Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21Csp-15-2019.pdf
PDF · 101.28 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, zapísaného v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47258713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47234547 proti žalovanej T. O., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. Č.. XXX, F. D., o zaplatenie sumy 375,34 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 230,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 230,76 eur od 30. 3. 2016 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnom rozsahu sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,96 %, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 18. 2. 2019 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 375,34 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 22 % ročne zo sumy 320,85 eur od 3. 3. 2016 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 355,34 eur od 3. 3. 2016 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. S účinnosťou ku 30. 6. 2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783 (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou žalobcu (nástupnícka spoločnosť.) Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie, a žalobca sa tak stal jej univerzálnym právnym nástupcom. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovanou 1. 12. 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 499 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve, a na základe ktorej sa žalovaná zaviazala vrátiť takto poskytnutý úver (spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami) právnemu predchodcovi žalobcu formou 20 mesačných splátok vo výške 31,03 eur, so splatnosťou prvej splátky 15. 1. 2015. V súlade so zmluvou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver tak, že 17. 12. 2014 poukázal peňažné prostriedky z úveru na účet predajcu, ktorý žalovanej predal tovar opísaný v úverovej zmluve. Žalovaná však svoj záväzok splácať dlžnú sumu zo zmluvy riadne a včas neplnila. Do času spísania žaloby uhradila len 268,24 eur a na predžalobné výzvy právneho predchodcu žalobcu nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok právny predchodca žalobcu vyhlásil 2. 3. 2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej z tejto zmluvy splatný v celom rozsahu. Žalovaná tak mala ku dňu spísania žaloby voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 375,34 eur (320,85 eur = dlžná úverová istina, 28,49 eur = dlžné úroky a 6 eur = dlžné poistné z úveru.) Žalobca si voči žalovanej uplatnil tiež nárok na úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 22 % ročne zo sumy 320,85 eur od 3. 3. 2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 355,34 eur od 3. 3. 2016 do zaplatenia. Žalobca výslovne uviedol, že si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
2. Žalovaná sa k žalobe (napriek výzve súdu) písomne nijako nevyjadrila.
3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovanej možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariaďoval pojednávanie. Dňa 26. 3. 2019 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 9. 4. 2019.
4. Súd vykonal na zistenie skutkového stavu dokazovanie prostredníctvom listinných dôkazov označených a pripojených k žalobe žalobcom (žalovaná žiadne dôkazy vykonať nenavrhovala.)
5. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky na spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. (na č.l. 25 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. bola k 30. 6. 2016 ex offo vymazaná z obchodného registra z dôvodu cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou žalobcu, pričom v dôsledku tohto zlúčenia spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. zanikla, a jej právnym nástupcom sa stal žalobca, konajúci prostredníctvom pobočky zahraničnej banky na území SR.
6. Z časti 1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb označenej ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“ uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. a žalovanou 1. 12. 2014, identifikačné číslo zmluvy: 264059717962048 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 499 eur, a to za účelom nákupu spotrebného tovaru označeného ako „ASUS 06370637“ v cene 499 eur u predajcu uvedeného v pravom hornom rohu prvej strany zmluvy ako „OKAY S.R.O., Krajná 86, Bratislava, IČO: 35825979“. V ľavom hornom rohu prvej strany zmluvy je pod identifikačným číslom zmluvy poznámka: „Barem: 152 Fin. tovar : notebook.“ Splácanie úveru bolo podľa zmluvy rozvrhnuté do 20 mesačných splátok splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc splatnosťou prvej splátky 15. 1. 2015, a končiac splatnosťou úveru 15. 8. 2016, s výškou mesačných splátok po 31,03 eur, ktoré splátky (ako aj vyplýva z prílohy na č.l. 19 spisu - rozpis plánovaných splátok) mali zahŕňať okrem istiny úveru, aj zmluvné úroky s fixnou úrokovou sadzbou 22 % ročne a poplatok za poistenie vo výške 3,33% (pri zvolenom súbore poistenia - základný súbor poistenia.) Úver mal byť podľa zmluvy poskytnutý jednorazovo a bezhotovostne. Priama platba predajcovi bola uvedená vo výške 0 eur. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bola uvedená vo výške 24,37 % a priemerná RPMN bola uvedená vo výške 36,30 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný podľa zmluvy zaplatiť bola uvedená vo výške 600,60 eur. Z obsahu zmluvy tiež vyplynulo, že neobsahuje uvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve (v pravom hornom rohu prvej strany) je síce uvedená adresa predávajúceho, avšak bez vyjadrenia súvislosti s právom žalovaného uplatniť reklamáciu, resp. sťažnosť. V zmluve tiež nebol uvedený údaj o dobe trvania tejto zmluvy.
7. Z výpisu platobnej histórie žalovanej príslušného k zmluve o spotrebiteľskom úvere z 1. 12. 2014 vyhotoveného k 1. 3. 2016 (na č.l. 20 spisu) mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe tejto zmluvy skutočne poskytol žalovanému sumu 499 eur, a žalovaný uhradil na záväzky z tejto zmluvy sumu 268,24 eur.
8. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 9 . 3. 2016 (na č.l. 21 spisu) v spojení s dokladom o jeho doručení žalovanej (na č.l. 22 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu 15. 3. 2016 doručil žalovanej oznámenie z 9. 3. 2016, v ktorom jej oznámil, že ku 2. 3. 2016 sa stal jej záväzok z úverovej zmluvy splatným v celom rozsahu, a súčasne ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 375,34 eur v lehote 14 dní od doručenia tohto oznámenia.
9. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
10. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 1. 12. 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
12. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľský úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
13. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti - adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti - opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 1. 12. 2014, ďalej len „OZ“) ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
19. Podľa § 517 ods. 1, prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 1. 12. 2014, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. V tomto konaní si žalobca uplatňoval nároky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 1. 12. 2014 (1. časť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1. 12. 2014.)
23. Táto zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (právnym predchodcom žalobcu) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch (žalovanej) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania.
24. Táto zmluva však neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť vyžadovanú ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch - adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov od počiatku (od uzatvorenia zmluvy.) V tejto súvislosti súd odkazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.: 4Co/138/2014 z 3. 12. 2014, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, a podľa ktorého: „uvedenie identifikačných údajov predajcu v pravom hornom rohu prvej strany zmluvy, na ktoré sa odvoláva žalobca, nemožno považovať za údaj, na základe ktorého by žalovaný ako spotrebiteľ nadobudol vedomosť, že si u tohto predajcu aj môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd prvého stupňa správne tento nedostatok zmluvy posúdil, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Ani uvedenie žalobcu v ľavom hornom rohu prvej strany zmluvy ako subjektu, u ktorého si spotrebiteľ mohol podľa zmluvy uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle námietky žalobcu, nie je podľa krajského súdu náležitým označením subjektu, u ktorého si môže žalovaný ako spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.“ Tunajší súd len dodáva, že uvedený rozsudok sa takisto vzťahoval na právneho predchodcu žalobcu - CETELEM SLOVENSKO, a.s., ktorý v uvedenom konaní vystupoval ako žalobca. Obdobný názor, i keď vo vzťahu k inému žalobcovi (HOME CREDIT Slovakia, a.s.) však vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn.: 23Co/354/2013 z 24. 11. 2014, teda nejde o ojedinelý právny názor jedného odvolacieho súdu.
25. V zmluve o spotrebiteľskom úvere z 1. 12. 2014 nie je uvedená ani obligatórna obsahová náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch - doba trvania zmluvy, ktorú náležitosť toto ustanovenie vyžaduje popri uvedení termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedené dve náležitosti nemožno voľne zamieňať a poukazovať na to, že z termínu konečnej splatnosti zmluvy si možno vyvodiť dobu trvania zmluvy, pretože inak by to takto kumulatívne zákonodarca nepožadoval. Pre absenciu tejto obsahovej náležitosti tak možno rovnako považovať tento spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
26. Spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy však treba považovať za bezúročný a bez poplatkov aj podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V zmluve je totiž uvedená RPMN vo výške 24,37 %, a správne má byť uvedená vo výške 29,43 % (na základe údajov podľa zmluvy, teda zohľadňujúc výšku poskytnutého úveru = 499 eur, výšku pravidelnej mesačnej splátky 31,03 eur - zahŕňajúcej aj poplatok na poistenie úveru, počet mesačných splátok - 20, a žiadny dodatočný náklad.) V zmluve je teda uvedená RPMN v nižšej sadzbe ako by správne mala byť, čo možno považovať za nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa, pretože je otázne, či by spotrebiteľ (keby vedel o tejto vyššej sadzbe RPMN) zmluvu vôbec uzavrel.
27. Zo záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 1. 12. 2014 vyplýva, že žalobca má vo vzťahu k žalovanej nárok len na to, čo právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol (istinu úveru vo výške 499 eur) po odpočítaní toho, čo celkovo žalovaná na úhradu záväzkov z tejto zmluvy právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi uhradila (268,24 eur - a to bez ohľadu na to, na úhradu akých čiastkových záväzkov žalovaný tieto sumy úhrad určil, resp. bez ohľadu na to, na aké čiastkové pohľadávky právny predchodca žalobcu, resp. žalobca tieto sumy úhrad započítal, keďže spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov od počiatku, t.j. od uzatvorenia zmluvy.) Žalobca mal teda na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 1. 12. 2014 nárok na vrátenie istiny úveru vo výške 230,76 eur (499 eur - 268,24 eur), preto mu súd túto sumu istiny úveru podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch priznal, a vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na (zmluvné) úroky a poplatky (vrátane poplatku na poistenie úveru) súd žalobu podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. c) a písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch zamietol ako nedôvodnú.
28. Nárok na úroky z omeškania súd priznal žalobcovi len z priznanej sumy istiny vo výške 230,76 eur, a teda žalobou uplatnený nárok na úroky z omeškania zo sumy prevyšujúcej 230,76 eur (zahŕňajúcej sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobca nemal od počiatku nárok) súd žalobu zamietol (žalobca si uplatňoval úroky z omeškania zo sumy 355,34 eur.)
29. Pokiaľ ide o dobu, za ktorú súd priznal nárok na úroky z omeškania, tak vzhľadom na to, že oznámenie právneho predchodcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 9. 3. 2016 bolo žalovanej doručené až 15. 3. 2016, a vzhľadom na to, že toto oznámenie obsahovalo (v rámci výzvy na zaplatenie mimoriadne zosplatnenej sumy) určenie lehoty 14 dní od doručenia výzvy, dostala sa tak žalovaná (podľa § 563 OZ) do omeškania so zaplatením tejto zosplatnenej sumy až 30. 3. 2016, a preto až od tohto dňa (až do zaplatenia) súd podľa § 517 ods. 2 OZ priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo sumy 230,76 eur (priznanej istiny úveru.) Vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na úroky z omeškania za obdobie od 3. 3. 2016 do 29. 3. 2016, preto žalobu zamietol.
30. Pokaľ ide o výšku úrokovej sadzby úrokov z omeškania, tak keďže k prvému dňu omeškania zo zaplatením dlžnej sumy (30. 3. 2016) bola základná úroková sadzbe G. v 0 % ročne, priznal súd žalobcovi podľa § 3 nariadenia úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne, a pre žalobou uplatnené úroky z omeškania prevyšujúce sadzbu 5 % ročne, preto súd žalobu zamietol (žalobca si uplatňoval nárok na úroky z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne.)
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,96 %. Žalobca si totiž v žalobe uplatňoval nárok na sumu 375,34 eur s príslušenstvom, avšak súd mu priznal iba sumu 230,76 eur s príslušenstvom. Žalobca bol tak úspešný na 61,48 %, a tým žalovaná na 38,32 %. Súd náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP medzi strany pomerne rozdelil tak, že úspech žalovanej odpočítal od úspechu relatívne úspešnejšieho žalobcu, a priznal tak žalobcovi ako úspešnejšej strane voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,96 % (61,48 % - 38,32 %.) Súčasne súd podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.