Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-2Csp/90/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2Csp/90/2018-47

8618201863

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v spore žalobcu R., zastúpená advokátom JUDr. Vladimírom Sidorom, Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré mesto, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátkou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubányho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- Eur. -2- 2Csp/90/2018 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.9.2014 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol žalobcovi úver vo výške 720,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 39,35 Eur, pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 18,06 % a RPMN 26,04 %. Zmluvná odmena predstavovala 1.027,92 Eur. Domáhal sa ochrany svojich práv na súde a vo svojej žalobe poukázal na to, že Zmluva je v rozpore s právnou úpravou, najmä zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ZoSÚ), teda že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom, čo spôsobuje fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy. Okresný súd Svidník rozsudkom sp. zn. 7Csp/144/2017 zo dňa 22.02.2018 jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 384,37 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 28.11.2017 do zaplatenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.4.2018. Má za to, že sú dané všetky podmienky § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 129/2010 Z.z. na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.11.2018 uviedol, že žalobca v podanej žalobe neosvedčil a nepreukázal splnenie zákonnej podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Neexistenciu uvedeného nároku je predovšetkým možné vyvodiť z toho, že rozhodnutie v konaní pod sp. zn. 7Csp/144/2017 nekonštatuje a neurčuje porušenie jeho povinnosti ustanovenej právnym predpisom na ochranu spotrebiteľa. Predpoklad uvedený v zákone vyžaduje rozhodnutie vo výroku súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Vyplýva to zo základného princípu civilného sporu - pre súd a každý orgán je záväzný len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie rozhodnutia. S poukazom na judikatúru ústavného súdu SR, ako aj rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR sa vyžaduje rozhodnutie (teda autoritatívne vyslovenie porušenia v podobe výroku ako jedinej záväznej a právne relevantnej časti každého rozhodnutia), ktorým spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej s cieľom ochrany spotrebiteľa. Napáda nielen dôvodnosť uplatňovaného nároku na primerané finančné zadosťučinenie čo do jeho základu, ako aj čo do jeho výšky. Podaná žaloba neobsahuje žiadny dôvod alebo spôsob, ktorý by túto sumu odôvodnil. Z podanej žaloby nevyplýva pritom spôsob a ani vecné základy pre určenie požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.2.2019 uviedol, že žalovaný iba všeobecne a paušálne popiera vznik nároku. Pokiaľ nemá porušenie práv a povinností preukázané na základe právoplatného rozsudku, nevie, aký iný (hodnovernejší ,silnejší") dôkaz by si predstavoval v konaní predložiť. Nemôže obstáť ani argumentácia žalovaného, že úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti vyžaduje rozhodnutie vo výroku, v ktorom sa uvedené konštatuje. Uvedená požiadavka je tak právne nesprávna a prakticky nepredstaviteľná. Je totiž bežná prax súdov, že prejudiciálne určia úver za bezúročný a bez poplatkov (prípadne zmluvu za neplatnú alebo že nevznikla), na základe čoho potom zaviažu veriteľa na peňažné plnenie (vo výroku), ktoré pozostáva z preplatku nad istinu úveru. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, považuje ju za adekvátnu vo vzťahu k ohrozeniu jeho práv. Túto odvodzuje od hroziacej ujmy, teda od výšky odplaty, ktorú žalovaný od neho požadoval, hoci na ňu nemal nárok a takisto od konania žalovaného. Vzhľadom na to, že preplatil úver nad jeho istinu a žalovaný odmietol vydať tento preplatok mimosúdne, ujma na majetkových právach žalobcu spočíva aj v nemožnosti disponovania s týmito finančnými prostriedkami, hoci žalovanému nepatria. Žalovaný tiež siahol na jeho majetok prostredníctvom .................................... -3- 2Csp/90/2018 Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú súdy v spotrebiteľských vzťahov bežne odmietajú ako neprijateľnú podmienku alebo ako neplatný právny úkon. Žalovaný tak bez súdnej kontroly nariadil vykonávanie zrážok v ním stanovenej výške, čo vykazuje výraznú nerovnosť v právach a povinnostiach, o to viac, ak bolo neskôr rozhodnuté aj o bezúročnosti zmluvy pre absenciu písomnej formy a chýbajúcich náležitostí. 5. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: 6. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 12.9.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500078547, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 720,- Eur. Žalobca sa zaviazal uhradiť úver v 42 mesačných splátkach po 39,35 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 18,06 % a RPMN 26,04 %. Zmluvná odmena predstavovala 1.027,92 Eur. 7. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp.zn. 7Csp/144/2017 - 84 zo dňa 22.2.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.4.2018 je zrejmé, že žalobca sa proti žalovanému v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy 384,37 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.3.2017. Okresný súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 384,37 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 28.11.2017 a v prevyšujúcej časti čo sa týka úroku z omeškania za obdobie od 21.3.2017 do 27.11.2017 žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že úverová zmluva zo dňa 12.9.2014 obsahuje iné údaje v časti vyznačenej spotrebiteľom v bode 5, ako údaje o požadovanom revolvingovom úvere a iné v akceptácii návrhu zo strany dodávateľa v bode 6 zmluvy, ako údaje o schválenom revolvingovom úvere, a to v časti RPMN. Žalobca podpísal zmluvu po vyplnení bodu 5 dňa 3.9.2014 a žalovaný ju podpísal po vyplnení bodu 6 dňa 12.9.2014. Vyplnenie bodu 6 žalobcom je s poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka novým návrhom na uzavretie zmluvy, čo však žalobca neakceptoval, preto nedošlo k vzniku dvojstranného právneho úkonu a teda k vzniku povinne písomnej úverovej zmluvy. Žalovaný v konaní nepreukázal platné uzatvorenie úverovej zmluvy v písomnej forme, preto plnenie, ktoré poskytol žalobcovi je plnením bez právneho dôvodu a žalobca mal povinnosť vrátiť žalovanému

len skutočne poskytnutú sumu 648,- Eur. Aj v prípade preukázania, že došlo k dvojstrannému prejavu vôle a teda k uzavretiu úverovej zmluvy, bolo by potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. Predmetná zmluva zo dňa 12.9.2014 neobsahovala povinné údaje podľa § 9 ods.2 ZoSÚ a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Jednostranné oznámenie povinných náležitostí úverovej zmluvy zo strany žalovaného listom zo dňa 12.9.2014, označenom ako oznámenie - zmluva o revolvingovom úvere nie je možné považovať za obsah zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi boli reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 648,- Eur (720,- eur - poplatok 72,- eur) a doposiaľ žalobca vrátil žalovanému sumu 1 032,37 Eur. Preto bol žalovaný zaviazaný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie (plnenie, ktoré prijal bez právneho dôvodu) vo výške 384,37 Eur.

8. V konaní pod spisovou značkou 7Csp/144/2017 - 23 bolo vydané dňa 16.11.2017 aj neodkladné opatrenie, ktoré žalovaného zaväzovalo zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplácajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500078547 zo dňa 12.9.2014 prislúchajúcej k zmluve o úvere č. 8500078547 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 12.9.2014. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalobca predložil žiadosť žalovaného zo dňa 1.4.2015 a žiadosť spoločnosti ANACO s.r.o. zo dňa 16.6.2016 adresované jeho zamestnávateľovi, z ktorej je zrejmé, že žalovaný sa priamo u jeho zamestnávateľa domáha výkonu zrážok z jeho mzdy a že pohľadávka sa týka zmluvy o revolvingovom úvere č. .................................... -4- 2Csp/90/2018

8500078547. Zo žiadosti adresovanej jeho zamestnávateľovi je taktiež zrejmé, že žalovaný vyčíslil výšku pohľadávky voči nemu na sumu 1.417,17 Eur, resp. na sumu 1.195,14 Eur (žiadosť o vykonávanie zrážok adresovaná zamestnávateľovi žalobcu od spoločnosti ANACO s.r.o).

9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

10...Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný so žalobcom uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500078547 dňa 12.9.2014, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 720,- Eur. Žalobca sa zaviazal predmetný úver uhradiť v 42 mesačných splátkach po 39,35 Eur. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva neobsahovala náležitosti vyžadujúce zákonom č. 129/2010 Z.z., tak poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca, vzhľadom na to, že zaplatil na účet žalovaného sumu 1.032,37 Eur, sa v konaní pod sp. zn. 7Csp/144/2017 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 384,37 Eur s prísl. Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Csp/144/2017 - 84 zo dňa 22.2.2018 bol žalovaný zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 384,37 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.11.2017. Z predmetného spisu ďalej vyplynulo, že žalovaný požiadal žiadosťou zo dňa 1.4.2015 adresovanú zamestnávateľovi žalobcu výkon zrážok z jeho mzdy, pričom vyčíslil výšku pohľadávky na sumu 1.417,17 Eur.

11. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nároku na primerané finančné

zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že požiadal zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával zrážky z jeho mzdy na pohľadávku vo výške 1.417,17 Eur. Na súde žalobca úspešne uplatnil porušenie jeho práva, keď žiadal od žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie. Žalobca ako dlžník úspešne uplatnil svoju obranu, poukázal na porušenie jeho práv zo strany veriteľa, preto úspech v súdnom konaní pod sp. zn. .................................... -5- 2Csp/90/2018

7Csp/144/2017 dáva aj základ na podanie osobitnej žaloby podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. 12. Súd teda dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tak sa zaoberal jeho výškou. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy (viď napr. rozsudok KS v Bratislave zo dňa 25.11.2010, č.k. 10Cbs/70/2003 -196). 13. Súd je toho názoru, že čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobcu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúceho žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

14. Výška finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. sa určuje voľnou úvahou. Určitým kritériom môže byť aj výška ujmy, ktorá mohla byť spôsobená spotrebiteľovi v dôsledku porušenia jeho práv, čo v danom prípade predstavovala aj žiadosť žalovaného adresovaná zamestnávateľovi žalobcu, aby vykonával zrážky z jeho mzdy vo výške 1.417,17 Eur na základe Dohody o zrážkach zo mzdy.

15. Inštitút požadovaného finančného zadosťučinenia má nepochybne aj sankčnú povahu a jeho účelom je pôsobiť do budúcna vo vzťahu k dodávateľom tak, aby sa nedopúšťali porušenia práv spotrebiteľov. Priznaná výška finančného zadosťučinenia tak vyplýva z voľnej úvahy súdu a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd bol toho názoru, že žalobcovi postačí primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur, a preto bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom prihliadol na skutočnosť, že výška finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu a žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že bolo jeho žalobe vyhovené je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu. .................................... -6- 2Csp/90/2018

P O U Č E N I E :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. ......

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 . Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 . Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku .................................... -7- 2Csp/90/2018

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Vo Svidníku 8. apríla 2019

JUDr. Mária Tvrdíková

sudca

rozhodol: