Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-1-2022.pdf
PDF · 139.87 KB
Case nature
Subarea
15C/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: G., nar. XX.X.XXXX, bytom v L., K. zastúpený JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému: W., nar. XX.X.XXXX, bytom v L., o povolenie obnovy konania, návrhu na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na povolenie obnovy konania vo veci vedenej sa Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/201/2016 o d m i e t a.
II. Návrh žalobcu na povolenie odkladu vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C/201/2016 - 536 zo dňa 11.8.2020 z a m i e t a.
III. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
IV. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou na povolenie obnovy konania domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/201/2016 z dôvodu, že sú tu nové skutočnosti a dôkazy týkajúce sa strán sporu a predmetu pôvodného konania, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a tiež, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uviedol, že tunajší súd svojím rozsudkom vydaným pod sp.zn. 15C/201/2016 dňa 11.8.2020 rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k rodinnému domu, súpisné číslo XXXX, na pozemku L. a k pozemkom L. o výmere 102 m2, druh zastavané plochy a nádvoria a parc. L. výmere 299 m2, druh záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom v Košiciach, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné č. XXXX na pozemku L. a pozemky parc. L. o výmere 102 m2, druh zastavané plochy a nádvoria a parc. L. o výmere 299 m2, druh záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom v Košiciach, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec L., okres L. (I. výrok rozsudku) a tieto (II. výrokom rozsudku) prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu /v tomto spore žalovaného/. Súd prvej inštancie zároveň zaviazal žalobcu /v tomto spore žalovaného/ k povinnosti zaplatiť mu sumu 70.000 Eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (III. výrok rozsudku) a o trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok rozsudku). Na podklade ním podaného odvolania Krajský súd v Košiciach rozsudkom vydaným pod sp.zn. 3Co/91/2020 dňa 21.10.2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. V žalobe na povolenie obnovy konania žalobca poukázal najmä na tie skutočnosti, že skutkový stav, z ktorého vychádzali súdy v pôvodnom konaní bol založený prioritne na skutočnosti, že sa nezdržiaval v nehnuteľnostiach a s ohľadom na účelné využitie veci tieto prikázali žalobcovi (terajšiemu žalovanému). Dňa 3.12.2020 (teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie) sa mu narodila dcéra U.
ktorá má od svojho narodenia vytvorený v predmetných nehnuteľnostiach svoj domov. Dôkaz o narodení dieťaťa mohol predložiť až dňom jeho vydania, resp. dňom narodenia dieťaťa, t.j. vzhľadom na odstup času až po rozhodnutí súdu prvej inštancie a zároveň po uplynutí lehoty na predkladanie dôkazov v odvolacom konaní. Rovnako predmetné nehnuteľnosti obýva jeho rodina. Nehnuteľnosti zveľaďuje a všetky náklady na bežný chod i údržbu znáša výlučne on. Z čestného vyhlásenia H. matky maloletej U. a zároveň jeho partnerky vyplýva, že od septembra 2020 býva na adrese K. v L. t.j. na adrese, ktorá bola predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Nehnuteľnosti, ktoré boli prikázané rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 11.8.2020 sú reálne využívané jeho rodinou, pričom jeho maloletá dcéra má v nehnuteľnostiach od svojho narodenia svoj domov. Má za to, že by bolo prejavom absolútnej nespravodlivosti, keby maloleté dieťa prišlo v tak útlom veku, za súčasnej situácie (COVID-19 a pod.) o strechu nad hlavou, o svoj domov. Ďalej v žalobe uviedol, že obdobne aj D. požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku z dôvodu dosiahnutia dôchodkového veku. V sporných nehnuteľnostiach tak bývajú dve osoby so zraniteľným postavením v spoločnosti, a to maloleté dieťa a osoba vyššieho veku. Ide o tak závažné skutočnosti, skutkové tvrdenia, ktoré majú bez pochýb dopad na rozhodnutie vo veci samej, teda môžu pre neho a jeho rodinu privodiť s dôkazmi už skôr vykonanými priaznivejšie rozhodnutie. Navyše tieto dôkazy nebolo možné predložiť súdu prvej inštancie, nakoľko maloletá U. sa narodila až po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Podotkol, že dňa 30.11.2020, teda opätovne po rozhodnutí súdu prvej inštancie, uzavrel pracovný pomer so spoločnosťou DEKRA Slovensko s.r.o. s miestom výkonu práce Vozárova 3, Košice. Pracovnú zmluvu uzatvoril na dobu určitú, t.j. do 29.11.2021 a následne dňa 7.10.2021 uzatvoril pracovnú zmluvu so spoločnosťou TATRA TRUCK s.r.o. (dcérska spoločnosť spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o.) s miestom výkonu práce Krásny Brod. Túto pracovnú zmluvu uzatvoril na dobu neurčitú. Vzhľadom na skutočnosť, že maloleté dieťa má v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva od narodenia svoj domov a s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.11.2013, sp. zn. 6 Cdo 279/2012 žiadal žalobca odložiť právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C/201/2016 zo dňa 11.8.2020 ako aj rozsudku Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 3Co/91/2020 zo dňa 21.10.2021. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súdu doručený dňa 14.1.2022 žiadal súd, aby vo veci nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťami, a to rodinným domom so súp. č. XXXX na pozemku L. „. č. XXXX a pozemkami parcela L. o výmere 102 m2, druh zastavané plochy a nádvoria a parcela L. o výmere 299 m2, druh záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom v Košiciach, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie E., obec L. - E., okres L.., najmä zakázal žalovanému predať, scudziť, darovať nehnuteľnosti alebo ich časti a akokoľvek nehnuteľnosti alebo ich časti zaťažovať právami v prospech tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15C/1/2022 . V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že v danom čase nevie preukázať priamy úmysel žalovaného scudziť nehnuteľnosti, či zaťažiť nehnuteľnosti, no za stavu, že by vyčkával, ak už bude prevod povolený, prípadne nehnuteľnosti zaťažené, tak by sa jeho právne postavenie natoľko právne zhoršilo, že by nemalo zmysel domáhať sa súdnej ochrany podaním obnovy konania, prípadne dovolania. Uviedol, že už v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uvádzal, že záujem žalovaného na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je daný len jeho finančnou motiváciou /predať ju tretej osobe/, ale údržbu spornej nehnuteľnosti žalovaný nevykonáva, nezabezpečuje a nezveľaďuje ju. Časť záhrady novovzniknutú parcelu L. o výmere 300 m2, druh pozemku záhrady, pôvodne patriacej k domu, už v minulosti žalovaný predal priamemu susedovi C., ktorý má podľa jeho názoru naďalej záujem o celú nehnuteľnosť, keďže už v minulosti prejavil o jej kúpu záujem. Navyše jeho otec podal dňa 21.5.2018 oznámenie o podozrení zo spáchania trestnej činnosti a žalovanému bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odboru kriminálnej polície v Košiciach, ČVS: ORP-1006/6-VYS-KE-2018 zo dňa 15.2.2019 vznesené obvinenie za zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa ust. § 237 ods. 1 , ods. 3 písm. a/ Trestného zákona . Následne bolo uznesenie zrušené, no nenaplnenie trestnoprávnej roviny neznamená, že žalovaný nekonal v rozpore so zákonom a v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože zneužil svoje postavenie opatrovníka, kedy v prospech jeho účtu došlo nezákonne k zúčtovaniu sumy 50.000 Eur z predaja vyššie uvedenej časti záhrady. V súčasnej dobe sa vedie na tunajšom súde aj konanie o náhradu škody, v ktorom si uplatňuje sumu zodpovedajúcu škode, ktorú mu žalovaný týmto svojím konaním spôsobil.
2. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca k žalobe na povolenie obnovy konania pripojil rozsudok Okresného súdu Košice I vydaný dňa 11.8.2020 pod sp.zn. 15C/201/2016 , rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2021, rodný list maloletého dieťaťa U. D., nar. X.XX.XXXX, pracovnú zmluvu uzavretú so zamestnávateľom TATRA TRUCK s.r.o. zo dňa 7.10.2021, pracovnú zmluvu uzavretú so zamestnávateľom DEKRA Slovensko s.r.o., potvrdenie Sociálnej poisťovne o prijatí žiadosti o priznanie starobného dôchodku D. zo dňa 29.12.2021, potvrdenie o pobyte maloletej U. zo dňa 16.12.2020, čestné prehlásenia H. a D. zo dňa 21.12.2021, upovedomenie o vznesení obvinenia zo dňa 15.2.2019.
3. Podľa ust. § 397 Civilného sporového poriadku proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
4. Podľa ust. § 400 Civilného sporového poriadku žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
5. Podľa ust. § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
6. Podľa ust. § 403 ods. 2 Civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
7. Podľa ust. § 404 Civilného sporového poriadku za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).
8. Podľa ust. § 409 Civilného sporového poriadku na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.
9. Podľa ust. § 410 Civilného sporového poriadku žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
10. Podľa ust. § 411 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.
11. Podľa ust. § 411 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd nie je viazaný rozsahom žaloby ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.
12. Podľa ust. § 413 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.
13. Podľa ust. § 413 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
14. Podľa ust. § 412 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa ust. § 412 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, môže súd na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.
16. Podľa ust. § 412 ods. 3 Civilného sporového poriadku právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti podľa odseku 2 dotknuté.
17. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/201/2016 súd zistil, že medzi sporovými stranami sa viedlo sporové konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a v tomto konaní bol terajší žalobca v postavení žalovaného.
18. Z obsahu pripojeného spisu je tiež zrejmé, že tunajší súd svojím rozsudkom vydaným pod sp.zn. 15C/201/2016 dňa 11.8.2020 rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k rodinnému domu, súpisné číslo XXXX, na pozemku L. a k pozemkom L. o výmere 102 m2, druh zastavané plochy a nádvoria a parc. L. o výmere 299 m2, druh záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom v Košiciach, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXX. pre katastrálne územie Severné mesto, nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné č. XXXX na pozemku L. a pozemky parc. L. o výmere 102 m2, druh zastavané plochy a nádvoria a parc. L. o výmere 299 m2, druh záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom v Košiciach, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXX. pre katastrálne územie E., obec L., okres L. (I. výrok rozsudku) a tieto (II. výrokom rozsudku) prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu /v tomto spore žalovaného/. Súd prvej inštancie zároveň zaviazal žalobcu /v tomto spore žalovaného/ k povinnosti zaplatiť žalovanému /v tomto spore žalobcovi/ sumu 70.000 Eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ( III. výrok rozsudku) a o trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok rozsudku). Na základe podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom vydaným pod sp.zn. 3Co/91/2020 dňa 21.10.2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
19. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých vec bola právoplatne skončená, vyžaduje sprísnené podmienky prípustnosti.
20. Podľa ust. § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z uvedeného vyplýva, že pre aplikáciu tohto dôvodu obnovy konania musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy nemohla strana, ktorá podáva žalobu na obnovu konania, bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy v čase pôvodného konania objektívne existovali, strana nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť, napr. strana o existencii skutočností a dôkazov nevedela. Skutočnosti a dôkazy museli existovať v čase pôvodného konania, t.j. do vyhlásenia rozsudku. V prípade rozhodnutí sa môže jednať aj o rozhodnutia nové, ktoré boli prijaté po právoplatnom rozhodnutí veci. 2. skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania 3. skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Preukázanie potencionálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania.
21. Pokiaľ ide o dôvody obnovy konania uvedené v ustanovení § 397 písm. b) Civilného sporového poriadku , ide o situácie, keď strana sporu riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní (napr. nemožno vykonať výsluch svedka pre jeho zdravotný stav). Pri obnove konania však nemôže ísť o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré strany sporu označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/1975).
22. Na tomto mieste je nevyhnutné uviesť, že žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. To znamená, že ak by aj existovali dôvody na obnovu konania podľa ust. § 397 Civilného sporového poriadku , ale zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia súdu je možné dosiahnuť iným procesným postupom, nie je žaloba na obnovou konania prípustná.
23. Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Ide o subjektívnu lehotu, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania. Žalobu na obnovu konania treba podať zároveň v objektívnej trojročnej lehote plynúcej od právoplatnosti rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty. Zmeškania týchto zákonných lehôt nemožno odpustiť. Lehota pre obnovu konania je lehotou prekluzívnou, t.j. jej uplynutím zaniká právo podať návrh na obnovu konania na súde. Zákon pripúšťa výnimky z objektívnej trojročnej lehoty, nepripúšťa však výnimku zo subjektívnej lehoty, v ktorej musí ten, kto sa o dôvode obnovy dozvedel, podať návrh na obnovu konania. Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
24. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vo svetle zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania nie je dôvodná.
25. Predmetom konania je žaloba na povolenie obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.15C/201/2016. Žalobu žalobcu na obnovu konania súd posudzoval najprv v rovine prípustnosti z hľadiska jej včasnosti a tiež, či sa nejedná o žalobu zjavne nedôvodnú (prvá fáza rozhodovania o obnove
- iudicium rescindes).
26. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/201/2016 vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej zo dňa 11.8.2020 nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2021 v spojení s rozsudkom súdu druhej inštancie zo dňa 21.10.2021, teda nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná objektívna lehota na podanie návrhu na povolenie obnovy konania. Keďže žaloba bola podaná dňa 4.1.2022, bola podaná v rámci objektívnej lehoty.
27. Žalobca sa žalobou domáha obnovy konania sp. zn. 15C/201/2016 z dôvodu, že mu bol ako žalovanému doručený v pôvodnom konaní rozsudok súdu prvej inštancie dňa 9.9.2020 a posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 24.9.2020. Dňa 3.12.2020 (teda po uplynutí lehoty v súlade s ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku ) sa mu narodila dcéra Natália, ktorá má v spornej
nehnuteľnosti vytvorený svoj domov. Dôkaz o narodení dieťaťa mohol predložiť až dňom narodenia dieťaťa, resp. vydania rodného listu, t.j. až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, a zároveň po uplynutí lehoty na predkladanie dôkazov v odvolacom konaní. Ďalej uviedol, že predmetné nehnuteľnosti obýva od mesiaca september 2020 aj jeho partnerka a matka maloletej Viktória Šinálová, o ktorej skutočnosti do konania predložil dôkaz - jej čestné prehlásenie. Opakovane ako v konaní, ktorého povolenia obnovy sa domáha, žalobca uviedol, že nehnuteľnosť obýva aj jeho otec Peter Pancák, ktorý požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku odo dňa 7.12.2021. Poukázal tiež na skutočnosť, že v pôvodnom konaní uvádzal, že mimo územia Slovenskej republiky sa zdržiava dočasne a deklaroval svoj záujem o nehnuteľnosť. V tejto súvislosti zdôraznil, že dňa 30.11.2020 po rozhodnutí súdu prvej inštancie uzavrel pracovný pomer so spoločnosťou DEKRA Slovensko s.r.o. s miestom výkonu práce v Košiciach na dobu určitú do 29.11.2021 a následne dňa 7.10.2021 uzavrel pracovný pomer so zamestnávateľom TATRA TRUCK s.r.o. s miestom výkonu práce Krásny Brod na dobu neurčitú.
28. V prípade obnovy konania ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jej prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená.
29. Ako súd už vyššie uviedol, jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré súd musí zamerať svoju pozornosť v rámci prvej fázy konania o obnove, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré navrhovateľ obnovy konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (ust. § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku ) a ďalej možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (písm. b) ust. § 397 Civilného sporového poriadku ). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že navrhovateľ obnovy konania nemal žiaden podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa nemohli vykonať dôkazy.
30. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a navrhovateľ o ich existencii vedel a mal dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nenavrhol vykonať dokazovanie.
31. Inak povedané, kým podľa ust. § 397 písm. a) je podmienkou prípustnosti obnovy konania uvedenie takých nových skutočností a dôkazov, ktoré tu existovali v čase pôvodného konania avšak bez viny navrhovateľa obnovy nemohli byť objektívne použité, podmienka prípustnosti obnovy podľa písm. b) spočíva iba na dôkazoch (nie nových skutočnostiach) v prípade, ak strana v konaní riadne splnila povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a označila dôkazy, ktoré ale z objektívnych príčin nebolo možné vykonať.
32. Zo zápisnice z pojednávania tunajšieho súdu zo dňa 11.8.2020 v spore vedenom na súde pod sp.zn. 15C/201/2016 (čl. 526 spisu) je zrejmé, že všetky skutočnosti a dôvody na povolenie obnovy konania, boli už žalobcom uvádzané v pôvodnom konaní napr. aj v rámci záverečnej reči jeho zástupkyne, keď advokátka žalobcu priamo do zápisnice o pojednávaní uviedla „.....Žalovaný sa vrátil z Anglicka na Slovensko a spoločne so svojím otcom býva v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu. Vzhľadom k tomu, že so svojou družkou čakajú dieťa, plánuje žiť v predmetnom dome aj so svojou družkou a dieťaťom. Žalobca naopak žije sám, nemá rodinu, s ktorou by mohol viesť spoločnú domácnosť. Žalobca sa nikdy nesprával ako vlastník, o dom sa nestaral, neplatil daň z nehnuteľnosti a nikdy nepreukázal skutočný záujem o nehnuteľnosť. Všetky náklady na údržbu nehnuteľnosti znášal len žalovaný, pričom je aj naďalej schopný to zabezpečovať........ O tom, že žalobca nemá v úmysle nehnuteľnosť užívať, ale jeho záujem je daný len finančnou motiváciou, svedčí aj fakt, že žalobca už predal časť záhrady a je možné očakávať, že v prípade prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, tieto rovnako odpredá........... Naproti tomu žalovaný už tohto času v nehnuteľnosti býva, iné nehnuteľnosti nevlastní, zakladá rodinu a reálne plánuje v nehnuteľnosti život spoločne so svojou rodinou a svoju solventnosť preukázal.....“. Z rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 11.8.2020 vyplynulo tiež, že tvrdenie zástupkyne žalovaného, že sa žalovaný natrvalo presťahoval na územie Slovenskej republiky, a že v súčasnosti žije v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, čaká rodinu, lebo jeho družka je tehotná a predal nehnuteľnosť v Prakovciach, nebolo žiadnym dôkazom v konaní preukázané. V intenciách uvedeného aj krajský súd
ako odvolací súd vo svojom rozsudku zo dňa 21.10.2021 konštatoval v bode 22. rozsudku, že žalovaný síce k podanému odvolaniu pripojil fotokópie listín, a to tehotenský preukaz zo dňa 15.6.2020, zápisnicu o určení otcovstva s vyhlásením rodičov dieťaťa doposiaľ nenarodeného a notársku zápisnicu zo dňa 2.10.2018, na tieto však odvolací súd neprihliadol, nakoľko tieto neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.
33. V ust. § 185 Civilného sporového poriadku je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Po nadobudnutí účinnosti nového civilného kódexu Civilného sporového poriadku sa dôraz kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. V súlade s uvedeným tak každá zo strán sporu má zodpovednosť za výsledok konania, pokiaľ je tento určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom nepreukázania tvrdenia strany je pre túto stranu nepriaznivé rozhodnutie, keďže konania sa riadi zásadou, že každá zo strán musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia (II. ÚS 38/2015 ).
34. V spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa pojednávanie uskutočnené dňa 11.8.2020 konalo za účinnosti Civilného sporového poriadku a súd v tomto konaní nemal povinnosť sporovú stranu, v danom prípade žalovaného, vyzývať na predloženie dôkazov, ktoré mali preukazovať jeho tvrdenia, že v súčasnosti žije v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, čaká rodinu, lebo jeho družka je tehotná a predal nehnuteľnosť v Prakovciach a má úmysel trvalo žiť na území Slovenskej republiky, a ktoré mali byť na jeho prospech. Táto povinnosť prislúchala výlučne žalovanému, ktorý si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a v spore tak neuniesol dôkazné bremeno. A ak aj tieto dôkazy žalobca súdu predložil, na tieto súd druhej inštancie v pôvodnom konaní už neprihliadol, nakoľko tieto neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť uvádzať skutkové tvrdenia a popierať skutkové tvrdenia je totiž v súdnom procese časovo obmedzená. Skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení sú p prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany a ich predloženie podlieha zákonnej koncentrácii konania a sudcovskej koncentrácii konania.
35. Súd preto uzatvára, že žalobca v žalobe na povolenie obnovy konania neoznačil žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré bez svojho zavinenia nemohol použiť alebo navrhnúť vykonať v pôvodnom konaní, a teda neuplatnil žiaden z taxatívne vymedzených dôvodov zakladajúcich prípustnosť obnovy konania.
36. Na okraj súd uvádza, že nespokojnosť žalobcu s výsledkom resp. to ako súdy rozhodli, nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania, zákon nepripúšťa možnosť vykonávať dokazovanie po právoplatnom skončení veci, okrem taxatívne uvedených výnimiek, s cieľom dosiahnuť iné rozhodnutie.
37. Žalobca žalobou, ktorou navrhol povoliť obnovu konania, zároveň požiadal aj o odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C/201/2016 zo dňa 11.8.2020 ako aj rozsudku Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 3Co/91/2020 zo dňa 21.10.2021.
38. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd žalobu o povolenie obnovy odmietol, nebolo ani dôvodné povoľovať odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené, takýto návrh žalobcu zamietol.
39. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
40. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
41. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
42. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
43. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
44. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
45. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
46. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
47. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
48. Podľa ust. § 334 Civilného sporového poriadku súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
49. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba dočasne, resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladných opatrení je zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu.
50. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
51. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by mal však starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení a dopad zo žalovanej strany. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženia
tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej; o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to znamená potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavená len na domnienkach, či úvahách o možnej ujme na právach žalobcu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v občianskom súdnom poriadku už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva.
52. Potreba upraviť pomery musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
53. Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci súd zisťoval v prvom rade dôvodnosť návrhu, t.j. skutkový a právny základ nároku, ktorý žalobca uplatňuje a potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
54. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené.
55. V rámci konania o nariadenie neodkladné opatrenia je rozsah dokazovania, teda osvedčovania podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, avšak musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.
56. Žalobca sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia zákazu žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku .
57. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom počas konania vo veci samej.
58. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu tým, že podľa neho existuje hrozba rizika nakladania s nehnuteľnosťami, pričom záujem žalovaného na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bol daný len jeho finančnou motiváciou /predať nehnuteľnosť tretej osobe/, ale údržbu spornej nehnuteľnosti žalovaný nevykonáva, nezabezpečuje a nezveľaďuje ju. Časť záhrady novovzniknutú parcelu L. o výmere 300 m2, druh pozemku záhrady, pôvodne patriacej k domu, už v minulosti žalovaný predal priamemu susedovi C., ktorý má podľa jeho názoru naďalej záujem o celú nehnuteľnosť, keďže už v minulosti prejavil o jej kúpu záujem. Navyše jeho otec podal dňa 21.5.2018 oznámenie o podozrení zo spáchania trestnej činnosti a žalovanému bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odboru kriminálnej polície v Košiciach, ČVS: ORP-1006/6-VYS-KE-2018 zo dňa 15.2.2019 vznesené obvinenie za zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa ust. § 237 ods. 1 , ods. 3 písm. a/ Trestného zákona . Následne bolo uznesenie zrušené, no nenaplnenie trestnoprávnej roviny neznamená, že žalovaný nekonal v rozpore so zákonom a v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože zneužil svoje postavenie opatrovníka, kedy v prospech jeho účtu došlo nezákonne k zúčtovaniu sumy 50.000 Eur z predaja vyššie uvedenej časti záhrady. V súčasnej dobe sa vedie na tunajšom súde aj konanie o náhradu škody, v ktorom si uplatňuje sumu zodpovedajúcu škode, ktorú mu žalovaný týmto svojím konaním spôsobil.
59. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, pretože súd nemal za dostatočne preukázané, v resp. osvedčené podmienky, pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a rovnako tak nemal osvedčenú ani existenciu obavy, že by bola exekúcia v budúcnosti ohrozená. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné a z uvedeného dôvodu nevhodné.
60. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia, spočíva výlučne na žalobcovi (navrhovateľovi neodkladného opatrenia), ktorého splnenie posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na domnienkach či úvahách o možnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Jedným z obligatórnych zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je v návrhu osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, čo v danom prípade znamená, že aspoň v minimálnej miere musí byť zrejmé, že žalovaný skutočne koná alebo ide konať tak, že si to vyžaduje okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne konkrétne právne úkony, ktoré by žalovaný po meritórnych rozhodnutiach súdu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ako výlučný vlastník nehnuteľností vykonal, prípadne zamýšľal vykonať, a ktoré by smerovali k scudzeniu nehnuteľností.
61. Z aktuálneho Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec L. okres Košice I zo dňa 14.2.2022 dokonca vyplýva, že žalovaný nepodal po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutím krajského súdu ani návrh príslušnému katastru na zápis zmeny vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a neoznámil tak príslušnému katastru zrušenie podielového spoluvlastníctva strán sporu súdom. Aj v súčasnosti sú tak zapísané obe strany sporu ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku, ktorých sa zrušenie a vyporiadanie týka.
62. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
63. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
64. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
66. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
67. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nakoľko žaloba na povolenie obnovy konania bola odmietnutá a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, by mal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa obsahu spisu však žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti s prebiehajúcim sporom nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že mu žiadne trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.