Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-7C/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v právnej veci žalobcu: P. O., nar. X.XX.XXXX, bytom P. XXX, C., zast. Mgr. Miroslavom Pavlíkom, advokátom so sídlom Podjavorinskej 1922/9, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovaným: 1. P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, G. M. G. Z., 2. Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31383408 so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36853186 so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody 4.717,39 Eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1/a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.717,39 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.02.2017 domáhal od žalovaných 1/ 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy vo 5.551,92 Eur a nahradenia trov konania. Žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. viedol žalovaný v 1. rade ako vodič motorové vozidlo zn. P. M., evidenčné číslo G. XXXCH v obci C. časť K.Á. Z. po miestnej komunikácii v smere od cesty XX/XXX, kde v rozpore s ustanovením . písm. c) a o cestnej premávke v znení neskorších predpisov sa nevenoval plne vedeniu motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a pri otáčaní sa motorovým vozidlom ohrozil za ním jazdiaceho žalobcu, ktorý viedol dvojkolesový motocykel zn. S. H., evidenčné číslo G., a to tým spôsobom, že pri dome č. XXX v priamom úseku komunikácie vychádzal od okraja cesty v úmysle sa s vozidlom otočiť, s vozidlom vybočiť vľavo, následkom čoho vytvoril náhlu prekážku žalobcovi, následkom čoho došlo ku kolízii. Následkom vyššie uvedenej kolízie utrpel žalobca množstvo poranení, a to tržnozmliaždenú ranu hlavy v čelovej a temennej oblasti vpravo, trieštivú otvorenú zlomeninu lebečnej spodiny vpravo, ktorá siahala z predmetnej jamy až k záhlavnej kosti, zlomeninu očnice vpravo, a to v oblasti stropu a bázy s pokračovaním na lebečnú klenbu, zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo, vnútro lebečné krvácanie, pomliaždenie mozgu s viacerými vnútro mozgovými krvácaniami v pravej čelovej a temennej oblasti vpravo s edémom mozgu, pričom si tieto zranenia vyžiadali liečenie a práceneschopnosť. Vyššie uvedené konanie žalovaného v 1. rade bolo predmetom trestného konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. značkou XT/XX/XXXX. V rámci prípravného konania v uvedenej trestnej veci bol žalovaný v 1. rade vypočutý ako obvinený z prečinu ublíženia na zdraví podľa a žalobca bol vypočutý ako svedok - poškodený. Za účelom bodového ohodnotenia škody (ujmy na zdraví) spôsobenej uvedenou dopravnou nehodou bol do trestného konania pribratý znalec MUDr. Patrik Mihok, znalec z odvetvia chirurgia a traumatológia, ktorý zranenia žalobcu v znaleckom posudku č. X/XXXX obodoval spolu na 640 bodov, čo pri hodnote jedného bodu vo výške 16,48 Eur podľa ustanovení Z .z. o náhrade za bolesť a

o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o náhrade za bolesť") predstavuje sumu v celkovej výške 10.547,20 Eur. Nakoľko škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla na likvidácii škodovej udalosti sa v súlade s ustanoveniami o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol rovnako poisťovateľom

- Wustenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, resp. na jeho podnet vypracovaný znalecký posudok prof. MUDr. Jozefom Lohnerom, CSc., na základe ktorého bolo určené bolestné žalobcu ako poškodeného vo výške 865 bodov. Hodnota jedného bodu podľa ustanovení o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia znení neskorších predpisov predstavuje sumu 16,48 Eur. Podľa tohto znaleckého posudku teda bolestné žalobcu predstavovalo sumu 14.255,20 Eur. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný v 2. rade ako poisťovateľ poskytol z titulu náhrady škody vo forme bolestného len sumu 5.937,60 Eur, čo predstavuje sumu vo výške približne 40 % sumy určenej znaleckým posudkom prof. MUDr. Jozefom Lohnerom, CSc. Dôvodom pre vyplatenie tejto sumy je aplikácia ustanovenia v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobca nemal v čase dopravnej nehody na hlave ochrannú prilbu, a teda bola škoda podľa názoru žalovaného v 2. rade spôsobená aj zavinením žalobcu (z uvedeného vyplýva, že spoločnú vinu žalobcu žalovaný v 2. rade stanovil na úroveň vo výške 60%). V priamej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, v dôsledku ktorej žalobca utrpel ujmu na zdraví, bol žalobca uznaný dočasne pracovne neschopným a to v rozsahu 226 dní. Podľa potvrdenia zamestnávateľa, Poľnohospodárske družstvo Kálnica, mal žalobca denný vymeriavací základ 22,47 Eur (podľa ustanovení o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Na základe uvedenej skutočnosti mal teda žalobca dosiahnuť v období dočasnej pracovnej neschopnosti hrubý príjem vo výške 5.078,- EUR, čo predstavuje približne čistý príjem vo výške 4.272,- Eur. Počas doby trvania dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu bolo žalobcovi poskytnuté nemocenské, a to nasledovne: zo strany zamestnávateľa vo výške 51,68 Eur, zo strany Sociálnej poisťovne vo výške 2.113,60 Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobcova strata na zárobku (ušlý zisk) za obdobie pracovnej neschopnosti v dôsledku porušenia právnych povinností žalovaného v 1. rade predstavuje sumu vo výške 2.158,40 Eur. Na základe tohto návrhu sa žalobca domáha zaplatenia nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená žalovaným v 1. rade ako vodičom v dôsledku porušenia povinností žalovaného v 1. rade dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod., a to konkrétne povinností ktoré mu vyplývali z ustanovení a o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade svoje právne povinnosti vyplývajúce mu z uvedeného právneho predpisu porušil, bolo preukázané už v rámci trestného konania vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. značkou XT/XX/XXXX, v ktorom bol žalovaný v 1. rade uznaným vinným zo spáchania uvedeného skutku, ktorý napĺňal skutkovú podstatu , ktorý predpokladá porušenie povinnosti vyplývajúcej z jeho postavenia (vodiča), avšak žalobca ako poškodený bol podľa ustanovenia odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Škoda na strane žalobcu v tomto prípade predstavuje jeho nárok na bolestné a stratu spoločenského uplatnenia, na ktorých vyplatenie má poškodený nárok v súlade s ustanoveniami Zákona o náhrade za bolesť. Rovnako v tomto prípade škodu na strane žalobcu predstavuje aj suma zodpovedajúca strate na zárobku, na ktorej vyplatenie by mal žalobca nárok v prípade, ak by nebol v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou uznaným za dočasne pracovne neschopného. V zmysle ustanovenia každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V zmysle ustanovenia sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). V zmysle ustanovenia sa pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného. V nadväznosti na vyššie uvedené tvrdenia, a to najmä fakt, že v zmysle bodového ohodnotenia znalca prof. MUDr. Jozefa Lohnera, CSc. bolo určené bolestné žalobcu ako poškodeného vo výške 14.255,20 Eur, ako aj skutočnosť, že žalobca utrpel stratu príjmu vo výške 2.158,40 Eur, čo predstavuje celkový nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinil žalovaný v 1. rade sumu vo výške 16.413,60 Eur. Žalovaný v 2. rade poskytol žalobcovi peňažné prostriedky v celkovej výške 5.937,60 Eur. Žalovaný v 2. rade pri poskytnutí peňažného plnenia argumentoval ustanoveniami , v zmysle ktoré je každý povinný si počínať tak, aby nedošlo ku škodám na majetku a zdraví, a rovnako žalovaný v 2. rade argumentoval ustanovením , v zmysle ktorého ak je škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Vzhľadom na tieto ustanovenia žalovaný v 2. rade poskytol plnenie v uvedenej výške, a to osobitne vzhľadom na fakt, že žalobca pri dopravnej nehode nemal

pripevnenú na hlave ochrannú prilbu. Žalobca si uvedomuje, že ujma na zdraví mu vznikla aj v dôsledku porušenia jeho právnej povinnosti, avšak nie je možné stotožniť sa so záverom žalovaného v 2. rade, ktorý v časti ujmy na zdraví uznal bolestné a sťaženie spoločenského uplatnia vo výške 40%. Na základe tejto skutočnosti zavinenie žalobcu predstavovalo podľa žalovaného v 2. rade podiel 60%. Vzhľadom na súčasnú judikatúru súdov je žalobca ochotný akceptovať mieru svojho podielu zavinenia škodovej udalosti v rozsahu 30%, a to s poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru dopravy pre účely trestného konania, podľa ktorého vzhľadom na spôsob jeho jazdy nemal možnosť ovplyvniť priebeh dopravnej nehody, a teda ani jej zabrániť. Znalecký posudok je súčasťou spisu vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. značkou XT/XX/XXXX. Vzhľadom na uvedené, osobitne akceptovateľnú mieru spoluúčasti žalobcu na následkoch dopravnej nehode (vzniknutej škode) v rozsahu 30% na základe tejto žaloby žalobca navrhuje, aby boli žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade zaviazaný spoločne a nerozdielne na doplatenie náhrady škody vo výške 5.551,92 Eur (70% zo sumy 16.413,60 Eur, z ktorej je odpočítaná suma poskytnuté plnenia vo výške 5.937,60 Eur) a náhradu trov konania.

2. Dňa 29.06.2017 doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby, v ktorom uviedol, že si v žalobe uplatnil nárok na náhradu straty na zárobku (ušlý zisk) za obdobie pracovnej neschopnosti v dôsledku porušenia právnych povinností žalovaného v 1. rade a to sumu 2.158,40 Eur. Na základe listu zo dňa 30.05.2017 žalovaný v 2. rade oznámil žalobcovi, že mu bola vyplatená strata na zárobku počas dočasnej pracovnej neschopnosti za obdobie 28.02.2015 do 11.10.2015 vo výške 515,81 Eur. Na základe listu zo dňa 16.06.2017 žalovaný v 2. rade oznámil žalobcovi, že mu bola vyplatená strata na zárobku počas dočasnej pracovnej neschopnosti za obdobie 20.10.2015 do 05.03.2016 vo výške 318,72 Eur. Žalovaný v 2. rade tak po podaní žalobného návrhu čiastočne uspokojil pohľadávku žalobcu vo výške 834,53 Eur. Žalobca tak zobral žalobu o zaplatenie náhrady škody 5.551,92 Eur späť v časti 834,53 Eur. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobca navrhol, aby boli žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade zaviazaný spoločne a nerozdielne na zaplatenie náhrady škody vo výške 4.717 Eur a náhradu trov konania. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti pred jej doručením žalovaným 1/ a 2/, súd v zmysle konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

3. Žalovaný 2/ sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.07.2018. Uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré sa týkajú údajného vzniku peňažného nároku, uplatnenému v tomto konaní. Dňa 27.9.2014 uzatvorili žalovaný v 2. rade, ako poisťovateľ, a Ľ. K.Á., tr. bytom: Š. XXX/X, XXX XX G. M. G. Z., ako poistník, poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo zn. P. M., EČV: G. - XXXCH. Dňa XX.X.XXXX došlo v obci C. - časť K. Z., k dopravnej nehode, ktorej vinníkom bol aj vodič motorového vozidla poisteného u žalovaného (žalovaný v 1. rade). Pri dopravnej nehode utrpel žalobca škodu na zdraví, v dôsledku čoho si u žalovaného v 2. rade uplatnil interalia aj nárok na náhradu za bolesť a nárok na náhradu za stratu na zárobku. Žalovaný v 2. rade vykonal šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi poskytol časť plnenia. Žalovaný v 2. rade znížil sumu vyplateného poistného plnenia o mieru spoluzavinenia poškodeného. Žalobca namieta výšku zaplateného poistného plnenia. V žalobnej narácii uvádza, že svoje spoluzavinenie na škodovej udalosti akceptuje iba v rozsahu 30%. V predmetnom konaní sa preto domáha zaplatenia náhrady za bolesť v sume 4.041,04 EUR [9.978,64 Eur (bolestné v rozsahu 70%)

- 5.937,60 EUR (vyplatené poistné plnenie)]. Zároveň si v konaní uplatňuje nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 676,35 EUR [1.510,88 EUR (náhrada za stratu na zárobku v rozsahu 70%) - 834,53 EUR (vyplatené poistné plnenie)]. Žalobca si uplatňuje nárok v celkovej sume 4.717,39 EUR. Žalovaný v 2. rade naďalej považuje postup pri určení sumy poistného plnenia za zákonný a správny. Náhradu škody bol oprávnený modifikovať podľa v nadv. na , keďže žalobca má preukázateľný podiel na zavinení vzniknutej škody na svojom zdraví. Podľa : „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.". Podľa : „Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.". Žalobca uvádza, že žalovaný v 2. rade nebol oprávnený krátiť poistné plnenie o spoluzavinenie žalobcu v rozsahu 60%. Domnieva sa, že vzhľadom na okolnosti škodovej udalosti je rozsah jeho spoluzavinenia maximálne 30%. S tvrdením žalobcu sa nestotožňujeme a poukazujeme na nasledujúce relevantné skutočnosti: 1. z policajnej správy o nehode vyplýva, že žalobca nemal v čase nehody na hlave pripevnenú ochrannú prilbu, viedol motocykel pod vplyvom alkoholu a nechránil si zrak okuliarmi alebo ochranným štítom. Zo strany žalobcu preto došlo k porušeniu zákonných povinností v zmysle a

písm. c) o cestnej premávke (ďalej len „"); 2. žalobca utrpel výlučne poranenia hlavy a tváre (tržnozmliaždenú ranu hlavy v čelovej a temennej oblasti vpravo, trieštivú otvorenú zlomeninu lebečnej spodiny vpravo, zlomeninu očnice vpravo, zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo, vnútro lebečné krvácanie, pomliaždenie mozgu s viacerými vnútro mozgovými krvácaniami v pravej čelovej a temennej oblasti vpravo s edémom mozgu). Z povahy zranení je zrejmé, že ak by žalobca použil pri jazde prilbu s ochranným štítom, nedošlo by k tak závažnému poškodeniu jeho zdravia. Žalobca totiž neutrpel zranenia na iných častiach tela ako je hlava a tvár, a preto miera zavinenia žalovaného v 1. rade nemôže byť väčšia, ako miera zavinenia žalobcu. Ak by totiž protiprávne konanie žalovaného v 1. rade prispelo k závažnosti zranení žalobcu vo väčšej miere, ako porušenie zo strany žalobcu, žalobca by utrpel aj ďalšie poranenia tela (čo neutrpel). V súlade s preto žalobca znáša škodu pomerne so žalovaným v 1. rade. Zdôrazňujeme, že stanovenie miery spoluzavinenia poškodeného je vždy vecou individuálneho posúdenia, keď je nevyhnutné prihliadať na všetky špecifiká prípadu, spočívajúce v otázke, akou mierou prispel poškodený k vzniku škodovej udalosti. Skúma sa, v akej miere mohol poškodený pri vynaložení náležitej prevencie zabrániť vzniku škodovej udalosti. Za daných okolností, kedy žalobca porušením zákonných povinností výrazne prispel k vzniku poškodení svojho zdravia, je zníženie poistného plnenia plne dôvodné. Žalovaný v 2. rade preto trvá na tom, že žalobca má na zavinení škodovej udalosti podiel v rozsahu zodpovedajúcom minimálne 60 %. Krátenie poistného plnenia o 60% preto žalovaný v 2. rade realizoval dôvodne. V nadväznosti na uvedené skutočnosti je uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu nedôvodný. Žalovaný v 2. rade sa domáha, aby Okresný súd Nové Mesto nad Váhom žalobu zo dňa 22.2.2017 (v znení jej čiastočného späťvzatia zo dňa 28.6.2017) v celom rozsahu zamietol.

4. Žalobca doručil súdu dňa 24.08.2018 písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že z vyjadrenia žalovaného v 2. rade vyplýva, že tento sa primárne nestotožňuje s ich tvrdeniami o miere zavinenia dopravnej nehody, pričom primárne poukazuje na fakt, že žalobca v čase dopravnej nehody nemal na hlave pripevnenú ochrannú prilbu, viedol motocykel pod vplyvom alkoholu a nechránil si zrak okuliarmi alebo ochranným štítom, čím z jeho strany došlo k porušeniu zákonných povinností podľa a o cestnej premávke. Rovnako žalovaný v 2. rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca utrpel výlučne poranenia hlavy a tváre, a preto miera zavinenia žalovaného v 1. rade nemôže byť väčšia, ako miera zavinenia žalobcu. Žalobca dal do pozornosti súdu, že v rámci povinnosti nahradiť škodu zo strany žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade poskytol žalovaný v 2. rade žalobcovi peňažné prostriedky z titulu náhrady škody vo výške 5.937,60 Eur, čo predstavuje sumu vo výške 40 % sumy určenej znaleckým posudkom prof. MUDr. Jozefom Lohnerom, CSc. Dôvodom pre vyplatenie tejto sumy je aplikácia ustanovenia , pričom z uvedeného vyplýva, že spoločnú vinu (spoluzavinenie) žalobcu žalovaný v 2. rade stanovil na úroveň vo výške 60%). Zároveň však v rámci svojho vyjadrenia žalovaný v 2. rade uviedol, že podľa jeho názoru nemôže byť miera zavinenia žalovaného v 1. rade väčšia ako miera zavinenia žalobcu, na základe čoho má za to, že žalovaný v 2. rade pripúšťa zvýšenie miery zavinenia žalovaného v 1, rade zo 40% na 50%. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že miera zavinenia žalovaného v 1. rade musí byt' minimálne 50%. Rovnako však na tomto mieste považuje za potrebné dať do pozornosti fakt, že tak ako vyplýva už zo samotného žalobného návrhu žalobca súhlasí s postupom, kedy je potrebné posudzovať aj mieru zavinenia žalobcu s prihliadnutím na ustanovenie . Žalobca nesúhlasí s právnym názorom žalovaného v 2, rade, aby bola miera spoluzodpovednosti paušalizovaná, ale túto je potrebné posudzovať individuálne vždy pre každú jednu škodovú udalosť. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť dáva do pozornosti, že zo strany žalovaného v 1. rade nedošlo len k porušeniu o cestnej premávke, v zmysle ktorého bol žalovaný v 1. rade povinný počínať si tak, aby neohrozil vodiča idúceho za ním, dbať na zvýšenú opatrnosť a dať znamenie o zmene smeru jazdy. Má za to, že aj na porušenie uvedenej povinnosti je potrebné nahliadať z viacerých uhlov, pričom týmto posudzovaním sa objektívne zaoberal znalec Ing. Adrián Pupala, znalec z odboru Doprava cestná, odvetvie Nehody v cestnej doprave v znaleckom posudku vypracovanom dňa 13.11.2015 v rámci trestného konania vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. značkou XT/XX/ XXXX. Z uvedeného považuje za potrebné dať do pozornosti vzhľadom na fakt, že dopravná nehoda sa uskutočnila v nočných hodinách, že v rámci odpovede na otázku č. 7 menovaný znalec uviedol, že žalovanému v 1. rade ako vodičovi „nič nebránilo vtom, aby pred začatím otáčania s vozidlom P. videl v ľavom spätnom zrkadle tohto vozidla zozadu prichádzajúce, vpredu osvetlený motocykel S. (riadil ho žalobca). Zároveň keďže mal mať podľa svojej výpovede vo vozidle vypnuté rádio, potom mu z technického hľadiska nič nebránilo v tom, aby počul zozadu prichádzajúci terénny motocykel“. Ďalej znalec na otázku č. 8 či mohol žalobca zabrániť vzniku dopravnej nehody uviedol, že „...mal možnosť

zabrániť dopravnej nehode, ak by na začiatku svojej reakcie na vzniknutú situáciu jazdil s motocyklom S. rýchlosťou do cca 26 km/h." Žalobca má však za to, že jazda rýchlosťou do 26 km/hod, v mieste kde je povolená rýchlosť do 50 km/hod, nie je možné bez ďalšieho spravodlivo požadovať, a teda ani žalobca nemohol dopravnej nehode objektívne zabrániť. Zo znaleckého posudku Ing. Adriána Pupalu dáva do pozornosti ešte jeho odpoveď na otázku č. 4, v ktorej vyslovene uviedol, že žalobca nemal možnosť ani pri správnej technike jazdy zastaviť do miesta zrážky z dovolenej rýchlosti ani pri jeho včasnej reakcii z čoho vyplýva, že žalovaný v 1. rade nevytvoril že žalovaný v 1. rade nevytvoril žalobcovi len prekážku, ale vytvoril žalobcovi náhlu prekážku a ani pri dodržaní všetkých právnych predpisov nemal možnosť tejto zrážke zabrániť. Práve túto skutočnosť považuje za nosnú pre posúdenie miery spoluzavinenia žalobcu a žalovaného v 1. rade. S poukazom na uvedené skutočnosti sa žalobca i naďalej pridržiava skutkového a právneho posúdenia miery podielu zavinenia škodovej udalosti žalobcov v rozsahu 30%. Vzhľadom na uvedené, osobitne akceptovateľnú mieru spoluúčasti žalobcu na následkoch dopravnej nehode (vzniknutej škode) v rozsahu 30% na základe tejto žaloby navrhuje, aby boli žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade zaviazaný na doplatenie náhrady škody vo výške 4.717,39 Eur (70% zo sumy 16.413,60 Eur, z ktorej je odpočítaná suma poskytnuté plnenia vo výške 6.772,13 Eur) a náhradu trov konania.

5. Žalovaný 2/ doručil súdu dňa 15.11.2018 písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca nesprávne interpretuje tvrdenia žalovaného v 2. rade. Z argumentácie žalovaného v 2. rade, že miera zavinenia žalovaného v 1. rade nemôže byť vyššia ako miera zavinenia žalobcu, vyvodzuje absurdný záver, že žalovaný v 2. rade pripúšťa zvýšenie miery zavinenia žalovaného v 1. rade zo 40% na minimálne 50%. Z tvrdení žalovaného v 2. rade však vyplýva práve opozitný záver, a to, že miera zavinenia žalovaného v 1. rade nemôže byť vyššia ako 40%. Ak by totiž žalovaný v 1. rade zodpovedal za vzniknutú škodu v rozsahu minimálne 50% (ako nesprávne interpretuje žalobca), jeho miera zavinenia by bola buď rovnaká ako miera zavinenia žalobcu, alebo vyššia. Žalobca preto z argumentácie žalovaného v 2. rade dedukoval nesprávne závery. Miera zavinenia žalovaného v 1. rade nemôže byť vyššia ako 40%. Žalobca zároveň predkladá znalecký posudok Ing. Adriána Pupalu, vypracovaný pre účely trestného konania. Nesprávne sa domnieva, že zo znaleckého posudku možno vyvodiť zavinenie žalovaného v 1. rade na vzniku škody v rozsahu 70%. Závery Ing. Adriána Pupalu sú však pre prejednávanú vec bez právneho významu. Znalec totiž v posudku skúmal technickú stránku dopravnej nehody (tzn. zodpovednosť vodičov na vzniku dopravnej nehody). Pre prejednávanú vec je však podstatné to, v akom rozsahu zodpovedá subjekt za vzniknutú škodu, nie za dopravnú nehodu vo všeobecnosti. Relevantné je preto iba to, ako protiprávne konanie zúčastneného subjektu prispelo k závažnosti zranení žalobcu. Z povahy zranení žalobcu je zrejmé, že práve protiprávne konanie na jeho strane prispelo k závažnosti vzniknutej ujmy vo väčšej miere, keďže: z policajnej správy o nehode vyplýva, že žalobca nemal v čase nehody na hlave pripevnenú ochrannú prilbu, viedol motocykel pod vplyvom alkoholu a nechránil si zrak okuliarmi alebo ochranným štítom. Zo strany žalobcu preto došlo k porušeniu zákonných povinností v zmysle a o cestnej premávke (ďalej len „"); žalobca utrpel výlučne poranenia hlavy a tváre (tržnozmliaždenú ranu hlavy v čelovej a temennej oblasti vpravo, trieštivú otvorenú zlomeninu lebečnej spodiny vpravo, zlomeninu očnice vpravo, zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo, vnútro lebečné krvácanie, pomliaždenie mozgu s viacerými vnútro mozgovými krvácaniami v pravej čelovej a temennej oblasti vpravo s edémom mozgu). Opakovane preto žalovaný 2ú akcentuje, že ak by žalobca použil pri jazde prilbu s ochranným štítom, nedošlo by k tak závažnému poškodeniu jeho zdravia. Žalobca totiž neutrpel zranenia na iných častiach tela ako je hlava a tvár, a preto miera zavinenia žalovaného v 1. rade nemôže byť väčšia, ako miera zavinenia žalobcu. Ak by totiž protiprávne konanie žalovaného v 1. rade prispelo k závažnosti zranení žalobcu vo väčšej miere, ako porušenie zo strany žalobcu, žalobca by utrpel aj ďalšie poranenia tela (čo neutrpel). Žalovaný v 2. rade preto trvá na tom, že žalobca má na zavinení škodovej udalosti podiel v rozsahu zodpovedajúcom minimálne 60 %. Krátenie poistného plnenia o 60% preto žalovaný v 2. rade realizoval dôvodne. V ostatnom zotrváva na argumentácii, ktorú prezentoval vo vyjadrení zo dňa 23.7.2018. Žalovaný v 2. rade sa naďalej domáha, aby Okresný súd Nové Mesto nad Váhom žalobu zo dňa 22.2.2017 (v znení jej čiastočného späťvzatia zo dňa 28.6.2017) v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému v 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu na nariadenom pojednávaní, oboznámil pripojený spis tunajšieho súdu , a ostatný spisový materiál a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 27.9.2014 uzatvorili žalovaný v 2. rade, ako poisťovateľ, a Ľ. K., trvale bytom: Š. XXX/ X, XXX XX G. M. G. Z., ako poistník, poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo zn. P. M., EČV: G. - XXXCH. Dňa 27.2.2015 došlo v obci C. - časť K. Z., k dopravnej nehode, ktorej vinníkom bol vodič predmetného motorového vozidla - žalovaný 1/ poisteného u žalovaného 2/.

8. Trestným rozkazom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, č.k. XT/XX/XXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol obžalovaný P. K. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa , , pretože dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. viedol žalovaný v 1. rade ako vodič motorové vozidlo zn. P. M., evidenčné číslo G. XXXCH v obci C. časť K. Z. po miestnej komunikácii v smere od cesty XX/XXX, kde v rozpore s ustanovením . písm. c) a o cestnej premávke v znení neskorších predpisov sa nevenoval plne vedeniu motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a pri otáčaní sa motorovým vozidlom ohrozil za ním jazdiaceho žalobcu, ktorý viedol dvojkolesový motocykel zn. S. H., evidenčné číslo G., a to tým spôsobom, že pri dome č. XXX v priamom úseku komunikácie vychádzal od okraja cesty v úmysle sa s vozidlom otočiť, s vozidlom vybočiť vľavo, následkom čoho vytvoril náhlu prekážku poškodenému P. O. (žalobca) tak, že vozidlom zachytil motocykel vodiča poškodeného P. O., následkom čoho došlo ku kolízii, pri ktorej poškodený P. O. utrpel zranenia, a to tržnozmliaždenú ranu hlavy v čelovej a temennej oblasti vpravo, trieštivú otvorenú zlomeninu lebečnej klenby v čelovej a temennej oblasti vpravo, zlomeninu lebečnej spodiny vpravo, ktorá siahala z predmetnej jamy až k záhlavnej kosti, zlomeninu očnice vpravo, a to v oblasti stropu a bázy s pokračovaním na lebečnú klenbu, zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo, vnútro lebečné krvácanie, pomliaždenie mozgu s viacerými vnútro mozgovými krvácaniami v pravej čelovej a temennej oblasti vpravo s edémom mozgu, pričom si tieto zranenia vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v trvaní ť mesiacov, počas ktorého mal po dobu 27.02.2015 do 30.04.2015 sťažený obvyklý spôsob života, z toho prvých 12 dní bol v tzv. umelom spánku od úrazu v rámci hospitalizácie a následne 9 dní bol celkom odkázaný na starostlivosť pri základných životných potrebách, následne po rekonštrukcii hlavy, ktorá sa uskutočnila od 09.07.2015 do 17.07.2015, bol v období 3 týždňov obmedzený a sťažený jeho obvyklý spôsob života. Obžalovanému P. K. bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený a súčasne uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 24 mesiacov. Bol mu zároveň uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 12 mesiacov. Poškodený P. O. bol s jeho nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.09.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, č.k. XT/XX/XXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.

9. Za účelom bodového ohodnotenia škody (ujmy na zdraví) spôsobenej uvedenou dopravnou nehodou bol do trestného konania pribratý znalec MUDr. Patrik Mihok, znalec z odvetvia chirurgia a traumatológia, ktorý zranenia žalobcu v znaleckom posudku č. 3/2015 obodoval spolu na 640 bodov, čo pri hodnote jedného bodu vo výške 16,48 Eur podľa ustanovení Z .z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia znení neskorších predpisov, predstavuje sumu v celkovej výške 10.547,20 Eur. Nakoľko škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla na likvidácii škodovej udalosti sa v súlade s ustanoveniami o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol rovnako poisťovateľom - Wustenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, resp. na jeho podnet vypracovaný znalecký posudok prof. MUDr. Jozefom Lohnerom, CSc., na základe ktorého bolo určené bolestné žalobcu ako poškodeného vo výške 865 bodov. Hodnota jedného bodu podľa ustanovení o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia znení neskorších predpisov predstavuje sumu 16,48 Eur. Podľa tohto znaleckého posudku teda bolestné žalobcu predstavovalo sumu 14.255,20 Eur. Pri dopravnej nehode utrpel žalobca škodu na zdraví, v dôsledku čoho si u žalovaného v 2. rade uplatnil aj nárok na náhradu za bolesť a nárok na náhradu za stratu na zárobku. Žalovaný v 2. rade vykonal šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi poskytol časť plnenia. Žalovaný v 2. rade znížil sumu vyplateného poistného plnenia o mieru spoluzavinenia poškodeného. Žalovaný v 2. rade ako poisťovateľ poskytol z titulu náhrady škody vo forme bolestného sumu 5.937,60 Eur, čo predstavuje sumu vo výške približne 40 % sumy určenej znaleckým posudkom prof. MUDr. Jozefom Lohnerom, CSc. Dôvodom pre vyplatenie takto zníženej sumy žalovaným 2/ bola aplikácia ustanovenia , nakoľko žalobca nemal v čase dopravnej nehody na hlave

ochrannú prilbu, a teda bola škoda podľa názoru žalovaného v 2. rade spôsobená aj zavinením žalobcu (z uvedeného vyplýva, že spoločnú vinu žalobcu žalovaný v 2. rade stanovil na úroveň vo výške 60%). V priamej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, v dôsledku ktorej žalobca utrpel ujmu na zdraví, bol žalobca uznaný dočasne pracovne neschopným a to v rozsahu 226 dní. Podľa potvrdenia zamestnávateľa, Poľnohospodárske družstvo Kálnica, mal žalobca denný vymeriavací základ 22,47 Eur (podľa ustanovení o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Na základe uvedenej skutočnosti mal teda žalobca dosiahnuť v období dočasnej pracovnej neschopnosti hrubý príjem vo výške 5.078 Eur, čo predstavuje približne čistý príjem vo výške 4.272 Eur. Počas doby trvania dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu bolo žalobcovi poskytnuté nemocenské, a to nasledovne: zo strany zamestnávateľa vo výške 51,68 Eur, zo strany Sociálnej poisťovne vo výške 2.113,60 Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobcova strata na zárobku (ušlý zisk) za obdobie pracovnej neschopnosti v dôsledku porušenia právnych povinností žalovaného v 1. rade predstavuje sumu vo výške 2.158,40 Eur.

10. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že zatočil do ulice, K. mu vyletel zo dvora, vycúval a nepozeral a v tej rýchlosti ten moment do neho vrazil. Už sa zobudil v sanitke. Potom mal už trvalé následky. Stalo sa to okolo pol 11 v noci, on svietil na motorke. Na motorke má nastavené osvetlenie od výroby tak, že keď sa naštartuje motorka, zapne sa aj osvetlenie. Prilbu nemal, lebo ju mal špinavú od blata. Bol sa deň predtým voziť na dráhe a si ju zašpinil. Okuliare patria k prilbe, nemal ich lebo boli tiež špinavé. Pod vplyvom alkoholu nebol. Večer mal nealkoholické pivá, 2 tesne predtým ako išiel a dve potom asi o 09.00 - 10.00 hod. pil ich sám. Išiel z domu, chcel ísť do K. za kamarátmi. V čase dopravnej rýchlosti šiel rýchlosťou 30 km/hod. To ani sám nevie či ho policajti naháňali. Išli po ňom, boli zvedaví kam ide, signalizáciu nemali. Nezastavil asi zo strachu, policajtov moc nemusí, má taký stres. Kontakt medzi ním a políciou neprebehol. Pri dopravnej nehode mal otvorenú lepku a silné krvácanie. Kožu mu rezali, zo stehna mu brali kožu, aby mu mohli zašiť hlavu. Na PN bol rok, v nemocnici bol asi mesiac. Z titulu dopravnej nehody mal trvalé následky: mal epilepsiu z ktorej sa dlho liečil. Bolesti hlavy, ktoré má stále. Bolí ho aj chrbtica aj hlava. Obmedzuje ho to, nemôže robiť ťažké práce, musí chodiť na prehliadky.

11. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na doplatenie škody na strane žalobcu, v tomto prípade predstavuje jeho nárok na bolestné a stratu spoločenského uplatnenia a jeho nárok na náhradu straty na zárobku (ušlý zisk) za obdobie jeho pracovnej neschopnosti. V konaní sa žalobca domáha zaplatenia náhrady za bolesť v sume 4.041,04 EUR [9.978,64 Eur (bolestné v rozsahu 70%) - 5.937,60 EUR (vyplatené poistné plnenie)]. Zároveň si v konaní uplatňuje nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 676,35 EUR [1.510,88 EUR (náhrada za stratu na zárobku v rozsahu 70%) - 834,53 EUR (vyplatené poistné plnenie)]. Žalobca si uplatňuje nárok v celkovej sume 4.717,39 EUR.

12. Za nesporné skutočnosti medzi stranami sporu súd považoval priebeh dopravnej nehody a výšku vyplateného plnenia zo strany žalovaného 2/. Spornou medzi stranami sporu zostala miera zavinenia, resp. spoluzavinenia žalobcu ako poškodeného, t.j. spoluúčasť poškodeného na vzniknutej škode.

13. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa . písm. c) o cestnej premávke (ďalej len „"), vodič nesmie požiť počas vedenia vozidla alkohol alebo inú návykovú látku.

Podľa , vodič motorového vozidla kategórie PS s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km/h a vodič motorového vozidla kategórie L je počas jazdy povinný vhodným spôsobom chrániť si zrak najmä okuliarmi alebo ochranným štítom, ak sa tým nezníži bezpečnosť jazdy, najmä v hmle, pri snežení alebo v daždi, je tiež povinný počas jazdy oboma rukami držať riadidlá s výnimkou prípadu, keď dáva znamenie podľa tohto zákona. Vodič motorového vozidla kategórie PS s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km/h a vodič motorového vozidla kategórie L a jeho spolujazdec sú tiež povinní počas jazdy používať na hlave riadne upevnenú ochrannú prilbu určenú pre motocyklistov, to neplatí pre vodiča vozidla vybaveného bezpečnostnou kabínou alebo ochranným bezpečnostným rámom, ktoré je vybavené bezpečnostnými pásmi, a jeho spolujazdca.

Podľa , pri otáčaní platí obdobne ; pri otáčaní na križovatke aj .

Podľa , pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.

Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa (spoluúčasť poškodeného), ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa (skutočná škoda a ušlý zisk), sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa (škoda na zdraví), pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

14. V ustanovení je upravená situácia, keď sa na vzniku škody podieľa samotný poškodený. V takom prípade ide o spoluzavinenie poškodeného. Zavinenie poškodeného sa na rozdiel od zavinenia škodcu ( ) zo zákona nepredpokladá. Zavinenie poškodeného pri vzniku škody je buď dôvodom na zníženie rozsahu náhrady škody ( a nasl. ) poškodenému alebo aj na vylúčenie zodpovednosti škodcu za škodu. Ak škoda bola spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju v celom rozsahu sám. Ak škoda bola spôsobená tiež zavinením poškodeného, v rozsahu tohto zavinenia je vylúčená zodpovednosť škodcu. Ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a určenie podielu, ktorým samotný poškodený prispel ku škodlivému následku. Zásadne sa vychádza z miery zavinenia každého z nich a je potrebné zvažovať všetky príčiny vzniku škody spočívajúce tak v konaní škodcu, ako aj v konaní poškodeného, a rovnako ako u škodcu možno aj u poškodeného vziať do úvahy len také protiprávne konanie, ktoré bolo príčinou (jednou z príčin) vzniku škody. Predpokladom zníženia náhrady škody poškodenému je, že konanie poškodeného napĺňa podmienky zodpovednosti za škodu uvedené v . V rozsahu, v akom sa poškodený svojím protiprávnym konaním podieľal na spôsobení škody, nie je daná zodpovednosť toho, kto za škodu zodpovedá. Aj u poškodeného je potrebné vziať do úvahy len také konanie, ktoré spĺňa všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. musí byť preukázané, že protiprávne konanie poškodeného bolo príčinou (jednou z príčin) vzniku škody. Zavinenie poškodeného sa týka buď jeho aktívneho konania alebo opomenutia. Dôležité je, že zavinené konanie sa týka konania poškodeného, ktoré je v rozpore s právom. Konanie poškodeného je v takom prípade jednou z príčin vzniku škody. Predpokladom pomerného znášania škody poškodeným je jeho zavinená spoluúčasť na vzniku škody a existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zavineným konaním a vznikom škody. Aby teda bolo možné hovoriť o spoluzavinení poškodeného, musí sa poškodený dopustiť zavineného protiprávneho konania a musí existovať príčinná súvislosť medzi týmto úkonom a vznikom škody, ktorú škodca spôsobil. Zavinenie poškodeného môže byť buď úmyselné alebo nedbanlivostné. V oboch prípadoch môže byť zavinenie poškodeného priamou príčinou vzniku škody alebo zväčšenia rozsahu jej následkov. V prípade ak súd dospeje k záveru o spoluzavinení poškodeného, náhradu škody pomerne zníži, a to vo všetkých jej zložkách ( až 449 ), teda aj náhradu bolestného a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia i jej prípadné zvýšenie.

15. Zákonné ustanovenie sa vzťahuje na prípady, kedy škoda spôsobená poškodenému je nielen výsledkom protiprávneho konania škodcu, ale sa na jej vzniku čiastočne, resp. celkom podieľalo konanie samotného poškodeného. Pre záver o zodpovednosti na strane poškodeného musia byť rovnako splnené všetky základné predpoklady zodpovednosti za škodu a zodpovednosť škodcu je potom obmedzená v rozsahu, v akom vznikla škody tiež následkom protiprávneho úkonu poškodeného. Tu je potrebné potom zisťovať, či konanie poškodeného je vo vzťahu zo vznikom škody z dopravnej nehody v príčinnej súvislosti, pričom o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla

aj následkom protiprávneho úkonu škodcu t.j. ak jeho konanie a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku.

16. V prejednávanej veci žalovaný 1/ zodpovedá v zmysle ust. za škodu na zdraví, ktorú utrpel poškodený, avšak je na mieste zaoberať sa aj tým, či jednou z príčin, ktorá spôsobila vznik škody nebolo zavinené porušenie povinnosti poškodeného, t.j. mieru spoluzavinenia poškodeného. Súd zdôrazňuje, že stanovenie miery spoluzavinenia poškodeného je vždy vecou individuálneho posúdenia, keď je nevyhnutné prihliadať na všetky špecifiká prípadu, spočívajúce v otázke, akou mierou prispel poškodený k vzniku škodovej udalosti. Skúma sa, v akej miere mohol poškodený pri vynaložení náležitej prevencie zabrániť vzniku škodovej udalosti. Za daných okolností, či žalobca porušením zákonných povinností prispel k vzniku poškodení svojho zdravia.

17. Súd zistil, že aj žalobca, poškodený P. O. v čase dopravnej nehody, t.j. dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod., ktorý viedol dvojkolesový motocykel zn. S. H., evidenčné číslo G. porušil pravidlá cestnej premávky, keď nemal na hlave pripevnenú ochrannú prilbu, viedol motocykel pod vplyvom alkoholu a nechránil si zrak okuliarmi alebo ochranným štítom, čím z jeho strany došlo k porušeniu zákonných povinností podľa a o cestnej premávke. U poškodeného je potrebné vziať do úvahy len také konanie, ktoré spĺňa všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. musí byť preukázané, že protiprávne konanie poškodeného bolo príčinou (jednou z príčin) vzniku škody je jeho zavinená spoluúčasť na vzniku škody a existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zavineným konaním a vznikom škody. Aby teda bolo možné hovoriť o spoluzavinení poškodeného, musí sa poškodený dopustiť zavineného protiprávneho konania a musí existovať príčinná súvislosť medzi týmto úkonom a vznikom škody, ktorú škodca spôsobil alebo zväčšenia rozsahu jej následkov. Totiž nie každé konanie poškodeného, ktoré je síce zavinené protiprávne konanie, je aj nevyhnutne v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

18. Čo sa týka porušenia . písm. c) o cestnej premávke, súd mal preukázané, že žalobca viedol motocykel pod vplyvom alkoholu, vyplýva to z Protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi zo dňa XX.XX.XXXX (poškodený bol v bezvedomí), ktorý je súčasťou spisu tunajšieho súdu XT/XX/XXXX z ktorého vyplýva, že u poškodeného bol v čase o XX:XX zistený alkohol v krvi 0,15 mg/l. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Adriána Pupalu, znalec z odboru Doprava cestná, odvetvie Nehody v cestnej doprave v znaleckom posudku vypracovanom dňa 13.11.2015 v rámci trestného konania vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. značkou XT/XX/XXXX, resp. z odpovede na otázku č. 4 znalec uviedol, že žalobca nemal možnosť ani pri správnej technike jazdy zastaviť do miesta zrážky z dovolenej rýchlosti ani pri jeho včasnej reakcii, v odpovedi na otázku 8 uviedol, že žalobca mal možnosť zabrániť dopravnej nehode, ak by na začiatku svojej reakcie na vzniknutú situáciu jazdil s motocyklom rýchlosťou do cca 26 km/ h intenzívnym brzdením, v odpovedi na otázku 9 uviedol, že pri jazde dovolenou rýchlosťou 50 km/ h nemal žalobca možnosť zabrániť zrážke vozidiel. Súd preto dospel k presvedčeniu, že protiprávne konanie poškodeného - žalobcu, spočívajúce v tom, že žalobca viedol motocykel pod vplyvom alkoholu nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, nakoľko spôsob jazdy žalobcu nemal príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou, ani so vzniknutou škodou.

19. Čo sa týka porušenia , t.j. že poškodený nemal v čase nehody na hlave pripevnenú ochrannú prilbu a nechránil si zrak okuliarmi alebo ochranným štítom, túto skutočnosť mal súd preukázanú z policajnej správy o nehode, ako aj zo samotnej výpovede žalobcu na pojednávaní. Súd poukazuje na znalecký posudok znalca MUDr. Patrika Mihoka z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, chirurgia, ktorý je súčasťou spisu tunajšieho súdu , kde sú špecifikované rozsiahle zranenia, ktoré žalobca pri dopravnej nehode utrpel. Žalobca utrpel prevažne poranenia hlavy a tváre (o.i. tržnozmliaždenú ranu hlavy v čelovej a temennej oblasti vpravo, trieštivú otvorenú zlomeninu lebečnej spodiny vpravo, zlomeninu očnice vpravo, zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo, vnútro lebečné krvácanie, pomliaždenie mozgu s viacerými vnútro mozgovými krvácaniami v pravej čelovej a temennej oblasti vpravo s edémom mozgu). Je však nepravdepodobné, že by škoda na zdraví žalobcu nebola vôbec vznikla, ak by neporušil ustanovenie a mal by v čase nehody na hlave pripevnenú ochrannú prilbu a chránil si zrak a to práve s poukazom na zdokumentované rozsiahle zranenia poškodeného špecifikované už v uvedenom znaleckom posudku. Súd dospel k záveru, že skutočnosť, že žalobca nemal v čase nehody na hlave pripevnenú ochrannú prilbu a nechránil si zrak je v priamej súvislosti so zväčšením rozsahu následkov škody na zdraví

poškodeného. Dá sa predpokladať, že v prípade, ak by na hlave mal pripevnenú ochrannú prilbu a chránil by si zrak, zranenia by utrpel, ale pravdepodobne by boli menšieho rozsahu. Súd v tomto prípade dospel k záveru, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, ktoré malo príčinnú súvislosť so zväčšením rozsahu následkov vzniknutej škody. Súd vyhodnotil účasť poškodeného - žalobcu na spôsobenej škode (určenie podielu, ktorým samotný poškodený prispel ku škodlivému následku) v rozsahu 30% zavinenia, miere zavinenia žalovaného 1/ je 70%.

20. Súd v zmysle vyhodnotil účasť poškodeného - žalobcu na spôsobenej škode v rozsahu 30% zavinenia a stotožnil sa tak so žalobným návrhom žalobcu, (ktorý taktiež akceptuje mieru svojho podielu zavinenia škodovej udalosti v rozsahu 30%). Súd v celom rozsahu žalobe vyhovel a žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu škody v rozsahu 70 %, t.j. sumu 4.717,39 Eur.

21. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol vo veci úspešný v plnom rozsahu, preto súd rozhodol tak, že mu sa priznal náhrada trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.