Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-40-2024.pdf
PDF · 122.92 KB
Case nature
Subarea
27Co/40/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, žalobcovia 1/ až 3/ právne zast. Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, F., právne zastúpenému Mgr. Katarínou Šimánkovou, advokátkou, IČO: 53 533 984, so sídlom Partizánske, Jesenského 230/7, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. marca 2024, č. k. 15C/9/2024-65, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobcov 1/ až 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenia, ktorým zakázal žalovanému odplatne a bezodplatne scudziť, predať, zameniť, darovať, vložiť do základného imania akejkoľvek spoločnosti, založiť, zriadiť predkupné právo, vecné bremeno alebo inak zaťažiť alebo nakladať s nehnuteľnosťami, a to s rodinným domom súp. č. XXX, postaveným na pozemku KN-C parc. č. 44/3 a pozemkami KN-C parc. č. 43/1 - záhrada o výmere 407 m2, parc. č. 43/2 - záhrada o výmere 744 m2, parc. č. 44/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 573 m2, parc. č. 44/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68 m2, parc. č. 44/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, parc. č. 44/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 119 m2, parc. č. 44/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 100 m2, zapísané na LV č. XXX pre obec a k. ú. C. D., okres F., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcom 1/ až 3/ nerušené užívanie nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku KN- C parc. č. 44/3 a pozemky KN-C parc. č. 43/1 - záhrada o výmere 407 m2, parc. č. 43/2 - záhrada o výmere 744 m2, parc. č. 44/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 573 m2, parc. č. 44/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68 m2, parc. č. 44/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, parc. č. 44/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 119 m2, parc. č. 44/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 100 m2, zapísané na LV č. XXX pre obec a k. ú. C. D., okres F., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ až 3/ (ďalej len „žalobcovia“) sa žalobou vo veci samej (v opravenom znení) domáhajú voči žalovanému určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. C. D. ako rodinný dom s.č. XXX J. F. D. XX/X, pozemok parcela č. 44/3 v podiele 1/2-ica, pozemok parcela č. 44/1 v podiele 3/4-iny a pozemky parcela č. 43/1, parcela č. 43/2, parcela č. 44/2, parcela č. 44/4, parcela č. 44/5 v podiele 1/1 patria do dedičstva po poručiteľovi F. B., zomr. XX.XX.XXXX. Ďalej žiadajú určiť, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. C. D., rodinný dom č.s. XXX na parcele č. 44/3, parcela č. 44/3 v podiele 1/2-ica a pozemok parcela č. 44/1 v podiele 1/4-ina
patria do dedičstva po poručiteľke C. B., zomrelej XX.XX.XXXX. Spolu so žalobou vo veci samej podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadajú, aby súd uložil žalovanému zákaz odplatne a bezodplatne scudziť, predať, zameniť, darovať, vložiť do základného imania akejkoľvek spoločnosti, založiť, zriadiť predkupné právo, vecné bremeno alebo inak zaťažiť alebo nakladať s nehnuteľnosťami
- rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku KN-C parc. č. 44/3 a pozemky KN-C parc. č. 43/1 - záhrada o výmere 407 m2, parc. č. 43/2 - záhrada o výmere 744 m2, parc. č. 44/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 573 m2, parc. č. 44/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68 m2, parc. č. 44/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, parc. č. 44/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 119 m2, parc. č. 44/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 100 m2, zapísané na LV č. XXX pre obec a k. ú. C. D., okres F.. Ďalej sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadajú, aby súd uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcom 1/ až 3/ nerušené užívanie nehnuteľností - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku KN-C parc. č. 44/3 a pozemky KN-C parc. č. 43/1 - záhrada o výmere 407 m2, parc. č. 43/2 - záhrada o výmere 744 m2, parc. č. 44/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 573 m2, parc. č. 44/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 68 m2, parc. č. 44/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2, parc. č. 44/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 119 m2, parc. č. 44/5
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 100 m2, zapísané na LV č. XXX pre obec a k. ú. C. D., okres F.. Dôvodili, že ako súrodenci sú jedinými právnymi nástupcami (deťmi) identifikovaných poručiteľov. Žalovaný je vedený na LV č. XXX v k.ú. C. D. ako výlučný vlastník dotknutých nehnuteľností, ktoré boli v prospech neho zapísané v evidencií nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2010, v ktorej vystupovali ako predávajúci právni predchodcovia žalobcov (ich rodičia), ktorej uzatvorením a prvými troma platbami kúpnej ceny, boli splatené všetky tri úvery poručiteľov, ktoré v tej dobe neboli schopní splácať, čím zanikli aj záložné práva v prospech banky k sporným nehnuteľnostiam. Tvrdia, že popri kúpnej zmluve žalobcovia podpísali so žalovaným zmluvu o pôžičke vo výške 10.000,- eur, ktorá mala slúžiť na nevyhnutné opravy rodinného domu súp. č. XXX. Dňa 30.03.2010 bola medzi žalobcom 3/ a žalovaným uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa zmluvné strany zaviazali, najneskôr do 25.09.2010 na podnet žalobcu 3/ uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, na základe riadnej kúpnej zmluvy mal žalovaný predať žalobcovi 3/ sporné nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 36.500,- eur. Podľa článku V. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve „Podmienkou uzatvorenia kúpnej zmluvy je mať voči budúcemu predávajúcemu vysporiadaný záväzok ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 25.3.2010“ , k čomu predložili žalobcovia zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30.03.2010. Podľa ich názoru, žalovaný ako aj ich právni predchodcovia len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, ich účelom bolo len zabezpečiť pohľadávky žalovaného. Ani poručitelia ani žalovaný, nechceli sporné nehnuteľnosti predať ani kúpiť, ale len dočasne previesť vlastnícke práva na žalovaného. Trvajú na absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že v dotknutom rodinnom dome súp. č. XXX dodnes bývajú, je to ich jediný domov. Žalovaný ako výlučný vlastník v súčasnosti bez akýchkoľvek obmedzení uskutočňuje právne a faktické kroky smerujúce k scudzeniu dotknutých nehnuteľností, a to v konkrétnosti tým, že zaťažil sporné nehnuteľnosti záložným právom, ktoré je predmetom konania o povolení vkladu vedenom na K. L. F., katastrálny odbor, ktorá skutočnosť je osvedčená vyznačenou plombou na LV č. XXX, k.ú. C. D.. Zároveň žalovaný SMS správou zo dňa 20.08.2023 oznámil žalobkyni 1/, že pokiaľ budú meškať so splácaním pôžičky, sporné nehnuteľnosti predá. Na základe uvedených skutočností nadobudli presvedčenie, že im hrozí bezprostredná ujma, že okresný úrad povolí vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam bude tak zásadným spôsobom zaťažené. Existenciu dôvodnej obavy videli v tom, že žalovaný má úmysel scudziť sporné nehnuteľnosti a žalobcovia zostanú bez domova. Z tohto dôvodu žiadali, aby súd do rozhodnutia vo veci samej upravil dočasne pomery medzi stranami prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia.
3. Na tento skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vo svetle teoretických východísk z ktorých ustanovení plynúcich dospel k záveru, že sú v okolnostiach posudzovanej veci splnené zákonné predpoklady pre využitie inštitútu neodkladného opatrenia na ochranu práv žalobcov. Mal za osvedčené, že žalobcovia preukázali existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a osvedčili svoje tvrdenia, ktorými namietali platnosť kúpnej zmluvy a zmluvy o pôžičky z viacerých dôvodov, domáhajú sa určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch, ktorí boli vlastníkmi, resp. bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. Zároveň mal za nesporné, že navrhované nariadené neodkladné opatrenie má priamu väzbu na konanie vo veci samej, v ktorom sa žalobcovia domáhajú určenia, že dotknuté nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch, pričom úlohou súdu bude zaoberať sa otázkou platnosti kúpnej zmluvy, ktorou právni
predchodcovia žalobcov predali nehnuteľnosti žalovanému, tiež súvislosťou s poskytnutou pôžičkou zo strany žalovaného. Žalobcovia na základe produkovaných tvrdení osvedčili skutočnosti indikujúce k opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia do doby skončenia konania vo veci samej, keďže žalovaný aktívne pristupuje k realizácii zápisu záložného práva, čo žalobcovia preukázali príslušným LV č. XXX, k ú. C. D. ako aj cez priloženú SMS komunikáciu. V tejto súvislosti tiež zobral do úvahy prípadný predaj nehnuteľností, ku ktorému smeruje žalovaný. Realizácia vlastníckeho práva žalovaného v tom smere, že ho zaťažuje záložným právom na základe zmluvy, môže v prípade úspechu žalobcov vo veci samej obmedziť ich právne postavenie o to viac, že jednou z dotknutých nehnuteľností je rodinný dom, v ktorom bývajú. Z tohto dôvodu preukázali naliehavosť a nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov. Nariadením neodkladného opatrenia , podľa názoru súdu prvej inštancie nebude žalovaný neprimerane obmedzený. 4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovej lehote odvolaním napadol žalovaný, a to prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne ako nedôvodný, dôvodiac naplnením odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ ,g/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých je založené rozhodnutie). Poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozhodnutia opisuje tvrdenia žalobcov uvádzané vo svojej žalobe a výlučne z týchto aj pri svojom rozhodovaní vychádza. V odôvodení rozhodnutia súd uvádza, že žalovaný sa ku dňu vydania rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril, čo je však v rozpore so skutočnosťou a obsahom spisového materiálu, nakoľko žalovaný sa k predmetnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj k samotnej žalobe vo veci samej vyjadril a to písomným vyjadrením, ktoré bolo súdu prvej inštancie elektronickou formou doručené dňa 11.03.2024. Je síce pravdou, že napádané rozhodnutie je datované rovnakým dňom, avšak podľa jeho zistenia bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie podpísané až dňa 12.03.2024 v čase o 14:52 hod., kedy mal súd prvej inštancie nepochybne k dispozícii vyjadrenie žalovaného obsahujúce opis skutočností na strane žalovaného, ktoré sú spôsobilé mať podstatný vplyv na rozhodnutie súdu vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia. Žalovaný berie do úvahy, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné čiastočne posudzovať aj osvedčenie nárokov, ktorých sa žalobcovia domáhajú žalobou vo veci samej avšak súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže prejudikovať rozhodnutie o žalobe vo veci samej. Takýto postup, kedy súd už v rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia konštatuje zdanlivo meritórny záver iba na základe vyjadrenia jednej strany sporu, za súčasného opomenutia vyjadrení druhej strany sporu, sa javí byť rozporný s právom žalovaného na spravodlivý proces. Súd nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil iba stručne v bodoch 8/ a 9/ odôvodnenia svojho rozhodnutia. Tvrdí, že k návrhu na zaťaženie sporných nehnuteľností záložným právom (ktoré žalobcovia spomínajú ako dôvod na vydanie neodkladného opatrenia), pristúpil ešte pred tým, ako sa dozvedel o začatí tohto sporu, pričom už v minulosti boli nehnuteľnosti takto zaťažené a žalobcovia voči tomu nikdy nenamietali. Pre zabezpečenie právnej istoty žalobcov sa však bezprostredne potom, ako sa dozvedel o podaní žaloby v tejto veci z vlastnej iniciatívy rozhodol o vzatí návrhu na zápis záložného práva späť, na základe čoho záložné právo k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností nebude zapísané. Danú skutočnosť preukazuje listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť jeho vyjadrenia vo veci. Zdôrazňuje, že nemá v súčasnosti úmysel sporné nehnuteľnosti akýmkoľvek spôsobom ďalej scudzovať alebo zaťažovať, a to až do právoplatného rozhodnutia v tejto veci. Za nesprávnu považuje tiež úvahu súdu, podľa ktorej prípadné zaťaženie nehnuteľnosti môže mať v prípade úspechu žalobcov v spore vplyv na vymožiteľnosť ich nároku. Ak by aj žalobcovia v spore boli úspešní, k čomu ale nevidí dôvod, vzhľadom k tomu, takýto jeho úkon by bol absolútne neplatný. Spochybňuje existenciu naliehavosti a nevyhnutnosti úpravy pomerov medzi ním a žalobcami. Poukazuje na to, že potom, ako uzatvoril s pôvodnými vlastníkmi (predchodcami žalobcov) v roku 2010 kúpnu zmluvu, dohodol sa zároveň s nimi, keďže on sám nemal úmysel túto užívať, že nehnuteľnosť môžu ako nájomcovia dočasne spolu so svojimi deťmi (žalobcami) užívať a počas celého obdobia od kúpy, t. j. od roku 2010 umožnil žalobcom reálne dotknuté nehnuteľnosti užívať s tým, že jeho požiadavkou bolo, aby riadne uhrádzali nájomné. Nerozporoval, že vyzval prostredníctvom SMS správy žalobcov, aby uhrádzali svoje záväzky voči nemu, išlo však o záväzky vzniknuté titulom nájmu sporných nehnuteľností. K SMS správe, na ktorú sa žalobcovia odvolávajú poukázal na to, že táto je datovaná z augusta 2023, pričom žalovaný od tohto obdobia nepodnikol žiadne kroky, ktoré by smerovali k narušeniu ich užívania nehnuteľností. Podľa žalovaného je nepochybné, že nájomný vzťah medzi ním a žalobcami naďalej trvá, tento je
z jeho strany rešpektovaný, neexistuje dôvod na ďalšiu úpravu tohto vzťahu napr. autoritatívnym rozhodnutím. Poukazuje na to, že žalobcovia sa svojho údajného nároku domáhajú po 14 rokoch od kúpy nehnuteľností, čím je jednoznačne vyvrátená potreba naliehavosti a nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, ako aj hodnovernosť ich tvrdení o vlastníckom práve. Nepovažuje za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 324 a nasl. CSP.
5. Žalobcovia nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“) po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné za použ. § 388 CSP zmeniť, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady na jeho potvrdenie, ani zrušenie. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).
8. Súd prvej inštancie návrhu žalobcov 1/ až 3/ (ďalej len „žalobcovia“) na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného súčasne so žalobou vo veci samej, ktorou sa domáhajú určenia, že nimi identifikované nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX nachádzajúce sa v k. ú. C. D. (rodinný dom a pozemky), bližšie špecifikované v návrhu patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch (rodičoch), ktorí boli pôvodne ich bezpodielovými spoluvlastníkmi a vlastníctvo ku ktorým títo previedli kúpnou zmluvou v roku 2010 na žalovaného, ktorý je tiež v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností ako ich vlastník vyhovel a žalovanému zakázal s nimi nakladať v rozsahu odplatne a tiež bezodplatne tieto scudziť, predať, zameniť, darovať, vložiť do základného imania akejkoľvek spoločnosti, založiť, zriadiť predkupné právo, vecné bremeno alebo inak tieto zaťažiť a zároveň žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcom nerušené užívanie nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej dospejúc k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, keď žalobcovia podľa jeho názoru dostatočným spôsobom osvedčili danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami v dôsledku bezprostredného ohrozenia tohto práva, ktoré videl v tom, že žalovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností realizuje svoje vlastnícke právo tým, že nehnuteľnosti zaťažil záložným právom, ktorá skutočnosť v prípade úspechu žalobcov vo veci samej, by znemožnila, alebo výrazne sťažila ich právne postavenie so zreteľom na skutočnosť, že v rodinnom dome, ktorého sa tiež záložné právo dotýka bývajú a je to ich domov. Z odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní tak, ako to tvrdí v odvolaní žalovaný, vychádzal výlučne z tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcami. V deň, kedy bolo o návrhu rozhodnuté, bolo však súdu prvej inštancie doručené aj vyjadrenie žalovaného, ktoré však súčasťou odvolaciemu súdu predloženého spisu zrejme nedopatrením nebolo a ktoré do spisu pripojil až odvolací súd a zároveň toto doručil na vyjadrenie žalobcom.
9. Žalovaný (odvolateľ) odvolaním namieta správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, tiež porušenie práva na spravodlivý proces a v konečnom dôsledku tiež nedostatočne zistený skutkový stav pre existenciu ďalších prostriedkov procesnej obrany, ktoré doposiaľ neboli použité, uplatňujúc tak dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP, ťažiskovo namietajúc nezohľadnenie skutočností uvádzaných ním v podanom vyjadrení (tiež nevysporiadanie sa s ním) napriek tomu, že obsahuje skutočnosti, majúce podstatný vplyv na posúdenie (ne)dôvodnosti nariadeného neodkladné opatrenia, tvrdiac nesplnenie zákonných predpokladov na jeho nariadenie.
10. Odvolací súd preskúmaním rozhodujúcich skutočností plynúcich z obsahu spisového materiálu, vrátane vyjadrenia žalovaného k návrhu na nariadenie NO a ním pripojených listín, so zreteľom na námietky obsiahnuté v podanom odvolaní, tieto vyhodnotil ako indikujúce k odlišnému, v prospech neho vyznievajúcemu rozhodnutiu.
11. V konkrétnostiach posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností identifikovaných v bode 1/ odôvodenia tohto rozhodnutia a to rodinného domu súp. č. XXX a pozemkov zapísaných na LV č.XXX pre k.ú. C. D., vlastníctvo ku ktorým nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2010, odvkladovanej pod V 1180/10, ktorú uzatvoril s právnymi predchodcami žalobcov (ich rodičmi), ktoré skutočnosti medzi stranami ani sporné nie sú, rovnako ako skutočnosť, že aj po prevode vlastníctva žalobcovia s rodičmi v dome zostali bývať (žalovaný tvrdí, že na základe nájomného vzťahu, žalobcovia toto jeho tvrdenie nepopreli). Žalobcovia sa vo veci samej po 14 rokoch od uzatvorenia kúpnej zmluvy (v čase, keď ich rodičia už nežijú) domáhajú určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch, tvrdiac neplatnosť kúpnej zmluvy, keď podľa nich ich rodičia nikdy nemali vôľu nehnuteľnosti predať, malo týmto dôjsť len k zabezpečeniu pohľadávky žalovaného voči nim z titulu zmluvy o pôžičke, prostriedky z ktorej ako vyplatená kúpna cena mali byť použité na úhradu dlhov ich rodičov. Zo žalobcami k návrhu priloženého výpisu z LV č. XXX (zo dňa 14.02.2024) vyplýva, že vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam prebiehalo v tom čase vkladové konanie o ich zaťažení na základe zmluvy o zriadení záložného práva a to na K. L. F., katastrálny odbor, o čom svedčalo vyznačenie plomby pod č. V-36/2024. Žalobcovia využitie NO odôvodňujú tým, že v súčasnosti žalovaný bez akýchkoľvek obmedzení uskutočňuje právne a faktické kroky smerujúce k scudzeniu dotknutých nehnuteľností, a to v konkrétnosti tým, že zaťažil sporné nehnuteľnosti záložným právom, ktoré je predmetom konania o povolení vkladu, zároveň žalovaný SMS správou zo dňa 20.08.2023 oznámil žalobkyni 1/, že pokiaľ budú meškať so splácaním pôžičky, sporné nehnuteľnosti predá. Na základe uvedených skutočností nadobudli presvedčenie, že im hrozí bezprostredná ujma o to viac, že rodinný dom je ich domovom.
12. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe a zároveň k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 08.03.2024, doručeného súdu prvej inštancie dňa 11.3.2024 vyplýva, že návrh na zápis záložného práva zo dňa 05.02.2024, vedeného pod V 536/2024, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k. ú. C. D. vzal späť, o čom žalovaný predložil aj listinný dôkaz s úradnou pečiatkou K. L. F., katastrálneho odboru zo dňa 28.02.2024. Úradnou činnosťou v nadväznosti na toto tvrdenie, odvolacím súdom bolo z výpisu LV č. XXX pre k.ú C. D. zistené, že vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam na tomto LV vedeným, došlo k výmazu plomby vyznačenej predtým na základe konania vedeného pod V-536/2024 týkajúceho sa zriadenia záložného práva. Žalovaný vo vyjadrení zároveň tvrdí, že k zaťaženiu nehnuteľností prišlo z jeho strany už aj v minulosti, žalobcovia to však nikdy nenamietali, ktoré jeho tvrdenie nebolo žalobcami v odvolacom konaní popreté. Tiež tvrdí, že SMS správa od ktorej žalobcovia odvodzujú potrebu ohrozenie ich nerušeného bývania súvisí s tým, že si neplnili svoje povinnosti plynúce im z nájomného vzťahu, je datovaná augustom 2023 a odvtedy nezrealizoval (ani nikdy predtým) žiadne kroky, ktoré by im sťažovalo užívanie nehnuteľnosti.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
17. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
19. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, teda súd môže nariadiť neodkladné opatrenie ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie, nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi stranami, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa, ktorému je možné poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia. 20. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie s prihliadnutím na skutočnosti tvrdené a osvedčené aj stranou žalovaného, nezastáva názor, že žalobcovia osvedčili existenciu zákonných predpokladov využitie požadovaného procesného inštitútu za účelom poskytnutia ochrany ohrozených práv žalobcov odôvodňujúcich.
21. Je pravdou, že z obsahu pripojených dokladov vyplýva existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu (právnych úkonov kúpnej zmluvy, zmluvy o pôžičke, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) a vzhľadom k obsahu podanej žaloby vo veci samej tiež spornosť právnych vzťahov k označeným nehnuteľnostiam (žalovanému aktuálne svedčí zápis vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, pričom titul nadobudnutia, a to právny úkon kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovaným ako kupujúcim a právnymi predchodcami žalobcov ako predávajúcim, žalobcovia spochybňujú po 14-tich rokoch od prevodu vlastníctva dôvodiac jej absolútnou neplatnosťou na podklade rôznych dôvodov – o.i. nedostatok skutočnej vôle konajúcich subjektov previesť vlastníctvo), domáhajúc sa vo veci samej určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich neb. rodičoch, ktorí vlastníctvo na žalovaného previedli. Ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie, je teda zrejmé, že navrhované NO má priamu väzbu na konanie vo veci samej, pričom žalobou vyvolanú spornosť vlastníckeho práva je možné vyriešiť až na základe plnohodnotného dokazovania postupom a samotným rozhodnutím vo veci samej.
22. Základným predpokladom využitia žalobcami požadovaného inštitútu v zmysle nimi formulovaného návrhu bolo teda osvedčiť existenciu práva a jeho bezprostredné ohrozenie, keďže žalovaný ako výlučný vlastník môže v súčasnosti bez akýchkoľvek obmedzení uskutočniť konkrétne právne a faktické kroky smerujúce k scudzeniu dotknutých nehnuteľností.
23. Žalobcovia bezodkladnosť požadovanej úpravy pomerov medzi účastníkmi odvodzujú a zakladajú primárne na tvrdení o vzniku možnej ujmy na ich strane zo zamýšľaného prevodu, alebo zaťaženia predmetných nehnuteľností zápisom záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany žalovaného, doširoka však koncipujúc nimi požadované obmedzenia žalovaného vo výkone jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (žiadajú aby súd uložil žalovanému zákaz odplatne a bezodplatne scudziť, predať, zameniť, darovať, vložiť do základného imania akejkoľvek spoločnosti, založiť, zriadiť predkupné právo, vecné bremeno alebo inak zaťažiť alebo nakladať s nimi identifikovanými nehnuteľnosťami), pričom potrebu takejto ochrany osvedčujú len v čase podania návrhu prebiehajúcim vkladovým konaním zriadenia záložného práva do katastra nehnuteľností, preukazujúc ho vyznačenom plombou na LV č. XXX, kde sú dotknuté nehnuteľnosti vedené. Nad rámec toho, že žalobcovia v čase podania návrhu osvedčili maximálne opodstatnenosť obmedzenia výkonu vlastníckeho práva žalovaného pokiaľ ide o zaťaženie dotknutých nehnuteľností, keď žiadne iné konkrétne, či zamýšľané kroky z jeho strany odôvodňujúce nimi navrhované širokospektrálne obmedzenia žalovaného vo výkone jeho vlastníckeho práva osvedčené ani v najmenšom neboli, faktom tiež je, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o ich návrhu, tu už nebola prítomná ani hrozba zaťaženia dotknutých nehnuteľností záložným právom, keďže žalovaný preukázal, že tento návrh na vkladové konanie vzal späť (dňa 28.02.2024) a skutočne aj odvolací súd úradnou činnosťou zistil, že došlo tiež k výmazu plomby na príslušnom LV súvisiacej s uvedeným vkladovým konaním. Aktuálne tak nie je prítomné ani v tomto
smere žiadne reálne konanie žalovaného, spôsobilé k záveru o možnom ohrození potencionálnych práv žalobcov. Naviac žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza a žalobcovia to nepopreli, že aj v minulosti boli nehnuteľnosti zaťažené záložným právom a žalobcovia to žiadnym spôsobom ako hrozbu ich práv nevyhodnocovali a proti tomu nijako nenamietali. V tomto štádiu vzhľadom k podanej žalobe (ihneď ako sa o nej dozvedel) sa samotný žalovaný rozhodol od vkladového konania odstúpiť.
24. Pokiaľ žalobcovia potrebu ochrany ich práv odvodzujú aj od SMS správy žalovaného, tak táto je datovaná ešte dňom 20.08.2023 (adresovanou žalobkyni 1/), odkedy zo strany žalovaného neboli zaznamenané žiadne reálne kroky smerujúce k predaju dotknutých nehnuteľností, naviac je zrejmé, že táto má nadväznosť na záväzky, ktoré si žalobcovia voči žalovanému neplnia (opak netvrdia) a podľa tvrdenia žalovaného (ktoré žalobcovia nepopreli) ide o záväzky súvisiace s nájomným vzťahom medzi nimi. V sumáre tak je aktuálne potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že využitie požadovaného inštitútu z hľadiska žalobcami produkovaných dôvodov, vyvoláva vo svetle doposiaľ zistených skutkových okolností (s ohľadom aj na vyjadrenie žalovaného) zásadné pochybnosti o potrebe využitia požadovaného inštitútu. Naviac je zrejmé, že žalovaný vzhľadom k svojim reálnym krokom (späťvzatie návhu na vkladové konanie v súvislosti so žalobou) si je zjavne vedomý dôsledkov konania, ktoré by akýmkoľvek spôsobom (samozrejme ktorý nemá oporu v zákone) pozíciu žalobcov sťažilo, na strane žalobcov je potrebné si však tiež uvedomiť, že touto cestou nie je možné dosiahnuť ochranu pred neplnením si záväzkov, ktoré by mohli voči žalovanému z legitímneho existujúceho právneho dôvodu mať. Keďže odvolací súd v čase svojho rozhodovania mal k dispozícii aj skutkové tvrdenia žalovaného obsiahnuté vo vyjadrení a osvedčenie niektorých jeho tvrdení, ktoré tu boli prítomné už v deň rozhodovania súdu prvej inštancie (i keď súd prvej inštancie s nimi nemohol pracovať keďže neboli založené do spisu) v kontexte ktorých nevyplýva reálny úmysel žalovaného so spornými nehnuteľnosti akokoľvek nakladať, vo svetle nich na rozdiel od súdu prvej inštancie nezastáva názor, že žalobcovia osvedčili existenciu možného ohrozenia ich potencionálnych práv, ktoré by si vyžadovalo nimi požadovaný bezprostredný zásah súdu.
25. Žalobcovia sa ďalšou časťou svojho návrhu na nariadenie NO (okrem zákazu prakticky akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami), tiež domáhali uloženia povinnosti žalovanému umožniť im nerušené užívanie dotknutých nehnuteľností (rodinného domu + pozemkov) do právoplatného skončenia konania vo veci samej, tiež v ktorej časti návrhu súd prvej inštancie vyhovel.
26. Ani v tomto smere však neosvedčili (dokonca ani netvrdili) také konanie žalovaného, ktorým by boli akokoľvek z jeho strany rušení z hľadiska pokojného užívania nehnuteľností (ktorých podľa tvrdenia žalovaného sú nájomcami, ktoré jeho tvrdenie nepopreli), konkrétne napr. smerujúce k obmedzeniu, prerušeniu alebo zrušeniu dodávok plynu, vody a elektrickej energie, či konanie - výzva na ich vypratanie z nehnuteľností, ktoré by bolo spôsobilé v limitoch rozhodovania o ich návrhu na NO k opodstatnenému záveru o existencii hrozby ujmy, či výrazného sťaženia ich právneho postavenia s ohľadom na skutočnosť, že v rodinnom dome bývajú. Žalobcovia ani v tomto smere neprodukovali žiadne skutkové tvrdenia a nedoložili taká listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov prostredníctvom zvoleného inštitútu, pričom zo samotného návrhu či prehľadu SMS správ, odvolací súd takéto závery nevyvodil. Osvedčenou skutočnosťou nesporne je, že nehnuteľnosti patriace do vlastníctva žalovaného nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2010 uzatvorenej s právnymi predchodcami žalobcov. Žalovaný, ktorý je síce vlastník nehnuteľností, tieto (najmä rodinný dom súp. č. XXX) neužíva, užívajú ich od prevodu vlastníctva prakticky 14 rokov žalobcovia, ktorí sa vo svojom návrhu obmedzujú len na všeobecné tvrdenia, že konaním žalovaného pokiaľ ide o nerušené užívanie nehnuteľností im hrozí vznik ujmy, avšak konkrétne neuvádzajú, aká ujma im v tomto smere bezprostredne hrozí. Popri relatívne všeobecne prezentovaných obavách žalobcov, však žalovaný na viacerých miestach svojho vyjadrenia a podaného odvolania poukazuje na dlhoročné a ním nijako nerušené užívanie predmetných nehnuteľností žalobcami (od prevodu v roku 2010), voči ktorému žalobcovia až do tejto doby nikdy aktívne nenamietali, tiež jeho vlastníctvo spornej nehnuteľnosti nebolo z ich strany nikdy spochybňované a to ani počas prebiehajúcich dedičských konaní po ich právnych predchodcoch (rodičoch) žalobcov. Je však tiež zrejmé, že vzájomné vzťahy strán sú dotknuté rôznymi právnymi úkonmi, ktoré sú navzájom previazané a ktoré z hľadiska záveru o právnom postavení žalobcov, tiež ich právnych predchodcov a nakoniec aj samotného žalovaného, budú v rámci konania o veci samej podrobené skúmaniu súdom prvej inštancie. Aktuálne však vychádzajúc z doposiaľ osvedčených poznatkov, odvolací súd zastáva názor, že existencia bezprostrednej hrozby ujmy na právach žalobcov, v potrebnej miere osvedčená nebola.
27. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu vykonávať plnohodnotné dokazovanie, ani vyhodnocovať všetky konkrétne zistenia, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade odvolací súd nemal za preukázané. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby prostredníctvom neho boli vyriešené sporné vzťahy strán a preto ani samotné neodkladné opatrenie rozhodne neslúži na to, aby sa prostredníctvom neho prejudikovalo konečné rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení vzhľadom na charakter tohto inštitútu, ktorým je rýchla a účinná ochrana potenciálne ohrozeného práva, nepredpokladá teda vo svetle uvedeného na rozdiel od rozhodovania vo veci samej plnohodnotné dokazovanie, vyžaduje len osvedčenie tvrdených skutočností nariadenie neodkladného opatrenia opodstatňujúcich, k naplneniu čoho v okolnostiach posudzovanej veci nedošlo.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd so zreteľom na v tomto štádiu osvedčený skutkový stav, subsumujúci nielen skutočnosti produkované žalobcami, ale tiež uvedené vo vyjadrení žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a návrh žalobcov 1/ až 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia pre nesplnenie zákonných predpokladov na využitie tohto inštitútu zamietnuť za použitia § 388 CSP, keďže neboli naplnené predpoklady pre jeho potvrdenie, či zrušenie.
29. O náhrade trov odvolacieho konania medzi stranami sporu, vzniknutých v súvislosti s konaním v štádiu o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodoval, keďže v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie tiež vo veci samej končí (keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súčasťou podanej žaloby vo veci samej), a to v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP, teda neexistovali dôvody, pre ktoré by odvolací súd o nároku na náhradu trov konania v tejto časti rozhodoval, pričom s otázkou trov konania a ich prípadnej náhrady, prichádza do úvahy sa súdom prvej inštancie vysporiadať až následne v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (a to vrátane trov vzniknutých v odvolacom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia).
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).