Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Er-17-2007.pdf
PDF · 82.93 KB
Case nature
Subarea
9Er/17/2007
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 8006/07 v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Ľ.V. X., H.. XX.XX.XXXX, C. M., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 14,56 Eur.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen poveril dňa 18.12.2007 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu vykonaním exekúcie proti povinnému vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 500,- Sk (16,57 Eur), a to na základe vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Detve č. AA 2252314 zo dňa 1.3.2006 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 28.11.2007.
2. Dňa 14.6.2018 bol súdu doručený podnet oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul už nie je možné vykonať z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Prípisom zo dňa 31.1.2019 súd oznámil oprávnenému, že lehota na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok, stanovená v § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., účinného do 31.8.2008, neuplynula, nakoľko toto ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 298/2008 Z. z., účinným od 1.9.2008, ktorý stanovenú lehotu zrušil. Nakoľko novela neobsahovala prechodné ustanovenia, mal súd za to, že na už začaté konania sa s účinnosťou od 1.9.2008 aplikuje nová právna úprava.
3. Oprávnený napriek tomu na zastavení exekúcie trval a žiadal, aby súd exekúciu zastavil. Vo svojom podaní zo dňa 19.02.2019 odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 13/2011 zo dňa 12.12.2011 a sp. zn. 5 MCdo 29/2013 zo dňa 9.7.2013 a stanovisko generálnej prokuratúry z roku 2012, podľa ktorého „rozhodnutia o uložení pokuty za priestupky vydané do 31. augusta 2008 sa majú spravovať § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch platného od 31. augusta 2008, ktoré ustanovilo 3 ročnú prekluzívnu lehotu. Zrušenie prekluzívnej lehoty v prípadoch rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok vydaných do 31.8.2008, novelizovaných ustanovením § 88 zákona o priestupkoch účinného v znení účinnom od 1. septembra 2008, by znamenalo nepravú retroaktivitu, čo je v rozpore so všeobecným zákazom retroaktivity v priestupkovom a trestnom práve.“ Oprávnený rovnako poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo/1802/2007 z 30.10.2008, „kde vo svojom výroku rozhodol, že nová právna úprava, v ktorej absentuje úprava preklúzie pri výkone rozhodnutia o uložení pokuty, nie je pre povinného výhodnejšia, z toho dôvodu je potrebné pridržať sa pôvodnej právnej úpravy, ktorá je pre páchateľa výhodnejšia. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd Českej republiky dodáva, že podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné dokonca i sankcie v priestupkových veciach vo forme pokuty považovať za sankcie represívneho charakteru a v týchto
prípadoch dospel Európsky súd pre ľudské práva k záveru, že taktiež ide o trestné veci, a to bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR sa trest ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania činu, ibaže by bol neskorší zákon priaznivejší pre páchateľa. Preto ak priestupkový zákon umožňoval za priestupok uložiť len trest vykonateľný do 3 rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty na zaplatenie, nemožno túto lehotu predĺžiť novým zákonom.“
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 zákona. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
6. Súd vyhodnotil podanie oprávneného zo dňa 19.02.2019 ako návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Exekúciu preto zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Podľa exekučného súdu nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len ako „zákon o priestupkoch“), v znení účinnom do 31.8.2008 stanovoval 3-ročnú lehotu, počas ktorej bolo možné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok vykonať. Dňa 1.9.2008 nadobudla účinnosť novela tohto ustanovenia, ktorá túto lehotu z ustanovenia vypustila z dôvodu, aby bola právna úprava vykonateľnosti rozhodnutí zosúladená s právnou úpravou v správnom poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Uvedené vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 298/2008 Z. z., ktorým bol § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch novelizovaný. Keďže novela neobsahovala prechodné ustanovenia, začala v priebehu konania platiť nová právna úprava. Lehota podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, v znení do 31.8.2008, by v prípade exekučného titulu v tomto konaní uplynula až 14.2.2009. Keďže však dňa 1.9.2008 nadobudla účinnosť novela tohto ustanovenia, lehota týmto dňom prestala plynúť. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší súd“) vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6 MCdo 12/2012 zo dňa 26.6.2013, ktorým Najvyšší súd zamietol mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky v obdobnej veci, „ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa (okrem iných) týkala novela tohto zákona vykonaná zákonom č. 298/2008 Z.z., bolo systematicky začlenené do III. časti zákona o priestupkoch, ktorá časť upravuje konanie o priestupkoch, t.j. upravuje procesný postup v takomto konaní. Keďže táto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahovala, bolo potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového zo zásad typických pre procesné právo. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú
nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.“ Súd vychádzal z uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorý odkazoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 41 CoE/10/2017-44 zo dňa 15.2.2017 alebo 41CoE/341/2017-28 zo dňa 27.9.2017. Taký istý názor vyjadril Najvyšší súd aj v rozhodnutí sp. zn. 5 MCdo 2/2013 zo dňa 10.6.2014, na ktoré odkázal oprávnený vo svojom podaní. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7.2.2012 č. k. 39Er/1007/2008-38 týmto rozhodnutím zrušil z dôvodu, že okresný súd neaplikoval ustanovenie § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., ktoré bolo potrebné v danej veci aplikovať. V tomto rozhodnutí rovnako uviedol, že „názor generálneho prokurátora o potrebe aplikácie ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch účinného do 31. augusta 2008 je nesprávny.“ Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 20 Cdo 1802/2007 zo dňa 30.10.2008, na ktoré sa oprávnený rovnako odvoláva, riešil aplikáciu ustanovení zákona Českej národnej rady č. 200/1990 Sb. a zákona č. 500/2004 Sb., teda nie právnu úpravu platnú v Slovenskej republike. Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1802/2007 zo dňa 30.10.2008 ani neobsahuje právny názor, ktorý vyslovil oprávnený vo svojom podaní. Súd navyše považuje za potrebné uviesť, že zásada in dubio pro reo sa používa pri posudzovaní trestnosti, resp. protiprávnosti konania a ukladaní sankcií za toto konanie, a nie na procesné ustanovenia výkonu rozhodnutia. Z týchto dôvodov súd nezastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b), ale podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 199 EP výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
9. Podľa § 30 vyhl. MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, účinnej do 31.3.2017 (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
11. Podľa znenia § 14 ods. 1 vyhlášky, účinného do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
12. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky účinnej pred 30.4.2008 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
13. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky účinnej pred 30.4.2008 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 Eur).
14. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15. Súdny exekútor si uplatnil paušálnu odmenu vo výške 6,64 eur za 2 úkony exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) á 3,32 Eur a hodinovú odmenu vo výške 13,28 Eur za 2 začaté hodiny exekučnej činnosti á 6,64 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 2 úkony exekučnej činnosti á 3,32 Eur vo výške 6,64 Eur. Odmenu za spracovanie žiadosti o udelenie poverenia súd exekútorovi nepriznal, nakoľko za tento úkon mu priznal paušálnu odmenu a rovnako mu nepriznal odmenu za spracovanie vyúčtovanie trov exekúcie, nakoľko sa nejedná o výkon exekučnej činnosti, ale o administratívnu činnosť spojenú s exekučnou činnosťou.
16. Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
17. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Súdny exekútor si podľa § 22 vyhlášky uplatnil právo na náhradu hotových výdavkov vo výške 5,99 Eur (poštovné vo výške 5,81 Eur a poplatky vo výške 0,18 Eur), ktorých náhradu mu súd priznal.
19. Keďže je súdny exekútor platiteľom DPH v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z., súd mu priznal 20% DPH z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 1,93 Eur.
20. Súdnemu exekútorovi tak súd celkovo priznal nárok na náhradu nevyhnutných trov exekúcie vo výške 14,56 Eur, ktoré je povinný nahradiť mu oprávnený v zmysle § 203 ods. Exekučného poriadku, keďže súd zastavil exekúciu na základe návrhu oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť (§ 239 Civilného sporového poriadku, v spojení s § 5 ods. 2 zák. č. 549/2003 Z. z., § 58 ods. 5 Exekučného poriadku a § 355 ods. 2 C.s.p.). Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. (§ 240 C. s. p.) Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. (§ 242 C.s.p.). V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. (§ 243 C.s.p.). Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. (§ 244 C.s.p.) V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. (§ 245 C.s.p.)