Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44Ek-1537-2018.pdf
PDF · 79.36 KB
No categories available
44Ek/1537/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., so sídlom Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti povinným: 1/ EDOK s.r.o., so sídlom Braneckého 179, 911 01 Trenčín, IČO: 36 797 073, 2/ C. Š., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Y. XX/XXX, XXX XX Y. o vymoženie peňažného nároku oprávneného vo výške: 15 231,51 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mgr. Ivan Šteiner, so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 37 913 581 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd ukladá povinnému 1/ p o v i n n o s ť nahradiť oprávnenému trovy exekúcie spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 203,96 Eur, ktoré budú vymáhane na základe dodatku k povereniu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.10.2018 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 15 231,51 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Up/191/2009-0 zo dňa 23.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť pre žalovaného v I. rade dňa 05.06.2018 a vykonateľnosť 05.06.2018 a pre žalovaného v II. rade právoplatnosť dňa 25.05.2018 a vykonateľnosť dňa 25.05.2015.
2. Poverením zo dňa 05.11.2018 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Mgr. Ivan Šteiner, so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 37 913 581, ktorý ju vedie pod sp. zn. 263EX 36918 a ktorý dňa 06.11.2018 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému 1/ doručené do elektronickej schránky dňa 25.11.2018 a povinnému 2/ do vlastných rúk dňa 12.11.2018.
3. Povinný 1/ podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 11.01.2019, z dôvodu, že má dôvodné podozrenie, že oprávnený dosiahol vydanie platobného rozkazu (exekučného titulu), na základe sfalšovaného dokladu. Povinný 1/ďalej vo svojom podaní uvádza, že má dôvodné podozrenie z trestného činu, resp. zločinu marenia spravodlivosti podľa ust. § 344 TZ, v dôsledku čoho navrhuje exekúciu zastaviť.
4. Súdny exekútor vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu na zastavenie exekúcie povinného 1/, ktoré mu bolo doručené dňa 14.01.2019. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu povinného 1/ na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 22.01.2019. Vo svojom vyjadrení oprávnený namieta, že odvolanie povinného 1/ bolo podané oneskorene a skutočnosti ktoré povinný 1/ namieta nastali ešte pred nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu. Oprávnený na základe uvedených skutočností nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a vzhľadom na to žiada exekučný súd, aby návrh povinného 1/ ako nedôvodný zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia za daný úkon právnej služby súvisiaci s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie povinného 1/ vo výške 203,96 Eur.
5. Súdny exekútor prostredníctvom ÚPVS predložil návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou o prevzatí a vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie súdu dňa 02.02.2019 na rozhodnutie. Súdny exekútor sa k návrhu na zastavenie exekúcie povinného 1/ nevyjadril.
6. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
7. Podľa § 57 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
8. Podľa § 61 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
9. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa ods. 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi.
15. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Súd po preskúmaní návrhu povinného 1/ na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného 1/ na zastavenie exekúcie vyhovieť. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému 1/ dňa 25.11.2018 a povinnému 2/ dňa 12.11.2018. Návrh na zastavenie exekúcie povinného 1/ bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 11.01.2019, teda po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Vzhľadom k tomu, že povinní márne zmeškali lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a povinný 1/ nepreukázal skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote s odkladným účinkom, súd návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako podaný oneskorene a zároveň nedôvodný zamietol.
17. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným 1/ je podozrenie z trestného činu, resp. zločinu marenia spravodlivosti podľa ust. § 344 TZ. Napriek tomu, že súd rozhodol a návrh na zastavenie exekúcie povinného 1/ zamietol v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ku tvrdeniam povinného, ktoré povinný 1/ namieta, exekučný súd nad rámec uvedeného dopĺňa, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní - tzv. materiálnu vykonateľnosť. Exekučný súd je teda viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).
18. Súd mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinným peňažný nárok vo výške 15 231,51 Eur s prísl., priznaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a teda exekúcia bola začatá dôvodne. Súd dospel k záveru, že oprávnený sa len domáha toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie
23. Podľa ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
24. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Nakoľko súd návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému v zmysle ustanovenia § 199a ods. 1 v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného 1/ na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal povinného 1/, aby nahradil oprávnenému výdavky na zastupovanie v súvislosti s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného 1/ na zastavenie exekúcie. pozostávajúcich z 1 úkonu právnych služieb (vypracovanie tohto vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie: 1 x 160,17 EUR = 160,17 Eur + režijný paušál za 1 úkon právnej služby: 1 x 9,8 Eur = 9,8 Eur + 20 % DPH). Spolu predstavujú trovy exekúcie pozostávajúce z trov právneho zastúpenia oprávneného vo výške 203,96 Eur s DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.