Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/450/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava proti žalovanému: R. T., O.. XX.X.XXXX, V. XXX/XX, T., o zaplatenie 1 546,10 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 9Csp/306/2017-86 z 24.5.2018

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením z 18.6.2018. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 494,72 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (II. výrok). Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (III. výrok).

2. Vychádzal z toho, že žalobca sa žalobou podanou na súde domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny 1 507,64 €, dlžných úrokov z istiny vo výške 38,46 €, zmluvného úroku vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1 507,64 € od 11.11.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania, avšak spolu nie viac ako je výška nadobudnutého dedičstva. Uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.6.2017 postupca Poštová banka, a.s., mu postúpila pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere č. 3649313612. Dňa 26.6.2012 uzatvorila Poštovú banka, a.s. ako veriteľ a predchodca žalovaného R. T., O.. X.X.XXXX ako dlžník Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 3649313612. Na základe zmluvy bol predchodcovi žalovaného poskytnutý úver v sume 2 000,- €. Poručiteľ sa zaviazal vrátiť istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Predchodca žalovaného dňa 28.10.2014 zomrel. V dôsledku smrti dlžníka bol dňa 10.11.2014 úver vyhlásený za predčasne splatný. Pohľadávka zo zmluvy bola prihlásená do dedičského konania po nebohom dlžníkovi, dedičia túto pohľadávku nerozporovali. Pohľadávka bola zahrnutá do súpisu aktív a pasív dedičstva v rozhodnutí o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.6.2015. Žalovaný je zákonným dedičom po poručiteľovi. Ako dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Dlžnú sumu z úveru však neuhradil, a to ani len sčasti.

3. Zmluva uzatvorená medzi predchodcom žalobcu Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a predchodcom žalovaného ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o úvere zo dňa 26.6.2012 poskytol predchodcovi žalovaného úver vo výške 2 000,- €, ktorý sa predchodca žalovaného zaviazal uhradiť v 72 mesačných splátkach po 53,- €.

4. Súd citujúc §§ 9, 11 zák. č. 129/2010, § 470 a dôvodil, že v predmetnej zmluve o úvere je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 29,09 %. Podľa zmluvy celková výška nákladov za úver predstavuje sumu 1 883,71 €. Prepočtom výšky mesačnej splátky uvedenej v zmluve vo výške 53,- € počtom splátok 72 však je zrejme, že žalovaný za úver by mal uhradiť sumu 3 816,- € (72 splátok krát 53,- €) a teda celkove náklady žalovaného tak správne predstavujú sumu 1 816,- € (3 816,- € mínus poskytnutý úver 2 000,- €). Je teda zrejme, že rozdiel t.j. suma 67,71 € (1 883,71,- € mínus 1 816,- €) predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa. Z prehľadu úhrad predložených žalobcom je zrejme, že každý mesiac bola zo zaplatenej splátky započítaná suma 0,76 € na poplatky, ktoré nie sú bližšie špecifikované. Je však zrejme, že splátky týchto poplatkov mali byť uhrádzané predchodcom žalovaného počas celej doby trvania úverového vzťahu. Táto suma však do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov zahrnutá nebola. Pokiaľ uvedený poplatok bol žalovaný povinný uhrádzať počas celého trvania úverového vzťahu, platenie poplatku sa stalo nevyhnutnou súčasťou úveru a vzhľadom k tomu malo byť zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Z uvedených dôvodov má súd za to, že ročná percentuálna miera nákladov a výška celkových nákladov uvedené v zmluve o úvere, sú uvedené nesprávne, v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Keďže tieto údaje nie sú v zmluve uvedené správne súd konštatuje, že v zmluve absentujú náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. g/ a j/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. platí, že predchodcovi žalovaného poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. predchodcovi žalovaného bol predchodcom žalobcu poskytnutý úver vo výške 2 000,- €. Predchodca žalovaného doposiaľ uhradil splátky vo výške 1 505,28 €. Poukazujúc na vyššie uvedené súd považoval žalobu za dôvodnú iba pokiaľ sa jedná o zaplatenie istiny úveru v sume 494,72 € t.j. rozdielu medzi sumou poskytnutou vo výške 2 000,- € a sumou, ktorá bola doposiaľ uhradená vo výške 1 505,28 €. Žalobe preto bolo vyhovené čo do zaplatenia istiny vo výške 494,72 € a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

5. Opravným uznesením č. k. 9Csp/306-2017-94 opravil výrok III. rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9Csp/306/2017 zo dňa 24.5.2018 ktorý správne znie: Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. Ostatné časti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9Csp/306/2017 zo dňa 24.5.2018.

6. V podanom odvolaní žalobca navrhol z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP], vec nesprávne právne posúdil [odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP]. V nasledujúcich častiach Odvolania Žalobca uvedené odvolacie dôvody podrobne špecifikuje. Súd dospel k názoru o bezúročnosti úveru z dôvodu, že v RPMN nebol započítaný poplatok 0,76 €, ktorý predchodca žalovaného platil pri každej jednej splátke. Nakoľko podľa názoru súdu šlo teda o neidentifikovateľný ale pravidelný poplatok, tento mal byť súčasťou celkových nákladov spojených s úverom a preto mal byť započítaný aj do RPMN. Podľa názoru súdu do RPMN započítaný nebol a z toho dôvodu je úver bezúročný. Žalobca predmetné závery súdu v celom rozsahu popiera. Súd zjavne v rozpore s ust. § 150 ods. 2 neskúmal a nezisťoval úplne skutkový stav. Je zjavné, že súd rozhodoval len na základe vlastnej domnienky. Žalobca súdu predložil spolu s Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručil aj Sadzobník poplatkov. Z predmetného Sadzobníka poplatkov je zrejmé, že poplatok vo výške 0,76 € je poplatkom za splácanie úveru v hotovosti (Úvery pre obyvateľstvo, strana 1/6). Nejde tak o pravidelný poplatok spojený s úverom, ale o poplatok, ktorý vznikne, pokiaľ dlžník hradí úver v hotovosti. Nejde tak o poplatky, ktoré mali byť uhrádzané po celú dobu trvania úverového vzťahu, ako nesprávne vyhodnotil súd. V zmysle uvedeného je zjavné, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a z toho dôvodu vo veci nesprávne rozhodol. Vzhľadom na uvedené žiadal súd, aby podľa ust. § 389 zrušil rozsudok v napadnutej časti a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo aby odvolací súd podľa § 388 zmenil rozsudok tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie zaviaže žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie uznesením č. k. 5Co/292/2018-115 zo 17. augusta 2018 na doplnenie dokazovania.

8. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 474 tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 a zistil, že je vecne správny a preto ho potvrdil.

11. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zák., právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody.

12. Hlavnými znakmi, charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnú aktivitu.

13. Pod pojmom procesný postup rozumieme pri dokazovaní, že činnosť len faktická, ktorá vydaniu konečného rozhodnutia predchádza alebo aj nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní má byť preukázaná v konaní, tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním sa aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.

14. Treba doplniť, že samozrejme konanie pred súdom prvej inštancie aj pred odvolacím súdom sú spojené nádoby a predstavujú jeden celok a preto ak súd prvej inštancie rozhodne a príjme právny záver a odvolací súd s týmto záverom súhlasí, nezostáva nič iné odvolaciemu súdu len potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v spojení s opravným uznesením, a to v súlade s právnym záverom súdu prvej inštancie o ohrane spotrebiteľa.

15. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, a z prehľadu úhrad predložených žalobcom je zrejmé, že každý mesiac bola zo zaplatenej splátky započítaná suma 0,76 € na poplatkoch, ktoré nie sú bližšie špecifikované a sú nepreskúmateľné, splátky týchto poplatkov mali byť uhrádzané predchodcom žalovaného počas celej doby trvania úverového vzťahu. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 29,09 % a celková výška nákladov za úver predstavuje sumu 1.883,71 €, pri splátkach po 53 € mesačne krát 72 mesiacov, potom žalovaný za úver by mal uhradiť 3.816 € a celkové náklady žalovaného správne predstavujú 1.816 € (3.816 € - 2.000 €) rozdiel 67,71 €, t. j. po odpočte zo sumy 1.883,71 € - 1.816 €, toto už predstavujú ďalšie náklady spotrebiteľa, pričom už bola postúpená pohľadávka žalobcovi. Platenie poplatku sa potom stalo nevyhnutnou súčasťou úveru a vzhľadom k tomu malo byť zahrnuté vo výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov. RPMN a výška celkových nákladov, ktorá bola uvedená v zmluve o úvere sú nesprávne a nepreskúmateľné, a teda vyjadrené v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, súd prvej inštancie konštatoval správne, že v zmluve absentujú náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. g), j) zák. č. 129/2010 Z.z., lebo podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. platí, že predchodcovi žalovaného, t. j. ešte pred dedičstvom bol poskytnutý úver vo výške 2.000 €, predchodca aj zaplatil istinu 1.505,28 € na úvere, vo vyhovujúcej časti preto nebol ani napadnutý rozsudok a ten nadobudol právoplatnosť a v ostatnej časti aj vo výroku o náhrade trov konania v spojení s opravným uznesením odvolací súd so zreteľom na § 387 ods. 1 potvrdil rozsudok ako vecne správny a rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 CSP, lebo žalovaný je v súčasnosti na neznámom mieste a čo do úspešnosti v odvolacom konaní práve žalovaný bol úspešný, ale tomu nevznikli trovy.

16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.