Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/53/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v právnej veci žalobkyne: O. Q., R.. XX.X.XXXX, I. XX, N. - I., zastúpená: JUDr. Viliam Obšasník, nar. 12.5.1958, Švábska 35, Prešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere,

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 20.2.2015 domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 200960-73602 uzavretej medzi stranami sporu dňa 9.9.2014.

2. Žaloba bola odôvodnená na tom skutkovom základe, že dňa 9.9.2014 bola medzi stranami sporu v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. 200960-73602, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6 318,- eur, ktorý mala žalobkyňa ako dlžník splatiť v 18 mesačných splátkach po 351,- eur. Žalovanému uhradila len dve splátky, v mesiaci december 2014 sa dostala do finančných ťažkostí, preto splátku neuhradila. Žalovaný jej dňa 18.1.2015 doručil faktúru na zmluvnú pokutu vo výške 3 159,- eur, tiež výzvu - pokus o zmier, v ktorej od nej požadoval platbu vo výške 9 090,90 eur, ktorá pozostávala z dlžných splátok vo výške 5 616,- eur, zmluvnej pokuty vo výške 315,90 eur a zo zmluvnej pokuty v sume 3 159,- eur. Žalobkyňa tvrdila, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy bola vo finančnej núdzi, preto si nedôsledne preštudovala ustanovenia zmluvy. Až doručením pokusu o zmier a faktúry zistila nezrovnalosti medzi skutočne poskytnutým úverom a dohodnutými podmienkami. Žalobkyňa uviedla, že jej bol poskytnutý úver len vo výške 3 000,- eur a nie vo výške 6 318,- eur tak, ako je to uvedené v zmluve. Poukázala na čl. 4 bod 4.1 zmluvy, podľa ktorého zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola vo výške 3 318,- eur a mala za to, že v prípade, ak uvedená zmluvná odmena predstavuje úrok z poskytnutého úveru, potom tu ide o úžeru. Taktiež uviedla, že právny úkon - zmluva o úvere je neurčitá, keď sa podľa nej poskytuje úver vo výške 6 318,- eur, hoci v skutočnosti je výška úveru len 3 000,- eur. Ďalej v žalobe tvrdila, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napadnutej úverovej zmluvy, pretože musí mať vyriešenú otázku výšky skutočne poskytnutého úveru. Podľa žalobkyne sa totiž od určenia výšky poskytnutého úveru odvíja aj výška zmluvnej pokuty uvedenej v čl. 12. bod 12.4 zmluvy, ktorá má byť podľa zmluvy vo výške 50% z nominálnej výšky úveru. Žalovaný však za nominálnu výšku úveru považuje sumu 6 318,- eur a nie sumu skutočne poskytnutého úveru. Žalobkyňa nakoniec uviedla, že uvedená zmluva o úvere je v rozpore s dobrými mravmi, odporuje zákonu, preto je absolútne neplatná.

2.1 Žalobkyňa k žalobe predložila Zmluvu o revolvingovom úvere č. 200960-73602 z 9.9.2014, splátkový kalendár k zmluve o revolvingovom úvere č. 200960-73602 z 9.9.2014, pokus o zmier z 18.1.2015, faktúru č. 915000348 na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3 159,- eur z 18.1.2015 a výpis z účtu z VÚB Banky zo dňa 30.9.2014.

3. Žalovaný dňa 1.7.2015 doručil Okresnému súdu Prešov vyjadrenie k žalobe, v ktorom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade vzniesol námietku miestnej príslušnosti súdu, keď mal za to, že miestne príslušným mal byť Okresný súd Bratislava I, a to z dôvodu, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Mal za to, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy jasne deklarovala, že peňažné prostriedky chce na svoju podnikateľskú činnosť. Už v predzmluvnej fáze totiž požiadala žalovaného o poskytnutie úveru na podnikateľskú činnosť, čo vyplýva zo spísanej žiadosti žalobkyne, ku ktorej pripojila listinné dôkazy preukazujúce jej právne postavenie. Žalovaný uviedol, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere poskytol žalobkyni úver vo výške 6 318,- eur na dobu 18 mesiacov, pričom mal byť uhradený v 18-tich splátkach po 351,- eur. Za poskytnutie úveru mala žalobkyňa podľa zmluvy uhradiť zmluvnú odmenu vo výške 3 318,- eur, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa pri uzavretí zmluvného vzťahu nevystupovala v pozícii spotrebiteľa, poskytnutie peňažných prostriedkov deklarovala na poskytnutie podnikania. Tvrdil, že ak žalobkyňa deklaruje pred uzavretím zmluvného vzťahu určité osobitné postavenie, ktoré spôsobí, že je jej poskytnutý produkt v oveľa vyššej výške ako bežný spotrebný úver a následne sa v priebehu zmluvného vzťahu a neplnenia záväzkov účelovo domáha vykreslenia spotrebiteľského vzťahu, potom žalobkyňa pri uzavretí zmluvného vzťahu uviedla žalovaného do omylu o tom, o aký produkt a s akým obsahom má záujem. Preto podľa žalovaného má v tomto prípade právo domáhať sa neplatnosti iba druhá strana, teda žalovaný, ktorý však na platnosti tohto vzťahu trvá. K namietaným úrokom a ich rozporu s dobrými mravmi žalovaný uviedol, že v prejednávanej veci bol založený obchodnoprávny vzťah, ktorý sa neriadi režimom Občianskeho zákonníka a ani zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný následne dňa 23.11.2015 doručil súdu svoje doplňujúce vyjadrenie k predmetnej veci. Uviedol, že žalobkyňa pri podaní žiadosti o poskytnutie preklenovacieho úveru uviedla svoje osobné údaje ako fyzická osoba - podnikateľ (bod I., bod III.) a ako účel čerpania úveru bolo uvedené "Investičný". Okrem toho žalobkyňa predložila žalovanému potvrdenie o svojom podnikateľskom postavení, ktoré vyplývalo zo zápisu žalobkyne ako podriadeného finančného agenta do registrov vedených Národnou bankou Slovenska. Žalobkyňa tak podľa tvrdenia žalovaného vstúpila do zmluvného vzťahu ako podnikateľ, úver čerpala na podnikateľskú činnosť. Uviedol, že táto skutočnosť nebola medzi stranami nikdy sporná. Žalobkyňa začala tvrdiť iné postavenie v zmluvnom vzťahu až v priebehu súdneho konania, takýto postup žalovaný nazval ako účelový a špekulatívny, pretože sa žalobkyňa snaží dosiahnuť pre seba neoprávnenú výhodu. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-464/04, podľa ktorého ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Žalovaný mal ďalej za to, že žalobkyňa vzhľadom na svoj predmet podnikania bola a musela si byť vedomá tých skutočností, ktoré v žalobe namieta, pretože v období od 31.12.2010 do 13.10.2011 bola finančným sprostredkovateľom v takmer všetkých oblastiach finančného sprostredkovania, teda v rámci svojej kvalifikácie a profesionálnej skúsenosti bola znalou problematiky finančných vzťahov a úverových produktov. Žalovaný nakoniec namietal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

3.1 Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil súdu listinné dôkazy - výpis z registra finančných agentov a finančných poradcov, osvedčenie o zápise do registra finančných agentov a finančných poradcov žalobkyne, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/188/2015 z 30.9.2015 a rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. sp. zn. 62/03/15 z 26.5.2015 spolu s doručenkami od žalobkyne.

4. Okresný súd Prešov nariadil na deň 22.3.2016 pojednávanie, na ktorom žalobkyňa tvrdila, že jej úver nebol poskytnutý za účelom podnikateľskej činnosti. Uviedla, že v čase uzatvorenia zmluvy si nebola vedomá toho, že jej bol úver poskytnutý na podnikateľský účel, avšak iný subjekt by jej zrejme nebol poskytol finančné prostriedky, urgentne ich potrebovala. Uviedla tiež, že v tom čase bola registrovaná ako finančný agent, ale mala rôzne problémy. Činnosť vykonávala na DIČ.

5. Predmetná vec bola dňa 29.4.2016 postúpená miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I z dôvodu vznesenej námietky miestnej príslušnosti žalovaným.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 9.4.2019, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalovaného. Žalobkyňa, ani jej zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť nežiadali ospravedlniť.

6.1 Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na doterajších vyjadreniach žalovaného, mal za to, že žaloba je neprípustná, ide o neúčelné konanie, pretože voči žalobkyni existuje právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok. Poukázal na to, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, preto žalobu žiadal zamietnuť. Právny zástupca žalovaného predložil súdu aj písomnú žiadosť žalobkyne o poskytnutie úveru zo dňa 4.9.2014.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a žalovaným (bod 2.1 a 3.1 rozsudku) a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

8. Zo žiadosti žalobkyne o úver zo dňa 4.9.2014 súd zistil, že išlo o žiadosť o preklenovací úver na zabezpečenie bonity. Žalobkyňa vyplnila svoje údaje ako fyzická osoba - podnikateľ (bod I. a III. žiadosti) s uvedením dátumu začiatku podnikania - 29.4.2011. Požiadala o poskytnutie úveru vo výške 3 000,- eur, ktorého nominálna hodnota bola vo výške 6 318,- eur. Účelom čerpania úveru bol investičný a prílohami k predmetnej žiadosti bolo aj jej daňové priznanie za rok 2012.

9. V zmysle Zmluvy o revolvingovom úvere č. 200960-73602 zo dňa 9.9.2014 žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a na základe žiadosti žalobkyne uvedenú zmluvu. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobkyni peňažné prostriedky v dohodnutej výške 6 318,- eur na účely výkonu podnikateľskej činnosti žalobkyne. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť úver v 18 mesačných splátkach vo výške 351,- eur. Podľa bodu 4 zmluvy sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena bola vo výške 3 318,- eur a bola splatná ku dňu poskytnutia úveru.

10. Pokusom o zmier zo dňa 18.1.2015 žalovaný oznámil žalobkyni, že z dôvodu, že závažným spôsobom porušila Zmluvu o revolvingovom úvere č. 200960-73602, a to neplnením záväzkov podľa splátkového kalendára, stali sa splatnými všetky jej záväzky. Zároveň jej v prílohe zaslal penalizačnú faktúru s vyúčtovaním poslednej zmluvnej pokuty vo výške 50% z nominálnej výšky pôžičky. Dlžná suma neuhradených splátok bola vo výške 5 616,- eur, suma neuhradených zmluvných pokút vo výške 315,90 eur a suma neuhradenej zmluvnej pokuty 3 159,- eur.

11. Faktúrou č. 915000348 splatnou dňa 28.1.2015 žalovaný fakturoval žalobkyni zmluvnú pokutu na základe zmluvy o úvere vo výške 3 159,- eur.

12. Z výpisu z účtu VÚB Banky, a.s. zo dňa 30.9.2014 na meno C. Q. súd zistil, že žalovaný dňa 12.9.2014 zložil na predmetný účet sumu 3 000,- eur.

13. Z výpisu z registra finančných agentov a finančných poradcov bolo zrejmé, že žalobkyňa bola zapísaná v jednotlivých podregistroch finančných agentov a poradcov od 20.8.2008, od 31.12.2010, od 28.5.2014 a od 2.3.2015. V podregistri poskytovania úverov bola zapísaná ako podriadený finančný agent od 31.12.2010 do 13.10.2011 a následne od 2.3.2015. V čase uzavretia zmluvného vzťahu so žalovaným bola zapísaná ako podriadený finančný agent v podregistri starobného dôchodkového sporenia, v podregistri poistenia alebo zaistenia, v podregistri kapitálového trhu a prijímania vkladov.

14. Z osvedčenia o zápise do registra v podregistroch poistenia alebo zaistenia, kapitálového trhu, prijímania vkladov zo dňa 8.9.2014 súd zistil, že žalobkyňa bola zapísaná do zoznamu podriadených finančných agentov.

15. Rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sp. zn. 62/03/15 z 26.5.2015 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 9 090,90 eur spolu s príslušenstvom a zmenkovou odmenou, a to na základe zmenky č. 200960-73620, ktorou bol zabezpečený revolvingový úver.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z."), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.

Podľa § 2 podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 137 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

17. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu, že zmluva bola uzavretá medzi stranami sporu ako spotrebiteľská zmluva, z toho dôvodu namietala vysokú výšku úroku a rozpor s dobrými mravmi. Na základe vykonaného dokazovania, preskúmaním predloženej žiadosti o úver zo dňa 4.9.2014 a Zmluvy o revolvingovom úvere č. 200960-73602 zo dňa 9.9.2014 súd dospel k záveru, že v predmetnom spore nebolo preukázané, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu má spotrebiteľský charakter. Podľa predloženej zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nevystupovala v pozícii spotrebiteľa, pretože úver jej bol poskytnutý na účel výkonu jej podnikateľskej činnosti (bod 1.1. zmluvy). Zo žiadosti o poskytnutie úveru bolo súdu zrejmé, že tá bola určená pre žiadateľov, ktorí sú podnikateľmi. Žalobkyňa ako dlžník ďalej v uvedenej žiadosti o úver, ako i v zmluve o úvere uviedla aj údaj o začatí podnikania, uviedla účel, na ktorý jej mal byť úver poskytnutý - investičný, dokonca k žiadosti o úver priložila aj daňové priznanie za rok 2012 a tiež na

doloženie právnej subjektivity predložila doklad s označením "iné". Napriek tvrdeniu žalobkyne, že úver nebrala za účelom podnikateľskej činnosti a že v čase uzavretia zmluvy si nebola vedomá toho, že jej bol úver poskytnutý na podnikateľský účel, súd nemal za preukázané tvrdenie žalobkyne, že v predmetnom vzťahu mala postavenie spotrebiteľa. Z predloženého výpisu z registra finančných agentov a finančných poradcov a tiež z osvedčenia o zápise do registra v podregistroch poistenia alebo zaistenia, kapitálového trhu, prijímania vkladov zo dňa 8.9.2014 mal súd za preukázané, že žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy o úvere vystupovala ako podriadený finančný agent v rôznych podregistroch, z čoho je zrejmé, že vykonávala podnikateľskú činnosť. Skutočnosť, že v rozhodnom čase bola žalobkyňa registrovaná ako finančný agent, potvrdila aj sama žalobkyňa. Okrem toho predmetné osvedčenie o zápise do registra zo dňa 8.9.2014 predložil súdu žalovaný, je teda zrejmé, že uvedený doklad predložila žalovanému práve žalobkyňa na preukázanie svojho postavenia ako fyzickej osoby - podnikateľa. Vzhľadom na uvedené sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného a mal za to, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupovala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

18. Súd sa po ustálení charakteru vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu zaoberal procesnou prípustnosťou určovacej žaloby žalobkyne. V zmysle ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa názoru súdu práve domáhanie sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy predstavuje určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, avšak len v prípade, ak by takéto oprávnenie žalobkyni vyplývalo z osobitného právneho predpisu. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je tak žalobou podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, preto súd musí skúmať, či osobitný právny predpis pripúšťa, aby súd o takomto určení právnej skutočnosti rozhodoval. V predmetnom spore však v rámci podnikateľských vzťahov zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť napadnúť platnosť úverovej zmluvy žalobou o určenie jej neplatnosti. Prípad, kedy by bolo možné žalovať o určenie neplatnosti určitej právnej skutočnosti, pretože to pripúšťa osobitný predpis, je napr. žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu v súlade s § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka alebo žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou v súlade so Zákonníkom práce, kedy výslovné ustanovenie príslušného právneho predpisu pripúšťa určenie takejto právnej skutočnosti.

19. Žaloba bola Okresnému súdu Prešov doručená dňa 20.2.2015, t.j. v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (v súčasnosti § 137 písm. c/ pripúšťalo žalobu smerujúcu k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je len za predpokladu, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem by bol daný najmä vtedy, keď bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu, alebo keby sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde pomocou nej možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak, a jednak v prípadoch, keď určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a prostredníctvom nej sa dá dosiahnuť úprava tvoriaca určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán. Ak zostáva nárok sporným, nemá žalobca naliehavý právny záujem (Najvyšší súd ČR z 27.03.1997 sp. zn. 3 Cdo 1338/96).

20. Žalobkyňa v žalobe svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti zmluvy odôvodnila tak, že potrebuje mať vyriešenú otázku výšky skutočne poskytnutého úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že tu nie je daný naliehavý záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pretože sa prostredníctvom takéhoto určenia neodstráni spornosť nároku. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo určení neplatnosti zmluvy je len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si strany môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhej strany právneho vzťahu. O takýto prípad v predmetnej veci nejde, preto na ňom nie je naliehavý právny záujem. Tvrdenie žalobkyne, že je potrebné určiť výšku skutočne poskytnutého úveru, nie je dostačujúce, pretože len na základe určenia neplatnosti úverovej zmluvy by nebolo zrejmé, aká je výška skutočne poskytnutého úveru, rozhodnutie by taktiež nezaviazalo žalobkyňu na úhradu zostatku dlžnej sumy žalovanému, prípadne by nezaviazalo žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak by dlžník plnil viac, ako mal.

21. Súd dospel k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti úverovej zmluvy nie je prípustným procesným prostriedkom ochrany práv žalobkyne, preto v zmysle zásady hospodárnosti konania neskúmal ani platnosť namietanej zmluvy, ale žalobu zamietol.

22. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 s tým, že žalovaný bol v predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.