Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/124/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: TPA TAX, k.s., IČO: 35 685 115, Námestie Mateja Korvína 1, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o., IČO: 35 913 754, Turčianska 16, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: REALITY - GO MONEY s.r.o., IČO: 48 272 655, Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., IČO: 47 254 181, F. Urbánka 797/14, 020 01 Púchov, o zaplatenie 1.989,96 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.989,96 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.989,96 € od 30.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.08.2017 sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.989,96 € s príslušenstvom titulom neuhradenej ceny za poskytnuté poradenské služby. V žalobe uviedol, že na základe ústnej objednávky poskytol žalovanému v mesiaci september až október 2016, odmenu za poskytnuté služby vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXX zo dňa 15.11.2016 na sumu 1.989,96 € splatnú do 14 dní odo dňa vystavenia t.j. do 29.11.2016. Prílohou faktúry bola špecifikácia poskytnutých služieb. Žalovaný faktúru napriek výzvam žalobcu neuhradil. Žalobca si v konaní voči žalovanému popri istine uplatnil zákonný úrok z omeškania a náhradu trov konania.

2. Súd vo veci rozhodol dňa 03.01.2018 platobným rozkazom pod č.k. 10Cb/124/2017-33. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením, súd preto uznesením č.k. 10Cb/124/2017-46 zo dňa 11.06.2018 platobný rozkaz z dôvodu podaného odporu zrušil. V odpore žalovaný sporuje uplatnenú pohľadávku žalobcu z dôvodov, že vyúčtované služby si u žalobcu nikdy neobjednal a nikdy mu neboli poskytnuté, ako vyplýva z cenovej ponuky, ako aj rozpisu výkonov, objednávateľom bol iný subjekt, preto žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že poskytoval služby predovšetkým konateľovi žalovaného p. Dokupilovi, žalovaný do podania odporu fakturáciu služieb nikdy nerozporoval.

4. Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:

6. Z faktúry č. XXXXXX zo dňa 15.11.2016 na sumu 1.989,96 € vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému služby daňového poradenstva poskytnuté v mesiaci október 2016. Faktúra bola splatná do 14 dní odo dňa vystavenia. Prílohou faktúry bola špecifikácia poskytnutých služieb.

7. Z faktúry č. XXXXXX zo dňa 13.05.2016 na sumu 3.287,70 € vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému služby daňového poradenstva poskytnuté v mesiaci apríl 2016. Faktúra bola splatná do 14 dní odo dňa vystavenia. Prílohou faktúry bola špecifikácia poskytnutých služieb. K faktúre č. bol dňa 08.06.2016 vystavený dobropis č. XXXXXX - zľava na služby poskytnuté v mesiaci apríl 2016 v sume 157,50 €. K vystaveniu dobropisu prišlo na základe e-mailovej reklamácie fakturácie služieb z dôvodu poskytnutia iného druhu služieb, ako boli faktúrou vyúčtované. Z výpisu z bankového účtu zo dňa 09.06.2016 vyplýva, že faktúra bola uhradená prevodom z účtu spoločnosti REALSVIT a.s. ako pôžička žalovanému.

8. Z faktúry č. XXXXXX na sumu 438,26 € zo dňa 15.06.2016 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému služby daňového poradenstva poskytnuté v mesiaci máj 2016. Faktúra bola splatná do 14 dní odo dňa vystavenia. Prílohou faktúry bola špecifikácia poskytnutých služieb. Z výpisu z bankového účtu zo dňa 30.06.2016 vyplýva, že faktúra bola uhradená prevodom z účtu spoločnosti REALSVIT a.s. ako pôžička žalovanému.

9. Z e-mailovej správy D. zo dňa 11.05.2016 odosielaného z adresy tpa-horwath zaslanej Q. zamestnankyni žalovaného, s predmetom: Fakturácia za TPA Horwath - Slovensko vyplýva žiadosť o určenie fakturačných údajov subjektu na vyúčtovanie služieb. Z odpovede Q. na tento e-mail vyplýva, že žiada vyúčtovať služby žalovanému. Z údajov obchodného registra vyplýva, že TPA Horwath TAX, k.s. je predchádzajúce obchodné meno žalobcu.

10. Z e-mailovej správy D. zamestnankyne žalobcu zo dňa 26.10.2016 zaslanej P. s predmetom: P./ Rent-Immobilien Holding GmbH vyplýva, že žalobca doručil ponuku cien pre daňové poradenstvo pre spoločnosť Rent-Immobilien Holding GmbH.

11. Žalobca v podaniach zo dňa 05.04.2019, zo dňa 09.04.2019 a na pojednávaní vo veci dňa 10.04.2019 cestou svojho právneho zástupcu uviedol, že služby poskytnuté v mesiaci október 2016 boli žalobcom žalovanému vyúčtované na základe výslovnej inštrukcie pracovníkov žalovaného. Služby boli poskytnuté na základe vyžiadania P., ktorý konateľom žalovaného a tiež konateľom spoločnosti Rent- Immobilien Holding GmbH. Služby neboli poskytnuté spoločnosťou TPA Horwath Wirtschaftstreuhand u Steureberatung GmbH. Služby v mesiacoch máj 2016 až október 2016 boli fakturované na žalovaného na základe výslovného pokynu pracovníkov žalovaného poverených P.. V mesiacoch máj 2016 až október 2016 boli vystavené žalobcom žalovanému tri faktúry, č. XXXXXX (k faktúre bol vystavený dobropis č. XXXXXX), XXXXXX a neuhradená faktúra ktorá je predmetom žaloby. K úhradám faktúr prišlo pod ich variabilnými symbolmi z účtu spoločnosti REALSVIT a.s. Spoločnosť Rent-Immobilien Holding GmbH (10% dcéra žalovaného a súčasne 50 % matka žalovaného) nebola prijímateľom služieb, ale predmetom poradenstva. Následne na základe požiadavky P. bola dňa 26.10.2016 vypracovaná ďalšia cenová ponuka, ďalšie služby poskytované P. už mali byť účtované na iný subjekt, čo sa však nemôže vzťahovať na služby poskytnuté v októbri 2016. Žalobca uvádza, že P. ovládajúca osoba a štatutárny zástupca viacerých spoločností sa takto zrejme úmyselne snažil vytvoriť prekážky úspešného vymáhania oprávnených nárokov svojich dodávateľov. Služby boli poskytované rôznymi osobami za žalobcu, vo fakturácii označených kódom. Služby fakturované na základe cenovej ponuky zo dňa 26.10.2016 na spoločnosť REALSVIT a.s. sú predmetom iného konania vedeného na tunajšom súde, tiež neboli zaplatené.

12. Žalovaný cestou právneho zástupcu namietal v podaniach, ako aj na pojednávaniach vo veci duplicitu vyúčtovania služieb, služby boli podľa jeho tvrdenia poskytnuté rakúskou TPA a vyúčtované na nešpecifikovanú rakúsku spoločnosť konateľa žalovaného, namietal, že služby neboli poskytnuté žalovanému a tiež namieta vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko služby boli poskytnuté iným subjektom. Ceny vyúčtované faktúrou nekorešpondujú podľa žalovaného s predloženou cenovou ponukou.

13. Podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Z.z. v platnom znení, môžu účastníci uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzku zmluva nie je uzavretá.

14. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

15. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

16. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

17. Podľa § 15 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

18. Podľa § 16 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

19. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

20. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v okamihu vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

22. Podľa čl. 8 Základných princípov zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Podľa § 153 ods. 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

24. Podľa § 153 ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

25. Podľa § 154 prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

26. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom existoval obchodno-záväzkový vzťah na základe neformálnej inominátnej zmluvy, ktorej predmetom boli poradenské služby v oblasti daňového poradenstva a ktorý vznikol najneskôr počnúc 01.04.2016, keď žalobca poskytol žalovanému služby prvý raz (prebehla medzi stranami prvá fakturácia, ktorá bola žalovaným uhradená, pričom žalovaný mal za tieto služby platiť odplatu dohodnutú hodinovou sadzbou, ktorej výška bola dohodnutá v závislosti od výkonu služby zamestnancami alebo spoločníkmi na jednotlivých pozíciách (asistent, senior, supervízor, daňový poradca, manažér, riaditeľ, senior manažér, partner). Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.989,96 € titulom neuhradených poradenských služieb poskytnutých v mesiaci október 2016 vyúčtovaných žalovanému faktúrou č. XXXXXX. Žalovaný voči nároku žalobcu namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu a tiež vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného dôvodiac existenciou viacerých subjektov na strane dodávateľov poskytovaných služieb a odberateľov prijatých služieb daňového poradenstva.

27. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

28. Procesnú obranu žalovaného súd považuje za účelovú. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že nebol objednávateľom služieb, avšak pre prípad úhrady tých istých žalovanému poskytnutých služieb tvrdí, že neboli poskytnuté práve žalobcom, čo majú preukazovať ďalšie faktúry vystavené na prepojené spoločnosti. Súdu je známe z rozhodovacej činnosti, ako aj verejne dostupných údajov príslušných registrov a siete internet, že žalobca ako komanditná spoločnosť vykonáva podnikateľskú činnosť v oblastí daní, auditu a súvisiaceho poradenstva rámci nadnárodnej skupiny podnikateľských subjektov. Rovnako je súdu známe z rozhodovacej činnosti, ako aj verejne dostupných údajov príslušných registrov, že Miroslav Dokupil je osobou ovládajúcou početné obchodné spoločnosti vykonávajúce podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, ako aj mimo územia SR. Z uvedeného dôvodu samotná existencia iných vystavených faktúr medzi takto vzájomne prepojenými podnikateľskými subjektami nepreukazuje procesnú obranu žalovaného, že služby vyúčtované faktúrou č. XXXXXX neboli poskytnuté práve žalobcom práve žalovanému.

29. Súd preto žalovaným predložené faktúry č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX vystavené TPA Steuerberatung GmbH na spoločnosť D-Reality GmbH Rakúsko, č. XXXXXX vystavenú žalobcom TPA TAX s.r.o. na spoločnosť REALSVIT a.s., č. XXXXXXXXX vystavenú spoločnosťou TPA Steuerberatung GmbH na spoločnosť Rent-Immobilien Holding GmbH nepovažoval za dôkazy preukazujúce nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, a ani nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Žalovaný v rámci námietky legitimácie strán sporu v rozpise poskytnutých služieb vyznačil položky, o ktorých tvrdí, že boli účtované duplicitne, toto skutkové tvrdenie však nekorešponduje s obsahom listinných dôkazov, na ktoré sa odvoláva: ako vyplynulo z predložených listín, e-mailovej komunikácie, ako aj tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nesporoval, cena za služby bola dojednaná v závislosti od výkonu služby zamestnancami alebo spoločníkmi na jednotlivých pozíciách. Porovnaním jednotlivých položiek súd nezistil žiadnu duplicitu fakturácie identickej služby poskytnutej identickou osobou za žalobcu. ktoré by vyúčtoval žalovanému vo faktúre, ktorá je predmetom sporu, so službami vyúčtovanými faktúrami č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXX a XXXXXXXXX. Podľa názoru súdu vyúčtovanie poradenstva týkajúceho sa iného prepojeného subjektu neznamená, že takýto subjekt bol objednávateľom služieb, ale bol podľa špecifikácie služieb v prílohe faktúr predmetom poradenstva. Rovnako neobstojí ďalšia námietka žalovaného voči uplatnenému nároku, a to že služby za mesiac október 2016 vyúčtované faktúrou č. XXXXXX (t.j. faktúrou, ktorá je predmetom sporu) objednala spoločnosť Rent-Immobilien Holding GmbH, ako má vyplývať z cenovej ponuky zo dňa 26.10.2016. Táto cenová ponuka sa netýka žalovaného a netýka sa neuhradených služieb, ktoré boli poskytnuté v predchádzajúcom období. Tento záver vyplýva nielen z listinných dôkazov, ale aj z praxe medzi stranami, keď služby za predchádzajúce obdobie boli žalobcom účtované práve žalovanému na základe výslovného pokynu povereného pracovníka, ktorý sa s poukazom na § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka považuje za konanie žalovaného (faktúry č. XXXXXX a XXXXXX, e-mailová komunikácia D. zo dňa 11.05.2016). Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by žalovaný kedykoľvek namietal, že nebol objednávateľom služieb (a ani že žalobca nebol ich dodávateľom) vyúčtovaných faktúrou, ktorej zaplatenie je predmetom konania.

30. Súd mal za to, že z logickej postupnosti predložených listinných dôkazov vyplýva jednoznačne existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a poskytnutie služieb v mesiaci október 2016, tiež z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný kedykoľvek uplatnil vady poskytnutého plnenia, alebo neoprávnenú fakturáciu alebo vyúčtovanú cenu služieb. Z uvedeného dôvodu súd procesnú obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú, nárok žalobca ako opodstatnený a žalobe v časti istiny vyhovel.

31. Súd nevykonal dokazovanie žalovaným navrhnutým výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného P. a svedkyne P.j, ktoré dokazovanie právny zástupca žalovaného navrhol na pojednávaní vo veci dňa 10.04.2019, a to z dôvodu, že navrhnuté dokazovanie je podľa názoru súdu nadbytočné. Výsluch P. k cenovej ponuke zo dňa 26.10.2016 je irelevantný vo vzťahu k súdenej veci, nakoľko predmetom sporu je úhrada služieb poskytnutých za predchádzajúce obdobie. Výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného súd posúdil ako nadbytočný, žalovaný neprodukoval v priebehu konania žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ani skutočnosti, o ktorých by mal byť vypočutý práve štatutárny zástupca P. návrh žalovaného na vykonanie dokazovania je v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie, o ktorej bol v priebehu konania poučený (poučenie strany doručené spolu s platobným rozkazom, žalobou a prílohami, Uznesenie č.l. 45, predvolanie na pojednávanie), napriek poučeniu takýto dôkaz žalovaný neoznačil včas a vykonanie navrhnutého dôkazu by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.

32. Súd nad rámec vyššie uvedených záverov v súdenej veci považuje za potrebné uviesť, že sú mu známe z jeho rozhodovacej činnosti, že osoba štatutárneho zástupcu žalovaného je ovládajúcou osobou početných subjektov, voči ktorým sú/boli vedené súdne konania na tunajšom súde, či už sám, alebo prostredníctvom ovládaných spoločností. Takéto prepojenie nemôže byť na ťarchu zmluvných vzťahov, z ktorých tretie strany preukázateľne poskytli plnenie niektorému z personálne prepojených podnikateľských subjektov spochybňovaním vecnej pasívnej legitimácie, dôvodiac práve neprehľadným spôsobom uzatvárania zmluvných vzťahov a takýto postup v obchodno-záväzkových vzťahoch súd považuje za rozporný s poctivým obchodným stykom, ktorému je nutné odoprieť právnu ochranu (aktuálne na tunajšom súde napr. konania10Cb/123/2017).

33. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, pričom toto omeškanie trvá, súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr, je 1 % ročne, potom žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 9% ročne (1% +9 %) odo dňa omeškania do zaplatenia dôvodne a tento mu súd z priznanej istiny prisúdil s poukazom na citované ustanovenie § 1 nar. vlády sr č. 21/2013 Z.z.. Súd neaplikoval právnu úpravu omeškania platnú do 01.02.2013, nakoľko nemal za preukázané, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol do 01.02.2013, žiadna zo strán neprodukovala v tomto smere žiadne skutkové tvrdenia a ani dôkazy, preto súd vychádzal z e-mailovej korešpondencie a predložených faktúr vystavených žalobcom a žalovaným, počnúc faktúrou za mesiac máj 2016.

34. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).