Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-9-2016.pdf
PDF · 95.4 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna č. 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 (predtým Intrum Justitia Slovakia s.r.o.), zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna č. 48, Bratislava, proti žalovanému: G.C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XXX/XX, L., o zaplatenie istiny 2.767,70 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 2.457,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.457,11 € od 22.09.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti istiny z a m i e t a .
III. Žalobcovi s a p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,56 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finace Holding a.s. so sídlom Hlavné námestie č. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130) sa žalobou doručenou súdu dňa 19.08.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 2.767,70 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 22.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.04.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke evid. č. 7118550, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku v celkovej sume 3.727,08 €. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 103,53 €, ale ku dňu podania žaloby žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Následne právny predchodca žalobcu dňa 12.09.2013 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, avšak žalovaný dlžné splátky ku dňu podania žaloby aj tak neuhradil. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 2.767,70 €, ktorá pozostáva z istiny, nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 0,- € a zmluvnú pokutu si žalobca neuplatnil; zároveň si uplatnil zákonné úroky z omeškania. Žalobca svoje tvrdenia dôkazne podporil žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 24.04.2013 a oznámením o schválení žiadosti zo dňa 30.04.2013, ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí Najľahšej pôžičky, Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 12.09.2013 s doručenkou vrátenou dňa 18.09.2013, prehľadom splátok a úhrad evid. č./VS: 7118550.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 14Csp/9/2016-15 zo dňa 15.11.2016, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, a preto súd uznesením č. k. 14Csp/9/2016 - 28 zo dňa 11.05.2017 platobný rozkaz podľa § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zrušil.
3. Uznesením č. k. 14Csp/9/2016-37 zo dňa 04.08.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2017, súd podľa § 80 ods. 2 CSP pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že vyhovel návrhu právneho predchodcu žalobcu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.), aby do konania na jeho miesto vstúpil nový subjekt (spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.).
4. Vzhľadom na to, že súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky (§ 106 ods. 1, písm. a/ CSP) a inú adresu skutočného pobytu žalovaného súd ani po šetrení prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Nové Mesto - východ nezistil, dňa 14.02.2019 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, a tak vo vzťahu k žalovanému nastala fikcia doručenia žaloby v súlade s § 116 ods. 2 CSP.
5. Na pojednávaní konanom dňa 09.04.2019 súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného v súlade s § 180 CSP, nakoľko poštová zásielka, ktorej obsahom bolo predvolanie na pojednávanie, sa vrátila súdu dňa 22.02.2019 s tým, že adresát je na adrese svojho trvalého pobytu neznámy, preto vo vzťahu k žalovanému nastala fikcia doručenia predvolania v súlade s § 111 ods. 3 CSP, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zo žiadosti žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 24.04.2013, konkrétne z ustanovenia o vyhlásení zmluvných strán (čl. VII. bod 3.) vyplýva, že v prípade akceptácie Žiadosti (návrhu klienta na uzatvorenie zmluvy) sa spoločnosť zaväzuje, že poskytne klientovi za podmienok dohodnutých v Žiadosti, Všeobecných obchodných podmienkach peňažné prostriedky (spotrebiteľský úver) a klient sa zaväzuje, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky a splní ďalšie záväzky podľa tejto Žiadosti/Zmluvy. Akceptáciou návrhu klienta na uzatvorenie zmluvy zo strany Spoločnosti dochádza k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke, o čom spoločnosť zašle klientovi písomné potvrdenie o uzatvorení Zmluvy o pôžičke, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, Formulár Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a Formulár informácie o finančnom sprostredkovaní.
8. Na základe uvedeného zmluvného ustanovenia list právneho predchodcu žalobcu, ktorým oznámil žalovanému, že dňa 30.04.2013 bola schválená jeho žiadosť o poskytnutie Najľahšej pôžičky č. 7118550, čím došlo k uzatvoreniu Zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, možno považovať za akceptáciu návrhu žalovaného na uzatvorenie Zmluvy o pôžičke zo strany právneho predchodcu žalobcu.
9. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 30.04.2013 vyplýva, že žalovaný žiadal o poskytnutie pôžičky v sume 2.500,- €, právny predchodca žalobcu mu poskytol pôžičku (s celkovými nákladmi spotrebiteľa 1.227,08 €) v celkovej sume 3.727,08 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť mesačnými splátkami v sume 103,53 € v počte splátok 36, so splatnosťou prvej mesačnej splátky ku dňu 20.05.2013 a každej nasledujúcej splátky k 20-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca a s konečným termínom splatnosti v mesiaci apríl 2016. Súčasťou zmluvných podmienok - parametrov dojednaného záväzku bola tiež ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov v sadzbe 32 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov v sadzbe 19,53 %.
10. Podľa predžalobnej upomienky zo dňa 12.09.2013 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, aby najneskôr do troch dní uhradil všetky splátky jednorazovo v celkovej sume istiny 3.758,13 €, nakoľko napriek predchádzajúcemu upozorneniu, ktorým poskytol žalovanému poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky, tento zostal nečinný.
11. Na základe prehľadu splátok a úhrad súd mal preukázané, že žalovaný od uzatvorenia Zmluvy o pôžičke až do podania žaloby neuhradil žiadnu splátku.
12. Právny predchodca žalobcu oznámením zo dňa 21.10.2016 oznámil žalovanému, že postúpil svoju pohľadávku voči nemu v sume 3.176,24 € spolu so všetkými úrokmi, ostatným príslušenstvom a zabezpečením zriadeným k pohľadávke na žalobcu a od prevzatia oznámenia je žalovaný povinný plniť všetky zmluvné povinnosti výhradne postupníkovi (žalobcovi) a postupník je oprávnený uplatňovať voči žalovanému všetky práva veriteľa.
13. Zhodnotením vyššie uvedených dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, vyplývajúce mu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.04.2013, nakoľko neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu a následne v priebehu súdneho konania (po postúpení pohľadávky) ani žalobcovi žiadnu zo splátok, na ktoré sa zmluvne zaviazal, a to ani sčasti. Svojím omisívnym konaním tak žalovaný porušil základnú povinnosť vrátiť veriteľovi ním poskytnuté peňažné prostriedky, preto žalobcovi vznikol nárok domáhať sa voči žalovanému ako dlžníkovi zaplatenia dlžnej sumy.
14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2013 do 09.06.2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2012 do 30.09.2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola spotrebiteľskou zmluvou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník výslovne upravuje, že ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto sú neplatné. Vychádza sa z premisy, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti, oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou; preto ak dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
20. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný si svoju povinnosť splácať spotrebiteľský úver neplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a následne bol vyzvaný k splateniu celého úveru, keď mu právny predchodca žalobcu zaslal predžalobnú upomienku s tým, aby žalovaný do troch dní uhradil všetky splátky jednorazovo. Uvedenou výzvou došlo k zosplatneniu celej pôžičky (spotrebiteľského úveru).
21. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20120301.html>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23. Vychádzajúc z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po zročnosti každej neuhradenej splátky, a teda v posudzovanom spore od 21.05.2013, keďže splatnosť prvej splátky nastala 20.05.2013, od 21.06.2013 a od 21.07.2013, keďže splatnosť každej nasledujúcej mesačnej splátky nastala vždy k 20-temu dňu kalendárneho mesiaca. V rámci všeobecnej premlčacej doby tak žalobca mohol svoje právo uplatniť na súde do 21.05.2016, 21.06.2016, 21.07.2016, čo však neuplatnil. Právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd až 19.08.2016, a preto prvé tri splátky, ktoré žalovaný včas neuhradil (3 x 103,53 €), sú premlčané.
24. Na premlčanie časti žalobcom uplatneného nároku súd prihliadol aj bez námietky dlžníka ex offo v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného v čase podania žaloby, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti istiny 310,59 €, týkajúcej sa zaplatenia premlčaných splátok, zamietol. Vo vzťahu k zvyšnej časti nároku (istiny zodpovedajúcej nepremlčaným splátkam), ktorú mal súd riadne preukázanú a považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné v súlade s § 151 ods. 1 CSP, keďže žalovaný počas konania vôbec nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.457,11 €.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 do 31.05.2014, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlhu dňa 22.09.2013 tak, ako ustálil právny predchodca žalobcu, nakoľko výzva na úhradu celého zročného dlhu bola doručená žalovanému fikciou doručenia dňa 18.09.2013, od ktorého dátumu mu začala plynúť dodatočne poskytnutá trojdňová lehota na plnenie, ktorá uplynula 21.9.2013 a od nasledujúceho dňa sa žalovaný dostal do omeškania.
28. Základnou sadzbu Európskej centrálnej banky sa podľa § 17 ods. 1 zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody). Základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného (k 22.09.2013) predstavovala 0,50 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.457,11 € (z priznanej istiny) od 22.09.2013 do zaplatenia.
29. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,56 %, nakoľko zo žalovanej istiny v sume 2.767,70 € bol úspešný v sume 2.457,11 €, t. j. v rozsahu 88,78 %, čomu zodpovedá procesný úspech žalovaného v rozsahu 11,22 %. Rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovaného (88,78 % - 11,22 %) tak činní percentuálny úspech žalobcu v rozsahu 77,56 %. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.