Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-217-2009.pdf
PDF · 152 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/217/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou v spore žalobkyne: Ing. P. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. pasienkami XXX/X, XXX XX R., proti žalovanému: Ing. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zast. JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou, Nitra, Farská 33, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne:
- Koberec modrý 2x2m v hodnote 12,43 eur,
- Šatníková skriňa v hodnote 225,43 eur,
- Plastové botníky vyklápacie, 3 ks, v hodnote 16,31 eur,
- Regálová skriňa v hodnote 40,57 eur,
- Stojanová lampa v hodnote 24,86 eur,
- Súprava nerezových hrncov v hodnote 32,89 eur,
- Kávová súprava keramická modrá v hodnote 6,83 eur,
- Súprava tanierov keramická modrá v hodnote 15,60 eur,
- Príbory nerezové (sada 6x4) v hodnote 10,96 eur,
- Sedacia súprava 3+3+2 v hodnote 172,65 eur,
- Konferenčný stolík v hodnote 51,20 eur,
- Stolík pod TV, 2 ks, v hodnote 86,77 eur,
- Skrinka 1-dverová v hodnote 50,10 eur,
- Sklenené vázy, 2 ks, v hodnote 11,92 eur,
- Žehliaca doska s teflónovým poťahom v hodnote 4,30 eur,
- Šijací stroj Lúčnik v hodnote 13,94 eur,
- Perličkový kúpeľ v hodnote 22 eur, tj. hnuteľné veci spolu v hodnote 798,76 eur. II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného :
- Jedálenský stôl rozťahovací v hodnote 13,44 eur,
- Jedálenské stoličky, 8 ks, v hodnote 8,07 eur,
- Jedálenský stôl rozťahovací v hodnote 375,23 eur,
- Jedálenské stoličky, 6 ks, v hodnote 82,98 eur,
- Barové stoličky, 2 ks, v hodnote 31,61 eur,
- Súprava hrncov hnedá v hodnote 7,17 eur,
- Kávová súprava biele sklo 6 ks v hodnote 3,23 eur,
- Súprava tanierov keramická žltá 12 ks plytkých tanierov v hodnote 12,73 eur,
- Súprava tanierov keramická žltá 12 ks hlbokých tanierov v hodnote 12,73 eur,
- Príbory nerezové (12x4) v hodnote 7,65 eur,
- Šuflíkové kontajnery, 2 ks, v hodnote 8,57 eur,
- Nočné stolíky, 2 ks v hodnote 4,48 eur,
- Skrine s nadstavcom, 3 ks, v hodnote 24,20 eur,
- Komín hliníkový v hodnote 101,49 eur,
- Plastová nádrž IBC 1000 l v hodnote 32,29 eur,
- Plastový nábytok (stôl, 6x stoličky a 6x textilný sedák) v hodnote 295,56 eur,
- Motorová kosačka v hodnote 0 eur,
- Elektrický vyžínač v hodnote 0,86 eur,
- TV Orava 55 cm v hodnote 16,60 eur,
- Hifi veža v hodnote 7,97 eur,
- Práčka AEG v hodnote 39,83 eur,
- TV Sharp v hodnote 0,83 eur,
- Osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia 1.6 LX 5 dv. Kombi, EČ: NR296DF, rok výroby 1998, v hodnote 3 540 eur, tj. hnuteľné veci spolu v hodnote 4 627,52 eur.
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na úplné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyrovnávací podiel v sume 8 471,62 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 407,50 eur na účet Okresného súdu Nitra, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 407,50 eur na účet Okresného súdu Nitra, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
VII. Štát má právo na náhradu trov voči žalobkyni v rozsahu 50 %.
VIII. Štát má právo na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.10.2009 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) z dôvodu zániku manželstva právoplatným rozsudkom o rozvode manželstva. Žalobkyňa navrhla podaním zo dňa 12.11.2009, aby sa vyporiadali investície do domu a hnuteľné veci, z ktorých mal súd do jej výlučného vlastníctva prikázať: šatníkovú skriňu, plastové botníky 3 ks, regálovú skriňu. Šijací stroj, sedaciu súpravu 3+3+2, konferenčný stolík, stolík pod TV 2 ks, stojaca lampa, skrinka presklená a časť predmetom dekoratívneho charakteru. Zároveň navrhla, aby bola žalovaným finančne vyplatená z motorového vozidla Škoda Felicia, zo zaplateného PZP a cestnej dane, zariadenia prevádzky kvetinárstva, nástrojov používaných pri výrobe plavákov a kŕmidiel, z počítača, tlačiarne a odstupného za prevádzku kvetinárstva sumou 200 000 Sk až 300.000 Sk (6 638,78 eur - 9 958,17 eur). Poukázala na to, že podnikala na základe rozhodnutia OÚ NR č. j. Žo7960/1992 zo dňa 28.12.1992 a z podnikania mala príjmy v sume 2 749,28 eur (82 825 Sk). Podnikal aj žalovaný, pričom jeho príjem bol v sume 9883,72 eur (297 757 Sk). Okrem toho navrhla vyporiadať pohľadávku v sume 165 000 Sk (5 476,99 eur) voči p. Ivanovi Sýkorovi, a to tak, aby jej polovicu z nej uhradil p. Sýkora.
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasil so skutočnosťami, ktoré uviedla žalobkyňa, a to najmä: dom, do ktorého bolo investované, sa predal a došlo k rozdeleniu kúpnej ceny medzi strany sporu. Práve on investoval zo svojho majetku do spoločného v sume 9 822 eur (295 900 Sk). Čo sa týka hnuteľných vecí, uviedol, že do BSM nepatria regále, vtáčie klietky, práčka ROMO, chladnička Calex, koberec, vysávač a elektrická vŕtačka, elektrická brúska, rozbrusovačka a nástroje. K týmto poukázal na svoje tvrdenia o tom, prečo nemôžu tvoriť masu BSM. Čo sa týka zariadenia domu, nesúhlasil so zaradením hnuteľných vecí - video Akai a sušiak na prádlo (tieto boli zničené), bazén (predaný žalobkyňou). Pohľadávku vo výške 165 000 Sk (5 476,99 eur) považoval žalovaný za premlčanú a navrhol ju nezahrnúť do BSM. Súhlasil s tým, že do BSM patria zásoby v hodnote 5511,32 eur (166 034 Sk), ale príjem vo výške 4 372,40 eur (131 723 Sk) do BSM nepatrí. Ide o príjem za celý rok na účely platenia dane; na účte boli ku dňu zániku BSM iné sumy, a to v banke 77,41 eur (2 332 Sk) a v pokladni 198,27 eur (5 973 Sk). Aktíva žalovaného z podnikania mohli predstavovať max. sumu 5787 eur (174 339 Sk). Nesúhlasil s cenou predajného stánku, pretože podľa neho je potrebné určiť trhovú hodnotu stánku. Neuznal položky vyplatenia z PZP a cestnej dane za vozidlo, zariadenie kvetinárstva, uvádzanú finančnú hotovosť a ani odstupné za prevádzku kvetinárstva. Zároveň navrhol do masy BSM zahrnúť motorové vozidlo VW Polo Combi, ktoré si žalobkyňa zakúpila v septembri 2006 z prostriedkov v BSM ešte počas jeho trvania. Navrhol, aby bol v rámci vyporiadania vyriešený aj dlh voči ZSE vo výške 309,36 eur (9 320 Sk), ktoré uhradil z vlastných prostriedkov.
3. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, ktoré zaniklo dňa 24.10.2006, tj. dňa, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok č. k. 7C/113/2006-27.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, a to hlavne žalobou spolu s prílohami, špecifikáciami hnuteľných vecí, znaleckými posudkami Ing. Bednarčíkovej č. 2/2012, Ing. Pšenákovej č. 2/2012 a č. 6/2013, ZNALECKEJ ORGANIZÁCII, s.r.o. č. 3/2015 a Ing. Škandíka č. 2,3 - 2018, a s prihliadnutím na vyjadrenia strán sporu a výpovede svedkov zistil tento skutkový a právny stav.
5. V rámci svojej výpovede žalobkyňa potvrdila, že nehnuteľnosť, evidovanú na LV č. XXXX pre kat. úz. T. predali po rozvode manželstva a kúpnu cenu si rozdelili rovnakým dielom. Do nehnuteľnosti ako aj do jej rekonštrukcie investoval žalovaný vlastné prostriedky v sume 9822 eur (295 900 Sk), teda ona je povinná mu vrátiť polovicu z tejto sumy. Žalobkyňa predložila súdu okrem iného aj darovaciu zmluvu zo dňa 04.09.2006, podľa ktorej je mali jej rodičia - M. F. a Z. F., darovať do výlučného vlastníctva sumu 5 808,93 eur (175 000 Sk) na nákup motorového vozidla VW Polo Combi 1,9 TDI, NR-977 BZ. K hnuteľným veciam, ktoré žalovaný spochybňoval, predniesla svoje stanovisko a zároveň k veciam, ktoré navrhla zaradiť do vyporiadania, uviedla ich nadobúdacie ceny, rok ich nadobudnutia ako aj to, kde sa veci nachádzajú. K predajnému stánku v obchodnom centre Polygon uviedla, že ho mala zahrnutý v podnikaní - bol evidovaný v jej účtovníctve a prenajímala ho. Žalobkyňa začala podnikať v oblasti poisťovníctva po prerušení spolužitia, žalovaný ju nechal bez peňazí a žila len z prenájmu stánku v Polygóne. Trvala na tom, že žalovaný podnikal s p. N..
6. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 03.05.2006 opustil dom spolu s deťmi a zostala v ňom bývať žalobkyňa sama; keď sa našiel kupec, dom sa predal a vypratal sa tak, že časť vecí si vzala žalobkyňa a ostatné, tie, čo nemali hodnotu, mal vypratať žalovaný. Vyjadril sa k jednotlivým položkám hnuteľných vecí, k pohľadávke voči p. Sýkorovi povedal, že nakoľko bola premlčaná, nebola uplatnená na súde a dlžník mu žiadnu sumu ani nevrátil.
7. Svedkyňa T. M. potvrdila, že od strán sporu kúpili nehnuteľnosti, zaplatili dohodnutú kúpnu cenu a začali ich užívať už od októbra 2006. Dom im odovzdával žalovaný, v dome zostala kuchynská linka so spotrebičmi zn. Ardo. Práčka v dome nezostala a ani televízor s anténou. V záhrade tiež nič nebolo. Nejaké veci vyhodili, odložili ich do šopy, boli to asi 3 prívesné vozíky.
8. Žalobkyňa navrhla doplniť masu BSM o anténny systém, zakúpený v roku 2000 a o 300 ks kvetov - kálií, ktoré sú trváce a boli vykopané a umiestnené v šope. Žalobkyňa potvrdila, že predala predajný stánok, ktorý mala zaradený v účtovníctve.
9. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla vyporiadať aj perličkový kúpeľ, zakúpený v roku 2002 a stacionárny bicykel zn. Active. Ku káliám uviedla, že tieto našiel žalovaný vyschnuté pred fóliovníkom a u neho sa nikdy nenachádzali, nevzal si ich.
10. Svedok Z. N. uviedol, že mal živnosť popri podnikaní do roku 2005 a vyrábal rybárske pomôcky v Lužiankach a nejaké veci mal odložené v Zbehoch; išlo o 3-4 škatule s plavákmi, ako aj vŕtačku a vysávač. Všetko si od žalovaného ale vzal. So žalovaným nepodnikal, občas si vypomohli bez nároku na odmenu. Nemali založené občianske združenie so žalovaným a ani uzatvorenú zmluvu o tichom spoločenstve.
11. Svedok P. K. sa vyjadril, že mu bola poskytnutá pôžička asi vo výške 100 000 Sk alebo možno aj viac a tieto peniaze žalovanému nevrátil.
12. Svedok M. F. - otec žalobkyne uviedol, že nevie o tom, či mal žalovaný živnosť na výrobu plavákov. Žalobkyni poskytol v septembri 2006 sumu 5 808,93 eur (175 000 Sk) na zakúpenie vozidla, bolo to v čase, keď sa už mali so žalovaným rozviesť. Peniaze mal doma vyše roka, plánoval vymeniť okná, ale nakoniec ich dal svojej dcére. Nevedel, z ktorého účtu ich vybral, ale šetril si ich.
13. Svedok A. U. - syn strán sporu uviedol, že so žalovaným a sestrou odišli z domu asi v máji 2006 k otcovej babke, zobrali si len najnutnejšie veci a v dome zostala bývať žalobkyňa - jeho mama. Chodil občas do domu a vie, že žalobkyňa si vzala z domu televízor, vežu, elektroniku, gauč, stolíky pod TV, konferenčný stolík, jedálenský stôl so stoličkami, barové stoličky. Ďalej šatníkovú skriňu a knižnicu z pracovne. Žalobkyňa ich nakoniec vrátila. Uviedol, ktoré veci v dome zostali a ktoré si vzali strany sporu. Poznal p. N. a uviedol, že je to kamarát žalovaného, navzájom si vypomáhali, ale nevie nič o tom, že by spolu podnikali. Žalovaný mal kvetinárstvo a pestoval kvety. K anténnemu systému sa vyjadril tak, že otec si ho nevzal, možno zostal na dome.
14. Svedkyňa Q. U. - dcéra strán sporu uviedla, že žalovaný bol dlhoročný priateľ s p. N. a vzájomne si pomáhali. Otec mal kvetinárstvo a tomu sa aj venoval.
15. Svedkyňa Ing. G. K. uviedla, že má vedomosť o tom, že strany sporu podnikali s kvetinami, ale vo vzťahu k činnosti s rybárskymi potrebami sa nevedela vyjadriť, či žalovaný v tejto oblasti ako aj v oblasti výroby vtáčích klietok podnikal alebo nie.
16. Súd vo veci uznesením č. k. 9C/217/2009-68 zo dňa 21.10.2011 ustanovil znalkyňu z odboru bytového zariadenia - Ing. Janu Bednarčíkovú. Znaleckým posudkom č. 2/2012 zo dňa 29.02.2012 boli hnuteľné veci ocenené na sumu 1 920,56 eur, pričom v závere posudku sú presne špecifikované a zodpovedajú výroku I. a II. rozsudku. Jednotlivé hnuteľné veci mali strany sporu v osobnom užívaní, preto je v znaleckom posudku uvedené pri každej položke, kto má danú vec k dispozícii. K posudku boli vznesené námietky vo vzťahu k oceneniu sedacej súpravy v sume 308,96 eur zo strany žalobkyne, ktorá uviedla, že táto súprava je úplne znehodnotená. Žalovaný nesúhlasil s obstarávacou cenou sedacej súpravy, ktorú uviedla znalkyňa (35 000 Sk). Uviedol, že podľa informácie od výrobcu pôvodná cena bola 46 000 Sk a túto skutočnosť oznámil aj telefonicky znalkyni, ktorá to vzala na vedomie. K položke komín žalovaný uviedol, že tento využívala žalobkyňa a mal by byť ocenený v rámci majetku podniku. Navrhol oceniť stacionárny bicykel a perličkový kúpeľ, pričom potom na ocenení bicykla netrval. Dodatkom č. 1 k znaleckému posudku zo dňa 07.05.2012 (pod č. 4/2012) bola cena sedacej súpravy ohodnotená cenou 345,30 eur pre prípad bez poškodenia eko-kože a cenou 172,65 eur s poškodenou eko-kožou (stav zistený obhliadkou 04.02.2012).
17. Uznesením č. k. 9C/217/2009-66 zo dňa 21.10.2011 súd ustanovil znalkyňu Ing. Ildikó Pšenákovú z odboru elektronika slaboprúdová. Znaleckým posudkom č. 2/2012 zo dňa 31.03.2012 ohodnotila elektrotechnické zariadenia, ktoré boli v BSM, na sumu 80,03 eur.
18. Súd ustanovil uznesením č. k. 9C/217/2009-149 zo dňa 18.03.2013 znalca z odboru elektronika slaboprúdová - Ing. Ildikó Pšenákovú, na ocenenie perličkového kúpeľa. Znaleckým posudkom č. 6/2013 zo dňa 15.07.2013 bola celková všeobecná hodnota zariadená vyčíslená sumou 22 eur.
19. Žalobkyňa podaním zo dňa 10.12.2013 navrhla doplniť dokazovanie ocenením podniku oboch strán sporu ako aj ohodnotenie osobného motorového vozidla zn. Škoda Felicia. K vozidlu zn. VW Polo combi uviedla, že toto vozidlo nadobudla z peňazí, ktoré jej osobne darovali jej rodičia v čase. Vozidlo predala dňa 16.10.2009 firme BV Auto Topoľčany.
20. Uznesením č. k. 9C/217/2009-183 zo dňa 17.10.2014 bola súdom ustanovená ZNALECKÁ ORGANIZÁCIA, s.r.o. na vypracovanie znaleckého posudku ohľadne určenia všeobecnej hodnoty podnikateľského majetku tak žalobkyni ako aj žalovaného. Znaleckým posudkom č. 3/2015 zo dňa 20.04.2015 bolo konštatované, že
a) celková hodnota aktív (majetku) podnikateľského subjektu žalovaného Ing. Rudolfa Fusku RAMAX, Zbehy, je 168 505 Sk a celková hodnota pasív (záväzkov) 5 125 SK. Rozdiel majetku a záväzkov je vo výške 5 423, 22 eur, zaokrúhlene 5 400 eur (163 380 Sk).
b) celková hodnota aktív (majetku) podnikateľského subjektu žalobkyne Ing. Ivety Fuskovej IRET, Zbehy, je 42 249,43 Sk a celková hodnota pasív (záväzkov) 0,00 Sk. Rozdiel majetku a záväzkov je vo výške 1 402,42, zaokrúhlene 1 400 eur (42 249,43 Sk).
21. Voči znaleckému posudku č. 3/2015 vzniesol námietku žalovaný, ktorý navrhol, aby znalec ohodnotil predajný stánok, ktorý patril žalobkyni. Žalobkyňa predložila súdu vyjadrenie, v ktorom poukázala na to, že predajný stánok mal v čase nadobudnutia účtovnú hodnotu 2 753,93 eur (82 965 Sk). Tento stánok patril pôvodne žalovanému, ktorý ho nadobudol v roku 1993, bol mu zhotovený a osadení v areáli Polygon na pozemku, ktorý mal v nájme podľa zmluvy o nájme s vlastníkom nehnuteľnosti. Dohodou o zrušení zmluvy o združení zo dňa 31.01.1997 bol predajný stánok prevedený do vlastníctva žalobkyne spolu s vybavením a všetkými zásobami. Na predajné stánky v areáli Polygon boli vydané i kolaudačné rozhodnutia, kde boli označené ako dočasné stavby. Doplnením znaleckého posudku č. 3/2015 zo dňa 29.02.2016 bolo určené, že žalobkyňa evidovala vo svojom účtovníctve na strane aktív i predajný stánok Polygon s obstarávacou cenou 95 476 Sk (evidovaný v inventárnej karte dlhodobého hmotného majetku). Na základe znaleckého posudku č. 254/2015, vypracovaného Ing. Otom Pisoňom dňa 10.02.2016, znalcom pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, bola všeobecná hodnota predajného stánku č. 6 na parc. č. 2095/1, určená sumou 15 700 eur. Na základe toho znalec určil, že celková hodnota aktív (majetku) podnikateľského subjektu žalobkyne Ing. P. U. P., T., je 16 354,44 eur a celková hodnota pasív (záväzkov) 0,00 Sk. Rozdiel majetku a záväzkov je vo výške 16 354,44 eur, zaokrúhlene 16 350 eur. Žalobkyňa v podaní zo dňa 23.03.2016 uviedla, že nesúhlasí s vyčíslením ceny predajného stánku, pretože ho predala 31.03.2010 za sumu 809,20 eur p. Plandorovi z dôvodu prednostného predkupného práva podľa zmluvy o nájme z 31.12.1996.
22. Na pojednávaní, konanom dňa 05.10.2017 žalobkyňa uviedla, že navrhuje vyporiadať hnuteľné veci tak, ako ich strany sporu užívajú. Nesúhlasí s tým, aby vozidlo VW Polo Combi bolo zahrnuté do BSM z dôvodov, na ktoré už viackrát poukázala a zároveň trvá na tom, že predajný stánok nadobudla za 2 954,25 eur (89 000 Sk) a predala ho za 809,20 eur. Tvrdila, že ho nemohla predať tretej osobe.
23. Uznesením č. k. 9C/217/2009-335 zo dňa 01.03.2018 bol ustanovený súdom znalec Ing. Pavel Škandík z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel, aby určil všeobecnú hodnota osobných motorových vozidiel VW Polo Combi a Škoda Felicia Combi. Znaleckým posudkom č. 3-2018 bola cena vozidla VW Polo Variant 1,9 TDI 5dv kombi, EČ: NR 977 BR, určená na sumu 6 061 eur. Znaleckým posudkom č. 2-2018 bola ku dňu 24.10.2006 hodnota vozidla Škoda Felicia (98) LX 5dv kombi, EČ: 296 DF určená sumou 3 540 eur.
24. Vo vyjadrení zo dňa 30.01.2019 žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že súhlasí zo znaleckými posudkami č. 2 a 3/2018, ktorými bola určovaná hodnota motorových vozidiel. Uviedla, že do masy BSM má patriť aj vozidlo VW Polo, nakoľko bolo zakúpené počas manželstva a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že jej daroval peniaze na kúpu vozidla jej otec. Výpoveď p. F. považuje za nevierohodnú. Ohľadne hnuteľných vecí poslala podrobný prehľad ich rozdelenia, tj. podľa stavu, ako sa veci užívajú. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na znalecký posudok, ktorým sa oceňoval dlhodobý obchodný majetok v rámci podnikateľskej činnosti. Namietla platnosť dohody o predkupnom práve, a to z dôvodu, že nebolo zapísané na liste vlastníctva. Súhlasila v celom rozsahu s ohodnotenou cenou podnikov oboch strán sporu, pričom zdôraznila, že nemôže obstáť námietka žalobkyne k trhovej cene predajného stánku, ktorý inak predala hlboko pod trhovú cenu. Táto skutočnosť nemôže byť na ujmu žalovaného. Poukázala na to, že súhlasným vyjadrením strán sporu bolo preukázané, že žalovaný vynaložil z vlastného na spoločný majetok sumu 9 822 eur (295 900 Sk), ktoré sa mu majú pri vyporiadaní vrátiť. K pohľadávke bývalých manželov voči p. Sýkorovi uviedla, že táto je premlčaná. Titulom vyporiadania BSM navrhla, aby žalobkyňa zaplatila vyrovnací podiel v sume 11 570,35 eur.
25. Žalobkyňa predložila súdu dňa 31.01.2019 vyjadrenie ohľadne celkového vysporiadania BSM, v ktorom súhlasila s uplatnením nároku žalovaného v sume 9 822 eur (295 900 Sk), ktoré vniesol do BSM zo svojho výlučného majetku. Vo vzťahu k vozidlu VW Polo navrhla nevyporiadavať ho, nakoľko bolo kúpené z darovaných peňazí. K hodnote vozidla Škoda Felicia uviedla, že jeho celková hodnota je podľa nej 6 472,80 eur; tj. bolo zakúpené za 180 000 Sk a 15 000 Sk stálo overenie originality. Jej príjmy z podnikania predstavovali sumu 1 402 eur. Zároveň na pojednávaní, konanom dňa 08.04.2019 navrhla, aby predmetom vyporiadania nebola premlčaná pohľadávka voči p. K.. Titulom vyporiadania BSM navrhla, aby jej žalovaný zaplatil vyrovnací podiel v sume 5 745,13 eur.
26. V rámci záverečnej reči žalobkyňa zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach tak písomných ako aj ústnych. Zopakovala, že motorové vozidlo WV Polo si kúpila v čase keď už so žalovaným nežila a nezdieľali ani spoločnú domácnosť. Získala naň peniaze od rodičov, o čom som predložila súdu aj dôkaz. Z príjmu z podnikania si kúpu vozidla nemohla dovoliť, nakoľko po odrátaní všetkých nákladov za nájom ako aj zaplatenie odvodov jej zostalo 400 Sk. Čo sa týka námietok žalovaného voči výpovedi jej otca, uviedla, že vzhľadom na jeho vek si predsa nemôže presne pamätať, z ktorých účtov peniaze vyberal. On mal peniaze odložené na plastové okná ale nakoniec jej ich daroval. Motorové vozidlo si kúpila za cenu 168 500 Sk, a to výlučne z prostriedkov, ktoré jej daroval otec, resp. rodičia. Pokiaľ ide o hodnotu predajného stánku, má za to, že súd má vychádzať z ceny 3 153,42 eur (95 000 Sk). Preto nesúhlasí s názorom žalovaného a ani so znaleckým posudkom, ktorým bol stánok ohodnotený. Stánok bol postavený na pozemku, ktorý vlastnil p. S. a platil sa mu nájom za pôdu. Neuznáva trhovú cenu stánku a je presvedčená, že pre objektívne posúdenie veci je potrebné vychádzať zo sumy 3 153,42 eur (95 000 Sk).
27. Právna zástupkyňa žalovaného sa v rámci záverečnej reči pridržiavala posledného vyjadrenia zo dňa 30.01.2019 a vyjadrila sa len k dvom sporným otázkam. Podľa nej má byť osobné motorové vozidlo WV Polo zahrnuté do masy BSM. Ak by súd dospel k právnemu záveru, že toto vozidlo nemá byť zahrnuté do masy BSM, navrhla, aby pri vyporiadaní súd prihliadal na to, že kúpna cena bola vyplatená z prostriedkov BSM, pretože opak sa žalobkyni nepodarilo preukázať. V tejto súvislosti by potom súd mal postupovať tak, že prihliadne na to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na výlučný majetok jedného z manželov. Pokiaľ ide o hodnotu podniku žalobkyne, ktorá je v tomto konaní sporná, pridržiavala sa svojho právneho zdôvodnenia uvedené v citovanom vyjadrení, t.j. že takto dojednané predkupné právo ohľadne predajného stánku bolo neplatne dojednané, preto táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného. Okrem toho je nepochybné, že v čase rozvodu manželstva žalobkyňa predajný stánok vlastnila, jeho hodnota bola určená objektívnym znalcom. Skutočnosť, že žalobkyňa tento majetok po rozvode manželstva scudzila za cenu výrazne nižšiu ako bola trhová hodnota predajného stánku, opätovne nemôže byť na ťarchu žalovaného. Inak by išlo o výraznú nespravodlivosť voči nemu aj vzhľadom na skutočnosti, že pokiaľ ide o majetok zahrnutý do masy BSM na jeho strane, konkrétne vozidla Felícia súd pri vyporiadaní v zmysle právnej judikatúry vychádza z ceny, ktorú malo toto vozidlo v čase rozvodu a nie v čase vyporiadania, kedy je hodnota tohto vozidla nula. K predajnému stánku ešte doplnila, že vzhľadom k tomu, že majiteľ pozemku si bol vedomý neplatne dojednaného predkupného práva, ktoré bolo dokonca dojednané len vo forme záväzkového práva, nie ako vecného práva, tieto stánky sa bežne predávali za trhovú hodnotu. Záverom navrhla, aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo vyjadrení s tým, že zároveň navrhuje, aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. Tu by mal súd vychádzať z toho, že napriek skutočnosti, že žalovaný bol od počiatku presvedčený, že mu patrí voči žalobkyni nárok na náhradu za hnuteľné veci a takisto za jeho výlučný vklad do spoločného majetku, sám neinicioval konanie o vyporiadanie BSM a toto konanie sa viedlo výlučne na podnet žalobkyne. Žalobkyňa minimálne po doplnení, resp. po rozsiahlom dokazovaní, ktoré v tomto konaní prebehlo, mohla kedykoľvek zobrať svoj návrh späť.
28. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že vozidlo Škoda Felícia kupovali od predávajúceho z ČR, ktorý ho nadobudol z Nemecka. Trvalo asi 7 týždňov pokiaľ sa podarilo vozidlo prihlásiť v SR. Neplatili žiadne poplatky, na ktoré poukazuje žalobkyňa, zaplatili len správny poplatok za nové značky. Čo sa týka predajného stánku, p. Plandora nikdy nezasahoval do predaja týchto stánkov, jeho zaujímalo len to, aby mal zaplatené nájomné za pozemok, na ktorom stánok stál.
29. Podľa § 143 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
30. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
31. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v§ 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20190130>.
32. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
33. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
34. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
35. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
36. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
37. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o jeho vyporiadanie zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva, ďalej cenu vecí. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti podielov. Platí pri tom, že v rovnakom pomere ako sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, podieľajú sa aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva však nemožno vykonať vzájomné vyúčtovanie celého spotrebného spoločenstva manželov. Nemožno sa domáhať napr. náhrady nákladov vynaložených na nákup vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe iba jedného z manželov, s výnimkou prípadov, že išlo o náklady na nadobudnutia vecí tohto charakteru v neprimeranej hodnote. Zo sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno urobiť vyúčtovací spor, v ktorom by sa vyhľadávali všetky výdavky (živobytie, hygienické prostriedky, čistiace prostriedky, opravy a pod. ) tohto spotrebného spoločenstva, a v ktorom by sa riešila ich prípadná refundácia v konečnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
38. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že manželstvo strán sporu zaniklo rozvodom manželstva, a to dňa 24.10.2006, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok č. k. 7C/113/2006-27. Týmto dňom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo, pričom nedošlo k vyporiadaniu BSM strán sporu mimosúdnou cestou.
39. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že
a) do masy BSM patria hnuteľné veci, tj. veci, ktoré existovali ku dňu zániku BSM, a to: koberec modrý 2x2m,šatníková skriňa, plastové botníky vyklápacie, regálová skriňa stojanová lampa, súprava nerezových hrncov, kávová súprava keramická modrá, súprava tanierov keramická modrá, príbory nerezové (sada 6x4), konferenčný stolík, stolík pod TV, 2 ks, skrinka 1-dverová, sklenené vázy 2 ks, žehliaca doska s teflónovým poťahom, šijací stroj Lúčnik, perličkový kúpeľ, jedálenský stôl rozťahovací, jedálenské stoličky, 8 ks, jedálenský stôl rozťahovací, jedálenské stoličky 6 ks, barové stoličky, 2 ks, súprava hrncov hnedá, kávová súprava biele sklo 6 ks, súprava tanierov keramická žltá 12 ks plytkých tanierov, súprava tanierov keramická žltá 12 ks hlbokých tanierov, príbory nerezové (12x4), šuflíkové kontajnery 2 ks, nočné stolíky 2 ks, skrine s nadstavcom 3 ks, komín hliníkový, plastová nádrž IBC 1000 l plastový nábytok (stôl, 6x stoličky a 6x textilný sedák), motorová kosačka, elektrický vyžínač, TV Orava 55 cm, Hifi veža, práčka AEG, TV Sharp, ako aj nie je sporná ich hodnota, ku ktorej nemala žalobkyňa a žalovaný žiadne pripomienky,
b) žalovaný vynaložil zo svojho výlučného majetku na spoločný majetok sumu 9 822 eur (295 900 Sk),
c) žalobkyňa a žalovaný boli v čase zániku BSM podnikatelia a prevádzkovali podnik, ktorého hodnota je predmetom vyporiadania,
d) hodnota podniku (rozdiel majetku a záväzkov z podnikateľskej činnosti) žalovaného,
e) predmetom vyporiadania nie je pohľadávka voči p. Sýkorovi, a to z dôvodu jej premlčania.
40. Medzi stranami sporu zostalo sporné:
a) hodnoty hnuteľných vecí: 1) sedacia súprava 3+3+2; znaleckým posudkom bola pôvodne ohodnotená na sumu 308,96 eur (znal. pos. č. 2/2012), ale podľa dodatku k znal. posudku bola ohodnotená sumou 345,30 eur bez poškodenia eko-kože a v hodnote 172,65 eur s poškodenou eko- kožou (tejto cene zodpovedal technický stav veci v čase ocenenia), 2) osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia 1.6 LX 5 dv. Kombi, EČ: NR296DF, rok výroby 1998; znal. pos. č. 2-2018 bolo ohodnotené na sumu 3 540 eur, ale podľa tvrdení žalobkyne malo mať hodnotu 6 472,80 eur,
b) či masu BSM tvorí osobné motorové vozidlo zn. VW Polo Variant 1,9 TDI 5dv. kombi, EČ: NR 977 BR,
c) hodnota podniku (rozdiel majetku a záväzkov z podnikateľskej činnosti) žalobkyne, vzhľadom k tomu, že do majetku patril predajný stánok, ktorý bol doplnením č. 1 k znal. posudku č 3/2015 ohodnotený sumou 15 700 eur.
41. Vykonané dokazovanie preukázalo, že ku dňu vyhlásenia rozsudku užívali strany sporu hnuteľné veci tak, ako im boli do výlučného vlastníctva aj prikázané podľa výroku I. a II. rozsudku. Ich zostatková hodnota bola určená znaleckými posudkami č. 2/2012 od Ing. Jany Bednarčíkovej, č. 2/2012, č. 6/2013 od Ildikó Pšenákovej. S takto stanovenými všeobecnými hodnotami strany sporu súhlasili, námietky voči nim, s výnimkou nižšie uvedených vecí, nemali. Čo sa týka námietok voči hodnote hnuteľných vecí, ktoré zostali sporné, súd uvádza, že sa stotožnil so závermi znaleckých posudkov, ktorými bola určená ich zostatková hodnota. Vo vzťahu k sedacej súprave akceptoval tú skutočnosť, že bola poškodená už v čase zániku BSM, preto jej hodnota (172,65 eur), určená doplnením č. 1 k znaleckému posudku je smerodajná pre rozhodnutie súdu. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne voči hodnote motorového vozidla zn. Škoda Felicia, súd sa stotožnil so záverom znaleckého posudku č. 2-2018, ktorý určil jeho hodnotu na sumu 3 540 eur. Tvrdenie žalobkyne o tom, že vozidlo má mať hodnotu 6 472,80 eur, nebolo preukázané žiadnym spôsobom, čím neuniesla žalobkyňa dôkazné bremeno a okrem toho žalovaný jej tvrdenie účinne poprel. Žalobkyňa od začiatku konania namietala zaradenie osobného motorového vozidla zn. VW Polo Variant 1,9 TDI 5dv. kombi, EČ: NR 977 BR, do masy BSM. Súd má vykonaným dokazovaním preukázané, že vozidlo nadobudla v septembri 2006, t.j. v čase, keď prebiehalo rozvodové konanie. Sám žalovaný ako aj svedkovia - Jakub Fuska a Q. U. potvrdili, že už v máji 2006 odišli z domu, v ktorom dovtedy žili spolu so žalobkyňou. Žalovaný podal návrh na rozvod dňa 09.06.2006. Z vyššie uvedeného ako aj výpovedí strán sporu vyplýva, že i keď v čase kúpy vozidla boli ešte manželia, každý z nich hospodáril sám, preto zahrnutie tohto vozidla do masy BSM nie je dôvodné. Okrem toho žalobkyňa tvrdila, že na kúpu vozidla dostala peniaze od svojich rodičov. Predložila darovaciu zmluvu a zároveň v konaní vypovedal p. Lauko, ktorý potvrdil, že žalobkyni dal na kúpu vozidla sumu 5 808,93 eur (175 000 Sk).
42. Predmetom vyporiadania boli aj podniky oboch strán sporu. Žalobkyňa podnikala pod obchodným menom Ing. P. U. P., IČO: 32 759 533 od roku 1993 a žalovaný pod obchodným menom Ing. Rudolf Fuska RAMAX, IČO: 30 945 062 od roku 1992. Žalobkyňa aj žalovaný v priebehu manželstva nadobudli podnik, teda podľa § 5 Obchodného zákonníka súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek k podnikaniu, ku ktorému patria veci práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku. Podnik môže byť predmetom vlastníctva a vlastníkmi podniku boli obaja bývalí manželia. Podľa § 143 OZ treba ich podniky považovať za súčasť BSM. Predmetom BSM je celý podnik a nie jednotlivé veci a práva na jednej strane a záväzky na strane druhej. Preto podnik treba vyporiadať ako celok.
43. Hodnota takéhoto majetku na účely vyporiadania BSM má byť v zásade hodnota čistého obchodného imania podľa § 6 Obchodného zákonníka ku dňu zániku BSM. Občiansky zákonník upravuje BSM ako zásadu a túto formu celkom zreteľne uprednostňuje pred inými spoluvlastníckym formami, ktoré môžu vznikať za trvania manželstva. Vychádzajúc z reality životných situácii však predpokladá, že v určitých prípadoch bude niektorá vec alebo právo patriť buď do oddeleného majetku len jedného z manželov alebo bude predmetom ich podielového spoluvlastníctva. Manželom tiež vytvára pomerne široký priestor, aby si dohodami upravili režim, rozsah nadobúdania majetku, odlišne od režimu, ktorým nadobúdajú BSM. Jedným z predpokladov vylúčenia veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to ex lege v zmysle § 143 OZ je skutočnosť, že ide o vec, ktorá podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov. Za výkon povolania len jedného z manželov je potrebné považovať aj sústavnú činnosť vykonávanú fyzickou osobou podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka. Podnikanie takejto fyzickej osoby v ďalšom kontexte, teda živnostníka má významný ekonomický dopad na BSM a teda aj na majetkové pomery druhého manžela. Živnostník zodpovedá za dlhy nielen svojim oddeleným majetkom, ale tiež spoločným majetkov v BSM a preto v zmysle § 147 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do BSM. Aj z tohto dôvodu potrebuje živnostník pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Podnikanie živnostníka svojou ekonomickou stránkou ovplyvňuje BSM jednak v tom zmysle, že výnosy z podnikania patria do BSM a môžu byť základňou pre jeho rozmnožovanie a jednak v tom zmysle, že dlhy vzniknuté z podnikania živnostníka môžu viesť k zmenšovaniu masy BSM. Vo vzťahu k oceneniu podniku súd zdôrazňuje, že cenu veci môže súd stanoviť podľa zhodných tvrdení účastníka a pokiaľ sa nedohodnú, musí cenu určiť súd spravidla pomocou znaleckého posudku. Pri stanovení ceny sa vychádza zo všeobecnej ceny, teda ceny obvyklej v danom čase a mieste v čase rozhodovania, ktorá vyjadruje aktuálnu trhovú hodnotu. Podľa aktuálnej judikatúry sa pri oceňovaní veci, ktorá patrí do vyporiadaného BSM vychádza zo stavu veci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva a z jej ceny v dobe, kedy sa vykonáva vysporiadanie. Treba ale vychádzať zo zodpovedajúcich či už všeobecne záväzne cenových predpisov, či vývoju cien, vecí, cenami platnými v dobe, kedy sa vykonáva vyporiadanie. Inak by bol jeden z manželov nedôvodne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému. Vo vzťahu k oceneniu podniku je nutné konštatovať, že takéto ocenenie je vždy vecou znalca, pričom je potrebné prihliadať k všetkému, čo zvyšuje tzv. tržnú hodnotu oceňovaného majetku vrátane obchodného podielu. Podľa konštantnej judikatúry sa cena majetku pre vyporiadanie spoločného majetku manželov stanoví cenou obvyklou, teda cenou, za ktorú by bolo možné za prevod majetkovej hodnoty v rozhodnej dobe a mieste dosiahnuť. Pri stanovení ceny pre toto vyporiadanie musí súd dbať o to, aby bolo zohľadnené o čo sa účastník, ktorému je určitá hodnota prikazovaná do výlučného majetku, skutočne obohatí. Pri ocenení obchodného podielu je potrebné pre účely vyporiadanie BSM v zásade vychádzať z obvyklej tržnej ceny podielu. Preto nezostane nič iné ako vychádzať z odborných postupov týkajúcich sa oceňovania majetku. Cena podniku predstavuje kladný rozdiel medzi aktívami a pasívami podnikania manžela ku dňu zániku BSM, keďže nemožno opomenúť ani výdavky a záväzky podnikajúceho manžela vzniknuté v súvislosti s jeho podnikaním, ktoré nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého má prospech aj druhý manžel (rozs. NS ČR 22Cdo 2545/2003 a 22Cdo 2281/2006). 44. Znaleckým posudkom č. 3/2015 v znení jeho doplnenia, vyhotoveného znalcom - ZNALECKÁ ORGANIZÁCIA, s.r.o., bol určený stav majetku ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a ku dňu vypracovania znaleckého posudku. Znaleckým skúmaním bol zostavený výkaz o majetku a záväzkov a rozdiel majetku a záväzkov žalovaného bol určený vo výške 5 423,22 eur (163 380 Sk), zaokrúhlene 5 400 eur. Žalobkyňa evidovala vo svojom účtovníctve dlhodobý hmotný majetok - predajný stánok, ktorý bol ohodnotený na sumu 15 700 eur, a to na základe znaleckého posudku Ing. Pisoňa č. 254/2015. Bol zaradený do odpisovej skupiny č. 4 s dobou odpisovania 30 rokov. Jeho obstarávacia cena bola v sume 3 169,22 eur (95 476 Sk). Znaleckým skúmaním bol zostavený výkaz o majetku a záväzkov a rozdiel majetku a záväzkov žalobkyne bol určený vo výške 16 354,44 eur, zaokrúhlene 16 350 eur. Súd vychádzal pri určení podniku práve zo záverov znaleckého posudku, práve ním bol odborným postupom ocenení majetok, ktorý tvoril podnik žalobkyne a žalovaného. Súd tvrdenia žalobkyne o tom, že ona mala príjmy z podnikania len v sume 1 402 eur, nepovažoval za správne. Sama v konaní potvrdila, že predajný stánok vlastnila a skutočnosť, že ho v konečnom dôsledku predala za cenu 809,20 eur p. S. dňa 31.03.2010, nie je vo vzťahu k hodnote jej podniku, smerodajná. Pre súd je podstatná jeho všeobecná hodnota, tj, tá, ktorú určil znalec v znaleckom posudku. Obstarávacia cena je cena, za ktorú sa majetok obstaral, vrátane nákladov spojených s jeho obstaraním. Všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Odvolávanie sa žalobkyne na predkupné právo p. Plandoru súd nevzal do úvahy, pretože žalobkyňa mala postupovať s odbornou starostlivosťou a ako podnikateľka mala vynaložiť úsilie, aby predajný stánok predala za cenu, ktorá zodpovedala jeho všeobecnej hodnote. Jej konanie nemôže byť na ťarchu žalovaného. V tomto smere súd konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že predajný stánok má mať ňou uvádzanú hodnotu 3 153,42 eur (95 000 Sk) a stotožnil sa so záverom znaleckého posudku ohľadne jeho všeobecnej hodnoty. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že zistenie ceny podniku je otázkou skutkovou, z čoho potom vyplýva, že pokiaľ niektorá strana sporu nesúhlasí so znaleckým posudkom, nezostáva jej nič iné ako jeho závery relevantne spochybniť a predložiť, prípadne navrhnúť vypracovanie revízneho znaleckého posudku. Jedná sa o zložitú odbornú problematiku s tým, že bolo na samotnej strane sporu - v tomto prípade na žalobkyni, aby použitú metódu zo strany znalca relevantne spochybnila. Vzhľadom na to, že žalobkyňa ako už bolo vyššie uvedené, nepreukázala inú hodnotu jej podniku, súd vychádzal z dôkazu, ktorý bol v konaní vykonaný a z ktorého vyplynuli už spomínané závery.
45. Súd sa oboznámil s kúpnou zmluvou zo dňa 22.12.2006, ktorou strany sporu predali nehnuteľnosti, evidované na LV č. XXXX pre kat. úz. T., za kúpnu cenu 2 600 000 Sk. Obe strany súhlasne potvrdili, že žalovaný investoval do rekonštrukcie rodinného domu zo svojho výlučného majetku sumu 9 822 eur (295 900 Sk), preto súd vyhodnotil investície žalovaného ako dôvodné a zohľadnil ich pri určení výšky vyporiadacieho podielu.
46. Pri vyporiadaní BSM je potrebné ustáliť tzv. masu BSM, do ktorej je potrebné započítať nielen spoločne nadobudnuté veci, ale aj všetky aktíva a pasíva bývalých manželov. Súd si na základe vykonaného dokazovania ustálil majetok patriaci do BSM - hnuteľné veci, ktoré sú špecifikované vo výroku I. a II. rozsudku, a to v hodnote spolu vo výške 5 426,28 eur. Hodnota podniku žalobkyne predstavuje sumu 16 350 eur a hodnota podniku žalovaného sumu 5 400 eur. Ako bolo zistené dokazovaním súdu, celková hodnota vecí patriacich do BSM predstavuje sumu 27 176,28 eur (5 426,28 eur + 16 350 eur + 5 400 eur). Vnos žalovaného predstavuje sumu 9 822 eur. Od celkovej hodnoty majetku patriaceho do BSM je nutné odpočítať vnos žalovaného. Celková vyporiadavaná hodnota majetku patriaceho do BSM tak predstavuje sumu 17 354,28 eur (27 176,28 eur - 9 822 eur). Táto hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každú zo strán; pri rovnosti podielov by mala každá strana obdržať polovicu uvedenej sumy, t. j. 8 677,14 eur (17 354,28 eur : 2). K podielu žalovaného je nutné prirátať výšku ním uskutočneného vnosu v sume 8 922 eur. Konečná výška podielu žalobkyne predstavuje sumu 8 677,14 eur a konečná výšku podielu žalovaného predstavuje sumu 18 499,14 eur (8 677,14 eur + 9 822 eur). Súhrn oboch uvedených súm musí dať vo svojom súčte celkovú hodnotu aktív spoločného majetku t. j. v danom prípade sumu 27 176,28 eur (8 677,14 eur + 18 499,14 eur). Žalobkyňa pri vyporiadaní BSM získala majetok v hodnote 17 148,76 eur (hnuteľné veci v hodnote 798,76 eur + podnik v hodnote 16 350 eur). Žalovaný pri vyporiadaní BSM získal majetok v hodnote 10 027,52 eur (hnuteľné veci v hodnote 4 627,52 eur + podnik v hodnote 5 400 eur), Ak teda vyrovnávací podiel žalobkyne predstavuje sumu 8 677,14 eur a získava majetok v hodnote 17 148,76 eur, musí v rámci vyporiadania spoločného majetku zaplatiť žalovanému sumu 8 471,62 eur (17 148,76 eur - 8 677,14 eur). Vzhľadom na uvedené bolo namieste žalobkyni uložiť povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 8 471,62 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku tak, aby podiely oboch strán na spoločnom majetku boli rovnaké.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom k tomu, že každá zo strán mala čiastočný úspech v konaní, rozhodol súd tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
48. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatníkom sú obe strany sporu (ďalej len „strana“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu. Podľa § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú (aktív). Podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov v prílohe k citovanému zákonu za vyporiadanie BSM manželov predstavuje súdny poplatok 3% z predmetu konania ( vyporiadavaných hodnôt, tj. zo sumy 27 176,28 eur), ak sa skončilo rozsudkom, a to najmenej 66 eur a najviac 16 596,50 eura. Na základe toho súd vypočítal súdny poplatok v sume 815,28 eur, z čoho na žalobkyňu a žalovaného pripadá suma 407,50 eur.
49. Vzhľadom k tomu, že v konaní boli vyhotovené znalecké posudky, súd rozhodol aj o náhrade trov štátu proti stranám sporu. V konaní štátu vznikli trovy konania spojené s vykonávaním dôkazov
- 5 znaleckých posudkov, preto súd rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania voči stranám sporu pomernou časťou, a to v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok vypustil úpravu trov štátu, pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo
je aj prípad prejednávanej veci). Povinnosťou súdu preto bolo vysporiadať sa s touto situáciou. Súd tak aplikujúc základné princípy čl. 4 ods. 2 CSP má za to, že štátu patrí náhrada trov, ktorému reálne vznikli (reálne ich vynaložil), v súlade s vtedy platnou procesnou normou (§ 148 OSP), ktoré mu garantovala nárok na ich náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie si skôr vzniknutých trov. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné aplikovať základný princíp uvedený v čl. 4 ods. 2 CSP a priznať štátu nárok na náhradu vzniknutých trov. Priznanie tohto nároku štátu si súd prvej inštancie volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP tak, že jej výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (priznávajúcich v doterajšej súdnej praxi štátu nárok na náhradu vynaložených trov konania). Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v CSP súd aplikoval § 259 CSP, nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti s dokazovaním. Pretože žalobkyňa a žalovaný mali čiastočný úspech v konaní, rozhodol tak, že štát má právo na náhradu trov konania voči stranám tak, ako je uvedené vo výroku VII. a VIII. rozsudku (rovnakým pomerom vo výške 50%).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.