Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_3C-215-2016.pdf
PDF · 116.73 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/215/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu S. I., L.. XX.XX.XXXX, G. D. B. XXX, X., zast. advokátom JUDr. František Komka, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanej C.Á. Š., L.. XX.XX.XXXX, K. B. XXXX/X, XXX XX J., zast. JUDr. Ján Jurč, advokát, so sídlom Partizánska 5, 085 01 Bardejov, za účasti intervenienta na strane žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody na zdraví s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Intervenient na strane žalovanej m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2016 domáhala, aby súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť jej titulom bolestného sumu 241,50 Eur, titulom trvalých následkov sumu 2.415,00 Eur a titulom cestovného sumu 300,00 Eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania za obdobie od 01.02.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobkyňa dôvodila tým, že medzi ňou a žalovanou sa na tunajšom súde viedlo konanie pod sp. zn.4C/149/2008, v rámci ktorého súd dňa 17.10.2016 vyhlásil rozsudok, ktorý nenapadla odvolaním. Predmetom konania bola žaloba o náhradu škody, ktorá žalobkyni vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinila žalovaná dňa 04.06.2006. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v priebehu konania vedeného pod sp. zn. 4C/149/2008 podala dňa 09.12.2015 návrh na pripustenie zmeny žaloby s tým, že žalobu žiadala rozšíriť o ďalší nárok - náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré jej vznikli operáciou ľavého kolena. Podľa tvrdení žalobkyne operácia sa uskutočnila v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 04.06.2006. Súd návrh na zmenu žaloby nepripustil. Z tohto dôvodu podala samostatnú žalobu. Podľa lekárskeho posudku vyhotoveného MUDr. Ondřejom Hořákom, sekundárnym lekárom Nemocnice Poprad, a.s., dňa 22.10.2013 bola náhrada bolestného stanovená v sume 241,50 Eur (15 bodov po 16,10 Eur) a náhrada za trvalé následky v sume 2.415,00 Eur. Ďalším podaním žalobkyňa žiadala o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, teda o sumu 1.207,50 Eur. Okrem toho žalobkyňa žiadala aj o náhradu cestovných nákladov ako nákladov spojených s liečením v súvislosti s vykonanou operáciou za cesty vykonané na trase Zborov - Poprad a späť osobným motorovým vozidlom Opel Corsa, EČV: J. XXXAX v dňoch 21.08.2013, 28.08.2013, 03.09.2013, 26.09.2013 a 22.10.2013, a to v celkovej výške 331,13 Eur, čo upresnila podaním doručeným súdu dňa 23.02.2018. Žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania z uplatneného nároku vo výške 8,00 % za obdobie od 01.02.2016 do zaplatenia.
3. V ďalších písomných vyjadreniach žalobkyňa trvala na podanej žalobe a uviedla, že pokiaľ žalovaná a intervenient nezmenia názor ohľadom premlčania jej nároku, bude potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie, keďže podľa predloženého lekárskeho posudku liečenie nie je ukončené a pretrváva. Žalobkyňa argumentovala tým, že jej nároky nie sú premlčané, a to vzhľadom na spočívanie premlčacej doby počas konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/149/2008. Okrem toho námietku premlčania vznesenú intervenientom na strane žalovanej považovala za takú, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a to s poukazom na to, že predmetné nároky si uplatnila najprv uňho dňa 25.01.2016, pričom ten na jej žiadosť nereagoval.
4. K žalobe sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 01.12.2016 a dňa 10.05.2017. Tvrdenia žalobkyne rozporovala, pričom argumentovala tým, že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/149/2008 bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, a preto s poukazom na prekážku rozhodnutej veci žiadala, aby súd žalobu zamietol. Zároveň sa pripojila k námietke premlčania vznesenej intervenientom a tiež tvrdila, že vzhľadom na podanie žaloby a vyhotovenie lekárskeho posudku, na základe ktorého si žalobkyňa nárok uplatnila, je potrebné žalobu z dôvodu premlčania nároku zamietnuť.
5. Podaním doručeným súdu 12.01.2017 oznámil vstup do konania intervenient na strane žalovanej
- Kooperatíva poisťovňa, a.s. Zároveň tým podal vyjadrenie k žalobe, v ktorom vzniesol námietku premlčania nárokov žalobkyne, a to s poukazom na dátum vyhotovenia lekárskeho posudku (22.10.2013) a vznik nákladov spojených s liečením na jednej strane a dňom podania žaloby (18.11.2016) na strane druhej. Okrem toho nároky žalobkyne považovala za nepreukázané. Z tohto dôvodu navrhla žalobu zamietnuť. V ďalších podaniach intervenient opätovne poprel tvrdenia žalobkyne a trval na vznesenej námietke premlčania, pričom dodal, že okamih, keď sa žalobkyňa dozvedela, že vytrpela ďalšie bolesti, nie je dátum vyhotovenia lekárskeho posudku, keďže posudok vytrpenú a zistenú bolesť len deklaruje. Podľa vyjadrenia intervenienta si žalobkyňa vytrpela bolesti pri operačnom zákroku kolena dňa 21.08.2013, pričom najneskôr dňa 22.10.2013 sa mohla dozvedieť aj o výške predmetného nároku z lekárskeho posudku. Tiež vyslovil názor, že lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Ak by teda MUDr. Hořák nepovažoval zdravotný stav žalobkyne za ustálený v rozsahu, v ktorom ho posudzoval, nemohol by vôbec ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov. Okrem toho uviedol, že nie sú dané, ani preukázané dôvody, pre ktoré by súd nemal na námietku premlčania prihliadnuť pre jej rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti intervenient poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 176/2011, podľa ktorého neprihliadnutie na námietku premlčania prichádza do úvahy výnimočne, a to len vtedy, ak by šlo zneužitie práva na úkor druhej strany, pre ktorú by taký postup znamenal neprimerane tvrdý postih.
6. Súd v danej veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie obsahom žaloby, lekárskym posudkom zo dňa 22.10.2013, prepúšťacou správou zo dňa 28.08.2013, vyčíslením nákladov spojených s liečením žalobkyne, písomnými vyjadreniami žalobkyne, žalovanej a intervenienta na strane žalovanej, návrhom na zmenu žaloby vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/149/2008 doručeným súdu dňa 11.12.2015, uznesením súdu vo veci sp. zn. 4C/149/2008 o nepripustení návrhu na zmenu žaloby, vyhláseným na pojednávaní dňa 06.10.2016, ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.
7. Súd konštatuje, že medzi stranami bolo sporné uplatnenie nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví v zákonom stanovenej 2-ročnej premlčacej dobe, keď žalovaná a intervenient na strane žalovanej tvrdili, že nárok žalobkyne je potrebné považovať za premlčaný.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, a teda, že žalobkyňa bola v období od 21.08.2013 do 28.08.2013 hospitalizovaná v nemocnici v Poprade, kde absolvovala operáciu ľavého kolena.
9. V prepúšťacej správe zo dňa 28.08.2013 je v časti Anamnéza, TO: okrem iného uvedené Bolesti ľavého kolena dlhodobé, pred 8 rokmi autohavária.
10. Dňa 22.10.2013 bol pre žalobkyňu vyhotovený Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia lekárom MUDr. Ondřejom Hořákom, podľa ktorého je pri tabuľke A. Hodnotenie bolestného uvedené, že začiatok liečenia je stanovený na 04.06.2006, čo zodpovedá dátumu vzniku dopravnej nehody a v riadku ukončenie liečenia je vyplnený údaj: pretrváva. Ústavná starostlivosť žalobkyne je uvedená v období od 21.08.2013 do 28.08.2013. Ďalej ako Položka z prílohy č. 1 (časť I a III) je uvedené: 162., diagnóza: St. p. impl. TEP ľavého kolena a počet bodov: 15. V lekárskom posudku v tabuľke B. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je rovnako ako pri bolestnom uvedené, že začiatok liečenia je stanovený na 04.06.2006 a v riadku ukončenie liečenia je vyplnený údaj: pretrváva. Ústavná starostlivosť žalobkyne je uvedená v období od 21.08.2013 do 28.08.2013. Ďalej ako Položka z prílohy č. 1 (časť II a IV) je uvedené: 396 b, diagnóza: Obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu - stredne ťažké a počet bodov: 150.
11. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 4C/149/2008 zo dňa 17.10.2016, právoplatného dňa 08.11.2016, súd zistil, že v predmetom konaní si žalobkyňa voči žalovanej uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví s prísl. Týmto rozsudkom bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu škody titulom bolestného v sume 86,01 Eur, v prevyšujúcej časti týkajúcej sa bolestného súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, nárok žalobkyne súd v celom rozsahu zamietol. Rovnako v celom rozsahu súd zamietol nárok žalobkyne na náhradu nákladov liečenia. Súd napokon vyhovel len časti žaloby o náhradu škody na osobnom motorovom vozidle Opel Corsa, EČV: J. XXXAT vo výške 3.196,79 Eur s prísl. a v prevyšujúcej časti žalobu z tohto titulu zamietol. V danom spore si žalobkyňa voči žalovanej uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá mala pôvod v dopravnej nehode zo dňa 04.06.2006, ktorú zavinila žalovaná a pri ktorej žalobkyňa utrpela vážne zranenia. Trestné stíhanie voči žalovanej bolo uznesením Okresnej prokuratúry Bardejov č. k. Pv 580/06-13 zo dňa 27.10.2006, právoplatným dňa 07.11.2006, podmienečne zastavené, pretože žalovaná sa ku skutku priznala.
12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).
13. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
14. Podľa § 4 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7.
15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
16. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
19. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
20. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
21. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania v súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod. (porovnaj R 29/1983).
22. Občiansky zákonník v § 106 ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívnu (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ich začiatok je upravený odlišne, pričom ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému prípadne ešte plynie druhá premlčacia doba. Občiansky zákonník viaže premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode - majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 104/2011).
23. Premlčacia doba pri škode na zdraví začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel o škode, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá (porovnaj R 38/1975). Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 721/2005 z 29. 11. 2006).
24. Subjektívna premlčacia doba má osobitný význam vo vzťahu ku škode (ujme) na zdraví, pri ktorej neexistuje žiadna objektívna premlčacia doba. Aj v týchto prípadoch je začiatok plynutia (subjektívnej) premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa poškodený dozvedel, aká škoda na zdraví mu vznikla. Samotná skutočnosť, že škoda iba vzniká, resp. existencia škodovej udalosti, je z tohto hľadiska nerozhodná.
25. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014).
26. Objektívna premlčacia doba vôbec neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví. Uplatní sa tu len subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začne plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá, bez ohľadu na to, kedy sa tak stane, napr. aj po uplynutí 10 rokov od škodnej udalosti (od ublíženia na zdraví). Vyžaduje sa však príčinná súvislosť medzi vznikom škody a škodnou udalosťou. Ak právo na náhradu škody z ublíženia na zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne (napr. právo na bolestné, právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia), súdna prax (na rozdiel od právnej teórie) vychádza z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné dielčie nároky. Vychádza pritom zo skutočnosti, že určenie výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislé od znaleckého posudku. Táto prax súdov je odôvodnená snahou o čo najrýchlejšie vyporiadanie medzi poškodeným a tým, kto za škodu zodpovedá.
27. Jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi (napr. nárok na bolestné, nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na liečenie poškodeného), pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. Začiatok ich plynutia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe.
28. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ) poškodeného sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2010 z 27. 1. 2011).
29. Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanú známe až po ukončení liečebného procesu, resp. po jeho ustálení. Poškodený sa až v tomto momente dozvie o tejto škode a jej výške.
30. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Podľa ustálenej súdnej praxe je ním preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania a podobne.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nárok žalobkyne na náhradu škody titulom bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady za liečebné náklady, je premlčaný. Žalobkyňa totiž svoj nárok odvodzovala od absolvovanej operácie ľavého kolena v popradskej nemocnici dňa 21.08.2013 a následne na základe lekárskeho posudku vyhotoveného dňa 22.10.2013 MUDr. Ondřejom Hořákom. V tejto súvislosti zároveň trvala na tom, čo bolo uvedené aj v označenom lekárskom posudku, že uplatnenie týchto nárokov má základ v dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 04.06.2006 a za ktorú zodpovedá žalovaná. Na tejto skutočnosti nemení nič ani skutočnosť, že v danej dobe už prebiehalo konanie o náhradu škody na zdraví na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/149/2008, v ktorom si žalobkyňa uplatňovala voči žalovanej nárok na náhradu škody na zdraví, ktorá mala pôvod v totožnej dopravnej nehode, ktorú zavinila žalovaná.
32. Jednotlivé nároky spojené s náhradou škody na zdraví sú samostatnými nárokmi a u každého z nich plynie premlčacia doba samostatne. Ako už súd konštatoval, u škody na zdraví sa uplatňuje len subjektívna 2-ročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Okamih, keď sa žalobkyňa dozvedela o zodpovednej osobe nebol totožný s okamihom, keď sa dozvedela o konkrétnej škode, ktorú si uplatnila titulom ďalšieho bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a liečebných nákladov. O tejto ďalšej škode sa dozvedela v súvislosti s operáciou ľavého kolena v auguste 2013 a o rozsahu škody sa dozvedela z lekárskeho posudku zo dňa 22.10.2013. Podľa názoru súdu nemožno tieto nároky v súvislosti s plynutím premlčacej doby a jej prerušením spájať s nárokmi, ktoré si žalobkyňa uplatnila v skoršom konaní vedenom pod sp. zn. 4C/149/2008 na základe iného lekárskeho posudku. Súd je toho názoru, že uvedené potvrdzuje aj dikcia § 3 ods. 4 a § 4 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorá počíta s tým, že v neskoršom období v spojení s operačným zákrokom môže taká situácia nastať v súvislosti s bolestným, ale tiež aj v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia, ak pri pôvodnom hodnotení sa zhoršenie následkov nepredpokladalo. V takom prípade je potrebné počítať plynutie novej premlčacej doby pre uplatnenie nových nárokov na základe nových skutočností a nového hodnotenia. Je nepochybné, že žalobkyňa v tejto veci odôvodňovala svoje nároky od záverov lekárskeho posudku zo dňa 22.10.2013. Vyhotovenie lekárskeho posudku je tým podkladom, o ktorý poškodený opiera rozsah spôsobenej škody. Vykonaná operácia v auguste 2013 a najneskôr lekársky posudok jednoznačne objektivizujú okamih, keď sa poškodená strana dozvie o škode a jej rozsahu. Žalobkyňa uplatnila svoje nároky na súde žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2016, teda zjavne po uplynutí 2 - ročnej subjektívnej premlčacej doby.
33. Uvedené konštatovanie potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 2166/2010, z ktorého vyplýva: Ak v zákonom stanovenej premlčacej dobe dôjde k uplatneniu práva žalobou na súde, plynutie premlčacej doby sa zastaví dňom, keď bola žaloba súdu podaná, a to iba v rozsahu, v akom bol nárok uplatnený. Ak dôjde k uplatneniu iba časti pohľadávky, zastaví sa plynutie premlčacej doby len u tejto časti; ak je žaloba rozšírená až po skončení behu premlčacej doby na uplatnenie nároku, nemožno nárok (ak je vznesená námietka premlčania) v rozsahu tohto rozšírenia priznať.
34. Súd mal pri posudzovaní otázky premlčania nároku žalobkyne na zreteli obsah základného práva strany sporu na súdnu ochranu, súčasťou ktorého je aj právo na to, aby sa strane sporu dostalo súdnej ochrany nielen formálnym pohľadom na zákon, ale aby ochrana bola poskytnutá v požadovanej kvalite.
35. V súvislosti s uvedeným súd vzal do úvahy nielen podanie žaloby v danej veci, k čomu došlo 18.11.2016, ale prihliadol aj na obsahovo totožné podanie žalobkyne, ktoré uplatnila v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/149/2008 dňa 09.12.2015 ako návrh na pripustenie zmeny žaloby (jej rozšírenie o nároky, ktoré sú predmetom tohto sporu). Keďže súd návrh na zmenu žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/149/2008 nepripustil, z hľadiska poskytnutia náležitej súdnej ochrany, aby žalobkyňa „neutrpela“ na svojich právach, hoc aj legitímnym postupom súdu vo veci sp. zn. 4C/149/2008, z hľadiska plynutia premlčacej doby zohľadnil v okolnostiach danej veci dátum podania návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Na tomto mieste je nevyhnutné zopakovať právny názor o tom, že aj v decembri 2015 bol už uplatnený nárok žalobkyne premlčaný. Žalobkyňa totiž nárok odôvodňovala vytrpenou bolesťou pri operácii ľavého kolena na konci augusta 2013 a následne lekárskym posudkom zo dňa 22.10.2013. To znamená, že premlčacia doba uplynula najneskôr v októbri 2015 a ak žalobkyňa uplatnila svoj nárok na súde v decembri 2015, uplatnila ho zjavne po uplynutí 2 - ročnej subjektívnej premlčacej doby.
36. Súd považuje za právne významné poukázať na postoj žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu, ktorý navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania za predpokladu, ak súd prihliadne na námietku premlčania. Takýto postoj žalobkyne sa súdu javí ako špekulatívny. V danom prípade uplatnená námietka premlčania nemôže byť považovaná za rozpornú s dobrými mravmi. Neuplatnenie nároku žalobkyne včas nijako nesúvisí s prípadným zneužitím práva žalovanej, či intervenienta na strane žalovanej. Totiž žalobkyňa už po absolvovaní operácie ľavého kolena v popradskej nemocnici v auguste 2013 mala vedomosť o ďalšej škode a vyhotovením lekárskeho posudku o jej rozsahu. Podľa názoru súdu žalobkyni nič nebránilo v tom, aby si svoj nárok uplatnila včas, a nie až v decembri 2015, keď v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/149/2008 navrhla rozšírenie žaloby. Pritom v okolnostiach takýchto prípadov nie je rozhodujúce, aby v čase uplatnenia nároku súdnou cestou poškodená strana poznala definitívnu výšku škody. Z tohto pohľadu sa mohla v období 2 rokov najneskôr od vyhotovenia lekárskeho posudku domáhať voči žalovanej súdnej ochrany. Žalobkyňa tak neučinila, pričom na pojednávaní konanom dňa 09.04.2019 jej právny zástupca vyslovil, že považujú za chybu ošetrujúceho lekára, že taký posudok vystavil. V naznačenej súvislosti potom postup žalobkyne, ktorá rozsah svojho nároku odvodzuje práve z označeného lekárskeho posudku, vyznieva nejasne.
37. Vychádzajúc z uvedeného súd zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania - vyhotovenie aktuálneho lekárskeho posudku. Totiž nárok žalobkyne k vytrpenej bolesti, ku ktorej došlo v súvislosti s operáciou ľavého kolena v auguste 2013 a vo vzťahu k náhrade škody titulom liečebných nákladov, ku ktorým došlo najneskôr v októbri 2013, je zjavne premlčaný a ďalšie dokazovanie by nevnieslo viac svetla do prejednávanej veci. Podľa názoru súdu ak by lekár nepovažoval stav za ustálený v naznačenom rozsahu, lekársky posudok by nebol vydal. Pokiaľ ide o jej nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, ten je tiež potrebné vo svetle znenia § 8 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. považovať za premlčaný, keďže lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Ak teda ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, citované zákonné ustanovenie kategoricky neuvádza, že lekársky posudok možno vyhotoviť až po uplynutí jedného roka, ale zakotvuje pojem „spravidla“, čo môže naznačovať aj kratšiu dobu. Na tomto mieste súd opäť považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobkyni po roku od operácie ľavého kolena a hospitalizácie v popradskej nemocnici (21.08.2013 - 28.08.2013) nič nebránilo v tom, aby došlo k vyhotoveniu aktuálneho lekárskeho posudku. Žalobkyňa, hoc zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom tak neučinila. Tým, že nebola bdelá pri ochrane svojich práv, sama zapríčinila, že svoje právo stratila (vigilantibus iura scripta sunt).
38. K nároku žalobkyne, ktorý si uplatnila titulom liečebných nákladov, súd už len marginálne poznamenáva, že tento si uplatnila za absolvovanie ciest z miesta bydliska (Zborov) do miesta hospitalizácie (Poprad). Pritom poslednú z ciest uskutočnila 22.10.2013. Keďže návrh na rozšírenie zmeny žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/149/2008 si uplatnila 09.12.2015 a žalobou v danom spore dňa 18.11.2016, je nepochybné, že tak učinila po uplynutí subjektívnej premlčacej doby v trvaní 2 rokov.
39. Na základe uvedeného a s poukazom na vznesenie námietky premlčania žalovanou a intervenientom na strane žalovanej, súd žalobu žalobkyne zamietol.
40. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v celom rozsahu úspešnej žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.