Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-67-2017.pdf
PDF · 165.35 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/67/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava proti žalovanému v 1. rade: D. R., T.. XX.XX.XXXX, H. H. XXXX/X, H., B. G., právne zastúpený: Alegal & Partners s.r.o., IČO: 47 238 615, so sídlom Galvaniho 17/C, Bratislava, žalovanému v 2. rade: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava a žalovanému v 3. rade: Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 47 236 060, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, právne zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 264 750, so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o zaplatenie 19.524,63 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 19.524,63 Eur, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .
III. Súd konanie voči žalovanému v 3. rade z a s t a v u j e .
IV. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
V. Žalovanému v 2. rade súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
VI. Žalovaný v 3. rade má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2017 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 19.524,63 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1.rade dňa 28.10.2011 spôsobil svojim motorovým vozidlom dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia poistenca žalobcu N. W., T.. XX.XX.XXXX a ktoré si vyžiadalo nutnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Uvedené, vrátane zavinenia žalovaného v 1.rade vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I., sp.zn. XT/X/XXXX zo dňa 08.03.2016. Nakoľko N. W. je poistencom žalobcu, žalobca uhradil príslušným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti náklady na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi v súvislosti s poškodením zdravia vo výške 19.524,63 Eur. Žalobca vyzval žalovaného v 1.rade listom zo dňa 02.04.2014 na náhradu predmetných nákladov v lehote 15 dní, lehota ktorá uplynula dňa 23.04.2014. Odo dňa 25.04.2014 je žalovaný v 1.rade s plnením pohľadávky v omeškaní, pričom žalovaný v 1.rade pohľadávku žalobcu neuhradil ani z časti. Žalobca zároveň výzvou zo dňa 02.04.2014 vyzval žalovaného v 3.rade ako príslušnú poisťovňu
motorového vozidla s ktorým bolo predmetné poškodenie zdravia poistenca žalobcu spôsobené, na náhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti v sume 19.524,63 Eur v lehote do 15 dní, lehota ktorá uplynula dňa 23.04.2014. Odo dňa 25.04.2014 je žalovaný v 3.rade s plnením pohľadávky v omeškaní, pričom žalovaný v 3.rade pohľadávku žalobcu neuhradil ani z časti. Dňa 07.11.2016 žalovaný v 3.rade listom zo dňa 02.11.2016 žalobcovi oznámil, že poistné plnenie tomuto neposkytne z dôvodu, že došlo k zániku poistného vzťahu medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 3.rade, na základe čoho predmetné vozidlo nebolo u žalovaného v 3.rade v čase vzniku dopravnej nehody povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V zmysle uvedeného žalobca vyzval žalovaného v 2.rade listom zo dňa 08.11.2016 na náhradu predmetných nákladov v lehote 15 dní, lehota ktorá uplynula dňa 28.11.2016. Od dňa 29.11.2016 je žalovaný v 2.rade s plnením pohľadávky v omeškaní, pričom žalovaný v 2.rade pohľadávku žalobcu neuhradil ani z časti. Dňa 30.11.2016 doručil žalovaný v 2.rade žalobcovi e-mail, ktorým tomuto oznámil, že zodpovedným poisťovateľom škodcu je žalovaný v 3.rade, ktorému žalovaný v 2.rade postúpil výzvu žalobcu na vybavenie.Do dňa podanie žaloby žiadny zo žalovaných žalobcovi predmetnú pohľadávku neuhradil ani len z časti. Žalobca právne podporil svoju argumentáciu ustanovením § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. a ustanovením § 4 ods. 3, § 15 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 3 a 9 zákona č. 381/2001 Zz.
2. Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2017, žalovaný v 2.rade vzniesol námietku premlčania voči všetkým v žalobe uplatneným nárokom. Všetky v žalobe uplatnené nároky totiž vznikli po úhrade vynaložených nákladov v priebehu rokov 2011 až 2013 teda v období kedy právo žalobcu na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť sa spravovalo zákonom č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, konkrétne ustanovením § 42 ods. 4 a na uvedené právne vzťahy (z ktorých sú odvodené v žalobe uplatnené nároky) sa zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení nevzťahoval. V tomto smere komplexná právna úprava aj so zapracovaním inštitútu premlčania dotknutých nárokov bola do zákona č. 580/2004 Z.z. premietnutá až zákonom č. 356/2016 Z.z., pričom tento nadobudol účinnosť až dňa 01.01.2017. Keďže právna úprava v zákonoch č. 580/2004 Z.z. a č. 577/2004 Z.z. expressis verbis nerieši v období vzniku práva žalobcu na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť problematiku premlčania týchto nárokov (táto je vo vzťahu k právu na úhradu voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním zakotvená až zákonom č. 356/2016 Z.z.) je nevyhnutné aplikovať na právnu otázku premlčania nárokov všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 101. V tejto súvislosti žalovaný v 2.rade poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.01.2010, sp.zn. 1Cdo/70/2009, podľa ktorého jednou z rozhodujúcich otázok v predmetnej veci je vznik nároku na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Ide o posúdenie, s ktorou právnou skutočnosťou je spojený vznik práva domáhať sa takto vynaložených nákladov, pričom týmto okamihom je deň zaplatenia úhrady zdravotnej starostlivosti. Z čoho podľa žalovaného v 2.rade vyplýva, že pre posúdenie premlčania považuje súd za určujúce, okamihy jednotlivých úhrad nákladov v prospech poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Okamihy, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz boli dané objektívne postupne v termínoch úhrad platieb a nezávisle na subjektívnej okolnosti, kedy sa žalobca dozvedel o vine škodcu (žalovaného v 1.rade). Právo na úhradu nákladov sa tak premlčí postupne podľa jednotlivých úhrad vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Žalovaný v 2.rade navrhol žalobu zamietnuť.
3. Žalovaný v 3.rade podaním doručeným súdu dňa 15.11.2017, vzniesol námietku premlčania nároku ako i námietku zániku poistného vzťahu medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 3.rade. Nárok žalobcu je samostatným regresným nárokom, ktorý vychádza z § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. a vo vzťahu k Občianskemu zákonníku má táto úprava povahu špeciálneho ustanovenia. Na základe § 21 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z.z. sa právo žalobcu premlčí uplynutím dvoch rokov odo dňa keď sa žalobca dozvie, kto poškodenie zdravia spôsobil. Vzhľadom k tomu, že žalobca zaslal žalovanému v 3.rade výzvu na plnenie zo dňa 02.04.2014 je zrejmé, že žalobca sa najneskôr dozvedel o tom kto spôsobil poškodenie zdravia jej poistenca dňa 02.04.2014. Žalobca musel vedieť, že poskytuje zdravotnú starostlivosť svojmu poistencovi v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode zo dňa 28.10.2011 oveľa skôr, preto argumentácia žalobcu o tom, že zavinenie žalovaného v 1.rade vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. XT/X/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť až dňa 23.06.2013, neobstojí. K vzniku majetkovej ujmy na strane žalobcu došlo postupným uhrádzaním zdravotnej starostlivosti od 02.12.2011, kedy žalobca vykonal prvú úhradu poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, až do dňa 03.05.2013, kedy bola vykonaná posledná úhrada za túto poskytnutú starostlivosť. Žalobca vyzval žalovaného v 3.rade na úhradu plnenia listom zo dňa 02.04.2014, pričom premlčacia lehota žalobcu voči žalovanému v 3.rade začala plynúť od 25.04.2014. Nakoľko si žalobca uplatnil predmetný
nárok touto žalobou doručenou súdu až dňa 24.10.2017, jeho nárok je premlčaný, pričom žalovaný v 3.rade z opatrnosti namieta i výšku uplatneného nároku. Žalovaný v 3.rade ďalej uviedol, že nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným, nakoľko poistenie z poistnej zmluvy zaniklo zo zákona. Žalovaný v 1.rade uzatvoril dňa 12.11.2010 so žalovaným v 3.rade poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX na motorové vozidlo EČV: H., kde bolo dojednané polročné splátky poistného so splatnosťou jednotlivých splátok 12.11.2010 a 12.05.2011. Za poistné obdobie od 12.11.2010 do 11.01.2011 bla k tejto zmluve uhradené žalovanému v 3.rade len jedna polročná splátka so splatnosťou dňa 12.11.2011. Splatnosť celého poistného v zmysle poistnej zmluvy teda nastala dňa 12.05.2011. Poistenie zaniklo podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. a to uplynutím mesačnej lehoty odo dňa splatnosti celého poistného dňom 12.06.2011, z dôvodu uvedeného nie je žalovaný v 3.rade pasívne legitimovaný, pretože podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nebol poisťovateľom motorového vozidla, nakoľko povinné zmluvné poistenie k motorovému vozidlu už nebolo platne uzatvorené. Žalovaný v 3.rade navrhol žalobu zamietnuť.
4. Podaním doručeným súdu dňa 29.11.2017 žalovaný v 1.rade odmietol tvrdenia žalovaného v 3.rade o tom, že by povinné zákonné poistenie v čase dopravnej nehody netrvalo. Z tvrdenie žalovaného v 3.rade síce vyplýva, že poistenie zaniklo dňa 12.06.2011 z dôvodu nezaplatenia polročného poistného vo výške 125,92 Eur, avšak žalovaný v 3.rade i naďalej považoval poistnú zmluvu za platnú. Žalovaný v 1.rade sa dňa 13.06.2011 osobne dostavil na pobočku poisťovne na Miletičovej ulici a s pracovníčkou sa dohodli na postupe úhrady a priradení omeškanej platby s tým, že žalovaný v 1.rade vyhlási, že do dňa 13.06.2011 nemal poistnú udalosť. Po úhrade vyššie uvedenej splátky, žalovaný v 3.rade naďalej podľa dohody evidoval a považoval poistnú zmluvu za platnú. Až listom zo dňa 05.03.2012 žalovaný v 3.rade po cca 9 mesiacoch informoval žalovaného v 1.rade o zániku zmluvy ku dňu 12.06.2011 z dôvodu neuhradenia poistného s informáciou o povinnosti uzavrieť novú poistnú zmluvu na obdobie do konca poistného obdobia. Na základe predmetného listu sa žalovaný v 1.rade osobne dostavil do pobočky a žiadal o obnovenie platnosti poistnej zmluvy, čo žalovaný v 3.rade akceptoval a písomne potvrdil listom zo dňa 12.03.2012. Žalovaný v 1.rade zároveň uhradil žalovanému v 3.rade požadovanú splátku poistného plnenia za obdobie od 12.11.2011 do 11.05.2012. Následne žalovaný v 3.rade vypovedal poistnú zmluvu výpoveďou zo dňa 30.05.2012 a poistenie zaniklo uplynutím mesačnej lehoty po doručení výpovede dňa 02.07.2012. Z uvedeného vyplýva, že napriek zániku poistenia z dôvodu omeškania sa s úhradou poistného, žalovaný v 3.rade sám obnovil platnosť poistnej zmluvy, čo potvrdil aj formou písomných potvrdení a poistenie preto nesporne trvalo aj v čase poistnej udalosti. Na potvrdenie uvedenej skutočnosti, žalovaný v 3.rade vydal žalovanému v 1.rade zápočtový list o priebehu poistenia zo dňa 14.08.2013, v ktorom sám žalovaný v 3.rade potvrdil trvanie poistenia od 12.11.2010 do 02.07.2012, t.j. sám písomne potvrdil, že v čase dopravnej nehody bola poistná zmluva stále platná.
5. Replikou žaloby doručenej súdu dňa 23.02.2018, žalobca k procesnej obrane žalovaného v 1.rade uviedol, že je nepochybné, že poistný vzťah medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 3.rade v predmetnom období existoval, o čom svedčia viaceré písomnosti žalovaného v 3.rade, ktorými pre žalovaného v 1.rade potvrdzoval, že poistný vzťah trvá resp. trval a prijal aj príslušnú platbu poistného, vyplývajúcu z tohto právneho vzťahu. Ak by súd dospel k záveru, že poistný vzťah medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 3.rade existoval, na základe čoho žalovaný v 1.rade ako poistený dôvodne využil svoje právo voči žalovanému v 3.rade (poisťovateľ) v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., z tejto skutočnosti nevyplýva zánik tzv. regresného práva žalobcu voči žalovanému v 1.rade v zmysle § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. (resp. do 31.12.2016 v zmysle § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z.), ako to nesprávne vyvodzuje žalovaný v 1.rade. Z existencie poistného vzťahu medzi vinníkom dopravnej nehody a poisťovňou vozidla vyplýva iba skutočnosť, že popri vinníkovi dopravnej nehody (žalovaný v 1.rade) ako osobe primárne zodpovedajúcej regresnému právu zdravotnej poisťovne, vzniká právna zodpovednosť aj ďalšej osobe a to poisťovateľovi vozidla (žalovaný v 3.rade). Uplatnením práva poistného (žalovaný v 1.rade) aby poisťovateľ (žalovaný v 3.rade) za neho nahradil zdravotnej poisťovni (žalobca) predmetné náklady zdravotnej poisťovni, nezaniká primárna právna zodpovednosť samotného poisteného, ktorá trvá i naďalej a popri nej vzniká ďalšia právna zodpovednosť ďalšieho subjektu - poisťovateľa vozidla, poskytnúť poistné plnenie. Poukazujúc na § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., ak by poistený nebol zaťažený povinnosťou nahradiť, potom ani poisťovateľ nemá právny dôvod za neho uhrádzať. Povinnosť poisteného (žalovaný v 1.rade) nahradiť náklady zdravotnej starostlivosti trvá aj naďalej, ale na základe využitia jeho práva, ich skutočnú priamu náhradu vykoná v prospech oprávneného iný subjekt a to pisťovateľ (žalovaný v 3.rade).
6. K procesnej obrane žalovaného v 2.rade vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že predmetný regresný nárok si uplatnil v príslušnom trestnom konaní už v priebehu postupného uhrádzania zodpovedajúcich nákladov zdravotnej starostlivosti a to tak, že dňa 20.04.2012 žalobca po prvý raz doručil odboru dopravných nehôd KDI KR PZ Bratislava uplatnenie nároku na náhradu vynaložených nákladov vo výške 13.933,23 Eur, druhý krát si žalobca uplatnil predmetný nárok na odbore kriminálnej polície OR PZ Bratislava I. dňa 11.12.2012 vo výške 15.201,21 Eur a tretí krát si žalobca uplatnil predmetný nárok na totožnom odbore dňa 15.05.2013 v konečnej výške 19.524,63 Eur, čo zodpovedá žalovanej sume. Následne žalobca v postavení svedka zotrval v uplatnenom nároku aj na hlavnom pojednávaní vedenom pred súdom dňa 16.12.2014. Poukazujúc na § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, premlčacia doba po prvý raz a u prvej čiastkovej úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti (dňa 11.12.2012) začala plynúť dňom tejto prvej úhrady (02.12.2011) a prestala plynúť dňom 20.04.2012 (t.j. dňom, kedy žalobca doručil odboru dopravných nehôd KDI KR PZ Bratislava uplatnenie náhrady vynaložených nákladov prvý krát vo výške 13.933,23 Eur). Z premlčacej doby tak uplynuli 4 mesiace a 17 dní. Následne premlčacia doba spočívala a znovu začala plynúť dňom 23.06.2016 právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava I. dňa 23.06.2013. Trestný súd odkázal uvedeným rozsudkom žalobcu s jeho nárokom na civilné sporové konanie. Premlčacia doba tak následne plynula od 23.06.2016 do 23.10.2017 (dňa 24.10.2017 žalobca podal žalobu na súd). V tomto prípade z nej nadväzne doplňujúco uplynul 1 rok a 4 mesiace. Celkovo tak z premlčacej doby pre uplatnenie práva žalobcu od dátumu úhrady prvej zložky predmetných nákladov do dňa podania žaloby uplynul 1 rok, 8 mesiacov a 17 dní, zo skutočnosti ktorej je zrejmé, že v tomto prípade nedošlo k uplynutiu 3-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva žalobcu v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka a preto je námietka premlčania vznesená žalovaným v 2.rade nedôvodná. K procesnej obrane žalovaného v 3.rade žalobca vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že túto považuje za nedôvodnú odkazujúc na argumentáciu použitú voči žalovanému v 2.rade, pričom neuplynula ani dvojročná premlčacia doba odôvodnená ustanovením § 21 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z.z. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 3.rade ke podľa názoru žalobcu doplňujúco založená aj tým, že žalovaný v 2.rade poveril žalovaného v 3.rade poskytnutím predmetného plnenia v prospech žalobcu z tzv. garančného fondu, čo však žalovaný v 3.rade nevykonal, hoci to bolo jeho povinnosťou na základe vzťahu so žalovaným v 2.rade, ktorého je členom.
7. Žalovaný v 1.rade podaním doručeným súdu dňa 19.03.2018 uviedol, že žalobca v konaní uplatňuje náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za obdobie od 28.10.2011 do 27.03.2013, ktoré uhradil v období od 02.12.2011 do 03.05.2013, kedy bola uhradená posledná platba. Preto pre uplatnenie nárokov žalobcu je potrebné posudzovať znenie právnych predpisov platných v tomto období. Podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. ide o hmotnoprávny nárok a žalovaný v 1.rade má právo regresu. Zo žalobcom predloženého vyčíslenia jednotlivých úhrad nie je zrejmé meno poistenca ani jednotné číslo regresného nároku, podľa ktorého možno identifikovať, že ide o úhradu výkonov, ktoré boli poskytnuté poistencovi žalobcu. Súčasťou prehľadu nie je ani doklad o prevode a riadnej úhrade uvedených súm príslušnému poskytovateľovi liečebnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu je preto vyčíslenie žalobcu nepreskúmateľné. Zo žaloby taktiež nie je zrejmé, kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto je dlžník a kto zodpovedá za úhradu dlžnej sumy, pričom žalobca už listom zo dňa 02.04.2014 (pred právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava I.) vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov a teda žalobca sa o škode mohol dozvedieť už skôr a to v momente kedy prvýkrát poskytol plnenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Z predloženého podania ani je zrejmé, kedy, resp. či bolo žalobcovi doručené nejaké oznámenie polície o dopravnej nehode. Ďalej poukázal na to, že Súčasné znenie zákona 580/2004 Z.z. v § 21 obsahuje výslovné ustanovenie o premlčaní nároku na úhradu nákladov za poskytnutú starostlivosť. Žalovaný 2. sa odvoláva vo svojom vyjadrení na § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016. podľa ktorého sa právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť(§9 ods. 7) premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť; § 9 ods. 7 pritom obsahuje iné právne skutočnosti zakladajúce nárok poisťovne na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť. Znenie uvedeného zákona v čase úhrady jednotlivých nákladov za zdravotnú starostlivosť však ustanovenie o náhrade nákladov voči tretej osobe, v súvislosti s dopravnou nehodou, neobsahuje, preto máme za to, že v uvedenom prípade ide o nárok založený zákonom č. 577/2004 Z.z. a č. 381/2001 Z.z., ktorý sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 106 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka podmieňuje uplatnenie práva na náhradu škody plynutím časového úseku, ktorý začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvie o škodovej udalosti, a o subjekte, ktorý za škody zodpovedá, najneskoršie však za tri roky odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Ide o dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby došlo k začatiu plynutia premlčacej doby. V rámci občianskoprávnych vzťahov zodpovednosť za škodu nevzniká až deklaratórnym rozhodnutím štátneho orgánu, ale v tomto prípade samotnou dopravnou nehodou. Pre posúdenie uplatnenia nároku preto nie je rozhodujúce, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok v trestnom konaní voči žalovanému 1., ale naopak, žalobca si mohol uplatniť nárok na náhradu škody ihneď potom ako sa o vinníkovi dopravnej nehody žalobca dozvedel. Na základe uvedeného žalovaný v 1.rade popiera nárok žalobcu čo do výšky nároku a zároveň uplatňuje aj námietku premlčania.
8. Podaním doručeným súdu dňa 15.05.2018 žalobca poukaz žalovaného v 1.rade na ust. § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. považuje za nedôvodný, pretože toto ustanovenie nezakotvuje právnu úpravu premlčania regresného nároku žalobcu. Žalobca podporne k tomuto argumentu odkazuje na uznesneie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo/205/2012 zo dňa 01.06.2017, podľa ktorého regresné právo zdravotnej poisťovne podľa § 42 ods. 4 ods. a) zákona č. 577/2004 Z.z., sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené je bezpredmetným aj vyjadrenie žalovaného v 1.rade vo vzťahu k ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
9. Žalovaný v 3.rade podaním doručeným súdu dňa 22.05.2018 zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a naviac zdôraznil, že nakoľko žalovaný v 3.rade ako ani žalovaný v 2.rade neboli súčasťou trestného konania, nárok uplatnený v adhéznom konaní voči žalovanému v 1.rade nie je možné považovať aj za uplatnenie nároku voči žalovanému v 2.rade alebo žalovanému v 3.rade a preto ani nie je možné od uplatnených nárokov v adhéznom konaní počítať premlčanie voči žalovanému v 2.rade a žalovanému v 3.rade, tak ako to počítal žalobca. Spočívanie premlčacej doby nastalo v adhéznom konaní len voči konkrétnej osobe, voči ktorej si žalobca tento nárok uplatnil a voči ktorej sa trestné konanie viedlo. Čo sa týka listiny označenej ako Obnovenie platnosti poistnej zmluvy, žalovaný v 3.rade uvádza, že v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného v čase do 30.06.2012 táto neobsahuje zákonom požadované podstatné náležitosti takého právneho úkonu akým by mala byť nová poistná zmluva. Podľa žalovaného v 3.rade, došlo k zániku poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 13.06.2011 zo zákona a ostatné listiny, na ktoré sa odvoláva žalovaný v 1.rade sú bez právneho významu, lebo ich nemožno považovať za platné právne úkony vyvolávajúce právne účinky uzatvorenia novej poistnej zmluvy.
10. Žalovaný v 1.rade podaním zo dňa 23.05.2018 uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení žiada o vydanie rozsudku, ktorým určí, že právny vzťah uzatvorený zmluvou č. 1119036808 medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 3.rade v období od 12.11.2010 do 02.07.2012 existoval a z toho dôvodu zaniká pasívna legitimácia žalovaného v 2.rade. Túto skutočnosť potvrdzuje i žalovaný v 2.rade dôkazom doloženým vo svojom podaní zo dňa 12.03.2018 v konaní na Okresnom súde Bratislava I., sp.zn. XXC/ XX/XXXX, v ktorého prílohe sa nachádza výstup z elektronického registra poistenia zodpovednosti a ktorý potvrdzuje, že vozidlo žalovaného v 1.rade bolo povinne zmluvne poistené v rozhodnom období u žalovaného v 3.rade, pričom uviedol, že tieto informácie zadáva do uvedeného registra priamo žalovaný v 3.rade. Na základe uvedeného žalovaný v 1.rade zotrváva na stanovisku, že poistný vzťah v čase poistnej udalosti trval. Žalovaný v 1.rade tak žiada, aby žalovaný v 3.rade ako poisťovateľ za neho nahradil predmetné náklady zdravotnej starostlivosti žalobcovi. Z uvedeného preto vyplýva, že nárok uplatnený žalobcom je povinný vysporiadať a uhradiť žalovaný v 3.rade, ktorý by mal byť v rozsudku jedinou osobou zaviazanou na plnenie uplatneného nároku a konanie voči žalovanému v 1.rade je preto potrebné zastaviť.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie ústnym prednesom sporových strán (na pojednávaní konanom dňa 11.12.2018 a dňa 12.03.2019), ktoré zotrvali na svojich písomných vyjadreniach a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. č.k. XT/X/XXXX zo dňa 08.03.2016 bol žalovaný v 1.rade uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že dňa 28.10.2011 o 01:55 hod. v Bratislave po Záhradníckej ulici smerom do centra mesta viedol osobné motorové vozidlo BMX 330, evidenčné číslo H. a za križovatkou s Karadžičovou ulicou tesne za priechodom pre chodcov v rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 1, § 16 ods. 4 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z., v dôsledku neprimeranej rýchlosti nesprávne zareagoval na sprava idúceho chodca V.. N. W. tak, že prešiel do stredu dvoch protismerných
jazdných pruhov, kde došlo k zrážke, následkom ktorej poškodený utrpel podľa znaleckého posudku ťažké zranenia s obvyklou dobou liečenia 12 mesiacov a teda žalovaný v 1.rade inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania. Za uvedené konanie bol žalovaný v 1.rade odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní tri roky. Poškodených (N. W. a žalobca) súd odkázal s ich nárokom na náhradu škody na občianskeho súdne konanie.
13. Z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia poškodeného N. W. súd zistil, že žalobca uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti celkovo sumu vo výške 19.524,63 Eur počnúc dňom 02.12.2011 a končiac dňom 03.05.2013.
14. Žalobca listom zo dňa 02.04.2014 vyzval žalovaného v 1.rade a žalovaného v 3.rade na úhradu nákladov vynaložených za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške žalovanej sumy s poskytnutím 15-dňovej lehoty na plnenie. Žalovaný v 1.rade ako i žalovaný v 3.rade prevzali výzvu dňa 08.04.2014, o čom svedčia priložené doručenky. Listom zo dňa 08.11.2016 žalobca vyzval žalovaného v 2.rade na úhradu nákladov vynaložených za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, výzvu ktorú si žalovaný v 2.rade prevzal dňa 11.11.2016 o čom svedčí priložená doručenka.
15. Žalovaný v 3.rade oznámil žalobcovi listom zo dňa 02.11.2016 ukončenie škodovej udalosti, v ktorom uviedol, že poistná zmluva medzi žalovaným v 3.rade a žalovaným v 1.rade zanikla dňa 12.06.2011 podľa § 9 zákona č. 381/2001 Z.z. nezaplatením poistného alebo jeho časti v zákonnej lehote. S poukazom na uvedené, v čase dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo EVČ: H. uzatvorené platné povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného žalovaný v 3.rade ukončil šetrenie škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia.
16. Žalovaný v 2.rade listom zo dňa 30.11.2016 oznámil žalobcovi, že zodpovedným poisťovateľom škodcu (žalovaný v 1.rade) je žalovaný v 3.rade, ktorému škodovú udalosť postúpil k vybaveniu.
17. Žalovaný v 1.rade ako poistník na jednej strane a žalovaný v 3.rade ako poisťovateľ na strane druhej uzatvorili dňa 12.11.2010 poistnú zmluvu č. 1119036808 pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vzťahujúcu sa k vozidlu evidenčné číslo H., továrenskej značky BMW, rok výroby 2001, čiernej metalízy, VIN: P., so začiatkom poistenia dňa 12.11.2010 na dobu neurčitú a s polročnou platbou poistného vo výške 125,92 Eur. Z platieb pripísaných na účet žalovaného v 3.rade súd zistil, že žalovaný v 1.rade zaplatil žalovanému v 3.rade platbu poistného dňa 22.12.2010 vo výške 125,92 Eur a dňa 13.06.2011 vo výške 125,92 Eur, skutočnosť ktorú dokazuje i vklad v hotovosti žalovaného v 1.rade zo dňa 13.06.2011 a zo dňa 12.03.2012.
18. Podľa bodu 3 článku 3 Všeobecných poistných podmienok, poistený má z povinného zmluvného poistenia právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti.
19. Podľa bodu 4 článku 3 Všeobecných poistných podmienok, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2 tohto článku, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania povinného zmluvného poistenia, ak zákon neustanovuje inak.
20. Podľa bodu 1 článku 6 Všeobecných poistných podmienok, povinné zmluvné poistenie vzniká okamihom uzavretia poistnej zmluvy, pokiaľ nie je v zmluve dohodnutý neskorší začiatok poistenia.
21. Podľa bodu 1 článku 8 Všeobecných poistných podmienok, zmeny a úpravy v poistnej zmluve alebo v zmluvných dojednaniach sa uskutočňujú písomnou formou so súhlasom oboch zmluvných strán. Poisťovateľ vystaví dodatok k poistnej zmluve.
22. Podľa bodu 5 článku 8 Všeobecných poistných podmienok, povinné zmluvné poistenie zanikne tiež, ak nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti. Ak bolo platenie poistného dohodnuté v splátkach, povinné zmluvné poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od splatnosti poslednej splátky za príslušné poistné obdobie.
23. Listom zo dňa 13.06.2011 žalovaný v 1.rade požiadal žalovaného v 3.rade na priradenie platby VS XXXXXXXXXX z dôvodu neskorej úhrady a súčasne vyhlásil, že do dňa 13.06.2011 nemal poistnú udalosť. Žalovaný v 3.rade listom zo dňa 12.03.2012 oznámil žalovanému v 1.rade, že žiadosť o obnovenie zmluvy akceptuje a poistná zmluva č. 1119036808 ostáva i naďalej v platnosti. Súčasne žalovaného v 1.rade upozornil na skutočnosť, že neeviduje platbu poistného za obdobie od 12.11.2011 do 11.05.2012 vo výške 125,92 Eur. 24. Žalovaný v 3.rade listom zo dňa 05.03.2012 žalovanému v 1.rade oznámil zánik poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, dňom zániku 12.06.2011 nezaplatením poistného alebo jeho časti v zákonnej lehote. Súčasne tohto vyzval na uzatvorenie novej poistnej zmluvy.
25. Listom zo dňa 30.05.2012 žalovaný v 3.rade vypovedal poistnú zmluvu č. 1119036808 uzatvorenú so žalovaným v 1.rade dňa 12.11.2010. Poistenie zaniklo uplynutím mesačnej lehoty po doručení výpovede.
26. Zo zápočtového listu vystaveného žalovaným v 3.rade dňa 14.08.2013, súd zistil, že na predmetné motorové vozidlo bolo uzatvorené poistenie od 12.11.2010 do 02.07.2012.
27. Z výstupu z elektronického registra poistenia zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla súd zistil, že vozidlo žalovaného v 1.rade bolo ku dňu 28.10.2011 (deň, kedy došlo k dopravnej nehode) poistené z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. u žalovaného v 3.rade a to na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Za správnosť údajov zodpovedá poisťovateľ, ktorý uviedol že predmetné vozidlo bolo u tohto poistené odo dňa 12.11.2010 do dňa 01.07.2012.
28. Žalobca si listom zo dňa 16.04.2012 uplatnil na Krajskom riaditeľstve PZ BA, nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v adhéznom konaní vo výške 13.993,23 Eur, ktorého súčasťou bola aj špecifikácia nárokov, na Okresnom riaditeľstve PZ BA I dňa 04.12.2012 náklady vo výške 15.201,21 Eur spolu so špecifikáciou a následne dňa 09.05.2013 vo výške žalovanej sumy s kompletnou podrobnou špecifikáciou.
29. Zo zápisnice Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, ČVS: B.-XXX/X-B.-H.-XXXX o výsluchu svedka zo dňa 15.10.2013 vyplynulo, že N.. I. R. ako zamestnanec žalobcu potvrdil, že žalobca uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jednotlivým poskytovateľom vo výške 19.524,63 Eur. Súčasne sa ako žalobcom poverený na zastupovanie pripojil k trestnému konaniu a žiadal náhradu škody v žalovanej sume.
30. Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v znení účinnom do 31.12.2016 (v čase jednotlivej úhrady), zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
31. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
32. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
33. Podľa ustanovenia § 15a ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet; likvidačný zástupca je oprávnený vykonávať túto činnosť
pre jedného poisťovateľa alebo viacerých poisťovateľov; vykonávanie činnosti likvidačného zástupcu nie je zriadením pobočky poisťovateľa.
34. Podľa ustanovenia § 15a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ so sídlom na území iného členského štátu vykonáva poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, činnosť likvidačného zástupcu podľa odsekov 2 až 4 vykonáva vedúci pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky, ak poisťovateľ neurčil iného likvidačného zástupcu.
35. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
36. Podlˇa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona cˇ. 40/1964 Zb. Obcˇiansky zákonník (dˇalej len „Občiansky zákonník"), spôsobilostˇ matˇ práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
37. Podlˇa ustanovenia § 18 ods. 2 Občianskho zákonníka, právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) úcˇelové združenia majetku,?c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
38. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
39. Podľa ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
40. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
41. Podľa ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
42. Podľa ustanovenia § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
43. Podlˇa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona cˇ. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (dˇalej len „Obchodný zákonník"), zahranicˇnou osobou sa na úcˇely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na úcˇely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
44. Podlˇa ustanovenia § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka, podnikaním zahranicˇnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na úcˇely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizacˇnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.
45. Podlˇa ustanovenia § 21 ods. 4 a 5 Obchodného zákonníka, oprávnenie zahranicˇnej osoby podnikatˇ na území Slovenskej republiky vzniká ku dnˇu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizacˇnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahranicˇná osoba. Oprávnenie zahranicˇnej osoby podnikatˇ na území Slovenskej republiky zaniká ku dnˇu výmazu podniku tejto osoby alebo jeho organizacˇnej zložky z obchodného registra. Návrh na výmaz podáva zahranicˇná osoba.
46. Podlˇa ustanovenia § 7 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, organizacˇnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod alebo iný organizacˇný útvar podniku podlˇa tohto zákona alebo osobitného
zákona. Odštepný závod je organizacˇná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikatelˇa s dodatkom, že ide o odštepný závod. Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizacˇná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.
47. Podľa ustanovenia § 60 zákona cˇ. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (dˇalej len "CSP"), stranami sú žalobca a žalovaný.
48. Podlˇa ustanovenia § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilostˇ na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
49. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok podmienky, ktorý nemožno odstránitˇ, súd konanie zastaví.
50. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný v 1.rade spôsobil dňa 28.10.2011 svojim motorovým vozidlom dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej utrpel poistenec žalobcu V.. N. W., ťažké zranenia s obvyklou dobou liečenia 12 mesiacov a teda žalovaný v 1.rade inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, za skutok ktorý bol žalovaný v 1.rade uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. A teda zodpovedným za poškodenie zdravia poistenca žalobcu V.. N. W. je predovšetkým žalovaný v 1.rade, čo vyplýva z Rozsudku Okresného súdu Bratislava I., sp.zn. XT/X/XXXX zo dňa 08.03.2016. Tieto skutočnosti sporné neboli. Súd má ďalej za preukázané a v konečnom dôsledku nebolo medzi stranami ani sporné, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v priebehu trestného konania, pričom trestný súd odkázal žalobcu na náhradu škody na občianske súdne konanie. Týmto výrokom súd deklaroval, že nárok na náhradu škody bol uplatnený riadne a včas a premlčacia lehota v zmysle Občianskeho zákonníka začala opätovne plynúť až po právoplatnosti takého výroku. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok v totožnej výške aký si uplatnil v trestnom konaní, pričom tento vznikol v dôsledku vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi žalobcu zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tieto skutočnosti sporné neboli. Sporným ďalej nebolo ani postupné uhrádzanie plnení poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a na to nadväzujúce postupné uplatňovanie si nároku na náhradu škody pred orgánmi činnými v trestnom konaní či v samotnom trestnom konaní. Sporným ostala skutočnosť, či je popri žalovanom v 1.rade povinným na úhradu týchto nákladov aj žalovaný v 2.rade a/alebo žalovaný v 3.rade a námietka premlčania uplatneného nároku vznesená žalovanými.
51. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným v 1.rade, keďže zodpovednosť za škodu spôsobenú poistencovi žalobcu sporná nebola. Žalovaný v 1.rade vzniesol námietku premlčania, keď žalobca si mohol uplatniť nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1.rade ihneď potom ako sa o vinníkovi dopravnej nehody dozvedel, pričom žalobca už listom zo dňa 02.04.2014 (pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku XT/X/XXXX) vyzval žalovaného v 1.rade na úhradu vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť. Žalovaný v 1.rade má na základe uvedeného za to, že žalobca sa o škode mohol dozvedieť už skôr a to v momente, kedy prvýkrát poskytol plnenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a to dňom 02.12.2011 a teda nárok je premlčaný, nakoľko žalobca podal žalobu na súd až dňa 24.10.2017. S uvedenou argumentáciou žalovaného v 1.rade sa súd stotožniť nemohol a to z nasledujúcich dôvodov. Aj napriek skutočnosti, že žalobca vyzval žalovaného (už) počas vedenia trestného konania na zaplatenie náhrady škody v žalovanej výške, táto skutočnosť nemá vplyv na spočívanie premlčacej doby uvedenej v ustanovení § 112 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka predpokladá, že žalobca v premlčacej dobe uplatnil svoje právo na súde, resp. pred orgánom činným v trestnom konaní a v konaní riadne pokračoval (čo má súd v tomto konaní preukázané), teda svojim úkonmi nebránil priebehu konania a meritórnemu rozhodnutiu. Predmetom premlčania je pritom vždy právo, ktoré je charakterizované jednak svojim obsahom, to znamená vymedzením konkrétnych subjektívnych oprávnení a povinností, jednak účastníkov, to znamená subjektov, medzi ktorými existuje takto definovaný právny vzťah. Uplatnenie práva na súde resp. pred iným príslušným orgánom prináša dôsledok v podobe zastavenia premlčacej lehoty vo vzťahu k tomu nároku, pre ktorý sa konanie vedie a rovnako tak vo vzťahu k osobe proti ktorej sa konanie vedie. Žalobca si uplatnil po prvý raz pred orgánom činným v trestnom konaní nárok na náhradu vynaložených nákladov dňa 20.04.2012 vo výške 13.833,23 Eur, druhý krát dňa
11.12.2012 vo výške 15.201,21 Eur a následne dňa 15.05.2013 vo výške žalovanej sumy. Premlčacia doba tak začala po prvý raz a u prvej čiastkovej úhrady plynúť dňom tejto prvej úhrady, teda dňom 02.12.2011 a prestala plynúť dňom 20.04.2012. Následne premlčacia doba spočívala a znovu začala plynúť dňom právoplatnosti trestného rozsudku (23.06.2016). Spočívanie plynutia znamená, že počas trvania prekážky premlčacia doba neplynie, po odpadnutí prekážky však plynutie pôvodnej premlčacej doby pokračuje ďalej. Žalobca podal žalobu na súd dňa 24.10.2017 a premlčacia doba tak následne plynula od 23.06.2016 do 23.10.2017, pričom celkovo z premlčacej doby pre uplatnenie práva žalobcu od dátumu úhrady prvej zložky uplatnených nákladov zdravotnej starostlivosti do dňa podania žaloby trojročná premlčacia doba uvedená v ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, neuplynula, nakoľko z premlčacej doby uplynul jeden rok osem mesiacov a sedemnásť dní, v dôsledku skutočnosti ktorej nárok žalobcu nie je voči žalovanému v 1.rade premlčaný a teda žaloba je v tejto časti dôvodná.
52. V druhom rade bolo potrebné prejudiciálne posúdiť platnosť a trvanie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX v čase dopravnej nehody v nadväznosti na určenie subjektu povinného plniť popri žalovanom v 1.rade resp. za žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 1.rade ako poistník uzatvoril dňa 12.11.2010 s poisťovateľom, za ktorého koná žalovaný v 3.rade poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poisťovateľ vozidla, za ktorého koná žalovaný v 3.rade tvrdil, že povinné zmluvné poistenie zaniklo dňa 12.06.2011 z dôvodu nezaplatenia polročného poistného vo výške 125,92 Eur (malo zaniknúť zo zákona) a teda vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody (28.10.2011) povinne zmluvne poistené. S uvedenou argumentáciou žalovaného v 3.rade zásadne nie je možné súhlasiť z nasledujúcich dôvodov. Skutočnosť, že žalovaný v 3.rade obnovil platnosť poistnej zmluvy listom zaslaným žalovanému v 1.rade zo dňa 12.03.2012 ako i tomuto zaslal zápočtový list o priebehu poistenia zo dňa 14.08.2013 a že do systému elektronického registra povinne zmluvne poistených vozidiel, ktorý síce vedie žalovaný v 2.rade, ale údaje do tohto systému poskytuje poisťovateľ motorového vozila (v tomto prípade žalovaný v 3.rade, ktorý koná za poisťovateľa), nasvedčuje opaku tvrdenia žalovaného v 3.rade. Žalovaný v 3.rade uviedol, že ním vystavené listiny sú bez právneho významu, lebo ich nemožno považovať za platné právne úkony vyvolávajúce právne účinky uzatvorenia novej poistnej zmluvy. Uvedené tvrdenie žalovaného v 3.rade odporuje bodu 1 článku 8 všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého zmeny a úpravy v poistnej zmluve alebo v zmluvných dojednaniach sa uskutočňujú písomnou formou so súhlasom oboch zmluvných strán. Poisťovateľ vystaví dodatok k poistnej zmluve. Je nad všetky pochybnosti zrejmé, že vôľa strán pri obnovení poistnej zmluvy neabsentovala, čo potvrdzujú vyššie uvedené listiny vystavené práve žalovaným v 3.rade, pričom je len na poisťovateľovi akú písomnú formu zmeny resp. úpravy zmluvy resp. vzniku novej zmluvy zvolí, keďže zachytiť súhlasný prejav oboch zmluvných strán bolo v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia povinnosťou poisťovateľa, pričom túto povinnosť nemožno prenášať na žalovaného v 1.rade a odvolávať sa pritom na neplatnosť právneho úkonu, ktorý si zvolil sám žalovaný v 3.rade. Skutočnosť, že poisťovateľ považoval predmetnú zmluvu za platnú a účinnú (ešte aj dňa 30.05.2012) osvedčuje i listina označená ako výpoveď poistnej zmluvy zo dňa 30.05.2012 adresovaná žalovanému v 1.rade, z ktorej sa uvádza, že poisťovateľ vypovedá poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX uzatvorenú dňa 12.11.2010. Na margo súd uvádza, že v zmysle poistnej zmluvy bolo prvé poistné splatné dňa 12.11.2010 a druhé poistné splatné dňa 12.06.2011. Aplikujúc bod 5 článku 8 Všeobecných poistných podmienok a za skutočnosti, že žalovaný v 1.rade zaplatil polročné poistné dňa 13.06.2011, poistenie ani zaniknúť (dňa 12.06.2011) nemohlo, nakoľko toto bolo zaplatené v zmysle uvedeného ustanovenia do jedného mesiaca od splatnosti poslednej splátky za príslušné poistné obdobie. Na základe uvedeného je nad všetky pochybnosti zrejmé, že povinné zmluvné poistenie uzatvorené poistnou zmluvou č. 1119036808 dňa 12.11.2010 v čase dopravnej nehody (28.10.2011) trvalo. Vzhľadom k tomu, že povinné zmluvné poistenie v čase dopravnej nehody u poisťovateľa trvalo, nie je žalovaný v 2.rade podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., povinný nahradiť škodu spôsobenú žalobcovi.
53. Vzhľadom na skutočnosť, že súd vyhodnotil poistnú zmluvu č. 1119036808 za platnú a účinnú v čase dopravnej nehody, nie je žalovaný v 2.rade podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., povinným na zaplatenie náhrady nákladov vynaložených príslušným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu. Nakoľko zodpovedným za škodu je predovšetkým žalovaný v 1.rade, ktorý má nárok v zmysle ustanovenia bodu 3 čl. 3 všeobecných poistných podmienok, aby za neho poisťovateľ nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej
starostlivosti, a to na základe platne uzatvorenej poistnej zmluvy, ktorá preukázateľne v čase dopravnej nehody trvala, nie je žalovaný v 2.rade pasívne vecne legitimovaným z dôvodu ktorého súd žalobu voči žalovanému v 2.rade zamietol. V opačnom prípade, by súd zaviazal na náhradu škody subjekt, ktorý za danú škodu podľa ustanovenia § § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. zodpovedný nie je ako ani nie je povinný túto škodu nahradiť. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podporne súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2010, sp. zn. 3Cdo/197/2010.
54. Nad rámec zdôvodnenia zamietnutia žaloby voči žalovanému v 2.rade súd uvádza, že ak by aj súd pripustil záver, že povinným nahradiť žalobcovi škodu je popri žalovanom v 1.rade aj žalovaný v 2.rade (s čím zásadne nie je možné súhlasiť vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania ohľadom platnosti a účinnosti poistnej zmluvy v čase dopravnej nehody), rovnako tak by súd žalobu voči žalovanému v 2.rade zamietol z dôvodu vznesenia námietky premlčania poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/216/2015-90 zo dňa 11.12.2018, z ktorého súd cituje nasledovné: právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým je v danom prípade právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť' spôsobom upraveným v osobitných zákonoch, a nie je preto právom na náhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, zdôrazňujúcu osobitosť a originálnosť povahy hmotnoprávneho nároku práva na postih (regres), ktorá bola akceptovaná v judikatúre aj v prípade iných regresných nárokov (R 52/2004, R 26/2005, R 34/2013). Odvolací súd preto dospel k právnemu záveru, že právo zdravotnej poisťovne voči tretej osobe na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej jej poistencovi, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia jej poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby [§ 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z.)] sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ, keďže ho nemožno podriadiť pod žiadne z ustanovení § 102 až § 110 OZ, upravujúce osobitné prípady premlčacej doby. Otázkou vzniku nároku zdravotnej poisťovne voči tretej osobe na náhradu uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej jej poistencovi, zdravie ktorého bolo poškodené zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky už vyjadril v publikovanom rozhodnutí pod č. R 51/2010 (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. januára 2010, sp. zn. 1 Cdo 70/2009) tak, že toto právo zdravotnej poisťovne súvisí s vykonávaním zdravotného poistenia a vzniká zaplatením úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 343/2009 najvyšší súd vyslovil, že právnou skutočnosťou, s ktorou je spojený vznik nároku poisťovne domáhať sa takto vynaložených nákladov, je deň zaplatenia úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, t.j. okamih zaplatenia príslušnej úhrady zdravotnou poisťovňou zdravotníckym zariadeniam. K úhrade nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi žalobcu došlo zo strany žalobcu v období od 02.12.2011 do 03.05.2013, teda najneskôr dňom poslednej úhrady (03.05.2013), začala žalobcovi v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 03.05.2016. Žalobca však podal na súd voči žalovanému v 2.rade žalobu až dňa 24.10.2017, t. j.
po márnom uplynutí premlčacej doby a preto žalovaný v 2.rade dôvodne v spore namietol premlčanie nároku žalobcu, z dôvodu ktorého by súd musel žalobu voči žalovanému v 2.rade zamietnuť.
55. Žalobca v žalobe oznacˇil ako žalovaného v 3.rade, pobocˇku zahranicˇnej právnickej osoby. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že súd kedykolˇvek za konania prihliada na to, cˇi sú splnené podmienky konania. Jednou z podmienok konania je procesná spôsobilostˇ (t.j. spôsobilostˇ bytˇ stranou v spore), ktorú má len ten subjekt, ktorý má spôsobilostˇ matˇ práva a povinnosti, prípadne ten, ktorému ju zákon priznáva. Spôsobilostˇ matˇ práva a povinnosti majú v zásade fyzické a právnické osoby. Subjekt oznacˇený žalobcom v tomto konaní ako žalovaný v 3.rade nie je ani fyzickou, ale ani právnickou osobou. Skutocˇnostˇ, že organizacˇná zložka zahranicˇnej právnickej osoby, umiestnená na území Slovenskej republiky, je zapísaná do príslušného obchodného registra, neznamená, že táto organizacˇná zložka je nositelˇom právnej subjektivity. Procesnú spôsobilostˇ má iba zahranicˇná fyzická alebo právnická osoba, nie organizacˇná zložka právnickej osoby. Organizacˇná zložka nemá právnu subjektivitu a nenadobúda ju ani zápisom do obchodného registra. Pri prevádzkovaní organizacˇnej zložky podniku právnickej osoby (podnikatelˇa) sa používa obchodné meno zahranicˇnej osoby (podnikatelˇa) s dodatkom, že ide o organizacˇnú zložku podniku v zmysle § 7 Obchodného zákonníka, pricˇom subjektom právnych vztˇahov vznikajúcich pri prevádzkovaní a cˇinnosti organizacˇnej zložky zahranicˇnej právnickej osoby zostáva nadˇalej podnikatelˇ vlastniaci podnik, ku ktorému organizacˇná zložka patrí. Pri všetkej obozretnosti, uvedenú skutočnosť mal možnosť žalobca zistiť (nielen) z listiny označenej ako Oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti zo dňa 28.10.2011, v ktorej na jej spodnej časti je označený subjekt zodpovedný pri náhrade nákladov z poistnej zmluvy a teda poisťovateľ vozidla. Organizacˇnú zložku podniku zahranicˇnej osoby, ktorú žalobca v tomto konaní oznacˇil ako žalovaného v 3.rade, nie je preto možné považovatˇ za osobu s procesnou subjektivitou. Podaním žaloby vocˇi subjektu bez procesnej subjektivity dochádza k vzniku neodstránitelˇnej podmienky konania, z dôvodu ktorého súd konanie voči žalovanému v 3.rade podlˇa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP zastavil.
56. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
57. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
58. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech voči žalovanému v 1.rade, preto tomuto vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalobcovi v tomto konaní žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, ani si žiadne trovy konania na súde voči ktorémukoľvek žalovanému neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal. Žalovaný v 2.rade mal úspech voči žalobcovi v celom rozsahu, preto tomuto rovnako vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že žalovanému v 2.rade v tomto konaní žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, ani si žiadne trovy konania na súde neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal. Súd priznal žalovanému v 3.rade nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že tento mal vo veci úspech voči žalobcovi v celom rozsahu a nárok na náhradu trov konania si uplatnil. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.%252329'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 233/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).