Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/10/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: S. B., A. XXX XX M. XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietských hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andreou Cvikovou, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 346,- eur s príslušenstvom a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 10. októbra 2018, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 346 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 346 eur, od 16.5.2017 do zaplatenia sumy 346 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. U r č u j e, že zmluvná podmienka - Poplatok za poskytnutie úveru: 26 eur, uvedená v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.8.2014, uzavretej medzi stranami, je n e p r i j a t e ľ n á.

III. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 120 eur na účet Slovenskej pošty, a.s. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 346,- eur s prísl. a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ako je to uvedené vo výrokoch I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu v súvislosti s podanou žalobou. Tvrdil, že termín konečnej splatnosti úveru je vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ako to prezentuje žalobkyňa predstavuje v podstate požiadavku, aby sa v Zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Tou je (§ 9 ods. 5 ZoSú) tabuľka, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady. Podotkol ale, že taký právny záver vyslovil aj Súdny dvor EÚ vo veci E.-XX/XX, podľa ktorého Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Žalovaný na základe uvedeného tvrdil, že zmluva obsahuje náležitosti týkajúce sa uvádzania počtu, výšky a termínov splatnosti splátok v súlade so zákonom. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku žalobkyňou z pohľadu uplynutia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty. Žalobkyňa k tomuto vyjadreniu uviedla, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi celkovou zaplatenou sumou a poskytnutou istinou úveru, na základe toho, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Zmluva, na základe ktorej je úver poskytnutý neobsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval zákon o spotrebiteľských úveroch. Vzniklo tak bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku - poplatok za poskytnutie úveru, mala za to, že sa dodávateľ, žalovaný skryto obohacuje na úkor žalobkyne spotrebiteľa, za to, že jej poskytne úver. Za poskytnutie úveru má však nárok na odplatu v podobe zmluvných úrokov z poskytnutej istiny, ak nie je úver bezúročný. Dodatočný poplatok za poskytnutie úveru nemá reálne opodstatnenie, spotrebiteľ zaňho nezískava žiadne protiplnenie, je vpísaný priamo do formulárovej zmluvy a nebol individuálne dojednaný. Vytvára nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa a je len na prospech dodávateľa. K náležitostiam zmluvy uviedla, že termín konečnej splatnosti nie je uvedený presným dňom, mesiacom a rokom a teda nie je splnená zákonná požiadavka. Rozhodovacia prax súdov je v tomto smere ustálená. Pokiaľ ide o rozpis splátky, tu poukázala na písomné vyhotovenie žaloby, v ktorom sa potrebe rozpisu splátky venuje, ako aj stotožňovaniu rozpisu splátky s amortizačnou tabuľkou, čo žalovaný robí preto, aby sa závery SD EÚ vo veci E. vzťahovali aj na rozpis splátky. Tieto závery sa však týkajú len amortizačnej tabuľky, čo je iná náležitosť zmluvy, jej absencia nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Pokiaľ ide o neuvedenie adresy pre uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti, aj tu už súdna prax zaujala stanovisko a má za to, že v takejto zmluve žalovaného skutočne absentuje adresa v súvislosti s ktorou by si mohol spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, prípadne sťažnosť. Poukázala na to, že žalovaný doručil súdu prílohu vyjadrenia tak, aby súd zmiatol, pretože Zmluvu tvorí len jeden list, na ktorého lícnej strane sú body zmluvy 1-7 a na rubovej sú body 8-13, podpisy atd. Všeobecné obchodné podmienky sú osobitne a v žiadnom prípade netvoria druhú a tretiu stranu zmluvy. Zmluva má len 2 strany a je na 1 liste. Pokiaľ ide o námietku premlčania, túto považovala žalobkyňa za neopodstatnenú, keďže sa na daný vzťah aplikuje 10-ročná objektívna premlčacia doba, ide o dodávateľa, má poznať zákon a teda nemôže sa dopúšťať protiprávneho konania len tak z nedbanlivosti. Predpokladá sa tu teda minimálne nepriamy úmysel. Subjektívna premlčacia doba sa odvíja od toho, kedy sa reálne spotrebiteľ dozvie o tom, že vzniklo na jeho úkor bezdôvodné obohatenie. Poukázala napr. na potvrdzujúci rozsudok KS Prešov sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 26.4.2018, zrušujúce uznesenie KS Prešov sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 1.2.2018, zrušujúce uznesenie KS Prešov sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 2.1.2018, vydané práve proti žalovanému. Žalobkyňa až v roku 2016 zistila, že sa na jej úkor žalovaný obohatil a žalobu podala v januári 2017, takže k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby nedošlo.

3. Prevedeným dokazovaním má súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 28.8.2014. Na základe žiadosti bola žalobkyni schválená výška úveru 780 eur s ročnou úrokovou sadzbou 18,03 %, RPMN 20,91 %, priemernou RPMN 44,06 %. V bode 6. zmluvy je uvedený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 26 eur. Žalovaný žalobkyni neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a absenciou, zodpovedajúceho protiplnenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké plnenie a akého účelu ide. Podľa bodu 70. rozsudku SD EÚ sp. zn. E.-XXX/XX zo dňa 26.2.2015, zmluvné podmienky musia byť v každom prípade posúdené z hľadiska ich prípadnej nekalej povahy, ak by sa malo konštatovať, že nie sú formulované jasne a zrozumiteľne. Až v bode 7.1 Dohody je uvedené, že mesačná odplata za jej uzavretie je 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Konkrétnu sumu si musí spotrebiteľ vypočítať sám. Žalovaný teda požaduje, aby jeho zákazník vykonal nasledovné: od sumy poskytnutého úveru 780 eur odpočítal 26 eur predstavujúcich poplatok za poskytnutie úveru, čo znamená, že žalobkyni bol reálne poskytnutý úver vo výške 754 eur. Jedno percento z tejto hodnoty je 7,54 eura. Súčinom sumy 7,54 eura a podielu 2,51 uvedeného v bode 7.1 Dohody, je suma 18,93 eura, ktorú si žiada žalovaný za doplnkové služby a to mesačne. Pri vynásobení tejto mesačnej splátky počtom mesiacov platnosti primárnej zmluvy o revolvingovom úvere, teda 36, je výsledkom suma 681,48 eura. Je potrebné poukázať na to, že výška poskytnutého úveru bola 780 eur a odplata iba za doplnkové služby predstavuje 87,37 % z tejto sumy. Dohoda neobsahuje presné určenie odplaty, za ktorú sa doplnkové služby poskytujú. Neuvádza sa v nej dôvod, prečo za rovnaké služby platí viac ten zákazník, ktorému je poskytnutý vyšší úver. V neposlednom rade, ide v tomto prípade o úžeru, pretože hodnota žalovaným požadovaného plnenia je k hodnote vzájomného plnenia, ktoré mal poskytnúť, v hrubom nepomere. Dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 28.8.2014 č. XXXXXXXXXX je v bode 7. absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ZoSÚ). Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať:

- adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ),

- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ),

- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ). Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), až k), r) a y). Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.8.2014 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f) a k) ZoSÚ, preto je predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný žalobkyni v skutočnosti poskytol úver vo výške 754 eur. Žalobkyňa doposiaľ na predmetný úver zaplatila sumu 1 100 eur. Poukázal na ustanovenia § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. v znení k dátumu uzatvorenia úverovej zmluvy 28.8.2014, na ustanovenie § 40 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka a konštatoval, že z citovaných noriem vyplýva, že v súdenej veci možno do úverovej zmluvy pojať len tie listiny, ktoré sú zmluvnými stranami podpísané. V tomto smere súd poukazuje napr. aj na rozsudky Krajského súdu Košice sp. zn. XCo/XX/ XXXX zo dňa 2.7.2015 a sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 28.4.2015. Zmluvné dojednania žalovaného žalobkyňa nepodpísala, ani sa s nimi neoboznámila. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci E.-XX/XX (ďalej len „rozsudok“), ktorým podala výklad čl. 1, čl. 3 písm. m/, čl. 10 ods. 1,2, čl. 22 ods. 1 a čl. 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES (ďalej len „smernica“) a konštatoval, že rozsudok nijakým spôsobom nerieši rozpis splátky úverov bez amortizácie istiny a slovenská právna úprava, ktorá ukladá, uvádzať v zmluve výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je v súlade s čl. 10 ods. 2 písm. h) a j) Smernice, podľa ktorého zmluva musí obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa (čl. 10 ods. 2 písm. h)) a ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, musí obsahovať výpis, ktorý uvádza lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich poplatkov (čl. 10 ods. 2 písm. j)), čomu zodpovedá, v zrozumiteľnej podobe, požiadavka slovenskej právnej úpravy na rozpis splátky v spotrebiteľskom úvere. Ako príklad súd uvádza: splátka 50 eur, z toho istina 44 eur, úrok 5 eur, poplatok 1 euro. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že zákon pozná spotrebiteľské úvery s amortizáciou istiny a úvery bez amortizácie istiny (§ 9 ods. 2, písm. l) ZoSÚ). Amortizačná tabuľka v nijakom prípade nepatrí k povinným náležitostiam zmluvy. Na rozdiel od výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré informácie zmluva obsahovať musí, amortizačnú tabuľku takáto zmluva obsahovať nemusí, a to ani pri úveroch, pri ktorých sa istina amortizuje. Zákon dáva spotrebiteľovi len právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku a neukladá povinnosť vkladať do textu zmluvy amortizačnú tabuľku, ako povinnú náležitosť. S týmto konštatovaním konvenuje aj znenie § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, podľa ktorého, len absencia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru (nie aj absencia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ). Nedostatok amortizačnej tabuľky, bezúročnosť a bezpoplatkovosť nespôsobuje, nakoľko takáto povinnosť nie je zákonodarcom uložená. Cieľom a podstatou rozpisu splátok, je informovanosť spotrebiteľa, koľko zo sumy splátky pripadá na istinu, koľko na úrok a koľko na prípadný poplatok, čo sa zmestí na polovicu riadku listu A4, ako bolo uvedené v príklade vyššie. Cieľom a podstatou amortizačnej tabuľky je aktuálny zostatok istiny, úroku a prípadného poplatku, alebo zostatok, kedykoľvek počas splácania úveru. Rozpis splátky a amortizácia úveru sú dva rozdielne inštitúty. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, tak na základe Zmluvy o revolvingovom úvere poskytol žalovaný ako veriteľ žalobkyni ako dlžníkovi na úver sumu vo výške 754 eur. Žalobkyňa doposiaľ na vrátenie úveru zaplatila žalovanému sumu vo výške 1 100 eur. Nakoľko úver poskytnutý žalovaným žalobkyni je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v tomto prípade predstavuje rozdiel medzi tým čo žalobkyňa na tento úver doposiaľ plnila na vrátenie úveru a žalovaným skutočne poskytnutým plnením, t.j. sumu vo výške 346 eur (1 100 eur - 754 eur). Žalobkyňa si uplatnila proti žalovanému okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od nasledujúceho dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia. Žaloba bola doručená žalovanému dňa 15.5.2017. Žalovaný svoj dlh žalobkyni doposiaľ nezaplatil, a preto je od nasledujúceho dňa po doručení žaloby, t.j. 16.5.2017 v omeškaní. Z uvedených dôvodov súd, čo sa týka príslušenstva pohľadávky ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia, žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, v ktorom namieta, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný čo do určenia skutočnosti, na základe ktorej malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Napadá aj dôvod, ktorým súd prvej inštancie odôvodnil existenciu bezdôvodného obohatenia, ktorým by mala byť bezúročnosť úveru z dôvodu, že uzavretá zmluva neobsahuje rozčlenenie splátky na časť istina, úrok a iné poplatky. Súd prvej inštancie v odôvodnení porovnáva rozčlenenie splátky s amortizačnou tabuľkou a uvádza, že kým zákon požaduje rozčlenenie splátky, tak uvedenie amortizačnej tabuľky zmluva nevyžaduje. Postup súdu považuje za nesprávny, pretože pojem „amortizačná tabuľka“ je aj zákonom č. 129/2010 Z. z. definovaný ako tabuľka, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokov sadzby spotrebiteľského úveru ( § 9 ods. 5 v znení účinnom ku dňu 28.08. 2014). Ak teda súd prvej inštancie uvádza, že rozčlenenie splátky má za účelom určiť, koľko zo splátky pripadne na úhradu istiny, úroku atď., tak jeho tvrdenie sa zhoduje s definíciou amortizačnej tabuľky. Závery súdu smerujúce k identifikovaniu rozdielov súd nedôvodné, nemajú oporu v zákone ani v žiadnom inom predpise. Poukázal na to, že povinnosť eurokonformného výkladu každému orgánu členského štátu ukladá Zmluvy o fungovaní európskej únie. Ide o právne záväzný predpis majúci prednosť pred zákonom. Súdny dvor EÚ v rámci otázky eurokonformného výkladu vymedzil hranice pre takýto výklad ako hranicu contra legem ( § 110 Konstantinos Adeneler E.-XXX/XX, §§ 44, 47 Pupino E.-XXX/XX), čiže určil kedy sa tento spôsob výkladu má a kedy nemá už použiť. Ňou určil, kedy nepriamy účinok neprichádza do úvahy. Za dôležité považoval, že contra legem nie je totožné s contra verba legis. Výklad „contra verba legis“ je prístup, kedy v rámci možných výkladových metód sa hľadá a prijíma taký výklad, ktorý umožňuje uplatnenie nepriameho účinku pri zachovaní účelu zákona, a slová zákona „ustupujú“ do úzadia. Napokon, tento výkladový postup je vlastný aj vnútroštátnemu právu a samotný Ústavný súd SR ho pozná a pripúšťa. Výklad „contra legem“ predstavuje popretie účelu zákona. Len tento je neprípustným. K otázke výklad smernice 2008/48/ES prijal Súdny dvor EÚ záver, že smernica 2008/48/ES žiadne rozpisovanie splátky nevyžaduje. Rovnako ale prijal výklad aj o tom, že členský štát nesmie si vytvárať vlastné náležitosti (čo znamená, že si to nemôže dovoliť žiadny jeho vnútroštátny orgán). Akcentoval, že súd prvej inštancie eurokonformne vykladať vnútroštátne právo vôbec nedodržal a túto problematiku odsunul akoby do úzadia. V súvislosti s uvádzaním sumy splátky ako náležitosti zmluvy uviedol, že tento údaj bol riadne v zmluve uvedený tak ako to vyžaduje zákon. A aký výklad k ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. zaujala aj súdna prax podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22.2.2008 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX: Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možno dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom. Ak by rozpisovanie splátky malo byť súčasťou ochrany spotrebiteľa, potom by zmena zákonného textu mala vlastne znamenať zmenu proti spotrebiteľovi. Takýto záver, s poukazom na závery Súdneho dvora EÚ, Najvyššieho súdu SR a tiež systematický a logický výklad zákona, by bol nedôvodný. Aj to ale potvrdzuje, že požiadavka na rozpisovanie splátky je postupom, ktorá nemá oporu v právnom poriadku. Odvolanie proti výroku o určení, že poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľná zmluvná podmienky odôvodnil žalovaným tým, že podľa napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vyslovil, že poplatok za poskytnutie úveru 26,- eur je neprijateľná zmluvná podmienka. V odôvodnení uviedol, že poplatok nebol individuálne dojednaný a z dôvodu chýbajúceho zodpovedajúceho protiplnenia má uvedená podmienka (poplatok) spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Namietal, že postup konajúceho súdu odporuje povinnosti rozhodovať v súlade so zákonom. Poplatok za poskytnutie úveru okrem toho, že ide o bežný poplatok pri úverových vzťahoch, bol vo vzťahu ku žalovanému posúdený ako oprávnený a dôvodný Národnou bankou Slovenska. Už z podstaty veci a elementárneho práva spoliehať sa na rozhodnutie či posúdenie orgánu verejnej moci vyplýva, že je nepredstaviteľným, aby orgány štátu o tej istej otázke rozhodovali o tej istej otázke protichodne. Poukázal na závery Národnej banky Slovenska zo dňa 29.1.2016 č. k. Y.-XXXXX/XXXX, v ktorom k poplatku za poskytnutie úveru uvádza: „V danom prípade predstavuje poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru (spolu s úrokom) plnenie za poskytnutie služby. Ďalej uvádzame, že Spoločnosť nám preukázala splnenie predzmluvných informačných povinností prostredníctvom formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. V nich je transparentným spôsobnom uvedené, že „poplatok za poskytnutie úveru“ je súvisiacim nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Poplatok je takisto zreteľne uvedený v oboch Žiadostiach o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Obdobne je uvedený aj v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Z podania vyplýva, že spotrebiteľský úver t.j. dohodnuté protiplnenie bolo z oboch zmlúv poskytnuté vo Váš prospech.“ Tvrdil, že ak vrcholný orgán dohľadu nad finančným trhom a ochranou spotrebiteľa na finančnom trhu dospeje k záveru, že poplatok za poskytnutie úveru neodporuje zákonu, potom ide o dostatočný podklad pre záver, že postup žalovaného je v poriadku. Za nesprávne považuje tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení ak uvádza, že v zmluve chýba označenie protiplnenia za uvedený poplatok. Tomuto záveru odporuje už samotné označenie názvu poplatku, z ktorého vyplýva za čo sa platí. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojené s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol aj zohľadnený príslušnou právnou normou. Poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý v § 2 písm. e) definoval poplatok ako akúkoľvek platbu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov. Zákona č. 129/2010 legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých ustanoveniach hovorí o poplatku/och, pričom z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným pojmom sa má na mysli iná platba ako je úrok (napríklad v § 1 ods. 3 písm. i), § 2 písm. g), a pod.). Zdôraznil, že s účinnosťou od 10.06. 2013 bola vykonaná zmena právnej úpravy poplatkov v zákone č. 129/2010 Z.z., kedy podľa novo prijatého ustanovenia (§ 9 ods. 10) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Zámer pre prijatie uvedenej úpravy bol v dôvodovej správe k zákonu (pozn. zákon č. 132/2013 Z.z.) vyjadrený takto : Cieľom ustanovenia je zakázať veriteľom požadovať od spotrebiteľov poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Zákon v otázke poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom teda zaviedol výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané. Poplatok za poskytnutie úveru je pritom všeobecne rozšírenou položkou, rovnako ako bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu spotrebiteľského úveru. Je preto opodstatnené tvrdiť a prijať aj záver, že táto položka v rámci celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nepredstavuje takú kategóriu, aby musela byť zakázaná ako taká. Tvrdil, že poplatok za poskytnutie úveru je prípustný a dovolený. Z jeho označenia je nepochybné za čo sa konkrétne uhrádza. Netýka sa žiadnej z činností uvádzaných v zákone ako vedenie evidencie alebo správa spotrebiteľského úveru. Poplatok teda definuje svojím názvom (označením), za čo sa platí. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Platba (poplatok, odmena) za činnosť, ktorá je v záujme oboch účastníkov úverového vzťahu nie je slovenskému právnemu poriadku neznáma. Ust. § 499 Obchodného zákonníka upravuje dohodu o provízii za záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky. Vyššie uvedené podporuje aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. E. (stanovisko vo veci bankových poplatkov). Zdôraznil, že v konaní neboli ohľadne poplatku za poskytnutie úveru preukázané žiadne skutočnosti, podľa ktorých by malo ísť o neprijateľnú podmienku. Súčasne je v rozpore s požiadavkou právnej istoty , aby súd bez oprávneného dôvodu dospel k záveru, ktorý popiera stanovisko Národnej banky Slovenska a aby sa k podaniu žalovaného v časti týkajúceho sa poplatku za poskytnutie úveru postavil tak, že sa s ním vôbec nezaoberal. Konajúci súd nemal právomoc o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky ani rozhodnúť, pretože podľa Civilného sporového poriadku o takomto návrhu je daná osobitná príslušnosť. Odvolanie podal žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, b/, h/ a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol sám o veci tak, že žalobu zamietne alebo aby po zrušení napadnutého rozsudku vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov v odvolacom konaní náhradu iných trov odvolacieho konania.

5. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Odvolací súd poukazuje na závery z rozhodnutia NS SR sp. zn. X E. XXX/XXXX, z ktorých vyplýva následovné:

7. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

8. 16. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

9. 17. Európsky súdny dvor v Rozsudku konštatoval, že: článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku); článok 10 ods. 2 písm. h/ Stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku); z článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky; pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku); článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 Rozsudku).

11. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

14. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

15. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

16. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora E.-XXX/XX, bod 110).

17. Rozsudok konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.

18. V zmysle vyššie uvedeného nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

19. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice.

20. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie odvolací súd konštatuje, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky.

22. Vychádzajúc z účelu smernice právnych záverov vyjadrených v rozsudku účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, kde uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Takýto názor bol vyslovený aj v ďalších rozsudkoch Najvyššieho súdu SR č. XCdo/XXXX/XXXX, XCdo/XX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX, XCdo/XX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX, XCdo/XX/XXXX, XCdo/XX/ XXXX. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 2 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

23. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v uvedených rozhodnutiach sa odvolací súd v danom prípade odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe súdov SR, ktorá doteraz ani nebola jednotná.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak uzavrel, že absencia výšky, počtu a termínov splátok ma za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi sporovými stranami dňa 28.8.2014 č. XXXXXXXXXX a nepostupoval správne, ak následkom toho uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie tak ako to uviedol vo výroku I. napadnutého rozsudku.

25. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s výrokom II. prvoinštančného rozsudku, ktorým určil, že zmluvná podmienka - poplatok za poskytnutie úveru 26,- eur uvedená v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.8.2014 uzavretej medzi stranami je neprijateľná. Odôvodnenie tohto výroku považuje odvolací súd za nedostatočné, pretože z neho nevyplýva úvaha súdu prvej inštancie ako k takémuto záveru dospel.

26. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne právne postupoval a vec nesprávne právne posúdil, ak nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, čo zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 389 písm. c/ a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

27. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, posúdiť vec podľa citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, dôsledne sa zaoberať aj dôvodmi pre rozhodnutie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť.

28. Prvoinštančný súd, ktorá je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 191 ods. 2 v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 396 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .