Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cpr/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. L. XXXX/XX, Q., právne zastúpený Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o. so sídlom Pezinská 56, Malacky, IČO: 34 116 125, právne zastúpenému JUDr. Martina Řeřichová, PhD., advokátka so sídlom Mierová 2529/87, Humenné, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru s prísl., takto

rozhodol:

I. Zamieta žalobu o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce dané žalobcovi písomným podaním žalovaného z XX.X.XXXX je neplatné.

II. V prevyšujúcej časti žalobu vylučuje na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.07.2013 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 písm. b) Zákonníka práce zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné, zaplatenia náhrady mzdy vo výške jeho priemernej mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX až do času, keď žalovaný opätovne umožní žalobcovi pokračovať v práci a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pracovná zmluva bola uzatvorená medzi stranami sporu dňa XX.XX.XXXX na dobu určitú, t. j. od XX.XX XXXX do XX.XX.XXXX, s následným predlžením kontraktu na základe dodatku uzatvoreného dňa XX.XX.XXXX na ďalšie obdobie, t. j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX mu bolo doručené Okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 písm. b) Zákonníka práce zo dňa XX.XX.XXXX. Túto listinu považoval za nevykonateľnú a právne nezmyselnú, a to z formálneho, ako aj vecného (obsahového) hľadiska. Ukončenie pracovného pomeru nemá žiadnu oporu v zákone, pretože sa odvoláva na neexistujúce ustanovenie, a to § 68 písm. b) Zákonníka práce. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa môže dôjsť iba podľa § 68 ods. 1 písm. a) alebo § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, čo sa nestalo, aj to len v krajnej eventualite, teda výnimočne, iba pre právoplatné odsúdenie zamestnanca za úmyselný trestný čin v prvom prípade alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny v druhom prípade. Ani k naplneniu žiadneho z týchto dôvodov jeho správaním či počínaním nijako nedošlo. Žalovaný v predmetnom liste navyše uvádza až dva údajné dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny, čím utvrdzuje nedôveryhodnosť svojej štylizácie, lebo de iure sám priznáva, že ani jeden z uvedených dôvodov nie je dostatočne závažný pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Obidva dôvody žalobca popiera. Fyzické napadnutie kolegu - iného zamestnanca spoločnosti STAVMAT IN, spol. s. r. o.

- prevádzka Q. zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný uvádza ako prvý dôvod okamžitého prepustenia z práce, ale vôbec nekonkretizuje totožnosť, t. j. presné meno a priezvisko zamestnanca, ktorý mal byť fyzicky napadnutý, taktiež ani meno očitého svedka, ktorý mal zmienenú situáciu vidieť. Tieto chýbajúce fakty takisto možno považovať za význačné nedostatky z formálnej stránky. Dôkaz žalovaným označený ako ,,výpoveď napadnutého zamestnanca" nemožno považovať za hodnoverný, keďže nejde o výpoveď nezainteresovaného svedka, ale o svedectvo samotného aktéra daného vykonštruovaného incidentu. Žalovaný pritom vôbec neprihliadal na žalobcovu výpoveď o tejto situácii ani na to, že práve kolega, s ktorým bol v daný deň na pracovisku, bol voči žalobcovi slovne agresívny, používal hrubé, vulgárne urážky, provokoval, vyhrážal sa, že žalobcu zbije. Žalobca sa snažil hlavne zastaviť nepríčetnosť reakcii a zúrivosť svojho kolegu, pričom zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu konaniu, ktoré by bolo možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, čo musí potvrdiť aj údajný kamerový záznam. Tento zamestnanec mal navyše v tom období vážne problémy s alkoholom, o čom svedči aj odobratie vodičského preukazu z dôvodu požívania alkoholických nápojov za volantom. Dňa XX.XX.XXXX sa na pracovisku žalovaného uskutočnila porada zamestnancov, v rámci ktorej mu bol priamo do vlastných rúk za prítomnosti všetkých zamestnancov doručený list Výpoveď - okamžité skončenie pracovného pomeru, zdôvodnený fyzickým napadnutím kolegu počas pracovnej doby v zamestnaní. Tento list žalobca považuje za bezcenný papier, ktorý neobsahuje najdôležitejšie náležitosti, t. j. odtlačok pečiatky a podpis zamestnávateľa. V tejto súvislosti ihneď v spomenutý deň, t. j. XX.XX.XXXX, listom vyslovil nesúhlas s týmto okamžitým skončením pracovného pomeru, pričom tiež trval na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával. Tento list bol žalovaný doručený v zmysle § 79 Zákonníka práce, a to hneď dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom elektronickej pošty, nasledujúci deň, t. j. dňa XX.XX.XXXX, na pracovisku žalovaného priamo vedúcemu prevádzky Y. Q. a dňa XX.XX.XXXX bol odovzdaný na pošte ako doporučená zásielka. Na podklade svojho listu v najbližší deň, t. j. XX.XX.XXXX, riadne nastúpil do práce. Po príchode vedúceho Y. Q. na pracovisko žalovaného, odovzdaní písomného nesúhlasu a trvania na ďalšom zamestnávaní bol donútený súhlasiť a podpísať dovolenkový lístok v trvaní jedného dňa. Dňa XX.XX.XXXX znovu riadne nastúpil do práce a po vyslovení úmyslu žalovaného dohodnúť sa doručil na pracovisku aj za prítomnosti svedka - brata R. U., ďalší list, v ktorom zadefinoval podmienky dohody o ďalšom trvaní pracovného pomeru. Vedúci tieto podmienky neprijal, odmietol ho naďalej zamestnávať a chcel mu v rozpore s § 111 ods. 1 a § 111 ods. 5 druhá a tretia veta Zákonníka práce nanútiť okamžitú dovolenku v trvaní zostávajúceho nároku. Žalovaný bol následne v prítomnosti svedka upozornený na to, že žalobca nie je povinný jeho nátlaku podľa zákona vyhovieť a že on má naopak povinnosť naďalej prideľovať prácu podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v zmysle platnej pracovnej zmluvy. Následne bol žalobca žalovaným vyzvaný na zbalenie všetkých svojich vecí a poslaný domov s tým, aby čakal na poštovú zásielku s okamžitým skončením pracovného pomeru. Ešte dňa XX.XX XXXX prostredníctvom elektronickej pošty komunikoval s vedúcim prevádzky Q., tiež požiadal aj konateľa žalovaného K.. E.. T. V. o riešenie situácie a o vyjadrenie. Nedostal však žiadnu reakciu na svoju sťažnosť. Dňa XX.XX.XXXX mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podpísané menovaným konateľom. Z predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že žalovaný uviedol aj druhý nezmyselný dôvod definovaný ako neospravedlnená absencia v práci, ku ktorej malo dôjsť dňa XX.XX.XXXX, a o tejto prekážke vraj nebol žalovaný informovaný ani nasledujúci deň. Uvedenú skutočnosť žalovaný nemôže preukázať, keďže už odo dňa XX.XX.XXXX sám žalovaný znemožňoval vykonávať prácu. Ak si však zamestnávateľ v rozpore s § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce dobrovoľne a vedome neplní svoju povinnosť, neprideľuje prácu svojmu zamestnancovi a nevyzve ho na opätovný nástup do práce, nie je žiadnym porušením pracovnej disciplíny, ak sa zamestnanec v takomto prípade nedostaví do zamestnania a nedožaduje sa pridelenia práce (PR 7/1995, s. 286 z judikatúry ČR). Žalovaný bol zo strany žalobcu niekoľkokrát informovaný, a nespochybniteľne, že požaduje ďalšie zamestnávanie vo firme aj prideľovanie pracovných úloh v zmysle pracovnej zmluvy (upovedomenie vedúceho prevádzky Q. Y. Q., regionálneho riaditeľa žalovaného pre východné Slovensko K.. Š. L., konateľov K.. K. F. a K.. E.. T. V.). Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca o prekážke v práci neinformoval svojho priameho nadriadeného ani riaditeľa spoločnosti, je klamstvom. Neprítomnosť žalobcu v práci pritom bola spôsobená práve nezákonnou svojvôľou, a teda prekážkou v práci na strane zamestnávateľa, ktorým je žalovaný. Spôsob, akým bol ukončený pracovný pomer, sa prieči dobrým mravom, neopiera sa o žiaden právny predpis; žalovaný sa odvoláva na neexistujúce ustanovenie - § 68 písm. b) Zákonníka práce, a to dokonca dvakrát. Právny poriadok umožňuje okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom len na základe § 68 ods. 1 písm. a) alebo § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Ani podľa jedného z týchto ustanovení však k ukončeniu pracovného pomeru nedošlo. Dikcia zákona pripúšťa akt okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom naozaj výnimočne, podľa § 70 Zákonníka práce musí byť písomný a musí tam byť skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Poisťovanie sa dvoma dôvodmi spôsobuje stav, keď jeden dôvod prosto spochybňuje či vylučuje druhý, významne znižuje autenticitu a závažnosť oboch, navzájom sa tak zamieňajú, čo zákon výslovne zakazuje. V protiklade s presným skutkovým vymedzením je tiež uvádzanie tzv. nešpecifikovaného okruhu osôb, údajných účastníkov a svedkov posudzovaného incidentu bez identity; i takto je možné ľahko zameniť dôvod s iným a spôsobuje to značný chaos vo zvládaní dôkazného bremena, ktorému musí čeliť výhradne zamestnávateľ. Kľúčovými činiteľmi pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny, ak k porušeniu vôbec dôjde, sú jeho intenzita, doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných povinnosti, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. (Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo 12/2008, sp. zn. 3 Cdo 218/2007). Uvedený dôvod musí byť skutočný a nesmie sa dodatočne meniť, inak je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

3. Na pojednávaní konanom dňa 21.08.2017 súd pripustil zmenu žaloby a to jej rozšírením o povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 8168 eur za obdobie od 01.06.2013 do 30.04.2014, náhradu mzdy za neoprávnené krátenie nevyčerpanej dovolenky vo výške 476,28 eur za 5,5 dní, vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 43,41 eur pretože žalobca uhradil namiesto žalovaného sumu poistenia na zdravotné poistenie za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, spolu s úrokmi z omeškania.

4. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uviedol, že skutočnosť, že v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX sa uvádza odkaz na ust. § 68 písm. b) Zákonníka práce (miesto § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) považuje za zrejmú chybu v písaní, ktorá však v žiadnom prípade nezakladá neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nakoľko a) jednoznačne odkazuje na ust. § 68 Zákonníka práce, ktorý upravuje inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru a vymedzuje aj dôvody tohto skončenia. Toto ustanovenie pritom obsahuje rozčlenenie odseku na jednotlivé písmená iba v ods. 1 - dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, a nie je tak zameniteľné s iným odsekom, ktorý by obsahoval písmeno b); b) v samotnom texte podania (resp. v odôvodnení okamžitého skončenia pracovného pomeru) sa bez akýchkoľvek pochýb jednoznačne skutkovo vymedzuje dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, konkrétne závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce vo: fyzickom napadnutí iného zamestnanca zamestnávateľa na pracovisku a neospravedlnenej absencii v práci, a to dňa XX.XX.XXXX. Práve skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je v tomto smere relevantné a rozhodujúce pre posúdenie otázky platnosti skončenia pracovného pomeru. Zákon pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyžaduje povinnosť právne kvalifikovať dôvod takéhoto skončenia pracovného pomeru s použitím odkazu na konkrétne ustanovenie Zákonníka práce, ale ako predpoklad platnosti takéhoto skončenia pracovného pomeru vyžaduje iba skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je pritom dôvod, ktorý ako celok možno subsumovať pod niektorú z podstát ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Uvedenú argumentáciu podporuje aj konštantná judikatúra súdov, v zmysle ktorej ,,výpovedný dôvod sa musí v písomnej výpovedi uviesť tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka k tomu, čo chcel prejaviť, t.j. ktorý zákonný výpovedný dôvod uplatňuje ... " (rozsudok NS SR, sp.zn. 5Cdo 86/1998). Súd pritom právnou kvalifikáciou, ktorú účastník vo výpovedi uvedie, nie je viazaný. Skutočnosť, ako zamestnávateľ výpovedný dôvod právne kvalifikoval, nie je sama o sebe významná (napr. rozsudok NS ČR, sp.zn. 21 Cdo 1524/1998; rozsudok NS ČR, sp.zn. 21 Cdo 1768/2000). Uvedené pritom možno aplikovať aj na otázku požiadavky dostatočne skutkovo vymedziť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nakoľko žalovaný jednoznačne uviedol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru - a to závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom tento dôvod nie je možné zameniť s iným (druhým) dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, sú námietky žalobcu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru v tomto smere plne nedôvodné. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný ako zamestnávateľ okamžite neskončil pracovný pomer so žalobcom, nakoľko toto podanie predstavuje iba písomné upozornenie zamestnávateľa na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom (t.j. žalobcom) z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho vo fyzickom napadnutí ďalšieho zamestnanca žalovaného na pracovisku, a zároveň prerokovanie možnosti okamžite skončiť pracovný pomer z tohto dôvodu. Až podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer, pričom práve toto podanie je jediným rozhodujúcim pre skúmanie podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 70 Zákonníka práce. Podanie zo dňa XX.XX.XXXX teda nie je rozšírením či zmenou podania zo dňa XX.XX.XXXX. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že nedošlo k zmene, rozšíreniu či doplneniu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pracovný poriadok žalovaného ako zamestnávateľa ustanovuje v článku 11, bod 3 (devätnásta odrážka), že za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje najmä (aj okrem iných uvedených v Pracovnom poriadku) pozitívne dokázané fyzické napadnutie iného zamestnanca zamestnávateľa, resp. zamestnanca inej organizácie plniaceho si v areáli zamestnávateľa pracovné povinnosti. Žalobca bol s Pracovným poriadkom oboznámený dňa 30.10.2012, a to na základe podpisovej doložky zo dňa 30.10.2012. O fyzickom napadnutí iného zamestnanca zamestnávateľa, ktorého sa žalobca dopustil dňa XX.XX.XXXX na prevádzke (predajni) Q. počas pracovnej doby, svedčia najmä tieto dôkazy: a)výpoveď napadnutého zamestnanca, b) výpoveď zákazníka - K.. A. Y., ktorý bol prítomný počas tohto fyzického napadnutia na prevádzke (predajni) Q. a ktorý toto fyzické napadnutie videl - o čom spísal aj vyhlásenie zo dňa XX.XX.XXXX, c) kamerový záznam z predajne, ktorý túto situáciu zachytil. Vyššie popísaný skutok je bezpochyby možné subsumovať pod pojem ,,závažné porušenie pracovnej disciplíny". Ostatné tvrdenia žalobcu o tom, že bol k takémuto konaniu slovne vyprovokovaný, či vyjadrenia žalobcu k osobe napadnutého zamestnanca, žalovaný nepovažoval za relevantné pre toto konanie, nakoľko nemôžu vyviniť žalobcu zo skutku, ktorého sa nepochybne dopustil. Ďalej žalovaný poukázal na čl. 8 bod 1 až 3 Pracovného poriadku a uviedol, že žalobca sa dňa XX.XX.XXXX nedostavil do zamestnania. O prekážke v práci, ako aj o jej predpokladanom trvaní však zamestnávateľa (t.j. žalovaného) neupovedomil, a to ani nasledujúci pracovný deň po vzniku tejto prekážky, t.j. ani v deň XX.XX.XXXX. Ku dňu XX.XX.XXXX žalobca predpokladanú dĺžku neoznámil ani na sekretariát riaditeľa spoločnosti a ani priamemu nadriadenému

- vedúcemu útvaru. Nakoľko žalobca nepreukázal žiadnu prekážku v práci, ani dobu trvania takejto prekážky, žalovaný takúto absenciu v práci vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom v zmysle ust. 11 ods. 3 (prvá odrážka) Pracovného poriadku. Vyššie popísaný skutok je podľa názoru žalovaného taktiež bezpochyby možné subsumovať pod pojem ,,závažné porušenie pracovnej disciplíny". S ohľadom na uvedené má žalovaný za to, že bezpochyby došlo k naplneniu podmienky závažného porušenia pracovnej disciplíny ako dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný mal za to, že boli splnené všetky formálne podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom, pričom takéto skončenie je platné a účinné.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov, prehratím DVD záznamu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi z nich najmä pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom k pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, výpoveďou

- okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o trvaní pracovného pomeru - nesúhlas s ukončením zo dňa XX.XX.XXXX, emailovými správami žalobcu adresovanými žalovanému, odpoveďou žalovaného na oznámenie o trvaní pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o trvaní pracovného pomeru - zotrvanie na stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX, dovolenkovým lístkom, pracovným poriadkom zo dňa 23.10.2012, podpisovými doložkami k nemu, vyhlásením K.. A. Y., dochádzkou žalobcu, pracovným posudkom žalobcu od súčasného zamestnávateľa, pracovnými zmluvami X. V. a Y. R., správou Sociálnej poisťovne zo dňa 18.09.2017, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca s účinnosťou od XX.XX.XXXX prijatý do pracovného pomeru u žalovaného s miestom výkonu práce v Q., S. X na pracovnú pozíciu skladník, vodič VZV, na dobu určitú do XX.XX.XXXX.

7. Dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX bola predlžená pracovná zmluva do XX.XX.XXXX.

8. Dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 písm. b) Zákonníka práce, a to z dôvodu

a) fyzického napadnutia kolegu - iného zamestnanca spoločnosti STAVMAT IN, spol. s r.o.- prevádzka Q., pretože bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX ako zamestnanec na prevádzke (predajni) Q. počas pracovnej doby fyzicky napadol svojho kolegu (t.j. iného zamestnanca spoločnosti STAVMAT IN, spol. s r.o. - prevádzka Q. ako zamestnávateľa). O tom, že skutočne došlo k tomuto konaniu (fyzickému napadnutiu kolegu) mali svedčiť nasledovné dôkazy: samotná výpoveď napadnutého zamestnanca, výpoveď zákazníka, ktorý bol prítomný počas fyzického napadnutia na prevádzke (predajni) Q. a ktorý mal fyzické napadnutie vidieť ako aj kamerový záznam z predajne, ktorý túto celú situáciu zachytil. Žalovaný poukázal na čl. 11 bod 3 devätnástej odrážky Pracovného poriadku a uviedol, že žalobca bol s pracovným poriadkom ako zamestnanec oboznámený dňa 30.10.2012 a to na základe podpisovej doložky zo dňa 30.10.2012. Konanie žalobcu ako zamestnanca, t.j. fyzické napadnutie kolegu - iného zamestnanca spoločnosti STAVMAT IN spol. s r.o. - prevádzka Q., žalovaný ako zamestnávateľ považuje v zmysle uvedeného ustanovenia pracovného poriadku za závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom.

b) neospravedlnenej absencii v práci - bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX sa žalobca nedostavil do zamestnania. O jeho prekážke v práci a ako aj o jej predpokladanom trvaní zamestnávateľa neupovedomil ani nasledujúci pracovný deň po vzniku tejto prekážky, t.j. ani v deň XX.XX.XXXX, príčinu svojej neprítomnosti v práci a jej predpokladanú dĺžku neoznámil ani na sekretariát riaditeľa spoločnosti a ani priamemu nadriadenému - vedúcemu útvaru. Svoju prekážku v práci a jej trvanie zamestnávateľovi nepreukázal. Žalobcovu neprítomnosť v práci preto evidoval ako neospravedlnenú absenciu v práci. Žalovaný poukázal na čl. 8 bod 1) až 3) Pracovného poriadku a uviedol, že žalobcovu neospravedlnenú absenciu v práci považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom v zmysle ust. 11 ods. 3 prvá odrážka pracovného poriadku.

9. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že najprv mu bolo doručené neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru bez podpisu a bez pečiatky, kde udáva zamestnávateľ iba jeden dôvod, prečo by mal byť skončený tento pracovný pomer. To bolo dňa XX.XX. za stretnutia všetkých kolegov na pobočke v Q.. Potom bol nútený isť na dovolenku jeho vedúcim, nasledujúci deň v utorok, lebo sa dostavil do zamestnania. Mal si nútene zobrať dovolenku. Takže tú si zobral, hoci s tým veľmi nesúhlasil, ten jeden deň podpísal a po tom dni, hoci ho nútil ešte na dlhšie si zobrať dovolenku, aspoň na týždeň, potom nastúpil, po tejto dovolenke zasa do práce v stanovený čas no a zasa mu nútil si vziať dovolenku a vtedy s tým nesúhlasil. A tak ho posadil vedúci, aby si sadol niekde na stoličku a čakal. Následne zavolal svojho brata na prevádzku. Vedúci mu povedal, nech si zbalí všetky veci a môže odísť a čakať, že on už ma rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru ktoré mu bude doručené poštou. Takže na jeho výzvu opustil pracovisko a čakal potom doma na tú písomnú zásielku. Ale potom sa dozvedel, keď si vybral túto písomnosť z pošty, že už tam zamestnávateľ neudáva jeden dôvod, ale už dokonca dva dôvody, prečo mal okamžite skončiť pracovný pomer. Ten druhý dôvod bol taký, že bola to neospravedlnená absencia. Pritom to nebola príčina z jeho strany, aby neprišiel do roboty, ale bola to iniciatíva zo strany zamestnávateľa, aby nechodil do roboty.

10. Svedok Y. Q., vedúci prevádzky v Q. uviedol, že v deň incidentu v práci nebol, lebo bola to sobota ale kolegyňa, ktorá bola v sobotu v práci, mu oznámila čo sa udialo. Bola to pani M., ktorá pracuje na pozícii pokladník a oznámila mu to v pondelok ráno, čiže po incidente, ktorý bol v sobotu. Oznámila mu, že žalobca napadol pána Š., oni mali tú sobotu dvaja službu. V sobotu pracovali dvaja skladníci a jeden pokladník, čiže, bol tam žalobca, Y. Š. a pani M.. Svedok si zavolal obidvoch a chcel to urovnať v rámci firmy, čiže požiadal žalobcu, aby sa ospravedlnil, najprv mu vysvetlili, že čo sa udialo, každý povedal tú svoju verziu. Žalobca sa nebol ochotný ospravedlniť, preto zavolal svojmu nadriadenému, oboznámil ho čo sa stalo. Oznámil to pánovi L., to je regionálny riaditeľ v T., na základe jeho inštruktáží žalobcu poslal tento deň na dovolenku. Nasledujúci deň žalobca nenastúpil do zamestnania a neoznámil dôvod neprítomnosti. Dôvodom incidentu malo byť to, že Y. Š. mal niečo žalobcovi povedať. Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že mal vedomosť o mailovej komunikácii žalobcu a že na prevádzke mal byť aj brat žalobcu.

11. Svedok Y. Š., zamestnanec žalovaného, ktorý mal byť žalobcom fyzický napadnutý, vypovedal tak, že bola sobota, pracovný deň, pracovali so žalobcom a ešte jedna kolegyňa. Svedok nakladal, chystal veci na vývoz, a zákazník si rezal železo. Svedok podišiel k žalobcovi, sedeli na lavičke, opýtal sa ho či je normálny, že nechal rezať železo zákazníka, no a žalobca mal do svedka skočiť, mal ho chytiť za tričko, trhať mu tričko, zvaliť na lavičku. Tento incident mal svedok oznámiť kolegyni, ktorá bola taktiež v uvedený deň v práci, mal jej oznámiť, že žalobca ho napadol a ona to mala následne oznámiť vedúcemu prevádzky. Počas incidentu mal byť prítomný na prevádzke zákazník A. Y..

12. Svedok A. Y., zákazník žalovaného prítomný v čase incidentu na prevádzke žalovaného, uviedol, že čo sa týka konkrétne incidentu, toho nebol svedkom, videl iba už doznenie toho incidentu ako boli dvaja zamestnanci medzi sebou chytení, vyzeralo to, že sú nervózni, ale, či došlo k nejakému napadnutiu, to nevidel. Pod predajňou pri lavičke , boli tam dvaja zamestnanci, ktorí boli chytení a videl ako sa už pustili. To je všetko, čo videl.

13. Svedkyňa Y. M., zamestnankyňa žalovaného uviedla, že bola sobota, v práci bola ona, žalobca a pán Š.. Asi okolo desiatej mali zákazníka, ktorý si išiel vyzdvihnúť tovar vonku. Potom po krátkej chvíli sa vrátil kolega s roztrhaným tričkom, poškrabanou tvárou a poškrabanou hruďou a vravel, že ho napadol žalobca. V pondelok ráno mala incident oznámiť vedúcemu predajne.

14. V oznámení o trvaní pracovného pomeru - nesúhlas s ukončením zo dňa XX.XX.XXXX adresovanom na prevádzku v Q. žalobca oznamuje, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnávali vo firme. Dňa XX.XX.XXXX uvedené oznámenie zasielal žalobca na emailovú adresu K.. Š. L. a K.. K. F.. Dňa XX.XX.XXXX ho zaslal ako prílohu aj K.. E.. T. V..

15. Medzitýmnym rozsudkom zo dňa 2.10.2017 súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dané žalobcovi písomným podaním žalovaného z XX.X.XXXX je neplatné.

16. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 19CoPr/1/2018 zo dňa 2.8.2018 zrušil medzitýmny rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Odvolací súd v uznesení uviedol, že záver súdu prvej inštancie, že nebol to prvý žalobca, kto napadol kolegu Š., ale, že to bol práve kolega Š., ktorý ako prvý napadol žalobcu, po niekoľkonásobnom vzhliadnutí DVD záznamu z inkriminovaného incidentu, je v tomto smere prinajmenšom predčasný, nezaložený na bezpečnom a nespochybniteľnom zistení všetkých potrebných a relevantných okolností prípadu, umožňujúcich bezpochybne ustáliť, že žalobca nebol pôvodcom incidentu, z ktorého bol potom vyvodený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

18. Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s písomným stanoviskom znalca T.. X. Č., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a jeho výsluchom na pojednávaní.

19. Znalec T.. X. Č. v písomnom stanovisku uviedol, že dňa 22.11.2018 bol požiadaný R.. N. F., advokátkou a konateľkou firmy BK ADVO Partners s.r.o. o vypracovanie odborného stanoviska k obrazovému záznamu z bezpečnostnej kamery umiestnenej v areáli nešpecifikovaného podniku. Ide o obrazový záznam, v ktorom je nasnímaný konflikt medzi dvoma pracovníkmi. V tomto vyjadrení ich pre identifikáciu oboch aktérov tohto konfliktu nazýva „pán č. 1“ (má na sebe oblečenie červenej farby) a „pán č. 2“ (má na sebe oblečenie tmavej farby). Na zázname je vidieť ako pán č. 2 sedí pri stole a opodiaľ neho si sadol pán č. 1. Z dôvodu, že ide o obrazový záznam bez zvuku, je vidieť ako po krátkom čase pán č. 1 vstáva a prichádza do tesnej blízkosti pána č. 2, ktorý stále sedí na „lavičke-stoličke“ (nedá sa presne identifikovať). Po príchode pána č. 1 do tesnej blízkosti pána č. 2 je vidieť, ako sa pán č. 2 postavil, otočil sa smerom ku pánovi č. 1 a odstrčil pána č. 1 svojou rukou od seba. Následne je vidieť reakciu pána č. 1, ktorý chytá pána č. 2 za ošatenie a dochádza z jeho strany ku fyzickému ataku smerovanému na osobu pána č. 2. Ako odborníkovi z oblasti klinickej psychológie mu bola zadávateľom položená otázka: Vyjadrite sa ku vzniknutému konfliktu medzi dvoma pracovníkmi. Ktorý z nich je podľa vás aktérom tohto fyzického konfliktu, u ktorého z nich bolo správanie v tomto konflikte neprimerané. Pre popísanie vzniku konfliktu je potrebné zdôrazniť fyzickú blízkosť pána č. 1 voči pánovi č. 2. Na základe videozáznamu je možné konštatovať, že aktérom priblíženia je pán č. 1 a to do takej blízkosti, ktorá sa dá posudzovať ako narušenie osobnej zóny pána č. 2, t.j. zóny, v ktorej sa človek cíti bezpečne, resp. pri ktorej porušení sa cíti byť ohrozený. K tomuto narušeniu dochádza zo strany pána č. 1. Ten sa spočiatku priblížil k pánovi č. 2 a vzápätí sa ešte viac priblížil k nemu na tesnú blízkosť. Pán č. 2 vstáva a rukou odsúva pána č. 1. Z psychologického hľadiska, vychádzajúc z vyššie popísaného, možno následnú reakciu pána č. 2 hodnotiť ako snahu vytvoriť si svoj osobný priestor, v ktorom sa potrebuje cítiť bezpečne, pretože sa cítil byť ohrozený. Pri hľadaní odpovede na otázku, kto bol z nich aktérom fyzického konfliktu vychádzal z posúdenia videozáznamu, na ktorom je vidieť, že pán č. 2 odsúva jednou rukou od seba pána č. 1, pričom jeho druhá ruka je zvesená popri tele dole a taktiež, že zo strany pána č. 2 nedochádzalo k fyzickému približovaniu sa a zároveň k atakovaniu pána č. 1. Na základe uvedeného usudzoval, že postoj a konanie pána č. 2 voči pánovi č. 1 nemal útočný, ale obranný charakter. Posúdenie konania pána č. 1 malo naopak útočný a impulzívny charakter. Ten sa prejavil už pri prvotnom priblížení sa k pánovi č. 2, naklonením sa k nemu a znovu priblížením sa do tesnej blízkosti pána č. 2 a nakoniec jeho samotnou neprimeranou reakciou na obranné konanie pána č. 2 a to jeho neprimeraným fyzickým útokom na osobu pána č. 2. V prípade vyjadrenia sa ku konfliktu na obrazovom zázname sa prikláňal k názoru, že zo strany pána č. 1 išlo k osobe pána č. 2 o prejav tzv. impulzívnej agresivity, ktorá nebola naplánovaná dopredu. Impulzívna agresivita je spojená s podráždením. Dôvodom afektu agresívneho správania u pána č. 1 bol zrejme verbálny impulz vychádzajúci od pána č. 2, ktorý si pán č. 1 vysvetlil ako provokujúci faktor. Tento typ agresivity je úzko spojený s frustráciou (nedosiahnutie cieľa), nahromadeným chronickým stresom, negatívnym prežívaním alebo so strachom, kedy útočné a deštruktívne správanie je úmyselné. Z dôvodu, že osoba v danom momente nenachádza iné verbálne zdôvodnenia vedúce k svojej obrane, je toto jej správanie jedinou možnosťou obrany a protiútoku. Správanie sa pána č. 1 z vyššie popísaného hodnotil ako jeho neprimeranú reakciu na vzniknutý „verbálny konflikt“ (predpokladaný z analýzy videozáznamu). Prejavil tendenciu sa násilne presadiť. Vyhol sa asertívnej komunikácii, normálnej a pokojnej výmene názorov.

20. Súd vypočul znalca aj na pojednávaní. Uviedol, že bol mu poskytnutý DVD záznam. Osoby sú označené ako osoba č. 1 a osoba č. 2. Nevedel, ktorú z týchto osôb advokátska kancelária zastupuje. Bol požiadaný, aby popísal, kto bol aktérom fyzického konfliktu medzi dvoma osobami. Aktérom incidentu bol pán č. 1, ktorý prikročil k pánovi č. 2. Zo strany pána č. 2 šlo len o obrannú reakciu, kedy vystrčil jednu ruku, je viditeľné ako ľavá ruka je pozdĺž tela. To už samo osebe signalizuje, že nejde o agresívnu reakciu, ale skôr o obranu, ako sa snaží niekoho odtlačiť, brániť, keď cíti pocit nebezpečia, keď niekto vstupuje do osobnej zóny. Reakcia pána č. 1, agresívny prejav v správaní je viditeľný, keď chytil pána č. 2 a došlo k agresívnemu ataku z jeho strany voči pánovi č. 2. O fyzickom útoku hovoríme vtedy, ak osoba, ktorá je agresorom, vstupuje do zóny osoby poškodenej a spôsobuje jej svojím neprimeraným správaním niečo s čím dotyčná osoba absolútne nesúhlasí. Pri fyzickom útoku musí dôjsť k dotyku tela a nie každý dotyk znamená fyzický útok.

21. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť

a) dohodou,

b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

22. Podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

23. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

24. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

25. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

26. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

27. Medzi stranami sporu písomnou pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX vznikol pracovnoprávny vzťah a v zmysle pracovnej zmluvy bol žalobca prijatý do pracovného pomeru na pozíciu skladník na určitú dobu do XX.XX.XXXX. Na základe dodatku zo dňa XX.XX.XXXX bola pracovná zmluva žalobcovi predĺžená do XX.XX.XXXX.

28. Dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 písm. b) Zákonníka práce zo dňa XX.XX.XXXX. Skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívalo v závažnom porušení pracovnej disciplíny, a to fyzickom napadnutí iného zamestnanca a neospravedlnenej absencii v práci.

29. Formálne nedostatky okamžitého skončenia pracovného pomeru namietané žalobcom súd nepovažoval za dôvodné, preto skúmal či boli splnené hmotnoprávne predpoklady pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru.

30. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí po formálnej stránke spĺňať náležitosti ustanovené v § 70 Zákonníka práce, v zmysle ktorého v okamžitom skončení musí byť dôvod skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.

31. Ak žalovaný uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru § 68 písm. b) Zákonníka práce, pričom správne mal byť uvedený § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, uvedený formálny nedostatok súd nepovažuje za taký, ktorý by mal za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože zákon požaduje skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia, a nie uvedenie zákonného ustanovenia a zároveň je z obsahu okamžitého skončenia zrejmé, čo bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru - závažné poručenie pracovnej disciplíny.

32. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, aby bolo účastníkom jasné, z akého dôvodu došlo k skončeniu pracovného pomeru, na základe akých rozhodujúcich skutočností a tak aby nemohlo dôjsť k zameneniu s iným dôvodom. Dôvod by teda mal byť určitým (nezameniteľným) spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite skončil. Podľa ustálenej judikatúry a súdnej praxe skutočnosti, ktoré boli dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností.

33. Z písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je síce zrejmé, koho mal žalobca - ktorého zamestnanca napadnúť, avšak v priebehu konania nebolo sporné, že to mal byť Y. Š..

34. Súd mal za to, že v danej veci je zrejmé, pre aké konkrétne konanie žalobcu vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru ako ,,fyzické napadnutie iného kolegu“ žalovaný pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.

35. So záverom súdu prvej inštancie, že listina zo dňa XX.XX.XXXX - okamžité skončenie pracovného pomeru - spĺňa formálne náležitosti podľa § 70 Zákonníka práce sa stotožnil aj odvolací súd (bod 28. uznesenia).

36. V zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením; zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5.augusta 2010 sp. zn. 3 Cdo 316/2009).

37. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Súd sa preto zaoberal tým či došlo k skutku konaniu žalobcu vymedzenému v okamžitom skončení pracovného pomeru a jednak či takéto konanie odôvodňovalo žalovaného pristúpiť k tak výnimočnému opatreniu, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru.

38. V konaní bolo sporné, či žalobca fyzicky napadol kolegu Y. Š.. To, aby žalobca fyzicky napadol kolegu, nepotvrdil svedok A. Y., ktorý najprv učinil písomné vyhlásenie zo dňa XX.XX.XXXX, avšak na pojednávaní ako svedok viackrát zopakoval, že videl iba koniec incidentu a nie to kto koho napadol. Ostatní svedkovia okrem Y. Š., neboli priamymi svedkami incidentu, o udalosti sa dozvedeli iba sprostredkovane. Samotný Y. Š., účastníka incidentu, vypovedal, že ho žalobca napadol.

39. Znalec T.. X. Č. konštatoval, že žalobca sa priblížil do tesnej blízkosti, ktorá sa dá posudzovať ako narušenie osobnej zóny kolegu Y. Š., t.j. zóny, v ktorej sa cíti bezpečne, resp. pri ktorej porušení sa cíti byť ohrozený. Reakciu kolegu Y. Š., ktorý vstal a rukou odsunul žalobcu, hodnotil ako snahu vytvoriť si svoj osobný priestor, v ktorom sa potrebuje cítiť bezpečne, pretože sa cítil byť ohrozený. Y. Š. odsúva jednou rukou od seba žalobcu, pričom jeho druhá ruka je zvesená popri tele dole a zo strany Y. Š. nedochádzalo k fyzickému približovaniu sa a zároveň k atakovaniu žalobcu. Na základe uvedeného usúdil, že postoj a konanie Y. Š. voči žalobcovi nemal útočný, ale obranný charakter. Konanie žalobcu malo naopak útočný a impulzívny charakter. Ten sa prejavil už pri prvotnom priblížení sa ku kolegovi, naklonením sa k nemu a znovu priblížením sa do tesnej blízkosti kolegu a nakoniec jeho samotnou neprimeranou reakciou na obranné konanie kolegu a to jeho neprimeraným fyzickým útokom na osobu kolegu.

40. Na základe posúdenia incidentu znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorý konštatoval, že Y. Š. odsúva jednou rukou od seba žalobcu, pričom jeho druhá ruka je zvesená popri tele dole a zo strany Y. Š. nedochádzalo k fyzickému približovaniu sa a zároveň k atakovaniu žalobcu, na základe uvedeného usúdil, že postoj a konanie Y. Š. voči žalobcovi nemal útočný, ale obranný charakter, ale naopak konanie žalobcu malo útočný a impulzívny charakter, ten sa prejavil už pri prvotnom priblížení sa ku kolegovi, naklonením sa k nemu a znovu priblížením sa do tesnej blízkosti kolegu a nakoniec jeho samotnou neprimeranou reakciou na obranné konanie kolegu a to jeho neprimeraným fyzickým útokom na osobu kolegu, dospel súd k záveru, že žalobca fyzicky napadol kolegu.

41. Súd zastával názor, že uvedený incident, nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny v intenzite (tak závažným spôsobom), ktorá by odôvodňovala okamžité skončenie pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru je v porovnaní s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou výnimočným opatrením, čo vyplýva zo samotnej dikcie ust. § 68 ods. 1 Zákonníka práce, a preto k okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže zamestnávateľ pristúpiť len vtedy, ak okolností prípadu odôvodňujú záver, že po zamestnávateľovi nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával až do uplynutia výpovednej doby.

42. Nebolo v konaní preukázané, aby žalobca bol niekedy zo strany zamestnávateľa upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, teda aby žalobca bol problémový zamestnanec. Práve naopak aj zo svedeckých výpovedi vyplynulo, že žalovaný ako zamestnávateľ nemal so žalobcom problémy, ale bol s ním spokojný. Pokiaľ ide o dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, žalobca svojím konaním nespôsobil zamestnávateľovi žiadnu škodu, dokonca uvedený incident nikto zo zákazníkov nevidel, svedok A. Y. vo výpovedi uviedol, že bez toho aby ho vedúci prevádzky oslovil, že došlo k incidentu, by ani nevedel o ňom.

43. S poukazom na závery prijaté doplnením dokazovania a odvolacieho súdu, ktorého právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný, dospel súd k záveru, že boli splnené hmotnoprávne podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru, z dôvodu, že žalobca porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu, fyzickým napadnutím kolegu.

44. Neprítomnosť zamestnanca, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, v zamestnaní nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by bolo dôvodom pre skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 217/2005).

45. Z výpovede žalobcu mal súd preukázané, že v pondelok sa dostavil do práce, avšak na základe pokynu vedúceho prevádzky vypísal si dovolenkový lístok a odišiel domov, napriek tomu že s tým nesúhlasil. Nasledujúci deň sa opätovne dostavil na pracovisko, avšak zamestnávateľ mu neprideľoval žiadnu prácu, práve naopak poslal ho vedúci prevádzky domov, resp. mu povedal, aby si sadol a sedel.

46. Svedkovia navrhnutý žalovaným nevedeli sa vyjadriť k tomu, či žalobca okrem pondelka ešte nasledujúci deň bol v práci, ale ani neuviedli že by tam nebol aj nasledujúci deň, teda utorok.

47. Súd nemal dôvod pochybovať o výpovedi žalobcu a to aj s poukazom na jeho emailové správy zasielané kompetentným osobám žalovaného, v ktorých sa dožadoval ďalšieho zamestnávania.

48. Na základe uvedeného súd mal za to, že zamestnávateľ neprideľoval zamestnancovi prácu, a preto nemožno nedostavenie sa žalobcu na pracovisku považovať za absenciu a zároveň závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ak zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu, porušenie tejto povinnosti má za následok, že ani zamestnanec si nemôže plniť povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy. S týmto právnym záverom sa stotožnil aj odvolací súd (bod 28. uznesenia).

49. Súd rozhodol rozsudkom najskôr len o (ne)platnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skočením z dôvodu účelnosti a hospodárnosti dokazovania, pretože predmetom konania po pripustené zmeny žaloby sú ďalšie samostatné nároky súvisiace so skončením pracovného pomeru, a to nárok na náhradu mzdy, nárok na náhradu nevyčerpanej dovolenky a nárok na zaplatenie poistného, ktoré sú závislé od rozhodnutia o (ne)platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o ktorých bude súd konať a rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

50. V konečnom rozhodnutí rozhodne súd aj o nároku na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.