Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cb-25-2017.pdf
PDF · 102.8 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: PETER TRANSPORTE, s.r.o., Prešovská 312/35, 053 04 Spišské Podhradie, IČO: 45 714 428, právne zast. JUDr. Elenou Penxovou, advokátkou AK so sídlom Štefánikovo námestie 5, 052 01 Spišská Nová Ves proti žalovanému: STRACHAN AUTODOPRAVA s.r.o., so sídlom Levočská 36, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 814 504, právne zast. Mgr. Ľubomírom Urbanom, advokátom AK so sídlom Hodžova 209/6, 010 01 Žilina v konaní o zaplatenie 884,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 884,20 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 884,20 eur od 04.12.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 884,20 eur s príslušenstvom a trovami konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky č. 2016/657/DL zo dňa 30.09.2016 vykonal pre žalovaného medzinárodnú kamiónovú prepravu tovaru v zmysle Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej službe v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) nákladným vozidlom LE 276AS na trase Oostrozebeke, Wilrijk - Turany, Lipany, ktorú vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 1922/2016 zo dňa 04.10.2016, splatnou dňa 03.12.2016 na sumu 1.560,- eur s DPH. Z nej žalovaný dňa 12.12.2016 uhradil čiastočne sumu 675,80 eur a k úhrade zostáva žalovaná suma na základe objednávky o preprave č. 2016/657/L zo dňa 30.09.2016 za dohodnutú cenu prepravy 1.300,- eur bez DPH. V zmysle § 407 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Teda s poukazom na vyššie uvedené žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
3. Súd platobným rozkazom sp. zn. 3Cb/25/2017-18 zo dňa 22.05.2017 návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
4. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že predmetná pohľadávka žalobcu zanikla na základe jednostranného zápočtu č. ID XXXXXXX zo dňa 31.10.2016, ktorým bola voči žalovanej pohľadávke započítaná pohľadávka žalovaného zo škodovej faktúry č. 1610366, a to z dôvodu straty časti zásielky pri realizácii prepravy, ktorú vykonal žalobca. Chýbajúci tovar je zaznamenaný žalobcom v nákladom liste CMR 246995. Spoločnosť Team Indrustries poskytla žalovanému potvrdenie, že stratená časť zásielky bola žalobcom prevzatá na prepravu. Žalobca prevzal nákladný list bez akýchkoľvek výhrad ohľadom množstva tovaru, čím v zmysle Dohovoru CMR potvrdil kompletné prevzatie celej zásielky. Vzhľadom na zánik uplatňovanej pohľadávky započítaním nároku žalovaného došlo ku zániku pohľadávky žalobcu a z toho dôvodu žiadal, aby súd žalobu zamietol.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu poukázal na skutočnosť, že jednostranný zápočet žalovaného považuje za neopodstatnený a žalovaným uplatnený nárok neuznáva a ním vystavenú faktúru vrátil žalovanému späť ako neopodstatnenú a neoprávnenú. Žalobca vykonal pre žalovaného prepravu tovaru, ktorú žalovaný ako objednávateľ mal zaplatiť, čo potvrdil aj emailovou komunikáciou zo dňa 04.10.2016, ktorou potvrdzuje, že preprava bude uhradená v plnej sume a prosí o naloženie tovaru. Objednávateľ prepravy v objednávke nešpecifikoval, o aký druh tovaru ide, v akom množstve sa má preprava vykonať, ani nič podobné. Vodič žalobcu naložil tovar, ktorý mu bol na nakládke naložený a tento tovar aj vyložil. Emailová komunikácia medzi stranami sporu zo dňa 04.10.2016 poukazuje na fakt, že žalovaný bol ochotný uhradiť žalobcovi celú cenu prepravy, ktorá sa mala realizovať v Turanoch a Lipanoch. Išlo o jednu firmu, ktorá mala dve pobočky a je dosť možné, že bol poslaný tovar z jednej pobočky na druhú.
6. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie objednávkou žalovaného zo dňa 30.09.2016 č. 2016/657/ L, CMR č. 246995, č. 0010985, 0010986, jednostranným započítaním pohľadávok č. ID XXXXXXX, faktúrou č. 1610366, potvrdením o naložení tovaru v Belgicku, faktúrou č. 016320071, vystavenou firmou Team Indrustries žalovanému, výsluchom pr. zástupcu žalovaného, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:
7. Žalovaný si objednal u žalobcu medzinárodnú kamiónovú prepravu písomnou objednávkou č. 2016/657/L dňa 30.09.2016 a tovar mal prepraviť žalobca z Belgicka na Slovensko do Turan a Lipan. V zmysle takto uzavretej písomnej objednávky žalobca vykonal prepravu tovaru, tovar bol dňa 30.09.2016 naložený vo firme odosielateľa NV VANDAELE určený pre príjemcu Team Indrustries. Na dodávku tovaru bol vystavený nákladný list CMR č. 0010985 a 0010986, ako aj dodací list 246995D a tovar bol vyskladnený 03.10.2016.
8. Žalovaný sa bráni tým, že žalobca nedodal, resp. nedopravil všetok tovar, ktorý bol naložený v mieste nakládky a chýbajúce množstvá tovaru boli vyznačené v dodacom liste 246995 pri prvej a poslednej položke ručne poznámkou „neprišlo“. Chýbajúce množstvá boli vlastníkom tovaru vyúčtované žalovanému a žalobca následne 31.10.2016 vyhotovil škodovú faktúru pre žalobcu a súčasne jednostranný zápočet, ktorý doručil žalobcovi s tým, že tento považuje za právny úkon, ktorý spôsobil zánik pohľadávky žalobcu vzájomným započítaním. Z toho dôvodu žiadal, aby súd žalobu zamietol.
9. Pr. zástupca žalovaného v konaní pred súdom poukázal na skutočnosť, že v zmysle čl. 8 Dohovoru CMR je prepravca pred prevzatím zásielky povinný skúmať správnosť údajov v nákladnom liste pokiaľ ide o počet kusov a podľa ods. 2 predmetného článku, ak nemá vhodné podmienky, aby mohol skúmať správnosť údajov je povinný zapísať do nákladného listu výhradu s jej odôvodnením. Ak nákladný list CMR neobsahuje výhrady dopravcu, v takom prípade platí právna domnienka, že zásielka a jej obal boli v okamihu jej prevzatia v dobrom stave a počet kusov sa zhodoval s nákladným listom. S poukazom na túto skutočnosť má zato, že žalobca nepreukázal dôvodnosť žalovanej pohľadávky, ktorá bola započítaná voči pohľadávke uplatnenej žalobcom. Zodpovednosť za stratu zásielky zo strany dopravcu je objektívna a v danom prípade neboli naplnené žiadne liberačné dôvody. Predmetom vzájomného zápočtu je škoda, ktorá bola vyčíslená majiteľom tovaru, a to firmou Team Industries, o čom žalovaný ako dôkaz predložil faktúru vystavenú touto spoločnosťou. Chýbajúci tovar bol vyznačený v CMR 246995 v prvom a poslednom riadku, kde je rukou dopísané, že neprišlo, a to konkrétne išlo o tovar z SPACER (Unaliplaat) a FOAMPLATES. Taktiež žalovaný doložil nákladný list ako dôkaz toho, že tovar naložený na kamión bol, dopravca v ňom neuviedol žiadnu výhradu napriek tomu, že tovar nedorazil do miesta určenia a chýbajúce položky boli fakturované ako škoda žalobcovi faktúrou č. 016220071, ktorou firma Team Industries fakturuje žalovanému čiastku 884,20 eur. Žalovaný si túto škodu uplatnil voči žalobcovi v ten istý deň, ako vystavil odberateľ spornú faktúru žalovanému a v ten istý deň vyhotovil aj vzájomný zápočet, ktorý bol doručený žalobcovi toho istého dňa. Faktúra týkajúca sa vzájomného započítania bola splatná dňa 24.11.2016, ale ak by súd mal zato, že neboli splnené podmienky pre takýto právny úkon, keďže v čase jeho uplatnenia ešte pohľadávka nebola splatná, tak vznáša námietku započítania vo výške totožnej, ako je to uvedené v jednostrannom započítaní. Emailová komunikácia, ktorá prebehla medzi stranami sporu neobsahuje síce výhradu týkajúcu sa množstva prepraveného tovaru, ale v tom čase ešte žalovaný o tejto skutočnosti nemal vedomosť.
10. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je zákonný a dôvodný.
11. Predmetom tohto sporu je nárok žalobcu na zaplatenie ceny prepravy z titulu medzinárodnej prepravy tovaru a obrana žalovaného týkajúca sa náhrady škody vzniknutej počas prepravy.
12. Na daný prípad sa vzťahuje zodpovednosť prepravcu, ktorú upravuje Vyhláška ministerstva zahraničných vecí z 23.11.1974 o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej, nákladnej preprave (CMR) č. 11/1975 Zb. v znení neskorších právnych predpisov.
13. Podľa čl. 1 Vyhlášky Ministerstva zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania ako sa uvádza v zmluve ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
14. Podľa čl. 3 pri použití tohto Dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.
15. Podľa čl. 17 ods. 1, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky za prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.
16. Článok 17. ods. 4 písm. a/ až f/ upravuje, kedy je dopravca s prihliadnutím na ust. čl. 18 ods. 2 až 5 oslobodený od zodpovednosti v prípade straty alebo poškodenia zásielky.
17. Podľa čl. 30 ods. 1, ak príjemca prevzal zásielku bez toho, že spolu s dopravcom náležite zistil jej stav alebo oznámil dopravcovi výhrady s uvedením všeobecných údajov o povahe straty alebo poškodenia najneskoršie pri prevzatí zásielky, ak ide o straty alebo poškodenia zjavne znateľné, a najneskoršie do 7 dní odo dňa vydania zásielky, nepočítajú do toho nedele a uznané sviatky. Ak ide o straty alebo poškodenia zjavne neznateľné, predpokladá sa, pokiaľ sa nepreukáže opak, že dostal zásielku v stave uvedenom v nákladnom liste. Ak ide o straty alebo poškodenia zjavne neznateľné, musia sa uvedené výhrady urobiť písomne.
18. S poukazom na vyššie uvedené v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca ako dopravca mal na základe písomnej objednávky prepraviť tovar, ktorého pôvodným dopravcom mal byť žalovaný, ale ten na vykonanie predmetnej činnosti poveril žalobcu. V konaní nebolo sporné, že žalobca na základe písomnej objednávky žalovaného dňa 30.09.2016 naložil tovar určený pre príjemcu Team Industries v Belgicku a mal ho dopraviť príjemcovi do dvoch jeho stredísk, a to v Turanoch a Lipanoch. Naložený tovar aj v skutočnosti dňa 03.10.2016 vyskladnil v pobočke Turany. Pri tejto vykládke tovaru mu však príjemca tovaru naložil ďalší tovar, ktorý nebol predmetom objednávky a ten dopravil do ďalšieho skladu v Lipanoch. Táto skutočnosť nesporne vyplýva tak z emailovej komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 04.10.2016, ako aj z listiny žalobcu adresovanej žalovanému pod názvom vrátenie faktúry zo dňa 10.02.2017.
19. Žalobca sa touto žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu zmluvne dohodnutú cenu prepravy v zmysle písomnej objednávky v sume 1.300,- eur + 20 % DPH, pričom časť tejto ceny mu žalovaný zaplatil, ale žalovanú čiastku mu odmieta zaplatiť s odôvodnením, že pri realizácii prepravy tovaru došlo ku strate časti zásielky a za túto má zodpovedať žalobca.
20. Žalovaný ako dôkaz o existencii škody, teda o tom, že tovar, ktorý žalobca naložil v Belgicku nebol doručený príjemcovi tovaru, teda spoločnosti Team Industries predložil CMR č. 246995, kde je rukou dopísané v prvej a poslednej položke, že tento tovar neprišiel. Žalovaný na dôkaz svojej obrany predložil faktúru, ktorou príjemca tovaru vyúčtoval žalovanému čiastku 884,20 eur z 31.10.2016 na č.l. 28 spisu, pričom z textu tejto faktúry vyplýva, že príjemca tovaru fakturuje za škodu spôsobenú pri preprave tovaru. Z tohto listinného dôkazu teda vyplýva, že príjemca mal zmluvný vzťah so žalovaným pokiaľ ide o prepravu tovaru a teda ten mal v skutočnosti prepraviť žalovaný, ale vykonanie tejto služby si žalovaný objednal u žalobcu.
21. Vychádzajúc však z dikcie čl. 30 zákona č. 11/1975 Zb. (CMR) príjemca tovaru bol povinný v mysle tohto zákonného ustanovenia uplatniť si voči dopravcovi, teda v danom voči žalovanému právo zo straty, poškodenia, prípadne nedoručenia zásielky spôsobom, ako to ustanovuje toto zákonné ustanovenie, teda tovar, ktorý nebol dodaný pri prevzatí zásielky do 7 dní odo dňa vydania zásielky. Také isté lehoty sa vzťahujú aj na uplatnenie nároku žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný v tomto konaní nijakým spôsobom nepreukázal, či príjemca tovaru si v zmysle tohto zákonného ustanovenia uplatnil voči nemu nárok na náhradu škody, kedy a akým spôsobom, pretože faktúra, ktorá bola doložená do súdneho spisu, takýto údaj neobsahuje a z nej teda nie je možné usúdiť, či uplatnená náhrada škody bola v súlade so zákonom. Takisto absentuje údaj o tom, aby žalovaný si uplatnil tým istým spôsobom nárok na náhradu škody voči žalobcovi.
22. Žalovaný sa v priebehu konania bránil jedine tým, že na základe faktúry, ktorú mu doručil príjemca tovaru, teda spoločnosť Team Industries vyhotovil toho istého dňa žalobcovi faktúru č. 1610366 na čiastku 884,20 eur a toho istého dňa, teda dňa 31.10.2016 oznámenie o zápočte vzájomných pohľadávok a týmto úkonom považuje nárok žalobcu vykompenzovaný jeho jednostranným započítaním s jeho nárokom na náhradu škody.
23. V konaní pred súdom však žalovaný nepreukázal dôvodnosť a zákonnosť tohto svojho jednostranného právneho úkonu, keďže jeho podkladom má byť nárok týkajúci sa náhrady škody. Jedinou obranou žalovaného v tomto konaní je tvrdenie, že dve položky, ktoré sú uvedené v CMR sú rukou označené, že tieto dve neprišli. Z tohto listinného dôkazu však nie je zrejmé, o aký tovar ide, v akom množstve, pod akými číslami kódov mal byť dodaný a nie je zrejmé, aby príjemca tovaru bol spôsobom, na ktorý už súd skôr poukázal, uplatnil si nárok na náhradu škodu z titulu nedodania tohto tovaru, teda písomne v lehote 7 dní voči žalovanému ako zmluvnému partnerovi. Z predložených listinných dôkazov aj korešpondencie medzi stranami sporu je zrejmé, že k nejakým nedorozumeniam pri preprave tovaru došlo tak, ako to vyplýva z komunikácie medzi žalovaným a p. Vojtašákovou zo dňa 23.11.2016 na č.l. 25, kde žalovaný žiada menovanú, aby ešte raz oznámila kódy, lebo v komunikácii boli iné kódy. Ďalším dôkazom nezrovnalosti pri nakládke a vykládke tovaru je aj emailová komunikácia zo dňa 04.10.2016 medzi stranami sporu, kde žalovaný žiada žalobcu, aby tovar vyložil v oboch skladoch tak v Turanoch, ako aj v Lipanoch a napokon aj príloha ku vráteniu faktúry z 10.02.2017, kde žalobca poukazuje na to, že problémy, ktoré vznikli pri vykládke nikto nebol ochotný zo strany žalovaného riešiť. Navyše sa problém ešte skomplikoval tým, že pri prvej nakládke v Turanoch, príjemca tovaru naložil kamión ešte ďalším tovarom, ktorý následne potom žalobca odviezol a vyložil v druhej pobočke Lipany.
24. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu na doplatenie ceny prepravy je zákonný a dôvodný, pretože žalobca vykonal pre žalovaného ním objednanú prepravu tovaru v mieste a čase tak, ako bola písomne dohodnutá. Prípadné problémy, ktoré vznikli pri a počas prepravy, bolo potrebné vzájomnou komunikáciou operatívne a urýchlene riešiť, čo sa nestalo a tak následne v zmysle citovaných zákonných ustanovení predovšetkým s použitím ustanovenia čl. 30 CMR uplatniť zákonným spôsobom prípadnú škodu, čo však žalovaná strana nepreukázala. Naopak jej nárok týkajúci sa jednostranného započítania voči nároku žalobcu súd považuje za nárok, ktorý žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, teda kedy, aká škoda, na akom tovare, v akom množstve vznikla, že túto škodu si uplatnil zákonným spôsobom a že za ňu zodpovedá žalobca. Jediným dôkazom o existencii problémov je faktúra od príjemcu tovaru adresovaná žalovanému a jeho reakcia vo vzťahu k žalobcovi, že on vystavil takú istú faktúru žalobcovi a súčasne učinil započítací prejav, ale nepreukázal súdu, ani to, kedy tento právny úkon mal nadobudnúť účinok započítania, keďže nebolo možné zistiť, či a kedy bol doručený žalujúcej strane a navyše započítanie malo byť učinené skôr (30.10.2016), než nárok žalobcu bol splatný (24.11.2016), čo je v rozpore s ust. § 524 a nasl. OZ.
25. Z týchto dôvodov súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a obranu žalovaného považuje za nepreukázanú. 26. Žalobca sa domáhal voči žalovanému aj úrokov z omeškania.
27. Podľa § 369 ods. 1, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
28. Podľa § 369 ods. 2, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
29. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „cit. nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
30. Podľa § 1 ods. 2 cit. nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu omeškania vo výške 0,00 %. Výška úroku z omeškania je teda 9,00 % ročne.
31. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou žalovanej istiny. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, resp. v ním uplatnenej výške, ak je táto nižšia ako zákonná. Žalobca má teda vo vzťahu k žalovaným nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 884,20 eur od 04.12.2016 do zaplatenia.
32. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
33. Podľa § 2 cit. nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
34. V zmysle vyššie cit. zák. ustanovení súd priznal žalobcovi nárok na náhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur úhradou ktorej zaviazal žalovaného.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v spore v plnom rozsahu úspešný a teda žalovaný mu je povinný nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.