Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_8Er-433-2009.pdf
PDF · 71.53 KB
Case nature
Subarea
8Er/433/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, v exekučnej veci oprávneného: Emil Krajčík, s.r.o., so sídlom Dlhá 1424/47, 905 01 Senica, IČO: 36 246 204, zastúpený advokátom mgr. Milanom Sadloňom, so sídlom V. Paulínyho - Tótha 30, P. O. BOX 121, 905 01 Senica, proti povinnej: T. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. J. Č.. X, XXX XX Y., v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 464,71 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, so sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pod sp. zn. EX 1200/2009, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa zastavuje.
II. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 02. 06. 2009 sa začalo exekučné konanie na základe návrhu oprávneného o vymoženie sumy 464,71 eur s príslušenstvom.
2. Dňa 19. 11. 2018 bol súdu predložený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Uviedol, že vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinnej. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinná prevzala po opakovanom doručovaní 19. 08. 2009. Povinná na upovedomenie a na výzvu o vyhlásení majetku nereagovala. V priebehu exekučného konania bolo vykonávané šetrenie k majetkovým pomerom povinnej. Šetrením v katastri nehnuteľností bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľností. Šetrenie v evidencii vozidiel bolo rovnako neúspešné. Bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom motorového vozidla. Boli preverené všetky bankové subjekty v rámci Slovenskej republiky, ale povinná nemá vedený žiaden bankový účet s kladným zostatkom, z ktorého by bolo možné prikázať pohľadávku. Dotazom na Sociálnu poisťovňu bolo zistené, že povinná nemá žiaden legálny príjem, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky. Povinná je síce vedená na Sociálnej poisťovni ako zamestnanec na dohodu s nepravidelným príjmom, avšak nebolo možné vykonávať zrážky z dôvodu nízkeho zárobku. V centrálnom registri exekúcií bolo zistené, že voči povinnej je vedených ďalších 7 exekučných konaní s výškou vymáhanej istiny bez príslušenstva a trov exekúcie vyše 8.000,- eur. Povinnej bola zaslaná výzva na úhradu a predvolanie, na ktoré povinná nereagovala. Vzhľadom k dlhom povinnej a tomu, že viac ako 8 rokov povinná nemala taký príjem, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky, by v predmetnom exekučnom konaní nebolo efektívne vykonávať ďalšie šetrenia a zvyšovať tým výdavky. U povinnej nie je predpoklad nadobudnutia majetku ani z dlhodobého hľadiska. Súdny exekútor tiež poukázal na obsah uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012 zo dňa 24. 04. 2012, z ktorého vyplýva, že nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať záujem na pokračovaní exekúcie aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Podľa názoru odvolacieho súdu však preto, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku „res iudicata“ pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. US/452/2011 z 20. 10. 2011). Súdny exekútor konštatoval, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto žiadal, aby súd exekúciu zastavil.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Za výkon exekúcie a za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor. Preto ak v priebehu exekúcie zistil, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo v záujme hospodárnosti konania predložiť súdu podnet na zastavenie exekúcie. Na základe podnetu súdneho exekútora, obsahom ktorého bol prehľad vykonaných úkonov na zistenie majetku povinnej, mal súd preukázané, že súdny exekútor zisťoval majetok povinnej dostupnými prostriedkami a dostatočným spôsobom. Súd na základe podania súdneho exekútora zistil nemajetnosť povinnej, a preto sa stotožnil s názorom exekútora o potrebe zastavenia exekúcie. U povinnej nie je ani v budúcnosti predpoklad nadobudnutia majetku a ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti, prinieslo by iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov. Na základe všetkých uvedených skutočností súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
6. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník, vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, zbytočne zaťažuje ústavný súd rozhodovaním o veciach, ktoré by inak mali byť z hľadiska jeho ústavného postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.
7. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania o trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.