Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_1T-94-2018.pdf
PDF · 199.92 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/94/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 09. apríla 2019 takto
rozhodol:
I.
Obžalovaní
1/ M. L., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom K., t. č. vo väzbe v P. a P. Y.,
2/ V. H., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom E., W. XXX/X, t. č. vo väzbe v P. a P. Y.,
sa uznávajú za vinných, že
v presne nezistenom čase v dobe približne od 01:00 hod. do 05:00 hod. dňa 11. augusta 2018 v obci Zavar na Budovateľskej ulici pred rodinným domom č. XXX/XX, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s W. I. z otvorenej garáže bez brány na neoplotenom pozemku zapísanom na liste vlastníctva č. 2647, sa zmocnili tam odstaveného neuzamknutého osobného motorového vozidla zn. Škoda T., EČ: G farby strieborná metalíza, O.: G v hodnote 1.587,50 € bez DPH, a to bez súhlasu jeho majiteľa - poškodeného J. W., spolu s ďalšími vecami nachádzajúcimi sa v tomto motorovom vozidle, a to aj platobnej karty č. 4406 2633 2952 9149 vydanej k osobnému účtu poškodeného J. W. č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenému v Slovenskej sporiteľni, a.s., s úmyslom toto motorové vozidlo, ktoré naštartovali pravým náhradným kľúčom odloženým vo vozidle, prechodne použiť na cestu do mesta M., kde v predajni obchodnej siete COOP Jednota na Ulici D. Štúra 1012 v dvoch prípadoch si spoločne vybrali tovar a prišli k pokladni, kde dňa 11. augusta 2018 odcudzenou platobnou kartou číslo 4406 2633 2952 9149 vydanou J. W. k jeho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zaplatili za zakúpený tovar, a to v čase asi o 06:08 hod. sumu vo výške 18,80 € a v čase asi o 08:13 hod. sumu vo výške 19,50 €, čím spôsobili J. W. škodu v súhrnnej výške 38,30 €,
teda
· spoločným konaním sa zmocnili cudzieho osobného motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať, · spoločným konaním si neoprávnene obstarali platobnú kartu na účel použiť ju pravú, na taký účel ju prechovávali a použili,
čím spáchali
· prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 216 ods. 1 Tr. zák., · prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 ods. 1 Tr. zák.,
a odsudzujú sa:
1/ Obžalovaný W.
podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2/ Obžalovaný V.
podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa ruší výrok o treste odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe a primeraných obmedzení a povinností, ktorý bol obžalovanému uložený skorším trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.03.2017 sp. zn. 1T/14/2017, právoplatným dňa 09.10.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sú obžalovaní 1/ M. L. a 2/ V. H. v prípade skutku v bode 1/ povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému J. W., nar. XX.XX.XXXX v Z. O., trvale bytom E., Z. XXX/XX, škodu vo výške 1.585,80 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku, nie povinnosť v tejto lehote škodu zaplatiť).
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený J. W., nar. XX.XX.XXXX v Z. O., trvale bytom E., Z. XXX/XX, so zvyškom svojho uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
II.
Obžalovaný
M. L., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom K., t. č. vo väzbe v P. a P. Y.,
sa podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 19.12.2018 sp. zn. 2Pv 461/18 pre skutok 2/ tejto obžaloby právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase v období približne od 18:30 hod. dňa 16. augusta 2018 do 07:00 hod. dňa 17. augusta 2018 v Trnave na Tehelnej ulici č. 5711/9 vošiel do bytového domu, kde presne nezisteným spôsobom odstránil visiaci zámok na riadne uzamknutých dverách spoločných pivničných priestorov, tzv. bývalej kočikárne, a prekonal aj uzamknutie dverí, následne vošiel dovnútra, odkiaľ odcudzil 2 ks teleskopických rybárskych udíc zn. Carbo s 2 ks rybárskych navijakov zn. X., zn. H. FR XXXX, rybársky navijak zn. Balzer, celokovový plochý skrutkovač a športovú rybársku tašku, čím spôsobil majiteľovi J. N. škodu vo výške 62,25 € a ďalej odcudzil 4 ks letných pneumatík zn. Wind Force, Catchgre GP 100 s rozmermi 195/65 R16 H91, čím spôsobil majiteľke N. N. škodu vo výške XXX,XX €,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená N. N., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom Trnava, Tehelná 5711/9, so svojim uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
B. Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava obžalobu na M. L. a V. H. pre skutok 1/ právne posúdený ako prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 Tr. zák. a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty spolupá-chateľstvom podľa § 20 k § 219 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
obvinený Stanislav L. a obvinený V. H. v presne nezistenom čase v dobe približne od 01:00 hod. do 05:00 hod. dňa 11. augusta 2018 v obci Zavar na Z. ulici pred rodinným domom č. XXX/XX, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšou osobou z otvorenej garáže bez brány na neoplotenom - neohradenom pozemku zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, odcudzili tam odstavené neuzamknuté osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia s evidenčným číslom G farby strieborná metalíza, O.: G v hodnote 1.905,00 €, spolu s ďalšími vecami nachádzajúcimi sa v motorovom vozidle, a to detskú autosedačku, detský podsedák, peňaženku obsahujúcu peňažnú hotovosť 30,00 €, občiansky preukaz, vodičský preukaz a zdravotnú kartičku poistenca na meno J. W., technický preukaz odcudzeného vozidla, preukaz na vedenie vysokozdvižného vozidla, kartu G. L., kartu Z. B., platobnú kartu číslo 4406 2633 2952 9149 vydanú k osobnému účtu poškodeného J. W. č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni. a.s., kartičky STK a emisnej kontroly, ďalej látkovo - koženkovú kapsičku čiernej farby na plece, tablet zn. Samsung Galaxy TAB II., slnečné polarizačné okuliare zn. Mania a pánsku mikinu zn. Nike, čím spôsobili odcudzením motorového vozidla a ostatných vecí J. W. škodu vo výške X.XXX,XX €, pričom s odcudzeným motorovým vozidlom zn. O. Octavia, EČ: TT844FL, ktoré naštartovali pravým náhradným kľúčom odloženým vo vozidle, následne odišli do mesta M., kde v predajni obchodnej siete COOP Jednota na Ulici D. Štúra 1012 v dvoch prípadoch si spoločne vybrali tovar a prišli k pokladni, kde dňa 11. augusta 2018 odcudzenou platobnou kartou číslo 4406 2633 2952 9149 vydanou J. W. k jeho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zaplatili za zakúpený tovar, a to v čase asi o 06:08 hod. sumu vo výške 18,80 € a v čase asi o 08:13 hod. sumu vo výške 19,50 €, čím spôsobili J. W. škodu v súhrnnej výške 38,30 €,
ako aj pre skutok 2/ právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (ktorého sa mal dopustiť Stanislav L.) na skutkovom základe uvedenom vo výroku II. rozsudku.
V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch obžalovaných M. L. a V. H., poškodených J. W., J. N. a N. N., ďalej svedkov W. I., V. Z., L. M., L. K. a W. Y., znalcov doc. R.. W. W., B.., R.. O. N. a R.. F. H. (zo znaleckej organizácie CM - CENTRUM, spol. s r.o.), bola prečítaná výpoveď svedka L. K. a boli oboznámené aj listinné dôkazy zo spisu a tiež aj zabezpečené kamerové záznamy.
*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***
Obžalovaný M. L. na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne vyhlásenie. Uviedol ku skutku v bode 1/, že to auto som nechcel predať, len sa na ňom odviezli. Išiel vtedy s W. I. peši medzi uličkami zo E., tam boli na ubytovni, izba bola písaná asi na obžalovaného H., býval tam vtedy s ním. Bolo to v noci. Náhodne I. skúšal auto, jedno bolo zamknuté, druhé (T.) bolo otvorené. Našli v garáži, ktorá nebola zavretá, ten dom pri nej nemal ani plot. Boli na nej otvorené spolujazdcove dvere. Poškodeného J. W. nepozná. V aute I. našiel aj kľúče. Potom sa vrátili naspäť za obžalovaným H., on bol na ubytovni, bolo mu zle. Hovorili mu, že našli auto, že ho môžu odviezť do Serede pre drogy (pervitín), lebo mu bolo zle. Išli do Serede. Šoféroval obžalovaný H.. Auto najprv vytlačil on s I. z garáže von na ulicu. Obžalovaný H. bol za volantom. Do M. išli najprv na vlakovú stanicu, prišli tam k autu asi traja muži, nepozná ich, bol tam aj L.. I. sa s nimi bavil a on s obžalovaným H. zatiaľ išli do Jednoty. Za nákup zaplatili kartou, ktorú im dal v aute I.. Asi ju vytiahol z tej peňaženky, čo našiel v aute. I. to asi jeho karta, nevedel koho bola. Nepozeral sa na ňu. Nedal im k nej PIN. Nevedel koľko platili, asi 18,00 €. Potom išli naspäť na stanicu, potom zase išli do obchodu, vrátili sa do Jednoty, ešte niečo dokupovali. Platili tiež kartou. Nevedel, či to bola tá istá karta. Asi prvýkrát tou kartou platil on. V tom obchode boli iba on s obžalovaným H.. Potom odišli tým autom, boli vtedy piati, bol s nimi I., L. M. a ten ďalší muž, na ktorého meno si nevedel spomenúť. Chceli
sa len odviezť. Jeho nezaujímalo, čo sa s tým autom potom stane. V tom aute bola aj čierna taštička cez plece, ktorú mu dal I.. Všetci traja mali vtedy síce vlastné peniaze, ale tieto im stačili len na kúpu drog, preto nešli do M. iným spôsobom. On mal vtedy oblečené maskáčové kraťasy a asi červenú mikinu. T. mal tenisky bielej farby. Na hlave nič nemal. Obžalovaný H. mal vtedy asi čiernu bundu a tiež kraťasy. I. mal vtedy dlhé vlasy a asi šiltovku čiernej farby. On s obžalovaným H. mali vtedy krátke vlasy. Neskôr dodal, že pokiaľ ide o pásikavé oblečenie, najprv ho mal oblečené I. a potom to požičal obžalovanému H.. Keď bol I. vonku iba s ním, mal to pásikavé a obžalovaný H. to mal oblečené potom už stále, dal si na to možno bundu. Tou kartou platil prvýkrát asi obžalovaný H. a druhýkrát on, alebo naopak. On s obžalovaným H. neponúkali auto na predaj. Na stretnutí so M. vtedy dohodnutí neboli. Bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania (obžalovaný na hlavnom pojednávaní potvrdil jej pravdivosť), v ktorej uviedol, že prvýkrát platil kartou asi obžalovaný H. a on zas asi platil ten druhý nákup za cigarety tou kartou, pričom išlo o kartu, ktorú našiel I. v tej peňaženke.
Ku skutku v bode 2/ uviedol, že tie veci našiel, keď išiel z Arkádie, kde bol od večera až do rána. Keď išiel nadránom aj s L. k nemu, potom odchádzal okolo 10:00 hod. od neho, išiel okolo H. a našiel v košoch na fľaše tašku, bola to taká malá cestovná taška. Vytŕčali z toho udice, zobral celú tú tašku a išiel preč. Boli tam dve udice, dva navijaky, taký malý šrobovák. Nevedel, komu patrili tie veci. Potom ho chytili policajti. Tie veci si aj odfotil, chcel si pozrieť na internete, koľko tie udice stoja, aby to predal. Nebol v bytovke na ulici G. XXXX/X. Nevidel tam ani pneumatiky.
Obžalovaný V. H. na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne vyhlásenie. Uviedol, že o skutku 2/ nevie nič. Pokiaľ ide o skutok 1/, tak v tú noc obžalovaný L. s W. I. prišli za ním na ubytovňu v E. na K. XX, kde mal na seba izbu a kde spal, bolo mu vtedy zle, tak vedeli, že si potrebuje ísť kúpiť drogy. Prišli za ním s tým, či odšoféruje auto do M., resp. že našli odomknuté auto aj s kľúčmi. K autu mu nič nepovedali. Obliekol sa, najprv si obliekol len tričko, potom si obliekol sveter červeno - biely, ktorý mu podal I.. Obliekol si aj čiernu bundu. W. aj kraťasy a tenisky. Odišli spolu všetci traja k miestu, kde bolo odparkované to auto. Bola to rozostavaná garáž pred rodinným domom bez brány na ulici Budovateľskej. Garáž bola nasmerovaná na cestu. To auto bola Škoda Octavia I striebornej farby. Sadol za volant ako vodič. Naštartoval kľúčom, mali ho so sebou I. alebo obžalovaný L.. I. našiel v aute okrem kľúčov aj peňaženku, auto bolo otvorené. Auto vytlačili na cestu I. s obžalovaným L.. On sedel za volantom. Na ceste auto naštartoval a išli do M. kúpiť si drogy (pervitín), chceli ich všetci. Išli do M. na vlakovú stanicu. Tam zaparkoval pred stanicou. O chvíľu tam prišiel M. ešte s nejakými osobami. Prišli najprv dvaja muži. L. sa s nimi I.. Potom išiel s obžalovaným L. do predajne COOP Jednota, kde nakúpili potraviny a cigarety. Zaplatili kartou, ktorá patrila poškodenému, ktorému zobrali auto. Vie to preto, lebo prvýkrát s ňou platil on. Platil do 20,00 € priložením karty. Potom odišli naspäť do auta a autom odišli zase na tú istú vlakovú stanicu. I. potom sedel so M. v aute a on s obžalovaným L. stáli pred autom a rozprávali sa. Potom stretol K., ktorý má prezývku K.. I. im potom povedal, že M. alebo niekto z nich si potrebuje odskočiť domov, alebo niekam na aute. Povedal mu, že už nejde s autom, že sa už nebude na ňom voziť. Zostali čakať na stanici. Autom odišiel I., M. a asi ešte jeden muž. S obžalovaným L. odišli potom druhýkrát peši do toho istého obchodu kúpiť cigarety. Platili tou istou kartou. Druhýkrát platil asi obžalovaný L., takisto priložením karty. Tretíkrát tou kartou už neplatili. Vrátili sa naspäť na stanicu pešo. Potom tam prišiel I. so M. aj s tým autom, bola s nimi ešte tá tretia osoba, ktorá s nimi aj odišla. Nastúpili do auta a odviezli sa do mesta. O. M.. Išli k jednému činžiaku, odkiaľ prešli pešo pod železničný most. Čakali tam na I. a na človeka, ktorý im mal priniesť drogy. Kúpili si pervitín. Potom zavolal taxík a on s obžalovaným L. odišli do Zavara na ubytovňu, kde boli ubytovaní. Nevedel, čo sa stalo s tou Octaviou. Naposledy ostala I.. I. chcel to auto ešte používať, preto ho nevrátili. Chceli sa s tým autom len odviezť do M.. On a ani obžalovaný L. auto určite neponúkali na predaj. I. majiteľa toho vozidla ani tej karty. I. mal vtedy dlhé vlasy, asi po krk. On s obžalovaným L. mali naopak krátke vlasy. I. mal na hlave aj čapicu, asi čiernu. Jeho matka poslala poštou poškodenému J. W. sumu 40,00 € za škodu vzniknutú pri platení jeho kartou.
Poškodený J. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných nepozná. V auguste 2018 sa vrátil z dovolenky z Z. O.. Prišiel podvečer domov, zaparkoval autom do garáže na ulici Budovateľskej XX v E.. Potom išiel domov, prišiel mu na návštevu známy, tak išiel ešte do obchodu kúpiť mlieko, išiel autom. Potom, keď sa vracal, zabudol si peňaženku v aute. Potom ráno videl správy, že prebiehajú platby bezkontaktne. Chodili mu SMS správy. Bolo to okolo 06:00 hod. ráno, boli to 2 SMS správy. M. bola 18,00 € a niečo a druhá 19,00 € a niečo. Potom zisťoval, čo to môže byť, napadlo ho, že peňaženku má asi v aute, keď ju hľadal a potom zistil, že auto nie je v garáži. Garáž nemala bránu, bola vo výstavbe. Nemala ani omietku. Zavolal na políciu, že mu bolo odcudzené auto a následne zablokoval bankomatové karty.
To auto bolo strieborná Škoda Octavia I, EČ: G strieborná metalíza, rok výroby 1999, bol to sedan. Mal v ňom okrem iných vecí aj peňaženku a v nej dve platobné karty. Mal v ňom aj malú čiernu kapsičku na rameno. Následne zistil z kódov, ktoré boli obsahom SMS správ, že bolo nakupované v predajni Jednota v Seredi. Platby boli robené jeho platobnou kartou Slovenskej sporiteľne, druhá karta bola Prima banky. Originál kľúčov od auta mal pri sebe a druhý rezervný bol v priehradke v aute. Keď sa vracal z nákupu, tak neskúšal, či je auto zamknuté. Tá kapsička mu bola neskôr vrátená, vrátil mu ju vyšetrovateľ. Auto kupoval asi 4-5 rokov dozadu za sumu 2.500,00 €. Auto bolo písané na neho ako fyzickú osobu. Nie je platcom DPH, nie je podnikateľ. som parkoval predkom do garáže, garáž bola kolmo na cestu a nebola ani oplotená. Auto malo najazdených 250000 km, motorovo bolo v dobrom stave, bolo pravidelne servisované. Chyby malo na laku na kapote, boli tam odery od kamienkov. Vzadu chýbal znak Škoda. Bolo preliačené na šoférovej strane pri prednom kolese. Brzdy boli menené v to leto 2018, aj rozvody a olej. Klimatizácia tam bola, sedadlá boli vyhrievané, nie kožené. Pneumatiky boli dobré, kupoval ich v zime 2018 ako nové za cca 200,00 €. Na tej platobnej karte Slovenskej sporiteľne bolo napísané Slovenská sporiteľňa, jeho meno a VISA alebo MasterCard. Auto bolo na originál diskoch. Neskôr mu prišiel šek od obžalovaného H. so sumou 40,00 €. Dodal, že nedával súhlas obžalovaným, aby mohli použiť jeho motorové vozidlo. Takýto súhlas nedával ani nikomu inému. Nedával tiež súhlas na to, aby mohol niekto použiť jeho platobnú kartu v inkriminovanom čase, a to ani obžalovaným. Bola prečítaná časť výpovede poškodeného z prípravného konania, v ktorej sa podrobnejšie vyjadroval k technického stavu vozidla, jeho výbave, ďalších vecí, ktoré v ňom mal, ako aj poistkám a poslednom servise tohto vozidle. Uviedol aj to, že vozidlo nebolo na plechových diskoch a v aute bolo aj rádio. Vozidlo mohol pred krádežou uzamknúť aj kľúčom, resp. centrálnym uzamykaním, nie diaľkovým ovládaním.
Poškodený J. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných nepozná, nikdy ich nevidel. Boli mu odcudzené udice, ktoré mal v kočikárni na adrese G. X v G.. Prišiel na to dňa 17.08.2018 ráno o 07:00 hod. Prišiel z rýb predtým dňa 16.08.2018 okolo 11:30 hod. a dvere riadne uzamkol na FAB-ku i petlicu. Boli to dve udice, boli tam dva navijaky k tým udiciam a jeden sólo navijak, ktorý mal na poličke. Neboli v taške, v ktorej sa tie veci potom našli, tá bola v tej pivnici hore. Nemá podozrenie, kto mu to ukradol. Prístup do kočikárne mali iba tri osoby - pani N., on a pán W.. Keď prišiel dňa 17.08.2018 do pivnice, chýbal na dverách visiaci zámok. Zistil vtedy aj to, že pani N. zmizli pneumatiky, čo tam mala zabalené. Všetky veci, ktoré mu boli odcudzené, mu boli vrátené. Udice boli značky Carbo a navijaky značky Delphin, Crivit a Balzer.
Poškodená N. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaných nepozná. Boli jej odcudzené z pivničných priestorov čisto nové pneumatiky na auto, kde ich mala uložené ešte zabalené vo fólii. Boli to letné pneumatiky. Deň predtým bola večer okolo 18:00 hod. v pivnici, nakoľko tam odkladala poháriky na zaváranie, zamkla, vždy sa ubezpečí, či je všetko zamknuté, pretože tam má aj bicykel a kontroluje si za sebou. Následne na druhý deň okolo 12:15 hod. jej zavolal syn, že im odcudzili kolesá z pivničných priestorov. V pivnici sú traja - ona, pán N. a pán W.. Dvere do pivnice poškodené neboli, len pán N. vravel, že tam nebol visiaci zámok, chýbal tam. Zamykanie tam bolo na dverách aj tým visiacim zámkom. Kupovala tie pneumatiky za sumu 122,00 € asi v marci.
Svedok W. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných pozná už dlho. O skutku 2/ nemá žiadnu vedomosť. Ku skutku 1/ uviedol, že auto našiel on s obžalovaným L.. Z. otvorené, bola to strieborná Octavia. Bola zaparkovaná v garáži. Tá garáž bola otočená smerom na cestu, nebola dostavaná, nebol tam plot. Auto našli večer, bola tma. Všetky dvere boli otvorené. Keď to zistil, pozrel do auta, našiel tam peňaženku a kľúče. Bolo tam 10,00 € a nejaké karty, aj nejaké doklady asi. Boli tam aj kľúče od tej Octavie na sedadle. Išli potom s obžalovaným L. na ubytovňu do E. pre obžalovaného H.. Mal vedomosť o tom, že je dobrý šofér a chcel, aby to auto odšoféroval. Obžalovaný H. vtedy spal. Zobudili ho, povedal mu, že našli kľúče od auta a otvorené auto zaparkované v garáži. Zobrali sa, išli do garáže, zobrali auto a išli do Serede. Auto zobrali preto, lebo chceli ísť do Serede pre drogy a nemali peniaze na cestu taxíkom. Auto najprv vytlačili z garáže, obžalovaný H. sedel za volantom. Do M. prišli na vlakovú stanicu. Náhodne tam stretol svojho bratranca G. I. a L. M.. Rozprával sa s nimi o tom, že prišli vybavovať drogy, medzitým si obžalovaní odbehli, nevedel ale kam. On s G. I. a L. M. sa naopak niekam odviezli v M., potom sa vrátili naspäť na tú stanicu, tam sa potom stretli a išli pod železničný most vybavovať drogy. Keď kúpili drogy, tak sa rozdelili. Naposledy auto videl, keď dával kľúče od neho L. M. a G. I.. Potom mu G. I. po 2-3 dňoch povedal, že to auto predal L. M. osobe s prezývkou „Z.“, asi Z.. On má prezývku „B.“, ale túto používa i jeho bratranec aj jeho brat. Nikto z nich (on a obžalovaní) nechcel to auto predať. Poškodeného J. W. nepozná. Peňaženku, ktorú našiel v aute, dal asi obžalovanému L.. Môže byť, že
v nej boli aj bankomatové karty, asi ich tam našiel on. Vrátil ich naspäť a nevedel, kto si tú peňaženku zobral. Vtedy mal dlhšie vlasy, asi po ramená. Myslel si, že obžalovanému H. dával v Zavare nejaký pásikový sveter. I. komu patrilo to auto. Prezývka „K.“ mu niečo hovorí, asi toho muža stretli na tej stanici v Seredi. Nevedel prečo to auto nevrátili poškodenému.
Svedok V. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných nepozná a nemá vedomosť o skutkoch z obžaloby. O. ubytovňu v E. na Hlinickej ulici XX, volá sa W.. Dodal, že na 2 noci v mesiaci august 2018 ubytoval obžalovaného V. H.. Potom sa dozvedel od iných osôb, že údajne u obžalovaného H. prespal ešte iný pán.
Svedok W. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných pozná a má vedomosť len o skutku 1/. V rámci služobnej činnosti ako príslušník PZ zabezpečoval viaceré kamerové záznamy, na ktorých boli zachytení obžalovaní i W. I.. Ak ide o kamerový záznam z Pohostinstva K., kde boli zachytené dve osoby, bolo na ňom vidieť, ako skúšali kľučky na motorových vozidlách zaparkovaných na ulici a nazerali do dvorov.
Svedok L. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovaného V. H. (pozn.: svedok na neho ukázal v pojednávacej miestnosti). Uviedol, že prišiel za ním pán z kriminálky, povedal mu, že v Zavare zmizlo auto a či by bol ochotný, že by to pozreli na kamerovom zázname. Majú kamery, boli aj na dvore i na pohostinstve v Zavare na Športovej ulici. Kamery sú nasmerované na dvor, ale berú aj obecné priestranstvo. Pri prehliadaní kamerových záznamov spozoroval obžalovaného V. H., teda podľa neho to mal byť on. Spoznal ho podľa chôdze. Mal pásikovú mikinu, možno mal aj kapucňu na hlave. Mal kratšie vlasy. Bol tam ešte s niekým, bol to určite chlap. Išli z obce Zavar pred potraviny M., tam pozerali, či sú uzamknuté autá, resp. skúšali, či sú uzamknuté. Skúšali to obidvaja. Prešli oproti k susedovmu domu, vbehli dovnútra a niečo si tam pozerali. Následne vyšli a pokračovali po ulici Športovej k domu, kde býva poškodený J. W., resp. mohli potom ísť podľa posledného záznamu na kamerách aj smerom k jeho bydlisku. Nič iné o veci nevedel. Tie kamerové záznamy poskytol polícii. Potom ešte na kamerových záznamoch bola vidieť tá odcudzená Octavia ako približne hodinu po tom išla okolo jeho pohostinstva, a to doprava smerom na Sereď, resp. na obce Križovany a Vlčkovce.
Svedok L. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného L. pozná od toho dňa, čo sa to stalo s tým autom, keď prišli do M.. T. H. predtým videl už viackrát. Do Serede prišli obžalovaní nad ránom, neboli dohodnutí na stretnutí, prišli okolo 04:00 hod. Nevedel ako prišli, ale prišli len dvaja. On prišiel na to miesto s W. I.. Stáli však vedľa auto - bola to strieborná T.. N. mal I., ktorý mu ponúkal to auto, že či nezoženie kupca. Obžalovaní sa vtedy nachádzali vonku na parkovisku, boli asi 0 metrov od nich, boli už na odchode preč. Iná osoba mu auto na predaj neponúkala. S I. sa vtedy rozprával ešte jeden muž, nepoznal ho. I. mu potom ešte povedal, že to auto priviezli obžalovaní, že sa na ňom len priviezli, že oni s tým nechcú mať nič spoločné, že tam auto nechajú odstavené a odídu preč. Vedel aj o tom, že obžalovaní išli vtedy do obchodu - do Jednoty v Seredi.
Boli prečítané časti výpovede svedka z prípravného konania, v ktorých sa vyjadril aj k tomu, že pri tom, ako sa ho W. I. pýtal, či nevie, kto by kúpil to auto, boli aj obaja obžalovaní, pričom toto následne na hlavom pojednávaní poprel nasledovne: „Nakoľko je mi to ľúto, že som obžalovaných dostal do takejto situácie, ja som bol na slobode, aj I. bol na slobode a on mi povedal, aby som ho touto výpoveďou zakryl, že obžalovaní mi to auto neponúkali. Keď sme sa dozvedeli, že jeden aj druhý obžalovaný sú vo väzbe, tak s I. sme sa dohodli, že to hodíme na obžalovaných. Chcel som potvrdiť to, že sú v tom všetci traja. B. mi povedal, aby som vypovedal, že to auto mi ponúkali tí, ktorí na ňom prišli. Uvedomil som si, že ja s tým autom nemám nič spoločné. B. je taká, že auto mi ponúkal I., ale boli pri tom aj obžalovaní. T. sa do tej debaty nezapájali.“ W. uviedol, že keď sedeli v aute na vlakovej stanici, a to I., obžalovaní a tá ďalšia osoba, tak I. tlačil na neho, či vie to auto predať. Nakoľko neukázal papiere, obžalovaní sa dohadovali s I. a započul, že to auto odniekiaľ zobrali, nejakému chlapovi. Vedel tiež o tom, že obžalovaní majú nejaké platobné karty, ale nevedel, či boli v tom aute. To, že obžalovaní platili tou kartou, mu povedal Nomilner, ale on to nevidel. Až neskôr si uvedomil, že ten predaj mal na svedomí len I., lebo obaja obžalovaní sa potom zo stanice zobrali preč, nechceli mať s tým autom nič spoločné.
Znalec doc. R.. W. W., B.. sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval záverov svojho znaleckého posudku č. 115/2018, ktorý vypracoval (č.l. 249-270).
Znalec R.. O. N. sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval záverov svojho znaleckého posudku č. 18/2018, ktorý vypracoval (č.l. 275-287). Dodal, že mu nebolo umožnené obhliadnuť fyzicky žiadnu z uvedených vecí, ktoré ohodnocoval. K žiadnej zmene po výpovedi poškodeného Filipa Michalského (pri výpovedi ktorého bol v pojednávacej miestnosti) v jeho záveroch nedošlo. Dodal, že poškodenia na motorovom vozidle, o ktorých sa dozvedel, neboli také, ktoré by mali podstatný vplyv na výpočet všeobecnej hodnoty tohto vozidla. Pri 20-ročnom vozidle oderky či prevalený podbeh nemajú vplyv na hodnotu takého vozidla. V prípade, ak by na vozidle boli plechové disky, by to malo minimálny vplyv na výpočet hodnoty takého vozidla. Pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla postupuje v zmysle znaleckého štandardu, kde počíta koeficient predajnosti a zisťuje aj hodnoty predmetného typu vozidla pre predmetný dátum na trhu. V konkrétnom znaleckom posudku uviedol aj referenčné vzorky, ktoré poukazujú na to, v akej hodnote sa vozidlá predmetného typu predávajú. Čerpal predovšetkým z inzertných portálov. Jeho určená hodnota vozidla bez DPH bola vo výške 1.587,50 €.
Znalec R.. F. H. zo znaleckej organizácie CM - CENTRUM, spol. s r.o. sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie CM - CENTRUM, spol. s r.o. č. 27/2018 (č.l. 292-337).
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka L. K. zo dňa 25.10.2018 (č.l. 218-223), nakoľko pre jeho neznámy pobyt nebolo možné zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní, a to ani opakovanými pokusmi o jeho predvedenie (§ 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por.). Z tejto jeho výpovede vyplynulo, že má prezývku Herold. V auguste 2018 bol v Seredi na vlakovej stanici, kde za ním prišli na staršej šedej Octavii I obžalovaný V. H. a osoba s prezývkou B., resp. 5 osôb bolo v tom aute a jeden bol pri aute. Rozprával sa vtedy len s obžalovaným H.. B. s ním išiel aj do obchodu, asi do Jednoty, kde kúpili cigarety a platil bezkontaktne kartou, ktorú mu podal obžalovaný H. a tvrdil, že je to jeho karta. Ďalej svedok pri výsluchu opoznal obžalovaného L. ako osobu, ktorá sedela vtedy tiež v tom aute.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj tieto listinné dôkazy: · fotodokumentácia z obsahu pamäťovej karty 2GB z prílohy č. 2 ZP z č.l. 264-270 · odborné vyjadrenia z č.l. 338-340 · príkaz na osobné prehliadku, zápisnica o vykonaní osobnej prehliadky a zápisnica o prehliadke tela a podobných úkonov s fotodokumentáciou z č.l. 341-345 · zápisnica o prehliadke tela a podobných úkonov s fotodokumentáciou z č.l. 346-350 · zápisnice o vydaní vecí z č.l. 351-352 · záznam z č.l. 353 (na návrh procesnej strany bez pripomienok ostatných procesných strán) · fotodokumentácia z kamerových záznamov z č.l. 355-358 · bloky z pokladne COOP Jednota z č.l. 359-362 · výpisy o platbách kartou z č.l. 363 · úradný záznam z previerky kamerových záznamov s fotodokumentáciou z č.l. 364-367 · zápisnica o vydaní veci z č.l. 368 · fotodokumentácia z kamerového záznamu z č.l. 370-374 · úradný záznam z previerky kamerových záznamov s fotodokumentáciou z č.l. 375-376 · zápisnica o vydaní veci z č.l. 377 · fotodokumentácia z kamerového záznamu z č.l. 379-385 · úradný záznam z previerky kamerových záznamov s fotodokumentáciou z č.l. 386-387 · zápisnica o vydaní vecí s popisom vydaných vecí a fotodokumentáciou z č.l. 388 a 390-395 · uznesenie o vrátení vecí z č.l. 396-398 · zápisnica o vrátení vecí z č.l. 399 · zápisnica o vydaní vecí s fotodokumentáciou a popisom z č.l. 400-410 · uznesenie o vrátení vecí z č.l. 411-413 · zápisnica o vrátení vecí z č.l. 414 · uznesenie o vrátení vecí z č.l. 415-417 · zápisnice o vrátení vecí z č.l. 418-419 · zápisnica o vydaní veci z č.l. 420 · záznam z č.l. 421 (na návrh procesnej strany bez pripomienok ostatných procesných strán) · fotodokumentácia z kamerového záznamu z č.l. 422-426
· úradný záznam z previerky kamerových záznamov s fotodokumentáciou z č.l. 427-428 · zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou z č.l. 429-441 · zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou z č.l. 442-449 · odpoveď Slovenskej sporiteľne, a.s. s prílohami z č.l. 452-454 · kópia z Knihy ubytovaných z č.l. 455-456 · evidenčná karta vozidla z č.l. 457-459 · správa o pátraní po vozidle z č.l. 461-462 · blok ohľadom kúpy pneumatík a informácie o nich (skutok 2/) z č.l. 463-465 · rozhodnutie Okresného úradu Trnava z č.l. 466 · kúpna zmluva z č.l. 467-474 · LV č. 2647 v k.ú. E. z č.l. 475 · list obžalovaného V. H. z č.l. 532 · listinné dôkazy predložené na HP obhajcom W.. T. z č.l. 616-618 · odpoveď Slovenskej sporiteľne, a.s. z č.l. 814
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj tieto kamerové záznamy (v častiach, v ktorých bola vyhotovená do spisu oboznámená fotodokumentácia z nich): · kamerový záznam č. 1 z COOP Jednota Galanta, prevádza Sereď XXX z č.l. XXX · kamerový záznam č. 2 z COOP Jednota Galanta, prevádza Sereď XXX z č.l. XXX · kamerový záznam MsP Sereď z č.l. XXX · kamerový záznam z pohostinstva u K. z č.l. 368 · kamerový záznam z pohostinstva u K. - 1. časť z č.l. 377 · kamerový záznam z pohostinstva u K. - 2. časť z č.l. 377 · kamerový záznam z OcÚ Zavar z č.l. 420
Z týchto listinných dôkazov a kamerových záznamov vyplynulo aj nasledovné:
Zo záznamu na č.l. 353 bolo zrejmé, aký bol reálny čas na kamerových záznamoch z predajne COOP Jednota v Seredi (zimný čas, posunutý o 1 hodinu späť).
Z fotodokumentácie z kamerových záznamov (č.l. 355-358, s prihliadnutím aj na č.l. 341-345 a 346-350) vyplynulo, že dňa 11.08.2018 v čase o 06:03:54 hod. vstupujú do predajne COOP Jednota v Seredi obaja obžalovaní, ktorí v čase o 06:09:58 hod. platia pri pokladni bezhotovostne platobnou kartou, resp. túto prvú platbu realizuje obžalovaný V. H.. Ten má na sebe oblečené tričko s dlhým rukávom a bielo- červenými vodorovnými pruhmi, tmavé krátke nohavice a čierne tenisky. Obžalovaný M. L. má naopak na sebe oblečené červenú mikinu, krátke maskáčové nohavice, biele tenisky a cez rameno má čiernu taštičku. Následne v čase o 08:11:40 hod. vstupujú do tej istej predajne obžalovaní opäť, pričom v čase o 08:15:53 hod. platia pri pokladni bezhotovostne platobnou kartou, resp. túto druhú platbu realizuje obžalovaný V. M. L.. U. bolo zrejmé aj po tom, čo bol prehratím príslušný kamerový záznam oboznámený na hlavnom pojednávaní.
Bloky z pokladne COOP Jednota (č.l. 359-362) preukazujú, že v prípade čísla bloku 10 išlo o platbu dňa 11.08.2018 v čase 06:08:05 hod. v sume 18,80 € za jedlo, pitie a cigarety a bolo platené kartou s koncovým štvorčíslím „9149“ (VISA Electron). Naopak v prípade čísla bloku 112 išlo o platbu dňa 11.08.2018 v čase 08:13:17 hod. v sume 19,50 € za cigarety a bolo tiež platené kartou s koncovým štvorčíslím „9149“ (VISA Electron).
Z výpisu o platbách kartou (č.l. 363) vyplynuli v podstate identické časy oboch platieb touto kartou zo dňa 11.08.2018.
Z fotodokumentácie z kamerového záznamu (č.l. 379-385) bolo zrejmé, že v čase od 02:00 až do 02:05 hod. bolo na záberoch z kamier Pohostinstva u K. vidieť 2 osoby idúce tým smerom (viď tiež záznam na č.l. 421, v ktorom boli tieto osoby stotožnené ako obžalovaný M. L. a svedok W. I.), odkiaľ v čase cca o 03:34:42 hod. odchádzalo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia I, ktorého popis sa zhodoval s popisom vozidla poškodeného J. W.. Uvedené bolo zrejmé aj po tom, čo bol prehratím príslušný kamerový záznam oboznámený na hlavnom pojednávaní.
Zo zápisnice o vydaní vecí s fotodokumentáciou a popisom (č.l. 400-410) vyplynulo, že obžalovaný M. L. po zadržaní dobrovoľne vydal na účely trestného konania aj čiernu textilnú pánsku taštičku na rameno s poškodeným remeňom, pričom iné jamu patriace veci mu boli ako nedôležité pre trestné konanie následne všetky vrátené (č.l. 415-419).
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 429-441) je zrejmé, že garáž, v ktorej parkovalo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia I poškodeného J. W., bola otvorená, bez vstupnej brány, a bola kolmo na cestu a bez omietky.
Z odpovede Slovenskej sporiteľne, a.s. s prílohami (č.l. 452-454) vyplynulo, že k osobnému účtu poškodeného J. W. č. XXXXXXXXXX/XXXX bola vydaná aj platobná karta č. 4406 XXXX XXXX XXXX, ktorá bola, zablokovaná dňa 11.08.2018 v čase o 10:00:08 hod., pričom predtým v ten deň boli prostredníctvom nej realizované tieto platby - v sume 18,80 € v čase o 06:08:13 hod. a v sume 19,50 € v čase o 08:13:25 hod. (obe s poznámkou „COOP GA PJ 11-384“ a Sereď). Z ďalšej odpovede Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 814) vyplynulo, že na tejto platobnej karte bolo uvedené okrem iných údajov meno poškodeného (FILIP W.).
Z kópie z Knihy ubytovaných (č.l. 455-456) vyplynulo, že obžalovaný V. H. bol na svoje meno ubytovaný na ubytovni v obci E. od 10.08.2018 do 12.08.2018.
Z evidenčnej karty vozidla (č.l. 457-459) vyplynulo, že osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČ: TT844FL, farby strieborná metalíza, VIN: TMBZZZ1U3X2230536, patrilo podľa policajnej evidencie poškodenému Filipovi W. ako fyzickej osobe a toto je od 11.08.2018 v pátraní (č.l. 461-462).
Z listu obžalovaného V. H. (č.l. 532) vyplynulo, že tento potvrdil, že vedel o platbe kartou poškodeného.
V prípade listinných dôkazov predložených na hlavnom pojednávaní obhajcom W.. T. (č.l. 616-618) išlo o 2 inzeráty z internetu na podobné osobné motorové vozidlo s predajnými cenami 1.250,00 € a 1.590,00 €.
*** Odmietnutie návrhov obhajoby na vykonanie dokazovania ***
S poukazom na § 272 ods. 3 Tr. por. boli na hlavnom pojednávaní odmietnuté návrhy na vykonanie dokazovania, a to výsluch svedka W. Z. (išlo o návrh obhajcu W.. T. z č.l. XXX), u ktorého sa nepodarilo úspešne zrealizovať ani postup podľa § 88 Tr. por., ďalej výsluch svedkov G. I., R. L. a M. W. (išlo o návrhy obžalovaného L. a obhajcu W.. N. zo dňa 19.02.2019), ďalej aj dožiadanie na prevádzkovateľov kamerových systémov (išlo o návrh obhajcu W.. N. z č.l. 610 a 812), ako aj všetky ďalšie návrhy podané do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 09.04.2019, t.j. výsluch svedkov L. Z. a B. T. (išlo o návrhy obžalovaného H., ktoré podal okrem iného až po tom, čo mu bola doručená výzva, upozornenie a poučenie podľa § 240 ods. 3, ods. 4, ods. 5 Tr. por.), nakoľko ich súd považoval za nedôvodné a pre rozhodnutie súdu nepotrebné (nadbytočné), ako i s poukazom na to, že nositeľom dôkazného bremena v trestnom konaní je prokurátor, ktorý svoje obžalobné tvrdenia nenavrhol doplniť ďalším dokazovaním.
*** Výrok o vine (výrok I. rozsudku) ***
V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal za preukázané, že skutok 1/ uvedený v obžalobe, s jeho miernym pozmenením na podklade výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, avšak bez narušenia jeho skutkovej totožnosti a pri zmene jeho právnej kvalifikácie, sa stal a že tento spáchali obžalovaní M. L. a V. H. spoločným konaním.
K tomu súd naviac dodáva, že zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu (§ 278 ods. 1 Tr. por.), nemožno vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku musí byť vždy úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom má právo a zároveň povinnosť do svojho rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré údaje uvedené v obžalobe modifikujú, ak sa neporuší totožnosť skutku. Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v
konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Podstata skutku preto nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu či formy zavinenia. Na podklade týchto záverov a zmien v skutkovej vete tak nedošlo k narušeniu totožnosti skutku oproti podanej obžalobe, čo je zrejmé z porovnania skutku 1/ obžaloby a výroku I. tohto rozsudku. V samotnej obžalobe bolo totiž jasne uvedené aj konanie obžalovaných vo vzťahu k osobnému motorovému vozidlu poškodeného J. W. aj týmito slovami: „...s odcudzeným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, EČ: G ktoré naštartovali pravým náhradným kľúčom odloženým vo vozidle, následne odišli do mesta Sereď...“.
Obžalovaný M. L. sa v konaní bránil v prípade skutku 1/ tým, že osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia sa chceli spoločne len odviesť do Serede pre drogy, on ani obžalovaný H. ho neponúkali nikomu na predaj a pri platbe v obchode v M. dvakrát použili platobnú kartu, o ktorej nevedel, kto jej je majiteľ, ale jeho karta to nebola a dal mu ju W. I. v aute. Ku skutku 2/ jeho obrana spočívala v tom, že veci, ktoré dobrovoľne vydal po zadržaní, našiel a chce ich skúsiť predať, ale krádeže v pivničných priestoroch bytovky na ulici Tehelnej sa nedopustil.
T. V. H. sa v konaní bránil v prípade skutku 1/ v podstate rovnako ako obžalovaný L., keď popieral kohokoľvek úmysel prisvojiť si osobné motorové vozidlo zn. O. T..
Prezentovaná obrana obžalovaných bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaných.
V kontexte výsledkov vykonaného dokazovania je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu sa nepodarilo bez najmenších pochybností preukázať úmysel obžalovaných spáchať v prípade skutku 1/ aj prečin krádeže osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, ktoré patrilo poškodenému J. W., teda tak, ako to tvrdil prokurátor v podanej obžalobe. Na hlavnom pojednávaní neboli produkované také dôkazy, ktoré by boli vierohodné a zároveň by neboli spochybniteľné inými dôkazmi. Nemožno v tomto smere prisvedčiť tomu, že výpoveď svedka L. M. bola vierohodná, a to vzhľadom na množstvo rozporov, ktoré tento svedok na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu nevedel jasne a presvedčivo vysvetliť. Preto nebolo možné vinu oboch obžalovaných zo spáchania tohto trestného činu „postaviť“ na takejto výpovedi spochybniteľného svedka.
Je ale zrejmé, že obžalovaní M. L. a V. H. konali v prípade skutku 1/ v zhode so svedkom W. I. (voči ktorému ale orgány činné v trestnom konaní v čase jeho výpovede na hlavnom pojednávaní nekonali ako s obvineným, a to napriek tomu, že i on priznal konanie, ktoré malo trestnoprávny rozmer, čo však podľa názoru súdu neznižovalo výpovednú hodnotu jeho výpovede ako dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní, pretože táto mala oporu aj v iných vykonaných dôkazoch), t.j. po predchádzajúcej vzájomnej dohode, pričom dokazovaním jednoznačne ustáleným cieľom ich troch bolo dočasné užívanie osobného motorového vozidla, ktoré našli obžalovaný L. a svedok I. odparkované v Zavare na ulici Z. pred rodinným domom č. 622/16 v otvorenej garáži, v ktorom vozidle napokon našli aj ďalšie veci, okrem iných aj platobné bankomatové karty poškodeného J. W., ktoré následne obaja obžalovaní s vedomím toho, že jedna z nich, ktorá bola vydaná Slovenskou sporiteľňou, a.s. a ktorá mala číslo 4406 2633 2952 914, patrí práve inej osobe - poškodenému J. W. (platobná karta bola vydaná k jeho bankovému účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX), čo sami aj priznali a vyplynulo to aj z výpovedí ďalších svedkov, použili spoločne pri dvoch platbách v predajni COOP Jednota v Seredi za nimi zakúpený tovar, a to v čase asi o 06:08 hod., kedy zaplatil priložením karty k platobnému terminálu, teda bezkontaktne (bez zadania PIN kódu) obžalovaný V. H. (naviac za prítomnosti obžalovaného M. L.) sumu vo výške 18,80 € a v čase asi o 08:13 hod. rovnakým spôsobom obžalovaný M. L. (naviac za prítomnosti obžalovaného V. H.) sumu vo výške 19,50 €, čo bolo zrejmé z príslušných blokov z poklade tejto predajne, ako aj SMS oznámení o realizácií týchto platieb, o ktorých vypovedal poškodený Filip W.. Taktiež znaleckým dokazovaním a výpoveďou poškodeného J. W. sa ustálilo, že hodnota osobného motorového vozidla zn. Škoda T., EČ: G bola v čase spáchania skutku vo výške 1.587,50 € bez DPH (pretože poškodený nebol v tom čase platcom DPH), pričom súd si osvojil tieto závery znalca Ing. O. N., ktorý sa vyjadril zrozumiteľne ku všetkým
výhradám procesných strán vo vzťahu k výsledkom jeho znaleckého posudku, a to aj s prihliadnutím k tomu, že aj vinou obžalovaných nebolo možné toto vozidlo fyzicky obhliadnuť, nakoľko toto do dnešného dňa nájdené nebolo a je naďalej v pátraní. B. J. W. sa takisto na hlavnom pojednávaní jasne vyjadril, že obžalovaní a ani iné osoby nemali v inkriminovanom čase jeho súhlas na použitie jeho osobného motorového vozidla a rovnako ani na použitie jeho platobnej karty, pričom zároveň obžalovaných nepoznal a ani obžalovaní nepoznali jeho. B. sa vyjadril aj k tomu, že v osobnom motorovom vozidle si pred spáchaním skutku zabudol okrem pravých kľúčov od neho, osobných dokladov a iných vecí aj čiernu pánsku tašku cez rameno, ktorú neskôr po zadržaní vydal dobrovoľne na účely trestného konania práve obžalovaný L. (a ktorú mal pri sebe aj počas presunov v meste M.) a poškodený ju následne aj opoznal v prípravnom konaní (a bola mu neskôr aj vrátená). Výpovede oboch obžalovaných, resp. aj iných vypočutých svedkov, boli potvrdené aj zabezpečenými kamerovými záznamami, z ktorých bola zrejmá časová postupnosť konania obžalovaných (s prihliadnutím na prípadné posuny časov, resp. nesprávne uvedené časové údaje na kamerových záznamoch, ku ktorým boli oboznámené na hlavnom pojednávaní aj príslušné záznamy), či už „potuľovanie“ sa obžalovaného L. so svedkom I. po obci Zavar približne v čase krátko po 02:00 hod., kedy títo skúšali kľučky na odparkovaných osobných motorových vozidlách, následne ich nadväzujúci pohyb už aj s obžalovaným H. smerom na ulicu Budovateľskú a následne aj ich spoločný odjazd osobným motorovým vozidlom poškodeného zo Zavaru smerom na Sereď, kde boli obžalovaní rovnako zaznamenaní na viacerých kamerách. Ak ide o dôkazy spočívajúce v zabezpečených kamerových záznamoch, tieto považoval súd za zákonné, keď tieto boli vydané oprávnenými osobami, bolo realizované aj pozitívne šetrenie ohľadom toho, či boli v miestach, kde tieto boli nainštalované, aj príslušné upozornenia na to, že tieto miesta sú monitorované kamerovými systémami. Tieto kamerové záznamy v podstate len „dotvorili“ skutkové zistenia (časové súvislosti) a potvrdili výpovede na hlavnom pojednávaní vypočutých osôb, a to vrátane oboch obžalovaných, ktorí v zhode popísali z pohľadu ich trestnoprávne relevantného konania svoju participáciu na skutku ustálenom vo výroku I. tohto rozsudku. Na týchto oboznámených kamerových záznamoch bolo možné stotožniť obžalovaných, prípadne osoby s oblečením, ktoré mali na sebe v danom čase práve obžalovaní.
Pokiaľ ide o ďalšie veci patriace poškodenému J. W., ktoré prokurátor uviedol v skutku 1/ svojej obžaloby, v danom prípade vo vzťahu k týmto veciam sa obžalovaní vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie skutku 1/ nedopustili žiadnej trestnej činnosti, naviac ich prvotný úmysel (pohnútka) smerovala jednoznačne len k neoprávnenému použitiu cudzieho motorového vozidla.
Z rozboru skutkovej podstaty prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že objektom trestného činu je vlastníctvo veci, pokiaľ ide o oprávnenie vec užívať a mať ju v držbe. Ide o tzv. krádež úžitku formou zmocnenia sa cudzieho motorového vozidla s úmyslom odviezť sa a potom ho opustiť. Predmetom útoku je cudzie motorové vozidlo malej hodnoty, teda vozidlo, ktorého hodnota je najmenej 266,00 €. Motorovým vozidlom sa rozumie nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom. Objektívna stránka trestného činu spočíva v tom, že páchateľ sa motorového vozidla zmocní v úmysle prechodne ho používať. Ide o tzv. krádež úžitku. Toto ustanovenie predpokladá, že páchateľ má úmysel používať motorové vozidlo iba „prechodne“, t.j. disponovať ním len relatívne krátky čas. Úmysel páchateľa musí zahrnúť aj zámer vrátiť vozidlo po prechodnom používaní osobe, ktorej bolo odňaté, alebo jej umožniť, aby obnovila svoje dispozičné právo nad ním. Ak sa páchateľ zmocnil cudzieho motorového vozidla v úmysle používať ho dlhší čas alebo hoci aj kratší čas, ale za cenu jeho podstatnejšieho opotrebovania, nepôjde o trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ale o trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 (porovnaj R 17/1974). Ide o úmyselný trestný čin. Úmysel musí zahŕňať prechodné používanie cudzieho motorového vozidla, vrátane zámeru vrátiť vec tomu, komu bolo odňaté, alebo aspoň umožniť, aby sa obnovilo jeho dispozičné právo (porovnaj R 17/1974). Páchateľom môže byť ktokoľvek.
Z rozboru skutkovej podstaty prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že objektom tohto trestného činu je vlastníctvo veci, pokiaľ ide o výkon oprávnení súvisiacich s jeho využívaním. Elektronickým platobným prostriedkom sa rozumie akýkoľvek platobný prostriedok vydaný subjektom oprávneným na poskytovanie elektronických komunikačných služieb. V zmysle § 5 písm. l) Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov bankovou platobnou kartou je platobný prostriedok, ktorý umožňuje používateľovi platobných služieb prístup k finančným prostriedkom čerpaným do výšky limitu povoleného poskytovateľom platobných služieb. Neoprávneným obstaraním je akékoľvek získanie elektronického platobného prostriedku, elektronických peňazí, inej platobnej karty,
telefónnej karty alebo predmetu spôsobilého plniť ich funkciu bez právneho dôvodu. Najčastejšie pôjde o krádež alebo podvodné konanie, prípadne o zatajenie veci. Na trestnosť sa nevyžaduje, aby sa páchateľ hoci len pokúsil uvedené elektronické platobné prostriedky použiť, ale stačí samo neoprávnené obstaranie. Z hľadiska dikcie tohto ustanovenia na trestnú zodpovednosť potom stačí (vo vzťahu k vymenovaným platobným prostriedkom) nielen ich neoprávnená výroba, pozmenenie, napodobnenie, falšovanie alebo obstaranie, ale aj prechovávanie, prepravovanie alebo poskytnutie inému. Vo všetkých uvedených prípadoch musí ísť o špecifický motív použiť takýto elektronický platobný prostriedok ako pravý. Ide o úmyselný trestný čin.
Podľa § 20 Tr. zák. ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaní M. L. a V. H. spoločným konaním sa zmocnili cudzieho osobného motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať a zároveň spoločným konaním si neoprávnene obstarali platobnú kartu na účel použiť ju pravú, na taký účel ju prechovávali a použili, a preto ich súd uznal vinnými zo spáchania prečinov neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 216 ods. 1 Tr. zák. a neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 219 ods. 1 Tr. zák., keď boli naplnené všetky znaky skutkových podstát týchto trestných činov.
V kontexte hore uvedeného taktiež nebolo možné aplikovať na predmetný prípad tzv. materiálny korektív (§ 10 ods. 2 Tr. zák.), nakoľko závažnosť spáchaných prečinov nepovažoval súd za nepatrnú.
Obaja obžalovaní konali vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chceli spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, predovšetkým z ich vlastných výpovedí.
Na strane oboch obžalovaných neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce ich trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Tr. zák.).
*** Výrok o oslobodení spod obžaloby (výrok II. rozsudku) ***
Naopak v prípade výroku II. rozsudku, ktorým bol obžalovaný M. L. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 19.12.2018 sp. zn. 2Pv 461/18 pre skutok 2/ tejto obžaloby právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v bode 2/ obžaloby, neboli zabezpečené dôkazné prostriedky takej sily, ktoré by vyvracali obranu obžalovaného Stanislava L., že veci patriace poškodenému J. N., ktoré dobrovoľne vydal po zadržaní polícií, tento iba našiel po tom, čo sa mala stať krádež, a to pohodené pri smetných nádobách, pričom si vyhotovil ich fotografie do svojho mobilného telefónu (č.l. 264-270) a tieto si zobral za účelom, že by ich niekomu predal, keď naviac svoju účasť pri krádeží vecí z pivničných priestorov bytového domu v Trnave na G. ulici č. XXXX/X poprel. Neboli produkované žiadne dôkazy svedčiace o jeho aktívnej účasti na vlámaní sa do týchto pivničných priestorov, pričom súd mal za to, že vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní ohľadom tohto skutku (výpovede poškodených J. N. a N. N., ako i oboznámené listinné dôkazy a tiež znalecký posudok znalca doc. R.. W. W., B..) preukázalo, že tento skutok sa síce stal, avšak na záver o tom, že sa ho dopustil obžalovaný M. L., neboli dostatočné a nepochybné. Preto pri uplatnení zásady in dubio pro reo (teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného) bol obžalovaný M. L. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. v tejto časti obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
*** Výroky o trestoch ***
V súvislosti s výrokmi o trestoch boli na hlavnom pojednávaní oboznámené tieto listinné dôkazy: správy o povesti na obžalovaných, lustrácie na ich osoby, hodnotenia z ÚVV a pod. (č.l. 476-505), aktuálne lustrácie na obžalovaných (č.l. 884-907), podstatný obsah spisu OS Trnava sp. zn. 1T/14/2017 a podstatný obsah spisu OS Trnava sp. zn. 1T/71/2018.
Z oboznámených listinných dôkazov bolo zistené nasledovné:
T. Stanislav L. bol doposiaľ 16-krát súdne trestaný (jedno odsúdenie je cudzieho štátu), prevažne pre majetkovú trestnú činnosť (krádeže), teda ide o tzv. špeciálneho recidivistu. Okrem toho bol právoplatne odsúdený pre drogovú tresnú činnosť (v roku 2008) a rovnako pre trestnú činnosť spočívajúcu v zneužití bankomatovej platobnej karty (v roku 2010). Ako posledné má v odpise registra trestov evidované odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 08.07.2015 sp. zn. 0T/129/2015, právoplatným dňa 15.10.2015, pre spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný 2/ V. H. bol doposiaľ 13-krát súdne trestaný pre majetkovú i drogovú trestnú činnosť (jedno odsúdenie je cudzieho štátu), najmä krádeže, vykonával rôzne druhy trestov, i nepodmienečné. Naposledy bol pre krádež prepustený z výkonu trestu odňatia slobody dňa 25.06.2018 v Rakúskej republike. Stíhaného skutku sa tak mal dopustiť len pri veľmi krátkom pobyte na slobode. Vedie sa voči nemu na Okresnom súde Trnava ešte neskončené (nerozhodnuté) trestné konanie pre zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. (sp. zn. 1T/71/2018).
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
S poukazom na hore uvedené skutočnosti bolo možné tiež ustáliť, že obžalovaní sú vo vzťahu k páchaniu majetkovej trestnej činnosti tzv. špeciálnymi recidivistami, keď v minulosti boli pre takú trestnú činnosť veľakrát právoplatne odsúdení inými súdmi (najmä pre krádeže, obžalovaný M. L. už dokonca vykonal aj nepodmienečný trest odňatia slobody za totožný trestný čin podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.), opakovane vykonávali i nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré sa zjavne minuli svojim účinkom, ich účel naplnený nebol, nakoľko nedošlo k zmene v správaní obžalovaných, resp. vo vedení riadneho života bez páchania ďalšej trestnej činnosti, keďže sa opätovne dopustili úmyselnej trestnej činnosti, a to len veľmi krátko po tom, čo vykonali posledné uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody. V ich prípade súd tiež prihliadol na ich dlhoročnú závislosť od drog, ktorá aj v tomto prípade bola v podstate základom pre spáchanie trestnej činnosti, nakoľko si chceli presunom do M. okrem iného zabezpečiť aj drogy na ich okamžité užitie.
Súd v prípade obžalovaného M. L. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť (obžalovaný sa priznal len k použitiu platobnej karty poškodeného J. W., k ďalšiemu trestnému činu, pre ktorý mu bola vyslovená vina, sa naopak nepriznal, naviac v celom priebehu trestného konania neprejavil žiadnu úprimnú ľútosť nad svojím konaním, preto prihliadanie na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. neprichádzalo do úvahy, nakoľko obžalovaný sa musí priznať ku všetkým trestným činom prejednávaným v konkrétnej jeho trestnej veci a zároveň ich spáchanie musí úprimne oľutovať), ale zistil u neho dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h/ - spáchal viac trestných činov, a § 37 písm. m/ Tr. zák. - bol už za trestný čin odsúdený tak, ako to vyplynulo z jeho odpisu registra trestov, keď bol 15- krát súdne trestaný slovenskými súdmi), dospel k záveru, že obžalovanému M. L. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky (keď trest mal súd ukladať v upravenej trestnej sadzbe v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. a podľa trestného činu najprísnejšie trestného, t.j. § 219 ods. 1 Tr. por. od 28 mesiacov do 5 rokov) so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný už v minulosti vykonal viaceré nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré mu boli uložené pre spáchanie úmyselných trestných činov, pričom uložené tresty zjavne neviedli k jeho náprave, preto súd nemal za splnené podmienky na jeho zaradenie do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Tento trest súd tiež obžalovanému uložil ako úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. pri splnení zákonných podmienok uvedených v tomto ustanovení.
Súd rovnako v prípade obžalovaného V. H. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť (obžalovaný sa priznal len k použitiu platobnej karty poškodeného Filipa W., k ďalšiemu trestnému činu, pre ktorý mu bola vyslovená vina, sa naopak nepriznal, naviac v celom priebehu trestného konania neprejavil žiadnu úprimnú ľútosť nad svojím konaním, preto prihliadanie na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. neprichádzalo do úvahy, nakoľko obžalovaný sa musí priznať ku všetkým trestným činom prejednávaným v konkrétnej jeho trestnej veci a zároveň ich spáchanie musí úprimne oľutovať), ale zistil u neho dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h/ - spáchal viac trestných činov, a § 37 písm. m/ Tr. zák. - bol už za trestný čin odsúdený tak, ako to vyplynulo z jeho odpisu registra trestov, naviac bol doposiaľ už 12-krát súdne trestaný slovenskými súdmi), dospel k záveru, že obžalovanému V. H. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky (keď trest mal súd ukladať v upravenej trestnej sadzbe v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. a podľa trestného činu najprísnejšie trestného, t.j. § 219 ods. 1 Tr. por. od 28 mesiacov do 5 rokov) so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný už v minulosti vykonal viaceré nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré mu boli uložené pre spáchanie úmyselných trestných činov, pričom uložené tresty zjavne neviedli k jeho náprave, preto súd nemal za splnené podmienky na jeho zaradenie do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Tento trest súd tiež obžalovanému uložil ako súhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. pri splnení zákonných podmienok uvedených v týchto ustanoveniach, nakoľko trestnej činnosti sa dopustil predtým, ako mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Trnava zo dňa 28.03.2017 sp. zn. 1T/14/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2018, a preto súd aj podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe a primeraných obmedzení a povinností, ktorý bol obžalovanému V. H. uložený skorším trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.03.2017 sp. zn. 1T/14/2017, právoplatným dňa 09.10.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
K nepriznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. obom obžalovaným je potrebné ešte dodať, že aby súd mohol priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu v akejkoľvek podobe hodnotiť v jeho prospech, musí svedčiť o jeho snahe po náprave a nesmie byť urobené len formálne, pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov. Naopak požiadavkou, aby ľútosť páchateľa bola úprimná, sa kladie dôraz na skutočnosť, že nebude stačiť iba formálny prejav. Vyžaduje sa kvalitatívne vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k svojmu trestnému činu, a to na základe jeho správania po čine. Takýto prejav vnútorného postoja oboch obžalovaných v konaní do vyhlásenia tohto rozsudku však verifikovaný (navonok prejavený) nebol.
Pokiaľ ide o záverečnú reč obhajcu obžalovaného V. H., resp. jeho návrh na priznanie aj ďalších poľahčujúcich okolností uvedených v ustanoveniach § 36 písm. k/, písm. n/ Tr. zák. tomuto obžalovanému, je potrebné uviesť, že priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k/ Tr. zák. predpokladá náhradu škody páchateľom, pričom musí ísť o úplnú náhradu škody, čo v danom prípade splnené nebolo (viď aj právne úvahy súdu v prípade výroku o náhrade škody u poškodeného J. W. nižšie). Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, t.j. polícii, vyšetrovateľovi, prokurátorovi, súdu. Predpokladá to jeho aktívnu účasť, ktorá musí byť zameraná na trestný čin, ktorý sám spáchal. Môže však ísť i o objasnenie trestnej činnosti iných páchateľov. Napomáhanie zo strany páchateľa môže mať rôznu formu a bude spočívať napr. v uvedení všetkých rozhodujúcich skutkových okolností trestného činu, v označení prameňa dôkazov a pod. Hodnotenie významu tejto poľahčujúcej okolnosti bude závisieť predovšetkým od toho, aké iné možnosti, okrem jeho pomoci, mali orgány činné v trestnom konaní na objasnenie trestného činu. Preto v kontexte vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu nedošlo k „obsahovému naplneniu“ tejto poľahčujúcej okolnosti, nakoľko výpoveď obžalovaného V. H. nebola jediným dôkazom viny oboch obžalovaných a tento ani sám od seba neinicioval začatie trestného konania, resp. orgány činné v trestnom konaní mali už krátko po spáchaní skutku 1/ podozrenie o konkrétnych osobách páchateľov aj bez pomoci a výpovede obžalovaného V. H..
Obom obžalovaným boli teda súdom uložené tresty odňatia slobody v rovnakej výmere, pričom súd k tomu viedlo to, že obžalovaný M. L. už v minulosti vykonal aj nepodmienečný trest odňatia slobody uložený mu pre totožný prečin podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., a v prípade obžalovaného Jána H. súd tomuto ukladal trest aj za skutok spáchaný v inej jeho trestnej veci (Okresný súd Trnava sp. zn. 1T/14/2017).
Takto uložené tresty obom obžalovaným zohľadňujú všetky kritériá, ktoré Tr. zák. pri ukladaní trestu ustanovuje (§ 34 a nasl.), pričom istotne u obžalovaných splnia svoj účel, pričom súd mal za to, že uložené tresty splnia jednak funkciu ochrany spoločnosti pred nimi ako páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Žiadne zákonom umožnené alternatívne tresty („prvotne“ nespojené s odňatím slobody) by v prípade obžalovaných podľa názoru súdu svoj účel nesplnili tak, ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Trestná minulosť obžalovaným napovedá, že títo zjavne nemajú záujem ani viesť riadny život, preto sa účel trestu v ich prípade skôr prejaví v ochrane spoločnosti pred nimi ako tzv. špeciálnymi recidivistami páchajúcimi trestnú činnosti najmä za účelom zabezpečovania si finančných prostriedkov na svoje živobytie, resp. kúpu drog, ktorých sú obaja dlhoročnými užívateľmi.
Súd zároveň nezistil splnenie podmienok na uloženie v poradí „ďalšieho“ trestu alebo akéhokoľvek ochranného opatrenia obom obžalovaným, pričom nezistil ani dôvody na to, aby niektorému z obžalovaných mimoriadne znížil trest (§ 39 Tr. zák.) a na takéto z pohľadu tohto zákonného ustanovenia relevantné dôvody nepoukázal v priebehu doterajšieho konania jeden z obžalovaných.
*** Výroky o náhrade škody ***
S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody, keď si nároky na náhradu škody v predmetnej trestnej veci riadne a včas uplatnili iba poškodení J. W. (bod 1/ obžaloby, resp. výrok I. rozsudku) a N. N. (bod 2/ obžaloby, resp. výrok II. rozsudku).
V prípade poškodeného J. W. bolo zároveň možné o časti jeho uplatneného nároku na náhradu škody rozhodnúť v pozitívnom smere, a to pokiaľ ide o jeho doposiaľ nenájdené osobné motorové vozidlo (znaleckým posudkom znalca R.. O. N. bola ustálená jeho hodnota 1.587,50 € bez DPH, keď poškodený nebol platcom DPH) a realizovanými platbami jeho platobnou kartou (spolu vo výške 38,30 €), ako aj s prihliadnutím na úhradu časti tejto vzniknutej škody obžalovaným 2/ V. H. (vo výške 40,00 €, čo bolo preukázané listinným dôkazom na č.l. 618 i výpoveďou poškodeného), pričom súd mal za to, že napriek tomu, že podľa jeho názoru sa protiprávneho konania vo vzťahu k nemu dopustil aj svedok W. I., voči ktorému však nebolo vznesené obvinenie a nebol postavený pred súd rovnako ako obaja obžalovaní, teda súd ho nemohol ani zaviazať na nahradenie spôsobenej škody trestným činom, je z pohľadu osoby poškodeného, resp. z pohľadu spravodlivosti, aby boli rozhodnutím súdu v tomto trestnom konaní zaviazaní spoločne a nerozdielne k náhrade časti jemu spôsobenej škody (časti ním uplatneného nároku na náhradu škody) len obžalovaní 1/ M. L. a 2/ V. H., nakoľko ich aktívnym a najmä spoločným konaním došlo k vytvoreniu stavu, kedy bolo odobraté z dispozície poškodeného J. W. proti jeho vôli jeho osobné motorové vozidlo, ktoré sa mu do dnešného dňa nevrátilo, t.j. nebyť konania obžalovaných, nevznikla by mu v tomto smere žiadna škoda. G. rozhodnutie o náhrade škody za doposiaľ nenájdené osobné motorové vozidlo poškodeného zároveň nebráni tomu, aby v prípade svedka W. I., ak bude tento za tento trestný čin v budúcnosti aj odsúdený rovnako ako obaja obžalovaní, bolo rozhodnuté aj o jeho povinnosti spolupodieľať sa na náhrade tejto časti spôsobenej škody v prospech poškodeného J. W. (ale ako už bolo uvedené, v tomto trestnom konaní niečo také možné nebolo). Preto súd uložil obžalovaným podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému J. W. škodu vo výške 1.585,80 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, čím určil len vykonateľnosť tohto výroku rozsudku, teda nie povinnosť v tejto lehote škodu zaplatiť, pričom so zvyškom jeho uplatneného nároku na náhradu škody ho podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal na civilný proces.
V prípade poškodenej N. N., vzhľadom k rozhodnutiu súdu o oslobodení obžalovaného 1/ M. L. spod obžaloby v jej bode 2/, bolo potrebné ju obligatórne s jej riadne a včas uplatneným nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces podľa § 288 ods. 3 Tr. por.
*** Námietka zaujatosti obžalovaného V. H. v spojení s návrhom na odňatie a prikázanie veci ***
Obžalovaný V. H. na hlavnom pojednávaní dňa 09.04.2019 zároveň doručil súdu aj námietku zaujatosti voči Okresnému súdu Trnava v spojení s návrhom na odňatie veci a jej prikázanie Okresnému súdu Galanta (podanie datoval dňom 08.04.2019). Uviedol, že podáva bezodkladne námietku zaujatosti voči Okresnému súdu Trnava, nakoľko sa vyskytli závažné skutočnosti v rámci tendencie v spojení so základným právom na obhajobu a spravodlivým procesom v rámci rozhodcovskej činnosti súdu a má za to, že v ďalšom akomkoľvek konaní pred T.m súdom Trnava bude vždy meritórne rozhodnuté v jeho neprospech. Odôvodnil to tým, že je jedným z hlavných svedkov v prípade O. K., ktorý sa vedie na Okresnom súde Trnava, kde svedčí proti X. W. a tú usvedčuje z krivej výpovede a usvedčuje ju zo vzťahu s operatívcom kriminálnej polície V. W.. X. W. je vnučkou F. W., ktorá má blízke personálne a kolegiálne prepojenie na celý Okresný súd Trnava, kde ako „sudca z ľudu“ dlhodobo figurovala vo všetkých zložených senátoch. F. W. podľa jeho vedomostí je v neustálom kontakte s osobami, ktoré bývajú prideľované do zložených senátov na Okresnom súde Trnava, konkrétne v trestných veciach, tak i v kontakte so samotnými sudcami. Preto žiada kompetentný orgán o prešetrenie jeho námietky a o nápravu. Na základe ním zistených skutočností žiada, aby bola jeho vec postúpená inému súdu, a to Okresnému súdu Galanta.
Keďže obžalovaný V. H. nepodal túto námietku zaujatosti bezodkladne a zároveň táto jeho námietka nespĺňala podľa názoru súdu podstatné náležitosti v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por., keď podľa aktuálnych vedomostí samosudcu je už trestná vec vedená proti obžalovanému Štefanovi K. (ako jediná trestná vec vedená na Okresnom súde Trnava, na ktorú mohol obžalovaný V. H. poukázať) dlhší čas na N. súde v G. s odvolaním voči rozsudku Okresného súdu Trnava, ktorý bol vyhlásený v januári 2019 a táto námietka zaujatosti bola neurčitá vo vzťahu ku konajúcemu samosudcovi ako zákonnému sudcovi v predmetnej trestnej veci, v ktorej súd naviac nekoná v senáte, t.j. aj za účasti prísediacich („sudcov z ľudu“), keď teda nebolo zrejmé, či obžalovaný napáda pomer samosudcu k prejednávanej veci alebo k jeho osobe ako obžalovaného, pričom jeho tvrdenia boli ničím nepodložené, pretože obžalovaný jednak neuviedol, odkiaľ sa dozvedel ním tvrdené skutočnosti, a jeho tvrdenia nie sú bez preukázania bližších rodinných, priateľských, prípadne nepriateľských väzieb spôsobilé spochybniť nestrannosť konajúceho samosudcu a v nadväznosti na to ani ostatných sudcov Okresného súdu Trnava (pozri k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.11.2018 sp. zn. 5Ndt 35/2018), pričom aj z poslednej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že námietka zaujatosti, ktorá má spochybňovať nezaujatosť sudcu, má byť založená na konkrétnych a hlavne preskúmateľných dôvodoch a nie na dôvodoch typu „jedna pani povedala“! Naviac obžalovaný napádal i procesný postup súdu a to, že v ďalšom akomkoľvek konaní pred Okresným súdom Trnava bude vždy meritórne rozhodnuté v jeho neprospech (v tomto smere ide o nepodloženú a čisto hypotetickú námietku obžalovaného bez akejkoľvek relevancie pre toto trestné konanie, nakoľko smeruje len do budúcna, pričom v tejto spojitosti je potrebné nepriamo poukázať na nové ustanovenie § 31 ods. 3 Tr. por. v znení účinnom od 01.01.2019), tak o tejto námietke zaujatosti súd nekonal s poukazom na § 31 ods. 1, ods. 3 a § 32 ods. 6 Tr. por. a v tejto spojitosti nekonal ani o návrhu na odňatie a prikázanie veci, nakoľko tento bol podaný len v súvislosti s touto podanou námietkou zaujatosti (obžalovaný iné dôležité dôvody neuviedol). Obžalovaným ničím nepodložené a všeobecné tvrdenia, ktoré boli v rozpore s hore citovanými ustanoveniami Tr. por., nemohli byť dôležitými dôvodmi v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. na odňatie a prikázanie jeho veci inému súdu, pričom podľa názoru samosudcu išlo len o šikanózny uplatnenie práv obžalovaného, ktorý nemôže v právnom štáte požívať akúkoľvek ochranu. Cieľom obžalovaného bolo len oddialiť predmetné trestné konanie a zrejme i to, aby bol prepustený z väzby po uplynutí základnej lehoty trvania jeho väzby, ktorá je v predmetnej trestnej veci určená v trvaní 12 mesiacov a ktorá tak uplynie v auguste 2018.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.