Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Ek-325-2018.pdf
PDF · 90.21 KB
Case nature
Subarea
14Ek/325/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752; zastúpený právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému: X. E. V., X.. XX.XX.XXXX, E.. H. XXXX/XX, XXX XX H., X. Y. V., X.. XX.XX.XXXX, E.. H. XXXX/XX, XXX XX H., o vymoženie 4.002,60 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Martin Petrovič, Exekútorský úrad so sídlom Kósu-Schoppera 8, 048 01 Rožňava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený m á voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 203,36 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 19.07.2018 návrh povinných na zastavenie exekúcie sp. zn. 14Ek/325/2018 a 24.07.2018 vyjadrenie oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie aj s prílohami.
2. Povinní vo svojom návrhu žiadajú o zastavenie exekúcie č. 413EX 216/18 vedenej proti ich osobám. Ako dôvod na zastavenie exekúcie uvádzajú, že majú „relevantný dôkaz“ a k návrhu na zastavenie aj priložili vyjadrenie Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej republiky - Kancelárie štátnej tajomníčky II, Odbor ochrany spotrebiteľa, označeného ako : Odpoveď na žiadosť, vedeného pod č. 28052/2015-20.2015. Povinní tvrdia, že v tomto vyjadrení je napísané, že zmluva je neplatná a zo strany spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., došlo k podvodu proti ich osobám.
3. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý povinní odôvodňujú skutočnosťou, že majú relevantný dôkaz „ktorý obdržali z MSSR, v ktorom je jasne napísané, že zmluva je neplatná a že zo strany Profi Credit došlo k podvodu na naše osoby.“ Uvádza, že Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR) nie je orgánom oprávneným rozhodnúť o platnosti určitého právneho úkonu, túto právomoc má len všeobecný súd a z vyjadrenia MS SR nevyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere č. 166589-74276 je neplatná, závery, ktoré prezentujú v námietkach povinní MS SR nevyslovilo. Ďalej oprávnený tvrdí, že povinní neuvádzajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neprípustnosť exekučného konania, rovnako nešpecifikovali dôvod neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. 166589-74726 zo dňa 05.03. 2013 (ďalej aj Zmluva). Oprávnený sa vyjadril aj k záväzkovému vzťahu medzi oprávneným a povinnými, ktorý je platným právnym úkonom. Uvádza, že Zmluva o revolvingovom úvere má obchodnoprávny charakter. Bola uzatvorená medzi oprávnený ako veriteľom a povinným v 1. rade ako dlžníkom pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Povinný v 2. rade pristúpil k záväzku povinného v 1. rade. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že povinný v 1. rade ju uzatváral ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom Jarmila Tomovčíková, sídlo Lastomír 121, 072 37, a v zmluve je uvedený aj zápis podnikateľa v príslušnom zahraničnom registri. Povinný v 1. rade predložil oprávnenému pri podaní žiadosti o poskytnutie PROFI úveru oprávnenie na podnikanie vydané príslušným orgánom v zahraničí, daňové priznanie pre daň z príjmov fyzických osôb typu B za rok 2012, z ktorých vyplývajú príjmy povinného zo živnosti. Žiadosť o poskytnutie úveru vyplnil ako fyzická osoba podnikateľ. Z obsahu žiadosti a vypĺňaných údajov jednoznačne vyplýva, že príslušné údaje vypĺňajú výlučne podnikatelia fyzické osoby a právnické osoby ako aj to, že nie je určená pre fyzické osoby - spotrebiteľov. Oprávnený dodáva ešte, že uvedené dokumenty a údaje mohol oprávnený získať len od povinného pri rokovaní o uzavretí zmluvy s ním ako podnikateľom, t.j. len na základe súčinnosti a vedomého konania povinného. Od začiatku povinný v 1. rade vo vzťahu k oprávnenému vystupoval ako podnikateľský subjekt. Keby povinný v 1. rade mal záujem uzatvoriť zmluvu ako spotrebiteľ, zmluva by mala inú formu, aj obsah so všetkými náležitosťami podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tak ako je to v prípade iných zmlúv, ktoré oprávnený uzatvára so spotrebiteľmi. Povinný v 1. rade pred uzatvorením zmluvy ako aj v čase jej uzatvárania vystupoval ako podnikateľský subjekt a o úver žiadal za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti a povinný v 1. rade ako zmluvná strana vedel do akého záväzkového vzťahu vstupuje, keďže pod názvom zmluvy je ustanovenie, že sa uzatvára podľa § 497 Obchodného zákonníka, aj s akým obsahom, pretože podnikateľský účel poskytnutia úveru je hneď v prvom článku zmluvy. Povinný v 2. rade v článku 5.8 zmluvy podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k peňažného záväzku dlžníka zo zmluvy spočívajúcom v úhrade úveru, prípadne zmluvných pokút a ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy a zároveň podpísal zmenku ako zmenečný ručiteľ za vystaviteľa zmenky. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou súdneho konania, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Pristúpenie k záväzku nemení charakter záväzkového vzťahu z obchodnoprávneho na spotrebiteľský a ani nezakladá dva rôzne záväzkové vzťahy (obchodnoprávny medzi oprávneným a povinným v 1. rade a spotrebiteľský medzi oprávneným a povinným v 2. rade). Ďalej oprávnený dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o pristúpenie k obchodnoprávnemu záväzkovému vzťahu, nemožno považovať ani povinného v 2. rade za spotrebiteľa a na právne postavenie povinného v 2. rade preto tiež nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Na záver oprávnený dodáva, že vzhľadom na uvedené, povinní nepreukázali splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinných na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Oprávnený žiada aby mu súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100% , ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 203,36 eur vrátane DPH.
4. Súdny exekútor sa k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.
5. Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.02.2018, čím sa exekučné konanie začalo.
6. Dňa 20.06.2018 bolo vydané poverenie, ktorým súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Petroviča, Exekútorský úrad so sídlom Kósu-Schoppera 8, 048 01 Rožňava.
7. Exekúcia proti povinnému sa vykonáva na základe vykonateľného rozhodnutia - Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V , vydaného dňa 12.11.2014, č.k.: 5Zm 238/2014-11, ktorým boli povinní zaviazaní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi 4.497,60 eur spolu s príslušenstvom.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa §61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase od začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní.
14. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek preskúmavať.
15. K samotným tvrdeniam povinných na zastavenie exekúcie súd uvádza, že tento nepredložili žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol ich návrh na zastavenie dôvodný. Ako dôkaz, na základe ktorého povinní žiadali zastaviť exekúciu bolo vyjadrenie Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej republiky - Kancelárie štátnej tajomníčky II, Odbor ochrany spotrebiteľa, označeného ako : Odpoveď na žiadosť, vedeného pod č. 28052/2015-20.2015. Súd preskúmal predmetné vyjadrenie a uvádza, že Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR) nie je orgánom oprávneným rozhodnúť o platnosti určitého právneho úkonu, túto právomoc má len všeobecný súd a z vyjadrenia MS SR nevyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere č. 166589-74276 je neplatná. Tvrdenia, ktoré uviedli povinní v návrhu na zastavenie MS SR nevyslovilo. Vyjadrenie MS SR má odporúčací charakter a vyplýva z neho, že povinní majú možnosť obrátiť sa na príslušný súd resp. podať návrh na zastavenie exekúcie, poprípade, ako majú postupovať, na ktoré organizácie sa majú obrátiť v súvislosti s ochranou ich práv. Povinní neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neprípustnosť exekučného konania, rovnako nešpecifikovali dôvod neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. 166589-74726 zo dňa 05.03. 2013 (ďalej aj Zmluva). Ďalej súd po preskúmaní zmluvy uvádza, že má obchodnoprávny charakter, že bola uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinným v 1. rade ako dlžníkom pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Povinný v 2. rade pristúpil k záväzku povinného v 1. rade. Nakoľko na Zmluve o revolvingovom úvere č. 166589-74726 zo dňa 05.03. 2013 je uvedené IČO dlžníka rovnako aj jeho zápis v príslušnom zahraničnom registri a sídlo podnikania, a z ustanovenia článku 1., ods. 1.1 Zmluvy vyplýva, že Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 3.408,00 eur (ďalej iba „úver“) do 8 (ôsmich) pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto Zmluvy Dlžníkom Veriteľovi vrátane všetkých jej príloh (ďalej len „Deň poskytnutia úveru“). Povinný v 1. rade predložil oprávnenému pri podaní žiadosti o poskytnutie PROFI úveru oprávnenie na podnikanie vydané príslušným orgánom v zahraničí, daňové priznanie pre daň z príjmov fyzických osôb typu B za rok 2012, z ktorých vyplývajú príjmy povinného zo živnosti. Žiadosť o poskytnutie úveru vyplnil ako fyzická osoba podnikateľ. Z obsahu žiadosti a vypĺňaných údajov je zjavné, že povinný v tomto prípade vystupoval ako podnikateľský subjekt.
16. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti povinného je teda nepochybné, že návrh, ktorý podal povinný, je nedôvodný.
17. Nakoľko, povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, súd preto dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a preto návrh na zastavenie exekúcie povinného v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
18. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 203,36 Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
23. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
24. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal.
25. Súd zdôrazňuje, že za účelne vynaložené trovy konania považuje trovy právneho zastúpenia za dva polovičné úkony právnej pomoci v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia a vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a 2 x režijné výdavky, t.j. 2 x po 90,63 Eur vrátane DPH + 2 x 11,05 Eur vrátane DPH, voči povinnému. Vzhľadom na uvedené, súd posúdil oprávnenosť uplatnených úkonov právnej služby ako preukázateľné, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré oprávnený vynaložil na uplatňovanie bránenia svojho práva, v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, za úkony právnej služby tak, ako ich oprávnený žiadal priznať.
26. Súd okrem účelnosti uplatnených trov právneho zastúpenia skúmal aj správnosť ich vyčíslenia v nadväznosti na znenie § 9 až 14 Vyhlášky, na ktoré odkazuje Exekučný poriadok v ustanovení § 199e.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania vo výške 203,36 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.