Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-12Csp/103/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcu Stredoslovenská Distribučná, a. s., IČO: 36 442 151, so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, proti žalovanému Y. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX/XXX, XXX XX U. V., o zaplatenie 229,89 Eur istiny s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 229,89 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 229,89 Eur od 19.10.2017 až do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou, domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 229,89 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania a nahradiť mu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste W. XX, U. V.. Žalobca faktúrou vyúčtoval žalovanému za neoprávnený odber elektriny sumu 229,89 Eur. Dňa 14.11.2017 bola žalovanému zaslaná predžalobná upomienka - pokus o zmier, ktorou bol vyzvaný na úhradu pohľadávky, žalovaný napriek tomu svoju povinnosť ku dňu podania žaloby ani z časti nesplnil. K žalobe bola pripojená predžalobná upomienka z 14.11.2017, protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 27.09.2017, faktúra č. XXXXXXXXX spolu fotodokumentáciou.

2. V podaní zo dňa 19.02.2019 žalobca uviedol, že dňa 27.09.2017 jeho zamestnanci pri kontrole odberného miesta žalovaného zistili, že je svojvoľne zapojené, nakoľko bolo bez zmluvy a vypnuté dňa 25.04.2016 so stavom VT 9230 kWh, NT 18 668 kWh. Poukázal na ustanovenie § 46 ods. 1 písm. a), § 46 ods.2, § 39 ods. 13 zák. č. 251/2012 Z.z.. Svoju aktívnu legitimáciu preukazuje (žalobca) tým, že je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny v zmysle § 3písm. b), bod 3. zák. č. 251/2012 Z.z. na časti vymedzeného územia. Teda vykonáva distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy, a to vzájomne prepojených elektrických vedení veľmi vysokého napätia do 110 kV a vysokého alebo nízkeho napätia na distribúciu elektriny v časti vymedzeného územia. Ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, je pripojený k prenosnej sústave SEPS, a.s. (Slovenská elektrizačná prenosová s, a.s.), ktorá je držiteľom povolenia na prenos elektriny na vymedzenom území a všetka elektrina dodaná od prenosovej sústavy SEPS do distribučnej jeho (žalobcu) sústavy je meraná SEPS-om. Ďalej pripája (žalobca) k svojej distribučnej sústave odberateľov, a to v zmysle Technických podmienok a Obchodných podmienok pripojenia. Je pritom povinný zabezpečiť meranie všetkej elektriny, ktorá je dodaná z jeho distribučnej sústavy odberateľom a je tiež povinný viesť evidenciu odberateľov a to preto, aby bolo možné všetku elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy od SEPS, a.s. priradiť ku konkrétnym odberným miestam pripojeným k distribučnej sústave, kde bola elektrina spotrebovaná. Teda, ak niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy (neoprávnený odber podľa § 46 zákona o energetike), ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do jeho distribučnej sústavy z prenosovej sústavy a ktorá nebola k žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná. Neoprávnene odobratú elektrinu z distribučnej sústavy musí uhradiť prenosovej sústave SEPS, a.s., resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Je teda ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy poškodeným subjektom, ktorému neoprávneným odberom vznikla škoda. Škodu fakturuje priamo odberateľovi elektriny v domácnosti, čo potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v jeho Prevádzkovom poriadku. Pri výpočte škody uplatňovanej vo výške 229,89 Eur sa použili jednotkové ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti, pripojené do distribučnej sústavy jeho spoločnosti, platné a aktualizované v roku 2017, čo za obdobie od 29.03.2017 do 27.09.2017 predstavuje 63,89 Eur. Súčasťou škody je i zisťovací poplatok 166,- Eur bez DPH, uplatňovaný podľa § 1 ods. 7 vyhl. č. 292/2012 Z.z.. Ide o náklady, ktoré mu vznikli pri odhaľovaní neoprávneného odberu, pri kontrole odberného miesta a pri odstraňovaní neoprávneného odberu: a/ administrácia zákazky v systéme MOO 4,- Eur, b/ riešenie OM „KOM“ NN-MOO 147,- Eur, c/ auto doprava osobná 15,- Eur.

3. Pobyt žalovaného sa nepodarilo zistiť, preto bola žaloba s prílohami doručovaná žalovanému postupom podľa § 116 ods. 2. CSP. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 22.11.2018 a zvesené bolo dňa 07.12.2018. Žaloba sa považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Následne bola žaloba s prílohami a s výzvou na vyjadrenie k žalobe doručovaná žalovanému na adresu trvalého bytu vedenú v evidencii obyvateľov. Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote nevyjadril.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), vykonal dokazovanie listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, Protokolom o zistení neoprávneného odberu elektriny; listom žalobcu žalovanému zo dňa 02.10.2017, označeným ako“ Neoprávnený odber“, faktúrou žalobcu č. XXXXXXXXXX na sumu 229,89 Eur; rozpisom fakturácie, fotodokumentáciou z miesta neoprávneného odberu; Upomienkou - pokus o zmier zo dňa 14.11.2017, Cenníkom nákladov spojených so zisťovaním a s odstránením NO elektriny - rok 2017, Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.XXXX/XXXX/E z 23.02.2017.

5. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny a z priloženej fotodokumentácie vyplýva, že pracovníci žalobcu dňa 27.09.2017 na adrese odberného miesta W. XX, U. V., č. odberného miesta: XXXXXXX zistili, že napriek predchádzajúcemu odpojeniu predmetného odberného miesta dňa 25.04.2016, bolo znovu toto odberné miesto napojené, a to neoprávnene, bez zmluvy. Predmetné odberné miesto bolo pôvodne zazmluvnené na žalovaného. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 18.10.2017 žalobca žalovanému vyfakturoval sumu 229,89 Eur za neoprávnený odber elektrickej energie (škoda 63,89 Eur a zisťovací poplatok vo výške 166,- Eur). Zo špecifikácie predloženej žalobcom dňa 21.02.2019 vyplýva, že zisťovací poplatok 166,- Eur (bez DPH) pozostáva: a/ z administrácie zákazky v systéme MOO 4,- Eur (práca vo fakturačnom systéme, vyhľadanie odberného miesta, generovanie služobného príkazu na odpojení prípojky na odbernom mieste a na jeho kontrolu), b/ riešenie OM „KOM“ NN-MOO 147,- Eur (zistenie miesta neoprávneného napojenia, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie neoprávneného napojenia, odpojenie odberného miesta, vystavenie protokolu o zistení neoprávneného odberu, vystavenie fotodokumentácie, vystavenie kalkulácie - výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom), c/ osobná autodoprava 15,-Eur (od 20 km do 40 km). Listom zo dňa 02.10.2017 bol žalovaný upozornený na neoprávnený odber elektrickej energie. Upomienkou zo dňa 14.11.2017 bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy 229,89 Eur v lehote 7 dní od vystavenia listu. Žalovaný dlžnú sumu ku dňu podania žaloby ani čiastočne neuhradil

7. Podľa § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o energetike“) v znení účinnom do 30.06.2018, akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.

8. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o energetike v znení účinnom do 30.06.2018, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny:

a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

9. Podľa § 46 ods. 2 Zákona o energetike v znení účinnom do 30.06.2018, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

10. Podľa § 95 ods. 1 písm. i) Zákona o energetike v znení účinnom do 30.06.2018, Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.

11. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (Vyhláška MH SR), škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

12. Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky MH SR, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu 1).

13. Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky MH SR, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

14. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky MH SR, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

15. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, je osobitným druhom zodpovednosti, ktorý vylučuje použitie všeobecnej zodpovednosti obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, je založená na objektívnom princípe. Pre jej vznik sa nevyžaduje zavinenie osoby povinnej škodu nahradiť, ani vedomosť tejto osoby o neoprávnenom odbere elektriny. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom je neoprávnený odber elektriny (protiprávny úkon) meradlom, ktoré bolo svojvoľne zapojené, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Osobou povinnou na náhradu škody je ten, kto pri neoprávnenom odbere elektrinu skutočne odoberal. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny a z priloženej fotodokumentácie vyplýva, že pracovníci žalobcu dňa 27.09.2017 na adrese odberného miesta W. XX, U. V., č. odberného miesta: XXXXXXX zistili, že napriek predchádzajúcemu odpojeniu predmetného odberného miesta dňa 25.04.2016, bolo znovu toto odberné miesto napojené, a to neoprávnene, bez zmluvy. Predmetné odberné miesto bolo pôvodne zazmluvnené na žalovaného. Po vykonanom dokazovaní a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že osobou, ktorá neoprávnene odoberala elektrickú energiu bol žalovaný a preto je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný v zmysle § 46 ods. 2 Zákona o energetike. Žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom v konaní, keďže má postavenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy podľa § 3 písm. b/, bod 3. zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike. Žalobca správne a v súlade splatnými právnymi predpismi vypočítal výšku škody a nepochybne mu vznikli aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu elektrickej energie. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu predmetnej škody a nákladov, pričom žalovaný dlžnú sumu ku dňu podania žaloby ani čiastočne neuhradil, preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného na úhradu vzniknutej škody a nákladov vo výške 229,89 Eur.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorého výška bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, pričom súd priznal tento úrok vo výške 5 % ročne zo sumy 229,89 Eur od 19.10.2017 až do zaplatenia.

19. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu potom súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.