Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-29-2018.pdf
PDF · 91.31 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, pr. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Slovakia pohľadávky s.r.o., so sídlom Tolstého 849/5,811 06 Bratislava, IČO 47 453 125, v konaní o zaplatenie 65,76 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
- sumu 65,76 eur
- úrok z omeškania 5,05 % p.a. zo sumy 65,76 eur od 20.12.2015 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 95,06 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 04.04.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 65,76 eur spolu s príslušenstvom - 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 20.05.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom zaplatenia poistného do zániku poistného vzťahu.
2. Súd uznesením sp. zn. 36 Cb 29/2018-12 zo dňa 11.07.2018 uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v prípade, ak nárok uplatnený v žalobe neuzná, aby v tomto svojom vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd poučil žalovaného o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípade nesplnenia povinnosti uloženej týmto uznesením.
3. Žalovanému bolo vyššie uvedené uznesenie zo dňa 11.07.2018 doručené dňa 28.07.2018. Žalovaný si do dnešného dňa nesplnil povinnosť, uloženú mu uznesením a k predmetnému návrhu sa nevyjadril.
4. Súd s poukazom na § 177 ods. 2 písm. a) CSP, § 219 ods. 3 CSP dňa 28.03.2019 vyvesil na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 09.04.2019 o 08.30 hod v miestnosti č.d. 101, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku. Žiadna zo strán sporu nebola na verejnom vyhlásení rozsudku prítomná.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil nasledovný skutkový stav.
6. Z potvrdenia o poistení zodpovednosti č. XXXXXXXXXX poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od XX.XX.XXXX, na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím, týkajúcu sa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla B. P., M. M D. sa zaviazal platiť ročné poistné plnenie vo výške 104,55 eur v štvrťročných splátkach vo výške 26,14 eur, v poistnej zmluve nebola zmluvnými stranami dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti.
7. Z oznámenia o zániku poistného a upomienky adresovaného žalobcom žalovanému dňa 07.04.2016 je zrejmé, že poistná zmluva č. 6583461155 na osobné motorové vozidlo pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla B. P., M. M zanikla 1X.XX.XXXX z dôvodu nezaplatenia poistného alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote.
X. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
X. Podľa § X32 ods. 1 E. sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
10. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
11. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
12. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
13. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
14. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17. Podľa § 801 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v rozhodnom znení (ďalej len „OZ“) poistenie zanikne tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
18. Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
19. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do 1 mesiaca od dátumu jeho splatnosti ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
20. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z.z. ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, kedy poistenie zodpovednosti zaniklo.
21. Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keďže ide o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán sporu sú zhodné (žalovaný žiadnu skutočnosť nenamietal), rovnako tak hodnota sporu predstavuje sumu XX,XX eur. B. preto postupom podľa § 219 ods. 3 CSP vo veci dňa 28.03.2019 vyvesil na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 09.04.2019 o 08:30 hod v miestnosti č.d. 101, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku. Žiadna zo strán sporu nebola na verejnom vyhlásení rozsudku prítomná.
XX. Súd po preskúmaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná.
XX. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. B. P., M. M pod č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od XX.XX.XXXX s dohodnutým ročným poistným XXX,XX eur, a to na dobu neurčitú, pričom splatnosť poistenia bola dohodnutá v štvrťročných splátkach po XX,XX eur. D. si svoju povinnosť neplnil riadne a včas, poistná zmluva pre nezaplatenie splátok zanikla XX.XX.XXXX.
XX. Zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného predstavuje špeciálny, sankčný spôsob zániku poistnoprávneho vzťahu, poistná zmluva zaniká v dôsledku toho, že si poistený nesplnil jednu zo svojich základných povinností platiť poistné. D. poistnej zmluvy nastáva priamo zo zákona, nie je potrebné, aby poisťovateľ poistnému takúto skutočnosť oznamoval. D. za obdobie do XX.XX.XXXX žalobcovi neuhradil poistné vo výške XX,XX eur, preto ho súd k úhrade tejto sumy zaviazal. L. skutočnosti neboli sporné, žalovaný sa v predmetnej veci k podanej žalobe a listinným dôkazom nevyjadril a ostal v konaní pasívnym.
XX. Podľa § 5X7 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
XX. Podľa § 517 ods. X OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ich výšku stanovuje vykonávací predpis.
XX. Podľa nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z.z. účinného od XX.XX.XXXX, výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
XX. Základná úroková sadzba Z. v rozhodnom období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX je X,XX %.
XX. Okrem istiny žalobca požadoval tiež zaplatenie X,XX % ročného úroku z omeškania od XX.XX.XXXX až do zaplatenia. B. v tomto ohľade poukazuje na ustanovenie § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., podľa ktorého poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do X mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. W. zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. W. zmluva zanikla dňa XX.XX.XXXX. D. sa s peňažným plnením dostal do omeškania XX.XX.XXXX, čo je deň nasledujúci po zániku poistného vzťahu ako prvý deň omeškania. B. preto v časti úroku z omeškania uplatneného v žalobnom petite žalobcovi vyhovel len čiastočne a priznal mu z nezaplatenej istiny len zákonné úroky z omeškania v zmysle príslušných ustanovení, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
XX. Vo vzťahu k výroku II. tohto rozsudku vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu súd zamietol žalobu v časti konania úroku z omeškania vo výške X,XX % ročne z istiny vo výške XX,XX eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ako rozdielu zákonného úroku z omeškania ku dňu omeškania a požadovaného úroku z omeškania. W. bežného poistného bolo dohodnuté vo forme štvrťročných splátok s tým, že až nezaplatením poslednej splátky poistného nastane splatnosť poistného v celosti, teda celého poistného za poistné obdobie. B. jednotlivých splátok je pritom daná osobitne, teda za každú štvrťročnú splátku v dohodnutý deň, avšak splatnosť poistného ako celku nastáva až splatnosťou poslednej splátky. M. na tú okolnosť, že si žalobca uplatňoval úroky z omeškania z celého poistného plnenia za dohodnuté ročné poistné spolu s poistným v zmysle § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., súd dospel k záveru, že žalovaný sa neuhradením poistného dostal do omeškania až nasledujúci deň po zániku poistného vzťahu.
XX. Podľa § X55 ods. X E., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Podľa § 255 ods. 2 E., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
XX. Podľa § 262 ods. X E. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § X55 ods. X, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 E. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške XX,XX %.
XX. Pri určení výšky nároku na náhradu trov konania prihliadal na zamietnutie žaloby v časti (pozri bod XX,XX odôvodnenia rozsudku). V tomto smere je potrebné uviesť nasledovné. H. úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. H. úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. N. na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu strany konania, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.
XX. V tomto smere súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku N. súdu SR sp.zn. X V. X/XXXX z XX.X.XXXX: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. D. meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Na základe uvedeného platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný mal plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. P. žalobný petit označujeme to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. W. určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu)“.
XX. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. A. vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nie je možné považovať za samostatné nároky. W. názoru súdu prvej inštancie má vyššie uvedený právny názor význam aj v tom smere, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (nielen ohľadne samostatných nárokov) žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, napr. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s poukazom aj na tú skutočnosť, že E. už nezohľadnenie čo i len nepatrného úspechu, nepozná. N. žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu okrem nepriznanej istiny, aj požadované úroky z omeškania a v kontexte uvedeného, je teda dôvodný záver o len čiastočnom úspechu žalobcu. B. pri výpočte kapitalizovaného úroku z omeškania vychádzal zo sumy vypočítanej vo výške do dňa rozhodnutia súdu.
XX. Súd prvej inštancie nemal dôvod odkloniť sa od uvedeného právneho záveru vyplývajúceho z rozsudku NS SR sp.zn. X V. X/XXXX a s ohľadom na priznanú istinu a výšku príslušenstva pohľadávky pri rozhodovaní o trovách konania, preto vychádzajúc z uvedených princípov, je potom nutné konštatovať, že pri uplatnení istiny vo výške XX,XX eur spolu s úrokom z omeškania X,XX % ročne z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia /vyčísleným vo výške XX,XX eur/, v súhrne vo výške XX,XX eur, a priznanej istiny z omeškania vo výške XX,XX eur spolu s úrokom z omeškania X,XX % ročne z tejto sumy od XX.XX.XXXX až do zaplatenia /vyčísleným vo výške XX,XX eur/, celkovo vo výške XX,XX eur, predstavuje úspech žalobcu XX,XX % a úspech žalovaného X,XX %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavuje XX,XX %, čo je percentuálnym vyjadrením čistého úspechu žalobcu v konaní.
XX. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).