť službu distribúcie). Spresnené ustanovenie § 26 ods. 5

zákona o energetike znie nasledovne: "Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať distribučnú kapacitu, umožniť prístup do sústavy a v prípade účastníka trhu s elektrinou iného ako výrobcu elektriny aj prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za prístup a cenu za poskytnutie distribučných služieb a súvisiacich služieb." Dôvodová správa k novelizovanému ustanoveniu (osobitná časť dôvodovej správy k zákonu č. 309/2018 Z. z., k čl. III, k bodu 23) uvádza nasledovné: "Upresňuje sa zákonná definícia zmluvy o prístupe a distribúcii elektriny tak, aby bolo jednoznačne definované, že výrobca elektriny užíva legálne distribučnú sústavu, ak má uzatvorený zmluvný typ "zmluva o prístupe a distribúcii elektriny", ktorá nemusí nutne obsahovať aj predmet zmluvy distribúciu elektriny, ak túto službu výrobca elektriny nevyužíva. Doterajšia definícia uvedené obsahovala len implicitne." Aktuálne znenie zákona o energetike a citované ustanovenie dôvodovej správy teda vyvracia výklad žalobcu, že výrobca elektriny využíva prístup do distribučnej sústavy iba vtedy, ak má uzavretý určitý typ zmluvy. Naopak, to, či výrobca využíva prístup alebo nie, je faktická otázka, ktorá závisí od toho, či výrobca dodáva do sústavy ním vyrobenú elektrinu. Ak to tak je, výrobca prístup využíva, a je povinný zmluvne zakotviť podmienky takéhoto využívania. Ako ďalej uvádza dôvodová správa k ustanoveniu § 27 ods. 2 zákona o energetike (osobitná časť dôvodovej správy k zákonu č. 309/2018 Z. z., k čl. III, k bodom 29 a 30): "Navrhovanú zmenu si vyžiadala situácia vyplývajúca z aplikačnej praxe, keď sa výrobcovia elektriny bránili uzatvoreniu zmluvy o prístupe do sústavy napriek tomu, že prístup do sústavy využívali." Z dôvodovej správy je teda jednoznačný názor zákonodarcu, že ak výrobca elektriny prístup do distribučnej sústavy využíval, mal aj pred účinnosťou novely povinnosť uzavrieť zmluvu o prístupe. Keďže výrobcovia "b) uzatvoriť zmluvu o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny s prevádzkovateľom sústavy, ak výrobca elektriny dodáva elektrinu do sústavy" elektriny nejednoznačnosť zákona zneužívali, zákonodarca považoval za potrebné túto otázku legislatívne vyjasniť. Uvedené závery ďalej potvrdzujú aj prechodné ustanovenia zákona o energetike k úpravám účinným od 01. januára 2019 (§ 96f zákona o energetike). Ustanovenie § 96f ods. 1 zákona o energetike uvádza, že zmluvy uzatvorené medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a výrobcom elektriny pred účinnosťou novely, ktorých predmetom je umožnenie prístupu výrobcu elektriny do distribučnej sústavy, sa považujú za zmluvy o prístupe a distribúcii podľa § 26 ods. 5 zákona o energetike, a to aj vtedy, ak neobsahujú záväzok prevádzkovateľa distribučnej sústavy prepraviť príslušné množstvo elektriny (teda ak neupravujú službu distribúcie elektriny). Zákonodarca uvedenou úpravou potvrdil, že zmluva o prístupe do distribučnej sústavy v prípade výrobcu elektriny nemusí obsahovať záväzok prevádzkovateľa distribučnej sústavy prepraviť elektrinu pre výrobcu. Stanovisko ministerstva v kombinácii s dôvodovou správou k novele zákona o energetike a s prechodnými ustanoveniami uvedenými v § 96f ods. 1 zákona o energetike preukazuje úmysel zákonodarcu, že prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny sú oddelené činnosti, z ktorých každá môže a vždy mohla byť predmetom osobitnej zmluvy. Navyše, zákon o energetike v znení poslednej novely vyjasňuje, že v prípade výrobcu elektriny zmluva o prístupe a distribúcii neupravuje službu distribúcie elektriny. Je teda zrejmé, že zmluva o prístupe a distribúcii podľa § 26 ods. 5 spĺňa parametre zákonnej definície aj vtedy, ak obsahuje iba dohodu o umožnení prístupu a neobsahuje dohodu o poskytnutí služby distribúcie (prepravení určitého množstva elektriny distribučnou sústavou). Výrobcom elektriny nie je služba distribúcie poskytovaná . Bez distribučnej sústavy by sa elektrina nemohla dostať od výrobcu k odberateľovi a trh s elektrinou by nemohol fungovať. V dôsledku nastavenia vzťahov na trhu s elektrinou si však službu distribúcie elektriny objednávajú a platia za ňu iba dodávatelia a koncoví odberatelia elektriny. Výrobcovia si túto službu neobjednávajú a neplatia za ňu. Bolo by nezmyselné požadovať, aby výrobcovia elektriny uzatvárali zmluvu upravujúcu podmienky poskytovania služby, ktorá im nie je poskytovaná. Ak výrobca elektriny nedodáva elektrinu koncovým odberateľom, otázku distribúcie elektriny vôbec nerieši a teda nemá dôvod zmluvne túto otázku upravovať. Otázka distribúcie elektriny sa rieši výlučne v súvislosti s dodávkou elektriny medzi dodávateľom elektriny a jej koncovým odberateľom. Žalobca nedodáva ním vyrobenú elektrinu žiadnemu koncovému odberateľovi elektriny. To ani nemôže - keďže využíva podporu vo forme povinného výkupu elektriny "§ 96f Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. januára 2019 (1) Zmluvy uzatvorené medzi prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy a výrobcom elektriny do 31. decembra 2018, ktorých predmetom je umožnenie prístupu výrobcu elektriny do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy, sa považujú za zmluvy podľa § 26 ods. 4 alebo ods. 5, aj keď neobsahujú záväzok prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy prepraviť príslušné množstvo elektriny. Účastníci zmlúv sú povinní uviesť uzatvorené zmluvy do súladu s týmto zákonom do 31. marca 2019. Pre výrobcov elektriny, ktorí využívajú prístup do

prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy a k 01. januáru 2019 nemajú uzatvorenú zmluvu v písomnej forme, ktorej predmetom je prístup výrobcu elektriny do prenosovej sústavy alebo distribučnej sú stavy, platí, že majú prístup do prenosovej sústavy na základe zmluvy o prístupe do prenosovej sústavy a o prenose elektriny podľa § 26 ods. 4 alebo prístup do distribučnej sústavy na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny podľa § 26 ods. 5 a vzťahujú sa na nich primerane práva a povinnosti vyplývajúce z týchto zmlúv. Pre účely určenia rozsahu rezervovanej kapacity výrobcov elektriny v takomto prípade platí, že využívajú prístup do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy vo výške maximálnej rezervovanej kapacity zariadenia na výrobu elektriny. Účastníci zmlúv sú povinní uviesť uzatvorené zmluvy do súladu s týmto zákonom do 31. marca 2019." Výrobca je subjekt, ktorý elektrinu vyrába na základe povolenia na výrobu elektriny. Dodávateľ je subjekt, ktorý elektrinu predáva (na účely konečnej spotreby alebo na účely ďalšieho predaja). Dodávateľ môže byť zároveň aj odberateľom, ak elektrinu odoberá na účely ďalšieho predaja. Koncový odberateľ je odberateľ, ktorý nie je dodávateľom, teda odoberá elektrinu na účely vlastnej spotreby a nie na účely jej ďalšieho predaja. Žalobca teda všetku ním vyrobenú elektrinu dodáva výlučne spoločnosti ZSE Energia, a. s., ktorá ju odoberá za účelom dodávky žalovanému na krytie strát v jeho distribučnej sústave a za účelom jej ďalšieho predaja koncovým odberateľom. Distribúciu tejto elektriny vo vzťahu ku koncovým odberateľom následne zabezpečuje spoločnosť ZSE Energia, a. s.. Tvrdenie žalobcu, že na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny si výrobca elektriny zabezpečuje prepravu elektriny vyrobenej vo svojich zariadeniach na výrobu elektriny ku koncovým odberateľom elektriny, je teda nepravdivé. Distribúciu elektriny koncovým odberateľom zabezpečujú spravidla dodávatelia a v určitých prípadoch samotní koncoví odberatelia, nie však výrobcovia. Keďže žalobca ako výrobca elektriny si službu distribúcie neobjednáva (a ani mu nie je poskytovaná), bolo by nezmyselné upravovať poskytovanie takejto služby v zmluve medzi žalobcom a žalovaným. Zákon o energetike nevyžaduje uzavretie zmluvy o prístupe zároveň upravujúcej distribúciu elektriny. Žalobca tvrdí, že prístup do distribučnej sústavy môže byť dohodnutý len na základe zmluvy o prístupe a distribúcii elektriny, ktorá upravuje zároveň prístup aj distribúciu elektriny. Žalobca ďalej tvrdí, že zákon o energetike stanovuje tzv. numerus clausus, teda že zakazuje uzatvorenie iných zmlúv okrem tých, ktoré sú v ňom výslovne upravené. V prvom rade, zákon o energetike v znení účinnom do 31. 12. 2018 výslovne upravoval aj zmluvu o prístupe do sústavy (bez distribúcie), a to konkrétne v ust. § 27 ods. 1 písm. b), ktoré medzi práva výrobcu elektriny zaraďovalo aj právo uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy. Uvedené potvrdzuje aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Cob/181/2017 - 341, kde Krajský súd uviedol, že "z ust. § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. je tiež zrejmé, že citovaný zákon upravuje nielen zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (§ 26 ods. 5), ale aj zmluvu o prístupe do sústavy." V druhom rade, žalobca neoznačil žiadne ustanovenie zákona o energetike, z ktorého by čo i len implicitne vyplývalo, že účastníci trhu s elektrinou nemôžu uzavrieť iné zmluvy než tie, ktoré sú výslovne upravené v § 26 zákona o energetike. Takéto ustanovenie totiž neexistuje a je preto nutné trvať na dôslednej aplikácii článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže robiť to, čo zákon nezakazuje. Navyše, ustanovenie § 26 zákona o energetike je nazvané "Základné zmluvné vzťahy na trhu s elektrinou". Aj dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu naznačuje, že úmyslom zákonodarcu bolo vymedziť základné typy zmlúv na trhu s elektrinou, čo však nevylučuje uzavretie iných zmluvných typov: "Navrhuje sa v zákone vymedziť hlavné typy zmlúv na trhu s elektrinou. V prípadoch niektorých zmlúv takéto základné vymedzenie absentovalo, čo v praxi viedlo k nekonzistentnému používaniu pojmov a nejednotnej praxi pri využívaní jednotlivých zmluvných typov." Použitie výrazu "hlavné typy" indikuje, že úmyslom zákonodarcu bolo zjednotiť prax v rámci hlavných zmluvných typov, ale zároveň pripustiť na trhu s elektrinou aj uzavretie ďalších, doplňujúcich zmluvných typov. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) v spojení s § 4 ods. 10 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie (Zákon o podpore). Žalobca mylne naznačuje, že zákonodarca vopred "od zeleného stola" nadizajnoval určité zmluvné typy, pričom jeho úmyslom bolo, aby na trhu s elektrinou neboli uzatvárané žiadne iné zmluvné vzťahy okrem tých, ktoré sú rigorózne definované v zákone. Zákon o energetike umožňuje uzavrieť nepomenovanú zmluvu. Ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dovoľuje účastníkom uzavrieť akúkoľvek "nepomenovanú" zmluvu (vrátane takej, ktorej náležitosti nie sú v zákone výslovne upravené), pokiaľ účastníci dostatočne určia predmet svojich záväzkov a obsah zmluvy nie je v rozpore so zákonom. Účastníci trhu s elektrinou teda môžu uzavrieť aj zmluvu upravujúcu iba prístup do distribučnej sústavy (a nie aj distribúciu), ak je to odôvodnené povahou ich právneho vzťahu. Jedným zo základných princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ako aj čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je princíp zmluvnej slobody a autonómie zmluvných strán. Numerus clausus zmluvných typov podľa zákona o energetike by bol závažným zásahom do týchto princípov. Preto zmluvné strany môžu uzavrieť aj iný zmluvný typ než je výslovne uvedený v zákone o energetike, za podmienky dodržania princípov

energetickej regulácie a iných povinností stanovených zákonom. Existenciu ďalších zmluvných typov popri tých, ktoré sú výslovne upravené v § 26 zákona o energetike, predpokladajú aj Pravidlá trhu, ktoré výslovne upravujú náležitosti ďalších zmluvných typov. Príkladom je rámcová distribučná zmluva (§ 2 písm. a) bod 24 Pravidiel trhu) alebo rámcová zmluva o poskytovaní podporných služieb a dodávke regulačnej elektriny (§ 37 ods. 3 Pravidiel trhu) - ani jedna z týchto zmlúv v § 26 zákona o energetike upravená nie je. Napriek tomu sa na trhu bežne využívajú a dokonca ich existenciu rozoznáva aj vyhláška regulačného úradu. Žalobca tvrdí, že platnosť Zmluvy o prístupe nie je relevantnou otázkou, pretože táto zmluva aj tak neumožňuje účtovať poplatok za prístup. Ak by sa však platnosť zmluvy predsa mala posudzovať, podľa názoru žalobcu je Zmluva o prístupe neplatná z nasledovných dôvodov: (a) rozpor so zákonom, resp. jeho obchádzanie, (b) nemožnosť plnenia, a (c) rozpor s dobrými mravmi. Žalobca aj žalovaný sú podnikateľmi a zmluvy medzi nimi upravujúce prístup do distribučnej sústavy sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka sa teda na tieto zmluvy vzťahuje tretia časť Obchodného zákonníka. Preto sa na ne aplikuje aj § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého "účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. " Vyhláška ÚRSO č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom (Pravidlá trhu). Zmluva o prístupe nie je v rozpore so zákonom ani ho neobchádza . Žalobca tvrdí, že zákon o energetike predpokladá, že prístup do distribučnej sústavy musí byť v každom prípade spojený s distribúciou elektriny, a že jediným účelom zmluvy o prístupe musí byť zabezpečenie distribúcie elektriny. Zmluva o prístupe však distribúciu elektriny neupravuje. Z toho žalobca vyvodzuje záver, že táto zmluva je uzavretá v rozpore s obsahom a účelom zákona o energetike, a preto je neplatná. Zmluva o prístupe bez výslovnej úpravy distribúcie nepredstavuje ani obchádzanie zákona o energetike. Podľa ustáleného výkladu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je obchádzaním zákona taký právny úkon, ktorý síce nie je v priamom rozpore s výslovným zákonným zákazom, ale svojimi účinkami zákonu, jeho účelu a zmyslu (ratiolegis) odporuje. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, ak sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok, ktorý je v rozpore s účelom právnej normy. Zmluva o prístupe, ktorá neupravuje zároveň aj distribúciu elektriny, nie je v rozpore s účelom energetickej regulácie. Účelom prístupu do distribučnej sústavy pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov je zabezpečiť, aby títo výrobcovia mohli nimi vyrobenú elektrinu dodávať do distribučnej sústavy za transparentných a nediskriminačných podmienok, a aby im prístup nebol bezdôvodne odopretý. Plnenie podľa Zmluvy o prístupe je možné aj fakticky aj právne. Žalobca tvrdí, že poskytnutie prístupu bez distribúcie je objektívne fakticky nemožným plnením, pretože podľa názoru žalobcu je umožnenie distribúcie "imanentnou súčasťou prístupu ako takého". Prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny sú dve jasne oddelené aktivity na trhu s elektrinou. To, že zákon ich v určitom časovo ohraničenom období zaraďoval pod jeden zmluvný typ, neznamená objektívnu nemožnosť plnenia. Objektívne je možné tieto služby oddeliť, čo dokazuje aj to, že tieto služby si účastníci trhu objednávajú osobitne a v mnohých prípadoch si objednávajú len jednu z nich bez toho, aby si zároveň objednávali druhú. Možnosť oddelenia prístupu a distribúcie preukazuje aj spomínané stanovisko ministerstva Napr. nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014. 19 Napr. Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektiv: Občanský zákoník I, II. 2. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2009, s. 352. Podobne aj Marek Števček a kolektív: Občiansky zákonník I, Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 266. Žalobca okrem toho tvrdí, že aj keby bolo plnenie fakticky možné, je nemožné právne, pretože je v rozpore so zákonom o energetike. Tento argument vychádza z rovnakej nesprávnej logiky ako argument, že poskytnutie prístupu bez distribúcie je v rozpore so zákonom o energetike. Zmluva o prístupe nie je v rozpore s dobrými mravmi . Žalobca napokon tvrdí, že zmluvou o prístupe žalovaný neposkytol žalobcovi žiadne protiplnenie, a preto považuje uzavretie tejto zmluvy za snahu žalovaného o získanie neoprávneného finančného prospechu spočívajúceho v získaní platby za službu, ktorá nie je poskytovaná a ktorú žalobca nepotrebuje. Tento argument vyznieva bizarne vo svetle faktu, že Zmluva o prístupe bola uzavretá dňa 18. októbra 2011, teda viac ako dva roky pred zavedením platby za prístup do distribučnej sústavy. Zdá sa nepravdepodobné, že v danom čase žalovaný vedel o tom, že platba za prístup do distribučnej bude zavedená, a že Zmluvu o prístupe uzatváral práve za týmto účelom. Žalobca prístup do distribučnej sústavy jednoznačne potrebuje a využíva, pričom prístup je spoplatnenou službou. Preto je plne odôvodnené, a v súlade s dobrými mravmi, aby žalobca za túto službu platil. Na to, aby žalobca mohol distribučnú sústavu využívať, je povinný uzavrieť aj zmluvu o prístupe. To výslovne potvrdzuje aktuálne znenie zákona o energetike, rovnako to však platilo aj pred účinnosťou poslednej novely tohto zákona. Uzavrieť zmluvu upravujúcu podmienky užívania cudzej veci

- distribučnej sústavy spoločnosti ZSD - vždy bolo povinnosťou každého výrobcu elektriny, ktorý dodáva elektrinu do sústavy. Nemožno akceptovať taký výklad zákona o energetike, že výrobca môže využívať

distribučnú sústavu, a zároveň si môže podľa vlastného ničím neobmedzeného uváženia vybrať, či uzavrie zmluvu o práve ju využívať a podmienkach jej využívania (teda zmluvu o prístupe), a či bude za užívanie platiť. Uvedené preukazuje aj aktuálne znenie zákona o energetike, ktoré zákon spresňuje tým, že zavádza výslovnú právnu povinnosť výrobcu elektriny, ktorý dodáva elektrinu do sústavy, uzavrieť zmluvu o prístupe. Nesplnenie tejto povinnosti sankcionuje ako tzv. neoprávnené dodávanie elektriny do sústavy. Dôvodová správa k novele č. 309/2018 Z. z. výslovne hovorí, že "Navrhovanú zmenu si vyžiadala situácia vyplývajúca z aplikačnej praxe, keď sa výrobcovia elektriny bránili uzatvoreniu zmluvy o prístupe do sústavy napriek tomu, že prístup do sústavy využívali." Zákonodarca teda výslovne potvrdil, že aj pred účinnosťou novely boli výrobcovia, ktorí dodávali elektrinu do sústavy, povinní zmluvu o prístupe uzavrieť. Aby mohol výrobca dodávať elektrinu do distribučnej sústavy, musí byť do nej fyzicky pripojený a zároveň musí mať právo prístupu do distribučnej sústavy. Pripojenie do distribučnej sústavy predstavuje jednorazový úkon fyzického pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy. Na druhej strane, prístup do distribučnej sústavy predstavuje trvajúce plnenie spočívajúce v práve využívať distribučnú sústavu. Inštitút prístupu a inštitút pripojenia jednoznačne odlíšilo aj Rozhodnutie Ústavného súdu v ods. 25.1. Zmluva o dodávke nemôže byť právnym základom prístupu do distribučnej sústavy. Ide o zmluvu uzavretú s inou právnickou osobou, nie so žalovaným. Prístup je predpokladom dodávky, nie naopak. Ak chce výrobca dodávať elektrinu do distribučnej sústavy, svoje právo užívať túto sústavu nemôže získať od svojho odberateľa, ale musí mu ho udeliť prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Právo užívať distribučnú sústavu je následne predpokladom na to, aby výrobca mohol do tejto sústavy dodávať elektrinu. Ústavný súd vyhlásil za protiústavnú iba časť ustanovenia § 26 ods. 23 Cenovej vyhlášky 221/2013, ktorá hovorila, že výrobca pripojený do regionálnej distribučnej sústavy má uhrádzať G-komponent aj v prípade, "ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny". Toto ustanovenie bolo do Cenovej vyhlášky 221/2013 regulátorom doplnené pre istotu (pre odstránenie pochybností) z dôvodu zamedzenia prípadnej bezdôvodnej diskriminácie medzi výrobcami, ktorí mali uzatvorenú zmluvu o pripojení a zmluvu o prístupe a výrobcami, ktorí najmä z historických dôvodov tieto zmluvy uzavreté nemali, keďže prechodné ustanovenia príslušných právnych predpisov túto situáciu jednoznačne neriešili. Považujeme za dôležité upozorniť, že pôvodné znenie Cenovej vyhlášky 221/2013 v tejto súvislosti postavilo na rovnakú úroveň zmluvu o prístupe aj zmluvu o pripojení. Rozdiel medzi pripojením a prístupom preukazuje aj rozdielny spôsob ich spoplatnenia. Podľa zmluvy o pripojení výrobca hradí jednorazové náklady spojené s pripojením. Podľa zmluvy o prístupe hradí opakujúci sa pravidelný poplatok za užívanie distribučnej sústavy - tento poplatok nepokrýva náklady ZSD spojené s pripojením, ale náklady spojené s prevádzkou distribučnej sústavy. Predmetná veta § 26 ods. 23 Cenovej vyhlášky 221/2013 znela nasledovne: "Výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy platba za prístup do distribučnej sústavy vo výške podľa predchádzajúcej vety na základe faktúry vystavenej prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny." Rozhodnutie Ústavného súdu, ods. 21.5, hovorí: "Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy." Jedinou oporou, ktorú žalobca v Rozhodnutí Ústavného súdu pre svoje tvrdenia nachádza, je odkaz na ustanovenie § 26 ods. 5 zákona o energetike, z čoho žalobca vyvodzuje záver, že Ústavný súd požaduje uzavretie zmluvy, ktorá bude upravovať aj distribúciu elektriny. K tomu je v prvom rade potrebné uviesť, že výrok Rozhodnutia Ústavného súdu sa vôbec nezmieňuje o tom, aká zmluva môže upravovať účtovanie poplatku za prístup do distribučnej sústavy a už vôbec nerieši, aké náležitosti by táto zmluva mala upravovať. Navyše, Ústavný súd sa ani v odôvodnení svojho Rozhodnutia nevyjadril, že právnym základom môže byť výlučne zmluva o prístupe a distribúcii. Naopak, Rozhodnutie Ústavného súdu opakovane na mnohých miestach hovorí o "zmluve o prístupe" bez akejkoľvek zmienky o distribúcii. Ústavný súd ani len nenaznačuje, že takáto zmluva o prístupe by mala zároveň upravovať aj distribúciu elektriny. Rozhodnutie Ústavného súdu takisto nehovorí, že zákon o energetike obmedzuje zmluvnú voľnosť účastníkov trhu tak, že stanovuje numerus clausus zmluvných typov, ktoré účastníci trhu môžu medzi sebou uzavrieť. Rozhodnutie Ústavného súdu teda nijako nepodporuje tvrdenia žalobcu o neplatnosti Zmluvy o prístupe. Zároveň Rozhodnutie Ústavného súdu v ods. 21.1 prístup výrobcu do distribučnej sústavy definuje ako právo "vpúšťať" ním vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným účastníkom trhu. Je zrejmé, že žalobca ako výrobca elektriny vpúšťa elektrinu do sústavy, a to za účelom jej prenosu iným účastníkom trhu. Odberateľ tejto

elektriny, spoločnosť ZSE Energia, a.s., ako osoba poverená žalovaným dodáva túto elektrinu ďalej koncovým odberateľom. Táto elektrina "nezmizne" v odovzdávacom mieste, ale prenáša sa distribučnou sústavou k iným účastníkom trhu s elektrinou. Tento záver Ústavného súdu potvrdila aj aktuálna novela zákona o energetike spresnením definície prístupu. Zdôraznil, že predložené rozsudky vychádzajú zo zásadne odlišného skutkového a právneho stavu. Spoločnosť ZSD totiž v tomto konaní za právny základ účtovania G-komponentu označuje osobitnú zmluvu o prístupe platne uzavretú medzi žalobcom a žalovaným. Spoločnosť ZSD v tomto konaní netvrdí, že zmluva o prístupe je zahrnutá v zmluve o pripojení alebo v inej zmluve. Keďže v konaniach pred Krajským súdom v Žiline nebola uzavretá osobitná zmluva o prístupe medzi výrobcom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy, Krajský súd v Žiline sa nezaoberal otázkou, ktorá je kľúčová pre toto konanie - teda či osobitná zmluva o prístupe uzavretá medzi stranami sporu je alebo nie je dostatočným právnym základom pre účtovanie G-komponentu. Krajský súd v Žiline založil svoje rozhodnutia na právnom závere, že na účtovanie poplatku za prístup je potrebná osobitná dohoda o prístupe. Je nesporné, že žalobca a žalovaný v tomto konaní takúto dohodu majú, a to v podobe Zmluvy o prístupe. Krajský súd v Žiline sa nevyjadril, ako by rozhodol v prípade, ak by bola uzavretá osobitná písomná zmluva o prístupe. Má za to, že skutkový stav tohto prípadu jednoznačne spadá pod § 96f ods. 1 poslednej novely zákona o energetike, teda ide o existujúcu zmluvu, o ktorej zákon hovorí, že spĺňa podmienku § 26 ods. 4 alebo ods. 5 aj keď neobsahuje záväzok žalovaného prepraviť príslušné množstvo elektriny. Má všetky náležitosti, ktoré zákon vyžadoval predtým a ktoré zákon vyžaduje aj teraz. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

7. Žalovaný v spore podal vzájomnú žalobu zo dňa 14. 09. 2018 v znení návrhu na zmenu vzájomnej žaloby zo dňa 15.2.2019 a 1.3.2019 , ktorou žalovaný žiadal, aby súd rozhodol, že:

1.) žalobca je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške 98 592,62 €, ktoré žalobca získal užívaním distribučnej sústavy žalovaného od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2018 bez právneho dôvodu, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 19 874,28 € eur od 16. 09. 2018 do zaplatenia; a s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 78 718,33 € eur od 15. 03. 2019 do zaplatenia a

2.) žalobca je povinný strpieť vykonanie technických opatrení, ktoré zabránia žalobcovi užívať distribučnú sústavu žalovaného neoprávnenou dodávkou elektriny do distribučnej sústavy žalovaného, odpojením zariadenia na výrobu elektriny žalobcu s inštalovaným výkonom 990 kW nachádzajúceho sa v katastrálnom území Vydrany od distribučnej sústavy žalovaného.

Žalobca žiadal, aby súd vzájomnú žalobcu žalovaného vylúčil na samostatné konanie, nakoľko je podľa žalobcu v priamej kontradikcii so záujmom na rýchlom a hospodárnom riešení sporu. Vzájomná žaloba sa týka otázok a pojmov, ktoré s predmetom tohto konania nesúvisia. Uznesením zo dňa 13. 03. 2019 na pojednávaní súd konanie o vzájomnej žalobe vylúčil na samostatné konanie, a to s ohľadom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, potrebu vykonania ďalšieho dokazovania, najmä pokiaľ ide o požadovaný 2. výrok petitu vzájomnej žaloby.

8. Žalovaný v spore žiadal, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, ktorým rozhodne, že žalobca v období od 01. 01. 2014 do 31.12.2018 nemal právo bezodplatne užívať distribučnú sústavu žalovaného na účely dodávky elektriny do tejto distribučnej sústavy. Podľa ustanovenia § 214 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej. Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom nároku. Súd v spore medzitýmnym rozsudkom nerozhodol, pretože taký postup by nebol účelný ani hospodárny. Predmetom konania je zaplatenie žalovanej istiny z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, súd nepovažoval za potrebné ani dôvodné rozhodovať o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku ani o tom, či tu právo je alebo nie. Súd rozhodol rozsudkom vo veci samej.

9. Žalovaný ako dôkaz navrhol vykonať: Kópia rozhodnutia úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0033/2014/E-PE - Povolenie č. XXXXE XXXX-X zo dňa 21. 05. 2014, Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti č. 0140/2011/E-PT zo dňa 02. 06. 2011, Zmluva o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do

distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a. s. č. XX/XXXXX/XXX-ZoPz (č. l. 121), Dodatok č. 1 k zmluve o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a. s. zo dňa 14. 02. 2011, Dodatok č. 2 k zmluve o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a. s. zo dňa 11. 07. 2011, Protokol o schválení výrobne do trvalej prevádzky zo dňa 16. 06. 2011,Protokol o technickej kolaudácii zdroja zo dňa 27. 04. 2011 (čl. 139), Protokol o technickej kolaudácii zdroja zo dňa 06. 09. 2011 (čl. 140), Zmluva o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a. s. č. zo dňa 12.9. 2011 (čl. 230), Zmluva o dodávke elektriny č. XXX/XX/XXX (r. 2011), Zmluva o dodávke elektriny č. XXX/XX/XXX (r. 2011), Zmluva o dodávke elektriny č. XXX/XX (r. 2013), Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s. schválený dňa 26. 08. 2014, Uznesenie KS BA č. k. 4Cob/181/2017-341, Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E zo dňa 30. novembra 2017, Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. apríla 2018 , Schválené znenie novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a ďalších zákonov (vrátane zákona o energetike), ktorú Národná rada SR schválila 17. októbra 2018, Dôvodová správa k novele zákona o energetike, Komparatívna tabuľka relevantných legislatívnych zmien zavedených novelou zákona o energetike, Vyznačená terminológia v náleze Ústavného súdu zo dňa 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014-132.

10. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba "CSP"): Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Kauzálna príslušnosť súdu je daná ustanovením § 26 a § 470 ods. 4 CSP.

11. Podľa ust. § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako "ObZ") tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

12. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 9 : Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

13. Podľa ust. § 191 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa ustanovenia § 192 skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

14. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.5.2015, 31.8.2015, 23.10.2017, 1.1.2018, 16.4.2018, 17.9.2018, 13.3.2019. Súd stranám sporu umožnil využiť procesnú obranu aj útok, zaoberal sa argumentáciou strán sporu ako aj rozsiahlymi, niekoľko hodín trvajúci verbálnymi vyjadreniami ako aj písomnými vyjadreniami. Strany sporu použili početné argumenty na výklad ustanovení zákona o energetike zohľadňujúc skutkový a právny stav v tomto spore, poukázali na judikatúru súdov prvej inštancie ako aj odvolacích súdov. Vyjadrenia strán sporu boli vo väčšine protichodné, zachádzajúce do podrobností, ktoré nie sú potrebné na rozhodnutie vo veci samej. Súd sa pri rozhodnutí tohto sporu zaoberal najmä skutočnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pretože nie je účelné ani hospodárne sa zaoberať každým právnym názorom a protinázorom strany sporu, ak to nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej pri zachovaní riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu a práva na

spravodlivý súdny proces. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise, oboznámil sa s vyjadreniami strán sporu, vychádzal zo skutkových tvrdení nesporných medzi stranami sporu, ustálil nižšie uvedený skutkový a právny stav.

15. Žalobca je právnická osoba podnikajúca v oblasti elektroenergetiky, výrobca elektriny, ktorý vyrobenú elektrinu dodáva do distribučnej sústavy. Žalovaný je právnická osoba podnikajúca v oblasti elektroenergetiky, distribútor elektriny, prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorej je pripojený žalobca.

16. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj "URSO") vydal Vyhlášku č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike pre rok 2014, ktorou zaviedol novú platbu za prístup do distribučnej sústavy. ÚRSO Rozhodnutím zo dňa 12.9.2013, č. 0066/2014/E-OZ rozhodol vo veci návrhu ceny elektriny pre stanovenie doplatku na obdobie 2014-2026 tak , že pre subjekt žalobcu schvaľuje na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eura /MWh, vyrobenej v zariadení žalobcu ako výrobcu elektriny. ÚRSO Rozhodnutím zo dňa 18 .11. 2013, č. 0013/2014/E rozhodol o návrhu ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny tak, že schválil tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny ako aj podmienky ich uplatnenia na obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014.

17. Žalobca podal návrh na prerušenie súdneho konania, ktorým žiadal, aby súd konanie prerušil podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko na Ústavnom súde SR prebiehalo konanie o súlade právneho predpisu pod sp. zn. PL. ÚS 17/2014, pretože URSO vydal Vyhlášku č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike pre rok 2014, ktorou zaviedol novú platbu za prístup do distribučnej sústavy. Na základe vyššie uvedenej vyhlášky žalovaný vystavoval žalobcovi faktúry za prístup do distribučnej sústavy. Následne vzal návrh na prerušenie konania späť, preto súd o prerušení konania nerozhodoval.

18. ÚS SR Nálezom PL. ÚS 17/2014-132 na verejnom zasadnutí 22.6.2016 (ďalej aj "nález") rozhodol, že ustanovenie § 26 ods. 23 v časti "a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny" vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nevyhovel.

19. Podľa odseku 21.1. odôvodnenia nálezu: "Ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii upravujú platbu uhrádzanú výrobcami elektriny za prístup do regionálnej distribučnej sústavy, ako aj výpočet tejto platby. Výrobca elektriny je takto vypočítanú platbu za prístup povinný platiť aj vtedy, keď nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, teda keď reálne samotný prístup do regionálnej distribučnej sústavy (t. j. právo "vpúšťať" do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným účastníkom trhu) nemá zmluvne dohodnutý. "V uvedenom odôvodnení ÚS SR vysvetlil pojem prístupu do distribučnej sústavy.

20. Podľa odseku 21.5. odôvodnenia nálezu: "Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny [na rozdiel od zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle § 27 ods. 2 písm. a) zákona o energetike]. Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien za prístup do distribučnej sústavy alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, nie sú v zákone o energetike explicitne upravené." V uvedenom odôvodnení ÚS SR viaže platbu ceny za prístup na uzatvorenie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy s odkazom na ustanovenie § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) ZoE. Nepomenúva zmluvu širším pojmom obsahujúcim aj distribúciu.

21. Podľa odseku 21.7. odôvodnenia nálezu: "Pokiaľ potom časť ustanovení § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom elektriny povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v zákone o energetike čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o regulácii upraviť platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav. "Podľa odseku 21.8. odôvodnenia nálezu: "Popísaný stav nekorešponduje s dikciou čl. 123 ústavy, keďže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nepostupoval pri prijímaní sporných častí § 26 ods. 23vyhlášky o cenovej regulácii na základe zákonov (zákona o energetike a zákona o regulácii)a v ich medziach. Zároveň tieto časti § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladajú povinnosti výrobcov elektriny, o ktorých nemožno vyhlásiť, že by boli ukladané zákonom alebo na základe zákona (zákona o energetike a zákona o regulácii), čím sa dostávajú do kontradikcie s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prijatím sporných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii navyše nekonal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda nekonal v súlade s princípom legality vyjadrenými čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý tvorí integrálnu súčasť princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods.1 ústavy. Nemožno taktiež opomenúť, že aplikáciou neústavných častí § 26 ods. 23vyhlášky o cenovej regulácii dochádza k odčerpaniu časti majetku tých výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, čím dochádza k neústavnému zásahu do základného práva výrobcov elektriny ako podnikateľských subjektov vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1dodatkového protokolu".

22. Podľa odseku 23.2. odôvodnenia nálezu: "K legitímnym očakávaniam výrobcov elektriny ústavný súd uvádza, že samotný pojem "legitímne očakávania" nesie v sebe komponent opodstatnenosti (legitímnosť). Podľa názoru ústavného údu výrobcovia elektriny vzhľadom na skutočnosť, že odvetvie, v rámci ktorého majú úmysel začať podnikať, je regulovaným odvetvím (t. j. odvetvie elektroenergetiky), nemôžu očakávať, že sa podmienky ich pôsobenia na trhu v rámci regulovaného odvetvia nebudú meniť, resp. že nebudú prijímané nové právne predpisy, ktoré do budúcna zavedú nové podmienky podnikania v danom regulovanom odvetví. Nemôže byť podľa ústavného súdu v tomto smere a v tom duchu, ako to naznačuje navrhovateľ, reč o legitímnom očakávaní výrobcov elektriny, že počas určitého právnou normou vymedzeného regulačného obdobia nebude zavedená určitá poplatková povinnosť, ktorá navyše vyplýva zo samotného zákona o energetike, ktorý predpokladá uzatváranie zmlúv o prístupe do distribučnej sústavy medzi výrobcami elektriny a prevádzkovateľmi distribučných sústav, ktorou sa výrobcovia elektriny zaväzujú zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb (§ 26 ods. 5 zákona o energetike)".Z uvedeného vyplýva, že elektronergetika je regulované odvetvie a preto je dôvodné očakávať zmenu právnych predpisov a nových podmienok podnikania, čiže aj prípadné zavedenie poplatku.

23. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR účinky jeho rozhodnutia o nesúlade právneho predpisu pôsobia spätne (t.j. ex tunc) aj na situácie, ktoré predchádzali jeho vydaniu. Nie je prípustné, aby všeobecný súd v súdnom spore aplikoval právnu normu, ktorá bola medzičasom Ústavným súdom označená za neústavnú. (PL. ÚS 1/06-4) Rozhodnutie Ústavného súdu SR nie je možné aplikovať len na situácie po jeho publikácii v Zbierke zákonov. Ak Ústavný súd SR konštatuje neústavnosť právneho predpisu, dané ustanovenie právneho predpisu bolo neústavným od už momentu jeho platnosti. Vzhľadom na uvedené sa nález použije aj na tento spor.

24. Žalobca sa v tomto súdnom konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný neoprávnene žalobcovi platbu za prístup do distribučnej sústavy účtoval.

25. Medzi stranami sporu sú nesporné tieto skutkové tvrdenia:

- žalobca ako výrobca dodáva elektrinu do distribučnej sústavy od 16. 06. 2011 ako aj ku dňu 13. 03. 2019,

- fakturácie vo výške žalovanej istiny 98 592,61 eur žalobca žalovanému zaplatil buď priamou platbou, alebo započítaním s nárokom na vyplatenie podpory, čiže výška istiny je medzi stranami sporu nesporná.

26. Sporné medzi stranami sporu sú skutkové tvrdenia, či existuje medzi stranami sporu platne uzatvorená zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a teda či je žalobca povinný platiť poplatok G- komponent za obdobie do 31.12.2018, vrátane.

27. Z faktúr založených v súdnom spise a skutkových tvrdení nesporných medzi stranami sporu má súd za preukázané, že žalovaný žalobcovi vystavoval faktúry za prístup do distribučnej sústavy v celkovej výške žalovanej istiny, t. j. 98 592,61 eur, ktoré boli žalovanému žalobcom zaplatené. Výšku uplatňovaných úrokov z omeškania žalovaný nespochybňoval. Samotné zaplatenie faktúr bolo nesporné.

28. Akceptujúc nález ÚS SR sa súd prvej inštancie zaoberal existenciou zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy žalovaného, ktorá by oprávňovala žalovaného na účtovanie poplatku G-komponent za sporné obdobie od roku 2014 do účinnosti novely ZoE.

29. Žalovaný za takú zmluvu označil Zmluvu o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a. s. zo dňa 12.9.2011 (ďalej aj "Zmluva o prístupe"), ktorej platnosť žalobca rozporoval i keď následne v súvislosti s novelou zákona o energetike účinnou od 01. 1. 2019 považoval posudzovanie platnosti Zmluvy o prístupe za nepotrebné, nakoľko podľa jeho názoru postačuje konštatovať neexistenciu zmluvy podľa ustanovenia § 26 ods. 5 ZoE.

30. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011:Ustanovenie § 35 ods. 2 predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.

31. Ustanovenia Zmluvy o prístupe súd vykladal aj zohľadňujúc nižšie citovanú právnu úpravu a súdnu prax. Súd vychádzal aj zo zákonných definícií zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení platnom a účinnom v čase vyberania poplatku G-komponent (ďalej aj" ZoE") ale aj zákona o energetiky, ktorý mu predchádzal, počas platnosti ktorého došlo k uzatvoreniu Zmluvy o prístupe.

32. Podľa ust. §2 ods 12.2. ZoE: Prístupom do sústavy alebo do siete sa rozumie prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity.

33. Podľa ust. § 26 ods. 1 ZoE: Zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu.

34. Podľa ust. § 26 ods. 3 ZoE: Zmluvou o pripojení do distribučnej sústavy sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy zabezpečiť v sústave kapacitu na pripojenie v zmluvne dohodnutej výške a po splnení obchodných podmienok a technických podmienok pripojiť k distribučnej sústave zariadenie

žiadateľa na výrobu, distribúciu alebo odber elektriny a zabezpečiť dohodnutú kapacitu vo výške podľa zmluvy a žiadateľ sa zaväzuje uhradiť cenu za pripojenie.

35. Podľa ust. § 15 ods. 2 ZoE: Účastníkom trhu s elektrinou je: a) výrobca elektriny, b) prevádzkovateľ prenosovej sústavy, c) prevádzkovateľ distribučnej sústavy, d) dodávateľ elektriny, e) odberateľ elektriny, f) organizátor krátkodobého trhu s elektrinou.

36. Podľa ust. § 27 ods. 1 písm. b) ZoE: Výrobca elektriny má právo uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy.

37. Podľa ust. § 27 ods. 2 písm. a) ZoE: Výrobca elektriny je povinný uzatvoriť zmluvu o pripojení do sústavy s prevádzkovateľom sústavy.

38. Krajský súd Bratislava v odôvodnení Uznesenia č. k. 4Cob/181/2017 zo dňa 26.10.2017 ( č. l. 517 a nasl.) na podobnom skutkovom základe, avšak v konaní o odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenie, v čase po náleze ÚS SR uviedol, že k dodávke elektriny dochádza na odovzdávacom mieste výrobcu elektriny (t.j. na prahu). Z ustanovenia § 2 ods. 12.2. ZoE vyplýva, že prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu. Ak teda je zariadenie žalobcu fyzicky pripojené do distribučnej sústavy takým spôsobom, že má zabezpečenú možnosť dodávať elektrinu do distribučnej sústavy, dochádza z jeho strany k využívaniu sústavy. Súd konštatoval, že žalobca je ako výrobca elektriny v zariadení na výrobu elektriny a ako dodávateľ takto vyrobenej elektriny do distribučnej sústavy (na základe zmluvy o výkupe elektriny) užívateľom distribučnej sústavy. Existujú prípady, kedy výrobca elektriny vyrobenú elektrinu nedodá do distribučnej sústavy, nakoľko ju sám spotrebuje alebo ju dodá priamym vedením iným odberateľom elektriny. Okrem uvedených prípadov je výroba elektriny a jej dodávky iným odberateľom elektriny bez použitia distribučnej sústavy objektívne nemožná.

39. Podľa odôvodnenia nálezu v odseku 21. 5 : Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 ZoE v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) ZoE na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Podľa odôvodnenia odseku 21.1.: samotným prístupom do regionálnej distribučnej sústavy ÚS SR rozumie právo "vpúšťať" do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným účastníkom trhu. Odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu Bratislava je preto v súlade s nálezom ÚS SR a tunajší súd sa s ním stotožňuje.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd zaoberal právnou otázkou, či Zmluva o prístupe je zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy podľa ustanovenia § 26 ods. 5 ZoE v spojení s ustanovením §27 ods. 1 písm. b) ZoE zohľadňujúc odôvodnenie ÚS SR, podľa ktorého samotným prístupom do regionálnej distribučnej sústavy ÚS SR sa rozumie právo "vpúšťať" do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným účastníkom trhu ( § 15 ods. 2 ZoE - distribútor, odberateľ).

41. Podľa ust. § 26 ods. 5 ZoE: "Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu, umožniť prístup do sústavy a prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb."

42. Žalobca tvrdí, že zmluva o prístupe musí obsahovať aj záväzok distribúcie. Túto službu však výrobcovia elektriny nevyužívajú ani využívať nemôžu, čo je medzi stranami sporu nesporné. ZoE v ustanovení § 26 ods. 5 vymedzil náležitosti zmluvy potrebné na existenciu zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a náležitosti zmluvy potrebné na existenciu zmluvy o distribúcii. Ústavný súd v súvislosti so zmluvou o prístupe v odseku 21.5 nálezu použil iba slovné spojenie zmluva o prístupe do distribučnej sústavy, nehovorí o distribúcii a odkázal aj na ustanovenie § 27 ods. 1 písm. b) ZoE, podľa ktorého: "výrobca elektriny má právo uzatvoriť zmluvu o prístupe do sústavy, ak spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy. Z uvedeného vyplýva, že aj ustanovenie § 27 ods. 1 písm. b) ZoE nehovorí o distribúcii. Uvedené vyplýva aj s novely ZoE, dôvodovej správy k novele ZoE a Stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, ktoré je založené v súdnom spise.

43. Novelou ZoE účinnou od 1.1.2019 došlo k spresneniu doterajšej právnej úpravy a vytvoreniu fikcie v prechodných ustanoveniach.

44. Podľa ust. § 96f ods. 1 ZoE(od 1.1.2019): Zmluvy uzatvorené medzi prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy a výrobcom elektriny do 31. decembra 2018, ktorých predmetom je umožnenie prístupu výrobcu elektriny do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy, sa považujú za zmluvy podľa § 26 ods. 4 alebo ods. 5,aj keď neobsahujú záväzok prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy prepraviť príslušné množstvo elektriny. Účastníci zmlúv sú povinní uviesť uzatvorené zmluvy do súladu s týmto zákonom do 31. marca 2019. Podľa ust. § 96f ods. 2 ZoE( od 1.1.2019): pre výrobcov elektriny, ktorí využívajú prístup do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy a k 1. januáru2019 nemajú uzatvorenú zmluvu v písomnej forme, ktorej predmetom je prístup výrobcu elektriny do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy, platí, že majú prístup do prenosovej sústavy na základe zmluvy o prístupe do prenosovej sústavy a o prenose elektriny podľa § 26 ods. 4 alebo prístup do distribučnej sústavy na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny podľa § 26 ods. 5 a vzťahujú sa na nich primerane práva a povinnosti vyplývajúce z týchto zmlúv. Na účely určenia rozsahu rezervovanej kapacity výrobcov elektriny v takomto prípade platí, že využívajú prístup do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy vo výške maximálnej rezervovanej kapacity zariadenia na výrobu elektriny. Účastníci zmlúv sú povinní uviesť uzatvorené zmluvy do súladu s týmto zákonom do 31. marca 2019.

45. Podľa ust. § 2 ods. 12.2 ZoE úč. od 1.1.2019: prístupom do sústavy alebo siete sa rozumie prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity a ak ide o výrobcu elektriny, prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo dodávať vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy.

46. Podľa ust. § 26 ods. 3 ZoE úč. od 1.1.2019: Zmluvou o pripojení do distribučnej sústavy sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy zabezpečiť v sústave kapacitu na pripojenie v zmluvne dohodnutej výške a po splnení obchodných podmienok a technických podmienok pripojiť k distribučnej sústave zariadenie žiadateľa na výrobu, distribúciu alebo odber elektriny a zabezpečiť dohodnutú kapacitu vo výške podľa zmluvy a žiadateľ sa zaväzuje uhradiť cenu za pripojenie.

47. Podľa ust. § 26 ods. 5 ZoE úč. od 1.1.2019: Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať distribučnú kapacitu, umožniť prístup do sústavy a v prípade účastníka trhu s elektrinou iného ako výrobcu elektriny aj prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za prístup a cenu za poskytnutie distribučných služieb a súvisiacich služieb.

48. Strany sporu zhodne na pojednávaní uviedli, že žalobca dodáva vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy od 16.6. 2011. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle právnej úpravy účinnej od 01. 01. 2019 je žalobca povinný platiť poplatok G-komponent. Sporné zostáva, či bol žalobca povinný napriek aktuálnej právnej úprave povinný poplatok platiť aj za obdobie od roku 2014. Spornou teda medzi stranami sporu je aplikácia ZoE v znení účinnom od 01. 01. 2019 aj poplatky G-komponet na fakturované žalobcovi za obdobie pred 01. 01. 2019.

49. Súd na základe vykonaného dokazovania a výkladu právnych predpisov zohľadňujúc nález ÚS SR, dôvodovú správu k novele ZoE, z ktorej vyplýva úmysel zákonodarcu sledovaný novelou ZoE, ako aj zo Stanoviska Ministerstva hospodárstva SR z 20.4.2018, z ktorého vyplýva, že jednotlivé zložky zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sú samostatné a môžu byť dohodnuté aj samostatne dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu platia prechodné ustanovenia podľa § 96f ZoE, čiže žalobca je povinný platiť poplatok G-komponent, nakoľko dodáva vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy (nesporné medzi stranami sporu) a existuje fikcia existencie platnej zmluvy o prístupe zo zákona. V období od roku 2014 platilo znenie ZoE, ktoré rozlišovalo medzi pripojením a prístupom do distribučnej sústavy, pričom rozlišovanie existovalo aj v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej pred nadobudnutím účinnosti ZoE, t.j. v čase uzatvárania zmlúv medzi stranami sporu. Súd rozhoduje o nároku žalobcu zohľadňujúc znenie ZoE, nakoľko tento zákon bol platný a účinný

v čase fakturovania a platenia poplatku G-komponent žalobcom žalovanému, avšak prihliada aj na predchádzajúcu právnu úpravu, nakoľko skúma platnosť Zmluvy o prístupe a vôľu strán sporu pri uzatváraní Zmluvy o prístupe, ktorá bola uzatvorená pred platnosťou ZoE. Súd prihliada pri svojom rozhodovaní na aktuálnu súdnu prax, t.j. rozsudky založené do súdneho spisu, ktorá sa zakladajú na podobnom skutkovom základe, avšak súd zdôrazňuje, že v tomto spore strany sporu uzatvorili Zmluvu o prístupe, t.j. nepreukazujú nárok na platenie poplatku G-komponent na základe Zmluvy o pripojení, čo je zásadný rozdiel a súd rozhoduje v čase, keď má k dispozícii novelizované znenie ZoE, Stanovisko Ministerstva hospodárstva SR ako aj dôvodovú správu k novele.

50. Žalobca tvrdí, že použitie právnej úpravy novelizovaného znenia od 1.1.2019 na tento spor by znamenalo retroaktivitu, ktorá je zakázaná, avšak žalovaný poukazuje na dôvodovú správu, ktorou zákonodarca vysvetľuje, že právnu úpravu iba spresňuje a explicitne uvádza, čo bolo v doterajšej právnej úprave zakotvené implicitne. Súd pri svojom rozhodovaní vychádza najmä:

- z čl. III na str. 22 k bodom 1 a 2. , v ktorom sa uvádza, že sa definícia prístupu do sústavy z dôvodu doterajšieho rôzneho výkladu tejto definície - spresňuje. Spresnenie sa týka výroby elektriny vo vzťahu k jej dodávaniu do sústavy tak, že dodávanie elektriny do sústavy sa viaže na prístup do sústavy.

- Z čl. III na str. 24 k bodom 22 , v ktorom sa uvádza, že upresňuje sa zákonná definícia zmluvy o prístupe a prenose elektriny tak, aby bolo jednoznačne definované, že výrobca elektriny užíva legálne prenosovú sústavu, ak má uzatvorený zmluvný typ "zmluva o prístupe a prenose elektriny", ktorá nemusí nutne obsahovať aj predmet zmluvy prenos elektriny, ak túto služby výrobca elektriny nevyužíva. Doterajšia definícia uvedené obsahovala len implicitne.

- Z čl. III na str. 24 k bodom 23, v ktorom sa uvádza, že spresňuje sa zákonná definícia zmluvy o prístupe a distribúcii elektriny tak, aby bolo jednoznačne definované, že výrobca elektriny užíva legálne distribučnú sústavu, ak má uzatvorený zmluvný typ "zmluva o prístupe a distribúcii elektriny", ktorá nemusí nutne obsahovať aj predmet zmluvy distribúciu elektriny, ak túto službu výrobca elektriny nevyužíva. Doterajšia definícia uvedené obsahovala len implicitne.

- Z čl. III na str. 25 k bodom 29 a 30, v ktorom sa uvádza, že navrhovanú zmenu si vyžiadala situácia vyplývajúca z aplikačnej praxe, keď sa výrobcovia elektriny bránili uzatvoreniu zmluvy o prístupe do sústavy napriek tomu, že prístup do sústavy využívali.

Z dôvodovej správy vyplýva, že doterajšia právna úprava mala implicitne ustanovovať, že náležitosťou zmluvy o prístupe a distribúcii elektriny nemusí byť aj distribúcia elektriny dohodnutá ako predmet zmluvy, ak túto službu výrobca elektriny nevyužíva. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobca distribúciu nevyužíva ani ju ako výrobca nepotrebuje. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že vzhľadom na problémy v aplikačnej praxi v súvislosti splatením poplatku G-komponent zákonodarca prijal novelu, ktorá vzniknutú situáciu rieši s účinnosťou od 1.1.2019 v snahe zároveň poskytnúť výklad úmyslu zákonodarcu aj vo vzťahu k doterajšej právnej úprave. Novelizované znenie vychádza z nových definícií, spája nárok na G-komponent s dodávaním elektriny, avšak k zmene výkladu jednotlivých pojmov ako je pripojenie a prístup s účinnosťou spätne novelou nedochádza. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z právnej úpravy ZoE v znení pred novelou, vzal však aj zreteľ na doterajšiu aplikačnú prax, nepristúpil k výkladu práv a povinností zmluvných strán iba prísne formálne, skúmal skutočnú vôľu zmluvných strán pri uzatváraní jednotlivých zmlúv a realizácii práv a povinností z existujúcich právnych vzťahov.

51. Súd na základe vykonaného dokazovania zmluvami založenými v súdnom spise dospel k nasledovnému záveru: Žalobca uzatvoril si spoločnosťou ZSE Distribúcia, a. s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518 Zmluvu o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a. s. zo dňa 27.11.2009 (ďalej aj "Zmluva o pripojení") (č. l. 121). Predmetom tejto zmluvy je záväzok prevádzkovateľa pripojiť zariadenie na výrobu elektriny do distribučnej sústavy prevádzkovateľa a zabezpečiť žiadateľovi požadovanú maximálnu rezervovanú kapacitu pre vyvedenie výkonu elektromagnetického zariadenia do distribučnej sústavy prevádzkovateľa vo výške 990 kW v mieste dodávky. Zmluvné strany sa dohodli na pripojovacom poplatku vo výške 1212,61 eur. Dodatkom č. 1 zo dňa 14.2.2011 k Zmluve o pripojení a Dodatkom č. 2 zo dňa 11.7.2011 k Zmluve o pripojení došlo k zmeny ceny za pripojenie zohľadňujúc skutočné náklady na pripojenie s vyčíslením skutočne vynaložených nákladov vo výške 7468 eur bez DPH.

52. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca je výrobca elektriny, ktorú dodáva do distribučnej sústavy žalovaného, ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorý je účastníkom trhu v zmysle zákonnej definície. Zariadenie žalobcu na výrobu elektriny je k tejto

sústave pripojené na základe Zmluvy o pripojení, t. j. došlo k fyzickému pripojeniu, spojeniu na základe zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu s rezervovanou kapacitou v zmysle Zmluvy o pripojení a povinnosťou žalobcu na zaplatenie jednorazového poplatku za pripojenie. Zo Zmluvy o pripojení nevyplýva dojednanie prístupu do distribučnej sústavy.

53. Žalobca v spore tvrdil, že žiadnu distribúciu elektriny nevykonáva a nijakým spôsobom distribučnú sústavu nevyužíva, preto prístup do distribučnej sústavy nepotrebuje, s tým sa však súd nestotožnil. Poprel uzatvorenie zmluvy o prístupe a tvrdil, že Zmluva o prístupe je neplatná, resp. nie je zmluvou o prístupe v zmysle ustanovenia § 26 ods. 5 ZoE.

54. Zo Zmluvy o distribúcii a prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a. s. (č. l. 227) má súd za preukázané, že strany sporu dohodli, že predmetom tejto zmluvy je záväzok žalovaného umožniť žalobcovi za podmienok ďalej dohodnutých v tejto zmluve prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy žalovaného po splnení technických a obchodných podmienok žalovaného. Keďže medzi stranami je nesporné, že žalobca elektrinu dodáva, prístup bol náležite zrealizovaný, umožnený žalobcovi. Podľa čl. I ods. 2 sa prístup do sústavy uskutočňuje v súlade s platnými technickým podmienkami žalovaného a platným prevádzkovým poriadkom žalovaného, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke žalovaného a s ktorým sa žalobca riadne oboznámil pred podpisom tejto zmluvy. Podľa čl. I ods. 3 poplatok za prístup do sústavy sa účtuje v zmysle platného cenového rozhodnutia. Podľa čl. III. ods. 1. výrobca má a) právo na umožnenie prístupu do sústavy v súlade s článkom I. tejto zmluvy, b) v prípade požiadavky na zabezpečenie distribúcie elektriny do odberného miesta zariadenia na výrobu elektriny, ak má s prevádzkovateľom uzatvorenú zmluvu o pripojení odberného zariadenia do distribučnej sústavy ZSE Distribúcia, a.s. a Zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy ZSE Distribúcia, a.s. za podmienok uvedených v týchto zmluvách. Podľa článku IV. ods. 1 prevádzkovateľ a výrobca sa dohodli, že hodnota rezervovanej kapacity pre potreby tejto zmluvy v kW je rovná hodnote maximálnej rezervovanej kapacity uvedenej v Zmluve o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s. a hodnote rezervovanej kapacity uvedenej v článku VI. tejto zmluvy. V zmysle článku V ods. 2 písm. d) platnosť tejto zmluvy zaniká ukončením dodávky elektriny zo strany výrobu v zariadení na výrobu elektriny... Podľa čl. VI tejto zmluvy je určená aj hodnota rezervovanej kapacity vo výške 990 KW. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že Zmluva o prístupe spĺňa náležitosti na to, aby bola považovaná za zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, a to v súlade s odôvodnením nálezu ÚS SR.

55. Zo Zmluvy o dodávke elektriny č. 138/10/514 zo dňa 27.6.2011, č. 138/12/514 zo dňa 23.12.2011, č. 183/14 zo dňa 20.12.2013 má súd za preukázané, že žalobca a obchodná spoločnosť ZSE Energia, a. s. sa dohodli, že žalobca sa zaväzuje počas celého zmluvného obdobia dodávať celý objem vyrobenej elektriny v dohodnutom množstve, kvalite a čase a do dohodnutého odberného miesta podľa podmienok tejto zmluvy. Odberateľ sa zaväzuje dodanú elektrinu odobrať a uhrádzať žalobcovi cenu za dodávku elektriny za podmienok dohodnutých v zmluve, pričom dodávka elektriny je splnená prechodom elektriny určeným meradlom v odbernom mieste. Z uvedeného vyplýva, že žalobca dodáva vyrobenú energiu pre ZSE Energia, a. s., ktorú však nevie dopraviť inak ako vpustením do distribučnej sústavy, nie pred ňou ako to interpretuje žalobca.

56. Podľa § 18 zákona č. 656/2004 o energetike (skorší zákon ako ZoE) v znení ku dňu uzatvorenia Zmluvy o prístupe: Predmetom trhu s elektrinou a s plynom je dodávka elektriny a plynu, pripojenie a prístup do prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, prepravnej siete a distribučnej siete, prenos elektriny a distribúcia elektriny na vymedzenom území, preprava plynu a distribúcia plynu na vymedzenom území, uskladňovanie plynu, poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike a plynárenstve, poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike, pripojenie a prístup nových výrobcov elektriny a plynu do sústavy alebo do siete.

57. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 656/2004 o energetike v znení ku dňu uzatvorenia Zmluvy o prístupe: "Výrobca elektriny je povinný uzatvoriť zmluvu o prístupe a o pripojení k sústave s prevádzkovateľom sústavy". 58. Podľa ustanovenia §24 ods. 2 písm. h) zákona č. 656/2004 o energetike v znení ku dňu uzatvorenia Zmluvy o prístupe: Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný uzatvoriť zmluvu o prístupe a zmluvu o pripojení k sústave, ak sú splnené technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k sústave.

59. Z uvedeného vyplýva, že zákon čase podpisu Zmluvy o prístupe pozná zmluvu o prístupe bez distribúcie. Z citovaných ustanovení súd vychádzal pri posudzovaní platnosti Zmluvy o prístupe ako aj pri zisťovaní vôle zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy. Prihliadol pritom na ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ako aj ostatné dôvody neplatnosti právnych úkonov, ktoré vyplývajú zo zákona. Súd skúmal platnosť tejto zmluvy. Zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike rozlišoval medzi pripojením a prístupom. V čase uzatvárania Zmluvy o prístupe ust. §24 ods. 2 písm. h) zákona č. 656/2004 o energetike v znení ku dňu uzatvorenia Zmluvy o prístupe rozlišovalo zmluvu o prístupe a zmluvu o pripojení k sústave, nepožadovala sa ako súčasť zmluvy automaticky uzatvoriť aj dohodu o distribúcii. Z uvedeného a z obsahu Zmluvy o prístupe jasne vyplýva vôľa strán sporu sa dohodnúť na prístupe, ktorý bude spoplatnený a ktorý je predpokladom dodávania elektriny výrobcom tretej osobe.

60. Krajský súd Bratislava v odôvodnení Uznesenia č. k. 4Cob/181/2017 zo dňa 26.10.2017 ( č. l. 517 a nasl.) na podobnom skutkovom základe, avšak v konaní o odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenie, v čase po náleze ÚS SR uviedol, že k dodávke elektriny dochádza na odovzdávacom mieste výrobcu elektriny (t.j. na prahu). Z ustanovenia § 2 ods. 2.2. ZoE vyplýva, že prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu. Ak teda je zariadenie žalobcu fyzicky pripojené do distribučnej sústavy takým spôsobom, že má zabezpečenú možnosť dodávať elektrinu do distribučnej sústavy, dochádza z jeho strany k využívaniu sústavy. Súd konštatoval, že žalobca je ako výrobca elektriny v zariadení na výrobu elektriny a ako dodávateľ takto vyrobenej elektriny do distribučnej sústavy (na základe zmluvy o výkupe elektriny) užívateľom distribučnej sústavy. Existujú prípady, kedy výrobca elektriny vyrobenú elektrinu nedodá do distribučnej sústavy, nakoľko ju sám spotrebuje alebo ju dodá priamym vedením iným odberateľom elektriny. Okrem uvedených prípadov je výroba elektriny a jej dodávky iným odberateľom elektriny bez použitia distribučnej sústavy objektívne nemožná. Procesná obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že pripojením nedochádza k možnosti vpúštať vyrobenú energiu do distribučnej sústavy. ÚS SR v náleze vykladal samotný prístup do regionálnej distribučnej sústavy ako právo "vpúšťať" do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom, resp. iným účastníkom trhu. Uvedený výklad rešpektoval aj Krajský súd Bratislava vo vyššie citovanom odôvodnení svojho rozhodnutia. Iným účastníkom trhu je podľa ust. § 15 ods. 2 ZoE aj odberateľ, dodávateľ a distribútor. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca vyrába elektrinu pre ZSE Energia, a. s. ako povinne jedinému odberateľovi a to na základe Zmluvy o dodávke elektriny. Z rozhodnutia Krajského súdu Bratislava vyplýva, že bez prístupu, t.j. využívania distribučnej sústavy, nemožno dodávať elektrinu pre odberateľa. Ak by teda žalobca vyrobenú elektrinu nevpustil do distribučnej sústavy na účely prepravy pre ZSE Energia, a.s., nemohol by si riadne plniť svoje povinnosti vo vzťahu k ZSE Energia, a.s., t.j. využíva prístup do distribučnej sústavy. Samotné fyzické pripojenie zariadenia na výrobu elektriny k distribučnej sústave bez možnosti vpustiť vyrobenú energiu do distribučnej sústavy neumožňuje dodanie elektriny tretej osobe. Zmluva o prístupe obsahuje dohodu zmluvných strán o práve výrobcu na prístup do sústavy, dohodu o spôsobe určenia ceny za prístup do sústavy, o hodnote rezervovanej kapacity ako aj o možnosti zabezpečenia distribúcie, dokonca viaže zánik na ukončenie dodávky elektriny. Zmluva sa uzatvorila na dobu neurčitú. Súd preto nezistil dôvody neplatnosti tento zmluvy ani dôvody, pre ktoré by zmluvu nebolo možné považovať za zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy s povinnosťou platiť poplatok G-komponent na zmluvnom základe.

61. Z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov súd vychádzal pri posudzovaní platnosti Zmluvy o prístupe ako aj pri zisťovaní vôle zmluvných strán. Prihliadol pritom na ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa právnych úkonov a skúmal platnosť tejto zmluvy, prihliadal aj na zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike, ktorý rozlišoval medzi pripojením a prístupom ako aj na ZoE. Súd na základe vykonaného dokazovania nezistil dôvody, pre ktoré by Zmluva o prístupe mala byť neplatnou. Zmluva jasne, zrozumiteľne a určito vyjadruje vôľu zmluvných strán, jej predmetom je možné plnenie a je dohodou o prístupe do distribučnej sústavy. Žalobca si bol pri podpise tejto zmluvy plne vedomý, že podniká v regulovanom odvetví a v zmysle čl. III ods. 1 písm. a) Zmluvy o prístupe bol poučený o tom, že poplatok za prístup do sústavy sa účtuje v zmysle platného cenového rozhodnutia. Skutočnosť, že v čase bezprostredne po uzatvorení tejto zmluvy mu poplatok účtovaný nebol, nemení nič na skutočnosti, že medzi stranami sporu existovala dohoda o tom, že v zmysle platného cenového rozhodnutia sa žalobca zaväzuje platiť poplatok za prístup.

62. Zo zmlúv uzatvorených medzi stranami sporu je preukázané, že strany sporu rozlišovali medzi pripojením a prístupom, rozlíšili aj spôsob spoplatnenia tejto služby, a to pripojenie jednorazovým poplatkom na základe Zmluvy o pripojení a poplatok za prístup podľa cenového predpisu na základe Zmluvy o prístupe. Napriek snahe žalobcu o prísne formálny výklad v snahe presvedčiť súd, že žalobca prístup nevyužíval, čiže bol iba fyzicky pripojený do sústavy, súd dospel k názoru, že žalobca prístup využíva, t.j. vpúšťa vyrobenú energiu do distribučnej sústavy a to na základe písomne uzatvorenej Zmluvy o prístupe, čiže v súlade s nálezom ÚS SR mu vznikla povinnosť platiť poplatok G-komponent. Zmluva o prístupe sa neprieči zákonu, ani ho neobchádza, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o prístupe bola uzatvorená slobodne, vážne, bez nátlaku. Predmetom zmluvy nie je nemožné plnenie. Zákon ani nález ÚS SR nehovorí, že zmluva musí byť písomná, napriek tomu v tomto spore je Zmluva o prístupe v písomnej forme, t.j. nejedná sa na strane žalobcu o užívanie prístupu na základe ústnej zmluvy, ale na základe písomnej.

63. Žalobca súdu nepreukázal, aký iný dôvod mohol viesť žalobcu k uzatvoreniu Zmluvy o prístupe s poučením o povinnosti platby za prístup v zmysle cenového rozhodnutia ako záujem mať umožnený prístup do distribučnej sústavy. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v tomto spore sa jedná o iný skutkový stav ako v sporoch, ktoré už boli súdmi rozhodnuté a na odôvodnenia ktorých sa žalobca odvoláva. Súd prihliadol aj na vývoj právnej úpravy, vysvetlenia dôvodovej správy, ktoré sa dotýkajú aj doterajšej aplikačnej praxe, z ktorých vyplýva, že distribúcia bola a je oddelená od prístupu, nakoľko podľa dôvodovej správy taká právna úprava mala v rozhodnom období vyplývať zo ZoE ( v čase vystavovania faktúr), aj keď implicitne. Na základe vykonaného dokazovania, rešpektujúc nález ÚS SR, rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, súd dospel k názoru, že v tomto spore existuje zmluvná povinnosť žalovaného na platbu G-komponentu.

64. V súvislosti s platnosťou Zmluvy o prístupe je potrebné zohľadniť aj prechodné ustanovenia a novú právnu úpravu ZoE, z ktorej vyplýva, že zákonodarca do budúcnosti odstraňuje nedostatky zmluvných vzťahov fikciou, ak zmluva uzatvorená vôbec nebola ako aj v prípade, ak má nedostatky s tým, že zmluvné strany majú zmluvu uviesť do súladu so ZoE do konca marca 2019, čiže má sa za to, že v čase rozhodovaniu súdu, t.j. 10.4.2019 v zmysle ustanovenia § 96f ZoE je medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o prístupe do distribučnej sústavy.

65. Vzhľadom na uvedené nemohlo dôjsť na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov" , preto súd žalobu žalobcu zamietol, t.j. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

66. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

67. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

69. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

70. Podľa § 256 ods. 2 ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

71. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné zreteľa.

72. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní úspech 100%, preto mu súd nárok na náhradu trov konania

priznal. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Keďže žalovaný bol úspešný aj v konaní pred odvolacím súdom vo veci nariadenia predbežného opatrenia a odvolací súd o trovách nerozhodoval, súd mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v odvolacom konaní priznal v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie sa podáva písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§125 . Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).