Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-16-2018.pdf
PDF · 105.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu I. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX/X, K. R., proti žalovaným v 1. rade Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Za Havlovci 4380, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 222 011, zastúpenému JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou so sídlom Štúrova 17, Liptovský Mikuláš, v 2. rade LICITOR group, a. s., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 36 421 561, zastúpenej KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Tajovského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, v 3. rade S.. J. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. Y. XXX/XX, P. a v 4. rade R. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX/ X, Y., v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovaným v 1. až 4. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 21. 06. 2018 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby č. D 5150316, vykonanej dňa 21. 03. 2018 o 15:30 hod. v priestoroch Hotela Jánošík, so sídlom Jánošíkovo nábrežie 1, Liptovský Mikuláš, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie N., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš ako byt č. XX, nachádzajúci sa na X. Y. L. L. Č.. X bytového domu súpisné Č.. XXX V. ulici J. L. K. R. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti 6030/551680. Predmetná dražba bola osvedčená notárskou zápisnicou zo na 21. 03. 2018, č. N 157/2018, NZ 9091/2018, NCRls 9258/2018, spísanou notárkou JUDr. Ľudmilou Chodelkovou, so sídlom Notárskeho úradu 1. mája 55, Žilina. Žalobu odôvodnil tým, že bol so žalovanou v 4. rade ako bývalou manželkou spoluvlastníkom predmetného bytu. Navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1. rade a dražobníkom žalovaný v 2. rade, pričom predmetný byt vydražil žalovaný v 3. rade. Podľa oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27. 10. 2017 bola dražba vykonávaná na účely uspokojenia údajnej pohľadávky vo výške 7 121,70 eura s príslušenstvom, ktorá ku dňu 30. 09. 2017 pozostáva z istiny vo výške 5 456,02 eura, úroku z omeškania vo výške 228,42 eura, trov súdneho konania vo výške 138,48 eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 78,98 eura, predbežných trov exekúcie vo výške 297,- eur a iných nákladov vo výške 922,80 eura. Žalobca poukázal na stále prebiehajúce exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom pod sp. zn. EX 245/15, ktoré predchádzalo predmetnej dražbe. Dražbu považuje žalobca za nedôvodnú, nezákonnú a neplatnú, lebo ňou boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“). Poukázal na to, že dobrovoľná dražba pod č. D 5150316 bola na základe prvotného oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 08. 04. 2016 vykonávaná pre uspokojenie pohľadávky vo výške 2 718,30 eura vrátane príslušenstva, vyčíslenej ku dňu 28. 02. 2016. Potom, ako prebehlo konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/202/2016 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 9Co/140/2017, predmetná dražba č. D 5150316 pokračovala, avšak už na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27. 10. 2017. Tento postup považuje žalobca za nezákonný, zákon nepripúšťa viesť tú istú dražbu na vymoženie rôznych súm teda meniť sumy a podmienky dražby v jej priebehu. Žalobca vyzval žalovaného v 2. rade na upustenie od vykonania dražby, pričom mu zároveň oznámil, že dňa 27. 02. 2018 prostredníctvom matky P. Z. uhradil sumu 300,- eur, čím dosiahol zníženie istiny pod zákonnú výšku uvedenú v ustanovení § 3 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách. Zároveň poukázal na to, že žalovaným v 1. rade uvedená suma nezodpovedá skutočnosti, nakoľko pri určovaní predpisu platieb boli pri vyúčtovaní dlhodobo, najmenej za obdobie roku 2014 až dosiaľ, zohľadňované štyri osoby užívajúce predmetný byt. Žalobca pritom opakovane žalovanému v 1. rade oznámil, že od konca roku 2009 užíval predmetný byt len on so synom B.. Ďalším dôvodom pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je skutočnosť, že na základe návrhu žalovaného v 1. rade je vedené exekučné konanie pod sp. zn. EX 245/15, predmetom ktorej je práve vymoženie aj trov právneho zastúpenia vo výške 138,48 eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 78,98 eura ako aj predbežných trov exekúcie vo výške 297,- eur. Tieto nároky tak boli žalovaným v 1. rade uplatnené duplicitne. Žalovaný v 1. rade súčasne nebol oprávnený uplatniť si uvedené položky podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd predmetnú dražbu určil za neplatnú.
2. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu ako zjavne účelovú zamietnuť. Potvrdil, že pohľadávka vlastníkov proti žalobcovi, ktorá ku dňu 28. 02. 2016 predstavovala 2 178,03 eura, bola pôvodne uplatnená dobrovoľnou dražbou č. D 5150316. V dôsledku ďalších následných nedoplatkov vyplývajúcich z vyúčtovania za rok 2014 vo výške 612,99 eura, z vyúčtovania za rok 2015 vo výške 1 500,68 eura, z vyúčtovania za rok 2016 vo výške 1 806,11 eura a z titulu nedoplatku na zálohových platbách za január až september 2017 vo výške 1 536,24 eura, vzniknutých v priebehu konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp. zn. 10C/202/2016, žalovaný v 1. rade aktualizoval ku dňu 30. 09. 2017 dlh v celkovej výške 7 121,70 eura, z čoho istina predstavovala sumu 5 456,02 eura a príslušenstvo 1 665,68 eura. Žalobca síce spochybnil výšku uplatnenej pohľadávky, avšak v žalobe nedostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti, čím neuniesol bremeno tvrdenia. Pokiaľ ide o úhradu vo výške 300,- eur vykonanú prostredníctvom matky žalobcu, touto bola znížená istina vo výške 5 456,02 eura nepatrným spôsobom. Žalovaný v 1. rade zároveň uviedol, že súdny exekútor JUDr. Miroslav Šutliak predmetnú pohľadávku uplatnil v dražbe, teda nie je pravdivé tvrdenie, že by bol žalovaný v 1 rade v dražbe uspokojený duplicitne. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že predmetná dražba bytu permanentného neplatiča a dlžníka by bola neplatná, poprel by sa význam a účel inštitútu zákonného záložného práva, vniesol by sa prvok neistoty v dôvodnosť plnenia si povinností jedných vlastníkov voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome.
3. Žalovaní v 2. až 4. rade sa k žalobe nevyjadrili a nakoľko žalobca nevyužil právo na podanie repliky, súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti žalovaných v 3. a 4. rade. Žalovaný v 3. rade sa z neúčasti včas ospravedlnil, žalovaná v 4. rade, ktorej bolo predvolanie riadne doručené, zostala nečinná. Pôvodne súd nariadil termín pojednávania na 26. 02. 2019. Žalobca podaním doručeným súdu 25. 02. 2019 požiadal o odročenie pojednávania za účelom zabezpečenia právneho zastúpenia. Aj napriek tomu, že žalobca adresoval svoju žiadosť deň pred pojednávaním, súd aj s poukazom na predmet konania považoval za spravodlivé a vhodné, aby mal žalobca ešte možnosť za dať zastúpiť. Zároveň ho však poučil, že prípadné ďalšie žiadosti o odročenie pojednávania z rovnakého dôvodu už nebude akceptovať. Pred otvorením pojednávania žalobca opätovne požiadal o odročenie z rovnakého dôvodu, pričom zároveň tvrdil, že vo veci udelil plnú moc advokátovi, ktorý sa však na súd nedostavil. Predmetné konanie súd vyhodnotil ako zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu a ktoré vedie k nedôvodným prieťahom v konaní. Nakoľko mal žalobca od začatia konania dostatok času na zvolenie si advokáta, pričom mu dodatočnú lehotu poskytol aj súd, v konaní nebolo predložené žiadne písomné plnomocenstvo a naviac, súdu sa nepodarilo telefonicky skontaktovať s tvrdeným právnym zástupcom žalobcu, súd pojednávanie znovu neodročil, lebo na takýto postup nebol daný dôležitý dôvod.
4. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že bez svojho advokáta vypovedať nebude. Na pojednávaní plánovali navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré má však k dispozícii advokát. Požiadal, aby mu bolo umožnené tieto listinné dôkazy predložiť. Po nariadení neodkladného opatrenia žalobu nepodal, lebo bol v tom čase v zahraničí.
5. Zástupkyňa žalovaného v 1. rade uviedla, že pohľadávka vymáhaná súdnym exekútorom nebola uplatnená v návrhu na vykonanie dražby, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov. V nadväznosti na tvrdenia žalobcu o zohľadňovaní štyroch osôb pri zálohových platbách za byt uviedla, že na osoby sa vyúčtovávajú len dve položky a to osvetlenie a elektrická energia na výťahy. Zálohový predpis bol síce stanovený na štyri osoby, ale vo všetkých vyúčtovaniach služieb boli na byt č. XX zúčtované náklady v uvedených položkách podľa skutočne nahlásených osôb vlastníkom bytu za príslušný rok.
6. Prokurista žalovanej v 2. rade vypovedal, že prvú dražbu viedli na základe zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 31. 03. 2016, pričom potom, ako im bolo doručené uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, od dražby v súlade so zákonom upustili. Dražba bola evidovaná pod interným číslom D 5150316. Potom, ako bolo zrušené neodkladné opatrenie z dôvodu, že žalobca nepodal včas žalobu o určenie výšky dlhu, bola uzatvorená ďalšia zmluva o vykonaní dražby zo dňa 24. 10. 2017. Predmetná dražba sa opäť vykonala pod interným číslom D 5150316, z dôvodu, že išlo o toho istého navrhovateľa dražby, ten istý predmet dražby a to isté katastrálne územie. Išlo teda o druhú dražbu, identické interné číslo dražobníka na tom nič nemení. V priebehu dražby boli všetky listiny riadne doručované žalobcovi, pričom prokurista žalovanej v 2. rade poukázal na zákonnú úpravu, ktorá umožňuje uplatniť aj fikciu doručenia. Z výťažku dražby bola uhradená pohľadávka navrhovateľa dražby, náklady dražby a zostávajúca časť bola uložená do úschovy u notára, ktorý osvedčoval priebeh dražby. Nakoľko bola v poradí druhým zmluvným záložným právom zabezpečovaná pohľadávka vo výšky približne 20 000,- eur, exekučné záložné právo súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šutliaka by zrejme nemohlo byť z výťažku uspokojené.
7. Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27. 10. 2017 žalovaná v 2. rade oznámila žalobcovi a žalovanej v 4. rade, že z poverenia žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa, začala výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby na záloh, ktorým je byt č. XX, V. X. Y. L. L. Č.. X, L. P. E. T. Č.. XXX, postavenom na parcele registra KN-C č. 776/20, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 078 m2, byt zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie N., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku o veľkosti 6030/51680. Žalovaná v 2. rade zároveň uviedla, že záložné právo, ktoré vzniklo v súlade s ustanovením § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vo výške 7 121,70 eura.
8. V oznámení o dražbe č. D 5150316 zo dňa 12. 02. 2018 dražobník uviedol, že v salóniku na prízemí Hotela Jánošík, Jánošíkovo nábrežie 1, Liptovský Mikuláš sa dňa 21. 03. 2018 v čase o 15,30 hod. uskutoční 1. kolo dražby vyššie označeného bytu, pri najnižšom podaní 33 000,- eur. Predmetné oznámenie o dražbe obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.
9. Z notárskej zápisnice zo dňa 21. 03. 2018, č. N 157/2018, NZ 9091/2018, NCRls 9258/2018, spísanej notárkou JUDr. Ľudmilou Chodelkovou súd zistil, že notárka osvedčila priebeh dražby, na ktorej zložili dražobnú zábezpeku piati účastníci dražby, pričom licitátor vykonal príklep žalovanému v 3. rade, ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 30 000,- eur.
10. Z pripojeného exekútorského spisu EX 245/15 vyplýva, že žalovaný v 1. rade doručil dňa 02. 09. 2015 súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šutliakovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 446,29 eura s príslušenstvom, priznanej vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20. 04. 2015, sp. zn. 6C/89/2015. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia zo dňa 10. 09. 2015, ktoré udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie pohľadávky vo výške 446,29 eura s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania 26,50 eura a trovy exekúcie. Podaním zo dňa 16. 02. 2018 súdny exekútor prihlásil do dražby pohľadávku vo výške 446,29 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 81,80 eura, trovami konania vo výške 138,48 eura, trovami právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 78,98 eura a trovami exekúcie vo výške 299,40 eura. Súčasťou exekútorského spisu je aj oznámenie žalovaného v 1. rade, že vymáhaná pohľadávka s príslušenstvom nebola zahrnutá zo strany žalovaného v 1. rade do dražby, nakoľko exekútorský úrad oznámil, že si predmetnú pohľadávku prihlási sám.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca síce tvrdil, že dražba neprebehla podľa ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, avšak neuniesol bremeno tvrdenia pokiaľ ide o to, ktoré konkrétne ustanovenia boli zo strany žalovaných v 1. a 2. rade porušené. Súd vychádzajúc zo skutkových tvrdení strán sporu nezistil v postupe pri vykonávaní dražby žiadne porušenia ustanovení zákona, ktoré by mali za následok vyhlásenie dražby za neplatnú. Pri rozhodovaní súd vychádza zo skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, pričom aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia, nakoľko predpokladom dôkaznej povinnosti je povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ teda ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, ak strana sporu neunesenie bremeno tvrdenia o tejto skutočnosti, má za pre ňu za následok nepriaznivé rozhodnutie. Súd totiž môže rozhodnúť o neplatnosti dražby len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade so zákonom, pričom musí existovať príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na právach žalobcu. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno je v tejto súvislosti výlučne na žalobcovi.
12. Prvým z dôvodov, pre ktoré žalobca považuje dobrovoľnú dražbu za neplatnú, je skutočnosť, že dražobník vykonával pod tým istým číslom D 5150316 dražbu za účelom uspokojenia rôznych pohľadávok. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaná v 2. rade oznámila žalobcovi začatie výkonu záložného práva listom zo dňa 08. 04. 2016 pre uspokojenie pohľadávky vo výške 2 718,30 eura, pričom predmetná dražba bola evidovaná pod č. D 5150316. Z pripojeného spisu 10C/202/2016 súd zistil, že žalobca doručil dňa 07. 09. 2016 súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa na základe spomínaného oznámenia domáhal zdržania sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 09. 09. 2016, sp. zn. 10C/202/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. 05. 2017, sp. zn. 9Co/140/2017 súd okrem iného rozhodol o uložení povinnosti žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s tým, že žalobca je povinný podať žalobu o určenie výšky dlhu do 30 dní od doručenia predmetného uznesenia, inak súd uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zruší. Z podania zo dňa 12. 09. 2016, nachádzajúceho sa v pripojenom exekútorskom spise, mal súd za preukázané, že žalovaná v 2. rade v deň doručenia uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, vyhotovila oznámenie o upustení od dražby podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. h) zákona o dobrovoľných dražbách. Nakoľko žalobca predmetnú žalobu v určenej lehote nepodal, súd uznesením zo dňa 22. 08. 2017, sp. zn. 10C/202/2016, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zrušil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. 09. 2017. Následne listom zo dňa 27. 10. 2017 žalovaná v 2. rade oznámila žalobcovi ako aj žalovanej v 4. rade začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a to znovu pod číslom D 5150316. Z uvedeného zisteného skutkového stavu vyplýva, že v predmetnej veci nešlo o tú istú dražbu ako ani o opakovanú dražbu, ktorú naviac nie je možné vykonať, ak dražobník upustil od dražby. Sama o sebe skutočnosť, že dražobník evidoval obidve samostatné dražby pod tým istým evidenčným číslom neznamená, že došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Číslo dražby má len evidenčný charakter a na platnosť dražby nemá a nemôže mať žiadny vplyv. Týmto zároveň nedošlo k zmene podmienok dražby ako to tvrdil žalobca, predovšetkým k zmene pohľadávky, ktorá má byť uspokojená z výťažku dobrovoľnej dražby.
13. V ustanovení § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách je upravené zákonné obmedzenie, podľa ktorého nemožno vykonať dražbu nehnuteľnosti, ak hodnota pohľadávky bez príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000,- eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že žalobca prostredníctvom svojej matky uhradil dňa 27. 02. 2018 sumu 300,- eur. Ku dňu oznámenia o začatí výkon záložného práva však pohľadávka žalovaného v 1. rade bez príslušenstva predstavovala 5 456,02 eura, čiže aj po započítaní čiastočnej úhrady dlhu vo výške 300,- eur, pohľadávka zabezpečená záložným právom prevyšovala zákonný limit na vykonanie dražby. Pokiaľ žalobca vychádzal z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 08. 04. 2016, súčasťou ktorého bolo aj oznámenie výšky pohľadávky 2 718,30 eura, jeho úhrada vo výške 300,- eur zo dňa 27. 02. 2018 bola vo vzťahu k tomuto oznámeniu ako aj predmetnej dražbe bez právneho významu, nakoľko od tejto dražby dražobník upustil po nariadení vyššie spomínaného neodkladného opatrenia.
14. Žalobca zároveň namietal výšku pohľadávky žalovaného v 1. rade. V tomto smere však neuniesol tak bremeno tvrdenia ako ani dôkazné bremeno, žaloba v tejto časti bola príliš všeobecná a absentovalo v nej uvedenie konkrétnych rozhodujúcich skutočností. Naviac, žalobcovi nič nebránilo v tom, aby po nariadení neodkladného opatrenia a uložení povinnosti súdom podal v určenej lehote žalobu o určenie výšky dlhu, k čomu nepristúpil ani doposiaľ. Naopak, žalovaný v 1. rade predložil listinné dôkazy, ktorými preukázal výšku pohľadávky, ktorá bola uspokojená z výťažku dobrovoľnej dražby. Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2014 vyplýva, že žalobcovi vznikol nedoplatok ku dňu 30. 04. 2015 vo výške 1 119,24 eura. Z ďalšieho vyúčtovania za obdobie roku 2015 súd zistil, že ku dňu 30. 04. 2015 predstavuje nedoplatok žalobcu 2 697,07 eura. Podľa vyúčtovania za rok 2016 bol nedoplatok žalobcu ku dňu 30. 04. 2017 vo výške 4 634,08 eura. Zároveň z knihy pohľadávok vyplýva, že žalobca v roku 2017 nezaplatil v prvých deviatich mesiacoch ani jednu zálohovú platbu vo výške po 142,86 eura. Žalovaný v 1. rade uviedol, že z nedoplatku vyplývajúceho z vyúčtovania za rok 2014 si uplatnil sumu 612,99 eura a potom výsledkom spočítania nedoplatkov vo výške 1 500,68 eura, 1 806,11 eura a 1 536,24 eura, je pohľadávka vo výške 5 456,02 eura, to znamená totožná s istinou pohľadávky uvedenou v oznámení o začatí výkonu záložného práva. Žalovaný v 1. rade listinnými dôkazmi preukázal v konaní aj výšku „iného“ príslušenstva oznámeného v oznámení o začatí výkonu záložného práva vo výške 922,80 eura (č. l. 97 až 102). Tvrdenie žalobcu, ktoré bolo jediným v nadväznosti na popretie správnej výšky pohľadávky, o nezohľadnení počtu osôb užívajúcich predmetný byt v spornom období, nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Na tvrdenie žalovaného v 1. rade, ktoré bolo podložené aj listinným dôkazom (č. l. 103) a z ktorého vyplýva, že pri vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu bolo zohľadnené to, že od roku 2010 v predmetnom byte bývali dve osoby, žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. Súd mal naviac preukázané, že žalovaný v 1. rade si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, keď vyhlásil, že predmet dražby je možné dražiť a zároveň z pozície záložného veriteľa písomne vyhlásil aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky.
15. Žalobca taktiež namietal duplicitné uplatnenie pohľadávky v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom pod sp. zn. EX 245/15 ako aj dobrovoľnou dražbou. Exekučným titulom v predmetnej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20. 04. 2015, sp. zn. 6C/86/2015, ktorým súd žalovanému v 1. rade okrem istiny vo výške 446,29 eura priznal aj zákonné úroky z omeškania so začiatkom plynutia omeškania od prvého dňa toho ktorého mesiaca, počnúc aprílom 2014 a končiac decembrom 2014. Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2014 vyplýva, že ku dňu 30. 11. 2014 predstavoval nedoplatok žalobcu práve sumu 446,29 eura, ktorý je teda vymáhaný v predmetnom exekučnom konaní. Aj napriek tomu, že v oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 27. 10. 2017 sú ako príslušenstvo pohľadávky vo výške 5 456,02 eura uvedené trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní a predbežné trovy exekúcie, v liste zo dňa 10. 09. 2018 žalovaný v 1. rade súdnemu exekútorovi oznámil, že pohľadávka s príslušenstvom vymáhaná v exekučnom konaní pod sp. zn. EX 245/15 nebola zahrnutá do dražby, nakoľko súdny exekútor oznámil, že si predmetnú pohľadávku s príslušenstvom sám prihlási do dražby, k čomu aj pristúpil listom zo dňa 16. 02. 2018, to znamená po vyhotovení oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Upustenie žalovaného v 1. rade od uplatňovania časti príslušenstva pohľadávky zabezpečenej záložných právom v priebehu dražby pritom nie je zákonným dôvodom pre vyhlásenie takejto dražby za neplatnú. Žalobca tak ani v tejto časti nepreukázal dôvodnosť svojich tvrdení.
16. Žalobca navrhol odročiť pojednávanie za účelom predloženia ďalších listinných dôkazov. Súd na pojednávaní nemohol rozhodnúť o vykonaní, resp. nevykovaní takýchto dôkazov, lebo tieto neboli žiadnym spôsobom konkretizované a žalobca ich ani nevedel označiť. Z uvedeného dôvodu rozumne ani nie je možné odôvodniť, prečo neboli vykonané nešpecifikované dôkazy.
17. Na základe uvedených skutočností súdu nezostávalo nič iné, ako žalobu zamietnuť. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovaným v 1. až 4. rade, ktorí mali vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.