Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cb/126/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu: Szari Solutions s.r.o., Osloboditeľov 313, Krásnohorské Podhradie, IČO: 43 997 619, proti žalovanému: Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 2.495,92 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 495,92 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2 495,92 EUR od 28.05.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.11.2016 domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2 495,92 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2 495,92 EUR od 28.05.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca odôvodnil podanú žalobu tým, že žalobca ako poistník a žalovaný ako poisťovateľ uzatvorili dňa 11.02.2014 poistnú zmluvu k zmluve o financovaní LZB/14/00060 (ďalej len „poistná zmluva“). Predmetom poistenia bol osobný automobil Subaru Forester, H. XXX W., VIN: JF1SJ5LC5DG025158 (ďalej len „osobný automobil“). Súčasťou Poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie Moje auto Kasko zo dňa 21.10.2013 (ďalej aj ako „VPP“) a Osobitné poistné podmienky k poisteniu Moje auto Kasko zo dňa 21.10.2013 (ďalej aj ako „VPP“). Dňa 10.03.2016 došlo k odcudzeniu Osobného automobilu a tým k vzniku škodovej udalosti v zmysle Poistnej zmluvy. Poistná udalosť bola likvidovaná formou totálnej škody, pričom žalovaný listom zo dňa 12.05.2016 oznámil leasingovej spoločnosti ako dočasnému vlastníkovi Osobného automobilu krátenie celkového poistného plnenia o 50 %. Žalovaný na základe listu žalobcu zo dňa 27.06.2016 prehodnotil krátenie poistného plnenia tak, že trval na krátení poistného plnenia o 10 % z dôvodu ponechania osvedčenia o evidencii časť I vo vozidle v čase škodovej udalosti. Krátenie poistného plnenia teda predstavuje čiastku 2 495,92 Eur. Žalobca krátenie poistného plnenia považuje za protiprávne a má za to, že napriek tomu, že podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka má žalovaný právo znížiť poistné plnenie, k splneniu zákonných predpokladov nedošlo. Podľa ustálenej judikatúry totiž právo poistiteľa znížiť poistné plnenia môže byť uplatnené len za kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov stanovených nasledovne:

a) ide o vedomé porušenie povinností, ktoré poistenému vyplývajú z § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,

b) porušenie uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov (t. j. porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov), a

c) medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť. Na základe uvedeného je žalobca názoru, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval splnenie podmienok § 799 Občianskeho zákonníka a preto ponechanie osvedčenia o evidencii časť I vo vozidle v čase vzniku udalosti, nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Žalobca je tiež názoru, že skutočnosť, či osvedčenie o evidencii časť I sa pri krádeži vozidla nachádza vo vozidle alebo nie, nie je rozhodujúci faktor pre účely vzniku poistnej udalosti, t. j. odcudzeniu. Zároveň, vzhľadom na skutočnosť, že osvedčenie o evidencii časť II bolo odovzdané žalovanému v procese likvidácie poistnej udalosti, nemohlo dôjsť ani k sťaženiu vyšetrenia poistnej udalosti alebo zväčšeniu rozsahu následkov poistnej udalosti. Žalobca má teda za to, že krátenie poistného plnenia žalovaným o 10 %, t. j. o sumu 2 495,92 Eur, je v rozpore s § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

3. Súd na základe skutočností uvedených žalobcom platobným rozkazom zo dňa 14.03.2017, č. k. 37Cb/126/2016 - 35 rozhodol tak, že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 2.495,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.495,92 Eur od 28.05.2016 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 149,50 Eur.

4. Voči platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.03.2017, č. k. 37Cb/126/2016, podal žalovaný dňa 24.03.2017 odôvodnený odpor, v zmysle ktorého považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú. Žalovaný ihneď po nahlásení poistnej udalosti vyzval žalobcu na predloženie kľúčov a dokladov k osobnému automobilu, vrátane osvedčenia o evidencii vozidla, pričom žalobca žalovanej neodovzdal osvedčenie o evidencii vozidla. Ponechanie dokladu o evidencii vozidla v osobnom automobile viedlo žalovaného k vykonaniu krátenia vyplateného poistného plnenia z primárneho havarijného poistenia, ako i pripoistenia finančnej straty o 10 %, t. j. o žalovanú sumu, pričom žalovaný postupoval v súlade s VPP. Žalovaný zastáva názor, že uvedeným spôsobom, t. j. ponechaním dokladu o evidencii vozidla v osobnom automobile žalobca prispel k zväčšeniu následkov škody, keď bola týmto páchateľovi umožnená jednoduchšia manipulácia s osobným automobilom, prepis a pod. a preto zotrváva na dôvode krátenia vyplateného poistného plnenia o 10 %. V kontexte uvedeného žalovaný citoval z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.12.2012 sp. zn. 3Cob/11/2012, vydaného v obdobnej právnej veci, v zmysle ktorého je nepochybné, že osvedčenie o evidencii vozidla umožnilo páchateľovi jednoduchšiu dispozíciu s odcudzeným vozidlom. Na základe uvedeného žalovaný zotrval na dôvode krátenia vyplateného poistného plnenia o 10 % (o žalovanú sumu) z dôvodu ponechanie dokladu o evidencii vozidla vo vozidle a žiadal, aby súd platobný rozkaz zrušil a následne žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5. Vzhľadom na to, že žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením, súd uznesením zo dňa 14.09.2017, č. k. 37Cb/126/2016 - 45, platobný rozkaz zrušil.

6. K podanému odporu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 04.10.2017, ktorý má za to, že tvrdenie žalovaného je nedostatočné na preukázanie všetkých podmienok stanovených v § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za ktorých vzniká poistiteľovi nárok na primerané zníženie plnenia.

7. Žalobca je názoru, že žalovaný musí preukázať, či išlo zo strany žalobcu o vedomé porušenie povinností a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, pričom žalovaný nepredložil žiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia o zväčšení následkov škody. V kontexte uvedené žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Cdo 152/2009 zo dňa 27.01.2011, v ktorom sa uvádza: „Záver odvolacieho súdu o tom, že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka v súdnom konaní prenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z ods. 1, 2 § 799 Občianskeho zákonníka a tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaný v danom prípade nepreukázal, je správny.“

8. Žalobca poukázal na skutkovú argumentáciu žalovaného, ktorá vychádzala len z možnosti (hypotézy), že skutočnosť, že ponechanie dokladu o evidencii poisteného vozidla v tomto vozidle znamená pre páchateľa uľahčenie manipulácie s motorovým vozidlom, nakoľko pri prípadnej kontrole policajnými orgánmi sa páchateľ môže preukázať platným osvedčením o evidencii vozidla a môže dôjsť k takej situácii, že tento páchateľ môže logicky tvrdiť, že vozidlo užíva oprávnene a že má toto napríklad požičané. V tomto kontexte však žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. 5Co/223/2016 zo dňa 20.12.2016, z ktorého uvádza, že: „Súd mal posudzujúc navrhovateľov uplatnený nárok za to, že z cit. ust. § 799 ods. 3 možno jednoznačne vyvodiť, že pre naplnenie druhej podmienky pre vznik oprávnenia poisťovateľa znížiť poistné plnenie musí byť nepochybne preukázané, že medzi porušením povinnosti poisteného a vznikom poistnej udalosti alebo zväčšením rozsahu jej následkov musí byť príčinná súvislosť, t. j. že by bez konania poisteného, ktoré znamená porušenie jeho povinnosti, by poistná udalosť vôbec nenastala, resp. by nenastal taký rozsah jej následkov, aký nastal za porušenia povinnosti poisteným. Z tohto dôvodu odporcom uvedená hypotetická možnosť nie je spôsobilá sama o sebe viesť k záveru o naplnení druhej podmienky pre vznik oprávnenia odporu znížiť poistné plnenie.“

9. Prípadná argumentácia žalovaného, že nie je spravodlivé od neho požadovať, aby preukazoval reálne nastanie ním tvrdenej hypotetickej situácie podľa žalobcu neobstojí. Žalovaný sa totiž zmluvne zaviazal na poistné plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti, ktorá v danom prípade nastala a ak chce obmedziť výšku plnenia, na ktoré sa zaviazal, je na ňom, aby preukázal predpoklady pre vznik takéhoto svojho oprávnenia, v opačnom prípade, musí plniť svoj zmluvný záväzok v celom rozsahu. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, že držba osvedčenia o evidencii vozidla páchateľom umožnila manipuláciu s vozidlom, ani že po odcudzení vozidla došlo k jeho kontrole alebo kontrole jeho vodiča policajtom, alebo k jeho vyvezeniu do zahraničia alebo k akejkoľvek udalosti, kedy by doklad o evidencii poisteného vozidla bol páchateľom akokoľvek použitý, s čím by bolo spojené prípadne zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Žalobca zároveň uvádza, že prepis vozidla v súlade s § 117 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov bez predloženia osvedčenia o vozidle časť II nebol možný a tvrdenie žalovaného považuje v tomto smere za zavádzajúce, keďže osvedčenie o vozidle časť II bolo odovzdané žalovanému v rámci likvidácie poistnej udalosti.

10. Žalobca tiež považuje závery uvedené v žalobcom predloženom rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.12.2012 sp. zn. 3Cob/11/2012 za nesprávne a zároveň neskoršou judikatúrou súdov aj za prekonané, o čom svedčí ním citovaný rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. 5Co/223/2016 zo dňa 20.12.2016 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. 4Co/103/2012 zo dňa 08.03.2013. Žalobca napokon považuje počínanie žalovaného za zneužívanie práva ekonomicky silnejšieho subjektu voči poisteným, ktoré hraničí s nekalou obchodnou praktikou slúžiacou na neoprávnené obohatenie sa žalovaného. O uvedenom podľa žalobcu svedčí aj skutočnosť, že žalovaný pôvodne krátil poistné plnenie o ďalších 40 % a až následne po dvoch výzvach žalobcu de facto uznal pochybenie pri likvidácii poistnej udalosti a poistné plnenie vo výške krátených 40 % vyplatil. Na základe uvedeného, najmä vzhľadom na skutočnosti, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, že ponechanie dokladu o evidencii vozidla vo vozidle malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, vplývali na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti a tiež skutočnosti, že konanie žalobcu spočívajúce v krátení poistného plnenia je v rozpore s aktuálnou judikatúrou súdov žalobca žiada, aby súd rozhodol v plnom rozsahu v prospech žalobcu.

11. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 09.04.2019, na ktoré sa dostavil žalobca spolu so svojím právnym zástupcom a právny zástupca žalovaného. Žalobca aj žalovaný zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii uvedenej vo svojich písomných podaniach.

12. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

13. Dňa 11.02.2014 uzavrel žalobca ako poistník a zároveň ako poistený a žalovaný ako poisťovateľ Poistnú zmluvu k zmluve o financovaní LZB/14/00060, ktorou bolo dojednané poistenie osobného motorového vozidla zn. SUBARU Forester, EČ: H. XXX W.. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre poistenie Moje auto KASKO a Osobitné poistné podmienky k poisteniu Moje auto KASKO.

14. Dňa 10.03.2016 došlo k odcudzeniu motorového vozidla zn. Subaru Forester, EČV: H. spolu s malým osvedčením o evidencii vozidla, čím došlo k vzniku škodovej udalosti. Žalovaný následne listom zo dňa 12.05.2016 oznámil leasingovej spoločnosti ako dočasnému vlastníkovi predmetného vozidla, že škodu na jeho motorovom vozidle likvidoval podľa doložených dokladov formou totálnej škody odcudzenia vozidla v zmysle ustanovení príslušných Všeobecných poistných podmienok a Osobitných poistných podmienok. Žalovaný predmetným listom zároveň oznámil krátenie celkového poistné plnenia o 50 %, ktoré bolo uplatnené na základe Všeobecných poistných podmienok č. XI) Zníženie a zamietnutie poistného plnenia bod 1 písm. d) pokiaľ poistníkom alebo poisteným alebo oprávnenou osobou došlo k vedomému porušeniu povinností ustanovených Osobitných poistných podmienok, nakoľko skúmané vozidlo nebolo vybavené požadovanou kombináciou povinných zabezpečovacích zariadení a tiež zníženie plnenia uplatnené za ponechanie osvedčenia o evidencii časť I vo vozidle v čase udalosti v zmysle VPP článok XII) bod 1) písm. g). Na základe listu žalobcu zo dňa 27.06.2016, ktorým žalobca žiadal o prehodnotenie zníženia poistného plnenia a jeho poskytnutie v plnej výške žalovaný listom zo dňa 13.09.2016 prehodnotil znížené poistné plnenie, pričom trval na znížení plnenia za ponechanie osvedčenia o evidencii časť I vo vozidle v čase udalosti v zmysle Všeobecných poistných podmienok článok XI) bod 1) písm. g).

15. Podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

16. Podľa ust. § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Podľa ust. § 215 ods. 1 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

18. Podľa ust. § 215 ods. 2 skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

19. Podľa ust. § 218 ods. 1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

20. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

21. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 788 ods. 1 poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

23. Podľa § 788 ods. 3 súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

24. Podľa § 790 poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

25. Podľa § 795 ods. 1 povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

26. Podľa § 797 ods. 1 právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

27. Podľa § 797 ods. 2 právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

28. Podľa § 797 ods. 3 plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

29. Podľa § 799 ods. 1 poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

30. Podľa § 799 ods. 2 kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

31. Podľa § 799 ods. 3 ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

32. Podľa § 806 z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

33. Podľa § 809 ods. 1 poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.

34. Podľa § 809 ods. 2 ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.

35. Podľa ust. § 23 ods. 4 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, osvedčenie o evidencii časť I a osvedčenie o evidencii časť II je tiež evidenčným dokladom k vozidlu, ktorým sa preukazuje prihlásenie vozidla do evidencie vozidiel. Osvedčenia o evidencii ostatných štátov sú verejnými listinami a sú uznávané za rovnocenné ako osvedčenia o evidencii vydávané v Slovenskej republike a oprávňujú prevádzkovať vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách v Slovenskej republike.

36. Podľa ust. § 23 ods. 4 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a ani technické osvedčenie vozidla sa nesmie uchovávať vo vozidle, ak sa v ňom jeho vodič nezdržuje.

37. Podľa ust. § 23 ods. 8 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov prevádzkovateľ vozidla je povinný osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a technické osvedčenie vozidla chrániť pred zničením, poškodením, stratou, odcudzením alebo zneužitím; stratu alebo odcudzenie týchto dokladov je povinný bezodkladne oznámiť najbližšiemu orgánu Policajného zboru.

38. Súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami nie je sporné uzatvorenie poistnej zmluvy k zmluve o financovaní, vznik poistnej udalosti a oznámenie poistnej udalosti. Medzi stranami je však sporné krátenie poistného plnenia z poistnej zmluvy k zmluve o financovaní z dôvodu ponechania dokladu o evidencii vozidla vo vozidle v prípade odcudzenia vozidla.

39. Všeobecná právna úprava poistenia a povinností vyplývajúcich z uzavretej poistnej zmluvy je upravená v § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tak ako z každého právneho vzťahu, aj z poistného vzťahu vyplývajú pre jeho účastníkov práva a povinnosti. Čo sa týka povinností poisteného, tieto upravuje Občiansky zákonník v § 799, pričom v tomto ustanovení ukladá poistenému povinnosti, ktoré má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Ide najmä o informačné, prevenčné a súčinnostné povinnosti poisteného, ktoré poistenému vyplývajú zo zákona, ale aj z poistnej zmluvy alebo poistných podmienok. Zároveň je v § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakotvená sankcia v prípade, ak poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa, a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti. Sankcionované je však iba vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2, a to len za predpokladu, že malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Zároveň je nevyhnutné zo strany poistiteľa preukázať, či išlo o vedomé porušenie povinností a či v dôsledku toho nastali uvedené následky. Ak sú splnené obe podmienky, poistiteľ je oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. V tomto zmysle súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.01.2011 sp. zn. 1 Cdo 152/2009, v zmysle ktorého: „Pre prípad kolízie medzi povinnosťami zo zákona na strane jednej a zo zmluvy na druhej strane, je treba rešpektovať kogentnú alebo dispozitívnu povahu príslušných ustanovení a z tohto hľadiska hodnotiť právnu relevanciu. Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného plnenia upravuje ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Záver odvolacieho súdu o tom, že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka v súdnom konaní prenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z ods. 1, 2 § 799 Občianskeho zákonníka a tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaný v danom prípade nepreukázal, je správny.“ Z uvedeného teda vyplýva kogentný charakter ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je nevyhnutné, aby sankcia v podobe zníženia poistného plnenia nastúpila len za predpokladu súčasného splnenia zákonnej podmienky, a to, ak poistený porušil povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy vedome a zároveň, ak tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov.

40. Vzhľadom na kogentnú povahu právnej normy § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, od ktorej sa nemôžu účastníci občianskoprávnych vzťahov odchýliť, je súd názoru, že ustanovenie čl. XI) bod 1) písm. g) Všeobecných poistných podmienok, ktoré umožňovalo žalovanému znížiť poistné plnenie bez ohľadu na to, či porušenie povinnosti bolo vedomé a malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je v rozpore s ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

41. Bez ohľadu na uvedené, súd je názoru, že žalovaný nepreukázal splnenie oboch podmienok, ktoré vyžaduje § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nepreukázal, že porušenie povinnosti žalobcu vo vzťahu k ponechaniu dokladu o evidencii vozidla malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Argumentácia žalovaného totiž vychádzala len z hypotézy, že uvedeným spôsobom žalobca prispel k zväčšeniu následkov škody, keď bola týmto páchateľovi umožnená jednoduchšia manipulácia s vozidlom, prepis vozidla a pod.

42. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na poistné plnenie v plnom rozsahu.

43. Súd záverom uvádza, že nemohol prihliadnuť ani na žalovaným predložené rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.: 41Cob/42/2018 zo dňa 30.05. 2018, kde podľa názoru súdu ide o úplne odlišné osoby v postavení žalobcu, kde v predloženom konaní v spojení s rozsudkom OS Zvolen č.k. 15C/34/2016-125 zo dňa 31. októbra 2017, bolo preukázané, že žalobca konal podvodne a plnenie nebolo ani sčasti poukázané. Čo sa týka ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, tak súd má za preukázané, že Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.: 41Cob/42/2018 zo dňa 30.05. 2018 sa nevenoval právnemu výkladu uvedeného § ustanovenia, ale iba v bode 17. uviedol, že sa plne stotožnil s právnym záverom okrasného súdu. V ostatnom s poukazom na vyjadrenie žalobcu k predloženým rozsudkom v rámci súdnej sústavy SR a hlavne k požiadavke predvídateľnosti právnych predpisov a lepšiemu vymoženiu práva v rámci SR priznal žalobcovi plnenie v plnom rozsahu.

44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).