Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-305-2018.pdf
PDF · 96.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/305/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: E. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. C. XX, Š.T., zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Belovič, so sídlom Hollého 1854/9, Šaľa, proti žalovanému: F. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XXXX/XX, B., zastúpenému advokátom: JUDr. Marián Ševčík, CSc., so sídlom Nezábudkova 22, Bratislava, o zaplatenie 1.506,26 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4. mája 2018, č. k. 14C/271/2013 - 138, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.506,26 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 500 eur od 06.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 500 eur od 06.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 106,26 eur od 06.03.2013 do zaplatenia a zo sumy 400 eur od 06.03.2013 do zaplatenia. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol a žalobkyni sa proti žalovanému priznal 100 % náhradu trov konania. 2. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 22.04.2012 strany sporu uzavreli Zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bol 2-izbový byt č. 2, nachádzajúci sa V. A..Ú.. J., na 1. podlaží bytového domu s.č. XXXX, na R.. A., V. V. Č..XX, o celkovej výmere 59,50 m2, a to na dobu určitú od 23.04.2012 do 22.04.2013, pričom sa dohodli na výške nájomného v sume 500 eur/mesiac. Mesačná splátka nájomného v sume 500 eur zahŕňala aj poplatky za služby spojené s nájmom (elektrina, plyn, vodné a stočné, SIPO, správa byt. domu) vo výške 180 eur, pričom splatnosť nájomného bola dohodnutá mesačne vopred, vždy do 23. dňa v príslušnom mesiaci za nasledujúci mesiac. Podľa článku VIII ods.1 písm. b) tejto Zmluvy - Nájomný vzťah končí písomnou dohodou zmluvných strán. V článku VII bod 6 tejto zmluvy je uvedené, nájomca, alebo tretie osoby nie sú oprávnené vykonávať akékoľvek zmeny na predmete nájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. V prípade porušenia je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu primeranú finančnú náhradu. Zároveň bol dňa 22.4.2012 vyhotovený Preberací protokol so stavom meračov. Podľa odovzdávacieho protokolu zo dňa 20.1.2013 v tento deň došlo k odovzdaniu bytu zo strany žalovaného so stavom meračov; elektromer 3570,0 kWh, vodomer - teplá voda 43,757 m3, vodomer - studená voda 1,071 m3, plynomer 165,71 m3. Zároveň tu bola uvedená výhrada, že bez súhlasu prenajímateľa neprofesionálna výmena časť podlahy čím boli znehodnotené aj zvyšné parkety v byte. Nutné najskôr vyčistiť, potom opraviť. Ďalšia výhrada - byt sa užíval do novembra 2012. Parkety boli riešené slovným dohovorom pri podpise zmluvy. Podľa prílohy k faktúre č. 7111090139 vystavenej Západoslovenskou energetikou ku dňu 31.3.2012 bola spotreba elektriny v danej nehnuteľnosti 2146 kWh a ku dňu 3.1.2013 to bolo 3542 kWh. Podľa prílohy k faktúre č. XXXXXXXXXX vystavenej Západoslovenskou energetikou bolo zistené, že ku dňu 5.1.2012 bola spotreba elektriny v danej nehnuteľnosti 1704 kWh.
3. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil podľa § 685 ods. 1,2, § 696 ods. 2, § 697, a podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že listami zo dňa 7.1.2013 a 24.2.2013 vyzvala žalobkyňa žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Listom zo dňa 22.2.2018 oznámil právny zástupca žalovaného právnemu zástupcovi žalobkyne, že žalovaný zaplatí žalobkyni 400 eur okamžite na súdnom pojednávaní, trovy právneho zastúpenia znáša každá strana a vec bude v celosti uzavretá. Na základe uvedeného mal za to, že zo strany žalovaného došlo k uznávaciemu prejavu v súvislosti s požadovanou škodou, ktorú žalovaný spôsobil tým, že neodborne vymenil bez písomného súhlasu žalobkyne ako prenajímateľky časť plávajúcej podlahy. Neodbornú výmenu žalobkyňa zdokladovala aj fotodokumentáciou. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha zaplatenia sumy 1506,26 eura, ktorá pozostáva z nezaplatených úhrad za nájomné 2 x 500 eur + úhrada nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu, konkrétne za spotrebu elektriny v sume 106,26 eur + poškodenie plávajúcej podlahy v sume 400 eur. V čl. IV bod 1,4 bolo účastníkmi dohodnuté, že výška nájomného za užívanie predmetu nájmu je stanovená na základe dohody zmluvných strán na 500 eur za jeden kalendárny mesiac. V nájomnom sú zahrnuté poplatky za médiá a služby spojené s nájmom, a to poplatky za dodávku elektrickej energie, dodávku plynu, poplatky správcu, vodné a stočné, poplatky SIPO, tým že ku podpisu zmluvy predstavovali poplatky za médiá a služby sumu vo výške 180 eur. Nájomné malo byť uhrádzané na účet prenajímateľa a to vždy do 23. dňa daného mesiaca za nasledujúci technický mesiac. Prvé nájomné za obdobie 23.4.2012 do 22.5.2012 bolo uhradené do rúk prenajímateľa. K prebratiu bytu došlo dňa 22.4.2012. Je pravdou že na vyčíslení stavu médií nie sú v preberacom protokole vyznačené desatinné miesta, ale túto skutočnosť v danom okamihu nerozporovala ani jedna zo zmluvných strán. K reálnemu odovzdaniu bytu zo strany žalovaného došlo dňa 20.1.2013. Dňa 18.1.2013 vystavila Západoslovenská energetika vyúčtovanie za obdobie 6.1.2012-3.1.2013, s tým, že nedoplatok bol za toto obdobie vyčíslený na sumu 148,91eura. Žalobkyňa si v tomto konaní uplatňuje nedoplatok len za obdobie, kedy byt užíval žalovaný a to v sume 106,26 eura. Podľa nájomnej zmluvy a to článku IV bod 4. nájomné za december 2012, bolo splatné dňa 23.11.2012 a nájomné za mesiac január 2013, bolo splatné dňa 23.12.2012. K odovzdaniu bytu žalovaným došlo dňa 20.1.2013 teda žaloba aj v tejto časti bola podaná dôvodne. Neobstojí obrana žalovaného, že v byte už nebýval, nakoľko mal uzavretú od 8.11.2012 nájomnú zmluvu s pani O. na základe ktorej mal uzavretý nájomný vzťah od 19.11.2012 do 30.11.2013. Ak skutočne v byte žalobkyne nebýval, čo mu bránilo, aby predmetný byt odovzdal žalobkyni. A neznamená, že občan nemôže mať uzavretých aj viacero nájomných zmlúv na rôzne nehnuteľnosti a tie podľa potreby užívať. Každopádne žalovaný žalobkyni byt odovzdal až 20.1.2013. Listom zo dňa 24.2.2013 vyzvala žalobkyňa žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy v lehote 5 dní od prevzatia tejto výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 28.2.2013, teda k omeškaniu žalovaného došlo až 6.3.2013. Preto žalobu vo zvyšku uplatňovaného si úroku z omeškania zamietol. V ostatnom žalobe v plnom rozsahu vyhovel, lebo ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných i zmluvných ustanovení mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne. Úspešnej žalobkyni náhradu trov konania priznal v celom rozsahu podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s poukazom na to, že bola v celom rozsahu úspešná. 4. Proti tomuto rozsudku podal; do vyhovujúceho výroku vo veci samej; v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby i v napadnutej časti. Namietal, že súd po vykonanom dokazovaní dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ktorého nesprávnosť vyvodzuje zo skutočnosti, že žalobkyňa mu vrátila zálohovú sumu 500 eur s jednoznačným úmyslom skončiť zmluvný vzťah, pričom odovzdanie kľúčov vykonal prostredníctvom splnomocnenej osoby, čo žalobkyňa nedôvodne odmietla, čo je však v protirečení s tým, že byt predala z dôvodu, že potrebovala nevyhnutne finančné prostriedky. Zdôraznil, že žalobkyňa teda spôsobila neskoršie odovzdanie bytu a preto nie je na mieste hodnotiť jeho právny postup spôsobom, ako je uvedené v rozsudku. Napokon namietal už len to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že predmetom nájmu bol byt, ktorý vykazoval vady a on sám ich odstránil, čo však súd pri svojej právnej úvahe nezohľadnil. 5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že nezdieľa právny názor žalovaného v odvolaní vo vzťahu k nesprávnemu právnemu záveru súdu prvej inštancie a má za to, že súd svoj rozsudok podrobne vecne i právne zdôvodnil a jeho závery sú podložené reálne stranami produkovanými a súdom správne vyhodnotenými dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané a súdom náležite vyhodnotené. Vrátenie kaucie 500 eur pred ukončením nájomného vzťahu so žalovaným bolo v konaní podrobne vysvetlené a dôkazne podložené, dokonca i výpoveďou samotného žalovaného na ostatnom pojednávaní dňa 04.05.2018, v ktorej potvrdil, že o vrátenie kaucie požiadal on s tým, že ju potrebuje na zloženie kaucie v novom nájomnom vzťahu, ktorý si v tom čase hľadal. Odovzdanie bytu po skončení nájmu, o ktorom žalovaný tvrdí, že ho chcel vykonať prostredníctvom splnomocnenej osoby, ktorá však nedisponovala písomným plnomocenstvom na tento úkon, nie je pravdivé. V konaní preukázala, že žalovaného opakovane bezvýsledne písomne vyzývala na odovzdanie bytu, pričom prevzatie bytu sa uskutočnilo reálne až koncom mesiaca január 2013. Včasné odovzdanie a prevzatie bytu po skončení nájmu je vecou nájomcu, jeho zaneprázdnenosť o ktorej vypovedal aj v konaní, jej nemôže byť pripisovaná na vrub. V čase odovzdania bytu do nájmu žalovanému, bola na podlahe drobná kozmetická vada, ktorá nebránila užívaniu bytu na účely bývania. Žalovaný sám, bez jej vedomia a písomného súhlasu (viď čl. VII. ods. 6. Zmluvy o nájme), vykonal neodborne a nekvalifikovane výmenu časti plávajúcej podlahy, čím znehodnotil nie len tú vymenenú časť, ale aj podlahu v celej miestnosti obývacej izby (viď fotodokumentácia, ktorá nepotrebuje komentár). Okrem toho túto časť uplatneného žalobného nároku v čiastke 400 eur žalovaný nepochybne uznal písomným prejavom, ktorým navrhol uzavrieť súdny zmier, podľa ktorého by jej túto sumu 400 eur zaplatil okamžite na súdnom pojednávaní. Prvoinštančný súd preto náležite zistil skutkový stav veci, ktorý správne posúdil po starostlivom zvážení vecnej i právnej stránky prípadu a rozhodol v súlade so zákonom. 6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., striktne viazaný odvolacími dôvodmi žalovaného uvedenými v jeho odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 22.04.2012 Zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bol 2-izbový byt č. 2, nachádzajúci sa V. A..Ú.. J., na X. X. B. L. Q.. Č.. XXXX, na R.. A., vo vchode č.XX, o celkovej výmere 59,50 m2, a to na dobu určitú od 23.04.2012 do 22.04.2013, nájomného bolo dohodnuté vo výške 500 eur mesačne. Vykonaným dokazovaním bolo ustálené, že predmetný byt bol zo strany žalovaného prevzatý dňa 22.04.2012 a k jeho odovzdaniu žalovaným žalobkyni došlo dňa 20.01.2013. Z predložených listinných dôkazov tiež vyplýva, že za dobu užívania bytu žalovaným došlo v súvislosti s dodávkou elektriny za obdobie 06.01.2012 - 03.01.2013 k vzniku nedoplatku v sume 148,91eura, z ktorého žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje nedoplatok len za obdobie užívania žalovaným, a to v sume 106,26 eura. Napokon je potrebné poukázať na to, že žalovaný nepoprel, že v predmetnom byte uskutočnil žalobkyňou neodsúhlasené úpravy podlahy (parkiet) a nepoprel, že nebolo uhradené nájomné v rozsahu dvoch mesiacov (2 x 500 eur). Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnenú náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku neodsúhlasených úprav podlahy, žalovaný v priebehu sporu vyjadril ochotu túto škodu, vyčíslenú z jej strany na sumu 400 eur, ihneď nahradiť. So zreteľom na obranu žalovaného prednesenú v priebehu konania na súde prvej inštancie bolo medzi stranami sporné, či byt vykazoval vady a tiež otázka, kedy došlo k odovzdaniu bytu. Súd prvej inštancie obranu žalovaného považoval za nedôvodnú. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody, ktorá bola spôsobená neodbornou výmenou podlahy a ktorú žalobkyňa riadne zdokladovala, konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k uznávaciemu prejavu. Pokiaľ ide o zvyšnú časť sumy uplatnenej žalobou vo výške 1506,26 eura, pozostávajúcej z nezaplatených úhrad za nájomné 2 x 500 eur + úhrada nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu, konkrétne za spotrebu elektriny v sume 106,26 eur, poukázal na to, že uplatnená výška nezaplateného nájomného zodpovedá čl. IV bod 1,4 nájomnej zmluvy a nedoplatok za dodávku elektriny vychádza z vyúčtovania vystaveného Západoslovenskou energetikou. Obranu žalovaného, že v byte už nebýval, nakoľko mal uzavretú od 8.11.2012 nájomnú zmluvu s pani O. na obdobie od 19.11.2012 do 30.11.2013, považoval za neopodstatnenú z dôvodu, že ak skutočne v byte žalobkyne nebýval, nič mu nebránilo, aby predmetný byt odovzdal žalobkyni, avšak k odovzdaniu bytu došlo až dňa 20.01.2013. 8. Odvolací súd bol v danej veci viazaný odvolacími dôvodmi žalovaného (§ 380 ods. 1,2 C.s.p.), a preto bol oprávnený správnosť rozsudku súdu prvej inštancie preskúmať iba v tom smere, či možno za správny považovať postup súdu prvej inštancie, ktorý skutočnosť, že žalobkyňa vrátila žalovanému zálohovú sumu 500 eur, nepovažoval za prejav jej úmyslu skončiť zmluvný vzťah a nezohľadnil ani to, že odovzdanie kľúčov vykonal prostredníctvom splnomocnenej osoby, čo žalobkyňa nedôvodne odmietla a tým spôsobila neskoršie odovzdanie bytu a napokon už iba z hľadiska správneho zohľadnenia tvrdenia žalovaného, že predmetom nájmu bol byt, ktorý vykazoval vady a on ich (zrejme výmenou časti podlahy, pozn. odvolacieho súdu) iba odstránil. 9. Odvolací súd so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z dokazovania ustáleného súdom prvej inštancie (ktorého správnosť žalovaný v odvolaní nenamieta), vychádzajúc tiež z obsahu spisu, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Za neopodstatnené odvolací súd považuje odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa vrátenia zálohy v sume 500 eur a významu tohto úkonu žalobkyne z hľadiska okamihu skončenia nájmu. Žalovaný totiž v rámci svojej výpovede strany sporu pred súdom prvej inštancie sám uviedol, že k vráteniu predmetnej zálohy došlo zo strany žalovanej na jeho žiadosť, a to z dôvodu, aby mal k dispozícii prostriedky na zloženie zálohy v súvislosti s uzavretím novej nájomnej zmluvy (zrejme s pani O.). Uvedené potom vylučuje výklad naznačený žalovaným, že by žalobkyňa vrátením danej zálohy prejavila vôľu ukončiť s ním nájomný vzťah ku dňu vrátenia zálohy. 10. Rovnako však odvolací súd za nedôvodnú považuje námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne nezohľadnil odovzdanie kľúčov vykonal prostredníctvom splnomocnenej osoby, čo žalobkyňa nedôvodne odmietla a tým spôsobila neskoršie odovzdanie bytu. V konaní totiž nebolo preukázané, že by priateľka žalobcu bola žalobcom riadne splnomocnená na uskutočnenie úkonu odovzdania bytu žalobkyni, a preto, keď sám žalovaný predmetný byt riadne (zápisnične) odovzdal žalobkyni až dňa 20.01.2013, táto obrana žalovaného v danej veci nemôže obstáť, keď ním zdôrazňované okolnosti, ktoré predchádzali odovzdaniu bytu nemali za následok skoršie ukončenie nájmu ani skoršie odovzdanie bytu, než 20.01.2013, avšak ani omeškanie žalobkyne s prevzatím bytu 11. Napokon, pokiaľ žalovaný súdu prvej inštancie vytýka nezohľadnenie skutočnosti, že predmetom nájmu bol byt, ktorý vykazoval vady a on ich (výmenou časti podlahy) iba odstránil, odvolací súd poukazuje na to, že v zápisnici o prevzatí bytu žalovaným zo dňa 22.04.2012 žiadne vady podlahy bytu nie sú uvedené. Ak by však aj byt vykazoval vady, ktoré žalovaný nemohol v čase prevzatia bytu zistiť, bol na ne povinný upozorniť žalobkyňu a nebol oprávnený bez súhlasu žalobkyne vykonávať akékoľvek stavebné úpravy, medzi ktoré nepochybne patrí aj úprava podlahy. Ani táto argumentácia žalovaného v odvolaní preto nemôže obstáť. 12. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti, na ktoré by bolo možné prihliadať v tomto odvolacom konaní a ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových alebo právnych záverov prvoinštančného súdu, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie. Preto za stavu, keď na základe výsledku prieskumu napadnutého rozsudku na podklade odvolacích dôvodov žalovaného treba vychádzať z toho, že súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne zisteného skutkového stavu správne posúdil vec i po právnej stránke, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti; v ktorej podanej žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažnú sumu 1.506,26 eura s príslušenstvom tvoreným úrokmi z omeškania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).