Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-15-2016.pdf
PDF · 181.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/15/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. C., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov: matka -., bytom A., V. č. X a otec - V. C., bytom B. Q., W. č. XXX, právne zastúpený: E. J. s.r.o., so sídlom V. č. XX, A., za účasti Y. prokuratúry A. V, so sídlom W. 4, A., na návrh otca o rozšírenie styku a zmenu zverenia a matky o zákaz styku otca s maloletým takto
rozhodol:
I. B. návrh otca na rozšírenie styku z a m i e t a .
II. B. návrh otca na prezverenie maloletého z a m i e t a .
III. Súd konanie vedené na návrh matky o zákaz styku otca s maloletým z a s t a v u j e .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 15.01.2016, tunajšiemu súdu doručeným dňa 18.01.2016, sa otec domáhal úpravy styku s maloletým V. C., nar. XX.XX.XXXX v presne stanovených intervaloch a zároveň žiadal, aby súd určil matke informačnú povinnosť a rozhodol o tom, že zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia.
2. Tunajší súd uznesením zo dňa 21.04.2016, č. k. 17P/15/2016-16, konanie v časti návrhu týkajúcej sa informačnej povinnosti a zastupovania a spravovania majetku po späťvzatí návrhu vzhľadom na už existujúcu právoplatnú úpravu v tomto smere zastavil.
3. Matka návrhom zo dňa 25.09.2016, tunajšiemu súdu doručeným dňa 04.10.2016 žiadala o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca počnúc dňom 01.09.2016 zo sumy XXX,-€ mesačne na sumu XXX,- e mesačne.
4. Tunajší súd uznesením zo dňa 12.12.2016, č. k. 17P/311/2016- 78 konanie o návrhu matky o zvýšenie výživného spojil na spoločné konanie s konaním o návrhu otca o zmenu úpravy styku. Následne uznesením vyhláseným na pojednávaní vo veci dňa 05.04.2019 predmetné konanie vzhľadom na potrebu doplnenia dokazovania vylúčil na samostatné konanie z konania vedeného pod sp. zn. 17P/15/2016.
5. Návrhom zo dňa 21.01.2017, tunajšiemu súdu doručeným dňa 23.01.2017 sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy styku a zvýšenia výživného, zakázal styk otca s maloletým dieťaťom, ktorý návrh bol zamietnutý uznesením zo dňa 23.02.2017 sp. zn. 22P/13/2017. Súčasne sa matka domáhala zákazu styku otca s maloletým vzájomným meritórnym návrhom. V priebehu konania svoj návrh v tejto časti vzala späť, z ktorého dôvodu súd s poukazom na ust. § 29 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) zastavil vo výroku III tohto rozsudku, keď žiaden z účastníkov nevzniesol námietky voči takémuto postupu.
6. Uznesením č.k. 22P/97/2017 zo dňa 13.07.2017 súd nariadil výchovné opatrenie, ktorým maloletému V. a jeho rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení R. detskej istoty, n.o., J.: XXXXXXXX, so sídlom H. údolie č XXXX/X, XXX XX A. a to v počte XX sedení po dobu X mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia T. a maloletému, ktorého účasť bola povinná zabezpečiť matka, boli povinní zúčastniť sa na nariadených stretnutiach podľa pokynov povereného pracovníkom R. detskej istoty, n.o. Zo záverečnej správy povereného subjektu z výchovného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že od XX.XX.XXXX bolo zrealizovaných spolu 13 stretnutí, z toho 4 individuálne s matkou, 1 individuálne s otcom a 2 individuálne sedenia s dieťaťom. Ďalšie 4 stretnutia prebehli formou asistovaného styku za prítomnosti psychologičky. Po dohode s rodičmi dieťa následne absolvovalo ďalšie diagnostické a terapeutické stretnutia so psychológom v Detskom centre Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, v ktorom zariadení bolo rodičom opäť poskytnuté individuálne psychologické poradenstvo. Citová väzba dieťaťa je výrazne orientovaná na matku, ktorá pre neho predstavuje pocit istoty a bezpečia, ale na druhej strane nedokáže dať synovi jasné hranice vo výchove, čo dieťa často zneužíva vo svoj prospech, keď vychádzajúc z analýzy jednej z diagnostických techník dieťa vystupovalo v pozícii dominantného, ktorý určuje pravidlá celej rodine okrem otca, ktorý pre syna predstavuje autoritu, ktorú umocňuje otcov dominantný verbálny prejav, čo môže u dieťaťa vyvolávať neistotu. Neistotu a nepohodu zaznamenali aj v iných situáciách, napríklad keď sa dieťa počas kontaktu s otcom vedelo zahrať, až pokým do miestnosti neprišla matka, kedy sa u neho objavil strach, že sa rodičia budú zase hádať, kričať. Pri takomto negatívnom správaní rodičov sa u dieťaťa objavili pocity strachu a úzkosti, dieťa sa triaslo, plakalo a nevedelo sa utíšiť. Návrat k stabilným emóciám dieťaťa a upokojenie jeho psychického stavu si vyžaduje nekonfliktné prostredie, hlavne vyladenie rodičovskej komunikácie do jasnej konkrétnej formy. V priebehu troch mesiacov sa nepodarilo dosiahnuť optimálnu funkčnú komunikáciu medzi rodičmi. Problém komunikácie rodičov vidia v zníženej vzájomnej tolerancii. Rodičia by si mali uvedomiť, že negatívna forma komunikácie zraňuje dieťa a významne ovplyvňuje a ohrozuje jeho psychický vývin. Rodičia boli poučení, že v záujme dieťaťa je dôležité stabilizovať vzťahy medzi sebou a akceptovať jeho potreby. Dieťa nesmie byť v žiadnom prípade sýtené invektívami voči ktorémukoľvek rodičovi, a to v žiadnej forme - verbálne, ani neverbálne. V záujme stabilizovania psychického stavu dieťaťa je potrebné, aby vzťahy rodičov voči synovi boli sýtené istotou bezpečím a mali by prežívanie dieťaťa povýšiť nad svoj záujem a svoje prežívanie. Rodičom bolo odporučené absolvovať kurz rodičovských zručností zameraných na komunikácie, pre dieťa zabezpečiť voľnočasové aktivity v kruhu rovesníkov, umožniť mu pokračujúce psychologické intervencie v Detskom centre Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
7. Uznesením č.k. 22P /52/2018-37 zo dňa 30.11.2018 súd nariadil ďalšie výchovné opatrenie výlučne rodičom maloletého V., ktorým im uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u W.. J. M. v V. poradni na M. ul. č. 3, XXX XX A. s tým, že sú povinní zúčastniť sa na nariadených individuálnych a párových stretnutiach, ktorých presná špecifikácia a rozsah budú určené W.. J. M.. W. výchovné opatrenie, ktorého plnenie podlieha súdnej kontrole v 2-mesačných intervaloch bolo nariadené bez časového obmedzenia, pričom uznesenie o jeho nariadený nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.12.2018. Podľa oznámenia W.. M. zo dňa XX.XX.XXXX sa výchovné opatrenie začalo plniť dňa 11.12.2018, kedy sa na prvú konzultáciu dostavil otec maloletého. Do podania správy sa dňa 01.02.2019 dostavila individuálne matka a dňa 12.02.2019 obaja rodičia maloletého V.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie najmä výsluchom rodičov, opakovanými pohovormi s maloletým, lekárskymi správami, správami zo základnej školy, znaleckým dokazovaním znalcom z odboru klinická psychológia detí a dospelých a oboznámil sa s obsahom početných pripojených spisov tunajšieho súdu týkajúcich sa maloletého V., ako aj ďalšími na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
9. Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému V. meritórne rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 22P 350/2010-929 zo dňa 07.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 423/2014-981 zo dňa 05.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.05.2015, v zmysle ktorej úpravy maloletého V. zastupujú a spravujú jeho majetok obaja rodičia a otec je oprávnený stýkať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od piatku od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod a v každom nepárnom kalendárnom týždni v stredu od 16.00 do 18,30 hod s výnimkou jarných, veľkonočných a zimných prázdnin, kedy platí osobitná úprava - v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa jarných prázdnin od 9.00 hodiny nepretržite do ich posledného dňa do 18.00 hodiny, v čase Veľkonočných prázdnin v každom kalendárnom roku od Veľkého piatku 9.00 hodiny do soboty 19.00 hodiny, v čase letných prázdnin v každom kalendárnom roku od 1. júla 9.00 hodiny nepretržite do 14. júla 19.00 hodiny a od 1. augusta 9.00 hodiny nepretržite do 14. augusta 19.00 hodiny a v čase zimných prázdnin v každom kalendárnom roku od 26.12. 9.00 hodiny nepretržite do 29.12. do 19.00 hodiny. V. V. bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 17P/119/2008 zo dňa 2.6.2010 zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom otcovi bola uložená povinnosť platiť na jeho výživu od 29.4.2008 sumu XXX,-eur mesačne a matke bola súčasne uložená povinnosť písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletého a o zdravotníckych výkonoch maloletému poskytnutých, ako aj o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, vždy k poslednému dňu každého párneho kalendárneho mesiaca.
10. V čase zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a určenia vyživovacej povinnosti otca a informačnej povinnosti matky bola matka rozvedená, pracovala v Sociálnej poisťovni ústredie s čistým mesačným zárobkom cca 519,86 eur. S maloletým bývala v byte na V. X v A., ktorý bol vlastníctvom jej dcéry. V domácnosti matky žila aj jej mladšia dcéra F., nar. X.X.XXXX, v tom čase študentka strednej školy, ktorá bola matkinou druhou vyživovacou povinnosťou. Y. bol taktiež rozvedený, bez iných vyživovacích povinností, žil v spoločnej domácnosti so svojou zárobkovo činnou partnerkou v jeho rodinnom dome, bol držiteľom živnostenského oprávnenia a spoločníkom firmy V. C. - Z. a firmy M.M.T. E., s.r.o. V. bol vo veku troch rokov, navštevoval materskú školu, mal diagnostikovaný kombinovaný deficit imunity a nosil dioptrické okuliare.
11. V čase rozhodovania o styku otca s maloletým už matka inú vyživovaciu povinnosť nemala, osobný stav nezmenila, nezmenila ani bydlisko, keď však byt, ktorý užívala spolu s deťmi nadobudla od jej staršej dcéry do jej vlastníctva na základe darovacej zmluvy. Podľa správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov bol byt prerobený, čistý, útulne zariadený, boli v ňom vytvorené vhodné životné podmienky pre maloletého a ostatných členov rodiny. Maloletý spával v izbe s matkou, ktorá bola zariadená ako spálňa, keď matka plánovala prerobiť spálňu na detskú izbu, v ktorej by už maloletý spával sám. V obývacej izbe mal maloletý zriadený detský kútik s hračkami. Matka bola zamestnaná na V. hlavného mesta SR s čistým mesačným príjmom cca XXX,XX eur netto mesačne. Y. bol naďalej rozvedený a bez ďalších vyživovacích povinností, trvalo aj jeho spolužitie s partnerkou v jeho X-izbovom rodinnom dome postavenom podľa správy kolízneho opatrovníka na rozsiahlom pozemku s veľkým dvorom, bazénom a záhradou; všetky miestnosti domu bolo kompletne zariadené, domácnosť bola čisto udržiavaná. V. mal v dome vytvorené veľmi dobré podmienky na jeho všestranný rozvoj - mal vyhradené dve miestnosti, z ktorých jedna slúžila ako herňa s množstvom hračiek, druhá bola určená na spanie, obe boli zariadené vkusným nábytkom. Y. bol vedený v živnostenskom registri pod obchodným menom V. C. -Z.. V obchodnom registri mal zapísané firmy E.-assistance, s.r.o., M.M.T. E., s.r.o. a V. C. - Z.. V. V. bol vo veku sedem rokov, chodil do V. školy na R. XX v A., odkiaľ bol hodnotený kladne, mal pravidelnú dochádzku, dochádzal a odchádzal len v sprievode matky, jeho zovňajšok bol vždy upravený, čistý, bolo vidieť svedomitú starostlivosť z matkinej strany, jeho chovanie bolo slušné, veku primerané, voči kamarátom bol priateľský, k matke mal vybudovaný pekný citový vzťah, mal ju rád, veľa o nej hovoril, matka hradila všetky poplatky týkajúce sa materskej školy. V septembri XXXX začínal maloletý povinnú školskú dochádzku. W. potvrdenia jeho pediatričky maloletý od narodenia navštevoval poradňu pre deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, tiež kardiologickú ambulanciu pre funkčný šelest, ortopedickú ambulanciu, nosil ortopedické sandále, očnú ambulanciu pre astigmatizmus a od marca XXXX bol sledovaný v alergologickej ambulancii, pre poruchy správania bol sledovaný tiež v psychologickej poradni. Matka od 15.2.2011 do 19.4.2011 absolvovala tréning rodičovských zručností v E. pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na S. X v A. určený rodičom, ktorí chceli pracovať na sebazdokonalení s cieľom lepšie porozumieť potrebám svojho dieťaťa, pomôcť mu pri budovaní si sebakontroly, naučiť sa zásady správneho zadávania hraníc a efektívnej komunikácie s dieťaťom. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí W.. J. Y.. Z obsahu znaleckého posudku zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že vzájomný vzťah rodičov bol konfliktný, ich postoje a názory boli rozdielne s tým, že každý z nich bol málo tolerantný k „špecifikám“ druhého. V. zdôrazňovala otcovu dominanciu, „egocentrizmus“, vynucovanie si svojho, spochybňovala schopnosť otca starať sa „každodenne“ o syna, nakoľko si potreboval stále niečo dokazovať, bol konfliktný, spôsobuje nepríjemnosti a problémy. Otec bol vo svojom postoji voči matke ešte o niečo „tvrdší“, hovoril, že matka nie je schopná syna vychovávať (on musí synovi všetko vysvetľovať, musí s ním pracovať), „huckala“ syna proti nemu. Otec opakovane znalcovi popisoval „nevhodné správanie sa“ syna voči nemu a jeho partnerke (bil ich, chytal za prirodzenie, okopával jeho partnerku...), na ktoré ho údajne navádzala matka. Matka reagovala na pôsobiace podnety intenzívnejšie, mala slabšiu osobnostnú kapacitu na zvládanie životných situácií. Mala tendenciu reagovať skôr emočne, menej využívala racionálne zdroje, vo zvýšenej miere sa u nej objavovali pocity neistoty, napätia, ale aj úzkosti. Bola labilnejšia, mala sklon k nerozhodnosti, na niektoré okolnosti reagovala „precitlivelo“. V sociálnom kontakte mala zvýšené potreby závislosti, potrebu emočnej opory zo strany okolia, sklon k submisívnejším postojom, ťažšie sa presadzovala. Pri správaní, ktoré vnímala ako dominantné, má sklon k úzkosti. Otec reagoval na vonkajšie podnety „úspornejšie“. Jeho emotivita bola v prejavoch kolísavá, schopnosť spontánnejšieho emočného prejavu menšia, v rámci toho sa ale mohli u neho epizodicky objavovať labilnejšie, resp. impulzívnejšie emočné reakcie. Celková osobnostná kapacita otca na zvládanie životných situácií bola menšia. Snažil sa zvládať takéto situácie skôr „racionálne“, ale tento spôsob bol neúčinný, nakoľko jeho „uvažovanie“ bolo značne ovplyvnené zvýšeným zameraním na svoje potreby. V sociálnom kontakte bol zvýšene zameraný na seba. Mal tendenciu k „štylizovanejším“ spôsobom správania, ktorými sa snažil zapôsobiť na okolie pozitívne, hoci vnútorne mal skôr sklon vnímať ľudí s istým „dešpektom“, čo súviselo s jeho menej reálnym sebahodnotením. Mal sklon vnímať seba viac cez svoje predstavy a očakávania, než na základe reálnych reakcií z okolia. Podľa znalca bol každý z rodičov z hľadiska svojich osobnostných charakteristík „v zásade“ schopný vychovávať dieťa, hoci však každý z nich mal z hľadiska výchovy aj svoje „povahové“ negatíva. U matky to bola zvýraznená emočná labilita, sklon ku kolísavým emočným reakciám, v rámci čoho sa môže objavovať neistota, úzkostné reakcie, v dôsledku zvýšenej citlivosti na isté situácie v nich mohla reagovať emočne „menej primerane“. U otca bolo konštatované akcentované zameranie na vlastnú osobu, menšia empatia vo vzťahu k iným. Matka dieťaťa mala z otca v zásade skôr strach a v rámci (na základe) toho bola voči nemu aj trochu vzdorovitá. Otec mal zas zvýraznenú tendenciu vnímať matku s „dešpektom“, nepovažoval ju zrejme za rovnocenného partnera. Celkovo však bolo zrejmé, že otec mal tendenciu „sťažovať sa“ na matku podstatne viac ako sa matka „sťažovala“ na neho, čo mohlo byt dané na jednej strane okrem povahových vlastností aj skutočnosťou, že syn bol viac u matky ako u otca a na druhej starne to mohlo naznačovať aj to, že tendencia ku konfrontačným postojom je u otca väčšia ako u matky. Ak v týchto intenciách sa znalec pri úvahe o tom, kto z rodičov má „lepšie“ povahové vlastnosti, resp. kompetencie z hľadiska výchovy dieťaťa mierne priklonil na stranu matky, ktorú hodnotil síce ako labilnejšiu, ale emočne „živšiu“, spontánnejšiu v prejavoch s menšou tendenciou „štylizovať sa“ do určitej role. Z hľadiska vývinu maloletého teda znalec odporučil v danom čase zachovať výchovné prostredie matky s úpravou styku, keď za vtedajších okolností skôr neodporúčal striedavú výchovnú starostlivosť a to hlavne z dôvodu, že vzájomný vzťah medzi rodičmi bol stále konfliktný, v dôsledku čoho by takáto forma starostlivosti pre dieťa predstavovala zvýšenú psychickú záťaž a možnosť vzniku konfliktných situácií a emócií, keďže by „musel“ pravidelne striedať dve voči sebe vzájomné neústretové výchovné prostredia, čo by od neho vždy vyžadovalo, aby sa „preorientoval“ a v súvislosti s tým, aby „zabudol“ na druhého rodičia.
12. Návrh otca v konaní 17P/15/2016 pôvodne smeroval k rozšíreniu styku otca s maloletým a to tak, že otec by bol oprávnený stýkať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od piatku do 15.00 hod nepretržite do nedele do 18.30 hod a v nepárnom týždni v stredu od 15.00 hod do 18.30 hod s výnimkou jarných, veľkonočných, letných a zimných prázdnin, styk počas ktorých žiadal upraviť osobitne
- v párnom kalendárnom roku počas jarných prázdnin od piatka bezprostredne predchádzajúceho jarným prázdninám od 17.00 hod do soboty nasledujúcej po prázdninách, každý nepárny rok od Veľkého piatka od 09.00 hod do veľkonočného pondelka do 17.00 hod, v každom roku od 01.07. od 09.00 hod do 15.07. do 19.00 hod a od 01.08. od 09.00 hod do 15.08. do 19.00 hod, v každom párnom kalendárnom roku od 23.12. od 17.00 hod do 30.12. do 19.00 hod a v každom nepárnom roku od 31.12. od 09.00 hod do konca zimných prázdnin do 19.00 hod. Bol odôvodnený o.i. tým, že sa otec o syna náležite stará, zaujíma sa o jeho zdravotný sta a psychický vývin, o výsledky v škole. Má záujem o jeho výchovu a syn sa otca stále pýta, prečo nemôže bývať u neho a prečo ju neho tak málo. S matkou maloletého je ťažká komunikácia, nie je možná žiadna dohoda, nie je ochotná ani v záujme syna v ničom ustúpiť, dodatočne popiera, že najskôr sľúbila umožniť dlhší kontakt synovi s otcom, čo maloletý ťažko znáša, lebo už dokáže posúdiť dôsledky takéhoto sľubu matky na pobyt u otca. Opísal situáciu počas leta 2015, keď matka odmietla urobiť minimálny ústupok kvôli odchodu na zaplatenú dovolenku. Posun času styku odôvodňoval dopravnou situáciou v A. s tým, že ak matka nebude stíhať zabezpečiť skoršie odovzdanie dieťaťa, môže ho prevziať priamo v škole. Jarné prázdniny žiadal predĺžiť kvôli lyžovačke od soboty do soboty a v lete tak, aby mal zabezpečený kontakt so synom počas polovice letných prázdnin. Opisoval ďalej ďalšie situácie, kedy matka vyjadrila neochotu prispôsobiť odovzdanie dieťaťa programu, ktorý si dohodli s otcom.
13. Zo správy z pohovoru s maloletým uskutočneným pôvodne na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny dňa 23.08.2016 súd zistil, že maloletý prišiel v sprievode matky, pričom sa javil ako príjemný deväť ročný chlapec. Navštevoval špeciálnu školu zameranú na poruchy správania. Mal problémy v písaní, čítaní a potreboval dlhší čas na sústredenie. Hovoril, že ho spolužiak pred očami ďalších ohrozoval nožíkom a hovoril mu, že ho zabije a nadával mu. Rodičia tento incident riešili aj v škole, nakoľko otec sa odvolával na matku, že je ona všetkému na vine. Podľa správy sa matka o maloletého príkladne starala, hrala s ním rôzne hry, pozerala s ním rozprávky, učila sa s ním. Dávala dieťaťu istotu a bezpečia. Otec býval v rodinnom dome s bazénom vo B. Q. spolu s jeho dlhoročnou priateľkou, ktorá sa o mal. stará neprimerane vzhľadom na jeho potreby. V. uvádzal, že mu otec s priateľkou nedovolia pozerať rozprávky, prekrúcajú jeho slová, nehrajú sa s ním hry, často si vymýšľajú a hovoria, že klame. V. tvrdil, že sa pri otcovi cíti zle a keď je zdravotne indisponovaný, tak sa o neho nestará, nedáva mu lieky a nechá ho kúpať v studenej vode. Keď sa stretne s otcom tvrdil, že plakal. Podľa slov maloletého otec všetko, napríklad jeho prospech v škole, alebo zdravotné problémy, prisudzuje matke. Maloletý tiež uviedol, že na Veľkú noc o otec nepustil domov, na čo matka zavolala policajtov, ktorí boli nastúpení pred bránou jeho rodinného domu. Otec hocikedy začne matke nadávať a podľa maloletého mamu aj bil, čo videli aj jeho nevlastné sestry. Maloletý už v tom čase tvrdil, že si nepraje, aby stretávali rodičia a neželal si ani stretávanie s otcom.
14. Maloletý pri svojom prvom pohovore na súde, ktorý sa uskutočnil dňa 16.03.2017 na súde pred konajúcou sudkyňou o.i. uviedol, že u tata nechce bývať, čo opakoval pri výsluchu niekoľko krát aj spontánne a aj po tom, čo mu bolo vysvetlené, že sa v konaní nejedná o to, či bude u tata bývať, ale či sa bude s tatom častejšie. Pred súdom mu údajne mama povedala, že bude môcť na súde povedať, či chce u tata bývať. Deklaroval, že nechce chodiť k tatovi, že mu je tam zle. Nevedel vysvetliť prečo a dokonca bol emotívne rozrušený. Neskôr po doplňujúcich otázkach uviedol, že tato mu nedovolí kúpať sa, že je málo teplej vody a že na neho kričí. Nikdy ho neudrel. Nevenuje sa mu ale tak, ako mamka. Ráno vstane, niečo robí, pije pivo a potom ide spať. Chodieva k nemu každý druhý víkend a potom v stredu. Otec mu nedovolí napr. zvieratká, okrem psa, ktorého chcel ale X rokov. Kedysi chodili častejšie do lesa, kam s ním už tato často nechodí, čo odôvodňuje tým, že má veľa rokov a má právo si ľahnúť. K otcovi chodia aj jeho vnuci a vadím mu, že na nich je tato dobrý a dovolí im viac, než jemu. S tatom chodil aj na dovolenky a lyžovačky. Mame je smutno, keď je u tata a aj plače, ale nie pred ním. Hovorila mu to sestra, že je mame za ním smutno. Uviedol, že sa mu nepáči, že sa sním tato nehrá. S mamou boli napr. v prírodovedeckom múzeu a tiež sa boli spolu kúpať. U tata sa môže v lete kúpať v bazéne, ale je tam studená voda a to on nemá rád. Vadilo mu tiež, že tato si sám sebe kúpi pivo, niekedy aj dva kartón, ale keď chce, aby jemu kúpil malinovku, tú mu nekúpi. S mamou sa o tatovi veľmi nerozprávajú. Tato pred ním škaredo hovoril na mamu keď mu naposledy povedal, že k nemu nechce ísť. Keď ho niečo trápi, bolí ho brucho a aj vracia, tak ako keď má ísť k tatovi. Keď už príde k mame, je už rada. O súde rozprávala aj s mamou aj s tatom. Tato od neho chcel, aby na súde povedal niečo iné, ako by chcel povedať. K tatovi nechcel chodiť už nikdy. Mamu mu aj hovorí, či k tatovi nechce ísť, ale on už nechcel Nevedel povedať, aký by mal byť ideálny otec, pretože on takého nemá. Nespomínal si na nič, čo by sa mu u tata páčilo. Tato sa s ním neučí a nemá sa uňho ani s kým učiť, keďže ide stále poobede spať. Inak je na novom dome, čo stavia, alebo pozerá správy. Maloletý sa pri výsluchu prejavoval značne emotívne, v jeho priebehu sa bezmocne rozplakal potom, čo viac krát opakoval, že sa s otcom nechce stretnúť a po výsluchu v zjavnom emotívnom rozrušení pri opätovnom kontakte s matkou a sestrou, ktorá ho čakala pred pojednávacou miestnosťou vykríkol vetu v zmysle, prečo nie sú rešpektované jeho práva a v zúrivosti buchol do stoličky.
15. Za účelom stanovenia príčin mimoriadne zlého psychického stavu maloletého a jeho radikálne prezentovaného odmietavého postoja k otcovi pred súdom, ktorý nekorešpondoval s vyjadreniami otca v tomto smere a ani s obsahom výpovede jeho partnerky, súd pristúpil v konaní k nariadeniu nového znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia psychológia, odboru klinická psychológia detí a dospelých, ktorému povolil súčasne psychiatrickú konzultáciu, pričom sa súd v otázkach zameral okrem zistenia možných príčin psychického stavu a prejavov maloletého okrem preskúmania rodičov aj na ďalšie osoby, ktoré majú vplyv na výchovu dieťaťa. Zo záverov znaleckého posudku Mgr. A. vypracovaného dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že maloletý bol aj pri znaleckom vyšetrení v subkompenzovanom psychickom stave v dôsledku komplikovanej rodinnej problematiky, ktorá negatívne ovplyvňuje jeho psychickú stabilitu, pričom konfliktné interakcie rodičov spôsobujú zhoršovanie jeho príznakov typických pre poruchu pozornosti a aktivity. Maloletý vykazoval zvýšené sýtenie jeho prežívania úzkostnými momentmi, v záťažových momentoch môže reagovať smutnou náladou, interpersonálnymi ťažkosťami a zníženou výkonnosťou. Je u neho zvýraznená zvýšená pohotovosť k impulzívnym, hostilným až agresívnym reakciám, zhoršené sebaovládanie (typické pre deti s P.), oslabená racionálna kontrola intenzívnych emócií, afektov a vnútorných impulzov, subjektívna neistota, negatívne a úzkostné momenty v prežívaní v dôsledku reaktívnych záťažových momentov. V čase vyšetrenia prežíval problémy súvisiace s konfliktami, resp. instabilitou v zabezpečovaní primárnej rodičovskej starostlivosti, kvôli čomu bol labilný, dráždivý, nespokojný s limitovaným adaptačným, sociálnym a zvládacím potenciálom na báze poruchy pozornosti aktivity. V. pri znaleckom dokazovaní kooperovala. Q. osobnosť bola v kompenzovanom psychickom stave, bez známok klinicky vyjadrenej psychopatologickej symptomatiky, sociálne a profesijne je primerane adaptovaná, percepčno-kognitívne schopnosti ako aj intelektové a pamäťové funkcie boli intaktné, udala ambulantnú psychiatrickú starostlivosť od úmrtia matky, lieči sa na úzkostné stavy, pri referovaní o problematike rodičovskej starostlivosti otvorene verbalizovala kritické postoje voči otcovi maloletého. V komplikovanej situácii v rámci tejto tematiky sa cíti vnútorne preťažená, senzitívne prežíva konfliktogénnu komunikáciu a zhoršenú kooperáciu s otcom maloletého a ich konfliktami vyprovokované poruchy správania u maloletého dieťaťa. M. na negatívne vzájomné postoje rodičov vyplývajúce zo zraňujúcich partnerských zážitkov, sa tieto dlhodobo negatívne prenášajú do spoločných rodičovských kompetencií, pričom situáciu komplikujú objektívne nápaditosti v prejavoch správania maloletého, ktoré v matke zvyšujú protektívne tendencie a utvrdzujú ju v negatívnom postoji voči otcovi maloletého. Otec taktiež spolupracoval, v rámci interview bol usmerniteľný. Jeho osobnosť bola v čase vyšetrenia rovnako v kompenzovanom psychickom stave bez známok vyjadrenej psychopatologickej symptomatiky. Sociálne a profesijne je adaptovaný, percepčno- kognitívne schopnosti ako aj intelektové a pamäťové funkcie sú intaktné, pri rodičovskej problematike bol otvorene kritický voči matke maloletého. V komplikovanej situácii je nespokojný s prebiehajúcou formou rodičovskej starostlivosti. Snažil sa obhájiť svoje rodičovské kompetencie. Zdôrazňoval dobrý vzájomný vzťah s maloletý a svoj záujem o starostlivosť o dieťa. Matku a jej rodinu vykresľoval v negatívnom svetle, jej správanie považoval z účelové, prežíval intrapsychické napätie a nespokojnosť so súčasnou nevyhovujúcou situáciou. Podľa výsledkov psychiatrickej konzultácie znalec konštatoval, že maloletý trpí Poruchou aktivity a pozornosti (ADHD) a zároveň netrpí takým duševných ochorením, ktoré by mohlo byť vyvolané vzťahovým problém k matke ani k otcovi. Kvalita vzťahov v rodine však výrazným spôsobom ovplyvňuje prejavy samotného ochorenia. Jeho diagnóza P. môže byť príčinou jeho negatívnych afektívnych prejavov (záchvatov zúrivosti) voči tomu ktorému z rodičov. V. aj na vyšetrení reagoval neprimerane, emotívne, dominovala u neho vonkajšiemu pozorovateľovi nezrozumiteľná vnútorná dynamika v rámci jeho prežívania. V porovnaní s matkou bol v prítomnosti otca psychomotoricky nepokojnejší. Pred príchodom otca verbalizoval anticipačné obavy zo stretnutia s ním. Otec spontánne bez vyzvania znalca prebral aktivitu a sugestívnymi, resp. navádzacími otázkami sa snažil demonštrovať vzájomný dobrý vzťah s maloletým, v ktorej situácii sa maloletý cítil zjavne dyskomfortne, prežíval zvýšenú intrapsychickú tenziu a boli u neho prítomné vyhýbavé stratégie pomocou ktorých sa snažil uniknúť z konfrontácie s otcom. Reagoval výraznou afektívnou symptomatikou, plakal, kričal, odmietal konštruktívne komunikovať. Pri kontrolnom vyšetrení bol maloletý psychomotoricky aktívny, nepokojný, bol dekoncentrovaný, v kontaktne odbrzdený s oslabenou racionálnou reguláciou a emócii a afektov, na otázky odpovedal sociálne nekonformne, rozhovore pri problematike rodičovskej starostlivosti prevažovali negatívne, kritické a obviňujúce hodnotenia otca. Maloletý reaguje v rámci celkových prejavov komunikácie a správania s výraznými nápaditosťami, čo primárne nesúvisí s jeho reakciou na prítomnosť otca, ale s jeho poruchou pozornosti a aktivity a jeho zníženým ovládacím potenciálom efektívne sa konfrontovať so záťažovými podnetmi a situáciami. Maloletý má v konfliktných situáciách pri prežívaní stresu a záťaže tendenciu k emočne labilnejším reakciám v rámci dimenzie neuroticizmu, s charakteristickým náladovým, emotívnym, precitliveným, úzkostlivým až hostilným reagovaním. Prevládajú u neho nekonštruktívne direktívne a agresívne interpersonálne stratégie. V konfliktných interakciách je u neho prítomné zvýšené riziko manifestného nepriateľského a agresívneho správania, riziko zhoršenej sociálnej adaptácie a inadekvátnych prejavov v správaní. Kumulácia stresových faktorov v rámci narušenej kooperácie rodičov pri realizácii ich rodičovskej starostlivosti vedie u maloletého k zvýrazneniu prejavov P., čo sa manifestuje poruchami správania a zhoršenou sociálnou prispôsobivosťou, t.z. že rodičovský konflikt u dieťaťa potencuje zvýraznenie klinických afektívnych a behaviorálnych prejavov, ale nie je príčinou psychických ťažkostí maloletého. Z klinicko-psychologického hľadiska je odôvodnené predpokladať, že stabilnejšie citové a vzťahové zázemie síce nepovedie k úplnému vymiznutiu prejavov P., ale môže prispieť k ich významnému zmierneniu. Doterajší výchovný vplyv rodičov na psychický vývin maloletého bol z psychologického hľadiska negatívnym spôsobom ovplyvnený nevysporiadanou partnerskou problematikou rodičov, ktorá sa prenášala do ich spoločných rodičovských kompetencií, čo maloletý subjektívne prežíval ako významný stresor. K eskalácii napätia konfliktov v rodinných vzťahoch prispelo aj preexponované emočné a afektívne reagovanie maloletého v dôsledku zvýraznenia jeho prejavov P. ako aj nedostatočné porozumenie rodičov tejto problematike, ktorí sa navzájom obviňovali z neadekvátneho prístupu k dieťaťu - matka sa snažila dieťa chrániť pred otcom a otec sa snažil dosiahnuť prezverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Podľa názoru znalca je možné predpokladať, že v prípade upokojenia konfliktnej rodinnej situácie zo strany rodičov a kvalitnejšieho rešpektovania rodičovského postavenia druhého rodiča, by sa takáto pozitívna zmena postupne odrazila aj na psychickom stave maloletého a najmä na jeho postoji k obidvom rodičom, keďže výsledky psychologického vyšetrenia zúčastnených nepoukazujú na primárne narušenie vzťahovej väzby medzi maloletým a niektorým z rodičov, ale na sekundárnu neurotizáciu maloletého v dôsledku rodičovskej rivalizácie a prežívaného konfliktu lojality u maloletého, v rámci ktorého sa vo väčšej miere identifikuje s matkou a jej domácim prostredím. Maloletý je negatívne ovplyvňovaný obidvoma rodičmi ako aj ďalšími členmi rodiny vo vzťahu k druhému rodičovi v dôsledku narušených vzťahov medzi rodičmi ako aj v dôsledku rozdielnych predstáv rodičov o optimálnom modely rodičovskej starostlivosti, ale na druhej strane toto negatívne ovplyvňovanie nevykazuje z psychologického hľadiska evidentné znaky manipulácie alebo programovania maloletého dieťaťa vo vzťahu k niektorému rodičovi. Znázorňovanie identifikačnej postavy a ďalších člnov rodiny matky s pozitívnym emočným výrazom v kresebnej technike poukazuje na jeho pozitívne citové prežívanie vo vzťahu k matke. Odmietal do svojej rodiny znázorniť otca, čo poukazovalo na narušené vzťah k otcovi, resp. k jeho partnerke, pričom takéto spracovanie najbližšieho rodinného zázemia zároveň poukazovalo na nekompatibilitu rodinného prostredia v domácnosti matky a v domácnosti otca, pričom maloletý sa identifikuje s výchovou matky a voči starostlivosti otca prezentuje negatívne až odmietavé postoje. Pre osobnostný alebo fyzický rozvoj maloletého nepredstavuje žiaden z rodičov potenciálnu hrozbu, avšak rodičia môžu parciálne pôsobiť preventívne na psychickú stabilitu dieťaťa minimalizáciou ich vzájomných konfliktov a rešpektovaním role druhého rodiča v živote maloletého. Nevhodným prístupom môžu rodičia provokovať zvýraznenie prejavov psychickej poruchy maloletého, najmä pripisovaním týchto prejavov správaniu druhého rodiča s následnou snahou o obmedzenie kontaktu maloletého s druhým rodičov, vrátane snahy o kriminalizáciu a vedenie súdnych sporov. Znalec jednoznačne odporučil zotrvanie maloletého v osobnej starostlivosti matky v zhode s jeho rodičovskou preferenciou a súčasne zachovaním relatívne širokého stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom v rozsahu každý druhý víkend od piatku do nedele s prespávaním ako aj v týždni kedy bude maloletý cez víkend u mamy. Až v prípade, že by došlo k upokojeniu situácie, čo je v najlepšom záujme maloletého, by bolo z pohľadu znalca vhodné uvažovať aj nad predĺženým víkendom a vzhľadom na vek maloletého by bolo vhodné, aby matka umožnila aj širšie stretávanie maloletého s otcom v prípade jeho priania. Znalec odporučil ani obmedziť ani zakázať styk otca s maloletým. Čo sa týka vzťahu maloletého k partnerke otca k dcéram matky, ako aj ich možného vplyvu na prežívanie dieťaťa znalec uviedol, že otcovej partnerke má maloletý ambivalentný vzťah, čo však znalec hodnotil na pozadí rodičovského konfliktu. V rámci subjektívneho prežívania maloletého prevažovalo pozitívne hodnotenie matky, s ktorou je maloletý identifikovaný a súčasne negatívne hodnotil otca, na ktorého projikoval negatívne aspekty ich vzájomného vzťahu, čo súvisí aj s prenášaním konfliktogénnych rodičovských interakcií na maloletého. Narušenú komunikáciu medzi rodičmi maloleté intenzívne prežíva, pričom konfliktné vzťahy rodičov v súvislosti s starostlivosťou o neho pre predstavujú záťažový moment. Partnerka otca má k dieťaťu vytvorený pozitívny vzťah. Maloletý referoval pozitívne citové a emočné väzby k sestrám, čo korešpondovalo s jeho pozitívnym postojom k matke. Dcéry sú v rámci rodičovského konfliktu identifikované s matkou a kriticky vnímajú a hodnotia tak osobnostné charakteristiky ako aj rodičovského kompetencie otca maloletého. Voči maloletému prechovávajú pozitívne city a emócie Obe majú dostatočný potenciál pre konštruktívne pôsobenie na maloletého ako aj na matku.
16. Znalec Mgr. Balko vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu, kde zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku ďalej o.i. uviedol, že tak požiadavku matky, aby došlo buď k obmedzeniu alebo zákazu styku otca s maloletým, ako aj požiadavku otca na prezverenie maloletého z hľadiska emočných aj vývinových potrieb maloletého vyhodnotil ako neadekvátne s tým, že medzi rodičmi je veľmi výrazná rivalizácia. Rodičia ako keby preceňujú význam role druhého rodiča vo vzťahu k dieťaťu v negatívnom zmysle a zároveň nedoceňujú, akým spôsobom samotná porucha ovplyvňuje prežívanie a správanie dieťaťa. Pokiaľ by maloletý Miroslav vyrastal vo funkčnej harmonickej rodine s oboma rodičmi, prejavy emočnej disregulácie alebo porúch správania alebo prejavov hostility alebo aj agresie, zhoršená adaptácia na školské prostredie a výchovné ťažkosti by boli prítomné aj v takej situácii, avšak prostredie, kde sú prítomné záťažové stresové momenty, ako to je v tomto prípade v rámci rodičovskej starostlivosti, práve potenciujú príznaky hyperkinetickej poruchy. Maloletý je dostatočne inteligentný a aj verbálne zdatný, pričom všetky jeho prejavy sú preexponované, zvýraznené, ako aj emočné, aj verbálne, aj behaviorálne poruchy správania. Veľmi dobre vie ako vycítiť, čo rodičia chcú. Vo svojom prežívaní je však ambivalentný, t.zn. že jeho prežívanie je rozporuplné. Nemá primárne narušený vzťah k rodičom. Preferuje matku, čo sa týka rodičovskej starostlivosti, ale konfliktná situácia, rivalizácia a snaha o kriminalizáciu (medzi rodičmi) zhoršuje nie len jeho príznaky poruchy, ale dostáva dieťa to takého konfliktu lojality, že v rámci vzťahov k rodičom používa rôzne stratégie, aby si udržal vzťahy s rodičmi, ktoré sa ťažko čítajú. Matka ich čítala tak, že treba dieťa ochrániť pred otcom, lebo je to negatívny vplyv otca, otec to čítal tak, že je to negatívny vplyv matky, že nedokáže dieťa vychovávať, že treba dieťa zobrať matke atď. Ale to nie je tak. Potvrdil, že si rodičia jednoducho nevedia vysvetliť prejavy dieťaťa, berú to osobne a vinia z nich toho druhého, avšak nesprávne. V prvom rade maloletý potrebuje obidvoch rodičov z hľadiska potreby citových a emočných väzieb, vzťahov, ktoré sa môžu rozvíjať a upevňovať iba cez stretávanie, reálne trávenie spoločného času. Druhou kľúčovou potrebou z klinického hľadiska je, aby rodičia za prejavmi správania dieťaťa vnímali druhého rodiča, ale viac samotné dieťa (s jeho špecifikami). Základ, ktorý potrebujú takéto deti je stabilita a režim. To sa týka tak prípravy do školy, ako aj pravidelných každodenných návykov, pričom rodičia by mali rešpektovať dohodnutý alebo v tomto prípade už stanovený režim stretávania dieťaťa s obidvoma rodičmi. Maloletý je negatívne ovplyvňovaný vyhroteným rodičovským konfliktom, avšak nie je rodičmi manipulovaný. V prípade prejavov vzdoru napr. voči styku s otcom podľa vykonateľného rozhodnutia súdu by sa mal druhý rodič zachovať v rámci celého výchovného pôsobenia a snažiť sa zachovať režim, obdobne ako pri príprave na školu alebo elementárnej pomoci v domácnosti, pričom minimálne by nemal rodič zneužiť situáciu na to, aby dieťa vo vzdore podporil. Je to o usmernení a o hranici, ktorú potrebuje maloletý dostať, lebo v konečnom dôsledku mu nepomôže, pokiaľ režim nebude mať základnú štruktúru. Maloletý má dosť výraznú vymýšľať. Tak to nazvem, nebudem ho obviňovať z klamstva, je to malé dieťa. Má tendenciu tendenciu si vymýšľať si, avšak znalec to nechcel označiť ako klamstvo, ale vymýšľanie v rámci stratégií udržať si rodičov. Na otázku otca, ako je možné, že keď ho mal u seba 10 dní, počas ktorých so synom chodil do školy a staral sa oňho nedovolil si nič z toho, čo si dovolil k matke, ktorú napriek tomu, že znalec tvrdí, že ju má maloletý strašne rád a je na nej závislý 6 až 7 krát ju dokopal, dobil a vulgárne jej nadával znalec uviedol, že spoločnom vyšetrení s otcom sa maloletý nesprával tak, ako opisoval otec, ktorý ale nepochybne má u maloletého neformálnu autoritu. Dieťa cíti, že rodinné vzťahy sú nekompatibilné a rodinné prostredie je nepriateľsky nastavené, takže je jasné, že mu nie je príjemné telefonovať s otcom u matky a opačne, lebo keď je v blízkosti druhý rodič, nevie v takej situácii prejaviť pozitívne city, resp. pozitívny vzťah k tomu druhému rodičovi.
17. Z konzultácie znalca z odboru psychológie so znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria V.. M. S. vyplynulo, že počas psychiatrického znaleckého vyšetrenia chlapec jednoznačne verbalizoval túžbu žiť a tráviť voľný čas s matkou, no na druhej strane akceptoval nariadenie súdu o navštevovaní otca (uviedol, že najradšej by s otcom nešiel ani na dovolenku, ale pôjde, lebo musí.... nechce navštevovať otca, lebo u neho je mu smutno za mamou a u mamy sa cíti lepšie.... keby odmietol ísť k otcovi na návštevu, mama by dostala pokutu.... nechce otcovi protirečiť, lebo keď mu povie pravdu, otec býva odporný a to mu je nepríjemné). E. vyjadrenia o preferencii matky pôsobili bezprostredne a autenticky (znalkyňa nemala dojem, že by bol maloletý k vyjadreniam tohto charakteru matkou zmanipulovaný), hoci pripustila, že môžu súvisieť s tým, že chlapec aktuálne býva u matky a trávi s ňou väčšinu svojho voľného času. U maloletého znalkyňa konštatovala W. aktivity a pozornosti, čiže hyperkinetickej poruchy (P.). V minulosti bola u maloletého prítomná aj Z. porucha reči a v r. XXXX konštatovaná P. porucha, predovšetkým v dôsledku vyhrotenia stresovej situácie a napätia medzi rodičmi, ktorej závažnejšie prejavy však už aktuálne znalkyňa nepozorovala. P. bola konštatovaná znížená frustračná tolerancia, zvýšená irritabilita, explozivita a impulzivita, afektívna labilita s tendenciou k afektom zlosti s verbálnou a brachiálnou heteroagresivitou, neschopnosť zapadnúť medzi rovesníkov. W. aktivity a pozornosti sú u pacientov s touto diagnózou spôsobené pravdepodobne endokrínnym poškodením mozgu v období pred, počas alebo po pôrode alebo nezrelosťou mozgu, čo môže byť aj prípad maloletého, ktorý sa narodil mierene pred termínom s nižšou pôrodnou hmotnosťou a genetickou predispozíciou. U osôb s touto diagnózou vedie kumulácia stresov k maladaptívnemu správaniu. V. je dlhé roky stresovaný napätím medzi rodičmi, ich vzájomnými nezhodami a ich neschopnosťou dohodnúť sa a akceptovať dohodnuté, resp. súdom určené pravidlá, čo negatívne ovplyvňuje jeho vzťahu ku každému z rodičov. D. konštatovala, že stresujúce prostredie u maloletého negatívne vplýva na prejavy P. u maloletého, ktoré zvýrazňuje a následne potencuje poruchy správania (neposlušnosť, zvýšenú konfliktnosť, záchvaty vzdoru a zlosti, verbálnu a brachiálnu agresivitu). D. odporučila nastaviť maloletého na vhodnú psychiatrickú liečbu a dodržiavať obdobný denný režim pri pobyte u matky aj u otca. Konštatovala, že ADHD u maloletého nie je vyvolaná problematickým vzťahom k otcovi, resp. k matke, ale vzťahové problémy k rodičom a celkové napätie v rodine ovplyvňuj prejavy P. a stým súvisiace poruchy správania dieťaťa. Z hľadiska duševného zdravia dieťaťa by bolo prospešné, aby rodičia akceptovali súdom stanovené pravidlá. Pokiaľ by pokleslo napätie medzi rodičmi, vytvorilo by sa prostredie pre lepšie fungovanie posudzovaného v škole a dá sa predpokladať aj redukcia frekvencie záchvatov zúrivosti.
18. Vzhľadom na dĺžku konania, zásadne protichodné vyjadrenia rodičov v jeho priebehu a modifikáciu návrhu otca, ktorý počas konania oproti pôvodnému návrhu na minimálnu praktickú korekciu úpravy styku navrhol prezverenie maloletého do jeho výlučnej starostlivosti s poukazom na množiace sa výchovné problémy s maloletým, bol s maloletým Miroslavom opätovne vykonaný pohovor na súde dňa 27.03.2019. Pohovor bol vykonaný v neprítomnosti rodičov, ktorí sa dostavili v sprievode svojich zástupcov, za účasti znalca V.. A. a zástupkyne kolízneho opatrovníka. Maloletý sa odmietol k veci po oboznámení s návrhom otca na jeho prezverenie vyjadriť pri spustenom zvukovom zázname. Na jeho žiadosť súd v súlade s príslušnými ustanoveniami Dohovoru o právach dieťaťa rešpektujúc jeho právo na súkromie prerušil zvukový záznam s prihliadnutím na emočné rozpoloženie a rozrušenie dieťaťa. Po vypnutí záznamníka a po tom, čo sa maloletý uistil, že je mimo výsluchovú miestnosť sa uvoľnil. S následného rozhovoru, ktorého obsah, rovnako ako obsah vyhotovenej nahrávky si maloletý neželal sprístupniť rodičom, všetci prítomní z prejavov a neverbálnej komunikácie maloletého zhodne usúdili, že nie je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa jeho prezverenie otcovi, resp. akékoľvek rozšírenie súčasného styku.
19. Súd sa oboznámil z viacerými správami psychiatričky maloletého V.. P. K.. V správe zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že maloletého vyšetrila deň po urgentnom príjme s problémom s nadýchnutím po tom, čo dieťa nechcelo ísť k otcovi. Maloletý pred lekárkou uviedol, že nechce ísť k otcovi, pretože mu je tam zle, oco veľmi škaredo nadával na maminu, chce ho vziať na sociálku, aby povedal, že ho mamina týra... chce, aby to povedal, no o to tam povedať nechce... nie je to pravda, potom by musel zostať bývať u neho. Otcova priateľka mu urobila zranenie, čo museli hlásiť na políciu. Mamina volala na pohotovosť, lebo bol strašne rozrušený a nemohol dýchať, otcovi hovoril do telefónu, že k nemu nechce ísť. Počas vyšetrenia maloletý vykazoval psychomotorický nepokoj, instabilitu, prejavy anxiety a tenzie, po afektívnom rapte viazanom na kontakt s otcom. Zo správy zo dňa 21.09.2018 z kontroly maloletého v sprievode otca vyplynulo, že maloletý sa chcel vyrozprávať niekomu, komu dôveruje. Okrem iného z referovania dieťaťa vyplynulo, že bol u psychiatričky, kde rozprával zle, lebo mama ho nútila, aby to hovoril, lebo potom už nepôjde k tatovi. Referoval o tom, ako musel ísť k otcovi, aby mama nemala problémy. Bolelo ho brucho z toho, že čo bolo doma, potom mal pokoj. Matka ho vydiera, ukazuje páky, že ho môže nepustiť k otcovi. Mama mu cez prázdniny neumožnila volať tatinovi. Povedal mame, že chce ísť k tatinovi, lebo by potom šla do basy, na čo povedala, že dobre. Nesúhlasila, ale musela, lebo by šla do basy. Objektívne sa maloletý prejavoval ako tenzný, s instabilnou psychomotorikou, striedanie nálad, počas vyšetrenia afekt plačlivosti, infantilné správanie. V škole mal zhoršený prospech. V.. K. vyšetrila maloletého daj dňa 23.06.2017 počas jeho hospitalizácie (od 21.06. do 28.06.) na Klinike detskej psychiatrie na žiadosť matky. Prepustený bol do ambulantnej starostlivosti v kompenzovanom stave s tým, že okrem medikamentóznej liečby, psychoterapeutického vedenia bola odporúčaná facilitácia komunikácie medzi rodičmi. V správe V.. K. z tohto vyšetrenia sa uvádza, že maloletý sa vyjadril, že mu je v nemocnici strašne smutno za maminou. Hovorili, že ho má navštíviť iba otec, nie mamina, ale on nechcel byť s otcom, ani s ním ísť na prázdniny. Jediné, čomu bol rád, že otec každý deň nemôže za ním prísť. Nabudúce si už rozmyslí, či bude mamine nadávať. Maloletý objektívne komunikoval samostatne, mal priliehavé odpovede, vykazoval psychomotorickú instabilitu a sklon k lakrimozite intenzívne prežívanie, pozitívny vzťah k matke a nostalgiu za ňou, bol hostilný vo vzťahu k otcovi. Zo správy zo dňa 07.12.2018 vyplynulo, že sa k lekárke dostavil otec so zápisnicou zo dňa 08.11.2018, v ktorej matka namietala, že lekárka chce mať pokoj a napíše do správy, na čo otec trvá. Voči tomuto sa lekárka dôrazne ohradila s tým, že dieťa pozoruje a to aj v interakcii s obomi rodičmi a to aj počas hospitalizácie od 02/2014, na základe čoho dospela k záveru, že dieťa by malo zmeniť výchovné prostredie. Registrované boli prípady afektov dieťaťa a verbálna a brachiálna agresivita k matke, pre ktoré sama žiadala jeho hospitalizáciu. Chlapec sám vyjadril postupom času nespokojnosť s výchovnými spôsobmi matky a registroval jej manipuláciu, ktorá je vážnym výchovným ohrozením. Konštatovala, že na maloletého pôsobilo negatívne výchovné prostredie u matky a vzhľadom na dospievanie dieťaťa navrhla jeho zmenu, keďže podľa prirodzeného vývinu v tomto období dospievajúci chlapci nevyhnutne viac potrebujú otca ako matku.
20. MUDr. Kováčová bola na návrh otca vypočutá v konaní aj ako svedkyňa, pričom vo svojej výpovedi uviedla, že maloletý V. je v jej odbornej starostlivosti X roky. Spočiatku ho doprevádzala na vyšetrenia matka. S otcom bola v kontakte menej, pričom sa ich kontakt zintenzívnil až pri nadstavbových problémoch dieťaťa v poslednom čase. Ide o veľmi špecifický prípad, pričom určité okolnosti po rokoch videla v inom svetle. S otcom maloletého mala dokonca viac sporov a veci sa dostali až na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Dokonca sa dostala do absolútne mimoriadnej situácie, kedy vo vzťahu k liečbe nevidela iné riešenie, než aby o nej rozhodol súd vzhľadom na protichodné postoje rodičov. S dieťaťom nebola dlhší čas v kontakte, naposledy asi decembri 2018. Na výslovnú otázku súdu uviedla, že „lámanie dieťaťa“ v rozpore s jeho vnútorným nastavením, t.zn. pokiaľ by bol nútený robiť niečo proti svojej vôli by mohlo viesť až k dokonanému suicidálnemu konaniu. Môže sa uzavrieť do seba, nekomunikovať, byť ľahostajné alebo naopak odreagovávať sa agresivitou. Maloletý sa málokedy odvážil povedať pred ňou sám, čo by chcel, skôr o jeho vôli svedčili vonkajšie prejavy. Zdôraznila, že v istom veku, v ktorom sa nachádza aj maloletý by mal byť zavŕšený proces triangulácie a mal by byť odovzdaný otcovi, keď v tomto veku môže byť dokonca pre matku nebezpečný a mať voči nej ambivalentné tendencie resp. reagovať na ňu agresívne. Je vhodné nechať dieťa samo, nech si vyjasní vzťahy, netlačiť na neho a nelámať ho. Časom príde sám na to, že jeden aj druhý rodič mu chceli iba dobre. Na otázku otca prečo ho znalkyňa kontaktovala vo februári 2018 s tým, že sa dejú vážne veci svedkyňa uviedla, že vnímala, že dieťa je v ohrození a v jeho záujme vykonávala fakticky akúsi nadprácu, aby rodičov upozornila, aby si dali pozor, nakoľko pokiaľ budú pokračovať v tom, čo robia, môže to mať pre dieťa závažné následky. Na spontánnu reakciu otca, že maloletý bol v tom čase agresívny na matku svedkyňa doplnila, že to môže mať pychosomatické dôsledky pre dieťa, ktoré si môže začať namýšľať, že všetkým ničí život a mať suicidálne myšlienky. Agresívne prejavy dieťaťa však závisia aj od jeho osobnosti a charakteru a teda agresivita sa môže časom eliminovať alebo naopak vyvíjať sa ďalej patologicky. Matka reagovala, že aktuálne so synom nemajú problém a jeho chovanie voči nej sa zlepšilo. Rada by so synom navštívila svedkyňu v ambulancii, avšak maloletý toto odmieta po tom, čo ju navštívil s otcom a musel podľa neho hovoriť to, čo si otec želal. Na doplňujúcu otázku súdu či je možné, že pôvodná agresivita k matke sa môže pretransformovať do agresivity k tretím osobám svedkyňa toto potvrdila, keď dodáva, že dieťa má veľký nadhľad nad situáciou a dokáže chápať, že niet dôvodu na to, aby bolo agresívne k matke, ale pokiaľ je v ňom agresivita, nasmeruje ju inde. Dodala, že pokiaľ dieťa cíti po čase odpor k ambulancii určite ho nebude volať, pretože je treba rešpektovať nastavenie dieťaťa a nenútiť ho proti jeho vôli. Na otázku otca, ktorý žiadal vysvetliť, ako je možné, že pokiaľ je syn u neho na víkend alebo cez dovolenku nemá s ním žiaden problém, nevyjadruje ani nervozitu ani agresivitu svedkyňa uviedla, že okrem toho, že mu zrejme situácia vyhovuje, môže tam byť tiež moment, že rekreačný pobyt je záležitosť krátkodobá a škola dlhodobá, pričom v škole môže v dôsledku nakumulovaných skorších problémov a tlaku stačiť malý podnet k tomu, aby maloletý vybuchol. Dodala tiež, že otec môže tiež napomôcť k uvoľneniu dieťaťa iným spôsobom napr. fyzickým pohybom a námahou, ktoré maloletý potrebuje. Komunikačný štýl rodičov, ktorý svedkyňa pozná prirovnala k alergickej reakcii, do ktorej je zaťahované dieťa. Odporúčala by im stručnú, vecnú, emailovú komunikáciu, ideálne cez prostredníka.
21. Zo správy Spojenej školy internátnej na M. námestí, ktorú maloletý navštevuje vypracovanej dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, maloletý vykazoval v poslednom čase zmenené správanie - častejšie vyvolával konflikty medzi spolužiakmi a výrazne sa zhoršila jeho pozornosť. Matka maloletého zabezpečovala prípravu na vyučovanie každý deň. Žiak mal vždy vzorne pripravené školské veci, chodil čisto oblečený a upravený. Matka sa zúčastňovala triednych aktívov. Nemal žiadne nedoplatky. Spoluprácu s matkou škola hodnotila ako dobrú. Riešenie výchovno-vzdelávacích výsledkov realizovali v spolupráci so psychologičkou, logopédkou, triednou učiteľkou a vedením školy. Na týchto stretnutiach sa zúčastňoval aj otec maloletého. V poslednom období so otec vyžiadal komunikáciu so školou mailovou formou. Z neskorej správy zo dňa 14.02.2019 súd zistil, že v šk. r. 2018/2019 navštevuje maloletý 5. ročník školy. V 2. polroku školského roka bola zaznamenaná zhoršujúca sa tendencia ak v dochádzke maloletého, ako aj v prospechu. Žiak sa prejavuje impulzívne, jeho nečakané reakcie sú neadekvátne, provokuje spolužiakov svojím správaní, (dochádza aj k fyzickým kontaktom so spolužiakmi), neustále narúša atmosféru v triede aj výchovno-vzdelávací proces. Jeho príprava na vyučovanie nie je dostatočná, často nemá vypracované domáce úlohy, alebo nemá učebné pomôcky. O prospech sa pravidelne zaujíma matka, ktorá sa zúčastňuje aj triednych aktívov, prípadne si dohodne osobnú konzultáciu. Otec si príležitostne vyžiada osobný aj telefonický kontakt s triednym učiteľom a ostatnými vyučujúcimi. Žiakovi doma odporúčajú zabezpečiť pokojné prostredie, usmerňovať ho, pozitívne na neho vplývať a tiež trvať na dôkladnejšej a pravidelnej príprave na vyučovanie. Na žiada negatívne vplývajú dlhodobé vážne konflikty medzi rodičmi, čo sa odráža na celkovej osobnosti žiaka. Z hodnotenia školskej psychologičky vyplynulo, že osobnosť maloletého je detská, v popredí je výrazná impulzivita, znížená schopnosť racionálne kontrolovať svoje právanie, čo spôsobuje časté konflikty so spolužiakmi. V individuálnom kontakte dospelý-dieťa sa vie prejavovať adekvátne vzhľadom k veku, impulzivita je menej výrazná, čo je prítomný pychomotorický nepokoj. Maloletý navštevoval mimo školy psychológa i psychiatra, pričom matka škole dourčila ja niekoľko správ z vyšetrení. Rodičia so školskou psychologičkou absolvovali niekoľko konzultácií, pričom bolo prejednávané o.i. aj preradenie maloletého na kmeňovú základnú školu, nakoľko primárny logopedický problém - dyslália, s ktorou bol prijatý na ich školu už pominul. Tiež rodičov opakovane žiadala o doplnenie odborných vyšetrení - v Centre poradensko-pedagogických služieb a u pedopsychiatra.
22. Tak zástupca kolízneho opatrovníka, ako aj Okresnej prokuratúry Bratislava V v súlade s odporúčaniami znalca zhodne dospeli k záveru, že o rozšírení styku otca s maloletým je možné uvažovať až po úspešnom výchovnom opatrení, v rámci ktorého by boli rodičia donútení začal spolu komunikovať normálnym spôsobom, keď aktuálna situácia a veľké vypätie, do ktorého sa dostáva dieťa v dôsledku vzájomne nepriateľského postoja rodičov je v rozpore so záujmami maloletého. K návrhu otca na prezverenie maloletého sa nepripojili.
23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
25. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
26. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
27. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
28. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že nie v najlepšom záujme maloletého V. pristúpiť k zmene doterajšej úpravy jeho styku s otcom a už vôbec nie k zmene jeho zverenia, keď napriek negatívnym prejavom dieťaťa, ku ktorým začalo v priebehu konania dochádzať, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia. M. z obsahu znaleckého posudku vypracovaného v predmetnom konaní, ktorý v časti charakteristiky rodičov a ich zásadne narušeného vzťahu v zásade korešpondoval so znaleckým dokazovaním z r. XXXX, ktoré bolo podkladom pre aktuálne vykonateľné rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 423/2014-981zo dňa 05.05.2015. Na psychike maloletého, ktorý bol v čase ostatnej úpravy vo veku 5 rokov sa s pribúdajúcim vekom začal prejavovať naďalej trvajúci v zásade nezmenený závažný rodičovský konflikt, ktorú skutočnosť mal súd za preukázanú aktuálne vykonaným znaleckým psychologickým posudkom, vypracovaným po konzultácii zo znalcom z odvetvia psychiatria a to obzvlášť v kontexte so psychiatrickou diagnózou maloletého, ktorej vznik je nezávislý od správania sa ktoréhokoľvek z rodičov, ktoré však zvýrazňuje prejavy diagnostikovej hyperkinetickej poruchy maloletého a ústi do jeho problémového správania - napr. záchvatov zlosti, závadného správania v škole a voči matke a napokon až suicidálnych vyhrážok dieťaťa. Nezostalo bez povšimnutia súdu, že k stupňovaniu týchto nežiaducich prejavov dieťaťa a k zhoršovaniu jeho psychického stavu došlo až v priebehu konania po podaní návrhu otca pôvodne na rozšírenie styku a zvýraznili sa ešte intenzívnejšie po eskalovaní rodičovského konfliktu v dôsledku podania návrhu otca na zmenu zverenia a matky na zákaz styku, ktoré kroky zo strany rodičov okrem ďalších ich vzájomných pokusov o kriminalizáciu tohto druhého svedčia o ešte prehlbujúcej sa rivalizácii rodičov. Je zrejmé, že do takéhoto stavu rodičia dospeli aj po chybnej interpretácii negatívnych prejavov dieťaťa, ktoré vzhľadom na ich pretrvávajúci nepriateľský postoj pripisovali mylne a priori vplyvu druhého rodiča, nerešpektujúc dostatočne špecifiká dieťaťa a jeho psychiatrickú diagnózu. Napokon podporne k záveru znalca, že pre maloletého V. ako pre dieťa trpiace P. je okrem iného nutné dodržiavať ustálený režim svedčí aj to, že práve pokusom otca o zmenu režimu stretávania sa s dieťaťom nastaveného rozhodnutím, ktoré nadobudlo vykonateľnosť v máji 2015 už návrhom z januára 2016, došlo k výraznej destabilizácii dieťaťa, ktorá sa prejavila až v priebehu tohto konania. S poukazom na uvedené má súd za to, že v danom prípade práve s poukazom na potrebu pevného režimu maloletého nie je vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia s poukazom na aktuálnu intenzitu pretrvávajúceho rodičovského konfliktu akýmkoľvek spôsobom vhodné a potrebné zasahovať do súčasnej vykonateľnej úpravy styku maloletého s otcom, ktorú maloletý po intervencii kolízneho opatrovníka v dôsledku tlaku možných vynucovacích opatrení voči matke sám akceptoval napriek istú dobu pretrvávajúcemu výraznému vzdoru. Vychádzajúc jednak zo záverov znaleckého dokazovania a tiež zohľadniac názor kolízneho opatrovníka a v konaní zúčastneného prokurátora má teda súd za to, že k možnej úprave styku a to čo i len v smere posunutia hodiny jeho začiatku, je možné pristúpiť až po konsolidácii narušenej komunikácie rodičov a zlepšení ich vzájomného vzťahu, k čomu má slúžiť z úradnej povinnosti rodičom nariadené a prebiehajúce výchovné opatrenie vo forme odborného poradenstva. Stabilizácia dieťaťa si teda zo strany rodičov vyžaduje okrem nevyhnutného upustenia od ich vzájomnej rivalizácie prijať a rešpektovať súčasný stav a to jednak čo sa týka vymedzeného stanoveného času styku, ktorému je potrebné prispôsobiť plánované aktivity s dieťaťom, ale aj špecifiká dieťaťa a jeho prejavy v dôsledku zistenej psychiatrickej diagnózy. O tom, že napriek pozitívnemu kroku v tomto smere zo strany matky - späťvzatiu návrhu na zákaz styku - doposiaľ, nedošlo v tomto smere k želateľnému progresu na strane oboch rodičov svedčí postoj otca v závere konania, ktorý opätovne zintenzívnil rivalizáciu s matkou ďalším trvaním na prezverení dieťaťa dokonca s odkazom na vyjadrenie psychiatričky maloletého, s ktorou bol v minulosti v zásadnom osobnom konflikte, ktoré vyjadrenie však nekorešponduje so znaleckým skúmaním v predmetnom konaní v kontexte s ostatným vykonaným dokazovaním. Navyše je zrejmé, že lekárka, ktorá v čase výpovede maloletého dlhšiu dobu nevidela, vychádzala z prejavov dieťaťa, ktoré medzičasom v podstatnej miere ustúpili a zrejme aj z anamnézy podávanej jednostranne otcom pri vystavovaní ostatných správ z vyšetrení, na ktoré sa maloletý dostavil v sprievode otca, ktorá skutočnosť mala nepochybne vplyv aj na vyjadrenie dieťaťa v rámci jeho stratégii správania sa, ktorú podrobne opísal znalec vo svojom znaleckom posudku a výpovedi na pojednávaní súdu. Je nepochybné, že maloletý zo psychologického hľadiska tak ako konštatovala V.. K. dochádza do veku, kedy je pre neho mimoriadne zásadný vplyv otca, tento však môže byť dosiahnutý aj počas už doposiaľ vymedzeného styku, keď nie je rozhodujúca kvantita - dĺžka spoločne stráveného času otca s maloletým, ale jeho kvalita, t.j. naplnenie pre dieťa prospešným obsahom a zmysluplnou činnosťou. Pokiaľ je otec presvedčený, že by sa mal maloletý napríklad venovať väčšmi pohybovým aktivitám, čo by mu nepochybne prospelo, obzvlášť v kolektíve rovesníkov, nič otcovi nebráni tieto s dieťaťom absolvovať práve počas určeného styku počas týždňa v mieste dostupnom bydlisku maloletého, pričom v zásade nepatrný časový posun začiatku styku pred spoločne stráveným víkendom vzhľadom na všeobecne známu dopravnú situáciu v Bratislave v tomto čase by podľa názoru súdu nemal zásadný dopad ani na možnú kvalitu ani kvantitu vzájomného styku otca s maloletým.
29. Čo sa týka zásadného prezverenia maloletého súd jednoznačne dospel k záveru, že toto rozhodne nezodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa, keď by šlo proti osobným preferenciám maloletého zisteným v rámci objektívneho znaleckého dokazovania v konaní, ktoré boli potvrdené aj ostatným dokazovaním v predmetnej veci - predchádzajúcimi lekárskymi správami a prvým pohovorom s maloletým, keď na taktom postoji zotrval maloletý evidentne aj pri druhom pohovore, bezprostredne predchádzajúcom konečnému rozhodnutiu súdu, čo bolo zrejmé z jeho prejavov a nonverbálnej komunikácie. Samotná psychiatrička maloletého skonštatovala, že je potrebné rešpektovať nastavenie dieťaťa a „nelámať“ ho nasilu, t.j. nenútiť ho k niečomu, s čím nie je vnútorne stotožnené, nakoľko takéto konanie by mohlo mať vzhľadom na špecifiká maloletého doslova fatálne následky. Je teda absolútne evidentné, že nie je v záujme maloletého jeho náhle vytrhnutie z výchovného prostredia matky, na ktorú je citovo výraznejšie viazaný a to napriek výchovným problémom, ktoré boli popísané a preukázané v konaní, keď tak ako už bolo uvedené tieto nie sú primárne zapríčinené ktorýmkoľvek z rodičov, ale ochorením maloletého, ktorého prejavy sú iba zvýraznené mimoriadne negatívnym vzájomným nastavením rodičov. Až po upokojení sa vzájomného vzťahu a komunikácie rodičov je možné aj s prihliadnutím na odporúčania znalca uvažovať nad akoukoľvek zmenou doterajšieho rozhodnutia o úprave styku, resp. starostlivosti o maloletého, keď takáto zmena môže práve doviesť aj k upokojeniu prejavov maloletého a posunu jeho vnútorného nastavenia. Pokiaľ majú rodičia skutočne úprimný záujem na pozitívnej zmene v správaní dieťaťa a zmiernení jeho negatívnych prejavov, mali by v prvom rade pouvažovať nad tým, ako má každý z nich zmeniť svoje vlastné správanie. Súd má za to, že samotný priebeh súdneho konania, predovšetkým odporúčania znalcov a ďalších odborne spôsobilých osôb aj v rámci sprievodných výchovných opatrení, ku ktorým súd v záujme maloletého pristúpil, rodičom v tomto smere poskytujú dostatočné vodítko, avšak do času rozhodovania súdu u nich nebol preukázaný dosiahnutý želateľný efekt, keď s prihliadnutím na hĺbku rodičovského konfliktu a mieru narušenia ich vzťahov si tento proces zrejme vyžaduje dlhší čas. Je nepochybné, že maloletý V. potrebuje k svojmu zdravému vývinu oboch rodičov, avšak rodičov vzájomne sa rešpektujúcich, podporujúcich sa v ich nezameniteľných rodičovských roliach každého z nich a spolupracujúcich v najlepšom záujme dieťaťa, keď súčasná úprava styku je dostačujúca na to, aby boli za aktuálne napätej situácie medzi rodičmi zabezpečené tak prítomnosť ako aj nevyhnutný výchovný vplyv otca v živote maloletého. S poukazom na uvedené teda súd rozhodol tak, ako je uvedené v jednotlivých výrokoch tohto rozhodnutia.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
31. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).