Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-626-2006.pdf
PDF · 68 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/626/2006
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, proti povinnému: H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, T., o vymoženie 33,19 EUR s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Michal Kruppa, Exekútorský úrad Štefana Kukuru, 12, Michalovce, z a s t a v u j e .
II. Exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd poveril dňa 28.11.2006 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, pre uspokojenie oprávneného vo vyššie uvedenej sume.
2. Súdny exekútor dňa 2.6.2017 podal na tunajší súd podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že povinný je nemajetný. Súd však zo spisu zistil, že ešte skôr ako bol podaný návrh exekútora došlo k preklúzií práva, preto sa zaoberal zastavením exekúcie z dôvodu preklúzie. Súdny exekútor zároveň uviedol, že náhradu trov exekúcie si uplatňuje vo výške 124,70 eur.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zák. č. 233/1995 Z.z. (ďalej ako Exekučný poriadok), exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd rozhodoval podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
7. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako
predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj skončiť.
8. Rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom sa stalo vykonateľným dňa 16.8.2004. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 16.8.2007. Nakoľko prekluzívna lehota uplynula do 31.8.2008, pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania je prekludovaná.
9. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
10. V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehote nemôže byť tak dlhá ako v tomto konaní, od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.
11. Zo zistených skutočností a na základe zákona súd exekúciu zastavil z dôvodu, že došlo k prekludovaniu vymáhaného nároku, a to ešte v roku 2007, pričom súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie podal až v roku 2017.
12. Keďže ku skutočnosti odôvodňujúcej zastavenie exekúcie došlo už vo vyššie uvedenom roku, teda prešiel značne dlhý čas od momentu kedy mal súdny exekútor podať návrhu na zastavenie exekúcie a namiesto toho bol nečinný, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017). Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v súlade s § 243j Exekučného poriadku nepriznal.
Poučenie:
1/ Proti výroku I uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má pri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilný sporový poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilný sporový poriadok).
2/ Proti výroku II uznesenia odvolanie nie je prípustné.