Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/23/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobkyne: R.. E. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 1, N., štátny občan SR, proti žalovanej: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 5, F., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Beátou Swanovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Jašíkova 2, o určenie neplatnosti závetu, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.04.2017 sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení, ktoré pre prípad svojej smrti robil jej otec R. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. 5, F., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, a aby jej súd priznal zákonný dedičský nárok po poručiteľovi.

2. Žalobu odôvodnila v podstate tým, že nesúhlasí s dôvodmi vydedenia, nie je na to morálny ani zákonný dôvod.

3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 01.03.2018 prostredníctvom svojej zástupkyne, jej dcéry uviedla, že R. S. a jej matka boli manželia 39 rokov. Išlo o druhé manželstvo každého z nich. Z predošlých manželstiev mali obidva deti. R. S. dve deti - dcéru E. K. Y. a syna L. F. a E. S. deti - F. E., Y. E. a K. E.. E. S. mala v svojej starostlivosti iba jedno z jej troch detí a to dcéru F.. R. S. si riadne plnil vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom až do ich dospelého veku. R. S. jej matka žili veľmi chudobne, nakoľko obidvaja mali vyživovacie povinnosti k deťom z ich prvého manželstva. R. S. nikdy nevlastnil ani motorové vozidlo. Jediné, čo mal, je 1,5 izbový byt, kde žalovaná žije doposiaľ. R. S. a žalovaná mali veľmi ťažký život. R. S. pracoval ako vodič MHD a žalovaná ako robotníčka. Jej dcéra F. pre vážnu chorobu vo veku 30 rokov zomrela. Žalobkyňa začala svojho otca kontaktovať až po skončení vysokej školy. Vtedy tiež prejavila záujem o matku R. S., žijúcu v F. na N. ulici. Podľa názoru žalovanej tento jej záujem po dlhých rokoch vznikol z dôvodu možného prospechu z kontaktu. R. S. bol inteligentný, sčítaný a veľmi múdry človek. Hoci nemal vysokoškolské vzdelanie v mnohých oblastiach mal prehľad. Nie je pravdou, že by žalovaná akokoľvek ovplyvňovala R. S. k napísaniu závete a listiny o vydedení. Po vzájomnej dohode s jej matkou E. S. v jeden deň spísali a dali zaregistrovať do W. obidvaja listiny o vydedení, aby sa vzájomne ochránili a neprišli o to jediné, čo mali, o byt. R. S. vydedil svoje deti, s ktorým nemal skoro 20 rokov absolútne žiadny kontakt. Jej matka E. S. vydedila svojho syna, jej brata, ktorý bol veľmi problematický človek, trestaný a pod. Listiny o vydedení spísali R. S. a jej matka E. S. v roku 2010, teda približne 6 rokov pred ochorením R. S.. Predmetom dedičstva je jediná vec a to, 1,5 izbový byt, ktorý je veľmi skromne zariadený a v ktorom jej matka E. S. žije. Žiadny iný majetok s R. S. nemali. R. S. zomrel XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po ňom nie je stále ukončené. Žalovaná nemôže nakladať s majetkom, ktorý s R. S. spoločne nadobudli. Vzhľadom k jej veku, je táto situácia pre ňu veľmi stresujúca. Poukazovala na sms komunikáciu žalobkyne, v rámci ktorej požadovala sumu 35.000 eur, pod hrozbou nespäťvzatia žaloby.

4. Na pojednávaní konanom dňa 08.04.2019 žalobkyňa uviedla, že v predmetnom konaní si uplatňuje a žiada, aby súd konal o jej nároku, ktorým sa domáha určenia neplatnosti závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice dňa 24.08.2010 R.. Y. U., notárkou so sídlom v F., v sídle jej notárskeho úradu na ulicu F. X v F. pod č. N 153/2010, Nz 29917/2010, NCRza 4153/2010, NCRls 30375/2010.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne , závetom R. S. zo dňa 24.08.2010, zápisnicou zo dňa 09.03.2017 spísanou notárkou R.. E. O., rodným listom žalobkyne, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 24.08.2010 bola notárkou R.. Y. U., notárkou so sídlom v F., v sídle jej notárskeho úrade na ulici F. X v F. spísaná zápisnica pod č. N 153/2010, Nz 29917/2010, NCRza 4153/2010, NCRls 30375/2010 o právnych úkonoch R. S., nar. XX.XX.XXXX a to závet a listina o vydedení, ktorými R. S. odkázal všetok svoj majetok svojej manželke E. S., nar. XX.XX.XXXX a pre prípad, že sa by sa manželka jeho smrti nedožila, všetok majetok odkázal dcére svojej manželky K.. K. R.. R. S. súčasne vydedil žalobkyňu a jej brata z dôvod, že oňho trvalo neprejavovali opravdivý záujem, ktorí by ako potomkovia mali prejavovať.

7. Zo zápisnice spísanej v Notárskej kancelárii notárky R.. E. O. dňa 09.03.2017 súd zistil, že v dedičskej veci po R. S., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v F., Q. 5, potom, ako bol notárkou vyhlásený závet a listina o vydedení, žalobkyňa sa vyjadrila, že so závetom a listinou o vydedení nesúhlasí, z dôvod nepravdivého obsahu o jej údajnom nezáujme o poručiteľa za jeho života. Nie je morálny ani zákonný dôvod pre jej vydedenie. Notárka navrhla, aby súd dedičské konanie prerušil do doby, kým sa nerozhodne o neplatnosti, resp. platnosti závetu a listiny o vydedení a uložil žalobkyni podať do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o prerušení konania podať žalobu na súd.

8. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.03.2017 č.k. Dnot 83/2016 bolo konanie o dedičstve prerušené. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2017. Žalobkyni bola uložená povinnosť podať na Okresný súd Bratislava IV žalobu o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení a to z dôvodu, že popiera dôvodnosť svojho vydedenia.

9. Žalobkyňa podala na tunajší súd žalobu dňa 07.04.2017.

10. Žalobkyňa vypovedala, že neplatnosti závetu sa domáha z dôvodu, že v rámci dokazovania vie preukázať, že sa s otcom R. S. stretávala. Prejavovala oňho opravdivý záujem, ktorú skutočnosť vie preukázať výpoveďami svedkov. Stretávala sa s ním, hoci vedela, že žalovaná mu bráni, resp. že má zakázané sa s ním stretávať.

11. Právna zástupkyňa žalovanej poukazovala na skutočnosť, že neexistujú žiadne zákonné dôvody na to, aby bol závet R. S. vyhlásený za neplatný. Žalovaná v tomto smere neuviedla žiadne skutkové okolnosti.

12. Z výpisu z list vlastníctva č. XXXX súd zistil, že R. S. a E. S. sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX nachádzajúceho sa na XX. poschodí Q. ul. č. X V F..

13. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len ) , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 37 ods. 2 , právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

15. Podľa § 37 ods.3 , právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

16. Podľa § 38 ods.1 , neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

17. Podľa § 38 ods.2 , takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

18. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 40 ods.1 OZ. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

20. Podľa § 461 ods. 1 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

21. Podľa § 461 ods. 2 OZ, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

22. Podľa § 469a ods. 1 OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

23. Podľa § 473 ods. 1 OZ, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

24. Podľa § 473 ods. 2 OZ, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

25. Podľa § 476 ods. 1 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

26. Podľa § 476d ods. 1 OZ, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

27. Podľa § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov a pritom súčasne zbavený práva na dedičstvo aj v rozsahu jeho povinného podielu (§ 479). Preto nie je rozhodujúce, či dochádza k dedeniu zo závetu alebo zo zákona alebo z oboch týchto dôvodov.

28. Tento zákonom stanovený princíp je však modifikovaný ustanovením § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje nadobúdať dedičstvo aj závetom.

29. Zákon dáva poručiteľovi voľnosť pri robení závetu, v ktorom vyjadruje svoju poslednú vôľu, ako sa má naložiť s jeho majetkom pre prípad smrti. Ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka určitým spôsobom túto jeho voľnosť obmedzuje, a to v záujme ochrany neopomenuteľných dedičov - potomkov v priamom rade. Neopomenuteľnými dedičmi sú iba potomkovia poručiteľa (deti, vnuci, pravnuci), pokiaľ môžu dediť v prvej dedičskej skupine. Potomkovia poručiteľa preto musia nadobudnúť dedičské podiely v zmysle zákona a ukrátenie týchto potomkov pri spisovaní závetu má za následok jeho neplatnosť v časti, v ktorej boli ukrátení na zákonnom dedičskom podiele. Zákon rozlišuje veľkosť povinného podielu maloletých a plnoletých potomkov. Pre určenie výšky povinného podielu neopomenuteľného dediča je rozhodujúci stav dedičstva v čase poručiteľovej smrti ( nie teda v čase zriadenia závetu). Preto, pokiaľ v čase úmrtia poručiteľa bol niektorý z jeho potomkov plnoletý, nesmie byť jeho podiel znížený pod veľkosť podielu, na aký by mal zákonný nárok pri dedení zo zákona. Veľkosť povinného podielu závisí od počtu dedičov, ktorým by dedičstvo ako dedičom prvej skupiny pripadlo. Poručiteľ sa preto nemôže odchýliť pri spisovaní závetu od zákonnej úpravy dedenia.

30. V posudzovanej veci sa jedná sa o určovaciu žalobu, žalobkyňa nie je povinná preukazovať naliehavý právny záujem, pretože ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier, toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí byť menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Podľa judikatúry (porov. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 108/2008, 1 Cdo 187/2016), pritom táto žaloba nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 C.s.p., ale osobitným typom žaloby, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu. To však platí len vtedy, pokiaľ podaná žaloba zodpovedá ustanoveniu § 194 C.m.p., teda, pokiaľ sa žalobca skutočne domáha toho, na čo bol odkázaný uznesením súdu v konaní o dedičstve. Pokiaľ sa však dedičia domáhajú určenia niečoho iného, než na čo ich odkázalo uznesenie, ide o obyčajnú určovaciu žalobu u ktorej je potrebné skúmať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

31. Žaloba bola podaná z dôvodu, že žalobkyňa ako dcéra poručiteľa R. S. bola pri dedení po poručiteľovi ukrátená o svoj zákonný dedičský podiel, ktorý jej patrí.

32. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetnej žalobe nie je možné vyhovieť.

33. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom posúdenia bol nárok žalobkyne, ktorým sa domáhala určenia, že závet poručiteľa R. S., nar. XX.XX.XXXX, spísaný R.. Y. U., notárkou so sídlom v F., so sídlom notárskeho úrade na ulici F. X v F. dňa formou notárskej zápisnice dňa 24.08.2010 pod č. N 153/2010, Nz 29917/2010, NCRza 4153/2010, NCRls 30375/2010 je neplatný. Vykonaným dokazovaním však neboli zistené žiadne zákonné dôvody, na základe ktorých by bolo dôvodné uzavrieť, že závet otca žalobkyne pána S., by bol neplatný. Pokiaľ je závet z časti neplatný preto, lebo nespĺňa podmienky ustanovenia § 479 O.Z., ide o tzv. relatívnu neplatnosť. V takomto prípade sa závet považuje za platný, kým sa dedič dotknutý týmto závetom jeho neplatnosti nedovolá. Keďže nárok neopomenuteľného dediča je súčasťou je daný zákonom, ukrátenie týchto potomkov pri spisovaní závetu má za následok jeho neplatnosť v časti, v ktorej boli ukrátení na zákonnom dedičskom podiele. V tom prípade maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. V predmetnej veci však došlo k vydedeniu žalobkyne, ktoré umožnilo Jozefovi S., aby svojim právnym úkonom vydedenia zabránil žalobkyni ako jeho neopomenuteľnej dedičke dediť po ňom zo zákona z dôvodu, že oňho ako o poručiteľa trvalo neprejavovala opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala.

34. Súdu preto nezostávalo iné, ako predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ako úspešnej v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č.233/1995 Z.z.).