Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-781-2014.pdf
PDF · 74.66 KB
Case nature
Subarea
5Er/781/2014
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený spoločnosťou Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti povinnému: Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX F. Z., o vymoženie 995,82 eur s príslušenstvom, vedenej pred súdnou exekútorkou JUDr. Alexandrou Cicuttovou, Exekútorský úrad so sídlom Hollého 23, 921 01 Piešťany, pod sp. zn. EX 355/2014, takto
rozhodol:
Sťažnosť sa zamieta.
odôvodnenie:
1. Uznesením sp. zn. 5Er/781/2014 zo dňa 18. 12. 2018 rozhodol vyšší súdny úradník tak, že zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 56,44 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podala v zákonnej lehote sťažnosť súdna exekútorka, a to v časti náhrady trov exekúcie. Exekučný súd nepriznal paušálnu odmenu za úkony exekučnej činnosti tak, ako boli uplatnené v podaní zo dňa 21. 02. 2018 v rozsahu 33 úkonov, a to napriek skutočnosti, že prílohou k podaniu boli výsledky vykonaných súčinností na zisťovanie majetku povinného. Z uvedeného vyplýva, že exekútorský úrad vykonal šetrenie o majetku, účte, platiteľovi mzdy povinného 23-krát (súčinnosti na Sociálnu poisťovňu, na banky, na kataster, na IRIS, na konkurzy, podľa priložených listín). Vykonané súčinnosti sú obsahom spisu v elektronickej podobe, kde sú riadne zažurnalizované a súdu boli predložené ako súbor vytlačených obrazoviek z dôvodu hospodárnosti. V prípade, ak neboli tieto súčinnosti preukázané spôsobom dostatočným pre ich priznanie, na výzvu by súdna exekútorka výsledky v listinnej podobe predložila. Exekučný súd taktiež nepriznal paušálnu odmenu za úkony exekučnej činnosti, a to doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov s odôvodnením, že tieto úkony sú odmeňované paušálnou odmenou len v prípade, ak sú doručované osobne, prípadne prostredníctvom zamestnancov. Uvedená argumentácia však nemá oporu v zákone, keďže z ustanovení § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vyplýva, že doručenie tam uvedených listín (§ 15 vyhlášky) je odmeňované paušálne a zároveň podľa § 22 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Vyhláška teda jasne určuje, že doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, sú úkony exekučnej činnosti, odmeňovanými paušálnou sumou 3,32 eur a súčasne má exekútor nárok na náhradu hotových výdavkov spočívajúcich vo vynaloženom poštovnom. Rozhodnutie súdu o nepriznaní odmeny za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až e/ v prípade, ak boli doručované poštou, je arbitrárne a nevychádza z ustanovení Exekučného poriadku či vyhlášky. Ďalej súdna exekútorka nesúhlasila ani s argumentáciou, že odmena exekútorovi nepatrí za doručenie príkazu na začatie exekúcie, či exekučného príkazu, ak boli vydané pre rôzne spôsoby vedenia exekúcie. Príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov je samostatnou listinou adresovanou platiteľovi týchto príjmov a realizuje sa ním spôsob vykonania exekúcie zrážkami z iných príjmov. Takisto príkazom na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa realizuje iný, odlišný spôsob výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Nejedná sa o totožné listiny, ktoré by sa len zasielali rozličným adresátom a neuplatňovala si odmenu za každé jedno doručenie listiny adresátovi. V zmysle uvedeného exekútorka navrhla, aby súd priznal odmenu za všetky úkony exekučnej činnosti, ako boli špecifikované v podaní zo dňa 21. 02. 2018, teda za 33 úkonov: žiadosť o udelenie poverenia + 23-krát zisťovanie majetku povinného + 9-krát doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov, a to po zaokrúhlení vo výške 110,- eur + DPH, t. j. 132 eur. Náhradu hotových výdavkov súd nepriznal okrem iného aj v časti poplatkov iných ako poplatok 0,70 eur za elektronickú lustráciu do bánk s odôvodnením, že iné poplatky a ich vynaloženie nevyplývali z exekučného spisu. Z príloh, ktoré zaslala súdu konkrétne z faktúry účtovanej úradu za poskytnutie elektronických služieb vyplýva, že poplatok za súčinnosť na dopravný inšpektorát hradí úrad vo výške 0,25 eur za súčinnosť + DPH. Tento poplatok si uplatnila dvakrát (súčinnosti na IRIS) vo výške 0,24 eur + DPH, teda jeho účelné vynaloženie bolo riadne preukázané, ako aj jeho výška. Upozornila, že DPH z výdavku na poštovné nežiadala a v zmysle uvedeného je súčet trov exekúcie vo výške 146,56 eur ako súčet odmeny 132,- eur + náhrady hotových výdavkov 13,98 eur, za poštovné 13,14 eur, poplatok za súčinnosť banky 0,84 eur a 2x poplatok za súčinnosť za dopravný inšpektorát 0,58 eur. K sťažnosti boli pripojené listinné dôkazy.
3. Oprávnený sa k podanej sťažnosti nevyjadril.
4. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
5. Exekučné konanie možno považovať za pokračovanie a zavŕšenie civilného sporového konania, v ktorom bolo rozhodnuté o právach a povinnostiach dotknutých subjektov. Pokiaľ súd rozhoduje v exekučnom konaní o trovách exekúcie, má súdny exekútor postavenie účastníka konania a vzťahujú sa tak na neho všetky zásady a princípy civilného konania, vrátane zásady rovnosti účastníkov. Ak súdny exekútor uplatňuje svoje práva v konaní o trovách exekúcie, zodpovedá za efektívnosť svojich procesných úkonov rovnako ako ostatní účastníci. Pokiaľ by súd poskytol súdnemu exekútorovi v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekúcie poučenia nad rámec potrebný pre vydanie rozhodnutia, mohol by tak zasiahnuť do práv toho účastníka, ktorý má byť následne zaviazaný na úhradu exekučných trov.
6. V posudzovanej veci predložila súdna exekútorka dňa 26. 02. 2018 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, pričom zároveň vyčíslila trovy exekúcie a pripojila niektoré listiny. Na výzvu vyššieho súdneho úradníka následne predložila exekučný spis, ktorý bol dôkazom na overenie tvrdení súdnej exekútorky o vykonaní jednotlivých procesných úkonov. Ako bolo uvedené vyššie, súdna exekútora mala postavenie účastníka a bolo na nej, aby pri uplatňovaní svojich práv postupovala s náležitou dôslednosťou. Pokiaľ v konaní nepredložila dostatočné dôkazy o vykonaných úkonoch, potom postupoval vyšší súdny úradník správne, ak uplatňovaný nárok exekútorke v celom rozsahu nepriznal. Súdnej exekútorke bola pritom poskytnutá dostatočná príležitosť preukázať vynaložené trovy, a to tým, že jej bola zaslaná výzva na predloženie exekučného spisu. Z uvedeného bolo možné legitímne očakávať, že súd ďalšiu „pomoc“ súdnej exekútorke neposkytne a zjavne ani nedisponoval právomocami, aby jej zasielal viacnásobné výzvy. Ak táto následne v podanej sťažnosti predložila ďalšie dôkazy, išlo o tzv. novoty, na ktoré súd nemohol prihliadať. Z ustanovenia § 245 CSP vyplýva, že sťažovateľ môže odkázať aj nové skutočnosti a dôkazy, avšak uvedené platí len pre také, ktoré nastali po rozhodnutí súdu, nie také, ktoré už mohli byť známe v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
7. Ak súdna exekútorka poukázala na skutočnosť, že spolu s vyčíslením trov exekúcie predložila súdu „súbor vytlačených obrazoviek“, uvedené sa nezakladá na pravde, pretože tieto boli pripojené až k sťažnosti, nie k vyčísleniu trov exekúcie. Ako už bolo uvedené vyššie, na nové dôkazy súd už v konaní o sťažnosti prihliadať nemohol.
8. Na základe uvedeného nebolo možné priznať súdnej exekútorke trovy exekúcie tak, ako ich požadovala, keďže príslušné dôkazy predložila až v sťažnostnom konaní.
9. Pokiaľ vyšší súdny úradník rozhodol o neprípustnosti priznania paušálnej odmeny za doručovanie jednotlivých listín s odôvodnením, že doručovanie bolo vykonané prostredníctvom pošty, s týmto názorom sa súd stotožnil. V zásade totiž platí, že súdnemu exekútorovi možno priznať odmenu len za reálne vykonané úkony, nie za úkony, ktoré vykoná iný subjekt za poplatok. Náklady súdneho exekútora platí vždy buď oprávnený, alebo povinný; prijatím názoru sťažovateľky by tak povinný subjekt zaplatil odmenu za úkon, ktorý reálne exekútorka nevykonala. V prípade doručovania poštou nebolo možné teda priznať súdnej exekútorke odmenu v zmysle § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.. „Doručenie“ je v zmysle tohto ustanovenia chápané ako úkon smerujúci k vykonaniu odovzdania určitej písomnosti. Za predpokladu, že takýto úkon nevykonala samotná exekútorka (resp. ňou poverení zamestnanci), je možné jej priznať len náhradu hotových výdavkov za doručenie písomnosti. Iba takýto záver je možné považovať za logický, zodpovedajúci spravodlivej ochrane práv účastníkov, rešpektujúci účel exekučného konania a ústavné právo oprávneného na ochranu majetku. Uvedený názor je ustálený v praxi slovenských súdov, a preto nebol dôvod posudzovať sporné otázky inak.
10. Súdna exekútorka tiež žiadala priznať náhradu poplatku za elektronickú žiadosť adresovanú dopravnému inšpektorátu v sume 2-krát 0,24 eur + DPH. Spolu s vyčíslením trov exekúcie bola síce predložená faktúra č. 1621707 znejúca na sumu 26,34 eur; z jej obsahu však nevyplýva, že by sa týkala konkrétneho exekučného konania (táto súvisela zjavne s viacerými exekučnými konaniami) a navyše výsledky šetrenia poskytnuté dopravným inšpektorátom, resp. príslušná žiadosť nie sú súčasťou exekučného spisu.
11. Iné námietky neboli v sťažnosti formulované, preto súd ďalej napadnuté uznesenie nepreskúmaval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).